Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/79/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudkýň Mgr. Moniky Kadlicovej a JUDr. Eriky Tischlerovej, v právnej veci žalobcu Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpeného spoločnosťou Tkáč & Partners, s.r.o. so sídlom Hrnčiarska 29, Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému Okresnému úradu Trnava, odbor opravných prostriedkov, Vajanského 2, Trnava, za účasti ďalších účastníkov konania : 1. RPC Bramlage Veľký Meder s.r.o., Okočská 74, Veľký Meder, IČO 36 690 929 a 2. Mesto Veľký Meder, Komárňanská 9/207, Veľký Meder, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-TT- OOP3-2020/020124-002 zo dňa 24.04.2020, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému a ďalším účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.

Okresný úrad Dunajská streda, odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodnutím číslo OU-DS- OSZP/2020/005014-18 zo dňa 07.01.2020 rozhodol podľa ustanovení až 29 na návrh obchodnej spoločnosti RPC Bramlage Veľký Meder s.r.o. o zmene navrhovanej činnosti „Prístrešok“ na parc. č. 1237/1 a 1239/1 v kat. úz. I. S. po vykonaní zisťovacieho konania tak, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa o posudzovaní vplyvom na životné prostredie a je preto možné požiadať o povolenie podľa osobitných predpisov.

2.

Žalovaný ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím číslo OU-TT-OOP3-2020/020124-002 zo dňa 24.04.2020 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Dunajská Streda, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 07.01.2020.

3.

V odôvodnení rozhodnutia žalovaný k odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že v zmysle § 18 ods. 2 písm. d) zákona o posudzovaní vplyvov predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie navrhovanej činnosti musí byť každá zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti 8, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie. V tomto prípade bola pôvodná činnosť posudzovaná v roku 2007, pričom rozhodnutie č. A07/01954-006 uvádza, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať, z čoho je zrejmé, že posúdená činnosť spadala pod časť B prílohy č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov. Samotná zmena činnosti rieši len rozšírenie skladovacích priestorov v areáli spoločnosti dostavbou prístreška pre skladovanie bezúdržbových, stohovacích kontajnerov z oceľového

plechu, pričom tento objekt bude napojený len na elektrickú energiu. Z toho je zrejmé, že činnosť prístreška na skladovanie nemôže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, a teda ani nemuselo byť pre ňu vykonané zisťovacie konanie. Aj z doručených stanovísk dotknutých orgánov vyplýva, že činnosť nemá vplyv na životné prostredie. Keďže bolo vykonané zisťovacie konanie pre zmenu činnosti, ktorá ani nemusela byť predmetom zisťovacieho konania nebol dôvod, aby rozhodnutie zo zisťovacieho konania obsahovalo podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie, v zmysle ust. § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov. Tento názor potvrdzujú aj z podmienky uvedené v stanoviskách dotknutých orgánov, ktoré určili len požiadavky vyplývajúce zo špeciálnych zákonov, ktoré majú všeobecnú platnosť, a preto ich nie je žiadúce uvádzať ako podmienky rozhodnutia.

4.

K požiadavkám žalobcu (ZDS) uvedeným v jeho stanovisku k zmene činnosti uviedol, že tieto boli v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového orgánu zhodnotené v doplňujúcich informáciách navrhovateľa a prvostupňový správny orgán sa s nimi stotožnil. Odvolací orgán má za to, že podmienky ZDS sú vznesené bez dôkladného oboznámenia sa so zmenou činnosti, a preto nie sú primerané pre túto činnosť. V zmysle § 24 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti podaním odôvodneného písomného stanoviska k zámeru. Teda v stanovisku musia byť uvedené dôvody k jednotlivých pripomienkam, aby sa zabránilo podávaniu nedôvodných pripomienok. K nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia v zmysle § 29 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov, podľa ktorého ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4 odvolací orgán uvádza, že prvostupňový správny orgán sa riadil podľa uvedeného ustanovenia a vyhodnotil navrhovanú činnosť. V odôvodnení na strane 20 napadnutého rozhodnutia vyhodnocuje vplyvy navrhovanej zmeny na jednotlivé zložky životného prostredia - vplyv na horninové prostredie, na povrchové a podzemné vody, ovzdušie a klímu, flóru, faunu a biotopy. Ďalej vyhodnocuje vplyv na obyvateľstvo a dopravu. Z tohto textu vyplýva, že správny orgán pri vyhodnocovaní vzal do úvahy povahu, rozsah a miesto činnosti a tiež aj vstupy, ktoré boli definované v oznámení o navrhovanej zmena činnosti, pričom primerane navrhovanej činnosti použil kritériá stanovené v prílohe č. 10 zákona o posudzovaní vplyvov.

5.

