Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/22/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobkyne: D. Š., A.. XX.XX.XXXX, S. W. W. X, W., proti žalovanému: H. H., A.. XX.XX.XXXX, S. W.: O. XX, W., zastúpenému JUDr. Máriou Strýčkovou, advokátkou, Rusovská cesta 7, Bratislava, o zaplatenie 13.871 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného a žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 27. augusta 2020, č.k. -199, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolacie konanie o odvolaní žalobkyne zastavuje . Žalovaný má nárok na náhradu odvolacieho konania o odvolaní žalobkyne v plnom rozsahu. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania o odvolaní žalovaného nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.030 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 31.01.2019 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa jeho právoplatnosti (I. výrok), vo zvyšku žalobu zamietol (II. výrok) a žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,16 % (III. výrok), pričom o jej výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (IV. výrok). Po právnej stránke vec posúdil podľa , , , a , a dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti žaloby. Konštatoval, že vo veci nebolo sporné, že žalobkyňa previedla na účet žalovaného počas ich spoločného bývania a priateľstva 13.871 eur. Žalobkyňa tieto finančné prostriedky žiadala vrátiť od žalovaného, pretože mu ich poskytla ako šetrenie na ich spoločný dom, resp. byt. Svoje tvrdenia však nevedela preukázať, nenavrhla vypočuť žiadnych svedkov. Ako dôkaz použila e- mailovú komunikáciu a komunikáciu prostredníctvom aplikácie Whatsapp medzi ňou a tretími osobami, otcom a matkou žalovaného, ale obsahovo z veľkej časti nesúvisia s predmetom sporu. Uviedol, že z jeho strany nebolo možné overiť predmetnú komunikáciu ako aj jej autentickosť. Poukázal na tvrdenie žalovaného, že uvedené finančné prostriedky boli na neho prevedené na spoločný chod domácnosti, spoločné výlety a pod., ktoré hradil on a neboli formou sporenia na kúpu spoločnej nehnuteľnosti, nakoľko z predmetných výpisov je zrejmé, že predmetné prostriedky slúžili na úhradu spoločných nákladov na domácnosť. Žalovaný vzniesol námietku premlčania a poukázal na to, že žaloba bola súdu doručená dňa 31.01.2019, a teda ide už o premlčanú pohľadávku v zmysle všeobecnej premlčacej doby v zmysle . Žalovaný sa bránil tým, že nemal v úmysle sa bezdôvodne obohatiť z finančných prostriedkov, ktoré mu boli poskytnuté zo strany žalobkyne. V dobrej viere nakladal s finančnými prostriedkami žalobkyne na ich spoločné spolužitie v spoločnej domácnosti, z ktorých zabezpečoval všetky náklady na domácnosť za žalobkyňu (t.j. len pomerne za žalobkyňu a náklady za seba hradil z vlastných finančných prostriedkov) ako aj na všetky ostatné spoločné výdavky. Účelné a hospodárne nakladanie s ich finančnými prostriedkami preukazoval žalovaný aj čestnými prehláseniami

zo strany ďalších osôb žijúcich v spoločnej domácnosti ohľadom výšky nákladov na spoločnú domácnosť za žalované obdobie. Čestnými prehláseniami chcel poukázať na to, že finančné prostriedky boli približne používané len na zabezpečenie základných potrieb domácnosti, ktoré nezohľadňujú ďalšie náklady žalobkyne ako napríklad kozmetiku, lieky a ošatenie, resp. iné spoločné náklady na výlety a podobne, na ktoré spolu so žalobkyňou chodili. Žalovaný žiadal započítať pohľadávku vo výške 1.584,27 eur, ktorú uhradil titulom nedoplatku do bytového fondu za byt nachádzajúci sa na W. J.. Č.. X, W., kde má trvalý pobyt žalobkyňa na vrub spoločných prostriedkov a nákladov, lebo išlo o jednoznačnú finančnú investíciu len žalobkyne a je potrebné ju odpočítať v celej výške zo žalovanej čiastky. V čestnom prehlásení zo dňa 02.12.2019 B. H., A.. XX.XX.XXXX prehlasuje, že v období