Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Sžk-37-2020.pdf
PDF · 89.67 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sžk/37/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej, členky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a člena senátu Mgr. Michala Novotného (sudca spravodajca) vo veci žalobcu: X., R., zastúpeného: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Trenčíne, Štefánikova 20, Trenčín, zastúpenému: JUDr. Michal Guráň, advokát, Legionárska 7735/31B, Trenčín, o preskúmanie zákonnosti potvrdenia z 30. septembra 2016 č. 1, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/164/2019-168 z 8. septembra 2020 takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného zamieta.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov kasačného konania.
odôvodnenie:
I.
Postup žalovaného a konanie pred správnym súdom 1. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca bol od 9. apríla 2001 v pracovnom pomere k Okresnej správe Zboru požiarnej ochrany v N. so zaradením v jednotke zboru požiarnej ochrany v N.. Keď nadobudol účinnosť zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, bol 1. apríla 2002 vymenovaný do štátnej služby príslušníka Hasičského a záchranného zboru vo funkcii hasič - záchranár. Neskôr boli vykonané ďalšie zmeny jeho služobného pomeru, takže nakoniec vykonával službu na funkčnom mieste „technik špecialista“. Toto miesto bolo od 1. apríla 2015 príslušným organizačným opatrením zrušené. Pretože žalobca nesúhlasil s preložením, bol rozhodnutím krajského riaditeľa Hasičského a záchranného zboru v Trenčíne z 27. marca 2015 č. 3004380-12/15 od 1. apríla 2015 zaradený mimo činnej štátnej služby s účinnosťou od 1. apríla 2015.
2. Potom, čo pri pohovoroch v novembri 2015 a februári 2016 odmietol ponúkané služobné miesta, žalobca pri pohovore so zástupcom žalovaného 11. augusta 2016 súhlasil s preložením na Hasičskú stanicu H.., kde by bol preradený do funkcie „hasič záchranár“. Prípismi z 22. augusta 2016, z 12. septembra 2016 a 19. septembra 2016 žalovaný pozval žalobcu na previerky fyzickej zdatnosti v rôznych termínoch, ktorých sa žalobca z rôznych dôvodov nezúčastnil. Na jeho pochybnosti, či tejto povinnosti podlieha, žalovaný prípisom z 21. septembra 2016 trval na jej splnení a pozval žalobcu na previerku na 28. septembra 2016. Žalobca sa jej nezúčastnil, pretože sa staral o chorú dcéru.
3. Potvrdením z 30. septembra 2016 č. 1 žalovaný oznámil, že služobný pomer žalobcu skončil k 30. septembru 2016 na základe § 63 ods. 1 písm. d) a ods. 2 zákona o Hasičskom a záchrannom zbore, pretože uplynula doba 18 mesiacov od zaradenia mimo činnej štátnej služby.
4. Žalobca sa proti skončeniu služobného pomeru bránil žalobou, ktorú pôvodne podal ako určovaciu žalobu príslušnému okresnému súdu. Správny súd, ktorému bola vec postúpená, tu napadnutým rozsudkom č. k. 11 S 164/2019-168 zrušil potvrdenie z 30. septembra 2016. Vyšiel z názoru, že toto potvrdenie je opatrením v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Stotožnil sa s námietkou žalobcu, že podľa § 52 ods. 9 zákona o Hasičskom a záchrannom zbore sa naňho počas zaradenia mimo činnej štátnej služby nevzťahovala povinnosť podľa § 69 ods. 3 písm. d) cit. zák. Preto nebol povinný zúčastňovať sa na overovaní fyzickej zdatnosti. Žalovaný tak nebol oprávnený vyžadovať od neho, aby sa previerok zúčastnil. Tým, že túto účasť protiprávne vyžadoval a nezaradil žalobcu späť na vykonávanie štátnej služby na funkčné miesto, s ktorým súhlasil, protiprávne privodil uplynutie lehoty maximálneho trvania zaradenia mimo činnej služby.
II.
Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej 5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaný domáha zrušenia tohto rozsudku. Predovšetkým namietol, že žalobca svoju žalobu podal 28. novembra 2016 okresnému súdu ako žalobu o určenie neplatnosti skončenia služobného pomeru. Na správnu žalobu ju opravil až 24. júna 2020, teda dávno po uplynutí dvojmesačnej lehoty podľa § 181 SSP. Ide o odlišné žaloby, keďže ich takto upravujú aj § 64 a 158 zákona o Hasičskom a záchrannom zbore. Ustanovenie § 158 cit. zák. navyše upravuje na podanie správnej žaloby kratšiu lehotu jeden mesiac. Vo veci samej potom v podstate zopakoval skutočnosti známe zo spisu: žalobca bol od 1. apríla 2015 zaradený mimo činnej štátnej služby, po prijatí ponuky bol vyzvaný, aby sa v súlade s príslušným služobným predpisom podrobil previerke fyzickej zdatnosti, keďže aj počas činnej služby pri previerkach viackrát dosiahol výsledok „nevyhovujúci“. Funkcia, ktorú žalobca 11. augusta 2016 prijal, by si vyžadovala nerovnomerné rozvrhnutie služobného času, kedy je príslušník zboru podľa služobného predpisu povinný podrobiť sa previerke fyzickej zdatnosti, inak nie je možné zmenu služobného pomeru uskutočniť. Žalobca sa nemohol odvolávať na § 52 ods. 9 cit. zákona, keď vzhľadom na svoje skúsenosti musel vedieť, že prijatím ponuky na nové služobné miesto sa bude musieť previerke podrobiť. Hoci bol opakovane pozývaný na túto previerku, nezúčastnil sa jej a svoju neprítomnosť ospravedlňoval rôznymi dôvodmi. Žalobca nemohol byť zaradený na funkciu, ktorú prijal, ak nebola preverená jeho zdravotná spôsobilosť. Sám si privodil nespôsobilosť na vykonávanie funkcie, keď sa nepodrobil pravidelnej lekárskej prehliadke podľa § 63 ods. 9 písm. x) zákona o Hasičskom a záchrannom zbore. Správny súd nijako nevyhodnotil, že to bol žalobca, kto naťahoval čas, keďže mu zostával krátky čas do starobného dôchodku. Žalovaný tiež vytkol správnemu súdu, že v rozpore s § 107 ods. 1 písm. d) SSP nenariadil na prejednanie veci pojednávanie, hoci od podania žaloby uplynul dlhší čas. Na záver zdôraznil, že riadna spôsobilosť príslušníkov zboru je celospoločenským záujmom.
6. Žalobca žiadal kasačnú sťažnosť zamietnuť. Svoju žalobu považoval za podanú včas, v lehote uvedenej v § 181 SSP, jej postúpenie okresným súdom správnemu súdu nevedel ovplyvniť. Zopakoval, že podľa § 52 ods. 9 zákona o Hasičskom a záchrannom zbore sa na príslušníka, ktorý je postavený mimo činnej štátnej služby, nevzťahuje povinnosť podrobiť sa previerke podľa § 63 ods. 3 písm. d) cit. zák. Upozornil tiež, že podľa služobných predpisov ani prípadný nevyhovujúci výsledok nevedie bez ďalšieho k zániku služobného pomeru. Podľa žalobcu správny súd rozhodol v súlade s administratívnym spisom a tvrdenia žalovaného o naťahovaní času sú len špekulácie.
III.
Posúdenie veci kasačným súdom 7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), na ktorý prešiel výkon súdnictva z najvyššieho súdu (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov), preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).
8. Žalovaný sa v kasačnej sťažnosti dovoláva dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, teda porušenia práva na spravodlivý proces a nesprávneho právneho posúdenia. Nesprávne právne posúdenie veci sa však podľa § 440 ods. 2 SSP má vymedziť tak, že sťažovateľ jednak uvedie, aké posúdenie považuje za nesprávne, jednak uvedie, v čom spočíva jeho nesprávnosť. Sťažovateľ teda musí v kasačnej sťažnosti konkrétne reagovať na to, ako správny súd posúdil žalobné body alebo obranu proti nim. Žalovaný však vo svojej kasačnej sťažnosti uplatňuje sťažnostné body v podstate zhodne ako svoju obranu proti žalobným bodom. S jeho argumentami sa však vyrovnal správny súd v napadnutom
rozsudku, čo však žalovaný dostatočne nezohľadňuje. Kasačný súd tak v zásade môže odkázať na dôvody uvedené v napadnutom rozsudku.
9. Už správny súd uzavrel, že v prerokúvanej veci nemusela byť správna žaloba podaná v kratšej jednomesačnej lehote podľa § 158 zákona o Hasičskom a záchrannom zbore. Táto lehota sa totiž týka len preskúmania rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorý rozhodol o odvolaní proti personálnemu rozkazu alebo rozhodnutiu. V tu prerokúvanej veci však nie je napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu, ale opatrenie, ktorým bolo potvrdené skončenie služobného pomeru. Nejde teda o prípad, na ktorý sa vzťahuje skrátená lehota podľa citovaného paragrafu, preto postačilo žalobu podať vo všeobecnej dvojmesačnej lehote podľa § 181 SSP. Napadnuté oznámenie bolo vydané 30. septembra 2016 a žaloba bola podaná 28. novembra 2016, teda celkom zjavne v dvoch mesiacoch, aj keby bolo doručené v deň jeho vydania. Podanie žaloby na vecne, funkčne aj miestne nepríslušnom súde na tom nič nemení, pretože podľa § 43 ods. 3 CSP postúpenie veci zachováva jej účinky. To znamená, že správnu žalobu v danej veci treba považovať za podanú 28. novembra 2016.
