Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/87/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: Štefan Šuňavec TRANSPORT, s miestom podnikania 03244 Liptovská Kokava 425, IČO: 10986529, právne zastúpený Mgr. Samuel Dorociak, Belopotockého 720/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: PROMETHEUS, s.r.o., so sídlom Sama Chalupku 20F, 071 01 Michalovce, IČO:46 767 631, právne zastúpený JUDr. Július Buček - advokát, Štefánikova 18, 066 01 Humenné, o zaplatenie istiny 1080,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 7.1.2021, č.k. -74 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1080,00 eur s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1080,00 eur od 14.5.2020 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %., o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe doručenej upomínaciemu súdu (Okresný súd Banská Bystrica), ktorou žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.080,00 eur s 8% úrokom z omeškania ročne od 14.5.2020 do zaplatenia, titulom nezaplatenia odplaty za vykonanú prepravu realizovanú na základe objednávky žalovaného.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť argumentujúc, že pohľadávka uplatnená žalobou zanikla započítaním s jeho pohľadávkou na zmluvnú pokutu. Nepoprel, že žalobca prepravu vykonal, no keďže pri preprave neboli dodržané 7-dňové lehoty doručenia originálnych dokumentov a žalobca neuskutočnil všetky činnosti podľa zmluvy sám, vznikol žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v súlade so znením čl. III ods. 8, ods. 25 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú dostupné na www.prometheussro.sk <http://www.prometheussro.sk> a ktoré žalobca bez výhrad akceptoval.

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil následovný skutkový stav:

- Na základe objednávky žalovaného zo dňa 24.1.2020 č. 20CH0090 vykonal žalobca prepravu tovaru z Amurio Araba, resp. Murga, ESP, do Humenného, SVK. Odplatu vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 20200167, splatnou 13.5.2020, vystavenou na sumu 1.080, 00 eur. Podľa čl. III ods.

8 VOP bol dopravca povinný uskutočniť všetky činnosti podľa zmluvy o preprave sám. Poverenie alebo využitie tretej osoby za týmto účelom, s výnimkou zamestnancov dopravu plniacich si svoje povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru, nie je prípustné bez predchádzajúceho výslovného písomného súhlasu objednávateľa. Pre prípad porušenia tejto povinnosti dopravca je povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 1.000,- eur za každé jednotlivé porušenie. Ak dopravca uskutoční prepravu prostredníctvom iného dopravcu, nezbavuje sa zodpovednosti za škodu, alebo stratu zásielky. Podľa čl. III ods. 25 VOP bol dopravca povinný predložiť objednávateľovi všetky originálne doklady preukazujúce vykonanie prepravy a to najskôr do 7-mich dní od odovzdania zásielky príjemcovi, resp. od ukončenia prepravy. V prípade nesplnenia si tejto povinnosti dopravcom je objednávateľ oprávnený uplatniť si voči dopravcovi zmluvnú pokutu vo výške 100,- eur za každé jednotlivé porušenie.

- Faktúrou č. 202863 zo dňa 28.7.2020, splatnou dňa 28.7.2020, vystavenou na sumu 1.000,- eur; faktúrou č. 202864 zo dňa 28.7.2020, splatnou dňa 28.7.2020, vystavenou na sumu 100,- eur, vyúčtoval žalovaný žalobcovi zmluvné pokuty z dôvodu porušenia povinnosti stanovených vo VOP žalovaného v celkovej výške 1.100,- eur.

- Listinou označenou ako jednostranný zápočet v zmysle si žalovaný započítal svoju pohľadávku voči žalobcovi v celkovej výške 1.100,- eur voči pohľadávke žalobcu uplatnenej v konaní.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave, ktorý je uverejnený v Zbierke (ďalej len Dohovor CMR), čl. 5 ods. 1 Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 (Rím I), podľa , , (právna úprava neplatnosti právneho úkonu pri nedodržaní formy stanovenej zákonom, právna úprava zmluvnej pokuty), , , , , , , , (prijatie návrhu konkludentným spôsobom, právna úprava prepravnej zmluvy, právna úprava omeškania a nárokov z omeškania plynúcich).

6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že bolo v konaní preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu prepravnej zmluvy v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave, preprava bola vykonaná (uvedené skutočnosti neboli sporné). Ako nedôvodný vyhodnotil nárok žalovaného, ktorý započítal s nárokom uplatneným žalobcom. Vychádzal pri tom z , podľa ktorého zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Z predloženej objednávky žalovaného mal za preukázané, že žalobca ako dopravca túto objednávku podpísal, no nepodpísal Všeobecné obchodné podmienky žalovaného obsahujúce ustanovenia o zmluvnej pokute. Žalovaný tak nepreukázal existenciu pohľadávky, ktorú započítal na cenu prepravy, preto zákonné podmienky na zánik pohľadávky žalobcu započítaním neboli splnené.

