Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_25Cb-38-2020.pdf
PDF · 182.78 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/38/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Evou Krošlák Cmerovou v právnej veci žalobcu: URSPED s.r.o., Sládkovičova 52A, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 31560521, právne zastúpený: URBÁNI & Partners s.r.o., Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: PE&MA, s.r.o., Pri Kalvárii 20/5897, 917 01 Trnava, IČO: 36270831, právne zastúpený: HALADA advokátska kancelária s.r.o., Kapitulská 21, 917 01 Trnava, o zaplatenie 480 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa 07.02.2020 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 480,00 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz sp. zn. 15Up/265/2020 dňa 26.02.2020, ktorým upomínací súd žalobnému návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz bol neskôr zrušený z dôvodu podania odporu žalovaným.
Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že eviduje voči žalovanému neuhradenú faktúru č. XXXXXXXX. v sume 480,00 eur, ktorou mu vyfakturoval v súvislosti s vykonanou prepravou na základe objednávky č. XXXXXXXX zo dňa 06.05.2019 pokutu za oneskorené dodanie materiálu k nakládke č. TA-XXXXXXX zo dňa 07.05.2019. V označenej objednávke bol so žalovaným ako dopravcom dohodnutý termín vykládky 09.05.2019, pričom materiál k nakládke bol podľa E. č. TA-XXXXXXX zo dňa 07.05.2019 žalovaným dodaný až dňa 13.05.2019. V zmysle objednávky č. XXXXXXXX zo dňa 07.05.2019, v prípade nedodržania termínu nakládky, vykládky a ostatných dispozícií na objednávke je špedícia URSPED oprávnená vyúčtovať dopravcovi všetky náklady s tým vzniknuté (penále, pokuty, škody a pod.). Faktúra sa stala splatnou dňa 06.06.2019, žalovaný sumu v nej uvedenú neuhradil a dostal sa tak voči žalobcovi do omeškania dňa 07.06.2019. Žalobca zaslal žalovanému upomienku zo dňa 03.02.2020, avšak k úhrade predmetnej faktúry ani následne nedošlo a preto pristúpil žalobca k uplatneniu nároku súdnou cestou.
Žalovaný v odpore podanom proti platobnému rozkazu poukázal na to, že v žalobcom predloženej faktúre je uvedené, že žalobca fakturuje žalovanému pokutu za oneskorené dodanie materiálu k nakládke č. TA-XXXXXXX. Pokiaľ žalobca tvrdil, že svoj nárok na pokutu odôvodňuje skutočnosťou, že žalovaný sa oneskoril s dodaním tovaru k nakládke č. TA-XXXXXXX zo dňa 07.05.2019 a tým, že v zmysle objednávky č. XXXXXXXX. zo dňa 06.05.2019 v prípade nedodržania termínu nakládky, vykládky a ostatných dispozícií na objednávke je špedícia L. oprávnená vyúčtovať dopravcovi všetky náklady s tým vzniknuté (penále, pokuty, škody a pod.), žalovaný uviedol, že v prípade predmetnej prepravnej služby na trase A. A. (SK) - Inzing (AT) nemal povinnosť dodať na nakládku tovar. V zmysle objednávky
bol žalovaný ako dopravca povinný vykonať prepravu na uvedenej trase, pričom podľa objednávky mal v A. A. pristaviť vozidlo na nakládku dňa 07.05.2019 a tovar naložený v A. A. mal dňa 09.05.2019 prepraviť na miesto vykládky v Inzingu. Žalovaný tak nemohol porušiť povinnosť dodať materiál k nakládke tak, ako to vyplýva z textu faktúry a žaloby, pretože sa k takejto povinnosti nijako nezaviazal. Žalovaný dodal, že nakládku v A. A. uskutočnil včas, teda dňa 07.05.2019, teda tak ako bolo dohodnuté v objednávke, čo vyplýva z dôkazu - medzinárodného nákladného listu E. TA-XXXXXXX. V predmetnom liste E., ktorý je podpísaný žalobcom, je uvedené, že tovar bol vyvezený dňa 07.05.2019. Včasné uskutočnenie nakládky vyplýva podľa žalovaného aj z dodacieho listu týkajúceho sa predmetnej prepravnej služby. Žalovaný ďalej uviedol, že ak by sa mal údajný nárok žalovaného považovať za nárok z prekročenia dodacej lehoty, t.j. z omeškania žalovaného s termínom vykládky uvedeným v objednávke (09.05.2019), takýto nárok by bol taktiež nedôvodný. Dodal, že je pravdou, že žalovaný neuskutočnil vykládku dňa 09.05.2019, tak ako sa zaviazal v objednávke, ale až dňa 13.05.2019, k posunu vykládky však nedošlo svojvoľným konaním žalovaného, ale na základe dohody so žalobcom, ktorý s takýmto postupom súhlasil a ústne sa zaviazal, že bude súhlasiť s dodatočnou zmenou termínu vykládky uvedeným v objednávke na dátum 13.05.2019. Žalovaný je preto presvedčený, že žalobcovi neskoršou vykládkou nemohla vzniknúť žiadna škoda. Uvedené skutočnosti však žalovaný nemôže preukázať listinnými dôkazmi a preto netrvá na dokazovaní predmetných skutočností, tieto uviedol len pre dokreslenie priebehu celého obchodného prípadu. Voči dôvodnosti nároku žalobcu uplatňovaného z dôvodu omeškania s vykládkou (teda z dôvodu nedodržania dodacej lehoty) sa bráni tvrdením, že objednávkou č. XXXXXXXX. si žalobca ako objednávateľ objednal u žalovaného ako dopravcu prepravnú službu na trase A. A. (SK) - Inzing (AT). Vzhľadom na to, že miesta nakládky a vykládky ležia v prípade predmetnej prepravy na území dvoch rôznych zmluvných štátov Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), ďalej len ,,Dohovor CMR“, vzťahujú sa na predmetné prepravné služby ustanovenia Dohovoru CMR. Poukázal na čl. 41 ods. 1 Dohovoru CMR, v zmysle ktorého všetky dojednania, ktoré sa priamo alebo nepriamo odchyľujú od ustanovení tohto Dohovoru, sú, s výnimkou ustanovení článku 40, neplatné a právne neúčinné. Neplatnosť takých dojednaní nemá za následok neplatnosť ostatných ustanovení zmluvy. Poukázal tiež na čl. 17 ods. 1 Dohovoru CMR, podľa ktorého dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty. Dodal, že Dohovor CMR upravuje vo svojej kapitole IV. (články 17 až 29) komplexne a kogentne zodpovednosť dopravcu za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky, za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty. Uviedol tiež, že odborná literatúra (napr. B., P.: Úmluva CMR (komentář), W.: 1. VOX a.s. - nakladatelství, 2009, Roubal, V. - Třebeška, M.: Prepravná zmluva v medzinárodnej cestnej doprave nákladov, Česmad Slovakia, 2008, Krofta, J.: Přepravní právo v mezinárodní kamionové přepravě. Praha, leges, 2009) i judikatúra jednoznačne považujú za neplatné také dojednania, ktoré rozširujú dopravcovu zodpovednosť nad rámec čl. 17 Dohovoru CMR, vrátane dojednaní zmluvnej pokuty v takýchto prípadoch. Úprava zodpovednosti dopravcu za prekročenie dodacej lehoty je kogentná a nepripúšťa, aby si zmluvné strany zmluvne dojednali akékoľvek sankcie alebo iné povinnosti za prekročenie dodacej lehoty dopravcom. Vzhľadom na kogentnosť právnej úpravy Dohovoru CMR je teda vylúčené, aby dojednanie objednávky citované žalobcom platne zabezpečovalo povinnosť žalovaného dodať tovar včas. Žalobca ako objednávateľ má voči žalovanému ako dopravcovi podľa Dohovoru CMR jediný nárok a to nárok na náhradu škody do výšky prepravného za predpokladu, že by žalobca skutočný vznik škody preukázal. Nároky na náhradu škody z prekročenia dojednanej či primeranej dodacej lehoty sú v Dohovore CMR upravené donucujúcim spôsobom, to znamená, že sa od tejto právnej úpravy nemožno odchýliť akýmikoľvek dojednaniami. To sa týka najmä dojednania zmluvnej pokuty za prekročenie dodacej lehoty, ktorá by bola v každom prípade neplatná s ohľadom na rozpor s tzv. blokačným ustanovením čl. 41 Dohovor CMR, ktorý robí akékoľvek dojednanie v rozpore s donucujúcimi ustanoveniami Dohovoru CMR neplatným. Žalovaný poukázal na § 39 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je neplatný taký právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Uvedené ustanovenie sa primerane vzťahuje aj na právny úkon, ktorý je v rozpore s medzinárodnou zmluvou vyhlásenou v zbierke zákonov Slovenskej republiky, ktorou je Slovenská republika viazaná, akou je Dohovor CMR vyhlásený v zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 11/1975 Zb. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že aj dojednanie uvedené v objednávke, podľa ktorého v prípade nedodržania termínu vykládky na objednávke je špedícia URSPED oprávnená vyúčtovať dopravcovi všetky náklady s tým vzniknuté (penále, pokuty, škody a pod.) je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná pre rozpor so zákonom (Dohovorom CMR). Žalovaný sa ďalej vyjadril k faktúre č. XXXXXXXXX na sumu 480,00 eur zo dňa 21.05.2019, ktorú vystavila žalobcovi spoločnosť DOKA DREVO, s.r.o. . Uviedol,
že pokiaľ bola uvedená faktúra vystavená spoločnosťou DOKA DREVO, s.r.o. ako odosielateľom v rámci prepravnej služby na trase A. A. (SK) - J. (AT) žalobcovi ako dopravcovi, platia pre vzťah medzi spoločnosťou DOKA DREVO, s.r.o. a žalobcom rovnaké ustanovenia Dohovoru CMR a Občianskeho zákonníka, ktoré žalovaný už uviedol. Spoločnosť DOKA DREVO, s.r.o. v takomto prípade voči žalobcovi nemá nárok na zaplatenie akéhokoľvek penále za oneskorené dodanie materiálu a pokiaľ žalobca toto penále uhradil, ide len o slobodné rozhodnutie žalobcu poskytnúť spoločnosti DOKA DREVO, s.r.o. plnenie, na ktoré nebol povinný. Nemá to ale žiaden vplyv na zodpovednosť žalovaného ako dopravcu, ktorá sa radi kogentnými ustanoveniami Dohovoru CMR. Vzhľadom na uvedené považuje žalovaný žalobu za nedôvodnú v celom rozsahu. Žalovaný ešte uviedol, že faktúra mu bola doručená, pričom ju vrátil žalobcovi ako prílohu listu zo dňa 11.02.2020 označeného ako Vrátenie faktúry číslo FA XXXXXXXX. Žalovaný uplatnený nárok nezaevidoval do účtovníctva.
