Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23C-26-2017.pdf
PDF · 113.79 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/26/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Danielou Linetovou, v právnej veci žalobkyne: D.. I. O., Z.. XX.XX.XXXX, B. O. XX, B., proti žalovanému: P. G., Z.. XX.XX.XXXX, B. U. X, B., zastúpený: Čopák & partners, s.r.o., Gunduličova 903/4, Bratislava, IČO: 36836842, o zaplatenie 4.479,85 eur takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti 1.289,68 eur spolu s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.289,68 eur od 01.11.2013 do 22.03.2014 zastavuje.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti 3.190,17 eur zamieta.
III. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 23.03.2017 a doplnením žaloby zo dňa 05.05.2017 sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy v celkovej výške 4.479,85 eur titulom úrokov z omeškania. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že dňa 22.09.2011 požičala žalovanému peňažnú čiastku vo výške 59.000,- eur, žalovaný sa zaviazal uvedenú čiastku vrátiť do dvoch rokov od prevzatia požičanej sumy peňazí. Žalovaný v dohodnutom termíne do 22.09.2013 požičanú peňažnú čiastku nevrátil, napriek výzve zo dňa 13.05.2013 a dňa 19.06.2013.
2. Žalovaný prvú čiastočnú splátku dlhu uhradil dňa 31.10.2013 vo výške 20.000,- eur. Následne ďalšiu čiastočnú splátku dlhu žalovaný uhradil dňa 09.09.2014 vo výške 20.000,- eur. Zvyšnú čiastku dlhu žalovaný uhradil dňa 14.09.2015 vo výške 19.000,- eur. V súvislosti s oneskorením splatením dlhu žalovaný neuhradil žiadne úroky z omeškania z dlžnej sumy. Žalovaný sa dostal do omeškania s platením dlhu, žalobkyňa špecifikovala vyčíslený úrok z omeškania nasledovne: 8,5% ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 39.000,- eur za obdobie od 01.11.2013 do 09.09.2015 vo výške 2.842,73 eur a 8,5% ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 19.000,- eur za obdobie od 10.04.2014 do 14.09.2015 vo výške 1.637,12 eur.
3. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobkyňa predložila listinné dôkazy: Čestné prehlásenie zo dňa 22.09.2011, Potvrdenie zo SLSP a.s. zo dňa 22.09.2011 o hotovostnom výbere vo výške 59.000,- eur, Príjmový pokladničný doklad č. 0127254 od P. G., Výzva žalobkyne zo dňa 13.05.2013 na zaplatenie sumy 59.000,- eur spolu s doručenkou o doručení písomnosti, Výpisy z účtu I. O. zo SLSP a.s., zo dňa 31.10.2013 o zaplatení sumy 20.000,- eur, zo dňa 09.09.2014 o zaplatení sumy 20.000,- eur, zo dňa 14.09.2015 o zaplatení sumy 19.000,- eur, SMS správa zo dňa 09.09.2014.
4. Súd o podanej žalobe rozhodol v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu č. k. 23C/26/2017-25 zo dňa 16.05.2017, proti ktorému žalovaný v lehote stanovenej zákonom podal odpor
dôvodiac tým, že z Čestného prehlásenia zo dňa 22.09.2011, ktorým žalobkyňa preukazuje svoj nárok je zrejmé, že predmetnú finančnú čiastku vo výške 59.000,- eur sa žalovaný zaviazal zaplatiť do dvoch rokov odo dňa podpisu tohto čestného prehlásenia, t.j. do 22.09.2013. Právo týkajúce sa peňažnej čiastky mohlo byť vykonané prvý raz dňa 23.09.2013, kedy sa dostal do omeškania s vrátením peňažnej sumy. Vo vzťahu k uplatňovanému nároku žalobkyne v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaný vzniesol námietku premlčania v celom jej rozsahu. S poukazom na § 101 Občianskeho zákonníka došlo k premlčaniu nároku žalobkyne súvisiaceho so sumou 59.000,- eur dňa 23.09.2016. Žalobkyňa si predmetný nárok uplatnila žalobou na súde dňa 23.03.2017, ktorý je nevyhnutné považovať za premlčaný a nemožno ho priznať (poukázal na rozsudok NS SR z 29.06.2010, sp. zn. 1 Cdo/157/2009, rozsudok NS ČR sp.zn. 21Cdo/681/2006, NS ČR sp.zn. 31 Cdo/4291/2009).
