Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Asan/1/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LLM. (sudca spravodajca) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu: J.Í. X., trvale bytom E. XX, XXX XX E., registračné číslo chovu: 232768, IČO: 31 255 523, právne zastúpeného JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom: Hlavná 61, 080 01 Prešov, proti žalovanému Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom: Botanická 17, 842 13 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 29.11.2017, č. k.: 4183/2017, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. -55 z 11.09.2018, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

I. Konanie pred správnym orgánom

1. Regionálna veterinárna a potravinová správa Poprad ako prvostupňový orgán vydala dňa 16.10.2017 rozhodnutie č. k.: 1788/2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým uložila žalobcovi pokutu vo výške 400,- eur podľa o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) za nedostatky zistené v povinnej registrácii chovu hovädzieho dobytka na farme žalobcu. Na odvolanie žalobcu Štátna veterinárna a potravinová správa SR, t. j. žalovaný ako príslušný odvolací orgán podľa , vydala dňa 29.11.2017 rozhodnutie č. k.: 4183/2017 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdila.

2. Z administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán vykonal dňa 02.08.2017 u žalobcu úradnú kontrolu identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka v chove. Pri kontrole zistil, že žalobca zaslal v kontrolovanom období od 02.02.2017 do 02.08.2017 poverenej osobe „Centrálna evidencia hospodárskych zvierat Žilina“ (ďalej len „CEHZ“) 8 hlásení zmien hovädzieho dobytka po lehote do siedmich dní odo dňa udalosti, resp. od vzniknutej zmeny v chove. Inšpektori prvostupňového správneho orgánu konštatovali porušenie povinnosti uloženej v (t. j. povinnosti zabezpečiť identifikáciu a registráciu zvierat) v súvislosti s Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o identifikácii a registrácii hovädzieho dobytka (ďalej len „“), ktorá stanovovala povinnosť hlásiť zmeny v lehote do 7 dní preukázateľným spôsobom.

3. Podľa žalovaného bolo dostatočne preukázané, že účastník konania - žalobca porušil svoju povinnosť ustanovenú v , podľa ktorého vlastník je povinný pri identifikácii a registrácii zvierat zabezpečiť na svoje náklady identifikáciu zvierat a registráciu zvierat a v zmysle má povinnosť preukázateľným spôsobom zasielať hlásenie zmien poverenej osobe do siedmich dní odo dňa zmeny. Porušenie povinnosti žalobcu spočíva v tom, že žalobca nepredložil dôkazy o zaslaní hlásení zmien hovädzieho dobytka poverenej osobe do siedmich dní od vykonania zmeny. II. Konanie pred krajským súdom

4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia druhostupňového rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu. Žalobca zdôraznil najmä to, že skutkové tvrdenia prvostupňového správneho orgánu o tom, že zaslal 8 hlásení zmien hovädzieho dobytka poverenej osobe CEHZ po lehote siedmich dní odo dňa udalosti, nebolo jednoznačne a bez pochybností dokázané a že žalobca podal hlásenia v lehote stanovenej zákonom na pošte. Žalobca vo vzťahu ku každému z hlásení konkretizoval dátum udalosti, ktorá nastala v chove, a dátum prijatia hlásenia na CEHZ, ktoré nastalo 9. až 12. deň po príslušnej udalosti. Podľa názoru žalobcu skutočnosť, že poverený subjekt CEHZ zaevidoval iba deň došlej pošty, nepreukazuje, že hlásenia boli žalobcom aj zaslané oneskorene, teda po zákonom stanovenej sedemdňovej lehote odo dňa udalosti. Skutočnosť, že poverená osoba si neponecháva obálky s informáciou o dátume podania písomnosti na pošte a na hláseniach eviduje iba dátum, kedy bola doručená uvedená písomnosť na CEHZ, nemožno vykladať v neprospech povinnej osoby zasielajúcej hlásenia. Podľa názoru žalobcu z právneho poriadku mu nevyplýva žiadna povinnosť predložiť kontrolnému orgánu jednoznačný dôkaz o doručení hlásení zmien oprávnenej osobe a preto nepredloženie dokladu o zaslaní hlásení v zákonom stanovenej lehote nemôže zakladať porušenie povinnosti ustanovenej v .