Ako nedôvodnú posudzoval žalovaný aj námietku žalobcu vyplývajúcu z jeho tvrdenia, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa konzultácií počas procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa § 63 zákona o posudzovaní vplyvov. V tejto súvislosti poukazoval na to, že ako správne uviedol prvostupňový správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, konzultácie podľa § 63 zákona o posudzovaní vplyvov sú vykonávané v súlade s § 64 zákona o posudzovaní vplyvov ako ústne pojednávanie podľa § 21 zákona o správnom konaní. Podľa § 21 zákona o správnom konaní správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Okresný úrad Dunajská Streda, OSZP v konaní o posudzovaní vplyvov navrhovanej zmeny činnosti „Prístrešok“ nenariadil ústne pojednávanie podľa § 21 správneho poriadku, pretože to nevyžadovala povaha veci. Tunajší odvolací orgán má za to, že podklady zhromaždené v rámci vykonaného dokazovania, ku ktorým sa mohol odvolateľ vyjadriť v súlade s ustanovením § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní, sú dostatočné na rozhodnutie vo veci.

6.

Rozhodnutie žalovaného žalobca napadol včas podanou žalobou, v ktorej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a v konaní došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

7.

Žalobca namietal, že v konaní došlo k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa správneho poriadku v kombinácii so (Aarhuský dohovor) tým, že prvostupňový orgán v rozpore s o posudzovaní neumožnil žalobcovi zúčastniť sa na konzultácii.

8.

Ďalej žalobca namietal, že dôvody prvostupňového rozhodnutia považuje za neprimerane všeobecné a nespĺňajúce podmienku vyjadrenú v rozsudku NS SR č. týkajúcom sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu. V tejto súvislosti poukazoval na to, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zadefinoval svoje environmentálne záujmy a naznačil akým spôsobom ich navrhuje riešiť. Zadefinoval jednotlivé zložky životného prostredia ako aj zákonné normy, ktoré sa na ich ochranu využívajú a rozsah ním požadovanej aplikácie nielen v zisťovacom konaní, ale aj v nadväzujúcich povoľovacích konaniach. Zároveň svojimi návrhmi naznačil konkrétne opatrenia, o ktorých sa domnieva že majú prispieť k naplneniu týchto environmentálnych záujmov. Namietal tiež, že prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí nesprávne aplikoval § 29 ods. 3 a ods. 13 zákona o posudzovaní a návrh podmienok rozhodnutia žalobcu v rozhodnutí zo zisťovacieho konania neuviedol, pričom boli porušené práva verejnosti na informácie o životnom prostredí podľa § 24 ods. 1 písm. i) zákona o posudzovaní tým, že neboli sprístupnené verejnosti predpísaným spôsobom a právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia podmienil nahliadnutím do spisu podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku, čo považuje žalobca za nezákonný postup.

9.

Samotná skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje ani jednu zmierňujúcu, resp. eliminačnú podmienku, spôsobuje podľa žalobcu nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Na túto skutočnosť upozornil žalobca v odvolaní a túto nezákonnosť žalovaný nijakým spôsobom neodstránil.

10.

Žalobca nerozumie, prečo sa ani jedno z opatrení, ktoré navrhoval, nepremietlo priamo do výroku prvostupňového rozhodnutia alebo neinšpirovalo prvostupňový orgán na vloženie iných podmienok do prvostupňového rozhodnutia v zmysle jeho zákonných povinností. Prvostupňový orgán radšej zvolil cestu vydania nezákonného rozhodnutia bez zákonom vyžadovaných náležitostí vo výrokovej časti. Žalobca sa domnieva, že za to môže najmä antagonistický prístup prvostupňového orgánu k žalobcovi. Prvostupňový orgán volí namiesto riadneho a zákonného postupu akékoľvek prostriedky, aby znemožnil žalobcovi výkon jeho legitímneho práva, garantovanou, európskou legislatívou, medzinárodnými zmluvami, SR, ako aj samotnou národnou legislatívou. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že rozhodnutie podľa zákona o EIA je jediným právne záväzným spôsobom, ktorým si môže verejnosť nárokovať ovplyvnenie výsledku navrhovanej činnosti, čo je právo garantované v čl. 6 Aarhuského dohovoru. Uplatňovať si požiadavky síce môže aj v následných konaniach, avšak bez príslušnej opory v rozhodnutí podľa zákona o EIA, to spôsobuje nutnosť všetky procesné prostriedky v týchto následných povoľovacích konaniach, čo následne neúmerne zaťažuje účastníkov a správne orgány v následných povoľujúcich konaniach.

11.

Ako príklad uvádza žalobca, že medzi požiadavkami špeciálne uvedenými žalobcom boli i) požiadavka na určenie toho, aby projektant projektovú dokumentáciu pre územné a stavebné povolenie spracoval tak, aby spĺňala metodiku Európskej komisie Príručka na podporu výberu, projektovania a realizovania retenčných opatrení pre prírodné vody v Európe nevyplýva zo žiadneho administratívneho predpisu alebo ii) požiadavka vypracovať projekt zapracovania opatrení Programu odpadového hospodárstva SR iii) osobitnými návrhmi opatrení boli realizácia konkrétnych zelených prvkov konkrétnymi sadovými úpravami so špecifickými ekologickými a krajinotvornými funkciami. Ani jedna z týchto požiadaviek nevyplýva zo zákona (ako sa nesprávne uvádza v prvostupňovom rozhodnutí), na rozdiel od podmienok určených prvostupňovým orgánom.

