Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/30/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci navrhovateľky (matky) J. Q., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX V. Z. XXX, právne zastúpenej JUDr. Evou Bornayovou, advokátkou, so sídlom Fučíkova 795/15, 979 01 Rimavská Sobota a manžela (otca) S. Q., narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom U. XXX, XXX XX V. Z., právne zastúpeného JUDr. Danou Ďalakovou, advokátkou, so sídlom Daxnerova 2, 979 01 Rimavská Sobota, o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov k maloletému S. Q., narodenému XX. XX. XXXX a k maloletému Z. Q., narodenému XX. XX. XXXX, obaja bytom ako matka, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote, na čas po rozvode, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. -182 z 13. júla 2021, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota vo výrokoch, ktorými na čas po rozvode upravil pomery manželov k maloletému S. Q., narodenému XX. XX. XXXX a maloletého S. Q. zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloletého S. Q. zastupovať a spravovať jeho majetok (časť II. výroku); uložil otcovi povinnosť platiť na výživu maloletého S. Q. výživné v sume 60,- Eur mesačne a to vždy do 25. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva (III. výrok); návrh otca na zverenie maloletéhoI. Q. do jeho starostlivosti zamietol (časť VI. výroku) a v závislom výroku o trovách konania (VII. výrok), p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „okresný súd,“ alebo „súd prvej inštancie,“ resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 13. 07. 2021 manželstvo účastníkov konania manželov navrhovateľky J. Q., rod. G., nar. XX. XX. XXXX a S. Q., nar. XX. XX. XXXX uzavreté dňa 20. 09. 2008 v Rimavskej Sobote, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Rimavská Sobota, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, rozviedol (I. výrok). Na čas po rozvode maloletého S. Q., narodeného XX. XX. XXXX (ďalej aj ,,maloletý S.“) a maloletého Z. Q., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj ,,maloletý Z.) zveril do osobnej starostlivosti matky maloletých detí (ďalej aj ,,matka,“ resp. navrhovateľka“), pričom obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok (II. výrok). Zároveň otcovi maloletých detí (ďalej aj ,,otec“) uložil povinnosť platiť na výživu maloletého S. výživné v sume 60,- Eur mesačne a to vždy do 25.dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva (III. výrok) a na výživu maloletého Z. výživným v sume 60,- Eur mesačne a to vždy do 25.dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva (IV. výrok). Styk otca s maloletými deťmi neupravil (V. výrok) a návrh otca na zverenie maloletých detí do jeho starostlivosti zamietol (VI. výrok).