Žalobca v jeho vyjadrení k odporu uviedol, že žalobca zotrváva v plnom rozsahu na podanom žalobnom návrhu ako aj jeho odôvodnení. Poukázal na čl. 7 bod 7.2. odsek 7.2.2. Všeobecných zasielateľských podmienok Zväzu logistiky a zasielateľstva Slovenskej republiky (ďalej aj ,,VZP“, ktoré tvorili prílohu k návrhu na vydanie platobného rozkazu a podľa ktorých žalobca ako príkazca pracuje v súvislosti s objednanou dopravou a s ktorými bol v rámci predmetnej objednávky žalovaný ako zasielateľ (dopravca) oboznámený, že pri škode spôsobenej oneskoreným dodaním (doručením) zásielky je povinnosť zasielateľa nahradiť škodu obmedzenú dohodnutou výškou prepravného. Dohodnutá cena za dopravu v zmysle objednávky bola vo výške 970,00 eur, pričom žalobca si v súvislosti s oneskoreným dodaním materiálu k nakládke č. TA-XXXXXXX zo dňa 07.05.2019 uplatnil voči žalovanému skutočnú škodu, a to vo výške 480,00 eur, t. j. vo výške, ktorú si voči žalobcovi v tejto súvislosti uplatnila spoločnosť DOKA DREVO, s.r.o., keďže mu oneskoreným dodaním bola spôsobená škoda. Žalobca predmetnú faktúru spoločnosti DOKA DREVO, s.r.o. riadne uhradil, a to dňa 17.07.2019 a túto faktúru má aj riadne zaevidovanú vo svojom účtovníctve. V zmysle čl. 7. bod 7.1. VZP „zasielateľ, ktorý poruší svoju povinnosť zo zasielateľskej zmluvy, z inej obchodnej zmluvy alebo inú záväzkovú povinnosť, alebo ktorý poruší inú mimozmluvnú povinnosť mu ustanovenú v Obchodnom zákonníku, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť (§ 373, 374 a 757 OBZ; čl. 9 VZP ZLZ SR). Porušenie povinnosti zo strany zasielateľa, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou musí dokázať poškodená strana (príkazca). Existenciu okolnosti vylučujúcej zodpovednosť (liberačný dôvod) musí preukázať zasielateľ.“ V zmysle čl. 7 bod 7.2. odsek 7.2.2. VZP, „ak zasielateľ zodpovedá za škodu, jeho povinnosť nahradiť škodu je obmedzená takto: ,,Pri škode spôsobenej oneskoreným dodaním (doručením) zásielky je povinnosť zasielateľa nahradiť škodu obmedzená dohodnutou výškou prepravného.“ Žalovaný ako zasielateľ porušil svoju povinnosť, a to tým, že sa oneskoril s dodaním materiálu, čo žalobca riadne preukázal (dohodnutý termín vykládky bol 09.05.2019 avšak materiál bol dodaný až 13.05.2019, pričom sám žalovaný omeškanie nepopiera), a teda s poukazom na čl. 7 bod 7.1. VZP tak porušil svoju povinnosť dodať zásielku včas, v dôsledku čoho je povinný nahradiť škodu, ktorá preukázateľne vznikla žalobcovi v súvislosti s oneskoreným dodaním (doručením) zásielky podľa čl. 7. bod 7.2. odsek 7.2.2. VZP. Žalobca zároveň poukazuje aj na tú skutočnosť, že faktúra bola žalovanému vystavená dňa 23.05.2019 a žalovaný faktúru vrátil žalobcovi až ako prílohu listu zo dňa 11.02.2020, teda až po viac ako pol roku, kedy ho žalobca urgoval písomne na úhradu dlžnej faktúry. V zmysle vyššie uvedeného má za to, že uplatňovaný nárok žalobcu je s poukazom na doteraz uvedené skutočnosti a predložené dôkazy plne dôvodný, pričom pre upresnenie uviedol, že predmetný nárok si žalobca uplatňuje voči žalovanému titulom náhrady škody spôsobenej oneskoreným dodaním (doručením) zásielky v súlade s čl. 7 bod 7.1. a bodu 7.2. odsek 7.2.2 Všeobecných zasielateľských podmienok Zväzu logistiky a zasielateľstva Slovenskej republiky.