rokov 2015, 2016 a 2017 v spoločnej domácnosti O. XXXX/XX, W. - F. bývali s p. H. H., A.. XX.XX.XXXX, D. Š.B., A.. XX.XX.XXXX Y. Q. H., A.. XX.XX.XXXX. Mesačné náklady na spoločnú domácnosť, rozrátané na jednu osobu v spoločnej domácnosti predstavovali: nájomné 66 eur, elektrina 16 eur, strava 200 eur, RTVS 1,55 eur, poistenie nehnuteľnosti (bytu) 23 eur, hygienické a čistiace prostriedky 50 eur, internet 3,33 eur, spolu 359,85 eur. Z čestného vyhlásenia Q. H. zo dňa 02.12.2019 je zrejmý totožný obsah vyhlásenia o nákladoch na spoločnú domácnosť vo výške 359,85 eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa nevedela preukázať, že finančné prostriedky 13.871 eur previedla žalovanému na základe záväzku v zmysle dohody so žalovaným na šetrenie na rodinný dom či byt. Keď žalovaný vzniesol námietku premlčania, musel podľa prihliadnuť na to, že žalovaná pohľadávka vo výške 12.841 eur je premlčaná. Žalobkyňa vedela od samého začiatku, kedy zrealizovala jednotlivé platby a že zo strany žalovaného dochádza k bezdôvodnému obohateniu. Tiež musela od začiatku vedieť, kto sa na jej úkor obohacuje. Prevody urobené pred 31.01.2017 na účet žalovaného sú premlčané pohľadávky. Nepremlčané pohľadávky sú iba prevody dňa 10.04.2017 vo výške 500 eur, 16.03.2017 vo výške 530 eur a súd mohol žalovaného zaviazať iba na túto sumu, ktorú bezdôvodne, bez právneho dôvodu prijal. Súd prvej inštancie tiež doplnil, že sa nezaoberal tvrdeniami žalobkyne, že sa dohodla s matkou žalovaného, že im bude dávať nájomné vo výške 50 eur, keďže žalovaný tvrdil a založil do spisu špecifikáciu mesačných nákladov vo výške 514,88 eur za mesiac, a to nájomné vo výške 66 eur, elektrina 16 eur, strava 200 eur, RTVS 1,55 eur, poistka za byt 23 eur, hygiena + čistiace prostriedky 50 eur, výlety (dovolenky), voľnočasové aktivity 60 eur, oblečenie 30 eur, internet 2,33 eur, lieky 15 eur, pohonné hmoty 50 eur. Neskôr on a jeho rodičia, ktorí založili do spisu čestné vyhlásenie, tvrdili, že mesačné náklady na spoločnú domácnosť, rozrátané na jednu osobu v spoločnej domácnosti predstavovali: nájomné 66 eur, elektrina 16 eur, strava 200 eur, RTVS 1,55 eur, poistenie nehnuteľnosti (bytu) 23 eur, hygienické a čistiace prostriedky 50 eur, internet 3,33 eur, spolu 359,85 eur na osobu. Nesporné je, že žalobkyňa posielala žalovanému na jeho účet ďaleko vyššie sumy ako 50 eur, ktoré súd vyhodnotil ako zasielanie bez právneho dôvodu. Keby žalovaný nevzniesol námietku premlčania, súd by zaviazal žalovaného na celú žalovanú sumu, keďže tieto financie žalovaný prijal bez právneho dôvodu a obohatil sa tak na úkor žalobkyne. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalovaný pred súdom nepreukázal tiež záväzkovo právny vzťah, na základe ktorého mala žalobkyňa zaplatiť vyúčtovanie nákladov a úhrad na spoločnú domácnosť vo výške 1.584,27 eur, táto suma s predmetom sporu nesúvisí, teda súd nemohol túto sumu započítať do žalovanej sumy. Súd prvej inštancie v zmysle a tak žalovaného zaviazal na zaplatenie finančných prostriedkov prevedených žalobkyňou na jeho účet bez právneho dôvodu dňa 10.04 2017 vo výške 500 eur a dňa 16.03.2017 vo výške 530 eur, t.j. celkom 1.030 eur, ktoré jej nevrátil na jej výzvu. V zmysle žalovaného zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % z uvedenej dlžnej sumy. Vo zvyšku z dôvodu vznesenia námietky premlčania žalovaným, žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa a ("") a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania podľa miery jeho celkového úspechu v spore v rozsahu 85,16 % (92,58 % - 7,42 %). 