O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (VII. výrok označený súdom prvej inštancie v enunciáte nesprávne ako ,,VI. výrok“ - poznámka odvolacieho súdu). Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom domáhala rozvodu manželstva a úpravy pomerov k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva účastníkov na čas po rozvode. Súd prvej inštancie konštatoval, že právna zástupkyňa otca sa na pojednávanie dňa 13. 07. 2021 nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila a ani nežiadala o odročenie pojednávania, preto súd prvej inštancie postupoval podľa (ďalej aj ,P“) v spojitosti s (ďalej aj ,P“) a rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti otca a jeho právnej zástupkyne. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa Čl.5, , , , Zákona o rodine (ďalej aj ,,ZR“). Podľa názoru súdu prvej inštancie v danom prípade boli splnené podmienky pre rozvod manželstva účastníkov podľa ZR, nakoľko manželstvo je nefunkčné, manželia nežijú v spoločnej domácnosti, vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, preto súd prvej inštancie návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky prihliadol na to, že podľa šetrenia kolízneho opatrovníka má matka vytvorené vhodné podmienky pre zdravý vývoj maloletých detí, maloleté deti bývajú v spoločnej domácnosti s matkou, majú v domácnosti vytvorený svoj vlastný priestor pre ošatenie, hygienické potreby a osobné veci, bývanie vyhovuje potrebám členov rodiny. Súd prvej inštancie zohľadnil tiež výpoveď maloletého Z., ktorý uviedol, že všetko čo potrebuje, má pri matke, cíti sa tam dobre a naďalej chce u nej zostať, s bratom má dobrý vzťah, chcel by, aby zostali spolu. Pretože súrodenci nežijú dlhší čas oddelene, nezvykli si ani na odlišné výchovné prostredia, bol súd prvej inštancie toho názoru, že nie je vhodné za predmetného stavu rozhodnúť o oddelenej výchove, resp. osobnej starostlivosti maloletých súrodencov a tak pretrhnúť fungujúce súrodenecké väzby. Súd prvej inštancie návrh otca na zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti zamietol, pričom prihliadol najmä na to, že otec bol viackrát súdne trestaný, a to za trestné činy lúpeže, krádeže, porušovania domovej slobody, nebezpečného vyhrážania, výtržníctva. V súčasnosti začalo voči nemu trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby na osobe matky. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že otec má výbušnú, agresívnu povahu, matku slovne aj fyzicky napáda. Otec nemá trvalé bývanie, jeho brat mu ponúkol len provizórne bývanie v zadnej časti domu, kde sa nachádza izba, ktorá je zatiaľ neobývateľná, ktorú chce jeho brat zrekonštruovať a dovtedy by chcel otcovi a maloletým deťom dať k dispozícii obývaciu izbu. Súd prvej inštancie zdôraznil, že pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje okrem iného úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava. Za takejto situácie však súd prvej inštancie nemohol skonštatovať, že by na strane otca bolo vytvorené bezpečné a stabilné prostredie, ktoré by zabezpečovalo zdravý vývoj maloletých detí. Taktiež na pojednávaní dňa 11. 05. 2021 otec pred súdom prvej inštancie uviedol, že maloletému S.ovi ,,vybavil“ školu vo Valaskej, kde by mal navštevovať špeciálnu školu. Kolízny opatrovník zistil, že otec v Špeciálnej základnej škole vo Valaskej sa vôbec nebol informovať o podmienkach prijatia maloletého S. do školy. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že počas hospitalizácie maloletého S. na oddelení neurochirurgie v Banskej Bystrici otec bránil matke v styku s maloletým S.om a taktiež jej odmietol podať informácie o zdravotnom stave maloletého. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a ak to nie je možné, potom toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady. Súd prvej inštancie styk otca s maloletými deťmi na čas po rozvode neupravil, pretože účastníci styk s maloletými deťmi nežiadali upraviť. Súd prvej inštancie rozhodol, že otec je povinný platiť na výživu maloletého S. výživné v sume 60,- Eur mesačne a na výživu maloletého Z. výživné v sume 60,- Eur mesačne, a to vždy do 25.dňa toho- ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, pričom prihliadol na tvrdenie otca maloletých detí, že je síce nezamestnaný, ale brigáduje ako murár a je ochotný platiť 60,- Eur na maloletého Z.. Zákonná úprava kladie dôraz na povinnosť každého rodiča upraviť si svoje osobné a zárobkové pomery tak, aby v prvom rade bol schopný plniť si riadne a včas vyživovaciu povinnosť voči svojim nezaopatreným potomkom. Otec je z hľadiska veku muž v aktívnom, produktívnom veku, žiadne zdravotné problémy, ktoré by ho obmedzovali vo výkone práce, v konaní tvrdené ani preukázané neboli.

Súd prvej inštancie dodal, že kolízny opatrovník síce v podaní zo dňa 31. 05. 2021 navrhol vo veci vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru pedopsychiatrie, avšak na pojednávaní dňa 13. 07. 2021 od tohto návrhu upustil vzhľadom na zdravotný stav maloletého S.. Súd prvej inštancie vykonanie tohto dôkazu nepovažoval za potrebné v záujme maloletých detí aj vzhľadom na výsluch maloletého Z., ktorý sa vyjadril jednoznačne s tým, že by chcel aj naďalej zostať pri svojej matke. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa .

2. Proti rozsudku, konkrétne do výrokov, ktorými súd prvej inštancie na čas po rozvode upravil pomery manželov k maloletému F. Q. (časť II. výroku, III. výrok, časť VI. výroku) a do závislého výroku o trovách konania (VII. výrok), otec podal včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a maloletého S. Q. na čas po rozvode manželstva zveril do jeho osobnej starostlivosti, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a zároveň uložil matke povinnosť platiť na výživu maloletého S. výživným v sume 60,- Eur mesačne k jeho rukám, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku, resp. aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa , , , , , , . Súhlasil s rozvodom manželstva a so zverením maloletého Z. do starostlivosti matky. Zverenia maloletého S. do jeho osobnej starostlivosti sa domáha z toho dôvodu, že maloletý chce byť s ním, má k nemu vytvorený citový vzťah, oveľa intenzívnejší než aký má voči svojej matke. Dôkazom jeho tvrdenia je dlhodobá hospitalizácia maloletého S., kde v nemocnici bol jedinou oporou maloletému a nie jeho matka. Vyjadril presvedčenie, že matka má záujem o starostlivosť o maloletého hlavne z dôvodu získania výživného od neho a nie z dôvodu jej skutočného záujmu o maloleté deti. On má záujem o maloletého S., ktorý má celoživotné zdravotné problémy bez ohľadu na to, či od matky dostane nejaké výživné. Poukázal na to, že sa nezúčastnil pojednávania dňa 13. 07. 2021, kedy súd prvej inštancie rozhodol bez jeho účasti a jeho právnej zástupkyne, ktorá dňa 12. 07. 2021 telefonicky kontaktovala súd prvej inštancie z dôvodu, že vzhľadom na pobyt maloletého S. v Nemocnici v Banskej Bystrici sa nebudú vedieť zúčastniť pojednávania, a preto žiadali pojednávanie odročiť, preto namieta odôvodnenie rozsudku ohľadne jeho neospravedlnenej neúčasti na pojednávaní dňa 13. 07. 2021. Zrejme práve ich neúčasť na pojednávaní dňa 13. 07. 2021 spôsobila unáhlené a ničím nepodložené rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadne zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky. Poukázal na to, že v nemocnici bol s maloletým S.om on a nie jeho matka, ktorá o neho nejavila záujem, aký by mala prejaviť matka voči svojmu dieťaťu. Napriek tomu, že z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že u neho má maloletý S. vytvorené všetky materiálne podmienky pre jeho zdravý telesný aj duševný vývin, súd prvej inštancie túto okolnosť nebral vôbec do úvahy. Nakoľko sa nevedel zúčastniť pojednávania z objektívnych dôvodov, súd prvej inštancie uznal ako jednoznačne pravdivé argumenty matky a jeho argumenty nebral vôbec do úvahy a takýmto postupom bolo ublížené maloletému S.ovi, ktorý vo svojom veku už vie jednoznačne prejaviť svoj názor.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla odvolanie otca zamietnuť a rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdiť. Nesúhlasila s vyjadrením otca, t.j. že maloletý S. má k nemu vytvorený citový vzťah a to oveľa intenzívnejší ako voči nej. O maloleté deti sa stará od ich narodenia a obe maloleté deti majú k nej vybudovaný veľmi silný citový vzťah. Zo strany otca ide o vedomú manipuláciu maloletého S. proti nej, aby sa jej ,,pomstil“ a naďalej jej psychicky ubližoval, pretože podala návrh o rozvod manželstva a odmietla ďalej trpieť jeho násilné a agresívne správanie. V skutočnosti otec nemá úprimný záujem o výchovu a starostlivosť o maloletého S.. Otec jej sám uviedol, že sa nevládze o maloletého starať, keď je maloletý S. chorý a musí byť často hospitalizovaný v nemocničných zariadeniach. Jej to nikdy nebolo na príťaž a brala to ako samozrejmosť, že sa musí postarať o maloletého S., ktorý má od narodenia vážne zdravotné problémy vyžadujúce sústavnú starostlivosť. Nikdy sa nesťažovala a s maloletým S.om vždy absolvovala všetky potrebné lekárske vyšetrenia. Otec s maloletým S.om nechodil na lekárske vyšetrenia a ani nebol pri ňom počas jeho hospitalizácie pred podaním návrhu o rozvod manželstva. Mala za to, že súčasný zvýšený záujem otca o maloletého S. je iba predstieraným záujmom, v snahe zraniť jej city a ublížiť jej, pretože vie, že sa o maloletého S. veľmi bojí. Otec má jedinú snahu dosiahnuť odtrhnutie maloletého S. od nej, aby ju citovo zranil. Otec poukázal na to, že počas posledného pobytu maloletého S. v nemocnici bol s ním on a nie ona, avšak pritom neuviedol pravdu, že v skutočnosti s maloletým S.om chcela byť počas jeho hospitalizácie