Žalovaný v jeho duplike v súvislosti s tým, že žalobca vo svojom vyjadrení argumentoval ustanoveniami článku 7. Všeobecných zasielateľských podmienok Zväzu logistiky a zasielateľstva Slovenskej Republiky (ďalej aj „VZP”) poukázal na ustanovenie článku 1 bod 1.2 VZP, podľa ktorého VZP platia pre obchodné vzťahy príkazcov a zasielateľov v oblasti vnútroštátneho a medzinárodného zasielateľstva za predpokladu, že sa stanú súčasťou zasielateľskej zmluvy. Pre vnútroštátne zasielateľstvo sa nepoužijú tie časti VZP, ktoré sa svojou povahou týkajú iba medzinárodného zasielateľstva. Z citovaného ustanovenia článku 1 bod 1.2 VZP vyplýva, že VZP môžu platiť len pre obchodné vzťahy príkazcov a zasielateľov, a to za predpokladu, že sa stanú súčasťou zasielateľskej zmluvy. Obchodný vzťah medzi sporovými stranami však nie je vzťahom príkazcu a zasielateľa, nakoľko žalobca so žalovaným neuzavreli zasielateľskú zmluvu, ale zmluvu o preprave, čo nepochybne vyplýva z dôkazu predloženého
žalobcom - objednávky č. XXXXXXXX. Obchodný vzťah medzi sporovými stranami je tak vzťahom dopravcu (žalovaného) s odosielateľom (žalobcom), a preto je vylúčené, aby pre predmetný vzťah platili VZP. Navyše, v objednávke č. XXXXXXXX predloženej žalobcom sa VZP ani nespomínajú (nestali sa súčasťou zmluvy), čo je ďalším dôvodom, prečo nemôžu platiť pre obchodný vzťah sporových strán. Právny vzťah medzi žalobcom ako dopravcom a žalovaným ako odosielateľom sa spravuje obsahom prepravnej zmluvy, ustanoveniami Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) (ďalej aj „Dohovor CMR), prípadne ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. V žiadnom prípade sa ale právny vzťah sporových strán nespravuje ustanoveniami vyššie uvedených VZP. Žalovaný poukázal na to, že žalobca vo svojom poslednom vyjadrení upustil od uplatňovania údajného nároku na zaplatenie pokuty za oneskorené dodanie materiálu, ktorej sa pôvodne domáhal na základe dojednaní uvedených v objednávke č. XXXXXXXX,. neplatných pre rozpor s kogentnými ustanoveniami Dohovoru CMR, na ktoré žalovaný poukázal v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 05.03.2020. Pokiaľ žalobca tvrdil, že si predmetný nárok na zaplatenie 480,00 eur s príslušenstvom uplatňuje voči žalovanému titulom náhrady škody spôsobenej oneskoreným dodaním (doručením) zásielky, žalovaný v tej súvislosti poukázal na ustanovenie Článku 30 bod 3. Dohovoru CMR, podľa ktorého Nárok na náhradu za prekročenie dodacej lehoty možno uplatniť len vtedy, ak sa dopravcovi zaslala písomná výhrada do 21 dní po tom, čo sa zásielka dala k dispozícii príjemcovi. V danom prípade bola zásielka daná k dispozícií príjemcovi dňa 13.05.2019. Žalobca by si tak mohol nárok na náhradu za prekročenie dodacej lehoty uplatniť jedine v prípade, ak by žalovanému zaslal písomnú výhradu najneskôr do 03.06.2019, k čomu však nedošlo. Žalovaný poukázal na to, že žalobca si údajný nárok na náhradu škody za prekročenie dodacej lehoty uplatnil voči žalovanému až vo svojom ostatnom vyjadrení - doteraz sa žalobca domáhal neexistujúceho nároku na zmluvnú pokutu. Aj keby žalobcovi z dôvodu prekročenia dodacej lehoty vznikol nárok na náhradu škody (čo však žalobca doteraz žiadnym spôsobom nepreukázal), tento nárok by musel bezpochyby zaniknúť, a to z dôvodu, že ho žalobca u žalovaného včas neuplatnil spôsobom predpokladaným ustanovením Článku 30 bod 3. Dohovoru CMR. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcovi prekročením dodacej lehoty žiadna škoda nevznikla, o čom svedčí skutočnosť, že nepostupoval tak, ako predpokladá Článok 30 bod 3. Dohovoru CMR a nezaslal žalovanému písomnú výhradu, v ktorej by žalovaného upozornil, že z dôvodu prekročenia dodacej lehoty môže vzniknúť škoda. Žalobca vo svojom vyjadrení opätovne tvrdí, že si v súvislosti s oneskoreným dodaním materiálu k nakládke č. TA-. zo dňa 07.05.2019 uplatnil voči žalovanému skutočnú škodu, a to vo výške 480,00 eur, t.j. vo výške, ktorú si voči žalobcovi v tejto súvislosti uplatnila spoločnosť DOKA DREVO, s.r.o., keďže jej oneskoreným dodaním bola spôsobená škoda. Žalobca predmetnú faktúru DOKA DREVO, s.r.o. riadne uhradil, a to dňa 17.07.2019 a túto faktúru má riadne zaevidovanú vo svojom účtovníctve. Žalovaný na tomto mieste zopakoval, že pokiaľ ide o nakládku tovaru v A.j A., žalovaný ju uskutočnil včas, t.j. dňa 07.05.2019 tak, ako bolo dohodnuté objednávke č. XXXXXXXX. Žalovaný ďalej namieta voči tvrdeniu, že by si žalobca uplatnil voči žalovanému skutočnú škodu. Žalobca doteraz nijako nepreukázal, že by prekročením dodacej lehoty v predmetnom prípade akákoľvek škoda vznikla. Z dôkazov predložených žalobcom však vôbec nie je jasné, v čom by mala spočívať škoda, ktorá údajne vznikla spoločnosti DOKA DREVO, s.r.o. a ani to, či mal žalobca povinnosť údajnú škodu nahradiť. Inak povedané, skutočná škoda by žalobcovi prekročením dodacej lehoty vznikla vtedy, ak by voči nemu spoločnosť DOKA DREVO, s.r.o. požadovala náhradu škody, ktorej vznik by aj reálne preukázala a žalobca by tak mal povinnosť vzniknutú škodu nahradiť. Ak teda žalobca tvrdí, že spoločnosti DOKA DREVO, s.r.o. vznikla z dôvodu prekročenia dodacej lehoty škoda, mal by aj uviesť v čom údajná škoda spočívala, aké náklady musela spoločnosť DOKA DREVO, s.r.o. vynaložiť a mal by aj predložiť dôkazy, z ktorých by vznik škody a jej rozsah vyplýval. Z dôkazov predložených žalobcom vyplýva záver, že spoločnosť DOKA DREVO, s.r.o. si voči žalobcovi nikdy žiadnu škodu neuplatnila. Z faktúry č. XXXXXXXXX je jasné, že spoločnosť DOKA DREVO, s.r.o. nežiadala od žalobcu náhradu škody, ale penále, na ktoré však nemala žiadny právny nárok vzhľadom na kogentné ustanovenia Dohovoru CMR, na ktoré žalovaný poukázal v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 05.03.2020. Možno preto konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o tvrdenie, že prekročením dodacej lehoty vznikla škoda.
Žalobca vo svojom podaní doručenom súdu dňa 29.09.2020 poukázal v súvislosti so zodpovednosťou dopravcu za škodu spôsobenú prekročením dodacej lehoty na čl. 17 ods. 1 a čl. 19 Dohovoru CMR, v zmysle ktorého dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty. Poukázal tiež na čl. 19 Dohovoru CMR, v zmysle ktorého prekročenie
dodacej lehoty nastane vtedy, keď zásielka nebola vydaná v dojednanej lehote a pokiaľ lehota nebola dojednaná, keď skutočný čas prepravy s prihliadnutím na okolnosti a pri čiastkových nakládkach, najmä s prihliadnutím na čas potrebný na zostavenie vozovej zásielky presahuje čas, ktorý možno očakávať od starostlivého dopravcu. Žalovaný nedodržal termín vykládky dohodnutý v písomnej objednávke č. XXXXXXXX zo dňa 06.05.2019. Termín vykládky bol dohodnutý na deň 09.05.2019 a žalovaný tovar vyložil až dňa 13.05.2019, čo potvrdzuje aj medzinárodný nákladný list E. č. TA-XXXXXXX, a teda žalovaný prekročil dodaciu lehotu o 4 dni. Ako to z písomnej sťažnosti zákazníka zo dňa 17.05.2019 vyplýva, zákazník - pobočka Doka GmbH v Inzingu v dôsledku oneskorenej dodávky tovaru musela pre svojho zákazníka zorganizovať náhradnú prepravu, aby nedošlo k oneskoreniu dodania tovaru jeho zákazníkovi, v dôsledku čoho mu v tejto súvislosti vznikla škoda pozostávajúca z nákladov za náhradnú prepravu vo výške 480,00 eur, ktoré si uplatnili voči žalobcovi (sťažnosť zákazníka zo dňa 17.05.2019, faktúra č. XXXXXXXX od DOKA DREVO, s.r.o.) a ktorú žalobca v priamej súvislosti s prekročením dodacej lehoty uplatnil voči žalovanému ako dopravcovi (písomné upozornenie zo dňa 17.05.2019, faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 23.05.2019).
Na pojednávaní, ktoré sa konalo na Okresnom súde Trnava dňa 12.11.2020 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že nárok na zaplatenie sumy 480 eur s príslušenstvom si žalobca uplatňuje titulom náhrady škody z dôvodu prekročenia dodacej lehoty dohodnutej v písomnej objednávke, kedy žalovaný v rámci prepravy na trase A. - J. (T.), vykonal prepravu v neskoršej lehote, ako bola dohodnutá a v dôsledku tohto prekročenia dodacej lehoty vznikla žalobcovi škoda. Z písomnej sťažnosti zákazníka zo dňa 17.05.2019 DOKA Bmgh Inzing, Rakúsko, vyplýva, že oneskoreným dodaním tovaru musela táto pre svojho zákazníka zabezpečiť náhradnú prepravu tovar, aby nedošlo k omeškaniu, v dôsledku čoho si u žalobcu uplatnili škodu vo výške 480,00 eur za náhradnú prepravu v súvislosti s oneskoreným dodaním tovaru v zmysle dohody žalobcu so žalovaným. V zmysle uvedeného si žalobca uplatnil voči žalovanému v súlade s čl. 30 ods. 3 dohovoru CMR v lehote 21 dní túto škodu, resp. písomne upozornil, že si bude uplatňovať túto škodu. Vzhľadom na predložené dôkazy a vyjadrenia žalobcu má za to, že nárok je dôvodný, tento bol riadne uplatnený tak, ako uvádza dohovor CMR, ktorý sa aplikuje v súvislosti s vykonanou prepravou a žiada súd, aby žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 480,00 eur s príslušenstvom, pričom v prípade úspechu sporu si uplatňuje aj náhradu trov konania.