5. Krajský súd v Prešove vo svojom rozsudku č. k. -55 z 11.09.2018 (ďalej len „preskúmavaný rozsudok“) uviedol, že pokiaľ žalovaný kladie za vinu žalobcovi, že sa dopustil iného správneho deliktu, ak nezabezpečil na svoje náklady identifikáciu zvierat, neohlásil to prevádzkovateľovi registra hospodárskych zvierat a neohlásil premiestňovanie zvierat atď., uvedené sa nezakladá na pravde a tohto správneho deliktu sa žalobca nedopustil, pretože udalosť ohlásil. Podľa názoru krajského súdu ak by správny orgán správne vykonal dokazovanie a dbal by na tú skutočnosť, či žalobca posielal uvedené hlásenia 1. triedou, 2. triedou, zistil by, že uvedené dni, kedy došlo k preprave hlásení, boli dni pracovného pokoja. Tieto skutočnosti správne orgány nebrali vôbec do úvahy. Čo sa týka samotného pojmu „preukázateľným spôsobom“, krajský súd konštatoval, že ani vo vykonávacej nie je tento pojem zo strany zákonodarcu vyložený jednoznačne. Včasnosť odoslania hlásenia bola zo strany žalobcu preukázaná jeho tvrdeniami, avšak doklady, ktoré mala ponechať CEHZ ako dôkaz o tom, že toto hlásenie bolo zo strany žalobcu splnené, správny orgán nemal k dispozícii. Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd mal za to, že žalobca sa nedopustil iného správneho deliktu v zmysle ustanovenia , nakoľko uvedené povinnosti v tomto ustanovení zákona si bezpochyby splnil. Z tohto dôvodu krajský súd zrušil rozhodnutia správnych orgánov a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O náhrade trov konania krajský súd nerozhodoval, čo odôvodnil tým, že žalobca si náhradu trov konania neuplatnil a žalovaný nemal v konaní pred krajským súdom nárok na náhradu trov konania.

6. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť, pretože mal za to, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. V prvom rade žalovaný nesúhlasil s procesným postupom krajského súdu, na základe ktorého krajský súd zrušil rozhodnutia správnych orgánov a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný nesúhlasí s názorom krajského súdu, že ako odvolací správny orgán má právo buď rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť alebo v rámci odvolacieho konania uvedené skutočnosti doplniť v tom zmysle, že konanie žalobcu nebude považovať za spáchanie iného správneho deliktu. Žalovaný je presvedčený, že ak krajský súd zrušil obe správne rozhodnutia, nemôže vec vrátiť na ďalšie konanie druhostupňovému správnemu orgánu.

8. Čo sa týka hmotnoprávnych námietok, žalovanému nie je zrejmé, prečo má krajský súd za preukázané splnenie povinnosti podľa v prípade, ak

žalobca porušil svoju povinnosť podľa , t. j. hlásenie poslal, avšak dodržanie určenej lehoty nevie hodnoverným spôsobom preukázať. Žalovaný nesúhlasí s názorom krajského súdu, na základe ktorého obálky, v ktorých hlásenia boli zaslané CEHZ, CEHZ je povinný archivovať. Podľa názoru žalovaného takéto tvrdenie súdu nemá zákonnú oporu. Žalovaný poukázal na to, že za účelom odstránenia akýchkoľvek pochybností bola s účinnosťou od 01.04.2015 zavedená povinnosť zaslať hlásenia zmien do siedmich dní odo dňa zmeny doplnená o pokyn urobiť tento úkon preukázateľným spôsobom. Ďalej, žalovaný nesúhlasí s bodom 28) odôvodnenia napadnutého rozsudku, na základe ktorého žalobcovi bola uložená pokuta aj za nesplnenie povinnosti vo vedení individuálneho registra chovu, pretože správny orgán prvého stupňa uložil pokutu iba za porušenie povinnosti podľa v spojení s . Podľa názoru žalovaného žalobca porušil svoju povinnosť čiastočne - zaslal hlásenie zmien, avšak nepreukázal, že tak učinil do siedmich dní odo dňa zmeny ani že hlásenia poslal preukázateľným spôsobom. Na základe hore uvedených skutočností žalovaný ako sťažovateľ navrhuje, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

9. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobca uviedol, že v plnej miere súhlasí s názorom krajského súdu. Žalobca zotrváva na tom, že uniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania zaslania hlásení v zákonom stanovenej lehote. Tiež poukázal na fakt, že z tvrdenia zamestnanca CEHZ - W.. C.. P. vyplýva, že CEHZ eviduje dátum odoslania poštovej doporučenej zásielky z obálky, avšak tento úkon vo vzťahu k obyčajnej poštovej zásielke nerobí, v dôsledku čoho nie sú rovnaké podmienky pre uchovávanie dát súvisiacich s preukázaním včasnosti zaslania hlásenia. Žalobca opakovane poukázal na znenie skutkovej podstaty uvedenej v , podľa ktorej orgán veterinárnej správy uloží fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe pokutu od 400,- eur do 3.500,- eur, ak nezabezpečí na svoje náklady identifikáciu zvierat, neohlási to prevádzkovateľovi registra hospodárskych zvierat a neohlási premiestňovanie zvierat, nevedie individuálny register chovu zvierat, na ktoré sa vzťahujú požiadavky na identifikáciu a registráciu. Žalobca zastáva názor, že svojim konaním nenapĺňal objektívnu stránku tejto skutkovej podstaty, pretože oneskorené hlásenie zmien v chove hovädzieho dobytka nie je iným správnym deliktom podľa . Na záver svojho vyjadrenia žalobca uviedol, že krajský súd nepochybil, keď zrušil rozhodnutia správnych orgánov a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

III. Konanie pred Najvyšším správnym súdom SR

10. Najvyšší správny súd SR začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1.8.2021 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu SR na Najvyšší správny súd SR odo dňa 1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu SR (g ods. 4 a 6 v spojení s o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu SR a bola jej pridelená sp. zn.1Asan/1/2019. Od 1.8.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

11. Najvyšší správny súd SR ako kasačný súd [ (ďalej len „“)] bez nariadenia pojednávania podľa preskúmal napadnutý rozsudok, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná ( ), vo veci jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa zamietol. Rozhodol bez nariadenia pojednávania ( ) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. októbra 2021 ( v spojení s .)

Posúdenie procesnoprávnych námietok sťažovateľa 12. V prvom rade kasačný súd preskúmal procesnoprávnu námietku sťažovateľa, na základe ktorej krajský súd nepostupoval správne, keď zrušil druhostupňové rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Sťažovateľ je presvedčený, že takýto postup je v rozpore s .

13. Podľa ods. ods. 3 : ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, b) zrušiť aj skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak postupoval podľa .