ona, ale otec jej v tom bránil. Keď za maloletým S.om opakovane prišla do nemocnice, tak ju otec poslal preč s tým, že tam nemá čo hľadať, že pri maloletom bude on. Tiež ju otec odmietal informovať o zdravotnom stave maloletého S., hoci ho o to opakovane žiadala a prosila. Otec chcel účelovo odtrhnúť maloletého S. od nej, a tým jej nedovolil byť s maloletým S.om, snažil sa vyvolať v maloletom klamlivý pocit, že ona o neho nemá záujem. Správanie otca bolo a aj je iba manipulatívne a neúprimné v snahe ublížiť jej, a tým aj ich maloletým deťom. Maloletý S. má s ňou vybudovaný silný citový vzťah a keď sa spolu rozprávali, tak sa jej zdôveril, že ho otec nahovoril na to, čo má na súde hovoriť. Čo sa týka vyjadrení otca ohľadne toho, že ona má záujem o starostlivosť hlavne z dôvodu získania výživného z jeho strany, je úplný nezmysel. O obe maloleté deti sa vždy riadne starala napriek tomu, že otec odkedy opustil spoločnú domácnosť, teda od decembra 2020, si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť na maloleté deti. Otec si vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom neplní ani v súčasnosti, hoci sa sama stará o obe maloleté deti, dokonca po tom ako maloletého S. prepustili z nemocničného ošetrenia, aj sprevádza na pravidelné zdravotné rehabilitačné cvičenia, čo je náročnejšie na čas a aj na financie. Podotkla, že aktuálne je nezamestnaná a minimálne výživné na maloleté dieťa je v súčasnej dobe stanovené v zmysle príslušného zákona o životnom minime vo výške 29,87 Eur (t.j. vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa). Poukázala na to, že pred pojednávaním a na začiatku pojednávania dňa 13. 07. 2021 sa zákonný sudca ako aj jeho asistentka pýtali jej a taktiež jej právnej zástupkyne, či nemajú vedomosť, prečo sa otec ani jeho právna zástupkyňa nedostavili na pojednávanie. Ak by sa aj otec nemohol zúčastniť pojednávania konaného dňa 13. 07. 2021, nakoľko sa v tom čase nachádzal so synom S.om v Nemocnici v Banskej Bystrici, nič nebránilo tomu, aby sa zúčastnila pojednávania jeho právna zástupkyňa, keďže otec už bol ako účastník konania vypočutý na pojednávaní konanom dňa 11. 05. 2021. Taktiež absentuje akýkoľvek písomný dôkaz, mail, sms správa, elektronické podanie o tom, že by otec alebo jeho právna zástupkyňa pred pojednávaním žiadali pojednávanie odročiť. Mala za to, že súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie vo veci a rozhodol zákonne a správne. Uviedla, že v skutočnosti otec výchovu a starostlivosť o maloletého S. nezvládal, nedokázal sa o maloletého S. postarať po zdravotnej ani po finančnej stránke, pričom namiesto toho, aby platil výživné na maloleté deti, ešte od nej pýtal peniaze. Tiež otec nemá zabezpečené vlastné bývanie. Keď si k sebe zobral na styk maloletého S., býval u svojho brata v obci O., kde býva s nimi aj stará matka maloletého, ako aj dvaja bratia otca. Dom vrátane pozemkov je exekučne zaťažený viacerými ťarchami v podobe exekučných príkazov. Otec nemá zabezpečené stabilné a trvalé bývanie, iba dočasné provizórne bývanie u svojho brata. Poukázala na to, že keď si otec zobral maloletého S. na styk, nedohliadol na neho, nebol stále pri ňom a odchádzal od neho. Keď maloletý S. dostal epileptický záchvat, otec nebol pri ňom, neposkytol maloletému včas potrebnú pomoc, teda mu nedal včas potrebné lieky, ktoré mal predpísané, preto sa maloletému S.ovi veľmi zhoršil zdravotný stav a musel byť okamžite prevezený do nemocnice. Následne musel byť maloletý S. operovaný. Uviedla, že kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol v prípade rozvodu manželstva maloleté deti zveriť do jej osobnej starostlivosti a určiť výživné v sume 60,- Eur mesačne na každé maloleté dieťa.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že rodičia možnosť využitia psychologickej pomoci prostredníctvom referátu poradensko-psychologických služieb, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota v záujme obnovy spolužitia a v záujme predchádzania nepriaznivým vplyvom situácie vzniknutej medzi rodičmi, rodičia odmietli. Počas súdneho pojednávania dňa 11. 05. 2021 účastníci boli oboznámení s trestnou minulosťou otca, taktiež matka uviedla, že ju otec fyzicky a psychicky napádal a užíval návykové látky. Otec priviedol na pojednávanie maloletého S. za účelom jeho výsluchu, s čím však matka nebola oboznámená, nakoľko od marca 2021 približne od Veľkej noci sa maloletý zdržiaval u otca, ktorý znemožňoval matke stýkať sa a komunikovať s maloletým. Maloletý sa na súdnom pojednávaní vyjadril, že chce ostať bývať s otcom, ale že s bratom mali dobrý vzťah a hrávali sa spolu. Právnou zástupkyňou matky bolo navrhnuté ďalšie dokazovanie a súdne pojednávanie bolo za týmto účelom odročené na termín 08. 06. 2021. Ďalším dokazovaním bolo preukázané, že otec má v obci Rimavské Janovce, kde rodina spoločne žila, zlú povesť a obec potvrdila skutočnosť, že otec vystupoval voči matke agresívne a napádal ju. Zároveň kolízny opatrovník dožiadal ošetrujúcu lekárku MUDr. E. K. o súčinnosť a zaslanie správy o zdravotnom stave maloletých detí, taktiež o starostlivosti zo strany rodičov v prípade zdravotných problémov maloletých detí. Z dôvodu skutočností zistených z lekárskej správy od ošetrujúcej

