Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/63/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Nám. SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 1887/10, 040 01 Košice, IČO: 00 166 405, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. O-440/2020, Číslo spisu NIP/NIP_PO/ BEZ/2021/2359 zo dňa 12.02.2021, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. O-440/2020, Číslo spisu NIP/NIP_PO/BEZ/2021/2359 vydané dňa 12.02.2021 a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Inšpektorát práce Žilina (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán) rozhodnutím o uložení pokuty č. 255/2020-IZA-2.2/pok/R/K, číslo spisu IPZA/IPZA_PRODD/ ROZ/2020/934 zo dňa 30.10.2020 (ďalej ako rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo prvostupňové rozhodnutie) uložil žalobcovi podľa ust. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o inšpekcii práce) pokutu vo výške 33.000,- Eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v . o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, konkrétne za porušenie:

- o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri lesnej práci a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností a na obsluhu niektorých technických zariadení spočívajúce v tom, že účastník konania ako zamestnávateľ ku dňu vzniku pracovného úrazu poškodeného zamestnanca J. X. - ďalej aj len poškodený (nar. 25.12.1963, pracovná zmluva zo dňa 28.02.2012 ďalej aj ako poškodený) dňa 29.11.2019, v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezabezpečil, aby na pracovisku v lesnej lokalite za obcou Liptovské Revúce - oblasť Chmelky pod Ostrým Brdom, Odštepný závod Liptovský Hrádok, Lesná správa Liptovská Osada, Lesný obvod Suchá, porast 250.11, GPS No48.89476, E019.11491, kde vykonávala lesnú prácu pracovná skupina v zložení: poškodený, W. U. (nar. XX.XX.XXXX), J. U. (nar. XX.XX.XXXX) a J. G. (nar. XX.XX.XXXX), organizácia lesnej práce - spiľovania stromu vedúcim zamestnancom pracovnej skupiny

J. G. v ohrozenom priestore - kruhovej ploche s polomerom najmenej dvojnásobku priemernej výšky stromov v poraste, t. j. v priestore, v ktorom nebolo možné vylúčiť poškodenie zdravia osôb, v ktorom sa nachádzali zamestnanci účastníka konania - poškodený, W. U. a J. U., neohrozovala bezpečnosť a zdravie menovaných zamestnancov, a to tým, že W. U. ako vedúci zamestnanec nevydal pokyn na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri vykonávaní vyššie špecifikovanej lesnej práce, a to pokyn na prerušenie lesnej práce, ktorej vykonávanie nebolo bezpečné. Správny delikt je v príčinnej súvislosti so vznikom závažného pracovného úrazu s následkom smrti poškodeného zamestnanca J. X., ku ktorému došlo dňa 29.11.2019 o 08:45 hod. na pracovisku v lesnej lokalite za obcou Liptovské Revúce - oblasť Chmelky pod Ostrým Brdom, Odštepný závod Liptovský Hrádok, Lesná správa Liptovská Osada, Lesný obvod Suchá, porast 250.11, GPS No48.89476, E019.11491; ktoré bolo zistené pri šetrení príčin vzniku pracovného úrazu podľa v nadväznosti na a , a o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov, ktoré bolo vykonané v dňoch 29.11.2019, 17.12.2019, 19.12.2019, 04.02.2020, 11.05.2020, 12.05.2020, 14.05.2020, 03.06.2020 a 01.07.2020 u účastníka konania na pracovisku v lesnej lokalite za obcou Liptovské Revúce - oblasť Chmelky pod Ostrým Brdom, Odštepný závod Liptovský Hrádok, Lesná správa Liptovská Osada, Lesný obvod Suchá, porast 250.11, GPS No48.89476, E019.11491 a na inšpektoráte práce a je podrobnejšie popísané v Protokole o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu č. IZA-06-16-2.2/P-J1-20 zo dňa 01.07.2020, v znení jeho Dodatku č.1 zo dňa 15.07.2020. Správny orgán prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že z vyšetrovania príčin vzniku pracovného úrazu, ktorý je závažným pracovným úrazom s následkom smrti bol vyhotovený Protokol o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu č.: IZA-06-16-2.2/P-J1-20 zo dňa 01.07.2020 (ďalej len protokol), ktorý bol prerokovaný dňa 01.07.2020 s Z.. H. I. splnomocneným zástupcom účastníka konania, ktorý požiadal o 7 dňovú lehotu na vyjadrenie sa k protokolu. Vyjadrenie k protokolu žalobca aj učinil a po posúdení tohto písomného vyjadrenia zamestnávateľa v nadväznosti na úpravu vyhotovil inšpektor práce dňa 15.07.2020 Dodatok č. 1 k protokolu, v ktorom zaujal stanovisko k námietkam zamestnávateľa. Poukázal na to, že z výpovedí zamestnancov, ako aj z technologického protokolu vyplýva, že medzi povinnosti vedúceho pracovnej skupiny W. U. patrí aj riadenie organizácie lesnej práce z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, kontrola dodržiavania technologických postupov a vydávanie pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä pokynov na prerušenie lesnej práce, ak jej vykonávanie nie je bezpečné, ktorú si však nesplnil. V zmysle technologického protokolu pre lesnú prácu P-Sm LV 007 (5) -15 názov pracoviska 250.11, LZ L. Hrádok, LS L. Osada, LO Suchá, bol ako vedúci pracovnej skupiny určený W. U., čo tiež potvrdili ostatní zamestnanci vo svojich výpovediach. Na predmetnom technologickom protokole je uvedené, že organizáciu lesnej práce z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zabezpečuje vedúci pracovnej skupiny, súčasne vykonáva kontrolu dodržiavania technologických postupov a vydáva pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä pokyny na prerušenie lesnej práce, ak jej vykonávanie nie je bezpečné. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj sám zamestnávateľ. Konštatovanie zamestnávateľa, že vedúci pracovnej skupiny neplnil úlohu vedúceho zamestnanca, považoval inšpektor za irelevantné, nakoľko vedúci pracovnej skupiny ako vedúci zamestnanec s poukazom na vyššie uvedené bol poverený vydávať záväzné pokyny voči ostatným zamestnancom zamestnávateľa a tiež zodpovedal za pracovnú disciplínu členov pracovnej skupiny, bezpečnosť práce členov pracovnej skupiny, evidenciu dochádzky, čo sám uviedol vo svojej výpovedi. Vyjadrenie k protokolu zaslal aj zamestnanec J. G., pričom v dodatku protokolu inšpektor práce k jeho vyjadreniu skonštatoval, že neobsahuje žiadne dôkazy pre objasnenie skutku. Z výpovede samotného J. G. vyplýva, že videl ostatných spolupracovníkov, keď uviedol, že boli vo vzdialenosti cca 10-12 m od neho a bol si vedomý skutočnosti, že stoja v ohrozenom priestore, v ktorom nemožno vylúčiť poškodenie zdravia osôb. Napriek tejto skutočnosti a vedomosti viedol hlavný rez stromu bez toho, aby vykázal všetky osoby z ohrozeného priestoru. Odvolávanie sa na poveternostné podmienky, resp. pracovné podmienky, postavenie stromov a podobne, považoval inšpektor práce za účelové s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za vzniknutý pracovný úraz. Oboznámenie s pravidlami bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú pre činnosť v lesnom hospodárstve primárne, ďalšie faktory ovplyvňujúce činnosť v teréne charakteristickom pre lesnú prácu nie sú dôvodom, pre ktorý by bolo možné porušovať právne predpisy a vystavovať nedôvodnému riziku zamestnancov alebo iné osoby. Inšpektor práce Dodatkom č. 1 zo dňa 15.07.2020 ponechal protokol IZA-06-16-2.2/P-J1-20 zo dňa 01.07.2020 v pôvodnom znení, pričom obsah Dodatku č. 1 bol prerokovaný dňa 15.07.2020 s Z.. H. I. splnomocneným zástupcom zamestnávateľa a s J. G., ktorí pri prerokovaní trvali na svojich pôvodných vyjadreniach. Následne bolo účastníkovi konania zaslané oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 30.09.2020, pričom účastník