14. Podľa : ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

15. Z rozsudku krajského súdu vyplýva, že krajský súd zrušil rozhodnutia orgánov verejnej správy z dôvodu, že správne orgány nesprávne aplikovali , , v dôsledku čoho došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Otázka zrušenia prvostupňového rozhodnutia je riešená v tak, že správny súd má možnosť zrušiť aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v prípade, ak to navrhuje žalobca a podľa okolností prípadu súd dospeje k záveru, že takýto postup je vhodný. Krajský súd nie je povinný samostatne odôvodňovať, prečo dospel k záveru zrušiť, resp. nezrušiť aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, nakoľko táto skutočnosť vždy vyplýva zo skutkových okolností konkrétneho prípadu (k tomu pozri bližšie napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. ). Z ďalej vyplýva, že správny súd po zrušení napadnutého rozhodnutia vráti vec na ďalšie konanie buď žalovanému, alebo správnemu orgánu prvého stupňa. V drvivej väčšine prípadov bude vec vrátená na ďalšie konanie žalovanému, avšak v prípade, ak správny súd zrušil aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, možno vrátiť vec tomuto orgánu. Napriek skutočnosti, že pri zrušení rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa pripúšťa vrátenie veci na konanie aj tomu orgánu, treba poznamenať, že orgán verejnej správy nižšieho stupňa nie je účastníkom správneho súdneho konania, a preto musí byť technicky vrátená primárne žalovanému, ktorý následne vec iba postúpi orgánu verejnej správy nižšieho stupňa s pripojením zrušujúceho rozsudku (viď Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. . Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018). V zmysle vyššie uvedených skutočností kasačný súd nesúhlasí s názorom sťažovateľa, že krajský súd konal v rozpore s , keď zrušil rozhodnutia správnych orgánov a vec vrátil žalovanému a nie prvostupňovému správnemu orgánu. V tejto súvislosti však treba dodať aj to, že kasačný súd sa nestotožňuje s bodom 31) odôvodnenia preskúmavaného rozsudku. Krajský súd v ňom vyslovil, že správny súd zrušil rozhodnutia správnych orgánov a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s tým, že „žalovaný ako odvolací správny orgán má právo prvostupňové rozhodnutie zrušiť alebo v rámci odvolacieho konania doplniť ho v tom zmysle, že konanie žalobcu nebude považovať za spáchanie iného správneho deliktu.“ Kasačný súd konštatuje, že tento pokyn krajského súdu žalovanému nie je správny. Z rozsudku krajského súdu vyplýva, že súd zrušil nielen druhostupňové rozhodnutie, ale aj prvostupňové rozhodnutie. Práve z tohto dôvodu žalovaný nemôže postupovať v zmysle pokynu krajského súdu, t. j. nemôže zrušiť prvostupňové rozhodnutie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pretože prvostupňové rozhodnutie už bolo zrušené krajským súdom. Ako bolo uvedené vyššie, žalovaný musí vec postúpiť orgánu verejnej správy nižšieho stupňa s pripojením zrušujúceho rozsudku. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo zrušené zo strany krajského súdu, žalovaný nemôže sám rozhodnúť vo veci, pretože takýmto postupom by porušil zásadu dvojinštančnosti správneho konania.

Posúdenie hmotnoprávnych námietok sťažovateľa 16. Hneď na úvod posúdenia hmotnoprávnych námietok sťažovateľa kasačný súd konštatuje, že rozsah preskúmavacieho konania pred kasačným súdom je daný rozsahom kasačnej sťažnosti, pričom vzhľadom na povahu veci (správne trestanie) bolo rozhodujúcim aj posúdenie postupu správneho orgánu, rozsahu dokazovania v správnom konaní, ako aj zistenia skutkového stavu a následne správnosti právneho posúdenia veci. Na základe tejto skutočnosti kasačný súd skúmal, či orgány verejnej správy a následne krajský súd správne aplikovali zásady správneho trestania a či žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa , , resp. , .

17. Podľa : správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa , ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa , ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

18. Podľa : kasačný súd je viazaný sťažnostnými bodmi; to neplatí, ak napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom krajský súd nebol viazaný žalobnými bodmi. […].

19. Podľa : vlastník alebo držiteľ zvierat je povinný pri identifikácii a registrácii zvierat zabezpečiť na svoje náklady identifikáciu zvierat, registráciu zvierat podľa osobitných predpisov. Podľa poznámky pod čiarou k tomuto ustanoveniu, osobitnými predpismi sú napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000, nariadenie Rady (ES) č. 21/2004, nariadenie Komisie (ES) č. 1825/2000, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. o identifikácii a registrácii zvierat v znení nariadenia č. .

20. Podľa : orgán veterinárnej správy uloží fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe pokutu od 400,- eur do 3.500,- eur, ak [...] e/ nezabezpečí na svoje náklady identifikáciu zvierat, neohlási to prevádzkovateľovi registra hospodárskych zvierat a neohlási premiestňovanie zvierat, nevedie individuálny register chovu zvierat, na ktoré sa vzťahujú požiadavky na identifikáciu a registráciu [...].

