Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžfk/68/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej (sudca spravodajca), PhD., LLM. (sudca spravodajca) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): F.I.N. spol. s r. o., so sídlom: A. Bernoláka 21, 010 01 Žilina, IČO: 44 234 023, zastúpeného advokátom: Matejka Friedmannová s.r.o., so sídlom: Dunajská 48, 811 08 Bratislava, IČO: 47 248 998, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 317291/2018 zo dňa 05.06.2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 22.05.2019, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

II. Účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

III. Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti z a m i e t a.

odôvodnenie:

I. Konanie pred správnymi orgánmi

1. Mesto Žilina ako správca dane (ďalej aj „správca dane“) vyrubilo rozhodnutím č. 207694/2016 zo dňa 02.03.2018 (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane“) žalobcovi daň za nevýherné hracie prístroje za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016 v sume 1.800,00 Eur podľa o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej aj „“) a Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Žilina č. 17/2014 o dani z nehnuteľností, dani za psa, dani za predajné automaty a dani za nevýherné hracie prístroje (ďalej aj „VZN“).

2. Vyrubeniu dane predchádzalo miestne zisťovanie správcom dane v prevádzke Biliard & Bowling Club Athena Hájik, Terasy 3471/6 v Žiline. Správca dane v rámci neho zistil, že v prevádzke sa nachádzalo 7 nevýherných hracích prístrojov - 3x biliard, 3x bowling a 1x snooker. Ani jeden z týchto nevýherných hracích prístrojov nebol označený štítkom v zmysle VZN. Správca dane svoje zistenia prejednal s konateľom žalobcu na ústnom pojednávaní dňa 31.05.2017, na ktorom tento uviedol, že nevýherné hracie prístroje sa využívajú bezodplatne. Správca dane však vlastným šetrením zistil, že na stránke prevádzky na sociálnej sieti Facebook sa nachádzajú informácie o cene bowlingu (6 Eur/hodina), fotografia billboardu propagujúca 20 % zľavu z ceny hry a fotografie, z ktorých bolo zrejmé, že sa v prevádzke nachádzalo 6 nevýherných hracích prístrojov (2x bowling, 1x snooker, 3x biliard). Správca dane ďalej zistil, že prevádzka mala na internete tiež zverejnenú skončenú ponuku na zľavovom portáli. Správca dane dňa 4.10.2017 vyzval žalobcu na podanie priznania k dani za nevýherné hracie prístroje za roky 2013 - 2016 a čiastkového priznania k dani za rok 2017.

3. Keďže žalobca nepodal priznanie k dani za uvedené obdobia, správca dane oznámením zo dňa 13.11.2017 pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok v zmysle o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“). Na možnosť uvedeného postupu určovania dane podľa pomôcok žalobcu upozornil vo výzve na podanie daňového priznania. Ako pomôcky správca dane použil: zápisnicu o miestnom zisťovaní zo dňa 16.5.2017 a zápisnicu o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu zo dňa 31.5.2017, VZN, podklady z internetových zdrojov (uvedené vyššie), žalobcovu zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 27.6.2013 a dodatok č. 1 k nej zo dňa 22.4.2015. Správca dane vyhotovil protokol o určení dane podľa pomôcok zo dňa 18.12.2017, ktorý dňa 28.12.2017 doručil žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu. K protokolu sa žalobca vyjadril listom zo dňa 16.1.2018, v ktorom protokol označil za nezákonný a nepravdivý. Podľa žalobcu sú nevýherné hracie prístroje prevádzkované bezodplatne a predmetom odplatného prenájmu sú len priestory a nie samotné nevýherné hracie prístroje. Uviedol tiež, že žalobca nikdy neprevádzkoval stránku na sociálnej sieti Facebook a správca dane nedisponuje účtenkami z daňovej registračnej pokladnice na preukázanie odplatného prevádzkovania nevýherných hracích prístrojov. Žalobcove pripomienky k protokolu správca dane prerokoval so žalobcom na ústnom pojednávaní dňa 19.2.2018.