Na pojednávaní konanom dňa 12.11.2020 právny zástupca žalovaného uviedol, že naďalej trvá na svojom návrhu, aby súd zamietol žalobu v celom rozsahu a aby žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. Žalovaný považuje žalobu za nedôvodnú, argumentáciu žalobcu za zmätočnú. Žalobca v žalobe a aj vo vyjadrení k odporu tvrdil, že sa žalovaný omeškal s dodaním materiálu k nakládke, na iných miestach svojich podaní zase žalobca tvrdí, že sa žalovaný omeškal s vykládkou, tvrdenia žalobcu sú tak nejasné a vnútorne rozporné. Žalovaný preto zastáva názor, že žalobca neuniesol ani len svoju povinnosť tvrdenia podľa § 132 ods. 1 CSP ohľadom toho, akú povinnosť mal žalovaný údajne porušiť. Žalobca vo vyjadrení k odporu ako aj vo vyjadrení zo dňa 29.09.2020 už poukazuje na svoj údajný nárok na náhradu škody, ktorá mala byť spôsobená porušením povinnosti uskutočniť včas vykládku, čo z podaní žalobcu jednoznačne nevyplýva. Podľa objednávky č. XXXXXXXX sa mala vykládka uskutočniť dňa 09.05.2019, pričom podľa nákladného listu E. TA-XXXXXXX sa uskutočnila 13.05.2019. Žalobca spolu so svojim ostatným vyjadrením zo dňa 29.09.2020 predložil emailovú správu, v kt. žalovaného upozorňuje na sťažnosť od zákazníka za oneskorenie dodanie tovaru pri objednávke č. XXXXXXXX do Inzingu, pričom musel zákazník zabezpečiť samostatnú prepravu a týmto vznikli náklady vo výške 480,00 eur. Žalobca tiež predložil emailovú správu v nemeckom jazyku. Z uvedených dokladov, kt. predložil žalobca spolu so svojim posledným vyjadrením, nemožno zistiť, či zákazníkovi žalobcu skutočne nejaké náklady vznikli ani to, či ich bol žalobca povinný hradiť. Žalobca spomína, že jeho zákazník musel zorganizovať náhradnú prepravu, o existencii a reálnom vykonaní takejto prepravy však nepredložil žiadny relevantný doklad, napr. nákladný list CMR, dodací list, z kt. by vyplývalo kedy, kam a aký tovar bol prevážaný a neuviedol ani žiadnu skutočnosť, kt. by potvrdzovala alebo z kt. by vyplývalo, že zákazníkovi žalobcu hrozila škoda, bez takýchto dokladov však ide len o tvrdenia žalobcovho zákazníka, kt. si žalobca neoveril a nepreukázal ich pravdivosť ani žalovanému, pričom to, že sa žalobca rozhodol uhradiť svojmu zákazníkovi domnelú škodu, o kt. existencii sa nepresvedčil, či naozaj vznikla, je len jeho slobodné rozhodnutie, kt. nemôže byť na ťarchu žalovaného. Žalobca teda vznik škody v tomto konaní doteraz nepreukázal a preto neprichádza do úvahy, aby mal žalovaný povinnosť uhrádzať mu akékoľvek náklady. Tomu, že škoda reálne nevznikla nasvedčuje tiež to, že žalovaný sa s vykládkou v skutočnosti neomeškal a nedošlo tak ani len k porušeniu akejkoľvek jeho povinnosti, ako žalobcu uviedol už v odpore
proti platobnému rozkazu, písomný termín nakládky, uvedený v objednávke bol na základe telefonickej požiadavky žalobcu zmenený z 09.05.2019 na 13.05.2019 a žalovaný si tak svoje povinnosti v zmysle objednávky splnil. V tejto súvislosti odcitoval právny zástupca žalovaného z emailovej komunikácie zo dňa 17.05.2019, kt. predložil žalobca spolu so svojim posledným vyjadrením zo dňa 29.09.2020, avšak bez reakcie žalovaného (lebo žalobca poslal emailovú komunikáciu, kde bolo vynechané to, čo žalovaný odpovedal). V emaile chýbalo: „Prajem pekný deň, po telefonickom dohovore s vami bola dohodnutá vykládka na 13.05.2019, tovar bol vyložený 13.05.2019. Keď bude treba, dopošlem hlasový záznam o vzájomnom dohovore. Bohužiaľ nemáte žiadny nárok na nejaké viac náklady. Prosím nepíšte mi takéto emaily. S pozdravom J. V..“ Reakcia žalovaného napovedá, že k dohode o zmene termínu vykládky na 13.05.2019 skutočne došlo a žalobca tak ani neporušil svoju zmluvnú povinnosť. V takejto situácii nemožno predpokladať, že by zákazníkovi žalobcu vznikla údajná škodu, ktorú navyše žalobca doteraz neosvedčil žiadnymi relevantnými dôkazmi. Žalovaný je vzhľadom na uvedené skutočnosti presvedčený o tom, že žalobca nemá nárok na náhradu škody.
Na pojednávaní konanom dňa 20.11.2020 právna zástupkyňa žalobcu ďalej uviedla, že sám žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že vykládku uskutočnil až 13.05.2019 a nevie preukázať, resp. nepreukázal podnes tvrdenia týkajúce sa nejakej dohody medzi žalobcom a žalovaným, že môže tovar vyložiť neskôr. Čo sa týka nepreukázania škody, uviedla, že v podanej sťažnosti zákazníka žalobca nepovažoval za potrebné preverovať, aké náklady tomu zákazníkovi vznikli resp. žiadať od neho preukázanie vykonania náhradnej dopravy. Žalobca riadne súdu predložil, že uhradil dodatočne náklady zákazníka v súvislosti s omeškaním spol. DOKA GmbH, Doka drevo s. r. o. , ktoré účtovala v súvislosti s prepravou do Rakúska. Z predloženej emailovej komunikácie na pojednávaní nevyplýva, že by boli medzi sebou žalobca a žalovaný dohodnutí o zmene termínu vykládky, je to len tvrdenie zo strany žalovaného. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že pokiaľ nepostačuje žalovanému, resp. súdu v súvislosti s preukázaním oneskorenej dodávky, resp. vzniknutých nákladov za náhradnú prepravu doposiaľ predložené dôkazy, žalobca sa pokúsi od rakúskej pobočky DOKY vyžiadať CMR prepravu v súvislosti so sťažnosťou.
Na pojednávaní konanom dňa 20.11.2020 právny zástupca žalovaného ešte uviedol, že vznik škody nebol doteraz preukázaný.
Na pojednávaní konanom dňa 12.11.2020 súd pripustil zmenu žaloby zo dňa 15.05.2020, keďže na pojednávaní žalobca uviedol procesný návrh, aby súd pripustil zmenu žaloby zo dňa 15.05.2020 vzhľadom na to, že žalobca si žalobou uplatňoval pokutu za oneskorené dodanie materiálu, ale vo vyjadrení k odporu si uplatňoval náhradu škody, čo v zmysle § 140 predstavovalo zmenu žaloby.
Dňa 30.11.2020 bolo súdu doručené podanie žalobcu, v ktorom bolo okrem iného uvedené, že faktúru za náhradnú prepravu tovaru od špedície/prepravcu na Doka „?sterreich GmbH” sa žalobcovi už od rakúskej pobočky Doka GmbH nepodarilo získať. Podľa žalobcu v konaní ním predložené dokumenty sú dostačujúce na preukázanie toho, že žalobcovi v priamej súvislosti s prekročením dodacej lehoty zo strany žalobcu preukázateľne vznikla škoda v uplatňovanej výške 480,00 eur.
Na pojednávaní konanom dňa 26.10.2021 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že bolo preukázané, že došlo k oneskoreniu vykládky tak, ako to vyplýva z predložených listín - kedy namiesto 09.05.2019 došlo k vykládke až 13.05.2019 a tvrdenie žalovaného, že existovala medzi stranami dohoda možná o predĺžení tejto lehoty nebola zatiaľ zo strany žalovaného preukázaná. Má za to, že na základe predložených listín dostatočným spôsobom preukázali škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s prekročením dodacej lehoty v zmysle CMR.
Na pojednávaní konanom dňa 26.10.2021 právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný sa v plnom rozsahu pridržiava všetkých svojich písomných podaní ako aj prednesov na predchádzajúcom pojednávaní. V zmysle žaloby sa žalobca domáha údajného nároku na náhradu škody. Podstatná je tá skutočnosť, že žiadny dôkaz predložený žalobcom v tomto konaní nedokazuje samotný vznik škody. Žalobca tvrdí, že škoda mala spočívať v nákladoch na zorganizovanie údajnej náhradnej prepravy ktorú mala zorganizovať spoločnosť DOKA GmgH, ktorú mal uhradiť žalobca. Zo žiadneho dôkazu však nevyplýva, že by k takejto náhradnej doprave naozaj došlo. Pripomenul, že súd v uznesení vydanom na pojednávaní dňa 12.11.2020 uložil žalobcovi predložiť náklady list CMR, ktorý by preukazoval vykonanie údajnej náhradnej prepravy. Išlo by o objektívny dôkaz, že bola náhradná preprava vykonaná. Bez
preukázania prepravy - teda reálnych nákladov nie je preukázaný vznik škody ako základný predpoklad pre úspech žalobcu v tomto konaní.