21. Podľa (Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia): Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti o identifikácii a registrácii hospodárskych zvierat a spoločenských zvierat podľa <https://www.beck-online.sk/bo/chapterview-document.seam? documentId=pj5f6mrqga3v6mzzfuzdamrrgaztcni&groupIndex=0&rowIndex=0> [...].

22. Podľa : hlásenie zmien a doklad o premiestnení hovädzieho dobytka sa preukázateľným spôsobom zasiela poverenej osobe do siedmich dní odo dňa zmeny.

23. Krajský súd v podstate tvrdí, že žalobca si splnil povinnosť podľa , pretože registráciu zmien v chove zabezpečil, a preto nespáchal správny delikt podľa tohto zákona. Žalovaný naopak tvrdí, že žalobca si nesplnil uvedenú povinnosť a spáchal správny delikt tým, že porušil povinnosť podľa , ktorou sa dotknutá zákonná povinnosť precizuje, t. j. hlásenie poslal, avšak dodržanie určenej 7 dňovej lehoty nevedel hodnoverným spôsobom preukázať.

24. Kasačný súd sa preto musí vysporiadať primárne s tou právnou otázkou, či na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu stačí porušenie povinnosti stanovenej precizujúcou zákonnú normu alebo sa vyžaduje porušenie povinnosti stanovenej explicitne len zákonom.

25. Kasačný súd pripomína, že samotný v vymedzuje len povinnosť zabezpečovať registráciu zvierat, no nestanovuje lehotu, v ktorej treba hlásenie o zmenách zaslať ani nestanovuje povinnosť urobiť tak preukázateľne. Obdobne to nestanovuje ani . Povinnosť zaslať hlásenie preukázateľne v 7 dňovej lehote precizuje až , ale na tú ani v jednom z týchto ustanovení

výslovne neodkazuje. Blanketová norma k vo všeobecnosti je obsiahnutá až v spoločných a záverečných ustanoveniach .

26. V tejto súvislosti kasačný súd poznamenáva, že pri rozhodovaní vo veciach správneho trestania je nevyhnutné dodržiavať základné princípy a zásady správneho trestania orgánom verejnej správy i správnym súdom. Trestanie za správne delikty musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Záruky a práva, ktoré sú zakotvené v a je preto nevyhnutné poskytnúť aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť. Na aplikovateľnosť trestnoprávnej zásady „nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege“ (niet trestného činu bez zákona, niet trestu bez zákona) v rámci správneho trestania poukazuje aj nález Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 17.01.2018, podľa ktorého „Trestanie za správne delikty podlieha rovnakému právnemu režimu ako trestný postih za trestné činy. V rámci správneho trestania je tak aplikovateľný Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj . [...] Článok 7 ods. 1 dohovoru, ako aj teda zakotvujú jeden z ťažiskových princípov trestania, a to nullum crimen, nulla poena sine lege (zásada zákonnosti). Táto zásada zahŕňa okrem zákazu retroaktivity právnych predpisov v neprospech páchateľa (nullum crimen, nulla poena sine lege praevia) aj princíp, že len zákon (v písanej forme - nullum crimen, nulla poena sine lege scripta) môže určiť, čo je trestným činom a stanoviť zaň trest, ale aj princíp, podľa ktorého trestné právo nesmie byť aplikované extenzívnym spôsobom v neprospech obvineného, najmä prostredníctvom analógie (nullum crimen, nulla poena sine lege stricta). Z toho vyplýva, že trestný čin musí byť jasne definovaný zákonom (nullum crimen, nulla poena sine lege certa). Táto podmienka je splnená, ak ten, komu je právna norma určená, môže z jej znenia zistiť, aké konanie alebo opomenutie spôsobuje jeho trestnú zodpovednosť [...]“ Kasačný súd poukazuje aj na rozhodnutie Nejvyššího správního soudu ČR , podľa ktorého: „ze-li správní delikt kvalifikovat jako protiprávní jednání, jehož znaky jsou stanoveny zákonem, za které ukládá správní orgán trest stanovený příslušnou normou správního práva, pak je zapotřebí, aby veškeré podmínky, jež jsou pro adresáta takové normy, a tedy delikventa, závaznými a jejichž porušení je postihováno, byly obsaženy v právní normě, jež je součástí zákona, případně dílem i v právní normě, jež je součástí obecně závazného podzákonného předpisu, nepřekračuje-li meze, které takovému obecně závaznému podzákonnému předpisu zákon výslovně stanovil.“ Kasačný súd sa stotožňuje s názorom NSS ČR v tom, že zakotvenie podmienok právnej normy, ktorej porušenie zakladá zodpovednosť za správny delikt, sa môže nachádzať v zákone alebo čiastočne v zákone a čiastočne vo všeobecne záväznom podzákonnom predpise (napr. vo ), ak tento súčasne rešpektuje medze zákonného splnomocnenia. Podľa kasačného súdu je však z hľadiska právnej istoty zároveň potrebné, aby potenciálny delikvent vedel jasne a jednoznačne predvídať, aká sankcia mu hrozí za porušenie konkrétnej právnej normy, resp. za spáchanie konkrétneho správneho deliktu. Podľa kasačného súdu nebola táto podmienka v predmetnom prípade splnená, lebo odkazoval na len genericky v záverečných ustanoveniach, čo na účely vyvodenia administratívnej zodpovednosti za porušenie konkrétnej zákonnej normy v tomto prípade nepostačovalo. Iná situácia by bola v prípade, ak by daná zákonná norma buď obsahovala celú skutkovú podstatu priamo vo svojom texte alebo odkazovala na konkrétnu normu vo svojom texte alebo aspoň v poznámke pod čiarou. Splnenie podmienky jasnosti a predvídateľnosti vo formulácii skutkovej podstaty správneho deliktu je však potrebné skúmať a posudzovať v každom prípade jednotlivo. Na základe vyššie uvedených skutočností kasačný súd mal v tomto prípade za to, že žalobca možným porušením nemohol spáchať správny delikt podľa z dôvodu, že nenaplnil zákonom špecifikovanú objektívnu stránku skutkovej podstaty daného správneho deliktu.