4. Rozhodnutím správcu dane bola žalobcovi za rok 2016 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubená daň vo výške 1800 Eur (ročná sadzba za jeden nevýherný hrací prístroj vo výške 300 Eur krát 6 v súlade s VZN). V odôvodnení správca dane uviedol, že odplatné prevádzkovanie nevýherných hracích prístrojov mal za preukázané. K používaniu stránky na sociálnej sieti Facebook uviedol, že ako užívateľ konta je uvedený Biliard & Bowling Club Athena Hájik, t. j. prevádzka žalobcu, kde sa nevýherné hracie prístroje nachádzajú. Priamo na tejto stránke je uvedený totožný e-mailový kontakt a telefónne číslo na konateľa žalobcu ako v ohlásení žalobcu na účely poplatku za komunálny odpad adresovanom správcovi dane.

5. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, na základe ktorého žalovaný rozhodnutím č. 317291/2018 zo dňa 5.6.2018 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) potvrdil rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný dospel k záveru, že bola splnená zákonná podmienka oprávňujúca správcu dane pristúpiť v zmysle § 48 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku k procesu určenia dane podľa pomôcok, nakoľko žalobca nepodal daňové priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje za rok 2016 na základe výzvy správcu dane. Postup správcu dane bol podľa žalovaného v súlade so zákonom, keď pri určení dane použil pomôcky, ktoré mal k dispozícii alebo ktoré si zaobstaral bez súčinnosti s daňovým subjektom. Žalovaný zdôraznil, že správca dane dňa 13.11.2017 žalobcovi oznámil, že pristupuje k procesu určenia dane za nevýherné hracie prístroje za rok 2016 podľa pomôcok a teda žalobca v priebehu tohto procesu mohol predložiť doklady, ktoré by mali vplyv na postup správcu dane pri určovaní dane. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí tiež podotkol, že daňový subjekt v podanom odvolaní namieta skutočnosti, ktoré nesúvisia s nezákonnosťou postupu správcu dane pri určení dane podľa pomôcok. V tejto súvislosti žalovaný pripomenul, že v zmysle § 74 ods. 5 Daňového poriadku je odvolací orgán v prípade podania odvolania proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok povinný skúmať iba dodržanie zákonných podmienok na použitie určenia dane podľa pomôcok a dodržanie podmienok uvedených v § 48 Daňového poriadku.

II. Konanie na krajskom súde

6. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Žiline (ďalej aj „správny súd„ alebo „krajský súd“) a navrhol rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobné body vymedzil nasledovne: a) zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, správcovi dane a ani žalovanému sa nepodarilo preukázať, že žalobca odplatne prevádzkoval nevýherné hracie prístroje v období od 01.01.2016 do 31.12.2016, b) rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, nakoľko nespĺňajú požiadavky § 63 Daňového poriadku, teda neobsahujú všetky zákonom predpísané náležitostí (o. i. riadne odôvodnenie na podklade zrozumiteľných, konzistentných, vyčerpávajúcich, ale výstižných úvah a záverov, ktoré vychádzajú len z nepochybne preukázaných skutočností a dôkazov založených v administratívnom spise), konkrétne z nich nie je zrejmé, z akých nepochybne preukázaných skutočností