konania vo vyjadrení k tomuto oznámeniu uviedol, že zastáva názor, podľa ktorého zamestnávateľ je povinný zabezpečovať ochranu zdravia pri práci tak, aby pracoviská, komunikácie, ako aj pracovné a výrobné postupy neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov. Účastník konania má za to, že túto povinnosť plní, má nastavené vnútropodnikové smernice a pokyny, zabezpečuje pravidelné školenia zamestnancov a pridržiava sa svojho vyjadrenia k protokolu. Správny orgán odkázal na protokol o vyšetrení príčin vzniku závažného pracovného úrazu s následkom smrti, v ktorom je podrobne popísaný pracovný úraz v znení Dodatku č. 1 k tomuto protokolu. Správny orgán prvého stupňa poukázal na to, že zamestnanci účastníka konania boli oboznámení s pravidlami bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pre činnosti v lesnom hospodárstve pred začiatkom vykonávania lesnej práce dňa 14.10.2019. Všetci zamestnanci boli odborne spôsobilí pre činnosť a prácu, ktoré vykonávali v čase vzniku úrazu, mali platné doklady o odbornej spôsobilosti na obsluhu motorových píl pri ťažbe dreva, opakované oboznamovanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci absolvovali dňa 04.01.2019 v školskom a vzdelávacom stredisku J.. J. T. - MIVEX Zámutov. Obsahom učebnej osnovy výchovy a vzdelávania boli okrem iného aj v znení neskorších predpisov, o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých , ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri lesnej práci a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností a na obsluhu niektorých technických zariadení. Súčasťou tohto oboznamovania bol aj Metodicko-organizačný pokyn na zisťovanie nebezpečenstiev, ohrození a posúdení rizika pri vykonávaných činnostiach v lesnom hospodárstve číslo Mop G019 platný od 12.07.2016, ktorého súčasťou je aj písomný dokument o posúdení rizika s názvom projektu : 111 - pílič, drevorubač v ťažbe dreva a pri prerezávkach. Vzhľadom k tomu, že pílič J. G. nevykázal všetky osoby z ohrozeného priestoru a viedol hlavný rez napriek tomu, že sa v ohrozenom priestore nachádzali ďalší traja spolupracovníci, inšpektor práce pri určovaní kódu príčiny vzniku úrazu poškodeného stanovil ako jednu z príčin, príčinu bod pod kódom č. 11 - ohrozenie inou osobou a iné nesprávne a nebezpečné konanie. Vzhľadom k tomu, že poškodený neopustil v čase pred spiľovaním ohrozený priestor a zdržiaval sa v ohrozenom priestore v čase spiľovania stromu píličom, inšpektor práce pri určovaní príčin vzniku úrazu poškodeného stanovil ako jednu z príčin, príčinu pod kódom č. 8 - používanie nebezpečných postupov práce vrátane konania proti príkazu, zákazu a pokynom, zotrvávanie v ohrozenom priestore. V zmysle technologického protokolu pre lesnú prácu P-Sm LV 007 (5) - 15 názov pracoviska 250.11, LZ L. Hrádok, LS L. Osada, LO Suchá, bol ako vedúci pracovnej skupiny určený W. U.. Na predmetnom technologickom protokole je uvedené, že organizáciu lesnej práce z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zabezpečuje vedúci pracovnej skupiny. Súčasne vykonáva kontrolu dodržiavania technologických postupov a vydáva pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä pokynov na prerušenie lesnej práce, ak jej vykonávanie nie je bezpečné. Následne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa sumarizuje vyjadrenia vypočúvaných osôb podľa zápisníc o podaní informácie W. U., J. G. a J. U. uvedením konkrétnych otázok a ich konkrétnych odpovedí. Na základe informácií uvedených v týchto zápisniciach mal správny orgán prvého stupňa za preukázané, že dňa 29.11.2019 v čase vzniku pracovného úrazu poškodeného o 08:45 hod. na kontrolovanom pracovisku v lesnej lokalite sa počas vykonávania lesnej práce - spiľovania stromu J. G. v ohrozenom priestore

- kruhovej ploche s polomerom najmenej dvojnásobku priemernej výšky stromov v poraste, t. j. v priestore, v ktorom nebolo možné vylúčiť poškodenie zdravia osôb, nachádzali zamestnanci účastníka, a to poškodený, W. U. a J. U.. Dňa 29.11.2019 bola vykonaná inšpektormi práce ohliadka miesta vzniku závažného pracovného úrazu. Ohliadka miesta vzniku závažného pracovného úrazu bola vykonaná aj vyšetrovateľom mjr. Z.. J. F. a kriminálnym technikom npor. J.. J. A.. Z oboch ohliadok boli vyhotovené zápisnice. Súčasťou administratívneho spisu je doklad, ktorý preukazuje vykonanie merania alkoholu v krvi zamestnancov J. G., J. a W. U., u všetkých s negatívnym výsledkom. Z administratívneho spisu vyplýva skutočnosť realizácie pitvy poškodeného, na základe ktorej bola stanovená bezprostredná príčina smrti, a to zlomenina krčnej a hrudnej chrbtice spôsobená padajúcim stromom. Súčasťou administratívneho spisu je taktiež Znalecký posudok č. 02/2020, vyhotovený Z.. U. D., znalcom v odbore bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, na základe zadania OR PZ Ružomberok, odbor kriminálnej polície. Správny orgán prvého stupňa skonštatoval, že v prejednávanom prípade mal za preukázané, že účastník konania ako zamestnávateľ, v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci dňa 29.11.2019 v čase vzniku pracovného úrazu poškodeného 08:45 hod. preukázateľne nezabezpečil, aby organizácia vyššie špecifikovanej lesnej práce neohrozovala bezpečnosť a zdravie zamestnancov, a to tým, že W. U. ako vedúci zamestnanec nevydal pokyn na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri vykonávaní lesnej práce, konkrétne pokyn na prerušenie lesnej práce, ktorej vykonávanie nebolo bezpečné. Z uvedených dôvodov inšpektor práce pri stanovení príčin vzniku úrazu poškodeného J.

X. stanovil ako jednu z príčin vzniku pracovného úrazu príčinu 6 - nesprávnu organizáciu práce. Správny orgán prvého stupňa poukázal na to, že pod kód č. 6 patria pracovné úrazy zapríčinené nesprávnou organizáciou práce teda tie, ktoré neboli zapríčinené zlým stavom pracovných prostriedkov, pracovísk alebo inými neadekvátnymi technickými opatreniami. Pod nesprávnou organizáciou práce treba rozumieť zlyhanie priamych riadiacich povinností a kompetencií zamestnávateľa, vyplývajúcich mu z príslušných predpisov na zaistenie BOZP, kde je uvedený príkladný výpočet. Správny orgán prvého stupňa zdôraznil povinnosť zamestnávateľa sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie BOZP, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania sa na pracovisku a bezpečných pracovných postupov, najmä kontrolovať stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení a na ten účel v intervaloch určených osobitnými predpismi zabezpečovať kontrolu tohto stavu. Zamestnávateľ je tiež povinný kontrolovať stav ochranných zariadení a iných ochranných opatrení. Správny orgán prvého stupňa poukázal na úpravu podľa , , Skonštatoval, že pri určovaní výšky pokuty správny orgán dostatočne prihliadal na práva samotného účastníka, ale zároveň dodržiaval aj svoju povinnosť chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb - zamestnancov a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností podľa Správneho poriadku. Podľa názoru správneho orgánu prvého stupňa je uložená pokuta dostatočne odôvodnená a nevybočuje z medzí ustanovených zákonom, pričom plní svoj výchovný a represívny účel.