5. Žalovaný ďalej uviedol, že so žalobkyňou žili v spoločnej domácnosti 11 rokov do januára 2017, majú spolu dieťa. Na začiatku vzťahu asi v roku 2005 poskytol žalobkyni finančné prostriedky na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 26.555,- eur ( 800.000,- SK), na základe toho sa žalobkyňa stala výlučnou vlastníčkou trojizbového bytu v B., ktorý v ďalšom období prenajímala, z čoho mala príjem, tento stav trval do mája 2011, kedy sa rozhodla byt predať. Z kúpnej ceny požičala žalovanému sumu 59.000,- eur na vyporiadanie dedičstva po otcovi. Čestné prehlásenie z 22.09.2011 žalovaný podpísal, nakoľko neboli manželia a chcel, aby žalobkyňa mala doklad, keby sa mu niečo stalo. Spoločne hospodárili, starali sa o jedno dieťa, užívali dom, ktorý bol predmetom dedičstva a na vyplatenie ktorého bolo použitých 59.000,- eur.
6. V lete 2013 začali medzi nimi vznikať nezhody, o žiadostiach o zaplatenie čiastky 59.000,- eur datovaných pred splatnosťou záväzku nemá žalovaný vedomosť, so žalobkyňou žili v spoločnej domácnosti na J. ulici, v B., na tejto adrese mali prenajatý P.O.BOX, ktorý obaja využívali. Na U. X, V. B. kde boli zásielky adresované, býva matka žalovaného, preto sa zásielky vrátili späť ako neprevzaté. Podanie žaloby dával žalovaný do súvisu so skutočnosťou, že je vedené konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k ich maloletej dcére a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval uplatnený nárok zo strany žalobkyne za nemorálny a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
7. Uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 23/26/2017-32 zo dňa 30.06.2017 bol zrušený platobný rozkaz podľa § 267 ods. 3 CSP, a spolu s uznesením bol žalobkyni doručený odpor na vyjadrenie v zmysle § 267 ods. 4 CSP, aby v lehote do 15 dní uviedla ďalšie skutočnosti a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom bola poučená, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať podľa § 167 ods. 3 CSP.
8. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení dňa 27.07.2017 uviedla, že pokiaľ ide o začatie plynutia premlčacej doby Občiansky zákonník osobitne nestanovuje v ktorý deň začína plynúť premlčacia doba k úrokom z omeškania. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, kedy žalovaný zaplatil istinu, časť istiny, čiže po zaplatení dlžnej čiastky. Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch, ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní. Z uvedeného vyplýva, že úroky sa premlčujú samostatne, je to súhrn práv na zaplatenie jednotlivých splátok denne. Úroky z omeškania sú zaradené medzi príslušenstvo pohľadávky, nespôsobuje ich premlčanie súčasne s hlavnou pohľadávkou. Veriteľ môže samostatne nakladať s príslušenstvom pohľadávky. Po uplynutí premlčacej doby istiny je možné vymáhať časť úrokov z omeškania a to tých, ktoré vznikli počas plynutia premlčacej doby istiny a ku ktorým neuplynula ich vlastná premlčacia doba. Právo na úrok z omeškania je právom, ktoré sa premlčuje za každý deň samostatne, pričom nemusí byť uplatnené za celé obdobie omeškania (rozsudok NS SR zo dňa 18.08.2011, sp.zn. 2 Obdo36/2010, rozsudok NS SR zo dňa 31.07.2012, sp.zn. 2Obdo/23/2012). Žalobkyňa nepovažovala za správny názor, že s premlčaním istiny sa automaticky premlčali i úroky z omeškania, takýto prístup by neprimerane zvýhodňoval dlžníka.
9. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného, že uplatňovaný nárok je v rozpore s dobrými mravmi žalobkyňa uviedla, že požaduje zaplatenie úrokov z omeškania za neskoré splatenie pôžičky, ak by žalovaný vrátil včas peniaze, ako sa zaviazal v čestnom prehlásení, nedostali by sa do tejto situácie. Žili spolu 11 rokov od marca 2006 do januára 2017. Žalovaný poskytol žalobkyni 800.000,- Sk na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, následne chcela byt predať a vrátiť peniaze, nakoľko bola
tehotná, žalovaný navrhol byt prenajať, aby mohli z toho žiť počas materskej dovolenky, bolo to jeho rozhodnutie. Žalobkyňa bola na všetko sama, pri vyprataní bytu, ktorý odovzdávala nájomcom jej pomáhala matka a kamarátka. Keď začala pracovať po materskej dovolenke čistý zisk z prenájmu 200,- eur mesačne odovzdávala žalovanému, ktorý prispieval prvé dva roky sumou 230,- eur na leasing auta, iné peniaze žalobkyni nedával, všetky náklady na stravu, spoločné dieťa vrátane ďalších výdavkov znášala sama. Žalovaný platil náklady na bývanie za dom 200,- eur mesačne, tieto náklady financovala žalobkyňa od 09/2009 do 09/2010. Byt predala v máji 2011 z toho dôvodu, že žalovaný požadoval vrátenie peňazí, aby mohol vyplatiť svojho brata v rámci dedičského konania vo výške 100.000,- Sk. Požičané peniaze vrátila žalovanému a požičala mu zvyšnú časť kúpnej ceny 59.000,- eur na obdobie dvoch rokov a to z jediného dôvodu, pretože s nimi bývala jej 17 ročná dcéra L., ktorá bola hlavným dôvodovom ich sporov. Žalobkyňa chcela dcére L. po ukončení strednej školy kúpiť dvojizbový byt, preto v čestnom prehlásení požadovala dvojročnú splatnosť. V októbri 2012 Dominika z ich spoločnej domácnosti odišla k svojej babke, v marci 2013 si žalovaný našiel priateľku s ktorou je dodnes a žalobkyňa v januári 2017 odišla zo spoločnej domácnosti, preto zo strany žalovaného by neuvádzala dobré mravy.
10. Otázka vrátenia peňazí sa riešila každý deň od marca 2013, nakoľko nemala doriešené bývanie staršej dcéry, o zasielaní výziev žalovaný vedel, na čo ho upozornila, žalovaný preberal doporučené zásielky na pošte tak, že zamestnankyne pošty sa opýtal odkiaľ bola zásielka a na základe toho sa rozhodol, či ju prevezme. Na poštu do P.O. BOXU chodila žalobkyňa, preto výzvy doručovala na adresu trvalého bydliska žalovaného, jeho matka mu vždy telefonicky oznámila, že má poštu. Dvakrát poslané a neprevzaté výzvy považovala žalobkyňa za doručené. Napriek tomu dňa 09.09.2013 e-mailom vyzvala žalovaného, že trvá na vrátení pôžičky v zmysle častého prehlásenia. Žalovaný je zberateľom vojenskej techniky, uprednostnil svoj koníček pred splnením svojho záväzku. V decembri 2014 mala žalobkyňa 40.000,- eur, v tomto období sa zaujímala o možnosť zakúpenia dvojizbového bytu na J. F., na A. ulici za 96.000,- eur, nakoľko nemala k dispozícii 19.000,- eur, nemohla kúpiť byt a zobrať si hypotekárny úver, ten istý byt sa predával v januári 2015 za sumu 117.000,- eur, keďže žalovaný neskoro uhradil pôžičku, prišla žalobkyňa o nemalé peniaze. V marci 2014 podala návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností mal. T. G., nar. XX.XX.XXXX do jej výchovy a starostlivosti a určenie výživného, ktorý vzala späť, nakoľko žalovaný sa písomne zaviazal, že bude prispievať čiastkou 100,- eur na nákup potravín a hygienických potrieb na domácnosť, čo dodržal asi pol roka, preto v júli 2015 podala opätovný návrh, vec nie je doposiaľ vyriešená, na výživu dieťaťa dobrovoľne prispieva sumou 50,- eur, dcéra sa nechce stretávať s otcom každý druhý týždeň, na štandardné výdavky na dieťa prispieva nepravidelne 50,- eur, hlavne , že jej pred mesiacom kúpil koňa. Celých 11 rokov sa starala o žalovaného, za toto obdobie počas spolužitia získal dom po otcovi v F., kúpil pozemok na K. v obci P., ku ktorému mu tiež pomohla žalobkyňa, kde stavia rekreačnú chatu. Žalobkyňa žiada iba to čo je patrí, žalovaný nedodržal dohodu, preto z morálneho aspektu by jej mal dať, čo je patrí, keby bol normálny a nezneužíval by slušných a dobrých ľudí.
11. Na základe uvedených skutočností a zachovania trojročnej premlčacej doby odo dňa podania žaloby na vydanie platobného rozkazu dňa 23.03.2017 žalobkyňa upresnila žalobný návrh, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 3.190,17 eur, ktorú špecifikovala nasledovne: 8,5% úrok z omeškania ročne z čiastky 39.000,- eur od 23.03.2014 do 09.09.2014, vo výške 1.553,05 eur, 8,5% úrok z omeškania ročne z čiastky 19.000,- eur od 10.09.2014 do 14.09.2015, vo výške 1.637,12 eur.
12. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobkyňa predložila listinné dôkazy: e- mailová výzva o vrátenie pôžičky zo dňa 09.09.2013, informácia o kategóriách, typoch a množstve znehodnotených výrobkov obranného priemyslu, ktoré zberateľ vlastní, spolu s údajmi o mieste ich uloženia za 4. štvrťrok 2013, potvrdenie o podaní trestného oznámenia na P. G. z 27.01.2014, Návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností mal. T. G., nar. XX.XX.XXXX z 27.01.2014, výpis z LV č. XXX okres B., kat. územie P., výpis z LV č. XXX okres F., kat. územie F..
13. V zmysle § 167 ods.4 CSP súd doručil vyjadrenie žalobkyne do vlastných rúk žalovanému a umožnil sa mu vyjadriť v lehote do 15 dní, aby uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na svoju obranu s tým, že na neskôr predložené, označené skutočnosti a dôkazy súd nebude prihliadať. Súd poučil žalovaného o následkoch sudcovskej koncentrácii konania podľa § 153 CSP. Žalovaný svoje právo na procesnú dupliku využil, v písomnom vyjadrení dňa 07.12.2017 nesúhlasil s názorom žalobkyne a zotrval na dôvodoch uvedených v odpore proti platobnému rozkazu. K premlčaniu nároku žalobkyne
ohľadne sumy 59.000,- eur došlo dňa 23.09.2016, úroky z omeškania nie sú samostatnými právami, keďže sú príslušenstvom pohľadávky, preto sa premlčujú s hlavnou pohľadávkou. Ďalšie obsiahle tvrdenia žalobkyne považoval za nepravdivé, ide o snahu žalobkyne vytvoriť obraz o žalovanom ako zlého človeka, alebo o snahu mu ublížiť , resp. odviesť pozornosť od merita veci, pokiaľ ide o podanie trestného oznámenia na žalovaného, tak bolo odložené a k ostatným tvrdeniam sa žalovaný nevyjadril, keďže nesúvisia s predmetom sporu. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
14. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení dňa 08.03.2018 uviedla, že nesúhlasí s právnym názorom žalovaného, zotrvala na písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 28.07.2017.
15. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi uvedenými pod odsekom 3, odsekom 12 rozsudku a zistil nasledovný skutkový stav.
16. Z písomného čestného prehlásenia zo dňa 22.09.2011 súd zistil, že P. G., bytom U. X, B., v deň podpisu tohto čestného prehlásenia prevzal od I. O., bytom J. XXX, B. čiastku 59.000,- eur, za účelom vysporiadania dedičského konania, rodinného domu X.Z. X, F.. Zároveň sa zaviazal vrátiť túto čiastku do dvoch rokov odo dňa podpisu toho čestného prehlásenia. Pravosť podpisu P. G. bola overená pracovníkom povereným notárom JUDr. Jarmilou Polakovičovou.
17. Z potvrdenia SLSP a.s. súd zistil, že z účtu č. XXXXXXXX/XXXX I. O. bol zo dňa 22.09.2011 uskutočnený hotovostný výber v sume 59.000,- eur.
18. Z výpisu SLSP a.s., č. účtu XXXXXXXX/XXXX I. O. súd zistil, že dňa 31.10.2013 P. G. vložil v hotovosti v sumu 20.000,- eur.
19. Z výpisu SLSP a.s., č. účtu XXXXXXXX/XXXX I. O. súd zistil, že dňa 09.09.2014 F. G. vložila v hotovosti v sumu 20.000,- eur, druhá splátka pôžičky.
19. Z výpisu SLSP a.s., č. účtu XXXXXXXX/XXXX I. O. súd zistil, že dňa 14.09.2015 P. G. vložil v hotovosti v sumu 19.000,- eur, splatenie pôžičky.
20. I. O. dňa 13.05.2013 písomne požiadala P. G. o vrátenie peňazí, na základe Čestného prehlásenia zo dňa 22.09.2011 a žiadala o zaslanie čiastky 59.000,- eur na číslo účtu XXXXXXXX/XXXX, o čom predložila podací lístok, doporučená zásielka bola vrátená späť neprevzatá P. G., na adrese U. X, B..
21. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
22. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.
23. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.
24. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
25. Podľa § 517 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
26. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
28. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
29. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
30. Vykonaným dokazovaním mal súd zo zhodných tvrdení strán sporu, z písomného čestného prehlásenia žalovaného zo dňa 22.09.2011 nesporne preukázané, že žalobkyňa poskytla žalovanému pôžičku vo výške 59.000,- eur, o čom predložila výpis zo SLSP a.s. zo dňa 22.09.2011 o hotovostnom výbere finančných prostriedkov, ktoré poskytla žalovanému za účelom vysporiadania dedičského konania, ohľadne rodinného domu nachádzajúceho sa v kat. území F. a dlžník sa zaviazal pôžičku zaplatiť žalobkyni do dvoch rokov, odo dňa podpísania čestného prehlásenia do 22.09.2013. Žalovaný uhradil žalobkyni pôžičku vo výške 59.000,- eur a to dňa 31.10.2013 v sume 20.000,- eur, dňa 09.09.2014 v sume 20.000,- eur a dňa 14.09.2015 v sume 19.000,- eur, ktorú skutočnosť žalobkyňa preukázala výpismi z účtu zo SLSP a.s.
31. Predmetom sporu bol uplatnený nárok žalobkyne na zaplatenie úrokov z omeškania pôvodne vo výške 4.479,85 eur, nakoľko žalovaný v dohodnutom termíne splatnosti do 22.09.2013 pôžičku nezaplatil. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 07.09.2021 vzala žalobu v časti 1.289,68 eur spolu s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.289,68 eur od 01.11.2013 do 22.03.2014 späť. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne, ktorá vzala žalobu v uvedenej časti späť, súd konanie v časti 1.289,68 eur spolu s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.289,68 eur od 01.11.2013 do 22.03.2014 zastavil, o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol v rozhodnutí vo veci samej podľa § 145 ods. 2 CSP. V danom prípade súd nevyžadoval súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, pretože k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie podľa § 146 ods. 1 CSP. Predmetom sporu zostal uplatnený nárok žalobkyne na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 3.190,17 eur, ktorý špecifikovala ako, úrok z omeškania 8,5% ročne zo sumy 39.000,- eur, za obdobie od 23.03.2014 do 09.09.2014 vo výške 1.553,05 eur, úrok z omeškania 8,5% ročne zo sumy 19.000,- eur, za obdobie od 10.09.2014 do 14.09.2015 vo výške 1.637,12 eur.
32. Žalovaný vzniesol námietku premlčania voči uplatnenej pohľadávke žalobkyne titulom úrokov z omeškania v celom rozsahu, nakoľko žalovaný sa dostal prvý krát do omeškania zo zaplatením sumy 59.000,- eur dňa 23.09.2013 a k premlčaniu nároku žalobkyne došlo dňa 23.09.2016, žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 23.03.2017 oneskorene a uplatnený nárok žalobkyne je v celom rozsahu premlčaný.
33. Súd je povinný prihliadnuť na vznesenú námietku premlčania dlžníka a ak zistí, že uplatnený nárok je premlčaný z hľadiska procesnej ekonómie už bližšie neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa (R 29/1983). Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok na súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietku premlčania. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul, bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik návrhu patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.
34. Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Úrok z omeškania vzniká ako dôsledok porušenia povinností dlžníka splniť dlh, ak dlh nesplní riadne a včas, je povinný zaplatiť úrok z omeškania, a je bez právnej relevancie, či si strana sporu uplatní zaplatenie úrokov z omeškania spolu s istinou, alebo samostatne, osobitnou žalobou. Úrok z omeškania je zákonným dôsledkom omeškania so splnením peňažného dlhu alebo jeho časti a nárok na úroky z omeškania so plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania môže veriteľ požadovať od dlžníka aj vtedy, ak neboli medzi ním a dlžníkom dohodnuté. Úroky z omeškania nie sú súčasťou
pohľadávky, ale len jej príslušenstvom, predstavujú samostatný predmet hmotnoprávneho nároku, možno ich samostatne uplatňovať a disponovať s nimi. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania, ktorý je povinný zaplatiť úroky z omeškania. Pri omeškaní dlžníka s plnením peňažného dlhu ide o objektívnu zodpovednosť dlžníka za tento stav, jeho zavinenie sa nevyžaduje.