Právna zástupkyňa žalobcu právo záverečnej reči nevyužila, právny zástupca žalovaného v rámci jeho záverečnej reči uviedol, že žaloba je nedôvodná, nakoľko nebol preukázaný vznik škody a teda ani príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Žalovaný preto navrhuje, aby súd žalobu u v celom rozsahu zamietol a aby žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým faktúrou č. XXXXXXXX (č.l. 5 spisu), medzinárodným nákladným listom E. č. TA-XXXXXXX (č.l. 28 spisu), faktúrou č. XXXXXXXXX (č.l. 5 spisu), objednávkou č. XXXXXXXX (č.l. 7 spisu), Všeobecnými zasielateľskými podmienkami Zväzu logistiky a zasielateľstva Slovenskej republiky (č.l. 8 spisu), upomienkou zo dňa 03.02.2020 (č.l. 18 spisu), dodacím listom č. XXXXXXXXX (č.l. 29 spisu), listom žalovaného zo dňa 11.02.2020 (č.l. 31 spisu), výpisom z bankového účtu žalobcu (č.l. XX/A spisu), knihou faktúr žalobcu (č.l. 36 spisu), mailovou komunikáciou žalobcu a žalovaného zo dňa 17.05.2019, sťažnosťou zákazníka žalobcu zo dňa 17.05.2019 (č.l. 58 spisu), úradným prekladom dobrobisu zo dňa 21.05.2019 (č.l. 80 spisu), úradným prekladom e-mailovej správy zo dňa 20.11.2020 (č.l. 83 spisu) ako aj s obsahom celého spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
Faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 23.05.2019 fakturoval žalobca žalovanému sumu 480,00 eur ako pokutu za oneskorené dodanie materiálu k nakládke číslo TA-XXXXXXX zo dňa 07.05.2019. Faktúra bola splatná dňa 06.06.2019.
Z medzinárodného nákladného listu E. č. TA-XXXXXXX súd zistil, že Odosielateľom bola obchodná spoločnosť DOKA DREVO, s.r.o., príjemcom obchodná spoločnosť Doka ?sterreich GmbH, miestom nakladania Banská Bystrica, deň nakladanie 07.05.2019, miesto vykládky Inzing (Rakúsko), prepravca tovaru obchodná spoločnosť Urpsed s.r.o. (žalobca), nasledujúci prepravca tovaru obchodná spoločnosť PE&MA, s.r.o. (žalovaný) a že k vývozu došlo dňa 07.05.2019. Dokument obsahoval odtlačok úradnej pečiatky odosielateľa, žalovaného ako prepravcu tovaru a príjemcu, pričom pri každom odtlačku sa nachádzal podpis. Z listiny tiež vyplýva, že tovar a dokumenty boli príjemcom - Doka ?sterreich GmbH prijaté dňa 13.05.2019.
Faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 21.05.2019 fakturovala obchodná spoločnosť DOKA DREVO, s.r.o., IČO: 31 619 380 žalobcovi sumu 480,00 eur ako penále za oneskorené dodanie materiálu k nakládke číslo TA-XXXXXXX zo dňa 7.5.2019, faktúra č. XXXXXXXXX, dodací list č. XXXXXXXXX. Faktúra bola splatná dňa 05.07.2019.
Z objednávky č. XXXXXXXX súd zistil, že si ňou žalobca ako odosielateľ dňa 06.05.2019 objednal u žalovaného ako dopravcu prepravu veci (tovaru - šalovacieho materiálu), pričom ako termín nakládky bol určený deň 07.05.2019 s adresou nakládky Doka Drevo s.r.o., Cesta k Smrečine 11, SK - 974 01 Banská Bystrica a ako termín vykládky deň 09.05.2019 s adresou vykládky DOKA GmbH, Schieszstand 7, AT - 6401 Inzing. Medzi odosielateľom a dopravcom bola dohodnutá cena za dopravu do výške 970,00 eur. V Poznámkach bolo okrem iného uvedené, že v prípade nedodržania termínu nakládky, vykládky a ostatných dispozícií na objednávke je špedícia URSPED oprávnená vyúčtovať dopravcovi všetky náklady s tým vzniknuté (penále, pokuty, škody a pod.) a že dopravca sa ďalej zaväzuje špedícii URSPED, že prepravu vykoná v súlade s medzinárodne platnými predpismi CMR, TIR, AETR, AGT, ATP, ADR. Objednávka bola potvrdená zo strany žalovaného odtlačkom jeho úradnej pečiatky a podpisom.
Z článku 1, bodu 1.1. Všeobecných zasielateľských podmienok Zväzu logistiky a zasielateľstva Slovenskej republiky zverejnených na webovej stránke www.zlz.sk súd zistil, že sa vydávajú na základe §2, bod 4 Stanov Zväzu logistiky a zasielateľstva Slovenskej republiky (skratka ZLZ SR) a § 273 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka SR ( skratka OBZ). Ich účelom je podrobnejšie upraviť a doplniť ustanovenia § 601 - 609 OBZ o zasielateľskej zmluve. Z článku 1, bodu 1.2 vyplýva, že platia pre obchodné vzťahy príkazcov a zasielateľov v oblasti vnútroštátneho a medzinárodného zasielateľstva za predpokladu, že sa stanú súčasťou zasielateľskej zmluvy. Pre vnútroštátne zasielateľstvo sa nepoužijú tie časti VZP ZLZ SR, ktoré sa svojou povahou týkajú iba medzinárodného zasielateľstva.
Upomienkou zo dňa 03.02.2020 žalobca žalovaného upozornil, že pri kontrole jeho účtovných záznamov bolo zistené, že žalobca do dňa vyhotovenia upomienky neuhradil faktúru č. XXXXXXXX splatnú dňa 06.06.2019, znejúcu na sumu 480,00 eur.
Z dodacieho listu č. XXXXXXXXX súd zistil, že bol vystavený obchodnou spoločnosťou DOKA DREVO, s.r.o. pre spoločnosť Doka ?sterreich GmbH, pričom nakládka konkretizovaná v dodacom liste, ktorej prepravu realizoval žalovaný, bola uskutočnená dňa 07.05.2019. Na predmetnom dodacom liste sa nachádza odtlačok úradnej pečiatky obchodnej spoločnosti DOKA DREVO, s.r.o. s podpisom.
Žalovaný listom zo dňa 11.02.2020 vrátil žalobcovi faktúru č. XXXXXXXX s tým, že pokutu za oneskorené dodanie materiálu k nakládke č. TA-XXXXXXX zo dňa 07.05.2019 v jeho účtovníctve neeviduje. Dodal, že v prípade predmetnej prepravy sa miesto nakládky (A. A. - SK) a miesto vykládky (Inzing - AT) nachádzajú na území dvoch rôznych štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru CMR, ide teda o medzinárodnú prepravu, na ktorú sa vzťahuje Dohovor CMR. Uviedol tiež, že nárok na zmluvnú pokutu za oneskorené dodanie materiálu pri prekročení dodacej lehoty nie je dôvodný, nakoľko je v rozpore s Dohovorom CMR a preto označenú faktúru považuje za nedôvodnú.
Z výpisu z účtu žalobcu je zrejmé, že dňa 27.07.2019 bola žalobcom zrealizovaná debetná transakcia na bankový účet príjemcu označeného ako Doka B. Bystrica vo výške 480,00 eur.
Z knihy faktúr žalobcu vyplynula informácia o úhrade faktúry č. XXXXXXXX znejúcej na sumu 480,00 eur vystavenej obchodnou spoločnosťou DOKA DREVO, s.r.o. a to dňa 17.07.2019.
Z e-mailovej komunikácie žalobcu a žalovaného zo dňa 17.05.2019, súd zistil, že žalobca zaslal e- mailom žalovanému písomné upozornenie dňa 17.05.2019 (č.l. 57 spisu), ktoré obsahovalo informáciu, že žalobcovi bola doručená sťažnosť od zákazníka za neskoré dodanie tovaru pri objednávke č. XXXXXXXX do Inzingu, pričom tento zákazník musel zabezpečiť samostatnú prepravu k jeho zákazníkovi, čím vznikli náklady vo výške 480,00 eur. V e-maile bolo ďalej žalobcom uvedené, že na základe meškania žalovaného na vykládku a podávanie nepravdivých informácií ohľadne auta budú vzniknuté náklady preúčtované na žalovaného, v dôsledku čoho mu bude zaslaná poštou faktúra vo výške 480,00 eur. Na toto upozornenie reagoval žalovaný ešte dňa 17.05.2019, keď žalobcovi rovnako formou e-mailu odpovedal, že po telefonickom dohovore so žalovaným bola dohodnutá vykládka na 13.05.2019 a že tovar bol vyložený 13.05.2019, pričom môže poslať hlasový záznam o vzájomnom dohovore. Z uvedeného dôvodu podľa neho nemá žalobca žiadny nárok na nejaké viac náklady.
