Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13P/229/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Bezákovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefániková tr. 88 ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., P. XX a otca G. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. republika, X. na T., U. X/A, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto

rozhodol:

Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra - 66 zo dňa 02.10.2015 v časti vyživovacej povinnosti otca k maloletému I. K., nar. XX.XX.XXXX tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť zo sumy 100 eur mesačne na sumu 140 eur mesačne od 09.09.2020 do 31.08.2021 a od 01.09.2021 otca zaväzuje prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 100 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné otca za čas od 09.09.2020 do 31.08.2021 činí sumu 468,14 eura, ktorú sumu je otec povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka - matka maloletého I. K., nar. XX.XX.XXXX sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.09.2020 domáhala zvýšenia výživného otca na maloletého I. K. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 150 eur až 200 eur mesačne od podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že mesačné náklady na maloleté dieťa sú 394 eur a ona je na materskej dovolenke. Dieťa navštevuje futbalový klub a má diagnostikovanú fenylketonúriu, pri ktorej má upravenú stravu a konzumovať musí špeciálne potraviny, ktoré sú drahšie ako bežné potraviny. (1)

Matka vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že návrh na zvýšenie výživného podala z dôvodu, že v súčasnosti sú omnoho vyššie výdavky na maloletého ako v roku 2015. Dieťa navštevuje 5. ročník ZŠ K. v B., s čím súvisia zvýšené výdavky na školské pomôcky a potreby. Zvýšené výdavky sú na stravu dieťaťa, nakoľko musí mať upravenú stravu a musí konzumovať špeciálne potraviny má intoleranciu na bielkoviny, pričom vôbec nemôže konzumovať bežné mäsové a mliečne výrobky. Venuje sa futbalu, kde mesačne uhrádza 15 eur klubu poplatok a 40 eur mesačne za individuálne brankárske tréningy. U nej došlo k zmene pomerov, dňa 28.11.2017 jej pribudla vyživovaciu povinnosť k dcére H. W., s jej otcom žijú v spoločnej domácnosti aj spolu s mal. I., v 3-izbovom byte, ktorý má s partnerom v podielovom spoluvlastníctve. Partner je živnostník, podniká v kuriérskych službách, zatiaľ s príjmom 400 eur mesačne. Pracuje ako predavačka na dohodu s príjmom 86 eur mesačne, nakoľko si nemôže dovoliť prácu na zmeny z dôvodu starostlivosti o maloleté deti. Do marca 2021 poberala rodičovský príspevok vo výške 271 eur mesačne a prídavky na maloleté deti. Mesačne uhrádzajú 175 eur nájom, 60 eur elektrina, internet a TV 45 eur, splácajú úver na kúpu bytu v mesačnej splátke 321 eur so zostatkom 87 000 eur. Výrazne im hlavne v tomto období pomáhajú rodičia. Otec si vyživovaciu povinnosť plní súdom

určenej výške, nad rámec určeného výživného posledné 2 roky neprispieva vôbec, dieťaťu nikdy navyše neprispel na sviatky. Raz do roka príde na Slovensko za dieťaťom a vtedy mu kúpi oblečenie, je to však v minimálnom rozsahu. Posledné 2 roky na Slovensku nebol. Maloletý za ním do Chorvátska nechodí. S otcom spolu nekomunikujú, vie, že si asi pred 2 rokmi vzal úver cca 20 000 eur na rekonštrukciu domu. (2)

Otec bol vypočutý ako účastník konania prostredníctvom dožiadaného súdu - Mestského súdu v Zadare, stála prevádzka v X.. Otec uviedol, že s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí, nie je schopný platiť vyššie výživné ako je dohodnuté, keďže pred niekoľkými dňami prišiel o prácu. Leovi platí výživné 100 eur mesačne, keď ide na Slovensko, dodatočne mu kúpi čokoľvek, čo matka povie a každý rok pošle nejaké peniaze na narodeniny. Žije s partnerkou a so svojím bratom a s jeho rodinou v rodinnom dome, ktorý zdedili po rodičoch. Všetky náklady za celý dom spláca sám, pretože len sám je v domácnosti zamestnaný. Mesačné výdavky na domácnosť sú približne 1000 HRK. Jeho partnerka je nezamestnaná, má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, ktoré žije so svojím otcom a pracuje len v lete honorárne. Jeho brat s partnerkou nepracujú, nie sú zamestnaní. Okrem polovice rodinného domu, v ktorom žije, vlastní ? stavebného pozemku v kat. obvode L. o výmere 700 m2. Jeho mesačné výdavky sú cca 3300 HRK