2. Na základe včas podaného odvolania rozhodoval Národný inšpektorát práce (ďalej ako odvolací správny orgán alebo žalovaný), ktorý rozhodnutím č. O-440/2020, číslo spisu NIP/NIP_PO/ BEZ/2021/2359 zo dňa 12.02.2021 (ďalej ako rozhodnutie žalovaného alebo rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu alebo napadnuté rozhodnutie), zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a toto prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Po skonštatovaní podstatného obsahu podaného odvolania, relevantnej právnej úpravy a zisteného skutkového stavu správnym orgánom prvého stupňa žalovaný uviedol, že má za preukázané, že účastník konania ako zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci dňa 29.11.2019 v čase vzniku pracovného úrazu poškodeného o 8:45 h nezabezpečil, aby organizácia lesnej práce na predmetnom pracovisku neohrozovala bezpečnosť a zdravie zamestnancov, a to nevydaním pokynu na prerušenie lesnej práce, ktorej vykonávanie nebolo bezpečné. Účastník konania teda nekonal v súlade a vyhlášky č. , keď jeho vedúci zamestnanec, účastníkom konania určený vedúci pracovnej skupiny, nevydal pokyn na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyn na prerušenie lesnej práce, ak jej vykonávanie nie je bezpečné, pretože sa v ohrozenom priestore nachádzali iné osoby, zamestnanci. Z vykonaných dôkazov v správnom konaní a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva aj príčinná súvislosť medzi porušením povinností účastníkom konania a následkom porušenia povinností - pracovným úrazom - smrťou zamestnanca, ku ktorej došlo pri výkone zamestnania. Pokiaľ ide o konkrétne stanovisko k odvolacím námietkam účastníka - žalobcu uviedol, že v danom prípade inšpektorát práce konštatoval pri vyšetrovaní predmetného pracovného úrazu tak porušenie povinnosti poškodeným zamestnancom (neopustil ohrozený priestor napriek tomu, že vedel, že sa nachádza v tomto priestore a bol riadne oboznámený s tým, že sa tam nesmie nachádzať), ako aj porušenie povinnosti pilčíka (vykonal spílenie stromu napriek tomu, že sa v ohrozenom priestore nachádzali iní zamestnanci), ale aj z dôvodu, že vedúci zamestnanec, vedúci pracovnej skupiny, ktorý sa tiež nachádzal v ohrozenom priestore, nevydal pokyn na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri vykonávaní lesnej práce, pokyn na prerušenie lesnej práce, ktorej vykonávanie nebolo bezpečné. Zo strany účastníka konania tak došlo k nesprávnej organizácii práce dňa 29. novembra 2019 o 08:45 h, pretože vedúci zamestnanec na pracovisku neriadil organizáciu lesnej práce tak, aby bola zabezpečená bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci zamestnancov, pretože nevydal pokyn na prerušenie lesnej práce, ktorej vykonávanie nebolo bezpečné, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu zdravia a následnej smrti zamestnanca po zasiahnutí padajúcou časťou rozštiepeného stromu. Námietka účastníka konania je preto hodnotená ako nedôvodná. To, že v súvislosti so vznikom pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť zamestnanca boli zistené nedostatky aj zo strany poškodeného, aj zo strany iného zamestnanca nič nemení na fakte, že k porušeniu povinnosti došlo aj zo strany účastníka. Rovnako bolo v napadnutom rozhodnutí zhodnotené podľa názoru žalovaného, že účastník konania riadil a organizoval bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, pravidelne vykonával kontroly na jej zaistenie, zabezpečoval odbornú spôsobilosť zamestnancov a ich pravidelné

informovanie a oboznamovanie o nebezpečenstvách a ohrozeniach. Tieto skutočnosti boli zohľadnené pri ukladaní výšky pokuty účastníkovi konania. Osobitne, pokiaľ ide o námietku účastníka konania, že vedúci pracovnej skupiny neplnil úlohu vedúceho zamestnanca, žalovaný uvádza, že táto námietka nie je dôvodná. Poukázal na úpravu podľa , z ktorej vyplýva, že vedúci pracovnej skupiny bol vedúcim zamestnancom, pretože riadil, organizoval a kontroloval prácu zamestnancov v daný deň, na danom pracovisku a bol oprávnený a povinný im dávať záväzné pokyny tak, ako mu to ukladal technologický protokol. V danom prípade v súlade s právne úkony (patrí medzi nich aj opomenutie) vedúceho zamestnanca (vedúci pracovnej skupiny) zaväzujú zamestnávateľa, teda v tomto prípade účastníka konania, ktorý na základe týchto úkonov nadobúda nie len práva, ale aj povinnosti. Vedúci zamestnanec nesplnil svoje povinnosti a uvedené zaväzuje zamestnávateľa, a teda vo vzťahu k poškodenému zamestnancovi porušil povinnosti práve účastník konania ako jeho zamestnávateľ. S námietkou o nesprávnosti uvedenej vo výroku sa inšpektorát práce vysporiadal ako so zjavnou chybou, ktorú opravil listom zo 17.12.2020, na čo žalovaný poukázal. Prvostupňový správny orgán preukázal správny delikt v súlade s dikciou zákona o inšpekcii práce a uložil účastníkovi konania pokutu, pričom i v tejto časti svoje rozhodnutie zákonne a vecne odôvodnil, rešpektujúc právnu úpravu, zistený skutkový stav a vykonané dôkazy. Inšpektorát práce v odôvodnení rozhodnutia opísal všetky kritériá a okolnosti, na ktoré pri rozhodovaní o výške pokuty prihliadol a vyhodnotil priťažujúce a poľahčujúce okolnosti. Uloženie pokuty je odôvodnené aj s ohľadom na plnenie jej výchovnej a preventívnej funkcie do budúcnosti. Sankcia bola uložená v minimálnej možnej výške, čo s ohľadom na prax a výšku ukladaných pokút v obdobných prípadoch vôbec neodporuje zásade premietnutej v úprave Správneho poriadku, teda dbať o to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Pokuta bola odôvodnená i s ohľadom na zákonné kritériá podľa zákona o inšpekcii práce a zohľadnená bola i spolupráca účastníka konania a ojedinelosť nedostatku, pričom jeho odôvodnenie sa neprieči ani obsahu spisu a zásadám logického myslenia.

3. Včas podanou správnou žalobou navrhol žalobca preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, toto zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie žalovanému. Na odôvodnenie predloženej správnej žaloby rovnako ako v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa uviedol, že hlavnou príčinou smrteľného úrazu je príčina podľa kódu príčiny č. 11 - ohrozenie inou osobou, iné nesprávne a nebezpečné konanie a podľa kódu príčiny č. 8 - používanie nebezpečných postupov práce vrátane konania proti príkazu, zákazu a pokynov, zotrvávanie v ohrozenom priestore. Pokiaľ ide o kód príčiny č. 6 - nesprávna organizácia práce, žalobca tvrdí, že tento nebol stanovený správne. Žalobca ako zamestnávateľ vykonal všetky opatrenia, aby k smrteľnému úrazu nedošlo, v ktorej časti poukázal na doklady o vykonávaní pravidelných kontrol podľa . Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za to, že ten, kto spiľoval strom pokračoval, hoci si bol vedomý toho, že v ohrozenom priestore sa nachádzajú pracovníci, hoci ich aj vyzval na opustenie tohto priestoru predtým ako začal spiľovať. Žalobca poukázal na to, že všetci zúčastnení pracovníci boli odborne spôsobilí, vedome sa zdržiavali v ohrozenom priestore, pred zahájením činnosti priestor neopustili a tým porušili úpravu podľa , Vedúci pracovnej skupiny podľa vyhlášky č. neplní úlohu vedúceho zamestnanca v zmysle úpravy ani podľa ako to uvádzajú rozhodnutia správnych orgánov. Ak by aj vedúci pracovnej skupiny bol považovaný za vedúceho zamestnanca, počínal si tak, že zásadným spôsobom porušil povinnosti vedúceho zamestnanca podľa , , , , pretože nevykonal opatrenia na prerušenie alebo zastavenie práce napriek tomu, že mohol a mal si uvedomiť, vzhľadom na svoje dovtedajšie pracovné skúsenosti a vedomosti, že môže ohroziť život a zdravie zamestnancov. Žalobca v správnej žalobe poukázal na to, že vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je zle označený vedúci pracovnej skupiny ako J. G., nakoľko ním bol W. U.. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za zamestnancov, ktorí vedome porušia právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s ktorými boli oboznámení a práce vykonávali ako odborne spôsobilé osoby na výkon takejto práce. Zásadnou je otázka, či sa môže zamestnávateľ dopustiť porušenia zákona o BOZP, ak si splnil všetky povinnosti v súvislosti predchádzaním porušenia BOZP, pričom k neželanému dôsledku došlo vedomým porušením bezpečnostných predpisov zamestnancami žalobcu, konkrétne excesom - vybočením z rámca im daných povinností. Tu je rozhodujúci výklad úpravy , v zmysle ktorej je zamestnávateľ povinný zabezpečovať, aby organizácia práce neohrozovala bezpečnosť a zdravie zamestnancov, z ktorej úpravy vyplýva, že je rozhodujúce zistiť, či si žalobca túto