Zo sťažnosti zákazníka zo dňa 17.05.2019, ktorá bola žalobcovi adresovaná prostredníctvom e-mailovej komunikácie súd zistil, že v dôsledku oneskorenia vykládky v súvislosti s medzinárodným nákladným listom CMR č. TA-XXXXXXX musela pobočka zabezpečiť vlastnú prepravu zákazníkovi, a preto vznikli náklady vo výške 480,00 eur. Ide teda o sťažnosť zákazníka žalobcu - obchodnej spoločnosti Doka GmbH, ktorému vznikli v dôsledku oneskorenej vykládky tovaru v súvislosti s objednávkou č.XXXXXXXX náklady na dodatočný (vlastný) transport prepravovaných vecí k ich zákazníkovi vo výške 480,00 eur a že tieto je potrebné preúčtovať na žalobcu.
Z úradného prekladu dobropisu zo dňa 21.05.2019 súd zistil, že bol vystavený spoločnosťou DOKA DREVO, s.r.o. rakúskej pobočke Doka GmbH v súvislosti so vzniknutými nákladmi za oneskorenú dodávku v súvislosti s objednávkou č. XXXXXXXXX (dodací termín) dobropis zo dňa 21.05. k reklamácii číslo XXXX, XXXXXXXXX - preprava vo výške 480,00 eur, pričom platba sa uskutočnila odpočtom z vyššie uvedenej faktúry, resp. ďalšej platby.
Z úradného prekladu e-mailovej správy zo dňa 20.11.2020 zaslanej v súvislosti s dobropisom zo dňa 21.05.2019 vyplýva, že obchodná společnosť Doka GmbH reklamáciu č. XXXX obdržala v termíne 14.05.2019 o 14:51 hod. Obsahom reklamácie bolo, že dodávka na základe objednávky XXXXXXXXX pre firmu Prade Wohnau GmbH bola dodaná príliš neskoro a preto vznikli náklady vo výške 480,00 eur, keď napriek nakládke načas sa termín príchodu príliš omeškal a DOKA DREVO, s.r.o. vystavila dobropis vo výške 480,00 eur. V e-maile bolo ďalej uvedené, že prebehla komunikácia so zákazníkmi (Doka ?sterreich ), ktorí boli požiadaní, aby poslali faktúru za prepravu tovaru (od špedície/prepravcu na Doka ?sterreich GmbH). Podľa odhadu pisateľa e-mailu malo doručenie požadovanej faktúry ešte nejaký čas trvať.
Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 601 ods. 1 Obchodného zákonníka, zasielateľskou zmluvou sa zaväzuje zasielateľ príkazcovi, že mu vo vlastnom mene na jeho účet obstará prepravu vecí z určitého miesta do určitého iného miesta, a príkazca sa zaväzuje zaplatiť zasielateľovi odplatu.
Podľa ustanovenia § 610 Obchodného zákonníka, zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa ustanovenia § 378 Obchodného zákonníka, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa ustanovenia § 379, prvej vety Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
Podľa ustanovenia § 380 Obchodného zákonníka, za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.
Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa čl. 1 bodu 1 Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 11/1975 Zb., tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.
Podľa čl. 17 bodu 1 Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty.
Podľa čl. 19 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), prekročenie dodacej lehoty nastane vtedy, keď zásielka nebola vydaná v dojednanej lehote, a pokiaľ lehota nebola dojednaná, keď skutočný čas prepravy s prihliadnutím na okolnosti a pri čiastkových nakládkach najmä s prihliadnutím na čas potrebný na zostavenie vozovej zásielky presahuje čas, ktorý možno očakávať od starostlivého dopravcu.
Podľa čl. 30 bodu 3 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), nárok na náhradu za prekročenie dodacej lehoty možno uplatniť len vtedy, ak sa dopravcovi zaslala písomná výhrada do 21 dní po tom, čo sa zásielka dala k dispozícii príjemcovi.
Podľa čl. 41 bodu 1 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), všetky dojednania, ktoré sa priamo alebo nepriamo odchyľujú od ustanovení tohto Dohovoru, sú, s výnimkou ustanovení článku 40, neplatné a právne neúčinné. Neplatnosť takých dojednaní nemá za následok neplatnosť ostatných ustanovení zmluvy.
V konaní nebolo sporné, že žalobca si objednal u žalovaného prepravu objednávkou zo dňa 06.05.2019, že žalovaný vykonal nakládku tovaru dňa 07.05.2019 a vykládku dňa 13.05.2019, že žalobca vystavil faktúru dňa 06.06.2019 na pokutu za oneskorené dodanie materiálu k nakládke a že žalobca vystupoval v zmluvnom vzťahu ako odosielateľ a žalovaný ako dopravca. Spornou skutočnosťou boli skutkové tvrdenia skutkové týkajúce sa vzniku nároku žalobcu na pokutu a nároku na náhradu škody podľa CMR.
Na základe vykonaného dokazovania a to oboznámením sa s obsahom spisu ako aj s vyššie špecifikovanými listinami, dospel súd k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o preprave veci, na základe ktorých žalovaný ako dopravca vykonal pre žalobcu ako odosielateľa medzinárodnú prepravu tovaru. Zmluvný vzťah medzi žalobcom ako odosielateľom a žalovaným ako dopravcom mal súd za preukázaný objednávkou prepravy č. XXXXXXXX. zo dňa 06.05.2019, pričom nakládka tovaru mala byť realizovaná na Slovensku a vykládka v Rakúsku (č.l. 6 a 7 spisu). Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 480,00 eur, ktorú žalovanému fakturoval faktúrou č. XXXXXXXX v súvislosti s vykonanou prepravou na základe vyššie uvedenej objednávky ako pokutu za oneskorené dodanie materiálu k nakládke č. TA-XXXXXXX zo dňa 07.05.2019. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany správne poukázal na to, že v rámci dojednanej prepravnej služby na trase A. A. (SK) - J. (AT) nemal povinnosť dodať na nakládku tovar, ale bol ako dopravca povinný vykonať prepravu na uvedenej trase, pričom podľa objednávky mal v A.ristaviť vozidlo na nakládku dňa 07.05.2019 a tovar naložený v A. A. mal dňa 09.05.2019 prepraviť na miesto vykládky v J.. Uvedené vyplýva aj z predloženého dôkazu - objednávky č. XXXXXXXX. Súd konštatuje, že žalovaný nemohol porušiť povinnosť dodať materiál k nakládke tak, ako to vyplýva z textu faktúry a žaloby, pretože sa k takejto povinnosti nijakým spôsobom nezaviazal. Súd pre úplnosť uvádza, že žalovaný si splnil jeho povinnosť uskutočniť nakládku včas, v súlade s obsahom objednávky č. XXXXXXXX, teda dňa 07.05.2019, čo vyplýva nielen zo zhodných tvrdení strán, ale aj z listinných dôkazov - dodacieho listu týkajúceho sa predmetnej prepravnej služby a medzinárodného nákladného listu E. TA-XXXXXXX.
Vzťah žalobcu a žalovaného je vzťahom žalobcu ako odosielateľa a žalovaného ako dopravcu v zmysle ustanovenia § 610 Obchodného zákonníka (Zmluva o preprave veci) a nie vzťahom žalobcu ako príkazcu a žalovaného ako zasielateľa v zmysle ustanovenia § 601 Obchodného zákonníka (Zasielateľská zmluva), nakoľko objednávka č. XXXXXXXX obsahovala záväzok dopravcu vykonať prepravu veci z určitého miesta do iného určitého miesta a záväzok odosielateľa zaplatiť dopravcovi odplatu. Zasielateľská zmluva je zmluvným typom obstarávateľského charakteru, keď z konštrukcie záväzkov zmluvných strán, ktorými sú zasielateľ a príkazca, vyplýva, že je osobitným typom komisionárskej zmluvy (zasielateľ koná vo svojom mene a na účet príkazcu). Predmetom zasielateľskej zmluvy je obstaranie prepravy veci. Tento zmluvný typ musí obsahovať určenie zmluvných strán - zasielateľa a príkazcu, záväzok zasielateľa obstarať vo vlastnom mene a na účet príkazcu prepravu veci, určenie veci, ktorej prepravu má zasielateľ obstarať, určenie miesta odoslania a miesta určenia, záväzok príkazcu zaplatiť zasielateľovi odplatu.