7. Na základe uvedeného tak (pokiaľ ide o istinu) žalobe vyhovel a keďže sa žalovaný dostal s plnením do omeškania, zaviazal ho aj na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške 8% ročne (tak ako to žalobca žiadal v žalobe) a zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur podľa ust. ) ods. 1 a Nariadenia vlády č. .

8. O trovách konania rozhodol podľa tak, že nárok na ich náhradu priznal v plnom rozsahu úspešnému žalobcovi.

9. Pre úplnosť je potrebné k procesnému postupu súdu prvej inštancie uviesť, že rozhodol na pojednávaní konanom dňa 7.6.2021 v neprítomnosti strán sporu. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ako aj neúčasť žalobcu ospravedlnil a požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že na deň 7.6.2021 má vytýčený termín pojednávania vo veci sp.zn. na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Keďže k žiadosti o odročenie pojednávania nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu dôvodu, pre ktorý žiadal pojednávanie odročiť, ani čas, kedy sa o tomto dôvode dozvedel, súd prvej inštancie žiadosť o odročenie pojednávania neakceptoval, čo právnemu zástupcovi žalobcu oznámil.

10. Právny zástupca žalovaného doručil súdu dňa 4.6.2021 o 16:18 hod. oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia v rovnaký deň a zároveň požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu nedodržania 5-dňovej lehoty na prípravu pojednávania v zmysle , ako aj z dôvodu kolízie s pojednávaním vedeným na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn. v čase od 10:40 hod..

Súd prvej inštancie žiadosť o odročenie pojednávania neakceptoval argumentujúc, že žalovanému bolo doručené predvolanie na pojednávanie dňa 16.4.2021, mal teda dosť času zvoliť si právneho zástupcu. Neakceptoval ani druhý z dôvodov uvádzaný právnym zástupcom (kolíziu termínov) majúc za to, že ak bola strana sporu riadne a včas predvolaná, je iba ona sama zodpovedná za to, že si zvolí advokáta včas a zároveň advokát je zodpovedný za to, že prevezme zastúpenie iba v prípade, ak jej spôsobilý ho aj reálne poskytnúť na nariadenom pojednávaní. V tejto súvislosti zdôraznil, že právny zástupca vedel v čase, keď prevzal zastúpenie v tejto veci, že dňa 7.6.2021 sa koná pojednávanie na Okresnom súde Michalovce, napriek tomu právne zastúpenie prevzal jeden pracovný deň pred termínom pojednávania a žiadal o jeho odročenie.

11. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v , , .

12. Argumentuje, že medzi stranami sporu bola dodržaná písomná forma zmluvnej pokuty, nakoľko k uzavretiu zmluvného vzťahu medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako objednávateľom došlo na základe záväznej objednávky s odkazom na všeobecné obchodné podmienky, s ktorými sa mal žalobca ako dodávateľ možnosť vopred a detailne oboznámiť, resp. ich pripomienkovať. Žalobca teda podpísal objednávku s dodatkom, že bez výhrad akceptuje všeobecné obchodné podmienky objednávateľa dostupné na www.prometheussro.sk <http://www.prometheussro.sk> ,mal preto dostatok času na ich preštudovanie, ako aj dostatok času na odstúpenie od dohody o preprave v prípade, ak mu VOP žalovaného nevyhovovali. Odvolateľ tak zotrváva na tvrdení, že z vykonaného dokazovania vyplynula skutočnosť, že žalobca si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúcemu z VOP, preto bola žalovaným zmluvná pokuta vyúčtovaná správne.