povinnosť splnil alebo nie. Ak si žalobca túto povinnosť splnil, a teda zabezpečoval, aby pracovné a výrobné postupy boli stanovené správne a aby organizácia práce neohrozovala bezpečnosť a zdravie zamestnancov, čo bolo nesporné, nemal by žalobca niesť za uvedený exces právnu zodpovednosť a naplniť skutkovú podstatu predmetného správneho deliktu. Výklad žalovaného nesleduje účel správneho trestania, žalobca nemôže nijako zamedziť, aby k takýmto excesom dochádzalo. Žalobca by skutkovú podstatu správneho deliktu naplnil, ak by nezabezpečoval to, čo mu právna norma ukladá, a teda nemal by vypracované pracovné, výrobné postupy alebo by boli vypracované v rozpore s platným právom. Skutková podstata predmetného deliktu by nemala byť naplnená dejom, ktorým došlo k odchýleniu od správne stanovených požiadaviek. Ak by bol pripustený výklad prezentovaný žalovaným, tak v konečnom dôsledku na základe pracovnoprávnych predpisov a najmä by zamestnanec zodpovedný za porušenie predpisov upravujúcich BOZP pri výkone práce (vybočením od správne nastavených požiadaviek) bol postihnutý okrem trestnoprávnej sankcie aj určitým peňažným trestom prenesením pokuty inštitútom skutočnej škody na zamestnanca, teda v konečnom dôsledku nebude postihnutý zamestnávateľ pri takomto výklade, a preto sa tento výklad nejaví ako ústavne komfortný vzhľadom na zásadu ne bis in idem, teda zásadu zákazu dvojnásobného pričítania (hodnotenia). Podľa žalobcu je pre zodpovednosť za správny delikt rozhodujúce okrem škodového následku i zistenie a preukázanie porušenia právnej povinnosti v danom prípade, či zamestnávateľ zabezpečoval alebo nezabezpečoval dodržiavanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pretože vtedy sú skúmané všetky znaky relevantné pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu a tým aj administratívnej zodpovednosti. Zodpovednosť za správny delikt je objektívna, ale nie je absolútna. Rozhodujúca je právna norma a tá hovorí o zabezpečovaní ako takom. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný určil žalobcu za zodpovedného, napriek tomu, že tento splnil všetky ustanovenia právnych predpisov a ostatných predpisov upravujúcich zabezpečovanie BOZP. Zamestnanci, ktorí práce vykonávali, vrátane vedúceho pracovnej skupiny, boli riadne a preukázateľne poučení o dodržiavaní právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s pokynmi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci a zásadami bezpečného správania sa na pracovisku a s určenými pracovnými postupmi, s ktorými boli taktiež riadne a preukázateľne oboznámení, čím zásadne porušili povinnosti zamestnancov podľa , tak isto podľa a . Z toho vyplýva, že žalovaný mal ako kód príčiny vzniku úrazu určiť len kód s označením 11 - ohrozenie inými osobami napr. odvedenie pozornosti pri práci, žarty, hádky, iné nesprávne a nebezpečné konanie, prípadne kód č. 8 používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce vrátane konania bez oprávnenia, proti príkazu, zákazu a pokynom, zotrvávanie v ohrozenom priestore. Následne žalobca v správnej žalobe sumarizuje relevantnú právnu úpravu a tvrdí, že právnu normu podľa je potrebné aplikovať tak, že sa musí zisťovať pri pracovnom úraze s následkom smrti objektívny stav u zamestnávateľa, teda to, čo mu ukladá právna norma a či to plnil, teda zabezpečoval v smere zabezpečenia BOZP a zodpovednosť vyvodzovať len v prípade, ak sa preukáže, že si tieto povinnosti nesplnil bez ohľadu na jeho zavinenie. Ak by sa do úvahy nevzalo samotné plnenie povinností, ale len výsledok, prichádzala by do úvahy zodpovednosť zamestnávateľa vždy pri akomkoľvek vybočení zamestnancov od noriem BOZP, teda aj pri vedomom porušení predpisov BOZP samotným poškodeným zamestnancom, pričom v tejto časti žalobca uviedol, že prax inšpektorátov práce je iná - argumentum a minori ad maius.

4. Podaním zo dňa 15.07.2021 sa k žalobe vyjadril žalovaný. Uviedol, že s námietkami žalobcu, ktoré sú obsahom predloženej správnej žaloby sa vysporiadal žalovaný už v napadnutom rozhodnutí, pretože boli predmetom podaného odvolania v administratívnom konaní. Trvá na závere o príčine vzniku pracovného úrazu podľa kódu príčiny č. 6 Nesprávna organizácia práce. Ani správne orgány nikdy netvrdili, že jedinou príčinou vzniku udalosti bolo porušenie povinnosti na strane žalobcu. Pri vyšetrovaní príčin vzniku predmetného pracovného úrazu inšpektori práce konštatovali v protokole aj porušenie povinnosti poškodeným zamestnancom, pretože neopustil ohrozený priestor napriek tomu, že vedel, že sa nachádza v nebezpečnom priestore a bol riadne oboznámený s tým, že sa tam nesmie nachádzať. Inšpektori práci konštatovali aj porušenie povinnosti pilčíkom, teda kolegom poškodeného zamestnanca, ktorý vykonával spílenie stromu napriek tomu, že sa v ohrozenom priestore nachádzali iní zamestnanci a bol riadne oboznámený s tým, že nesmie začať so spiľovaním pokiaľ sa v priestore nachádzajú iné osoby (vykázal svojho pomocníka, avšak aj v tomto prípade začal so spiľovaním stromu napriek tomu, že pomocník neopustil ohrozený priestor). V danom prípade pre posúdenie toho, či zamestnávateľ - žalobca porušil svoje povinnosti zabezpečiť BOZP (bezpečnosť a ochranu zdravia