27. Na základe vyššie uvedených skutočností kasačný súd konštatuje, že zakotvenie obsahu právnej normy, ktorej porušenie zakladá zodpovednosť za správny delikt, alebo znaky skutkovej podstaty správneho deliktu sa môžu nachádzať v zákone, alebo čiastočne v zákone a čiastočne vo všeobecne záväznom podzákonnom predpise (napr. vo ), ak tento predpis súčasne rešpektuje medze zákonného splnomocnenia. Napriek tejto skutočnosti je však z hľadiska právnej istoty a predvídateľnosti práva zároveň potrebné, aby potenciálny delikvent vedel jasne a jednoznačne predvídať, aká sankcia mu hrozí za porušenie konkrétnej právnej normy, resp. za spáchanie konkrétneho správneho deliktu. Splnenie podmienky jasnosti a jednoznačnosti vo formulácii skutkovej podstaty správneho deliktu je potrebné skúmať a posudzovať v každom prípade jednotlivo. Táto podmienka však nie je splnená v prípade, ak zákon odkazuje na len všeobecne v záverečných ustanoveniach. V prípade, ak zákon odkazuje na len v záverečných ustanoveniach, delikvent možným porušením

nemôže spáchať správny delikt podľa zákona z dôvodu, že nenaplní zákonom danú objektívnu stránku skutkovej podstaty daného správneho deliktu.

28. Z uvedeného vyplýva, že žalobca by porušil povinnosť stanovenú a spáchal by tzv. iný správny delikt podľa iba v prípade, ak by správnemu orgánu vôbec nezaslal hlásenie zmien a teda vôbec by nezabezpečil registráciu. Druhou možnosťou je, že síce by registráciu zabezpečil a hlásenie zaslal, ale po lehote 7 dní, avšak na to by v súlade s vyššie zmienenou zásadou „nullum crimen sine lege“ a v záujme právnej istoty bolo potrebné, aby , resp. výslovne a priamo zakotvovali povinnosť hlásiť zmenu preukázateľne v 7 dňovej lehote, alebo aby aspoň odkazoval na , čím by pre delikventa dostatočne jasne špecifikovali uvedenú právnu povinnosť a tým i objektívnu stránku skutkovej podstaty správneho deliktu. Ani jedna z týchto alternatív nebola v predmetnom prípade daná.