pediatričky maloletých, t.j. že intelektový výkon maloletého S. zodpovedá dolnej hranici pásma ľahkej slabomyseľnosti, komunikuje na úrovni ľahkej mentálnej retardácie a v súčasnosti navštevuje štvrtý ročník ZŠ, výpoveď maloletého S. prezentovanú na súdnom pojednávaní je možné vyhodnotiť ako nie hodnovernú, preto navrhol súdu prvej inštancie, aby nariadil znalecké dokazovania pedopsychiatrom z dôvodu zisťovania súrodeneckých väzieb medzi maloletými. Od tohto návrhu ale na ďalšom pojednávaní upustil z dôvodu, že maloletý S. bol dva dni po prvom súdnom pojednávaní hospitalizovaný na neurochirurgickom oddelení v Banskej Bystrici z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu. Jeho zdravotný stav bol vážny a je pravdou, že počas hospitalizácie maloletého bol prítomný otec, pretože maloletý bol v jeho starostlivosti od Veľkej noci a matka s ním nemala umožnený kontakt. Taktiež informácie o zdravotnom stave maloletého počas hospitalizácie údajne poskytoval otec matke len sprostredkovane cez starú matku maloletého. V prípade, že sa matka informovala telefonicky, prípadne aj osobne počas návštevy v nemocnici o zdravotnom stave maloletého, personálom nemocnice jej bolo povedané, že informácie už dostal otec. Po návrate z nemocnice do súčasného bydliska otca v obci G., okres Brezno, chcela matka maloletého S. navštíviť, čo jej otec odmietol umožniť, a preto sa obrátila na políciu a až v sprievode príslušníkov OO PZ jej otec návštevu maloletého umožnil. Následne začiatkom mesiaca júl 2021 bol maloletý znovu hospitalizovaný v Nemocnici v Banskej Bystrici, pretože mal epileptický záchvat a bola k nemu privolaná záchranná služba. Zdravotný stav maloletého sa výrazne zhoršil, maloletý S. v súčasnosti vyžaduje 24 hodinovú starostlivosť a bola mu predpísaná rehabilitácia, ktorú matka s maloletým dodržiava pravidelne. Vzhľadom k vyjadreniu právnej zástupkyne otca a otca počas prvého súdneho pojednávania, t.j. že má pre maloletého S. zabezpečený nástup do Špeciálnej základnej školy, na Ul. Švermovej, v obci Valaská, túto skutočnosť telefonicky overil u riaditeľky Mgr. F. N., ktorá uviedla, že otec sa v škole nebol informovať o podmienkach prijatia maloletého S. do školy. Taktiež kontaktoval riaditeľku základnej školy s bežnou formou výučby s možnosťou integrácie zdravotne postihnutých detí do bežného vyučovania, ktorá uviedla, že v škole sa otec nebol informovať o nástupe maloletého do školy. Maloletý Z. na pojednávaní uviedol: ,,u mamy sa cítim dobre, mám tam všetko čo potrebujem, hračky aj kamarátov. S bratom mám dobrý vzťah a chcem, aby sme zostali spolu. Bol som s mamou pozrieť S. v nemocnici, má pokrivené ústa, jedným okom nevidí - predtým videl, je napojený na prístrojoch, ale spoznal ma.“ Podľa jeho názoru rozsudok súdu prvej inštancie je v najlepšom záujme maloletých detí. Taktiež poukázal na trestnú minulosť otca, ktorá nemusí mať na psychický a sociálny vývin maloletých detí priaznivý vplyv. Matka má vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o maloleté deti, ktoré majú v jej domácnosti zabezpečené základné potreby, majú vytvorený priestor pre osobné veci, hračky, hygienické potreby, v domácnosti sa pripravuje teplá strava, sú zabezpečené základné potraviny. Skutočnosť, že otec bol jedinou oporou pre S. v čase hospitalizácie, nemôže vnímať ako obzvlášť závažný dôvod pre zverenie maloletého S. do osobnej starostlivosti otca. Matka nemala s maloletým umožnený styk od marca 2021, a preto je samozrejmé, že ho aj v čase hospitalizácie sprevádzal otec. Zároveň v tom období matka zabezpečovala starostlivosť o maloletého Z., a teda by ani nebolo možné, aby bola v nemocnici ubytovaná ako sprievod s maloletým S.om. Podľa jeho názoru v najlepšom záujme maloletých detí je, aby ostali spolu v domácnosti jedného rodiča, nakoľko v prípade rozdelenia maloletých detí by došlo k pretrhnutiu súrodeneckých väzieb, čo môže mať na psychický a sociálny vývin maloletých detí nepriaznivý vplyv.

5. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením , , bez nariadenia pojednávania , a contrario a odvolaním napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie ohľadne úpravy pomerov manželov k maloletému S.ovi Q. na čas po rozvode (časť II. výroku, III. výrok, časť VI. výroku) a v závislom výroku o trovách konania (VII. výrok) ako vecne správne podľa , potvrdil.

6. Podľa ustanovenia , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z

odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

8. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení . Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty otca v odvolaní.

9. V súvislosti s odvolacími námietkami otca odvolací súd konštatuje, že porušením práva na spravodlivý proces sa rozumie taký nesprávny procesný postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu a priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Zákon v žiadnom zo svojich ustanovení pojem spravodlivý proces bližšie nešpecifikuje, pod porušením práva na spravodlivý proces je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi realizáciu konkrétnych procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu a na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Vždy musí o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv (napríklad môže ísť o právo predniesť alebo doplniť svoje návrhy, zúčastniť sa pojednávania, vyjadrovať sa k veci, právo označiť dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu i k právnej stránke veci, právo podávať opravné prostriedky). Porušenie práva na spravodlivý proces nezakladá samo tvrdenie účastníka o existencii tejto procesnej vady; určujúcim je zistenie, že k vade tejto povahy skutočne došlo. Ak došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, táto skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú odvolací súd napadnuté rozhodnutie zruší, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne (pozri napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26. 03. 2012, sp. zn. zo dňa 14. 11. 2012, sp. zn. zo dňa 26. 02. 2013 alebo sp. zn. zo dňa 07. 03. 2013).

10. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre účastníka nevyplýva jeho právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. , , , a ).

11. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 13. 07. 2021 rozhodol vo veci samej za prítomnosti kolízneho opatrovníka, matky, právnej zástupkyne matky, bez prítomnosti otca a jeho právnej zástupkyne. Z obsahu spisu vyplýva, že právnej zástupkyni otca bolo doručené predvolanie na pojednávanie konané dňa 13. 07. 2021, a to dňa 21. 06. 2021 (č.l. 142 spisu).