pri práci - poznámka správneho súdu) bol rozhodujúci fakt, že vedúci zamestnanec v tomto prípade vedúci pracovnej skupiny, ktorý sa rovnako ako ostatní zamestnanci nachádzal v ohrozenom priestore, nevydal pokyn na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri vykonávaní lesnej práce, a to pokyn na prerušenie lesnej práce - spílenia stromu, ktorej vykonávanie nebolo bezpečné. Uvedeným žalobca ako zamestnávateľ prostredníctvom vedúceho zamestnanca nesprávne organizoval prácu dňa 29. novembra 2019 o 08:45 hod. na predmetom pracovisku, pretože nenariadil organizáciu lesnej práce tak, aby bola zabezpečená bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci zamestnancov, pretože nevydal pokyn na prerušenie lesnej práce, ktorej vykonávanie nebolo bezpečné, V danom prípade aj v dôsledku porušenia právneho predpisu na zaistenie BOZP zo strany žalobcu došlo k poškodeniu zdravia a následne smrti zamestnanca. Žalovaný trvá na závere, že k porušeniu povinnosti došlo aj zo strany žalobcu. To, že žalobca riadil a organizoval bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a pravidelne vykonával kontroly jej zaistenia zabezpečoval odbornú spôsobilosť zamestnancov a ich pravidelné informovanie a oboznamovanie o nebezpečenstvách, bolo v správnom konaní zhodnotené a ako poľahčujúca okolnosť i zohľadnené pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty. Uvedené však nič nemení na fakte, že dňa 29.11.2019 v tomto konkrétnom prípade pri organizovaní práce na predmetnom pracovisku v predmetnom čase pri vykonávaní popísanej činnosti zlyhaním vedúceho zamestnanca žalobcu zlyhal priamo zamestnávateľ, teda žalobca. Porušenie povinností žalobcom, nevydanie pokynu zamestnancom žalobcu na prerušenie práce v ohrozenom priestore a na opustenie ohrozeného priestoru, bolo príčinou (jednou z príčin) vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť zamestnanca žalobcu. Žalovaný zdôraznil vo svojom vyjadrení, že z popisu povinností, ktoré mal vedúci pracovnej skupiny pri vykonávaní lesnej činnosti jednoznačne vyplýva, že plnil povinnosti vedúceho zamestnanca tak, ako sú ustanovené v , teda riadil, organizoval a kontroloval prácu zamestnancov v daný deň, na danom pracovisku a bol oprávnený a povinný im dávať záväzné pokyny. Uvedené teda riadenie, organizácia a kontrola práce zamestnancov a dávanie záväzných pokynov sú právne úkony vedúceho zamestnanca, medzi ktoré patrí aj opomenutie, ktoré v súlade s zaväzujú zamestnávateľa žalobcu, ktorý na základe týchto úkonov nadobúda nielen práva, ale aj povinnosti. To, že vedúci zamestnanec nesplnil svoje povinnosti zaväzuje žalobcu, a teda povinnosti porušil práve žalobca ako zamestnávateľ. V tejto časti poukázal žalovaný na úpravu podľa , Námietku žalobcu, že neporušil svoje povinnosti tak, ako mu to bolo vytknuté v rozhodnutiach správnych orgánov hodnotí žalovaný ako nedôvodnú. Podľa záverov žalovaného nie je na mieste odkaz žalobcu na ustanovenie a . Je preukázané, že žalobca porušil svoje povinnosti v príčinnej súvislosti so vznikom predmetného pracovného úrazu a nesplnil podmienky na uplatnenie (zbavenie sa zodpovednosti). Žalobca bol sankcionovaný za jednoznačné porušenie jeho povinností, ktoré boli príčinou vzniku pracovného úrazu s následkom smrti. Zodpovednosť žalobcu ako zamestnávateľa za predmetný správny delikt je objektívnou zodpovednosťou, a teda zodpovedá za správny delikt už tým, že k samotnému nedostatku došlo bez ohľadu na to, či zo strany účastníka išlo o zavinené alebo nezavinené konanie alebo opomenutie bez ohľadu na to kto (vedúci zamestnanec, štatutár alebo iná osoba) porušenie zákonnej povinnosti spôsobil. Správne orgány preukazujú len porušenie právnej povinnosti, v tomto prípade aj príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom predmetného pracovného úrazu. Žalobca na to, aby sa zbavil zodpovednosti za porušenie povinnosti, musí predložiť také dôkazy, ktoré by ho úplne zbavili zodpovednosti za zistené porušenie.

5. Žalobca repliku k vyjadreniu žalovaného k žalobe nepodal.

6. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj postup ktorý viedol k jeho vydaniu, vychádzajúc zo žalobných bodov vymedzených vo včas podanej žalobe ( - , ďalej len ) a pri zohľadnení skutočností, že konanie v tejto veci je konaním vo veci správneho trestania aplikoval i úpravu podľa až e) , podľa ktorej nie je v prípadoch vyplývajúcich z až e) viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Správny súd skonštatoval dôvodnosť žaloby a rozhodol o zrušení rozhodnutia žalovaného podľa , teda pre nesprávne právne posúdenie veci. Podľa zároveň vrátil správny súd žalovanému vec na ďalšie konanie.

7. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok podľa a zohľadniac absenciu návrhu na nariadenie pojednávania zo strany účastníkov konania ( ) a na termíne pojednávania dňa 27.10.2021 vyhlásil verejne rozsudok vo veci.

8. Podľa , ( ): Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa až e) : Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa , ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa , ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

Podľa , , o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného: Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný po d) zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy. Úlohy zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú povinní zabezpečovať vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu úloh vyplývajúcich z ich funkcií. Tieto úlohy sú rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou ich pracovných povinností. Povinnosti zamestnancov pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a pri vykonávaní potrebných opatrení neovplyvňujú zodpovednosť zamestnávateľa za plnenie povinností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Podľa o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného: Inšpekcia práce je po a) dozor nad dodržiavaním po 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia.

Podľa , , vyhlášky č. ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri lesnej práci a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností a na obsluhu niektorých technických zariadení, v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného: Lesná práca sa vykonáva podľa technologického protokolu, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Ak to ustanovuje táto vyhláška alebo ak je to na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri lesnej práci potrebné, technologický protokol obsahuje aj grafickú časť. Podrobnosti k všeobecným zásadám prevencie podľa zákona sú najmä po k) určenie vedúceho pracovnej skupiny, ktorý zabezpečuje organizáciu lesnej práce z hľadiska zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak na jednom pracovisku pracujú dve alebo viac osôb vykonávajúcich lesné práce. Súčasťou organizácie lesnej práce podľa odseku 2 písm. k) je po d) vydávanie pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä pokynov na prerušenie lesnej práce, ak jej vykonávanie nie je bezpečné.

Podľa , : Zamestnanec je povinný najmä po a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi;

nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, po c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený.

9. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd preukázané realizovanie vyšetrovania príčin vzniku pracovného úrazu podľa v nadväznosti na , , , a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktoré bolo vykonané v dňoch 29.11.2019, 17.12.2019, 19.12.2019, 04.02.2020, 11.05.2020, 12.05.2020, 14.05.2020, 03.06.2020 a 01.07.2020 a o ktorom bol spísaný protokol č. IZA-06-16-2.2/P-J1-20 č. úrazu SPÚ 003/19-IZA/2.2 zo dňa 01.07.2020. Z uvedeného protokolu podrobne vyplýva charakteristika deja pracovného úrazu tak, ako je zachytená v písm. e) protokolu, ako aj ďalšie skutočnosti, ktoré boli pri vyšetrení príčin uvedeného pracovného úrazu hodnotené ako dôležité podľa písm. f) protokolu. Obsah protokolu bol prerokovaný dňa 01.07.2020 s Z.. H. I., splnomocneným zástupcom žalobcu, ktorému bola poskytnutá lehota 7 dní na vyjadrenie sa odo dňa doručenia protokolu. Žalobca túto lehotu využil a podaním zo dňa 06.07.2020 sa k protokolu vyjadril. V nadväznosti na vyjadrenie sa žalobcu k protokolu bol vyhotovený dodatok č. 1 k uvedenému protokolu zo dňa 15.07.2020 s konštatovaním, podľa ktorého neboli predložené žiadne ďalšie dôkazy na objasnenie skutkového stavu a inšpektor práce trvá na skutočnostiach uvedených v prerokovanom protokole z 01.07.2020 o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu a v protokole sa žiadne skutočnosti dodatkom č. 1 nemenia. Podľa vyjadrenia Ing. H. I. ku všetkým zisteným skutočnostiam, ktoré sú uvedené v dodatku k protokolu a k spôsobu zisťovania tento zotrval na pôvodnom stanovisku zo dňa 07.07.2020. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je i vyjadrenie k protokolu inšpektorátu práce z 01.07.2020, ktoré žalobca podal cestou splnomocneného zástupcu JUDr. J. X., advokáta v Y. Q. T.. V pripojenom administratívnom spise sú obsiahnuté zápisnice o podaní informácie zo dňa 29.11.2019 W. U., J. G. a J. U., zápisnica o obhliadke miesta činu ČVS:ORP-387/VYS-RK-2019 zo dňa 29.11.2019, znalecký posudok Z.. U. D. vo veci prečinu usmrtenia podľa , podľa záverov ktorého J. G. mal za povinnosť informovať tam prítomné osoby o technologickom postupe spiľovania stromu. Mal za povinnosť im vysvetliť nebezpečenstvá a riziká pri spiľovaní stromu, vysvetliť kde sa majú zdržiavať počas spiľovania stromu, zakázať im vstupovať do ohrozeného priestoru počas spiľovania stromu. Porušenie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri spiľovaní stromu bolo príčinou smrteľného úrazu poškodeného J. X.. J. G. ako odborne spôsobilá osoba pri ťažbe dreva mal postupovať v zmysle predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, keď pred vykonaním hlavného rezu mal skontrolovať ohrozený priestor, či sa v ňom nenachádza poškodený resp. iné osoby. V prípade, že v ohrozenom priestore sa nachádzajú osoby, hlavný rez nemal vôbec vykonať. Vykonať hlavný rez mohol až vtedy, keď sa v ohrozenom priestore nik nenachádzal. Poškodený J. X., W. U. a J. U. boli povinní dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady bezpečného správania na pracovisku, s ktorými boli riadne a preukázateľne oboznámení v rámci získaných odborných vedomostí, opustiť ohrozený priestor, nezdržiavať sa v ňom v čase spiľovania stromu píličom, pričom poveternostné a priestorové pomery boli zreteľné. K zadaniu pre prípad, že došlo k porušeniu dôležitej povinnosti uviesť konkrétnu osobu, ktorá porušila dôležitú povinnosť znalec uviedol osobu J. G., ktorý porušil v nadväznosti na V časti záveru, kde mal znalec uviesť aj iné skutočnosti, ktoré považoval za potrebné uviesť pri vypracovaní znaleckého posudku a ktoré by mali podstatný význam na posúdenie predmetnej veci k osobe W. U. znalec uviedol, že ako odborne spôsobilá osoba na obsluhu ručnej motorovej reťazovej píly so spaľovacím motorom na ťažbu dreva vystavený dňa 15.01.2010 preukaz č. s vykonanou a aktualizačnou odbornou prípravou naposledy dňa 05.01.2015, dňa 29.11.2019, v čase cca 08:50 hod. v lesnej lokalite za obcou Liptovské Revúce označovanej Chmelky pod Ostrým Brdom, porast 250.11, počas spiľovania stromu, ktorý mal priemer 0,75 m a výšku cca 25 m porušil Národnej rady Slovenskej republiky o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v tom, že ako odborne spôsobilá osoba nedodržiaval právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady bezpečného správania na pracovisku, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený, v rámci získaných odborných vedomostí, neopustil ohrozený priestor, zdržiaval sa v ňom v čase spiľovania stromu píličom, pričom poveternostné a priestorové pomery boli primerané, aby mohol reagovať na začiatok činnosti pri spiľovaní, t. j. minimálne počas vykonávania rezu. Uvedený znalecký posudok podal znalec ako znalec pre odbor bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, stavebníctvo strojárstvo, ťažba dreva a spracovanie dreva pre potreby konania ČVS:ORP-387/ VYS/RK-2019. V pripojenom administratívnom spise sa nachádza pracovná zmluva W. U. uzatvorená

so zamestnávateľom - žalobcom, s nástupom do práce 04.01.2010 ako lesný robotník, uzatvorená na dobu do 31.12.2010 so skúšobnou dobou do 03.04.2010, ďalej dohoda o zmene pracovných podmienok zo dňa 21.12.2010 medzi žalobcom a W. U., s ustanovením do funkcie lesný robotník, charakteristika práce práca s JMP, ŠLKT, lanovky (ťažba a približovanie dreva) v rámci LSR, š.p. Banská Bystrica, s dojednaním predĺženia pracovného pomeru do 31.12.2011, dohoda o zmene pracovných podmienok z 15.12.2011 medzi W. U. a žalobcom, s dojednaním zmeny pri určení pracovného pomeru na dobu neurčitú. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je pracovná náplň pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a W. U., ktorá podľa jej obsahu tvorila neoddeliteľnú súčasť pracovnej zmluvy z 11.12.2009 a jej zmien. Podľa dokladu - ustanovenie za vedúceho čaty, ktorý sa týka W. U. žalobca dňa 20.05.2011 na základe mzdovej smernice LESOV SR, š. p. Banská Bystrica v časti I. Odmeňovanie robotníckych povolaní bod ustanovil W. U. za vedúceho pracovnej čaty pri prácach v ťažbovej činnosti, ktorá sa skladá z pracovníkov: N. U., J. G. a N. S., so stanovením hodinového príplatku podľa platnej mzdovej smernice a stanovením povinnosti vedúceho čaty okrem vlastnej manuálnej práce:

- organizovať a riadiť prácu čaty,

- dbať na kvalitu vykonanej práce,

- zabezpečovať dodržiavanie bezpečnostných predpisov,

- preberanie zodpovednosti za zverený materiál, náradie a pohonné hmoty,

- preberanie práce vykonávanej členmi čaty a odovzdávanie príslušnému THV,

- vedenie prvotnej evidencie týkajúcej sa práce čaty (odpracovaná doba, evidencia výroby zvereného materiálu, pracovného náradia a pod.),

- vykonávanie ďalších prác, ktoré sú nariadené v záujme výroby a lepšej organizácie práce. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu sú písomné menovania žalobcu pre D. S., pre H. X., T. N., H. Y. a H. R. st., ktorými žalobca uvedené osoby menoval podľa o ochrane zdravia pri práci s účinnosťou od 01.11.2017 (pokiaľ ide o osobu H. R. st. ide o menovanie zo 17.05.2018 bez uvedenia účinnosti menovania), za zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť na označených pracoviskách, pričom uvedené menovania vo vzťahu k osobám D. S., H. X., T. N. a H. Y. uvádzajú údaj o tom, že činnosť uvedených osôb je založená na oprávneniach podľa

10. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci v administratívnom konaní argumentujúc tak, ako je obsiahnuté v jeho námietkach uvedených v žalobných bodoch včas podanej správnej žaloby. Vychádzajúc z obsahu týchto námietok a prihliadajúc zároveň na skutočnosť, podľa ktorej je konanie v tejto veci konaním vo veci správneho trestania, kedy v prípadoch taxatívne vymedzených úpravou až e) nie je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, vyhodnocoval správny súd námietku nesprávneho právneho posúdenia vznesenú žalobcom ako primárnu. Záver správneho súdu vo vzťahu k žalobcom vznesenej námietke nesprávneho právneho posúdenia bol spojený s vyhodnotením otázky, či žalobca ako zamestnávateľ naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu tak, ako je vymedzený vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v znení opravy vykonanej správnym orgánom prvého stupňa postupom podľa dňa 17.12.2020 (č. l. 27). Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa žalobcovi kladie za vinu, a teda konštatuje jeho administratívnu zodpovednosť za správny delikt - za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, konkrétne za porušenie:

- o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri lesnej práci a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností a na obsluhu niektorých technických zariadení spočívajúce v tom, že účastník konania ako zamestnávateľ ku dňu vzniku pracovného úrazu poškodeného zamestnanca J. X. (nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 28.02.2012, ďalej aj ako „poškodený“) dňa 29.11.2019 v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezabezpečil, aby na pracovisku v lesnej lokalite za obcou Liptovské Revúce - oblasť Chmelky pod Ostrým Brdom, odštepný závod Liptovský Mikuláš, lesná správa Liptovská Osada, lesný odbor Suchá, porast 250.11, GPS No48.89476, E019.11491, kde vykonávala lesnú prácu pracovná skupina v zložení: poškodený, W. U. (nar. XX.XX.XXXX), J. U. (nar. XX.XX.XXXX) a J. G. (nar. XX.XX.XXXX), organizácia lesnej práce

- spiľovania stromov J. G. v ohrozenom priestore - kruhovej ploche s polomerom najmenej dvojnásobok priemernej výšky stromov v poraste, t.j. v priestore, v ktorom nebolo možné vylúčiť poškodenie zdravia

osôb, v ktorom sa nachádzali zamestnanci účastníka konania - poškodený, W. U. a J. U., neohrozovala bezpečnosť a zdravie menovaných zamestnancov a to tým, že W. U. ako vedúci zamestnanec nevydal pokyn na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri vykonávaní vyššie špecifikovanej lesnej práce, a to pokyn na prerušenie lesnej práce, ktorej vykonávanie nebolo bezpečné. Správny delikt je v príčinnej súvislosti so vznikom závažného pracovného úrazu s následkom smrti poškodeného zamestnanca J. X., ku ktorému došlo dňa 29.11.2019 o 08:45 hod., na pracovisku v lesnej lokalite za obcou Liptovské Revúce - oblasť Chmelky pod Ostrým Brdom odštepný závod Liptovský Hrádok, lesná správa Liptovská Osada, lesný obvod Suchá, porast 250.11, GPS No48.89476, E019.11491; ktoré bolo zistené pri šetrení príčin pracovného úrazu podľa v nadväznosti na a , a o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov, ktoré bolo vykonané v dňoch 29.11.2019, 17.12.2019, 19.12.2019, 04.02.2020, 11.05.2020, 12.05.2020, 14.05.2020, 03.06.2020 a 01.07.2020 u účastníka konania na pracovisku v lesnej lokalite za obcou Liptovské Revúce - oblasť Chmelky pod Ostrým Brdom, odštepný závod Liptovský Mikuláš, lesná správa Liptovská Osada, lesný obvod Suchá, porast 250.11, GPS No48.89476, E019.11491 a na inšpektoráte práce a je podrobnejšie popísané v protokole o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu č. IZA-06-16-2.2/P-J1-20 zo dňa 01.07.2020 v znení jeho dodatku č. 1 zo dňa 15.07.2020.

11. Správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný založili svoje rozhodnutia na závere, podľa ktorého sa žalobca dopustil porušenia , konkrétne v nadväznosti na vyhlášky č. tým, že W. U. ako vedúci zamestnanec nevydal pokyn na prerušenie lesnej práce, ktorej vykonávanie bolo nebezpečné a uvedené opomenutie - nekonanie, vyhodnotili správne orgány podľa odôvodnení ich rozhodnutí ako opomenutie žalobcu - nezabezpečenie zo strany žalobcu ako subjektu tohto nekonania, aby organizácia lesnej práce identifikovanej vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v znení opravy a v jeho odôvodnení ako aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, neohrozovala bezpečnosť a zdravie zamestnancov, čím žalobca ako zamestnávateľ porušil ustanovenie Vo vzťahu k tomuto záveru správnych orgánov správny súd uvádza, že predpokladom, na ktorom sú založené je konštatovanie, podľa ktorého opomenutie osoby W. U. je opomenutím žalobcu porušujúcim povinnosti žalobcu vyplývajúce z v nadväznosti na vyhlášky č. Správny súd tento predpoklad, a teda že opomenutie osoby W. U. je opomenutím žalobcu porušujúcim povinnosti žalobcu nehodnotí ako naplnený. K uvedenému záveru dospel správny súd pri vyhodnotení a ustálení statusu osoby W. U., ktorého za preukázaných a nesporných skutkových okolností tak, ako vyplývajú z obsahu administratívneho spisu a z výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v znení opravy nemožno považovať za vedúceho zamestnanca podľa ani podľa

12. Zo skutkového stavu ustáleného v administratívnom konaní, z ktorého správny orgán prvého stupňa a žalovaný v administratívnom konaní vychádzali, tak ako je zadokumentovaný v obsahu administratívneho spisu, vyplýva pre rozhodné obdobie status osoby W. U. ako vedúceho pracovnej skupiny (vedúceho čaty) podľa vyhlášky č. Z technologického protokolu pre lesnú prácu P-Sm LV 007(5)-15, ktorý je súčasťou pripojeného administratívneho spisu vyplýva pre rozhodné obdobie status W. U. ako vedúceho pracovnej skupiny. Inštitút vedúceho pracovnej skupiny je špecifickým inštitútom v právnej úpravy, ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri lesnej práci a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností a na obsluhu niektorých technických zariadení, pričom osoba v tomto statuse má demonštratívne vymedzené kompetencie podľa úpravy vyhlášky č. a podľa vyhlášky č. Z tejto špeciálnej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že kompetencie osoby v statuse vedúceho pracovnej skupiny zahŕňajú i zabezpečenie organizácie práce z hľadiska zabezpečenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vydávanie pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä pokynov na prerušenie lesnej práce, ak jej vykonanie nie je bezpečné. Takéto vymedzenie kompetencií vedúceho pracovnej skupiny má bezpochyby znaky kompetencií vedúceho zamestnanca podľa (určovať a ukladať pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať prácu podriadených zamestnancov a dávať im na ten účel záväzné pokyny), avšak, a to správny súd zvýrazňuje všetko, pre oblasť lesnej práce ( vyhlášky č. ). Vymedzenie postavenia vedúceho pracovnej skupiny podľa označenej právnej úpravy vyhlášky č. v porovnaní s úpravou týkajúcou sa vedúceho zamestnanca podľa a podľa nespĺňa predovšetkým atribút univerzálnosti