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odvolanie do časti výrokov I. a III., ktorými bolo žalobe vyhovené a nebola mu priznaná príslušná časť nároku na náhradu trov konania. Žalovaný dôvodil odvolacími dôvodmi v zmysle až h/ Namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s otázkou nákladov na spoločnú domácnosť, ktoré bolo potrebné zarátať na vrub zasielaných finančných prostriedkov zo strany žalobkyne, nakoľko on hodnoverne preukázal jednak výšku nákladov na chod spoločnej domácnosti (odkázal na čestné prehlásenia B. H. Y. Q. H.), ako aj na skutočnosť, že samotná žalobkyňa uviedla pri prvej platbe v prospech žalovaného zo dňa 13.02.2015 poznámku "príspevok". Uviedol, že v priebehu konania hodnoverne preukázal, že žalobkyňa prispievala zasielanými finančnými prostriedkami na spoločnú domácnosť, a preto je nevyhnutné aby náklady na spoločnú domácnosť boli zarátané voči jej úhradám finančných prostriedkov. Na druhej strane, žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že by zasielané finančné prostriedky neboli príspevkom

na ich chod spoločnej domácnosti, ale len počas konania tvrdila rôzne verzie toho na aký účel mali byť zaslané finančné prostriedky použité bez toho, že by tieto tvrdenia podložila relevantnými dôkazmi z jej strany. Žalobkyňa teda neuniesla dôkazné bremeno procesného útoku v danej situácií a jeho prostriedky procesnej obrany jednoznačne preukazujú logickú a ucelenú postupnosť nakladania s finančnými prostriedkami žalobkyne z jeho strany na chod ich spoločnej domácnosti. Túto skutočnosť je potrebné zohľadniť a zarátať voči žalovanej čiastke. Poukázal na to, že v zmysle napadnutého rozsudku sa žalobkyňa domáha zaplatenia 1.030 eur za obdobie od 31.01.2017 (t.j. nepremlčané obdobie v zmysle rozsudku), pričom žalobkyňa s ním bývala v spoločnej domácnosti minimálne do konca apríla 2017, čo predstavuje ďalšie 3 mesiaca bývania v spoločnej domácnosti a znášania spoločných nákladov. Na základe čestných prehlásení B. H. Y. Q. H., náklady na spoločnú domácnosť predstavovali v predmetnom období mesačne 359,85 eur na jednu osobu v spoločnej domácnosti. Z uvedeného vyplýva, že samotné náklady na spoločnú domácnosť počas obdobia od januára 2017 až do konca apríla 2017 predstavovali minimálne 1.079,55 eur, čo samotné predstavuje čiastku vyššiu než je žalovaná čiastka za predmetné obdobie. Podľa neho teda nie je odôvodnené, aby bol zaviazaný na akúkoľvek náhradu finančných prostriedkov v prospech žalobkyne, keďže všetky finančné prostriedky boli preukázateľne využité na chod ich spoločnej domácnosti. Poukázal tiež na to, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku síce akceptoval tvrdenie žalobkyne, že aj podľa jej názoru existovali isté náklady na spoločnú domácnosť, ktoré uznala, t.j. 50 eur mesačne, ale tieto náklady na spoločnú domácnosť taktiež neboli zarátané voči požadovaným finančným prostriedkom zo strany žalobkyne. Žalovaný taktiež namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že z ich spoločných prostriedkov, kam zasielala žalobkyňa finančné prostriedky na úhradu spoločnej domácnosti, bola uhradená pohľadávka voči bytovému družstvu za byt nachádzajúci sa na W. J. Č.. X, W., t.j. byt kde má trvalý pobyt žalobkyňa a jej rodinní príslušníci. Predmetná pohľadávka vo výške 1.584,27 eur bola uhradená z pokynu a požiadavky žalobkyne a je potrebné ju započítať voči požadovaným finančným prostriedkom žalobkyne, na čo poukazoval počas celého konania. Je nepochybné, že išlo pohľadávku výlučne žalobkyne a jej rodinných príslušníkov, ktorá sa žiadnym spôsobom netýkala žalovaného a mala byť taktiež započítaná. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne a priznal žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 100 %. 3. Odvolanie proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote aj žalobkyňa, do časti výrokov II. a III., ktorými bola žaloba zamietnutá a nebol jej priznaný nárok a náhradu trov konania. 4. Podaním zo dňa 12.11.2020 žalobkyňa zobrala svoje odvolanie späť, pričom späťvzatie odvolania bližšie nezdôvodnila. K odvolaniu žalovaného sa písomne nevyjadrila.