29. Kasačný súd preto súhlasí s názorom krajského súdu, na základe ktorého došlo k pochybeniu správnych orgánov, keď konštatovali, že žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu uvedeného v z dôvodu, že žalobca porušil svoju povinnosť podľa , t. j. hlásenie poslal, avšak dodržanie určenej lehoty nevedel hodnoverným spôsobom preukázať.

30. V každom prípade však kasačný súd pre úplnosť konštatuje aj to, že žalobcovi nebolo zo strany správneho orgánu preukázané ani porušenie . Kasačný súd z administratívneho spisu konkrétne zistil, že prvostupňový správny orgán vykonal dňa 02.08.2017 u žalobcu úradnú kontrolu identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka v chove. Pri kontrole bolo zistené, že žalobca zaslal v kontrolovanom období poverenej osobe CEHZ 8 hlásení zmien hovädzieho dobytka (07.02.2017, 08.03.2017, 13.04.2017, 21.06.2017 a 18.07.2017), pričom CEZHZ hlásenia obdržala 9. až 12. deň po príslušnej udalosti. Žalobca tvrdil, že svoju povinnosť zaslať hlásenia v sedemdňovej lehote si splnil podaním hlásení zmien na poštovú prepravu v posledný deň lehoty. O tejto skutočnosti síce nemá potvrdenie, avšak poukazuje na podaciu pečiatku na obálkach, v ktorých hlásenia do CEHZ zasielal. Z administratívneho spisu však vyplýva, že CEHZ obálky zaslané obyčajnou poštou nearchivuje a na takýchto tlačivách doručených od chovateľov eviduje len dátum príjmu na pracovisko.

31. Kasačný súd pripomína, že žalobcovi ukladala povinnosť zaslať hlásenie preukázateľným spôsobom v lehote 7 dní od predmetnej udalosti. Od zaslania (podania na pošte) do doručenia CEHZ treba ešte počítať s lehotami na doručenie, ktoré sú pri zásielkach druhej triedy podľa Poštového poriadku pre rok 2017, ktoré žalobca predložil ako dôkaz, deň podania + 2 pracovné dni. Keby sa odo dňa doručenia hlásenia na CEHZ odpočítala lehota na doručenie a dni pracovného pokoja (víkend, sviatok), zistilo by sa, že je možné ba až pravdepodobné, že žalobca hlásenia zaslal včas. Uvedené je pritom správny orgán povinný skúmať a keď tvrdí, že to tak nebolo, má povinnosť to preukázať. Zároveň platí, že keď sa nedá jednoznačne určiť, či hlásenia žalobca podal včas alebo nie, a teda či povinnosť splnil alebo nie, v prípade pochybností sa musí prikloniť na stranu v prospech delikventa (in dubio pro reo). Kasačný súd preto nesúhlasí s konštatáciou žalovaného, na základe ktorej v dôsledku skutočnosti, že žalobca nepredložil dôkazy o zaslaní hlásení zmien hovädzieho dobytka poverenej osobe do siedmich dní od vykonania zmeny, žalobca spáchal správny delikt. V tejto súvislosti kasačný súd opätovne poznamenáva, že pri rozhodovaní vo veciach správneho trestania je nevyhnutné dodržiavať základné princípy a zásady správneho trestania orgánom verejnej správy i správnym súdom. Realizácia zásady prezumpcie neviny znamená, že správny orgán je povinný dokázať vinu delikventa, a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v jeho prospech (in dubio pro reo). Žalovaný a prvostupňový správny orgán však na uvedené neprihliadali a ich postup bol z tohto dôvodu nezákonný.