uplatnenia kompetencií vedúceho pracovnej skupiny vo forme ukladania pracovných úloh, organizovania a kontrolovania práce a udeľovania záväzných pokynov na uvedený účel, ktorá univerzálnosť je spojená s inštitútom vedúceho zamestnanca podľa ako aj podľa Zároveň kompetenciou vedúceho pracovnej skupiny, čaty, v zmysle jej zákonného vymedzenia vôbec nie sú (a to vyplýva jednak z úpravy vyhlášky č. , ako aj z obsahu administratívneho spisu) ďalšie povinnosti spojené so subjektom vedúceho zamestnanca podľa . Napríklad v zmysle demonštratívnej úpravy podľa je povinnosťou vedúceho zamestnanca okrem ďalších i povinnosť zabezpečovať odmeňovanie zamestnancov podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, kolektívnych zmlúv a pracovných zmlúv a dodržiavať zásadu poskytovania rovnakej mzdy za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty podľa , podľa písm. d) uvedeného zákonného ustanovenia je povinnosťou vedúceho zamestnanca utvárať priaznivé podmienky na zvyšovanie odbornej úrovne zamestnancov a na uspokojovanie ich sociálnych potrieb. Vychádzajúc z uvedeného nie je možné bez ďalšieho stotožniť inštitút vedúceho pracovnej skupiny (čaty) podľa , písm. k vyhlášky č. s inštitútom s vedúceho zamestnanca podľa a ani podľa , pretože inštitút vedúceho zamestnanca má širší obsah, ktorý u vedúceho pracovnej skupiny zákonná úprava tohto inštitútu neupravuje a nebol ani ako naplnený preukázaný zisteným skutkovým stavom tak, ako je zadokumentovaný v administratívnom spise, všetko vo vzťahu k osobe W. U.. Uvedený záver platí i pre prípad prejednávanej veci, kde sa povinnosti vedúceho pracovnej skupiny prekrývali s časťou povinností vedúceho zamestnanca, ako to vyplýva z vyhlášky č. 46/2010, podľa ktorej úpravy súčasťou organizácie lesnej práce podľa vyhlášky č. je i vydávanie pokynov vedúceho pracovnej skupiny, ktorý zabezpečuje organizáciu lesnej práce z hľadiska zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak na jednom pracovisku pracujú dve alebo viac osôb vykonávajúcich lesné práce a vydávanie pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä pokynov na prerušenie lesnej práce, ak jej vykonávanie nie je bezpečné. Len uvedená skutočnosť prekrývania sa zákonnej úpravy kompetencií vedúceho pracovnej skupiny s kompetenciami vedúceho zamestnanca podľa a i podľa nevytvára podľa názoru správneho súdu spoľahlivý základ pre záver, z ktorého vychádzal správny orgán prvého stupňa a žalovaný pri právnom posúdení veci a to, že pán W. U. bol vedúcim zamestnancom žalobcu v zmysle , čo v skutkových pomeroch prejednávanej veci podľa názoru žalovaného odôvodňovalo jeho opomenutie - nevydanie pokynu na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri vykonávaní lesnej práce - pokynu na prerušenie lesnej práce, ktorej vykonávanie nebolo bezpečné jeho osobou, považovať podľa za konanie žalobcu - omisívny právny úkon žalobcu, ktorým bola založená administratívna zodpovednosť žalobcu za predmetný správny delikt. V prejednávanej veci podmienky administratívnej zodpovednosti žalobcu naplnené neboli, nakoľko predmetné opomenutie pána W. U. nie je možné z vyššie uvedených dôvodov absencie jeho statusu vedúceho zamestnanca pričítať žalobcovi ako jeho zamestnávateľovi.

13. Zároveň na tomto mieste odôvodnenia správny súd zdôrazňuje, že úprava na ktorú sa žalovaný odvoláva v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a aj v rámci vyjadrenia sa ku správnej žalobe, teda úprava , predstavuje právny rámec pre záver, podľa ktorého zamestnávateľa v danom prípade žalobcu zaväzujú právne úkony jeho štatutárnych orgánov alebo členov štatutárnych orgánov a poverených zamestnancov, v ktorej časti táto právna úprava odkazuje na úpravu , , a ktorá úprava podľa , na inštitút vedúceho zamestnanca nedopadá.

14. Pre posúdenie postavenia zamestnanca z hľadiska či napĺňa definičné znaky vedúceho zamestnanca je okrem určujúceho obsahu jeho kompetencií v zmysle uvedeného relevantné i to, či jeho nadradené postavenie voči zamestnancom, ktorí mu podliehajú je po formálnej stránke konštatované právnym predpisom alebo aspoň vnútorným (organizačnými) predpismi upravujúcimi organizačnú štruktúru zamestnávateľa. Vo vzťahu k osobe W. U. takáto formalizácia jeho statusu ako vedúceho zamestnanca nevyplýva zo zákona a ani z vnútorných predpisov žalobcu (Techonologického protokolu pre lesnú prácu P-Sm LV 007(5)-15, ktorý je súčasťou pripojeného administratívneho spisu) a nie je preukázaná ani inak v obsahu administratívneho spisu.

15. Na základe uvedených záverov správny súd konštatuje dôvodnosť námietky žalobcu - námietky nesprávneho právneho posúdenia veci, a tým existenciu dôvodu pre zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa . Správny súd na záver podotýka, že naplnenie znakov

skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu žalobcom predpokladá porušenie povinností žalobcu vyplývajúcich mu z úpravy podľa v nadväznosti na vyhlášky č. , teda povinností právnou úpravou uložených žalobcovi, ktorých porušenie zo skutkového stavu tak, ako je zadefinovaný vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ani z obsahu administratívneho spisu nevyplýva. Naopak z obsahu administratívneho spisu, ktorý bol pripojený vo veci vyplýva plnenie zákonných povinností žalobcu na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci realizáciou radu uskutočnených úkonov (napríklad Záznamová kniha o teoretickej časti výchovy a vzdelávania - opakované oboznamovanie osôb na obsluhu motorovej reťazovej ručnej píly zo 04.01.2019 s prezenčnými listinami uvádzajúcimi i J. G., W. U., J. U. a J. X., z opakovaného oboznamovania obslúh lesníckych strojov zo 04.01.2019 s prezenčnou listinou uvádzajúcou J. X. a z opakovaného oboznamovania obslúh lesných lanoviek s prezenčnou listinou uvádzajúcou i J. G., W. U., J. U., Záznam o školení zamestnancov z oboznamovania a záverečného overovania vedomostí zamestnancov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci z 05.01.2017 so zoznamom oboznamovaných zamestnancov uvádzajúcim i J. G., W. U., J. U. a J. X., Záznam o opakovanom školení zamestnancov z OPP a BOZP 1x/24 mesiacov zo 04.01.2019, so zoznamom oboznamovaných zamestnancov uvádzajúcim i J. G., W. U., J. U. a J. X. a ďalšie doklady ako sú obsahom pripojeného administratívneho spisu). Rovnako je potrebné uviesť, že je potrebné zohľadniť úpravu podľa , a , písm. a, g , ktorá úprava vo všeobecnej rovine demonštratívne vymedzuje základné povinnosti zamestnanca, teda subjektu, status ktorého u osoby W. U. naplnený nesporne bol. Tieto skutočnosti mali byť zo strany správnych orgánov vyhodnocované, nakoľko okolnosti veci v rámci administratívneho konania tak, ako sú zadokumentované v administratívnom spise svedčia o tom, že všetci členovia pracovnej skupiny boli náležite oboznámení so svojimi pracovnými povinnosťami na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri lesnej práci a zároveň žalobca plnil svoje priame povinnosti na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tak, ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu. Vo vzťahu k úprave podľa , správny súd podotýka, že ide o právny rámec úpravy zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, teda o úpravu inštitútu odlišného o administratívnej zodpovednosti žalobcu za porušenie jeho povinností na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri lesnej práci. Uvedené správny súd konštatuje i vzhľadom na správnym súdom ako nedôvodnú hodnotenú námietku žalobcu, podľa ktorej: Ak by bol pripustený výklad prezentovaný žalovaným, tak v konečnom dôsledku na základe pracovnoprávnych predpisov a najmä by zamestnanec zodpovedný za porušenie predpisov upravujúcich BOZP pri výkone práce (vybočením od správne nastavených požiadaviek) bol postihnutý okrem trestnoprávnej sankcie aj určitým peňažným trestom prenesením pokuty inštitútom skutočnej škody na zamestnanca, teda v konečnom dôsledku nebude postihnutý zamestnávateľ pri takomto výklade, a preto sa tento výklad nejaví ako ústavne komfortný vzhľadom na zásadu ne bis in idem, teda zásadu zákazu dvojnásobného pričítania (hodnotenia). V prejednávanej veci bola posudzovaná práve administratívna zodpovednosť žalobcu a nie zodpovednosť zamestnanca respektíve zamestnancov za škodu.

16. Podľa správny súd vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v rámci ktorého je žalovaný viazaný záväznými právnymi názormi správneho súdu v zmysle záverov, ktoré sú uvedené v odôvodnení tohto rozsudku s poukazom na úpravu podľa veta prvá a z ktorých záväzných právnych názorov správneho súdu bude žalovaný v ďalšom konaní vychádzať pri právnom posúdení predmetnej veci v rámci administratívneho konania.

17. Podľa : Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

18. Žalobe bolo vyhovené v nadväznosti na čo je účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu žalobca, ktorému súd voči žalovanému priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

19. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.