dospeli k záveru, že žalobca v období od 01.01.2016 do 31.12.2016 odplatne prevádzkoval šesť nevýherných hracích prístrojov, c) skutkový stav je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, nakoľko správca dane aj žalovaný stavajú svoje závery, hypotézy a predpoklady uvedené v rozhodnutiach len na nepodložených dohadoch a špekulatívnych domnienkach, pre ktoré neexistuje žiaden priamy dôkaz ani ucelená reťaz relevantných, kredibilných a na seba nadväzujúcich a navzájom sa dopĺňacích nepriamych dôkazov, d) rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže správca dane a žalovaný nedostatočne zistili skutkový stav tým, že konštatovali u žalobcu prevádzkovanie nevýherných hracích prístrojov za odplatu a následne nesprávne posúdili vec z hľadiska právneho tým, že žalobcovi vyrubili daň za nevýherné hracie prístroje na rok 2016. 7. Vo vzťahu k námietke ohľadne skutkového stavu žalobca uviedol, že správca dane a následne ani žalovaný nedisponujú žiadnymi priamymi dôkazmi, ktoré preukazujú odplatné prevádzkovanie nevýherných hracích prístrojov žalobcom v roku 2016 ani počet nevýherných hracích prístrojov prevádzkovaných žalobcom v roku 2016. Žalobca má tiež za to, že mu nie je možné pripísať užívanie údajnej stránky prevádzky na Facebooku. Zdôvodnenie rozhodnutia prvostupňového aj druhostupňového správneho orgánu považuje za svojvoľné, za porušenie pravidiel formálnej logiky, za nesprávne posúdenie skutkového stavu a za porušenie základného práva žalobcu na spravodlivý proces.

8. Žalovaný navrhoval správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným bodom. Poukázal na to, že žalobca v žiadnom zo svojich vyjadrení, ani v podanom odvolaní nespochybnil samotné prevádzkovanie nevýherných hracích prístrojov ani ich počet. Žalobca bol zákonným spôsobom oboznámený o tom, že správca dane pristupuje k procesu určenia dane podľa pomôcok a žalobca mal v súlade s § 48 ods. 4 Daňového poriadku možnosť spochybniť zistenia uvedené v miestnom zisťovaní zo dňa 16.05.2017, a to predložením relevantných dôkazov preukazujúcich svoje tvrdenie. Keďže žalobca tak neurobil, správca dane pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistení a z pomôcok, ktoré konkrétne špecifikoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

9. Žalobca v písomnom vyjadrení k uvedenému stanovisku nesúhlasil s argumentáciou žalovaného a zotrval na dôvodoch správnej žaloby.

10. Krajský súd vydal dňa 22.5.2019 rozsudok sp. zn. (ďalej aj ako „preskúmavaný rozsudok“), ktorým žalobu zamietol a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania.

11. V odôvodnení preskúmavaného rozsudku krajský súd vyhodnotil žalobné námietky ako nedôvodné. Skutkový stav zistený správcom dane považoval za dostatočný s tým, že zopakoval kľúčové zistenia správnych orgánov. Rozhodnutia správnych orgánov považoval za zrozumiteľné a odôvodnené. Námietku žalobcu, že skutkový stav, ktorý správca dane vzal za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu, súd takisto považoval za nedôvodnú. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu, či boli dodržané zákonné podmienky na použitie § 48 Daňového poriadku (určenie dane podľa pomôcok), zosumarizoval tieto podmienky aplikujúc ich na zistený skutkový stav a dospel k záveru, že postup správnych orgánov bol zákonný. Z tohto dôvodu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

III. Konanie na Najvyššom správnom súde SR

12. Proti preskúmavanému rozsudku podal žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť, pretože mal za to, že krajský súd (i) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, a (ii) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

13. Podľa sťažovateľa správny súd nezohľadnil argumentáciu žalobcu, konkrétne nezohľadnil tvrdenia, že nevýherné hracie prístroje umiestnené v prevádzke nie sú vo vlastníctve žalobcu a neprevádzkuje ich za úhradu, že nemá žiadne doklady o úhradách za ich užívanie tretími osobami, že v prevádzke bol oznam že biliardové stoly a bowlingové dráhy sú prevádzkované bezodplatne, a že správca dane nepreukázal skutočnosť, že nevýherné hracie prístroje sa v prevádzke nachádzali aj v zdaňovacom období 01.01.2016 - 31.12.2016, že boli aspoň jeden deň spustené, používané a prevádzkované, a ak by aj boli prevádzkované, že sa tak dialo za úhradu, že pomôcky, ktoré si zabezpečil správca dane