32. Kasačný súd ďalej súhlasí s názorom krajského súdu a žalobcu v tom, že pojem preukázateľným spôsobom nie je vo definovaný a informácie zverejnené na web stránke MPaRV SR nie sú všeobecne záväzné. Stotožňujúc sa so žalobcom, tento pojem možno vykladať aj tak, že zahŕňa zaslanie hlásenia poštou obyčajnou prepravou, kde poštová obálka ostáva CEHZ a z nej možno preukázateľne zistiť čas zaslania hlásenia. Ak sa žalobca nevie preukázať podacími lístkami na preukázanie včasnosti zaslania, uvedené nemožno jednoznačne kvalifikovať ako porušenie povinnosti zaslať hlásenie preukázateľne.

33. Kasačný súd nesúhlasí s názorom sťažovateľa ani v tom, na základe ktorého obálky, v ktorých hlásenia boli zaslané CEHZ, CEHZ nemusí archivovať. Skutkové tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca zaslal 8 hlásení zmien hovädzieho dobytka poverenej osobe CEHZ po lehote siedmich dní odo dňa udalosti, neboli jednoznačne a bez pochybností dokázané. Kasačný súd v plnej miere súhlasí s názorom žalobcu, v zmysle ktorého skutočnosť, že poverený subjekt CEHZ zaevidoval iba deň došlej pošty, nepreukazuje, že hlásenia boli žalobcom zaslané oneskorene, teda po zákonom stanovenej sedemdňovej lehote odo dňa udalosti, ktoré nastali v chove. Skutočnosť, že poverená osoba si neponecháva obálky s informáciou o dátume podania písomnosti na pošte a eviduje iba dátum, kedy bola doručená uvedená písomnosť na CEHZ, nemožno vykladať v neprospech povinnej osoby zasielajúcej hlásenia. Ak obvinený v konaní o správnom delikte spáchanie správneho deliktu popiera, spočíva bremeno dokazovania na správnom orgáne, ktorý správny delikt prejednáva. Správny orgán musí páchateľovi preukázať, že svojím konaním naplnil objektívnu stránku danej skutkovej podstaty, a to hlavne z dôvodu, že v konaní o správnom delikte sa uplatňuje vyhľadávacia zásada (pozri ). Je primárne povinnosťou správneho orgánu preukázať vinu, nie povinnosťou obvineného dokazovať svoju nevinu. Práve z horeuvedených dôvodov kasačný súd súhlasí s názorom žalobcu a krajského súdu, na základe ktorého z právneho poriadku nevyplývala žalobcovi žiadna povinnosť predložiť kontrolnému orgánu jednoznačný dôkaz o doručení hlásení zmien CEHZ, a nepredloženie dokladu o zaslaní hlásení v zákonom stanovenej lehote nemôže zakladať porušenie povinnosti ustanovenej v . resp. . písm. e) .

34. Len pre úplnosť kasačný súd poznamenáva, že o náhrade trov konania krajský súd nerozhodol z dôvodu, že žalobca si náhradu trov konania neuplatnil a žalovaný nemá v tomto konaní nárok na náhradu trov konania.

35. Podľa , obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví správny súd vo výroku rozhodnutia. Vo výroku správny súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania.

36. Z ustanovenia vyplýva, že obligatórnou súčasťou výroku rozsudku je aj výrok o nároku na náhradu trov konania bez ohľadu na skutočnosť, či si účastníci uplatnili náhradu trov konania, alebo nie. Práve z tohto dôvodu krajský súd bol povinný uviesť výrok v znení: „žalobcovi sa priznáva nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému“. O výške náhrady trov konania v sume nula eur by mal rozhodnúť krajský súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 37. Z dôvodu, že neexistencia výroku o náhrade trov konania nebola vytýkaná krajskému súdu v konaní o kasačnej sťažnosti a na túto vážnu procesnú vadu kasačný súd neprihliada ex offo, kasačný súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že krajský súd v danom prípade postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, vo veci rozhodol vecne a právne správne a preskúmavaný rozsudok aj náležite (aj keď s čiastkovými nedostatkami) odôvodnil. Z dôvodu, že kasačný súd sa stotožnil s výrokom rozsudku krajského súdu, kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa zamietol.

38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa v spojení s a tak, že žalobcovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti, trovy konania priznal. V zmysle v spojení s dôvodovou správou k (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu.

39. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.