12.

Žalobca sa najmä v správnom konaní snaží nielen o zákonnosť, ale aj správnosť rozhodnutí vydaných správnymi orgánmi. K súdnemu konaniu sa uchyľuje len ak vidí zrejmú nezákonnosť, neodstránenú aj druhostupňovým správnym orgánom. Podľa názoru žalobcu si štátne orgány nesmú prisvojovať moc rozhodovať strojovo, svojvoľne a nezákonne. Žalobca je tiež toho názoru, že správny súd je vo svojej podstate výnimočným opravným prostriedkom, ktorý má odstraňovať veľké excesy v zmysle nezákonnosti; záujem na náprave nielen nezákonnosti, ale aj nesprávnosti by mali mať predovšetkým samotné správne orgány. Aplikačná prax však priniesla skúsenosť, že správne orgány nie sú ochotné prehodnocovať svoju činnosť v súčinnosti s účastníkmi, ale robia tak len z „donútenia“ zrušujúcich rozsudkov správnych súdov. Žalobca je teda pri podávaní správnych žalôb v súčasnosti veľmi striedmy

a stále verí v kontrolnú funkciu správnych súdov, ktoré v konečnom dôsledku majú pomôcť priniesť nápravu a zlepšenie výkonu štátnej správy (nielen) v oblasti životného prostredia.

13.

Žalobca považuje napadnuté rozhodnutia za nesprávne. Nie je možné sa stotožniť s tým, že žalovaný prihliadol a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania, nakoľko sa v odôvodnení, s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti náležitým spôsobom nevysporiadal. Týmto postupom žalobcovi boli odopreté práva na efektívne hájenie a presadzovanie jeho záujmov, najmä ústavného práva zachyteného v , a to aj v zmysle ustálenej judikatúry. V uvedenom odôvodnení oboch napadnutých rozhodnutí však absentuje akákoľvek vlastná úvaha správneho orgánu a ide iba o sumarizáciu zákonných ustanovení.

14.

V napadnutých rozhodnutiach absentuje uvedenie akýchkoľvek úvah správneho orgánu, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov. Aby súd mohol vykonávať svoju úlohu spočívajúcu v preskúmaní dodržania zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je nutné, aby správny orgán svoje rozhodnutie náležite odôvodnil a aby sa podrobne vyjadril k pripomienkam verejnosti. Z napadnutých rozhodnutí rovnako nie je zrejmý spôsob použitia správnej úvahy, ktorého vedenie je zvlášť žiadúce z dôvodu absencie ostatných náležitostí odôvodnenia rozhodnutia.

15.

Správne orgány majú povinnosť zaoberať sa vecou riadne. Dostatočné zdôvodnenie rozhodnutia je vyjadrením zásady legitímnych očakávaní, pretože plní najmä funkciu presvedčovaciu, ktorou orgán deklaruje adresátovi správnosť a zákonnosť svojho rozhodnutia. Zásada voľného hodnotenia dôkazov dáva správnemu orgánu priestor na správnu úvahu, ktorá však musí vychádzať z logických premís a úsudkov a jasne preukazovať vzťah dôkazu alebo podkladu s vyhodnotením v rozhodnutí správneho orgánu. Inak sa správny orgán dopúšťa svojvôle. Napadnuté rozhodnutie je z tohto dôvodu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, nakoľko neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi.

16.

Žiadnu z uvedených skutočností odvolací orgán žalovaného nezobral pri svojom rozhodovaní o odvolaní do úvahy. Napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo oparenia vo veci samej. Ani prvostupňový ani odvolací orgán sa s argumentami žalobcu nijakým spôsobom nevysporiadal. Rovnako sa nevysporiadal ani s vadami napadnutého rozhodnutia, najmä s nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

17.

V písomnom vyjadrení k veci navrhol žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

18.

Poukazoval na to, že už v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v zmysle § 18 ods. 2 písm. d) zákona o posudzovaní vplyvov predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie navrhovanej zmeny činnosti musí byť každá zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie. V tomto prípade bola pôvodná činnosť posudzovaná v roku 2007, pričom rozhodnutie č. A07/01954-006 uvádza, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať. Samotná zmena činnosti rieši len rozšírenie skladovacích priestorov v areáli spoločnosti dostavbou prístreška pre skladovanie bezúdržbových, stohovacích kontajnerov z oceľového plechu, pričom tento objekt bude napojený len na elektrickú energiu. Z toho je zrejmé, že činnosť spojená s vybudovaním prístreška na skladovanie nemôže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, a teda zisťovacie konanie pre zmenu činnosti nemuselo byť vykonané. Aj z doručených stanovísk dotknutých orgánov vyplýva, že činnosť nemá vplyv na životné prostredie. Keďže bolo vykonané zisťovacie konanie pre zmenu činnosti, ktorá ani nemusela byť predmetom zisťovacieho konania nebol dôvod, aby rozhodnutie zo zisťovacieho konania obsahovalo podmienky,

ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie, v zmysle ust. § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov. Tento názor potvrdzujú aj podmienky uvedené v stanoviskách dotknutých orgánov, ktoré určili len požiadavky vyplývajúce zo špeciálnych zákonov, ktoré majú všeobecnú platnosť, a preto ich nie je žiadúce uvádzať ako podmienky rozhodnutia.