12. Odvolací súd poukazuje na to, že v prípade pojednávania bez prítomnosti účastníka, a to za podmienok predpokladaných zákonom, nemôže dôjsť k porušeniu práva účastníka na spravodlivý proces, pretože ustanovenie umožňuje súdu konať v dôvodných prípadoch v neprítomnosti účastníkov. Aj v prípade, ak účastník požiada z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania, ale súd mu oznámi, že ním uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, účastník je povinný sa na pojednávanie dostaviť.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že v posudzovanej veci otec ani právna zástupkyňa otca nedoručili a ani neoznámili súdu prvej inštancie ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní konanom dňa 13. 07. 2021 a zároveň v zmysle ustanovenia nenavrhli odročiť pojednávanie.

14. Pokiaľ teda súd prvej inštancie vec na pojednávaní prejednal a vo veci samej rozhodol, neodňal tým otcovi (vrátane jeho právnej zástupkyni) možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti zbavili tým, že sa na pojednávanie nedostavili, hoci boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní (viac ako 5 dní pred termínom pojednávania podľa ustanovenia ), a preto si zmarili možnosť zrealizovať na pojednávaní svoje procesné oprávnenia (napr. navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom). Odvolací súd zdôrazňuje, že otec bol zastúpený v konaní právnou zástupkyňou, ktorej účasť na pojednávaní nebola žiadnym spôsobom ovplyvnená hospitalizáciou maloletého S..

15. Podľa ustanovenia s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

16. V prípade, ak súd rozhodne o rozvode manželstva, v prvom rade určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, resp. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a až následne určí povinnému rodičovi rozsah vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu vychádzajúc z pomeru schopností a možností povinného rodiča a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Miera potrieb maloletého dieťaťa je rôzna. Predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, podľa jeho schopností, zdravotného stavu, formy prípravy na budúce jeho povolanie. Odôvodnené potreby dieťaťa sú súčasne závislé od schopností a možností jeho rodičov. Schopnosti a možnosti rodičov sú ich subjektívne vlastnosti, vyplývajúce z ich telesných a duševných schopností, zdravotného stavu, nadania, získaných vedomostí a skúseností.

17. Odvolací súd plne stotožňuje so skutkovou i právnou argumentáciou súdu prvej inštancie ohľadne zverenia maloletého S. do osobnej starostlivosti matky, keďže kolíznym opatrovníkom neboli zistené žiadne nedostatky v spôsobe starostlivosti, zabezpečenia výživy maloletého zo strany matky. Z obsahu spisu vyplýva, že maloletý S. má závažnú neurologickú diagnózu od narodenia, trvalého charakteru, pri ktorej okrem medikamentóznej liečby potrebuje zvýšenú starostlivosť a stabilné rodinné prostredie. Matka vytvorila náležité podmienky, v ktorých adekvátnym spôsobom realizuje rodičovské práva a povinnosti k maloletému S.ovi, preto potom súd prvej inštancie dôvodne, berúc na zreteľ záujem maloletého dieťaťa, zveril maloletého S. do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

18. Súd prvej inštancie správne zistil, že otec aktuálne nemá vytvorené vhodné bytové podmienky pre zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletého S., ktorého zdravotný stav si aktuálne vyžaduje neustálu, celodennú starostlivosť, pričom charakterové vlastnosti a spôsob života otca nedávajú záruku na to, že výchova a starostlivosť maloletého S. bude u otca riadne zabezpečená.

19. Z vyjadrení matky a kolízneho opatrovníka vyplýva, že otec matke neumožnil stýkať sa s maloletým S.om od marca r. 2021, a to ani počas hospitalizácie v nemocnici, neposkytoval jej informácie ohľadne zdravotného stavu maloletého S., preto samotná skutočnosť, na ktorú otec poukázal v odvolaní, t.j. že jedine otec bol pri maloletom počas hospitalizácie v nemocnici, neodôvodňuje zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca a nepreukazuje to, že by matka nejavila záujem o maloletého S. počas hospitalizácie.

20. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní správne prihliadol i na to, aby súrodenecké väzby medzi maloletým S.om a maloletým Z.om neboli rozhodnutím súdu narušené, aby tieto väzby sa mohli viac utužovať a aby aj maloletý Z. mohol poskytnúť podporu maloletému S.ovi.