10. Sama okolnosť, že žaloba bola podaná ako určovacia podľa § 137 písm. c) CSP, neprekáža tomu, aby mala účinky správnej žaloby. Tak podľa § 124 ods. 1 CSP, ako aj podľa § 55 ods. 3 SSP sa má každé podanie posudzovať podľa jeho obsahu. V prerokúvanej veci Krajský súd v Trenčíne ako nadriadený súd podľa § 43 CSP v uznesení č.k. 17NcC/11/2019-119 podľa obsahu žaloby posúdil, že žalobca sa domáha preskúmania správnosti oznámenia o skončení jeho služobného pomeru k 30. septembru 2016. Žalovanému možno dať za pravdu, že judikatúra už v minulosti dospela k pomerne prísnemu záveru, žev správnom súdnictve musí žaloba obsahovať aj konečný návrh na zrušenie rozhodnutia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž 4/03, judikát R 95/2004). Kasačný súd však zohľadnil, že vo veci riešenej týmto judikátom bol tamojší žalobca prepustený personálnym rozkazom, teda rozhodnutím, a žalobou sa domáhal „neplatnosti“ tohto personálneho rozkazu a určenia, že jeho služobný pomer trvá. V tu prerokúvanej veci však služobný pomer žalobcu mal skončiť zo zákona a napadnutým aktom je len oznámenie o tomto následku, nie personálny rozkaz ani iné rozhodnutie o zmene služobného pomeru (§ 45 a 150 zákona o Hasičskom a záchrannom zbore). Žalobca sa teda v podstate domáhal rozhodnutia, že právne následky, ktoré boli konštatované napadnutým potvrdením z 30. septembra 2016, v skutočnosti nenastali, teda toto potvrdenie nebolo vydané správne. Za týchto okolností nie je v rozpore s citovanými ustanoveniami Civilného sporového poriadku a Správneho súdneho poriadku, ak nižšie súdy posúdili žalobu žalobcu ako správnu žalobu.
11. Nariadenie pojednávania v správnom súdnictve upravuje § 107 ods. 1 SSP. Podľa tohto ustanovenia predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak a) to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon. Správny súd už vo výzve na vyjadrenie k správnej žalobe (č. l. 129) upozornil žalovaného, že najneskôr vo vyjadrení môže žiadať nariadenie pojednávania. V oddiele XI vyjadrenia z 15. októbra 2019 žalovaný výslovne uviedol, že nežiada o nariadenie pojednávania. Urobil tak potom, čo sa už vo veci konalo na okresnom súde, kde sa žalovaný takisto vyjadril k žalobe (č. l. 33) a dokonca duplikoval na repliku žalobcu (č. l. 103). Ak za daného stavu žalovaný nevidel dôvod, aby sa vo veci rozhodovalo na pojednávaní, nemožno vyčítať správnemu súdu, že nevidel žiaden takýto dôvod ani podľa § 107 ods. 1 písm. b) až d) SSP. V prerokúvanej veci totiž nie je daný žiaden dôvod podľa citovaných ustanovení, ktorý by si vyžadoval pojednávanie.
12. Vo veci samej správny súd správne uzavrel, že v čase, kedy bol žalobca zaradený mimo činnej štátnej služby, sa naňho podľa § 59 ods. 2 zákona o Hasičskom a záchrannom zbore nevzťahovala povinnosť ustanovená v § 69 ods. 3 písm. e) cit. zák., teda ani povinnosť zúčastňovať sa na overovaní fyzickej zdatnosti. Tento záver plne zodpovedá citovaným ustanoveniam. Podľa § 45 písm. g) a h) cit. zák. tak zaradenie príslušníka mimo činnej štátnej služby, ako aj jeho opätovné zaradenie na vykonávanie štátnej služby po skončení zaradenia mimo činnej štátnej služby sú zmenami služobného pomeru, ktoré podľa § 46 cit. zák. vykonáva písomným rozhodnutím vedúci služobného úradu. Preto je správny záver správneho súdu, že zaradenie žalobcu mimo činnej štátnej služby neskončilo už tým, že 11. augusta 2016 prijal nové služobné miesto, ale skončilo by až písomným rozhodnutím o opätovnom zaradení do štátnej služby. Až týmto okamihom by sa teda naňho začala znova vzťahovať povinnosť podľa § 69 ods. 3 písm. e) cit. zák. Vedúci služobného úradu však do času, kedy bol žalobca pozývaný na previerky fyzickej zdatnosti, také rozhodnutie nevydal.