(Facebook, skončená ponuka na zľavovom portáli) sú vierohodné a vytvorené a aktualizované žalobcom. Sťažovateľ sa ďalej domnieva, že správca dane vyvodil zo zistených skutočností závery, ktoré odporujú logike a nie sú v súlade s objektívnou skutočnosťou (zo zistenia, že dňa 16.05.2017 sa v prevádzke nachádzalo 7 nevýherných hracích prístrojov vyvodil, že hracie prístroje sa v prevádzke nachádzali aj v roku 2016). S uvedenými závermi sa stotožnil aj žalovaný a správny súd bez adekvátneho objasnenia myšlienkových postupov, ktoré by k takýmto záverom mali viesť a bez zohľadnenia námietok uvedených žalobcom. Sťažovateľ tvrdí, že uvedený postup správnych orgánov a krajského súdu odporuje princípom právneho štátu a legality, je v rozpore so základnými zásadami správy daní a rozhodnutia sú arbitrárne a nepreskúmateľné. Poukázal na právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle judikatúry ESĽP, pričom mal za to, že jeho námietky boli rozhodujúcimi argumentami, ku ktorým sa správne orgány ako aj krajský súd mali vyjadriť.

14. Podľa sťažovateľa podmienkou na použitie § 48 Daňového poriadku (určovanie dane podľa pomôcok) je okrem dodržania procesného postupu správcu dane aj naplnenie obsahových podmienok zákonnej normy (zistenie základu dane v posudzovanom zdaňovacom období a zaobstaranie si pomôcok, ktoré bez pochybností umožňujú správne určenie dane). Redukcia zákonných podmienok § 48 Daňového poriadku len na dodržanie procesného postupu bez akéhokoľvek vzťahu k obsahu zistených skutočností a overenia vierohodnosti a pôvodu získaných pomôcok je nesprávnym čisto formalistickým výkladom. Ak správca dane vychádzal z pomôcok, ktoré objektívne nie sú spôsobilé preukázať všetky skutočnosti zakladajúce vznik daňovej povinnosti a napriek tomu daň vyrubil, postupoval nezákonne. V nadväznosti na to žiadal zrušenie preskúmavaného rozsudku alebo jeho zmenu tak, že sa rozhodnutie správu dane i rozhodnutie žalovaného zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Požadoval tiež priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.

15. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

IV. Právny názor Najvyššieho správneho súdu SR

16. Najvyšší správny súd SR začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1.8.2021 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu SR na Najvyšší správny súd SR odo dňa 1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu SR (g ods. 4 a 6 SR v spojení s o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu SR a bola jej pridelená sp. zn. . Od 1.8.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

17. Senát Najvyššieho správneho súdu SR konajúci ako kasačný súd [ (ďalej aj „“)] predovšetkým postupom podľa v spojení s <.> preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná ( ), vo veci jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a kasačnú sťažnosť zamietol podľa .

18. Podľa : „Predmetom dane za nevýherné hracie prístroje sú hracie prístroje, ktoré sa spúšťajú alebo prevádzkujú za odplatu, pričom tieto hracie prístroje nevydávajú peňažnú výhru a sú prevádzkované v priestoroch prístupných verejnosti [...]“.