Medzi stranami taktiež nebolo sporné, že žalovaný neuskutočnil vykládku dňa 09.05.2019, tak ako sa zaviazal v objednávke, ale až dňa 13.05.2019. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že posunu termínu vykládky predchádzala dohoda so žalobcom, ktorý s takýmto postupom ústne vyjadril súhlas. Toto tvrdenie však nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom. Zo žalovaným predloženej e-mailovej komunikácie na pojednávaní konanom dňa 20.11.2020 nevyplýva, že by boli medzi sebou žalobca a žalovaný dohodnutí o zmene termínu vykládky, ide len konštatovanie žalovaného uvedené v e-maile zo dňa 17.05.2020.
K otázke dôvodnosti nároku žalobcu uplatňovaného z dôvodu omeškania s vykládkou, teda z dôvodu nedodržania dodacej lehoty súd uvádza, že objednávkou č. XXXXXXXX si žalobca ako objednávateľ objednal u žalovaného ako dopravcu prepravnú službu na trase A. A. (SK) - J. (AT). Keďže miesta nakládky a vykládky ležia v danom prípade na území dvoch rôznych zmluvných štátov Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), vzťahujú sa na predmetné prepravné služby ustanovenia tohto dohovoru. V objednávke č. XXXXXXXX v časti Poznámky bolo uvedené, že v prípade nedodržania termínu nakládky, vykládky a ostatných dispozícií na objednávke je špedícia URSPED oprávnená vyúčtovať dopravcovi všetky náklady s tým vzniknuté (penále, pokuty,
škody a pod.), pričom práve toto bolo základným argumentom žalobcu pri preukazovaní oprávnenosti ním uplatňovaného nároku voči žalovanému. Podľa čl. 17 ods. 1 Dohovoru CMR, dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty. Zodpovednosť dopravcu za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky, za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty je v rámci Dohovoru CMR upravená v čl. 17 - 29, pričom ide o úpravu kogentnú. Súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti čl. 41 ods. 1 Dohovoru CMR, v zmysle ktorého všetky dojednania, ktoré sa priamo alebo nepriamo odchyľujú od ustanovení tohto Dohovoru, sú, s výnimkou ustanovení článku 40, neplatné a právne neúčinné. Neplatnosť takých dojednaní nemá za následok neplatnosť ostatných ustanovení zmluvy. Za neplatné je preto potrebné považovať také dojednania, ktoré rozširujú dopravcovu zodpovednosť nad rámec čl. 17 Dohovoru CMR, vrátane dojednaní zmluvnej pokuty. Úprava zodpovednosti dopravcu za prekročenie dodacej lehoty je kogentná a nepripúšťa, aby si zmluvné strany zmluvne dojednali akékoľvek sankcie alebo iné povinnosti za prekročenie dodacej lehoty dopravcom. Žalobca ako odosielateľ má voči žalovanému ako dopravcovi podľa Dohovoru CMR jediný nárok a to nárok na náhradu škody do výšky prepravného za predpokladu, že by žalobca skutočný vznik škody preukázal. Nároky na náhradu škody z prekročenia dojednanej či primeranej dodacej lehoty sú v Dohovore CMR upravené donucujúcim spôsobom, to znamená, že sa od tejto právnej úpravy nemožno odchýliť akýmikoľvek dojednaniami. To sa týka najmä dojednania zmluvnej pokuty za prekročenie dodacej lehoty, ktorá je v každom prípade neplatná s ohľadom na rozpor ustanovením čl. 41 Dohovoru CMR, ktorý robí akékoľvek dojednanie v rozpore s donucujúcimi ustanoveniami Dohovoru CMR neplatným. Vyššie konkretizované dojednanie uvedené v objednávke, podľa ktorého v prípade nedodržania termínu vykládky na objednávke je žalobca oprávnený vyúčtovať dopravcovi všetky náklady s tým vzniknuté (penále, pokuty, škody a pod.) je tak y zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné pre rozpor so zákonom (Dohovorom CMR).
Žalobca v rámci preukazovania oprávnenosti svojho nároku tento následne opieral o znenie Všeobecných zasielateľských podmienok Zväzu logistiky a zasielateľstva Slovenskej republiky, vychádzajúc z toho, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zasielateľskej zmluvy v zmysle § 601 a nasl. Obchodného zákonníka (a nie zmluvy o preprave veci v zmysle § 610 a nasl. Obchodného zákonníka), pričom tvrdil, že oneskoreným dodaním (doručením) zásielky došlo na strane žalobcu k vzniku škody a tak si nárok voči žalovanému začal uplatňovať titulom náhrady škody. Súd na tomto mieste opätovne uvádza, že obchodný vzťah medzi sporovými stranami nie je vzťahom príkazcu a zasielateľa, keďže žalobca so žalovaným neuzavreli zasielateľskú zmluvu, ale zmluvu o preprave, čo vyplýva z objednávky č. XXXXXXXX. Obchodný vzťah medzi sporovými stranami je vzťahom odosielateľa (žalobcu) a dopravcu (žalovaného), a preto sa naň nemôžu vzťahovať ustanovenia Všeobecných zasielateľských podmienok Zväzu logistiky, zasielateľstva Slovenskej republiky. Nemení na tom nič ani skutočnosť, že v objednávke č. XXXXXXXX predloženej žalobcom je uvedená vyhlásenie ,,pracujeme podľa všeobecných zasielateľských podmienok Zväzu logistiky a zasielateľstva Slov. republiky - aktuálneho znenia“. sa spomína, že Všeobecné zasielateľských podmienok Zväzu logistiky, zasielateľstva Slovenskej republiky. Ako už bolo uvedené vyššie, právny vzťah medzi žalobcom ako dopravcom a žalovaným ako odosielateľom sa spravuje ustanoveniami Dohovoru CMR, ďalej tiež obsahom zmluvy o preprave veci, prípadne ustanoveniami Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov.
V priebehu konania, v reakcii na procesnú obranu žalovaného, žalobca upustil od uplatňovania nároku na zaplatenie pokuty za oneskorené dodanie materiálu a začal si ho uplatňovať titulom náhrady škody spôsobenej oneskoreným dodaním (doručením) zásielky. Žalobca v tejto súvislosti navrhol zmenu žaloby, pričom súd zmenu žaloby pripustil. Žalobca konkretizoval, že v súvislosti s oneskoreným dodaním materiálu k nakládke č. TA-XXXXXXX zo dňa 07.05.2019 si uplatňuje voči žalovanému skutočnú škodu, a to vo výške 480,00 eur, teda vo výške, ktorú si voči žalobcovi v tejto súvislosti uplatnila spoločnosť DOKA DREVO, s.r.o., keďže jej oneskoreným dodaním prepravovaného tovaru bola spôsobená škoda. Žalobca predmetnú faktúru spoločnosti DOKA DREVO, s.r.o. uhradil dňa 17.07.2019 .
V zmysle článku 30 bodu 3. Dohovoru CMR, nárok na náhradu za prekročenie dodacej lehoty možno uplatniť len vtedy, ak sa dopravcovi zaslala písomná výhrada do 21 dní po tom, čo sa zásielka dala k dispozícii príjemcovi. V prejednávanom spore bolo jednoznačne preukázané a medzi stranami to ani nebolo sporné, že vykládka prepravovaného tovaru sa uskutočnila dňa 13.05.2019, teda že zásielka
bola daná k dispozícií príjemcovi dňa 13.05.2019. Z uvedeného vyplýva, že posledným dňom 21- dňovej lehoty na zaslanie písomnej výhrady dopravcovi bol deň 03.06.2019. Žalobca v konaní predložil listinný dôkaz - e-mail zo dňa 17.05.2019, ktorým preukázal, že žalovanému zaslal písomnú výhradu dňa 17.05.2019, to znamená, že žalobca mohol pristúpiť k uplatneniu nároku na náhradu za prekročenie dodacej lehoty voči žalovanému. Žalovaným bol v konaní predložený dôkaz - reakcia na predmetný e- mail žalobcu zo dňa 17.05.2019, z ktorého vyplýva, že žalovaný sa oboznámil s obsahom písomnej výhrady odosielateľa. Súd teda konštatuje, že žalobca si nárok na náhradu za prekročenie dodacej lehoty uplatnil u žalovaného spôsobom predpokladaným ustanovením článku 30 bod 3 Dohovoru CMR včas.
Žalobca v konaní nepreukázal, že by prekročením dodacej lehoty žalovaným v predmetnom prípade vznikla škoda. Žalobca v konaní tvrdil, že spoločnosti DOKA DREVO, s.r.o. vznikla z dôvodu prekročenia dodacej lehoty žalovaným škoda vo výške 480,00 eur, ktorá bola následne preúčtovaná na žalobcu. Žalobca v konaní predložil dôkaz - písomnú sťažnosť zákazníka zo dňa 17.05.2019, z ktorej vyplynulo, že pobočka Doka GmbH v Inzingu v dôsledku oneskorenej dodávky tovaru musela pre svojho zákazníka zorganizovať náhradnú prepravu, aby nedošlo k oneskoreniu dodania tovaru jeho zákazníkovi, v dôsledku čoho pobočke v tejto súvislosti vznikla škoda pozostávajúca z nákladov za náhradnú prepravu vo výške 480,00 eur, ktoré si následne uplatnila voči žalobcovi. Žalobcom bolo v konaní preukázané výpisom z účtu žalobcu a knihou faktúr, že dňa 17.07.2019 zaplatil príjemcovi DOKA DREVO, s.r.o. (vo výpise z účtu označenému ako Doka B. A.) peňažnú čiastku vo výške 480,00 eur na základe faktúry tejto obchodnej spoločnosti č. XXXXXXXXX predloženej žalobcovi na zaplatenie.