13. Správny súd sa v napadnutom rozsudku vyrovnal aj s argumentami žalovaného, že podmienku fyzickej spôsobilosti na vykonávanie služby [§ 17 ods. 1 písm. d) zákona o Hasičskom a záchrannom zbore] musí príslušník podľa § 17 ods. 5 cit. zákona spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru. Ani kasačný súd nespochybňuje túto povinnosť príslušníka. V danej veci však nejde o to, či príslušník má spĺňať túto podmienku, ale o to, či a kedy je povinný zúčastniť sa overenia jej splnenia podľa § 69 ods. 3 písm. e) cit. zák. Navyše, ako príhodne upozornil žalobca, medzi spĺňaním podmienky fyzickej spôsobilosti a samotným trvaním služobného pomeru nie je úplne priamočiary vzťah v tom zmysle, že by služobný pomer zanikol, len čo by ju príslušník prestal spĺňať. Samotný žalovaný sa totiž dovolával pokynu prezidenta Hasičského a záchranného zboru č. 25/2010 Zb. pokynov (por. č. 15 administratívneho spisu). Z jeho čl. 9 ods. 6 však vyplýva, že za závažnú zmenu v spôsobilosti príslušníka sa považuje až hodnotenie „nevyhovujúci“ v dvoch po sebe nasledujúcich rokoch. Tento pokyn sa okrem toho týka len postupu pri overovaní fyzickej zdatnosti (čl. 1 ods. 1), nijako však nemôže meniť a ani nemení zákonné predpoklady, za ktorých je alebo nie je príslušník povinný zúčastniť sa takého overenia. 14. Žalobca tak v období od 11. augusta až do 30. septembra 2016 podľa § 52 ods. 9 zákona o Hasičskom a záchrannom zbore nebol povinný podrobiť sa overeniu fyzickej zdatnosti, pretože bol v danom čase stále zaradený mimo činnej štátnej služby. Aplikované ustanovenia citovaného zákona sú dostatočne jasné a správny súd ich pri svojom rozhodovaní bol povinný rešpektovať. Nemohol tak zohľadňovať akési postranné okolnosti, ktoré podľa citovaných ustanovení zohľadňovať nemožno. Hypotézy žalovaného, že žalobca svojím konaním naťahoval čas, považuje aj kasačný súd za nenáležité. Ak mal žalovaný skutočne záujem na tom, aby overil spôsobilosť žalobcu na vykonávanie služby, nič mu nebránilo hneď 11. augusta 2016 zaradiť ho späť do štátnej služby a určiť mu ihneď termín overenia. Napokon, podľa čl. 5 ods. 1 pokynu č. 25/2010 Zb. pokynov sa overovanie vykonávalo práve v období od 1. septembra do 31. októbra 2016.
15. Úvahy žalovaného o tom, že žalobca sa nepodrobil pravidelnej lekárskej prehliadke, nepovažuje kasačný súd za podstatné. Žalovaný totiž neobjasnil, či a prečo táto skutočnosť bránila žalovanému opätovne zaradiť žalobcu na vykonávanie štátnej služby. Kasačný súd sa stotožňuje so všeobecnými úvahami žalovaného, že riadna spôsobilosť príslušníkov Hasičského a záchranného zboru je celospoločenským záujmom. To sa však prejavuje v konkrétnych ustanoveniach zákona o Hasičskom a záchrannom zbore, ktoré dávajú vedúcemu služobného úradu konkrétne možnosti, ako spĺňanie týchto predpokladov preverovať [cit. § 69 ods. 3 písm. d), ale aj služobným hodnotením podľa § 40 alebo lekárskou posudkovou činnosťou podľa § 102d cit. zákona]. Rovnako ustanovenie § 63 citovaného zákona upravuje následky, ktoré hrozia príslušníkovi, ktorý ustanovené predpoklady nespĺňa. Samotný celospoločenský záujem však nemôže viesť k ukladaniu povinností alebo vyvodzovaniu následkov, ktoré zákonná úprava neustanovuje.
IV.
Záver
16. Na základe uvedených úvah tak kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je v rozsahu uplatnených sťažnostných bodov nedôvodná. Preto ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol.
17. Žalobca mal v kasačnom konaní úspech a vynaložil trovy na vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti. Preto mu kasačný súd podľa § 167 v spojení s § 467 ods. 1 SSP priznal ich náhradu proti neúspešnému žalovanému.
18. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.