19. Podľa : „Daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nevýherné hracie prístroje prevádzkuje.“

20. Podľa § 48 ods. 1 Daňového poriadku: „Správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt a) nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane, b) nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, alebo c) neumožní vykonať daňovú kontrolu [...].“

21. Podľa § 48 ods. 2 Daňového poriadku: „Správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň uvedený v oznámení. [...].“

22. Podľa § 48 ods. 3 Daňového poriadku: „Správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov.“

23. Podľa § 49 ods. 1 Daňového poriadku: „O určení dane podľa pomôcok správca dane vyhotoví protokol o určení dane podľa pomôcok, ktorý doručí daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie. Na obsah tohto protokolu sa primerane vzťahuje § 47 <P.>. Súčasťou protokolu o určení dane podľa pomôcok je aj súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň.“

24. Podľa § 49 ods. 2 Daňového poriadku: „Daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 <hV.> najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok. [...].“ 25. Podľa § 74 ods. 5 Daňového poriadku: „Ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite § 48 <P.>. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí.“

26. Sťažovateľ v sťažnostných bodoch v podstate poukazuje na nezákonnosť určenia dane za nevýherné hracie prístroje v zdaňovacom období roku 2016 podľa pomôcok, nespôsobilosť zadovážených pomôcok preukázať odplatné prevádzkovanie nevýherných hracích prístrojov po celú dobu roku 2016, ktoré je predmetom dane, a nedostatočnosť odôvodnenia preskúmavaného rozsudku. Sťažovateľ tvrdí, že podmienkou na určenie dane podľa pomôcok nemá byť len splnenie formálneho procesného postupu podľa § 48 a 49 Daňového poriadku (výzva na podanie daňového priznania, oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok, vyhotovenie protokolu a pod.), ale aj overenie vierohodnosti a pôvodu získaných pomôcok a presné a nepochybné zistenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosti. Podľa neho správne orgány pri určovaní daní majú tiež odôvodniť svoje rozhodnutia použitím vyčerpávajúcich, ale výstižných úvah a záverov, ktoré vychádzajú len z nepochybne preukázaných skutočností a dôkazov.

27. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ nenamieta ani tak procesný postup a splnenie formálnych podmienok potrebných pre určovanie dane podľa pomôcok podľa § 48 a 49 Daňového poriadku, ako samotný postup správnych orgánov pri použití a hodnotení pomôcok v procese zisťovania skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane podľa obsahu pomôcok. V tomto ohľade namieta najmä nespôsobilosť použitých pomôcok na zistenie a preukázanie skutkového stavu.

28. V súvislosti so splnením formálnych podmienok pre určovanie dane podľa pomôcok a k postupu určovania dane podľa pomôcok podľa § 48 a 49 Daňového poriadku má kasačný súd za to, že správca dane i žalovaný postupovali plne v súlade so zákonom. V tomto smere odkazuje na sumarizáciu skutočností obsiahnutú v prvých častiach tohto rozsudku (tak ako tieto skutočnosti uvádza i preskúmavaný rozsudok a rozhodnutia správnych orgánov). V súvislosti so spôsobilosťou použitých pomôcok objasniť a preukázať skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a povinnosťami správnych orgánov pri hodnotení pomôcok a zisťovaní skutkového stavu poukazuje kasačný súd na osobitnú zjednodušenú povahu určovania dane podľa pomôcok a ďalšie argumenty, ktoré objasňujú, prečo je sťažovateľova argumentácia nesprávna (viď body 31 a nasl.).

29. Povinnosťou všetkých orgánov štátnej moci je svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je i právna istota, a s princípom právnej istoty v rozhodovacej činnosti súdov korešponduje potom i zásada rozhodovania súdov v obdobných veciach rovnakým spôsobom. Uvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva

legislatívne zakotvená prostredníctvom ustanovenia podľa ktorého: „Ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.“

30. Na základe citovaného ustanovenia odkazuje Najvyšší správny súd SR na nedávny rozsudok Najvyššieho súdu SR v obsahovo obdobnej veci sp. zn. zo dňa 25. mája 2021, ktorého odôvodnenie ďalej v príslušnom rozsahu uvádza. Nakoľko rozsudok sa týkal určenia dane podľa pomôcok za nevýherné hracie prístroje za zdaňovacie obdobie roku 2014 u totožného žalobcu, kasačný súd ďalej pre prehľadnosť uvádza označenie zdaňovacieho obdobia roku 2016, ku ktorému sa viažu preskúmavaný rozsudok a rozhodnutia správnych orgánov v tomto konaní.