35. Podľa súdnej praxe právo na úrok z omeškania vzniká každým dňom omeškania dlžníka s plnením peňažného dlhu a premlčuje sa vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa §101 Občianskeho zákonníka, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Uplynutím už len jedného dňa sa dlžník môže dostať do omeškania s nezaplatením istiny a veriteľ si môže uplatniť na súde svoje právo na úrok z omeškania, aj za každý nasledujúci deň omeškania. Úroky z omeškania vznikajú denne a každá z týchto splátok sa premlčuje samostatne, nezávisle na premlčaní istiny.
36. Splatnosť pôžičky poskytnutej dlžníkovi vo výške 59.000.- eur bola dohodnutá medzi stranami sporu na základe písomného čestného prehlásenia zo dňa 22.09.2011, do dvoch rokov odo dňa podpisu tohto čestného prehlásenia t.j. dňa 22.09.2013, ktorá skutočnosť nebola v konaní sporná. Žalovaný sa prvý raz dostal do omeškania so zaplatením úrokov z omeškania zo sumy 59.000,- eur dňa 23.09.2013, kedy žalobkyňa mohla svoje právo vykonať po prvý raz a uplatniť si nárok z titulu úrokov z omeškania na súde. K premlčaniu práva žalobkyne uplatnené z titulu úrokov z omeškania vo výške 3.190,17 eur došlo vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá začala plynúť dňa 23.09.2013, kedy sa žalovaný prvý raz dostal do omeškania s vrátením predmetnej sumy 59.000,- eur, ktorá uplynula dňa 23.09.2016. Žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 23.03.2017, teda oneskorene a uplatnené právo žalobkyne titulom úrokov z omeškania je v celom rozsahu premlčané. Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným nemožno preto žalobkyni priznať právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 3.190,17 eur.
37. Súd námietku žalobkyne, že žalovaný zaplatil sumu 59.000,- eur v troch mesačných splátkach dňa 31.10.2013 vo výške 20.000,- eur, dňa 09.09.2014 vo výške 20.000,- eur a dňa 14.09.2015 vo výške 19.000,- eur, teda poslednú splátku uhradil dňa 14.09.2015, kedy začala plynúť trojročná premlčacia doba od 15.09.2015 do 15.09.2018 považoval za nedôvodnú. Pri rozhodovaní vychádzal aj zo skutočností, že v danej veci medzi stranami sporu nedošlo k dohode o tom, že sa už splatný dlh vo výške 59.000,- eur mal následne plniť v splátkach, aby dlžník v splátkach plnil aj úroky z omeškania, nedošlo teda k zmene pôvodne dohodnutej splatnosti dlhu v čase, keď sa dlžník dostal do omeškania, strany sporu sa na tom výslovne nedohodli v zmysle § 521 Občianskeho zákonníka.
38. Za nedôvodnú súd považoval námietku žalovaného, že uplatňovaný nárok žalobkyne na zaplatenie úrokov z omeškania je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka. Úrok z omeškania má povahu špeciálnej peňažnej sankcie ako dôsledok nekonania dlžníka včas splatiť peňažný dlh. Inštitút úrokov z omeškania predstavuje odôvodnenú ochranu veriteľa, slúži na zabezpečenie pohľadávky tým spôsobom, že hrozbou zväčšujúceho sa dlhu pôsobí na dlžníka, aby splnil svoju povinnosť, súčasne ho sankcionuje za porušenie povinnosti splniť dlh riadne a včas veriteľovi. Odoprieť ochranu by bolo možné len takému nároku veriteľa na úrok z omeškania, ktorý by nevychádzal zo zmyslu inštitútu z omeškania. Podľa súdnej praxe požiadavku veriteľa na zaplatenie úrokov z omeškania nemožno zásadne považovať za výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
39. Vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu súd považoval žalobu za nedôvodnú v celom rozsahu a vo veci rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. Predmetom sporu bol uplatnený nárok žalobkyne v celkovej výške 4.479,85 eur. Podľa súdnej praxe ak žalobca zoberie žalobu späť bez uvedenia dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie sa žalovaného, nemožno pričítať zavinenie žalovanému. Žalobkyňa vzala žalobu v časti 1.289,68 eur spolu s prísl. späť, po tom čo žalovaný dôvodne vzniesol námietku premlčania. Z hľadiska procesného zavinenia zastavenia konania je zrejmé, že zastavenie konania zavinila žalobkyňa, preto nemožno pričítať neúspech v tejto časti žalovanému. Keďže žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania v časti 1.289,68 eur spolu s prísl., súd priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému podľa § 256 ods. 1 CSP. Súd žalobu vo zvyšnej časti 3.190,17 eur zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal vo veci plný úspech, ktorému súd priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
44. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania, rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.