5. Podľa , dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. 6. Podľa , ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. 7. Odvolací súd prejednal späťvzatie odvolania žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ods. a contrario) a dospel k záveru, že vzhľadom na to, že o odvolaní nebolo ešte odvolacím súdom rozhodnuté, bolo ho možné vziať späť ( ), a preto, keď zo strany žalobkyne došlo na základe jej dispozitívneho procesného úkonu k účinnému späťvzatiu odvolania v celom rozsahu, v dôsledku čoho zanikol aj predmet odvolacieho konania, odvolací súd odvolacie konanie o jej odvolaní zastavil ( ). 8. O nároku na náhradu trov konania o odvolaní žalobkyne bolo odvolacím súdom rozhodnuté podľa C.s.p v spojení s , vychádzajúc zo záveru, že žalobkyňa zobrala svoje odvolanie späť bez preukázania či tvrdenia skutočností významných pre posúdenie nároku na náhradu trov odvolacieho konania (v danom prípade bez uvedenia akýchkoľvek ďalších skutočností), čím procesne zavinila zastavenie odvolacieho konania ( ). Odvolací súd tak žalovanému priznal nárok na náhradu trov (preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov) v súvislosti s odvolaním žalobkyne. O nich a ich konkrétnej výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle 9. Vzhľadom na odvolanie žalovaného odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

10. V predmetnom spore sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 13.871 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy odo dňa podania žaloby (31.01.2019) do zaplatenia. Súd prvej inštancie peňažný nárok žalobkyne posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom tento v časti 12.841 eur zamietol (na námietku žalovaného) ako premlčaný a vo zvyšnej časti 1.030 eur s príslušným požadovaným úrokom z omeškania ho žalobkyni priznal. 11. Vzhľadom na späťvzatie odvolania žalobkyňou a zastavenie jemu zodpovedajúceho odvolacieho konania (do zamietnutej časti žaloby), bola predmetom odvolacieho prieskumu v zmysle odvolania žalovaného priznaná časť peňažného nároku žalobkyne v sume 1.030 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 31.01.2019 do zaplatenia. Žalovaný to napadol s argumentáciou o nesprávnom závere súdu prvej inštancie týkajúceho sa titulu poskytnutia daných finančných prostriedkov, resp. o potrebe započítania jeho nároku na náhradu pomernej časti spotrebovaných nákladov na chod ich spoločnej domácnosti pripadajúcich na žalobkyňu, ako aj z dôvodu nezohľadnenia ním vzneseného protinároku na zaplatenie sumy 1.584,27 eur. 12. Bezdôvodné obohatenie predstavuje osobitný právny inštitút mimozmluvného záväzkového práva. Primárnou funkciou právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je náprava nespravodlivej majetkovej nerovnováhy vzniknutej z titulu absencie relevantného právneho dôvodu. 13. Posúdenie, či medzi účastníkmi išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - a . Bezdôvodné obohatenie je v konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov ( ). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať ( ) tomu, na úkor koho ho získal ( ). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada ( ). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. ). Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. z 24. júna 2008) (nález Ústavného súdu SR z 26. apríla 2013, č. k. -35). 