21. Pokiaľ maloletý S. na pojednávaní dňa 11. 05. 2021 vyjadril svoj názor, tzn. že chce byť v starostlivosti otca, zo psychologického vyšetrenia maloletého S. zo dňa 22. 09. 2020 vyplynulo, že jeho aktuálny intelektový výkon zodpovedá dolnej hranici pásma ľahkej slabomyseľnosti /IQc=54/ na organickom podklade, pričom komunikuje na úrovni ľahkej mentálnej retardácie (viď č.l. 121, 154 spisu).

22. Odvolací súd nepopiera, že maloleté dieťa, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, má právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa

názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni (viď Čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa). I z ustanovenia vyplýva, že súd prihliadne na názor maloletého v pozícii účastníka, ak je schopný vyjadriť samostatne svoj názor.

23. Odvolací súd zdôrazňuje, že konečné posúdenie záujmu maloletého dieťaťa v prejednávanej veci patrí jedine súdu, v ktorého dispozícii je i oprávnenie k prípadným korektúram predstáv a názorov maloletého dieťaťa o tom, čo je pre neho v konkrétnej veci vhodné, resp. prospešné a čo nie je, preto k názoru maloletého dieťaťa súd prihliada vzhľadom na jeho vek, rozumovú a citovú vyspelosť. Nie je ale možné, aby súd postoj (názor) maloletého dieťaťa bez ďalšieho prevzal a aby svoje rozhodnutie založil jedine na prianí dieťaťa a nie po starostlivom a komplexnom posúdení jeho záujmov.

24. Ďalej odvolací súd uvádza, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému S.ovi súd prvej inštancie aplikoval zákonné kritéria vymedzené v ustanovení § 62 ZR. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol maloletý S. vo veku 12 rokov, bol žiakom 4. ročníka Základnej školy v V. Z.. Maloletý S. kvôli nepriaznivému zdravotnému stavu vyžaduje sústavnú lekársku starostlivosť odborného lekára, pravidelne navštevuje neurologickú a neurochirurgickú ambulanciu v Banskej Bystrici, očnú ambulanciu, bol opakovane hospitalizovaný (v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou v Banskej Bystrici, resp. v Nemocnici v Rimavskej Sobote, na detskom oddelení), pravidelne užíva lieky, absolvuje rehabilitácie, s čím vznikajú zvýšené výdavky. Otec aj matka sú nezamestnaní. Matka poberala jedine prídavky na maloleté deti v sume 51,- Eur mesačne od februára r. 2021 (č.l. 7 spisu). Otec poberal dávky v hmotnej núdzi v r. 2021 v sume 252,50 Eur mesačne (č.l. 42 spisu). Otec sporadicky pracuje v oblasti stavebníctva, pričom otec i napriek súdom prvej inštancie uloženej povinnosti na pojednávaní dňa 11. 05. 2021 nepredložil súdu prvej inštancie listinné dôkazy o svojom príjme v súvislosti s vykonávaním pracovnej činnosti. Súd prvej inštancie správne prihliadol na to, že otec je v produktívnom veku, nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili vykonávať pracovnú činnosť. Z obsahu spisu ďalej nevyplýva, že by si otec aktívne hľadal trvalé zamestnanie, z ktorého by mal pravidelný mesačný príjem. Otec tieto skutočnosti v odvolaní ničím nespochybnil a neuviedol žiadny nový dôkaz, resp. novú skutočnosť, na základe ktorej by odvolací súd považoval rozsah vyživovacej povinnosti otca voči maloletému S.ovi za neprimeraný.

25. Z uvedených dôvodov preto považoval odvolací súd odvolaním napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie (časť II. výroku, III. výrok, časť VI. výroku) za vecne správne, a preto ich potvrdil (, ) vrátane závislého výroku o trovách konania (VII. výrok), nakoľko súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne aplikoval ustanovenie .

26. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku prvoinštančného súdu (I. výrok, časť II. výroku, IV. výrok, V. výrok, časť VI. výroku) zostali nedotknuté ( ).

27. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval odvolací súd ustanovenie v spojení s ustanovením , ktoré ustanovuje: „O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.“ Návrh na náhradu trov odvolacieho konania bol podaný matkou, pričom odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže neustanovuje inak a zároveň odvolací súd nezistil žiadne okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznať matke náhradu trov konania v zmysle ustanovenia .

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie ( a ), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur ( ), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa ( ) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať ( ) a to všetko aj bez návrhu ( ).