- režijné náklady, výživné a splátky pôžičky, všetko ostatné sú výdavky na stravu cca 5000 HRK. Do 3.6.2021 bol zamestnaný s príjmom cca 5200 HRK, pracovný pomer bol ukončený z obchodných dôvodov na strane zamestnávateľa. Z úradu práce má informáciu, že 2 mesiace bude poberať dávku v nezamestnanosti 60 % platu a nasledujúcich 5 ďalších mesiacov jednu polovicu z 60 % z platu. Pojednávania na Okresnom súde Nitra by sa chcel zúčastniť, nemá však finančné možnosti, aby prišiel na Slovensko. (3) Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že vzhľadom k situácii na strane otca, navrhuje zvýšiť výživné od podania návrhu do 01.06.2021 na sumu 150 eur mesačne a následne ponechať výživné vo výške 100 eur mesačne. (4) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom návrhu matky na zvýšenie výživného zo dňa 09.09.2020 a s obsahom nasledujúcich listinných dôkazov: vyjadrenie otca zo dňa 18.02.2021, výpoveď otca zo dňa 11.06.2021 pred dožiadaným súdom, potvrdenie o príjme otca zo roky 2020-2021, rozhodnutie o ukončení prac. zmluvy otca zo dňa 02.04.2021, potvrdenie o návšteve školy maloletého, výdavky na mimoškolskú aktivitu dieťaťa, potvrdenie o nákladoch spojených s bývaním na strane matky, potvrdenie o príjme matky, potvrdenie o zdravotnom stave dieťaťa, pripojený spis Okresného súdu Nitra a z neho rozsudok zo dňa 02.10.2021 a zistil tento skutočný a právny stav: (5)

Rozsudkom Okresného súdu Nitra -66 zo dňa 02.10.2015 súd manželstvo rodičov maloletého I. K., nar. XX.XX.XXXX rozviedol, maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky dieťaťa a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným v sume 100 eur mesačne. V tom čase mali obaja rodičia len jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Matka spolu s maloletým dieťaťom bývala v 2 - izbovom prenajatom byte spolu s jej priateľom, bola zamestnaná ako čašníčka na dohodu s príjmom 100 eur mesačne. Poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 eura mesačne z dôvodu, že bola na predĺženej rodičovskej dovolenke so synom pre jeho nepriaznivý zdravotný stav. Poberala rodinné prídavky na dieťa vo výške 23,52 eura mesačne. Maloletý I. navštevoval materskú škôlku, mesačné výdavky na dieťa súviseli s návštevou predškolského zariadenia - 14 eur školné, 10 strava. Maloletý mal alergiu na bielkoviny s čím súviseli zvýšené výdavky na stravu (v škôlke zabezpečené len raňajky). Otec bol zamestnaný s príjmom 600 eur mesačne. Rodičia sa na výživnom v sume 100 eur mesačne dohodli. (6) V súčasnosti žije matka spolu s maloletým dieťaťom a svojím priateľom v spoločnej domácnosti v byte, ktorý má s priateľom v podielovom spoluvlastníctve. Dňa 28.11.2017 jej pribudla vyživovaciu povinnosť k maloletej Alici W.. Do XX/XXXX bola s maloletou na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 275,90 eura mesačne, od 23.03.2021 vykonáva pracovnú činnosť na základe Dohody o pracovnej činnosti s priemerným mesačným príjmom 86,60 eura. Priateľ matky podniká v oblasti kuriérskych služieb s príjmom cca 400 eur mesačne. Mesačné náklady spojené s bývaním v domácnosti matky: nájom 165,40 eura, elektrika 60 eur, internet a TV 45 eur. S priateľom spláca matka úver na kúpu bytu so zostatkom 87 000 eur, v mesačnej splátke 321,85 eura. (7) Maloletý I. navštevuje 5. ročník Z. školy K. v B.. Navštevuje futbalový klub TJ U. S., matka mesačne platí za štandardné futbalové tréningy 15 eur a brankárske tréningy 40 eur. Maloletý má diagnostikované ochorenie fenyketonuria, je dieťaťom s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcu prísnu špeciálnu dietoterapiu, a to celoživotne. (8)