13. Porušenie práva na spravodlivý proces vidí odvolateľ v tom, že v prejednávanej veci súd určil termín pojednávania na deň 31.5.2021 (pondelok). Dňa 28.5.2021 (piatok) si žalovaný zvolil právneho zástupcu a došlo k prevzatiu právneho zastúpenia žalovaného JUDr. Júliusom Bučekom - advokátom. Ihneď v deň prevzatia zastúpenia, t.j. 28.5.2021 /piatok/ bolo konajúcemu súdu v Michalovciach zaslané oznámenie o prevzatí zastupovania a zároveň právny zástupca žalovaného požiadal o odročenie nariadeného termínu pojednávania z dôvodu nezachovania zákonnej 5-dňovej lehoty na prípravu pojednávania v zmysle a súd neodročil pojednávanie, teda nemienil akceptovať žiadosť strany sporu o odročenie pojednávania, túto skutočnosť musí oznámiť strane sporu, a to v súlade s . Odvolateľ teda argumentuje, že pokiaľ konajúci súd posúdil návrh na odročenie pojednávania ako nedôvodný, mal právneho zástupcu žalovaného bez zbytočného odkladu o tom upovedomiť. Postupom súdu tak bolo právnemu zástupcovi z objektívnych príčin znemožnené zúčastniť sa riadne a včas nariadeného pojednávania, a to aj vzhľadom na sídlo advokátskej kancelárie právneho zástupcu žalovaného v meste Humenné, pričom vzdialenosť Humenné - Michalovce je 25 km, t.j. cca 25 minút autom, čo by nebolo zo strany právneho zástupcu možné stihnúť a pojednávania sa zúčastniť, nakoľko sa o nevykonaní žiadosti dozvedel až v pondelok. Záverom zdôraznil, že právny zástupca sa pojednávania nemohol zúčastniť aj z dôvodu kolízie s procesnými úkonmi na OOPZ v Levoči, v čase o 11.00 hod., ktoré bolo vytýčené skôr.

14. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. ho zmenil a žalobu zamietol.

15. Zo strany žalobcu vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

16. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

17. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle . Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v , t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; a písm. a), t.j. že neboli splnené procesné podmienky.

18. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak neboli v konaní splnené podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť a ktorých skúmanie je úradnou povinnosťou súdu počas celého konania (napr. nedostatky žaloby, právomoc súdu, procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prekážka rozsúdenej veci).

19. Odvolací dôvod podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

20. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu , , ). Podľa článku 6/ ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

21. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.10.2021 o 11.10 hod. v pojednávacej miestnosti č. 240/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s .

22. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli, pričom prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v , na zistený skutkový stav aplikoval správne právne normy, z ktorých vyvodil správne práva a povinnosti strán sporu.

23. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 1). Na doplnenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navyše udáva:

Odvolací súd sa (keďže pohľadávka žalobcu uplatnená v konaní bola pohľadávkou nespornou, pretože žalovaným nebola popretá) zaoberal tým, či boli súdom prvej inštancie zistené skutočnosti dôležité pre prijatie záveru o zániku/trvaní pohľadávky žalobcu v dôsledku započítania a či z týchto skutočností bol vyvodený správny právny záver.

24. Žalovaný teda tvrdí, že pohľadávka žalobcu zanikla jednostranným započítaním ( ), t.j. spôsobom zániku záväzku, ktorý nahradzuje plnenie. Jednostranné započítanie spočíva v tom, že vzájomné pohľadávky, plnenie ktorých je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí úkon smerujúci k započítaniu (a to aj proti vôli druhého účastníka). Započítanie je teda prejav vôle smerujúci k započítaniu vzájomných pohľadávok, ktorý musí spĺňať všetky náležitosti pre platný právny úkon, musí z neho teda vyplývať, akej pohľadávky sa týka a v akej výške, proti akej pohľadávke a v akej výške smeruje, čo musí byť zrejmé bez akýchkoľvek pochybností.

25. Žalovaný, ktorého v konaní zaťažuje ohľadne ním tvrdenej skutočnosti dôkazné bremeno, teda musí preukázať, že pohľadávky, ktoré započítava proti pohľadávke žalobcu sú existentné a zároveň musí preukázať, že tieto zanikli započítaním, t.j. že boli splnené zákonné podmienky uvedené v . Žalovaný tvrdí, že jeho pohľadávkami, ktoré započítava, sú pohľadávky na zmluvnú pokutu.

26. V prejednávanej veci je nepochybné, že ide o vzťah medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, kde je potrebné aplikovať ( - ). Keďže právna úprava zmluvnej pokuty obsiahnutá v nie je komplexná (čo vymedzuje slovným spojením „Niektoré ustanovenia o zmluvnej pokute“) je potrebné v otázkach zmluvnej pokuty vychádzať aj z jej úpravy v ( - ), čo umožňuje druhá veta .

27. Podľa ust. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

28. Dohoda o zmluvnej pokute musí byť teda uzavretá písomne, pričom nezáleží na tom, akú formu (ústnu alebo písomnú) má zmluva zabezpečená zmluvnou pokutou. Ak teda samotná zmluva bola uzavretá ústne, zmluvnú pokutu možno dojednať len osobitne, a to v písomnej forme. Pokiaľ by sa zmluvná pokuta nedojednala v písomnej forme, bola by neplatná a veriteľ by nemohol proti dlžníkovi s úspechom uplatniť zmluvnú pokutu na súde.