14. Právna úprava bezdôvodného obohatenia je subsidiárna vo vzťahu k iným inštitútom súkromného práva v tom zmysle, že sa uplatní výlučne vtedy, ak právne následky majetkovej nerovnováhy nie sú pokryté inou právnou úpravou predstavujúcou právny dôvod vzniku záväzku, a teda i príslušných reparačných ustanovení. Ak je právnym dôvodom vzniku majetkovej povinnosti reparovať vzniknutú majetkovú nerovnováhu iná právna skutočnosť kontraktného či deliktného charakteru, právna úprava bezdôvodného obohatenia sa neuplatní. A contrario sa právna úprava bezdôvodného obohatenia uplatní výlučne vtedy, ak nerovnováha v majetkovej sfére subjektov súkromnoprávnych vzťahov vznikla v dôsledku absencie relevantného právneho dôvodu. 15. V prejednávanej veci nebola sporná samotná skutočnosť poskytnutia finančných prostriedkov zo strany žalobkyne žalovanému na jeho bankový účet. Nebolo sporné, že žalobkyňa žalovanému v období od 13.02.2015 do 16.03.2017 zaslala 13.871 eur. V predmetnej preskúmavanej časti išlo konkrétne o dve platby, a to sumu 530 eur z 16.03.2017 a sumu 500 eur z 10.04.2017. Súd prvej inštancie ich posúdil ako predmet bezdôvodného obohatenia, keď dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala zaslanie finančných prostriedkov žalovanému z titulu záväzku na základe dohody so žalovaným (šetrenie na rodinný dom / byt) a ďalej konštatoval, že žalovaný ich prijal bez právneho dôvodu. Je teda zrejmé, že súd prvej inštancie nepovažoval za preukázané, že by v prípade daných finančných prostriedkov malo ísť o plnenie žalobkyne na základe akéhokoľvek záväzku ako právneho dôvodu (titulu), a to či už tvrdeného žalobkyňou alebo žalovaným. Žalovaný pred súdom prvej inštancie argumentoval, že titulom úhrad zo strany žalovanej bolo prispievanie na chod spoločnej domácnosti (v trojizbovom byte v W., kde ako partneri žili aj spolu s rodičmi žalovaného) vo výške pomernej časti nákladov na osobu žalobkyne, ktorú ustálil na sumu 359,85 eur (výsluch žalovaného na pojednávaní dňa 27.08.2020), čo preukazoval zhodnými čestnými prehláseniami jeho rodičov - B. H. Y. Q. H.. 16. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týka povinnosť strany tvrdiť a označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vždy daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť

preukázané) a aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy má každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. 17. Pokiaľ žalovaný v odvolaní, súladne s jeho doterajšou argumentáciou v konaní namieta, že predmetné finančné prostriedky poskytnuté mu žalobkyňou predstavovali úhrady jej nákladov na spoločnú domácnosť, bolo jeho povinnosťou v konaní preukázať vznik resp. existenciu zodpovedajúceho záväzku, na základe ktorého bola žalobkyňa povinná odvádzať uvedené úhrady. Z obsahu predložených čestných prehlásení jeho rodičov o výške mesačných nákladov nevyplýva uzatvorenie zmluvy či dohody o úhrade nákladov medzi stranami sporu, resp. existenciu jednostranného záväzku žalobkyne platiť žalovanému tieto náklady. Rozdielne od uvedeného, žalobkyňa v konaní tvrdila existenciu dohody o platení sumy nájomného vo výške 50 eur matke žalovaného, ktorú plnila zvlášť a nie je súčasťou žalovanej sumy (odôvodnenie žaloby a výsluch žalobkyne na pojednávaní dňa 19.11.2019). V zmysle , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Odvolací súd dáva do pozornosti, že samotná skutočnosť spolužitia žalobkyne v spoločnej (širšej) domácnosti so žalovaným sama osebe bez ďalšieho nezakladá jej povinnosť na úhradu resp. započítanie dodatočne vyúčtovaných nákladov spoločnej domácnosti voči žalovanému. Možno doplniť, že v konaní nebolo ani preukazované či tvrdené žiadne priebežné vyúčtovanie nákladov žalobkyni. Žalovaný nepreukázal žiaden relevantný právny titul k prijatiu žalobkyňou zaslaných súm 530 eur z 16.03.2017 a 500 eur z 10.04.2017, ako ani k vzniku samotného nároku na započítanie pohľadávky nákladov na spoločnú domácnosť. Odvolací súd teda považuje za neopodstatnené aj odvolacie námietky žalovaného o potrebe zarátania výšky nákladov žalobkyne na spoločnú domácnosť v sume 1.079,55 eur (trojmesačné náklady za nepremlčané obdobie od 31.01.2017 do konca apríla 2017). Poukázanie žalovaného na poznámku "príspevok" k platbe žalobkyne z 13.02.2015 je irelevantné, keďže táto nie je predmetom odvolacieho prieskumu. 18. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd námietky žalovaného spochybňujúce záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní právneho dôvodu poskytnutia predmetných finančných prostriedkov posúdil ako nedôvodné. Uvedený skutkový záver bol podľa názoru odvolacieho súdu relevantným základom pre právne posúdenie veci, z ktorého súd prvej inštancie, za stavu absencie osobitného právneho režimu s právom aplikačnej prednosti, náležite aplikoval ustanovenia a nasl. a dospel k správnemu právnemu záveru, že žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil v sume poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 1.030 eur a toto je jej povinný vydať, spolu s priznaným príslušenstvom

- úrokmi z omeškania, ktorých základ ani výšku žalovaný v odvolaní osobitne ani nenamietal. 19. Pokiaľ sa žalovaný v odvolaní domáhal už zmieneného započítania nákladov žalobkyne na chod spoločnej domácnosti proti priznanej výške bezdôvodného obohatenia, toto odvolací súd (ako zdôvodnil vyššie) považoval za nedôvodné vzhľadom na nepreukázaný základ daného nároku. Čo sa týka žalovaným požadovaného započítania sumy 1.584,27 eur, odvolací súd sa plne stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný rovnako nepreukázal právne relevantný dôvod vzniku tejto pohľadávky voči žalobkyni. Dňa 05.04.2017 žalovaný uhradil túto sumu z jeho bankového účtu bytovému družstvu ako nedoplatok do bytového fondu za byt nachádzajúci sa na W. J. Č.. X Q. W., kde má žalobkyňa a jej rodinní príslušníci trvalý pobyt. Možno poukázať na to, že podľa vlastných odvolacích tvrdení žalovaného, žalobkyňa žila s ním v spoločnej domácnosti do konca apríla 2017. V konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný uviedol, že túto úhradu vykonal "na prosbu" žalobkyne z dôvodu zlej finančnej situácie jej rodičov (výsluch žalovaného na pojednávaní dňa 27.08.2020), v odvolaní uviedol, že úhradu vykonal "z pokynu a požiadavky žalobkyne". Zo žiadnych v konaní preukázaných či tvrdených skutočností nemožno vyvodiť záver o vzniku takéhoto záväzku a pohľadávky žalovaného voči žalobkyni. Samotná úhrada nedoplatku (za byt užívaný rodinnými príslušníkmi žalobkyne) žalovanému nezakladá právo na vrátenie (započítanie) tejto sumy voči žalobkyni. Za tohto stavu je právne bezvýznamné aká pohnútka ho viedla k úhrade danej sumy resp. či sa ňou fakticky prispelo k zlepšeniu situácie rodinných príslušníkov žalobkyne. Bez relevancie zostáva tiež tvrdenie žalovaného, že daná úhrada bola vykonaná zo spoločných prostriedkov strán sporu, ktoré navyše možno vnímať ako rozporné povahe vzneseného protinároku. 20. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaným uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane súvisiaceho; odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého; výroku o náhrade trov konania, potvrdil ako vecne správny podľa

21. O nároku na náhradu trov konania o odvolaní žalovaného odvolací súd rozhodol podľa v spojení s , podľa ktorého v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. V súvislosti s odvolaním žalovaného však žalobkyni podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli, je preto v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že žalobkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018 sp. zn. uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018). 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).