Otec maloletého žije v Chorvátsku, v meste X. B. v rodinnom dome, ktorého je spoluvlastník jednej polovici, okrem toho vlastní štvrtinu stavebného pozemku v katastrálnom území L. o výmere 700 m2. V spoločnej domácnosti s otcom žije jeho brat s partnerkou a priateľka otca. Všetky spolužijúce osoby sú nezamestnané a všetky náklady spojené s bývaním uhrádza otec. Spláca úver na rekonštrukciu nehnuteľnosti - svojho poschodia v dome. Podľa vyjadrenia otca jeho mesačné výdavky - výživné, splátky pôžičky, náklady na stravu, výdavky na bývanie sú cca 5000 HRK, čo predstavuje 664 eur. Do 03.06.2021 bol otec zamestnaný v spoločnosti I. T. F. s.r.o. ako námornícky opravár. L. čistý mesačný príjem otca za rok 2020 bol 5338,89 HRK, čo predstavuje 704,70 eura a za rok 2021 (do 05/2021) 5230,86 HRK, čo predstavuje 694,99 eura mesačne netto. Pracovný pomer otca bol ukončený výpoveďou zo strany zamestnávateľa, z ekonomických dôvodov zamestnávateľa (zmena v organizácii a spôsobe práce znížením počtu zamestnancov). Podľa vyjadrenia otca do 08/2021 bude poberať dávku v nezamestnanosti vo výške 60 % platu, čo predstavuje 416,99 eura mesačne a následne bude poberať polovicu zo 60 % platu počas nasledujúcich 5 mesiacov teda do 10/2021 čo predstavuje 208,49 eura. Podľa rozhodnutí o ukončení pracovnej zmluvy vznikol otcovi nárok na odstupné vo výške jednej tretiny priemerného mesačného zárobku, ktorý zamestnanec dosiahol za 3 mesiace pred skončením pracovnej zmluvy za každý skončený rok, čo prestavuje sumu 8839,82 HRK, čo je 1174,49 eura. Otec si plní vyživovaniu povinnosť v súdom určenej výške 100 eur mesačne, za posledné dva roky nad rámec stanoveného výživného maloletému neprispel žiadnou sumou, posledné dva roky nie v osobnom kontakte s dieťaťom. Okrem maloletého I. inú vyživovaciu povinnosť otec nemá. (9)

Podľa čl. 3 písm. b) nariadenia Rady (ES) číslo 4/2009 z 18.12.2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti je daná právomoc vo veci vyživovacej povinnosti odvíjajúca sa od obvyklého pobytu oprávnenej osoby. (10)

Podľa čl. 15 Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (Haag, 19.10.1996, ozn. č. )

- rozhodné právo lex fori, teda slovenské rodinné právo. (11) Podľa /ďalej len Zákon o rodine/, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (12)

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (13)

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sú aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (14)

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (15)

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. (16) Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (17)

Podľa , rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (18)

Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. (19)

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne. Súd s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine môže meniť súdne

rozhodnutia o výživnom, ak nastane zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa či na strane osoby povinnej platením výživného. Od poslednej úpravy výživného, ktorá bola v roku 2015, prišlo k podstatnej zmene pomerov aj na strane maloletého dieťaťa aj na strane rodičov maloletého. Maloletý má 11 rokov, s čím preukázateľne súvisia zvýšené výdavky matky na zabezpečovanie nielen jeho základných životných potrieb, ale aj ostatných potrieb, ktoré slúžia k celkovému zdravého duševnému a telesnému rozvoju školopovinného dieťaťa. Zvýšili sa náklady nielen na oblečenie, ale aj výdavky na školské pomôcky a školské potreby, rôzne platené mimo vyučovacie akcie organizované školou, ktoré v čase pôvodnej úpravy výživného dieťa, ktoré bolo predškolákom, matka nemala. Na strane dieťaťa stále pretrvávajú výrazné zdravotné problémy, dieťa je alergik s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcu prísnu špeciálnu diétu, s čim súvisia výrazne zvýšené výdavky na stravu. Športové aktivity dieťaťa - futbal vyžadujú tiež zvýšené výdavky nielen na športové oblečenie a obuv, cestovné, ale aj platené tréningy dieťaťa. Posledné dva roky sa otec iným spôsobom ako plnením si súdom určenej vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu nepodieľal na zabezpečení jeho potrieb, na jeho výchove, s dieťaťom sa osobne nestretáva. (20)

K zmene pomerov došlo aj na strane oboch rodičov. Matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu. Do 3/2021 bola na rodičovskej dovolenke, jej príjem tvoril len rodičovský príspevok a prídavky na maloleté deti. Matka so svojho príjmu nebola schopná zvýšené výdavky na maloleté dieťa (hlavne na školu a školské aktivity, športové vyžitie dieťaťa a výdavky na zdravotnú starostlivosť) uhrádzať. (21)