29. Podľa , (ďalej len ), ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou, ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

30. Písomná forma právneho úkonu teda predpokladá existenciu dvoch náležitostí, a to písomnosti, ktorá spočíva v tom, že obsah právneho úkonu je zachytený v samotnom texte listiny a z podpisu konajúcej osoby, ktorým podpisujúci potvrdzuje, že obsah listiny zodpovedá prejavu jeho vôle.

31. V prejednávanej veci sa v spise nachádzajú záväzné objednávky, ktoré predložil žalobca a Všeobecné obchodné podmienky predložené žalovaným. V objednávkach, ktoré odkazujú na VOP je uvedené, že dodávateľ bez výhrad akceptuje všeobecné podmienky zverejnené na internetovej stránke žalovaného a objednávka je opatrená podpisom žalobcu a žalovaného, pričom Všeobecné obchodné podmienky nie sú stranami sporu podpísané vôbec.

32. Je pravdou, že podľa , časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na Všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami, alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzatvárajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu priložené.

33. Zmyslom obchodných podmienok využívaných v obchodných záväzkových vzťahoch, je uľahčiť a urýchliť proces uzatvárania zmlúv za situácie, keď sa určité okolnosti medzi zmluvnými stranami pravidelne opakujú a preto nie je účelné a efektívne vpisovať ich do zmlúv v každom jednom prípade. Základná úprava všeobecných obchodných podmienok je obsiahnutá v už vyššie uvedenom § 273

a nevyžaduje, aby boli podpísané zmluvnými stranami. Inak je tomu však v situácií, ak by do týchto nepodpísaných obchodných podmienok bolo zahrnuté také zmluvné dojednanie, pri ktorom zákon výslovne vyžaduje písomnú formu. Súdna prax (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2011 sp.zn. ) v týchto prípadoch zaujíma pomerne konštantné stanovisko, podľa ktorého ak nie sú obchodné podmienky podpísané, dojednania, ktoré sú v nich obsiahnuté (ak im zákon povinne ukladá písomnú formu) sú pre absenciu tejto predpísanej formy neplatné.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené je tak nepochybné, že dojednanie o zmluvnej pokute (ako inštitút, pre ktorý je zákonom vyžadovaná písomná forma), ktoré bolo súčasťou obchodných podmienok žalovaného, musí byť preukázateľne podpísané, t.j. musia byť podpísané aj predmetné obchodné podmienky, inak takéto dojednanie nevyvoláva právne následky (viď. ods. 36). Je pri tom bez právneho významu (ako už bolo uvedené vyššie), že samotná prepravná zmluva pre svoju platnosť písomnú formu nevyžaduje.

35. Súd prvej inštancie tak nepochybil, keď konštatoval, že nedošlo k dohode o zmluvnej pokute, teda žalovaný nárok uplatnený započítaním nepreukázal, preto nemohlo dôjsť k zániku vzájomných pohľadávok jednostranným zápočtom žalovaného, teda nedošlo k zániku nároku žalobcu uplatneného v konaní. Správne bolo rozhodnutie súdu aj o uplatnených úrokoch z omeškania, ktorých výška a splatnosť v konaní žalovaným popretá nebola.

36. K vytýkaným procesným pochybeniam odvolací súd udáva:

Každá zo sporových strán je oprávnená dať sa v konaní pred súdom zastupovať. Toto právo je subjektívnym právom, ktoré je prejavom realizácie základného práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi ( SR) a výrazom jedného zo základných princípov sporového konania. Efektívny výkon práva na zastúpenie tak umožňuje sporovej strane uskutočňovať procesné úkony pomocou zástupcu, ktorého si volí a ktorým môže byť aj advokát (t.j. podnikateľ), ktorého povinnosti vo vzťahu k zastupovaniu sú vymedzené v o advokácií.

37. Je pravdou, že predvolanie sa doručuje strane, resp. jej právnemu zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať ( ).

38. Predovšetkým je potrebné uviesť, že vyššie cit. ust. zákona, podľa ktorého majú mať strany sporu 5 dní na prípravu na pojednávanie je potrebné vykladať v každom jednotlivom prípade osobitne (uvedené vyplýva z pojmu „spravidla“). Možno teda dospieť aj k záveru, že v tej-ktorej prejednávanej veci je dostatočnou aj kratšia ako päťdňová lehota, a to najmä v tých prípadoch, kedy príprava na pojednávanie nemohla byť spojená s vykonaním osobitne náročných činností (skutkovo jednoduché veci, viaceré spory vychádzajúce z rovnakého právneho dôvodu...).