19.

Požiadavky žalobcu (ZDS) uvedené v jeho stanovisku ku zmene činnosti boli v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia zhodnotené v doplňujúcich informáciách navrhovateľa a prvostupňový správny orgán sa s názorom navrhovateľa stotožnil.

20.

Žalovaný má za to, že podmienky ZDS sú vznesené bez dôkladného oboznámenia sa so zmenou činnosti, a preto nie sú primeranú pre túto činnosť. V zmysle § 24 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti podaním odôvodneného písomného stanoviska k zámeru. Pripomienky a požiadavky, ktoré v jednotlivých konaniach podľa zákona o posudzovaní vplyv vznáša ZDS sú takmer pre každú navrhovanú činnosť identické. Majú síce pozitívny vplyv na životné prostredie, sú však stanovené nad rámec opatrení zabraňujúcich znečisťovaniu životného prostredia navrhovanej činnosti. V zmysle § 2 písm. b) zákona o posudzovaní vplyvov účelom zákona je zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie a podľa § 2 písm. d) citovaného zákona je určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia. Podľa uvedenej definície môže správny orgán určiť ako podmienky rozhodnutia zo zisťovacieho konania len také opatrenia, ktoré zamedzia znečisťovaniu životného prostredia a nie vybrať si z požiadaviek od dotknutej verejnosti také, ktoré síce majú pozitívny vplyv na životné prostredie, avšak v konkrétnej činnosti neeliminujú žiaden negatívny vplyv. V tejto súvislosti uvádza, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania neznamená voľnú tvorbu požiadaviek príslušného správneho orgánu, pri ktorej si správny orgán vyberie z pripomienok a opatrení verejnosti tak, ako uviedol žalobca v bode 16 a 17 žaloby.

21.

Okresný úrad Dunajská Streda, OSZP v závere odôvodnenia rozhodnutia vyhodnotil vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie: na horninové prostredie, na povrchové a podzemné vody, na ovzdušie a klímu, na pôdu faunu a flóru tiež vyhodnotil vplyv na obyvateľov a vplyv na dopravu. Okresný úrad Dunajská Streda, OSZP v rámci zisťovacieho konania dospel k záveru, že nie je predpoklad priamych alebo nepriamych environmentálnych vplyvov činností takého významu, aby bolo potrebné ich podrobnejšie analyzovať a spracovať správu o hodnotení za predpokladu dodržiavania všeobecne závažných právnych predpisov. V závere rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že ak sa zistí, že skutočné vplyvy posudzovanej činnosti sú väčšie, ako sa uvádza v predloženom oznámení o zmene navrhovanej činnosti je ten, kto ich vykonáva povinný zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom uvedeným v oznámení. Druhostupňový správny orgán sa s takýmto názorom stotožnil.

22.

K námietke týkajúcej sa neumožnenia účasti na konzultáciách správneho orgánu žalovaný uviedol, že ústne konzultácie sú v súlade s § 64 zákona o posudzovaní vplyvov vykonávané ako ústne pojednávanie podľa § 21 správneho poriadku. Podľa § 21 správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Okresný úrad Dunajská Streda v zisťovacom konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie nenariadil ústne pojednávanie podľa § 21 správneho poriadku, nakoľko si to nevyžadovala povaha veci. Okresný úrad Dunajská Streda považoval podklady zhromaždené v rámci vykonaného dokazovania, ku ktorým sa žalobca mohol riadne v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku vyjadriť, za dostatočné.

23.

Ďalší účastníci konania sa k veci nevyjadrili.

24.

Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku

Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 21 správneho poriadku (1) Správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.

(2) Na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety. Osobitné zákony ustanovia, v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada; na túto skutočnosť musia byť účastníci konania výslovne upozornení.

Podľa § 23 správneho poriadku (1) Účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

(2) Správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti.

(3) Správny orgán je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom podľa odsekov 1 a 2 nesprístupnila utajovaná skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo neporušila zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti.

(4) Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.

Podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.

Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie Rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec doručia písomné stanoviská 23) k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom sídle ministerstva alebo

od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce.

Podľa Príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť na svojom webovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o a) tom, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha zisťovaciemu konaniu, posudzovaniu vplyvov, konaniu podľa a o skutočnosti, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha posudzovaniu vplyvov presahujúcich štátne hranice, ak ide o tento prípad, b) svojej právomoci na vydanie rozhodnutia k navrhovanej činnosti alebo jej zmene v zisťovacom konaní alebo v posudzovaní jej vplyvov a o povoľujúcom orgáne, c) tom, že od povoľujúceho orgánu a príslušného orgánu možno získať informácie o navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ktorá je predmetom konania, d) povoleniach potrebných na realizáciu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, e) odbornom stanovisku podľa , zámere podľa a , rozsahu hodnotenia podľa a správe o hodnotení činnosti podľa , f) čase, mieste a spôsobe, ktorým sa relevantné informácie sprístupnia verejnosti vrátane informácie o konaní verejného prerokovania, g) podrobnostiach zabezpečenia účasti verejnosti v konaní vrátane informácií o povoľujúcom orgáne, ktorému možno zasielať pripomienky alebo otázky, a o podrobnostiach o lehote na zaslanie pripomienok alebo otázok, h) praktických informáciách o prístupe k správnemu konaniu a súdnemu konaniu podľa tohto zákona, najmä o prístupe verejnosti k opravným prostriedkom pred správnym orgánom a pred súdom a určenie štádia konania, v ktorom možno napadnúť rozhodnutia, skutky alebo nečinnosť, i) iných informáciách dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia.