U otca došlo k zmene pomerov v príjmovej oblasti. Do 6/2021 mal otec príjem z pracovného pomeru. Príjem otca zo závislej činnosti vzrástol oproti roku 2015, v roku 2015 bol vo výške 600 eur mesačne a v r. 2020 do 6/2021 bol vo výške cca 700 eur mesačne netto, čo predstavuje mesačné zvýšenie o 100 eur. Zmena na strane otca nastala aj v úverovom zaťažení otca. Otec spláca úver na rekonštrukciu nehnuteľnosti v ktorej býva a ktorej je len ? spoluvlastník. Otec nepreukázal, že by sa na rekonštrukcii podieľali finančne aj iní spoluvlastníci. Otec tak investuje do majetku, ktorý nie je len v jeho vlastníctve, preto s poukazom na ustanovenie §62 ods. 5 veta druhá Zákona o rodine, súd na zvýšené výdavky otca v súvislosti so splácaním úveru neprihliadol. Otec musí platiť bežné výdavky na bývanie a zabezpečenie jeho osobných potrieb - to sú výdavky ktoré súd zohľadňuje pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti otca. Tu však treba poukázať na skutočnosť, že aj všetky výdavky spojené s bývaním uhrádza len otec sám, nakoľko ostatní členovia domácnosti sú nezamestnaní a na týchto výdavkoch sa nepodieľajú, preto ich vo zvýšenej miere musí uhrádzať otec. Súd tak výšku výdavkov spojených s bývaním u otca vyhodnotil ako neprimeranú, vynakladanú vo vyššej výške, ako je podiel otca na nákladoch spojených s bývaním. Otec by si mal uvedomiť, že okrem týchto záväzkov má aj záväzok k svojmu maloletému dieťaťu a to podieľať sa na zabezpečení jeho potrieb platením primeraného výživného. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (ustanovenie § 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine.) a každý rodič by si mal zhodnotiť svoju sociálnu a ekonomickú situáciu, mal by si uvedomiť, že ako rodič berie na seba povinnosť a zodpovednosť za svoje maloleté dieťa, má svoje záväzky a povinnosti k maloletému dieťaťu vždy plniť primerane k svojim možnostiam. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, preto je prvoradou povinnosťou rodiča primerane zabezpečiť potreby svojho dieťaťa. (22)

Pri posudzovaní zmeny pomerov na strane otca a jeho schopností a možností finančne prispievať na svoje dieťa súd zhodnotil všetky uvedené skutočnosti komplexne a zvýšil výšku jeho vyživovacej na sumu 140 eur mesačne od podania návrhu - 09.09.2020 do 31.08.2021. Pracovný pomer otca bol ukončený zo strany zamestnávateľa z objektívnych dôvodov, bez zavinenia zo strany otca. Z príjmu otca počas trvania pracovného pomeru bolo v jeho schopnostiach platiť výživné v sume 140 eur mesačne. No aj po skončení pracovného pomeru bolo v schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého zvýšeným výživným, až do 31.08.2021. Od 06/2021 do 08/2021 mal otec príjem z dávok v nezamestnanosti a bolo mu vyplatené aj odstupné. Po prepočítaní odstupného na tri kalendárne mesiace spolu s vyplatenými dávkami v nezamestnanosti bol aj v uvedenom období jeho príjem obdobný ako mal príjem z pracovného pomeru, teda cca 700 eur mesačne. Od 09/2021 tvorí jeho príjem už len dávka v nezamestnanosti, preto súd od 1.9.2021 ponechal výživné vo výške ako bolo pôvodne určené pri rozvode manželstva, 100 eur mesačne. Pri zvýšení výživného súd zohľadnil aj skutočnosť, že otec už nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ktorú mu určuje zákon. Zvýšený príjem otca mu umožňoval podieľať sa na zvýšených výdavkoch maloletého dieťaťa bez toho, aby bola ohrozená jeho životná úroveň a bol schopný zabezpečovať svoje potreby. (23)

Súd zvýšil výživné otca od 09.09.2020 t. j. odo dňa podania návrhu. Otcovi tak vzniklo za obdobie od 09.09.2020 do 31.08.2021 zameškané výživné vo výške 468,14 eura (28,14 eura alikvotná časť za 9/2020 a 440 eur za obdobie od 10/2020 do 31.08.2021), ktorú sumu otec zaplatí do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky. (24)

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. (25)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie neprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.