31. Vo vzťahu k sťažnostným bodom musí kasačný súd predovšetkým zdôrazniť, že rozhodnutiu o vyrubení dane sťažovateľovi za rok [2016] nepredchádzalo riadne daňové konanie s dokazovaním, ale daň určil jej správca osobitným, zjednodušeným režimom podľa pomôcok v zmysle § 15 ods. 3 a § 48 a § 49 Daňového poriadku. Prvotné informácie o predmete daňovej povinnosti správca dane nezískal od sťažovateľa, ale vykonaním miestneho zisťovania v sťažovateľovej prevádzke dňa 16.5.2017, pri ktorej zaznamenal prevádzkovanie siedmich nezdanených nevýherných hracích prístrojov prístupných verejnosti za odplatu. Kasačný súd pripomína, že sťažovateľ napriek výzve správcu dane nepodal daňové priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje za roky 2013 až 2017, hoci bol poučený o následkoch spočívajúcich v následnom začatí procesu určovania dane podľa pomôcok. O začatí tohto procesu bol sťažovateľ taktiež riadne upovedomený. Keďže sťažovateľ so správcom dane naznačeným spôsobom nespolupracoval, postupoval ďalej správca dane v súlade so zákonom, keď prevzal iniciatívu a pristúpil i bez súčinnosti so sťažovateľom k určovaniu dane podľa pomôcok, ktoré mal k dispozícii resp. ktoré sám zhromaždil. Z uvedeného hľadiska žalovaný i krajský súd správne vyhodnotili zákonné podmienky pre tento zjednodušený spôsob určenia dane za splnené. To napokon sťažovateľ ani nespochybňoval.“

32. Kasačný súd ďalej uvádza že „pomôcky“ v zmysle § 48 ods. 1 a nasl. Daňového poriadku nemožno považovať za plnohodnotné dôkazy. Pri určovaní dane podľa pomôcok totiž nedochádza k dokazovaniu v zmysle čo najúplnejšieho zisťovania a preverovania rozhodujúcich skutočností pre správne určenie dane. Začatie tohto procesu je skutočne následkom pasivity daňového subjektu a jeho nespolupráce so správcom dane pri zisťovaní podkladov pre správne rozhodnutie o daňovej povinnosti. V tomto postupe správca dane určuje daň na základe jemu dostupných informácií získaných z rôznych listín, obsahu výpovedí fyzických osôb v iných konaniach, zo stanovísk správcov daní či bankových subjektov alebo i z vlastných poznatkov zo zdaňovania dotknutého subjektu či podobných daňových subjektov, pričom takéto pomôcky zhromažďuje aj bez súčinnosti s dotknutým daňovým subjektom. Ten môže do procesu určovania dane kedykoľvek vstúpiť a ponúknuť správcovi dane vlastné informácie a dôkazy, ktoré sa v následnom konaní použijú ako pomôcky. Účelom pomôcky teda nie je preukázať určitú právne významnú skutočnosť, ale pomôcť správcovi dane vytvoriť si čo najpravdepodobnejšiu predstavu o predmete dane a jej výške.

33. Dôležitým právnym následkom začatia procesu určovania dane podľa pomôcok je obmedzenie rozsahu práv daňového subjektu v súvislosti s hodnotením informácií vyplývajúcich z použitých pomôcok, a to v tom zmysle, že daňový subjekt je oprávnený vyjadriť sa len k tomu, či boli dodržané zákonné podmienky pre použitie tohto spôsobu určenia dane a k okolnostiam, z ktorých vyplývajú pre daňový subjekt výhody, ak sú spôsobilé privodiť preň priaznivejšie rozhodnutie o daňovej povinnosti. Podobné obmedzenie platí aj v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane o vyrubení dane podľa pomôcok (§ 74 ods. 5 Daňového poriadku). Preto ak bol žalovaný oprávnený v rozhodnutí o odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane vyhodnotiť len splnenie zákonných podmienok pre určenie dane podľa pomôcok, mohol sťažovateľ v správnej žalobe brojiť prakticky len proti záveru žalovaného, že tieto podmienky boli splnené.