Podľa (2) Príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona.

(3) Ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.

(13) Výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.

Podľa (1) Príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov.

(2) Obsahom konzultácií medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä a) doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti, b) informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia, c) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami, d) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení, e) obsah a rozsah poprojektovej analýzy. (3) Príslušný orgán uvedie výsledky konzultácií v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa § 7 a 29 a v záverečnom stanovisku podľa § 14 a 37.

Podľa § 64 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona, b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3, c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6, d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2, e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30, f) konfliktu záujmov podľa § 63a.

25.

Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec na nariadenom pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí sa pojednávania nezúčastnili napriek včasnému doručeniu predvolania (žalobca svoju neúčasť vopred ospravedlnil, uviedol, že ďalej netrvá na prejednaní veci na pojednávaní), oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

26.

Podľa obsahu spisového materiálu žalovaný rozhodnutím zo dňa 24.04.2020 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil jeho odvolaním napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Dunajská Streda, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 07.01.2020 o tom, že navrhovaná zmena činnosti „ Prístrešok“ uvedená v predloženom oznámení o zmene navrhovanej činnosti, k.ú. I. S., na parcelách č. 1237/1 a 1239/1 sa nebude posudzovať podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. A pre uvedenú činnosť je preto možné požiadať o povolenie podľa osobitných predpisov.

27.

Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie označované medzinárodnou značkou EIA, ktorý je aj predmetom Smernice Rady ES z júna 1985 č. 85/337/EC v hodnotení účinkov určitých verejných a súkromných investícií na životné prostredie, predstavuje významný prostriedok v systéme ekologickej prevencie. V právnom poriadku Slovenskej republiky je tento proces predmetom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom posudzovania vplyvov stavieb, činností, návrhov niektorých rozvojových koncepcií a všeobecne záväzných právnych predpisov na životné prostredie je v zmysle zákona komplexné, odborné a verejné vyhodnotenie vplyvov, zámerov na životné prostredie. V rámci tohto procesu sa v spolupráci s verejnosťou a ostatnými dotknutými orgánmi porovnávajú výhody a nevýhody jednotlivých variantov v riešení zámerov s osobitným zreteľom na ekológiu a životné prostredie, identifikujú sa a ocenia sa predpokladané vplyvy vo všetkých zložkách životného prostredia a určia sa potrebné opatrenia a vyberie sa optimálny variant. Za tým účelom musí navrhovateľ vypracovať zámer, resp. oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, v ktorom zhodnotí predpokladané vplyvy na životné prostredie.

28.

V danom prípade navrhovateľ- spoločnosť RPC Bramlage Veľký Meder s.r.o., predložil 04.11.2019 Okresnému úradu Dunajská Streda, odboru starostlivosti o životné prostredie, oznámenie o zmene navrhovanej činnosti na vykonanie zisťovacieho konania podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie pre navrhovanú činnosť „Prístrešok“. Toto oznámenie je súčasťou pripojeného administratívneho spisu.

29.

Zámer, resp. oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, musí byť podľa zákona zverejnený a rozoslaný dotknutým orgánom štátnej správy a obciam, ktorých sa týka, a dotknutá obec informuje verejnosť aj o tom, kde a kedy možno do oznámenia o zmene navrhovanej činnosti nahliadnuť, v akej lehote môže verejnosť pripomienky podávať a miesto, kde môže pripomienky podávať ( až 8 ).

V rámci zisťovacieho konania Okresný úrad Dunajská Streda, zverejnil tento zámer na webovej stránke <. a vyzval príslušné dotknuté orgány a obec, aby svoje stanoviská doručili príslušnému úradu. Informácia verejnosti bola poskytnutá na webovej stránke mesta Veľký Meder.

30.

K oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti sa okrem dotknutých orgánov a obce vyjadril aj žalobca ako dotknutá verejnosť podľa , ktorý mal k predloženému zámeru viacero pripomienok. Tieto pripomienky boli predmetom skúmania zo strany správneho orgánu, ktorý ich vyhodnotil a k jednotlivým pripomienkam žalobcu sa písomne vyjadril v obsahu prvostupňového rozhodnutia (strany 13 až 17 rozhodnutia). V tejto súvislosti je potrebné konštatovať nedôvodnosť námietky žalobcu, že prvostupňový správny orgán ním navrhnuté podmienky rozhodnutia v rozhodnutí neuviedol. V skutočnosti prvostupňový správny orgán návrhy žalobcu uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutie, v ktorom k jednotlivým pripomienkam zaujal jasné a zrozumiteľné stanovisko. Konštatoval napríklad, s prihliadnutím na skutočnosť, že posudzovaná zmena spočíva vo vybudovaní skladovacieho prístrešku v existujúcom priemyselnom areáli spoločnosti navrhovateľa, nedôvodnosť požiadavok žalobcu týkajúcich sa dopravného napojenia, počtu parkovacích miest (riešenie parkovania formou podzemných garáží), obsluhy územia verejnou hromadnou dopravou, inštalácie umeleckého diela, nedôvodnosť požiadavky na ochranu poľnohospodárskej pôdy a overenie bonity zaberaných poľnohospodárskych pôd vzhľadom na skutočnosť, že činnosť nebude realizovaná na poľnohospodárskej pôde, a pod. Dôvodom pre záver o nezákonnosti rozhodnutia nemôže byť bez ďalšieho skutočnosť, že sa správny orgán s pripomienkami žalobcu nestotožnil a neuviedol ich vo výroku svojho rozhodnutia ako podmienky ďalšieho konania o povolení navrhovanej zmeny činnosti.

31.

Prvostupňový správny orgán v obsahu svojho rozhodnutia vyhodnotil vplyv navrhovanej činnosti na životné prostredie, v súvislosti s čím uviedol údaje o priamych a nepriamych vplyvoch na životné prostredie: Vplyv na horninové prostredie a pôdne pomery Stavba je navrhnutá tak, aby v maximálnej možnej a známej miere eliminovala možnosť kontaminácie horninového prostredia. Vzhľadom na povahu posudzovanej zmeny činnosti a jej umiestnenie nepredpokladáme žiadne vplyvy na geologické a geomorfologické pomery lokality. Zmenu navrhovanej činnosti v porovnaní so súčasným stavom preto hodnotíme ako nevýznamný vplyv Vplyvy na povrchové a podzemné vody Vplyvy na podzemné vody sú takmer totožné s vplyvmi na horninové prostredie, nakoľko obe zložky životného prostredia sú úzko prepojené. Prevádzka neovplyvní kvalitu podzemných vôd. Potenciálnym zdrojom znečistenia podzemných vôd môžu byť obdobné havarijné situácie - vplyvy majú iba povahu možných rizík. Vplyvy na ovzdušie a klímu Pri prevádzke bude ovzdušie ovplyvnené činnosťou prichádzajúcich a odchádzajúcich vozidiel. Vzhľadom na kapacitu zariadenia sa predpokladá minimálne zvýšenie dopravného zaťaženia priľahlých komunikácií oproti existujúcemu stavu. Vplyvy na pôdu Dotknuté parcely sú podľa katastra nehnuteľností, definované ako zastavené plochy a nádvoria alebo ostatné plochy. Na realizáciu navrhovanej činnosti nebude potrebný záber poľnohospodárskej pôdy ani lesných pozemkov. Vplyvy na faunu, flóru a ich biotopy Činnosťou nedôjde k narušeniu záujmov ochrany prírody a krajiny. Umiestnenie posudzovanej činnosti je navrhované v území, na ktoré sa vzťahuje prvý - všeobecný stupeň ochrany, bez zvláštnej územnej alebo druhovej ochrany. Vzhľadom na charakter fauny a flóry a relatívne nízku druhovú diverzitu v posudzovanej lokalite, ako aj výraznú premenu pôvodných biotopov na biotopy úzko späté s ľudskou činnosťou, nie je predpoklad negatívny vplyv na faunu a flóru. Vplyv na obyvateľstvo Negatívne vplyvy počas výstavby sa prejavujú najmä zvýšením prašnosti a hlukovej záťaže z dopravy. Tieto vplyvy sú nevýznamné krátkodobého charakteru. Je potrebné tento vplyv minimalizovať použitím vhodnej technológie a vhodných stavebných postupov, ktoré budú rozpracované v rámci prípravy projektovej dokumentácie pre realizáciu stavby.

Vplyv na dopravu

Realizáciou zámeru dôjde k miernemu zvýšeniu intenzity dopravy s trvalým a postupným nárastom.

32.

Príslušný orgán na základe komplexných výsledkov zisťovacieho konania, po prihliadnutí na kritériá stanovené zákonom (§ 29 ods. 4 a ods. 5a príloha č. 10 zákona), na doručené stanoviská a na doručené informácie dospel k záveru, že nie je predpoklad priamych alebo nepriamych environmentálnych vplyvov činností takého významu, aby bolo potrebné ich podrobnejšie analyzovať a spracovať správu o hodnotení. Navrhovanou činnosťou nepredpokladajú závažné negatívne vplyvy na jednotlivé zložky životného prostredia za predpokladu dodržiavania všeobecne závažných právnych predpisov.

33.