Zo skutkových tvrdení žalobcu je zrejmé, že ním tvrdená škoda mala vzniknúť v dôsledku úhrady tejto čiastky obchodnej spoločnosti DOKA DREVO, s.r.o., ktorú mala táto obchodná spoločnosť vynaložiť v dôsledky oneskorenej vykládky žalovaného na náhradnú dopravu prepravovaného tovaru k zákazníkovi. Žalobca v tejto súvislosti predložil faktúru č. XXXXXXXXX . vystavenú spoločnosťou DOKA DREVO, s.r.o., vrámci ktorej ale spoločnosť DOKA DREVO, s.r.o. žiadala od žalobcu penále a nie náhradu škody. Súd tak konštatuje nesúlad medzi skutkovými tvrdeniami žalobcu, že spoločnosti DOKA DREVO, s.r.o. prekročením dodacej lehoty žalovaným vznikla škoda, ktorú jej žalobca nahradil a dôkazmi, ktoré predložil. Súd dodáva, že žalobca správne poukázal v súvislosti so zodpovednosťou dopravcu za škodu spôsobenú prekročením dodacej lehoty na čl. 17 ods. 1 Dohovoru CMR v zmysle ktorého dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty a tiež na čl. 19 Dohovoru CMR v zmysle ktorého prekročenie dodacej lehoty nastane vtedy, keď zásielka nebola vydaná v dojednanej lehote a pokiaľ lehota nebola dojednaná, keď skutočný čas prepravy s prihliadnutím na okolnosti a pri čiastkových nakládkach, najmä s prihliadnutím na čas potrebný na zostavenie vozovej zásielky presahuje čas, ktorý možno očakávať od starostlivého dopravcu.
Zhrnúc vyššie uvedené, nárok na zaplatenie sumy 480 eur s príslušenstvom si žalobca uplatňuje titulom náhrady škody z dôvodu prekročenia dodacej lehoty dohodnutej v písomnej objednávke, kedy žalovaný v rámci prepravy na trase A. (Slovensko) - J. (Rakúsko), vykonal prepravu v neskoršej lehote, ako bola dohodnutá a v dôsledku tohto prekročenia dodacej lehoty vznikla žalobcovi škoda. Z písomnej sťažnosti zákazníka DOKA Bmgh Inzing, Rakúsko zo dňa 17.05.2019, vyplýva, že oneskoreným dodaním tovaru musel tento pre svojho zákazníka zabezpečiť náhradnú prepravu tovaru, aby nedošlo k omeškaniu, v dôsledku čoho si u žalobcu uplatnil škodu vo výške 480,00 eur za náhradnú prepravu v súvislosti s oneskoreným dodaním tovaru v zmysle dohody žalobcu so žalovaným. V zmysle uvedeného si žalobca uplatnil voči žalovanému v súlade s čl. 30 ods. 3 dohovoru CMR v lehote 21 dní túto škodu, resp. písomne upozornil, že si bude uplatňovať túto škodu. Na tomto mieste súd opätovne uvádza, že žalovaný nedodržal termín vykládky dohodnutý v písomnej objednávke č. XXXXXXXX zo dňa 06.05.2019, pričom toto medzi stranami ani nebolo sporné.
Pokiaľ žalobca tvrdil, že jeho zákazník musel zorganizovať náhradnú prepravu, súd konštatuje, že o existencii a reálnom vykonaní takejto prepravy žalobca nepredložil žiadny relevantný doklad, napr. dodací list alebo faktúru, z kt. by vyplývalo kedy, kam a aký tovar bol prevážaný. Bez takéhoto dokladu ide len o tvrdenie žalobcu založené na tvrdení žalobcovho zákazníka. Skutočnosť, že žalobca dobrovoľne uhradil spoločnosti DOKA DREVO, s.r.o. ňou požadovanú sumu nemôže byť na ťarchu žalovaného. Žalobca teda vznik škody v tomto konaní nepreukázal a preto nemá nárok na náhradu škody žalovaným. V tejto súvislosti súd uvádza, že dňa 20.11.2020 bolo žalobcovi v rámci predbežného právneho posúdenia súdom oznámené, že nepreukázal nárok na náhradu škody od žalovaného a
bolo mu umožnené, aby v lehote 20 dní doručil súdu CMR za vykonanú náhradu prepravu. Žalobca síce do spisu následne doplnil ďalšie listinné dôkazy (úradný preklad dobropisu zo dňa 21.05.2019 vystavený spoločnosťou DOKA DREVO, s.r.o. rakúskej pobočke Doka GmbH, úradný preklad e-mailu k zaslanému dobrobisu), tieto dôkazy však neboli spôsobilé privodiť mu úspech vo veci, nakoľko nepredložil dokument preukazujúci vykonanie náhradnej prepravy, alebo iný relevantný dokument, napr. faktúru ktorou by špeditér/dopravca vyúčtoval sumu za prepravu tovaru spoločnosti Doka Österreich GmbH. Sám žalobca vo svojom podaní doručenom súdu dňa 30.11.2020 uviedol, že faktúru za náhradnú prepravu tovaru od špedície/prepravcu na ,,Doka ?sterreich GmbH” sa mu už od rakúskej pobočky Doka GmbH nepodarilo získať.
Žiaden z dôkazov predložených žalobcom v tomto konaní nepreukazuje samotný vznik škody. Podľa žalobcu mala škoda spočívať v nákladoch na zorganizovanie náhradnej prepravy, ktorú mala zorganizovať spoločnosť DOKA GmbH, ktorú mal následne nahradiť žalobca. Zo žiadneho dôkazu však nevyplýva, že by k takejto náhradnej doprave naozaj došlo. Súd považuje dobropis dňa 21.05.2019 vystavený spoločnosťou DOKA DREVO, s.r.o. rakúskej pobočke Doka GmbH (Doka Österreich GmbH) a e-mail k zaslanému dobropisu za nedostačujúci na preukázanie reálneho vynaloženia sumy 480 eur a teda ani preukázanie vzniku škody vo výške 480 eur v príčinnej súvislosti s oneskorením žalovaného s vykládkou. Žalobcom v konaní nebol predložený dôkaz, ktorým by preukázal, že náhradná preprava bola vykonaná a teda ani cena náhradnej prepravy.
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jej tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010)
Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na sporových stranách. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, ktoré súd vykonal, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2010, sp zn. 4 Cdo 13/2009).
Zodpovednosť za škodu je objektívnou zodpovednosťou, kde pre vznik zodpovednosti sa nevyžaduje zavinenie. Predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu je porušenie povinností zo záväzku (alebo inej právnej povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku), vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Existenciu týchto predpokladov musí preukázať poškodený. Zodpovednosť je daná len vtedy, keď vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s porušením povinností (kauzálny nexus).
Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o tvrdenie, že prekročením dodacej lehoty žalovaným mu vznikla škoda, keď nepreukázal vznik škody. V konaní nebol preukázaný vznik škody, ktorej náhradu si spoločnosť DOKA DREVO, s.r.o. uplatnila u žalobcu a ktorú jej tento uhradil bez toho, aby bol oboznámený s akýmkoľvek dokumentom preukazujúcim vykonanie náhradnej prepravy tovaru od príjemcu zákazníkovi, na ktorú mala byť vynaložená čiastka vo výške 480,00 eur. Bez preukázania vykonania náhradnej prepravy, teda reálnych nákladov nie je preukázaný vznik škody ako základný predpoklad pre úspech žalobcu v tomto konaní.
Zhrnúc vyššie uvedené, súd z vykonaných listinných dôkazov nemal preukázané žalobcom tvrdené skutočnosti, teda predovšetkým realizáciu náhradnej prepravy zákazníkom žalobcu a v tej súvislosti vynaložené náklady a ich výšku. Na základe toho súd nemal preukázané ani prípadné
naplnenie predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu žalobcovi. Žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho v konaní zaťažovalo a súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
V konaní nebol preukázaný vznik škody a teda ani príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom - výsluch konateľa žalobcu - p. J. F. B., nakoľko skutkový stav mal súd za dostatočne preukázaný z už predložených listinných dôkazov. Vykonávanie ďalších dôkazov by bolo nadbytočné a nehospodárne.
Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže miera jeho úspechu v konaní je 100 %. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).