34. Pokiaľ ide o otázku odplatnosti prevádzkovania nevýherných hracích prístrojov v roku [2016], sťažovateľ podľa názoru kasačného súdu v konaní pred správnym súdom ničím hodnoverným nedoložil, že by vyberal od zákazníkov odplatu za používanie priestorov herne, nie za hru na nevýherných hracích prístrojoch. [...] Možno však súhlasiť [...], že aj keby sťažovateľ „spoplatňoval“ napríklad len vstup do priestorov herne, bola by cena tohto vstupu bezpochyby i odplatou za možnosť použitia nevýherných

hracích prístrojov, len v inej forme ako priama hodinová sadzba za biliard, snooker či bowling, ktorá je pri tomto type podnikania obvyklá. Na podstate odplatnosti prevádzkovania nevýherných hracích prístrojov by sa teda nič nezmenilo. Kasačný súd podotýka, že príjem z tejto činnosti podlieha dani z príjmov bez ohľadu na to, v akej forme si prevádzkovateľ cenu za používanie prístrojov účtuje. Pokiaľ teda odplatnosť používania nevýherných hracích prístrojov je podľa [zákon o miestnych daniach] podmienkou pre zdanenie ich prevádzkovania miestnou daňou z nevýherných hracích prístrojov, potom možno spoľahlivo skonštatovať, že táto podmienka bola splnená.

35. K spochybňovaniu preukaznosti použitých pomôcok upozorneniami sťažovateľa, že na každej pomôcke (fotografii, informácii z internetovej stránky) je zachytený len jeden okamih, z čoho sťažovateľ zrejme usudzuje, že len v tento okamih (nie za celý kalendárny rok [2016]) by mali zachytené nevýherné hracie prístroje podliehať dani, kasačný súd uvádza, že ide o mimoriadne insitnú predstavu o vyrubovaní dane podľa pomôcok a o dokazovaní vo všeobecnosti. Možno len zopakovať, že fotografie a ďalšie informácie z internetovej stránky sú pomôckami umožňujúcimi správcovi dane rekonštruovať skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o daňovej povinnosti a ktoré neboli získané od nespolupracujúceho sťažovateľa. Kasačný súd naostatok len zdôrazňuje, že sťažovateľ nepredložil žiadne dôkazy (pomôcky), ktoré by vyvracali odôvodnený predpoklad, že prevádzkoval správcom dane určený počet nevýherných hracích prístrojov od spustenia prevádzky herne až do vykonania miestneho zisťovania dňa 16.5.2017, ako to vyplýva z použitých pomôcok.“

36. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa v spojení s (a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní mu nepriznal nárok na náhradu trov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevidel dôvod na postup podľa .

O odkladnom účinku kasačnej sťažnosti

37. Návrh sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti kasačný súd zamietol. Najvyšší správny súd SR pri posudzovaní dôvodnosti návrhov sťažovateľa dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.

38. Rozhodnutie kasačného súdu o priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti je potrebné považovať za výnimočné rozhodnutie. Výnimočnosť tohto procesného úkonu správneho súdu spočíva v tom, že takýmto pôsobením súdnej moci sa paralyzujú účinky právoplatného rozhodnutia krajského súdu.

39. Podľa kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa uznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

40. Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia kasačného súdu podľa odseku 1 sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia krajského súdu a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci. Na rozhodovanie o odkladnom účinku kasačnej sťažnosti sa primerane použijú ustanovenia až okrem lehôt podľa a .

41. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.