39. Predvolanie na pojednávania vytýčené na deň 7.6.2021 bolo žalovanému doručené dňa 11.3.2021, t.j. takmer 3 mesiace pred dňom konania pojednávania. Strana sporu udelila plnomocenstvo advokátovi dňa 4.6.2001 (piatok), pričom pojednávanie bolo vytýčené na deň 7.6.2021 (pondelok). Žiadosť o odročenie pojednávania a plnomocenstvo bolo konajúcemu súdu doručené 4.6.2021 o 16:18 hod (piatok). Odvolací súd musí konštatovať, že ak bol žalovaný ako strana sporu riadne a včas predvolaný, je iba on sám zodpovedný za to, že si zvolí advokáta včas a zároveň je advokát sám zodpovedný za to, že prevezme zastúpenie iba v prípade, ak je spôsobilý ho aj reálne poskytnúť na nariadenom pojednávaní (viď. uznesenie NS SR sp.zn. ). Za situácie, keď bolo predvolanie na pojednávanie doručené žalovanému takmer 3 mesiace pred dňom konania a žalovaný si zvolil advokáta 3 dni pred týmto dňom, súd prvej inštancie postupoval správne, ak žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel. Len pre úplnosť odvolací súd zdôrazňuje, že z vlastnej činnosti je mu známa skutočnosť, že proti žalovanému je vedených viacero konaní, kde sa dopravcovia domáhajú zaplatenia ceny za vykonanú prepravu, pričom takmer v každej veci je plnomocenstvo na zastupovanie udelené 4 - 5 dní pred vytýčeným termínom pojednávania a vzápätí je právnym zástupcom žiadané o odročenie pojednávania pre nedodržanie 5 dňovej lehoty na jeho prípravu. Tento postup na strane žalovaného nie je možné vyhodnotiť inak ako špekulatívny, smerujúci k neúčelnému a zbytočnému predlžovaniu súdneho konania.

40. Dôvodom na odročenie pojednávania nebol ani ďalší z dôvodov uvádzaných právnym zástupcom

- kolízia s pojednávaním vedeným na Okresnom súde Michalovce, sp.zn. v čase od 10:40. Vzhľadom na okolnosti v súvislosti s udelením plnomocenstva v prejednávanej veci odvolací súd poukazuje na zodpovednosť advokáta v otázke možnosti riadneho zastupovania klienta (viď ods. 39) a navyše zdôrazňuje, že žiadosti advokáta o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie bez prejednania veci je možné vyhovieť iba vtedy, ak v žiadosti uvedie, čo bráni alternatívnemu riešeniu vzniknutej situácie (substitúcii).

41. Podľa prvá veta , ak súd zistí, že stranou sporu uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla.

42. Odvolateľ namieta, že súdom prvej inštancie nebol upovedomený o neakceptovaní žiadosti o odročenie pojednávania „bezodkladne“; pretože sa tak stalo až v pondelok (t.j. v deň konania pojednávania).

43. Ako už bolo uvedené vyššie, žiadosť o odročenie pojednávania a plnomocenstvo na zastupovanie v konaní bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 4.6.2021 o 16:18 hod (piatok); ktorá skutočnosť je nepochybná z doručenky nachádzajúcej sa v spise. Hneď ďalší pracovný deň, t.j. 7.6.2021 (deň konania pojednávania) o 7.55 bolo právnemu zástupcovi žalovaného zaslané emailom vyrozumenie o nevyhovení žiadosti. Ak právny zástupca za takejto situácie tvrdí, že súd prvej inštancie nepostupoval „bezodkladne“ odvolaciemu súdu nie je dosť dobre zrejmé, kedy „skôr“ tak mal súd prvej inštancie urobiť (sobota, nedeľa sú dni pracovného voľna). Len pre úplnosť odvolací súd dáva do pozornosti odvolateľa, že v odvolaní uvádza relevantné dátumy(deň prevzatia zastúpenia, deň konania pojednávania, deň zaslania ospravedlnenia a žiadosti o odročenie pojednávania) vzťahujúce sa na iné konanie rovnakého žalovaného, kde je tiež (zrejme) jeho právnym zástupcom. Odvolací súd tak dospel k záveru, že ak súd prvej inštancie žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel a právnemu zástupcovi túto skutočnosť oznámil dňa 7.6.2021; neporušil tým žiadne právo žalovaného priznané mu procesnými predpismi.

44. Na základe uvedeného tak odvolací súd podľa , potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

45. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ust. a tak, že nárok na ich náhradu bol priznaný v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením v súlade s .

46. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo

jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).