Žalovaný spochybnil skutočný záujem žalobcu na ochrane životného prostredia pri navrhovanej činnosti, s tým, že jeho pripomienky sú vznesené bez dôkladného oboznámenia sa so zmenou činnosti a nie sú preto primerané pre túto činnosť. V tejto súvislosti možno konštatovať, že z obsahu jednotlivých pripomienok ktoré vzniesol v rámci zisťovacieho konania žalobca ako zainteresovaná verejnosť, nevyplývajú žiadne konkrétne negatívne vplyvy, ktoré by mohli vzniknúť v procese navrhovanej zmeny činnosti, teda žalobca v konaní neuviedol žiadne konkrétne dôvody, z ktorých by bolo možné usudzovať, že navrhovaná zmena činnosti, ktorú chce uskutočniť navrhovateľ predloženého oznámenia, môže negatívne ovplyvniť životné prostredie v danej lokalite.

34.

Žalobca sa stavia do pozície osoby, ktorá háji záujmy verejnosti na úseku ochrany životného prostredia, keď pri rozličných investičných zámeroch podáva obsahovo totožné námietky a žaloby, nereagujúce na špecifiká jednotlivých investičných zámerov a špecifiká oblastí, v ktorých sa majú tieto realizovať. Na tunajšom súde ide o viacero konaní (napr. vo veci sp. zn. , , a ďalšie), v ktorých uvádza viac menej rovnaké všeobecné argumenty, že navrhovaná investičná činnosť obsiahnutá v predloženom zámere môže mať významný negatívny vplyv na životné prostredie v danej lokalite.

35.

Takéto nekonkrétne argumenty, ktoré sú aj obsahom námietok žalobcu v konaní pred správnymi orgánmi naznačujú, že zo strany žalobcu môže ísť o účelové konanie, ktorého cieľom nie je poukazovať na negatívne vplyvy na životné prostredie a že ide o osobný zámer žalobcu, kde chýba akýkoľvek verejný záujem. Nepriamo to potvrdzuje aj „ Upozornenie pre navrhovateľa“ obsiahnuté vo vyjadrení žalobcu v procese EIA k zámeru „Prístrešok“ zo dňa 09.11.2019, v ktorom žalobca uvádza: „Na predložení uvedených podkladov rozhodnutia trváme, na základe našich skúseností však vieme, že úrad si neplní svoje zákonné povinnosti dôsledne a tak sme nútení využívať opravné prostriedky (odvolania). Ak sa chce navrhovateľ vyhnúť prípadným komplikáciám, odporúčame, aby proaktívne zaslal podklady nášmu združeniu, resp. si rezervoval konzultáciu s našim združením a zabezpečil tak svoju konštruktívnu súčinnosť.“ Upozornenie podľa súdu nad rámec vecnej argumentácie týkajúcej sa posudzovania vplyvov na životné prostredie smeruje k vytvoreniu tlaku na navrhovateľa zámeru v súvislosti s možným predlžovaním správneho konania žalobcom (odkaz na využitie opravných prostriedkov žalobcom).

36.

V súvislosti s námietkou žalobcu, že prvostupňový orgán vo svojom prvostupňovom rozhodnutí nesprávne aplikoval ustanovenia § 29 ods. 3 a zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, je potrebné konštatovať, že žalobca sám zrozumiteľne nevysvetlil, v čom by tvrdená nesprávna aplikácia mala spočívať, či v nepoužití kritérií pre zisťovacie konanie uvedených v prílohe č. 10 (ktorých konkrétne ?) alebo v neprihliadnutí na stanoviská podľa (na ktoré stanovisko konkrétne?) Pokiaľ žalobca mal na mysli výlučne neprihliadnutie na jeho vlastné stanovisko k zámeru predložené správnemu orgánu, je táto námietka nedôvodnou vzhľadom na už vyššie uvedené zistenie súdu, podľa ktorého sa správny orgán s jednotlivými pripomienkami žalobcu v obsahu odôvodnenia rozhodnutia jasne a zrozumiteľne vysporiadal. Skutočnosť, že sa s nimi nestotožnil a neuviedol ich vo výroku

rozhodnutia ako podmienky eliminujúce alebo zmierňujúce vplyv na životné prostredie neznamená, že k nim neprihliadal a porušil tak svoju zákonnú povinnosť.

37.

Z obsahu spisového materiálu súd nezistil porušenie procesného predpisu zo strany prvostupňového správneho orgánu ani žalovaného, keďže je zrejmé, že oznámenie o zmene navrhovanej činnosti bolo zverejnené na webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR i na webovej stránke a informačnej tabuli dotknutého mesta Veľký Meder a pred vydaním rozhodnutia prvostupňový správny orgán listom zo dňa 17.12.2019 oznámil všetkým účastníkom konania, že sa môžu oboznámiť s podkladmi rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní a majú možnosť pred vydaním rozhodnutia sa k týmto podkladom vyjadriť do 5 dní od doručenia upovedomenia, pričom do týchto dokladov môžu nahliadnuť priamo na Okresnom úrade Dunajská Streda., odbor starostlivosti o životné prostredie.

38.

Dôvody, pre ktoré rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vo svojom výroku neobsahuje podmienky eliminujúce alebo zmierňujúce vplyv zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie, dostatočne, zrozumiteľne a v súlade s logikou posudzovanej veci vysvetlil žalovaný v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia i vo svojom vyjadrení k predmetu sporu (súd ich uvádza v bode 3 odôvodnenia tohto rozsudku), pričom žalobca ich existenciu a správnosť záverov správneho orgánu nespochybnil a v žalobe (v bode 15 na strane 6 žaloby) v rozpore so skutočnosťou a zmätočne uviedol, že prvostupňový orgán vo výroku rozhodnutia určil podmienku podrobne sa zaoberať pripomienkami dotknutej verejnosti a požiadavky zohľadniť v dokumentácii stavby pre územné konanie a pri povoľovaní činnosti podľa osobitných predpisov.

39.

Zo strany správnych orgánov nedošlo ani k porušeniu Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, keď prvostupňový správny orgán sprístupnil verejnosti informácie o životnom prostredí, ako aj oznámenie o zmene navrhovanej činnosti a toto sprístupnenie bolo vykonané štandardným spôsobom

- doklady boli zverejnené na webovej stránke prvostupňového správneho orgánu, resp. Ministerstva životného prostredia SR. Sprístupnenie informácii a konania verejnosti v danom prípade potvrdzuje samotná skutočnosť, že žalobca svoje stanovisko ku zmene navrhovanej činnosti podal, správny orgán so žalobcom ako s účastníkom konania konal a s obsahom jeho stanoviska sa vysporiadal v obsahu rozhodnutia.

40.

Ako nedôvodnú vyhodnotil súd aj námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa konzultácie podľa § 63 zákona o posudzovaní vplyvov. Z ustanovenia § 63 nevyplýva povinnosť príslušného orgánu zabezpečiť konzultácie s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou v každom konaní o posudzovaní navrhovaného zámeru. Ich vykonanie či nevykonanie závisí od okolností konkrétneho prípadu, jeho zložitosti, charakteru navrhovanej činnosti a pod. V danom prípade, vzhľadom na charakter zmeny navrhovanej činnosti, ktorý sa odrazil aj v tej skutočnosti, že sa činnosť podľa rozhodnutia správneho orgánu nebude posudzovať podľa , podľa názoru správneho orgánu, s ktorým sa súd stotožnil, nebolo vykonanie konzultácií potrebné a na vydanie rozhodnutia boli postačujúce písomné stanoviská navrhovateľa a dotknutých subjektov. Nevykonanie konzultácii, ktoré by v rámci konania pred správnym orgánom mohli byť uskutočnené formou ústneho pojednávania ( správneho poriadku) pritom žalovaný v obsahu svojho rozhodnutia zrozumiteľne vysvetlil, keď konštatoval, že si ich nevyžadovala povaha veci a podklady zhromaždené v rámci vykonaného dokazovania, ku ktorým žalobca mal možnosť sa vyjadriť, boli dostatočnými pre rozhodnutie veci.

41.

Podľa zistenia súdu sa tak správny orgán nedopustil tvrdeného podstatného porušenia procesných predpisov, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci a jeho zrušenie súdom v tomto konaní podľa .

42.

V rozpore s právnym názorom žalobcu rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov v predmetnej veci obsahujú všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom. Obsahujú jasné a zrozumiteľné vysvetlenie, prečo sa navrhovaná činnosť nebude podľa posudzovať, ktoré a ako boli v súvislosti s prijatím tohto záveru aplikované právne predpisy, z akých dôkazov správny orgán vychádzal a ako tieto dôkazy hodnotil, ako sa vysporiadal s tvrdeniami účastníkov (správny orgán prvého stupňa s vyjadrením žalobcu k posudzovanému zámeru, žalovaný s jeho odvolacími námietkami). Pokiaľ žalobca namietal nedostatok úvah správneho orgánu a nedostatok vysvetlenia spôsobu využitia správnej úvahy, jeho námietky zostali vo všeobecnej rovine a hoci citoval z právnych názorov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovených v jeho rozhodnutiach, sám neuviedol, aké úvahy, resp. správne úvahy vo vzťahu k akej skutočnosti, dôkazu či okolnosti prípadu podľa jeho názoru v rozhodnutí absentujú. Zjavne nedôvodne namietal (v bode 34 na strane 9 žaloby), že žalobou napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúca sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi, hoci takúto námietku neuviedol v obsahu svojho odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu a v obsahu spisového materiálu súd ani nezistil vznesenie požiadavky týkajúcej sa vyhotovenia kópie spisu tomuto účastníkovi konania.

43.

Podobne, s súvislosti so žalobnou námietkou týkajúcou sa rozporu skutkového stavu, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, s administratívnymi spismi, alebo nedostatku jeho opory v obsahu týchto spisov ( ) žalobca nekonkretizoval, ktorá konkrétna súčasť správnym orgánom zisteného skutkového stavu má byť v rozpore s akým dokladom (dokladmi) tvoriacim obsah administratívneho spisu, resp. prečo podľa neho nemá v tomto spise oporu.

44.

Súd sám pritom takéto žalobcom tvrdené nedostatky preskúmavaného rozhodnutia a postupu správnych orgánov vo veci nezistil, preto žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

45.

O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému a ďalším účastníkom konania žiadne trovy uplatniteľné podľa , resp. nevznikli.

46.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.