Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Asan/16/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Šabovej PhD., a Mgr. Kristíny Babiakovej v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): K. Q., R.. XX.XX.XXXX, D. N. XXX/X, K., zast.: JUDr. Iveta Ďurčaťová, advokátka, so sídlom Kollárova 35, Martin, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ-ZA-OOP1-2018/022362/Hri zo dňa 09. júla 2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. -102 zo dňa 28. februára 2019, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. -102 zo dňa 28. februára 2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

I.

Priebeh administratívneho a súdneho konania

1. Kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline (ďalej aj len „krajský súd“) podľa (ďalej len „“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ-ZA-OOP1-2018/022362/Hri zo dňa 09. júla 2018, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Okresným úradom Martin, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) č. OÚ-MT-OVVS-2018/001052/389/17/P, č. OÚ-MT-OVVS-2018/002539/435/17/P zo dňa 21. februára 2018, ktorým prvostupňový orgán uznal žalobcu za vinného:

- z priestupku proti majetku podľa o priestupkoch (ďalej aj ako „zákon o priestupkoch“), ktorého sa dopustil tým, že dňa 28. júna 2017 v presne nezistenom čase, v doobedňajších hodinách, v K. na ulici N. XXX/X demontoval vrchnú časť plotu (kryciu fóliu zelenej farby) o výške 30 cm a dĺžke 16 metrov, ktorý oddeľuje pozemok žalobcu od pozemku S. F., R.. XXXX, T. D. K., N. XXX/X, čím žalobca úmyselne spôsobil škodu S. F. vo výške 50 Eur, a to poškodením veci,

- z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 02. júla 2017 v presne nezistenom čase v K. na ulici N. XXX/X, keď S.R. F. chcel dať späť vrchnú časť plotu (kryciu fóliu zelenej farby), ktorú predtým žalobca demontoval,

žalobca natiahol ruku smerom na S. F., ktorý sa však uhol a kýval plotom, aby znemožnil S. F. opravu plota, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním.

2. Za spáchané skutky prvostupňový orgán žalobcovi uložil podľa § 11 ods. 1 písm. a/ a § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch sankciu - pokarhanie. Rovnako bola žalobcovi uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 Eur.

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd, stotožňujúc sa so skutkovými zisteniami a právnymi závermi správnych orgánov o tom, že žalobca vykonal skutky, ktoré mu boli kladené v priestupkovom konaní za vinu, poukázal na to, že pravou príčinou priestupkového konania je susedský spor o vlastníctvo plotu medzi pozemkom žalobcu a pozemkom rodiny F.. Na preukázanie svojho vlastníckeho práva žalobca uvádzal kúpnu zmluvu zo dňa 28. augusta 1998 uzatvorenú medzi predávajúcim W. C. a kupujúcim - žalobcom, podľa ktorej predmetom prevodu bol rodinný dom, plot (ale od ulice), vonkajšie úpravy a pozemky tak, ako je to uvedené v znaleckom posudku Ing. Rastislava Doboša č. 045/98 zo dňa 16. augusta 1998. Na rozdiel od tohto tvrdenia svedok S.R. F. v správnom konaní tvrdil, že vlastníkom plotu je on, pretože ho v roku 1960 staval jeho otec, k čomu predložil čestné prehlásenie E. H. zo dňa 17. októbra 2016, že plot s betónovým základom, kovovými stĺpikmi a pletivom medzi domami N. X a N. X v dĺžke cca 23 metrov staval v roku 1960 pán Ľ. F., vtedajší majiteľ domu N. X, pričom mu E. H. čiastočne pomáhal. O prešetrení sporu o vlastníctvo predmetného plotu svedčí odpoveď Mesta Martin zo dňa 03. januára 2017 adresovaná žalobcovi, v ktorej je uvedené, že v prípade sporu o vlastníctvo oplotenia doporučili obrátiť sa na súd v zmysle , pretože stavebný úrad potvrdenie o vlastníctve nevydáva.

4. Z uvedeného podľa krajského súdu jednoznačne vyplýva, že vlastníctvo plotu medzi pozemkami žalobcu a rodinou F.Ý. je sporné. Žalobca priznal, že odmontoval vrchnú časť plotu (kryciu fóliu zelenej farby) o výške 30 cm a dĺžke 16 metrov, ktorú si na plot namontoval pán F.. Uvedené urobil preto, lebo S. F. namontoval kryciu fóliu na jeho plot a bez jeho súhlasu. Skutočnosť, že žalobca demontoval tieniacu fóliu z predmetného plotu potvrdil aj svedok S. I., ktorý uviedol, že žalobcovi pomáhal pri odstraňovaní vrchnej časti krycej fólie, ktorú na plot namontoval S. F.. Na základe vykonaného dokazovania krajský súd konštatoval, že krycia fólia bola vlastníctvom S. F., ktorý ju na plot namontoval a rovnako bolo jednoznačne preukázané, že túto fóliu demontoval a poškodil žalobca.

5. Krajský súd dôvodil, že pri určení druhu sankcie správne orgány prihliadali na skutočnosť, že objekt priestupku bol porušený prechodne, že išlo o poruchu odstrániteľnú. Správny orgán správne prihliadal aj na to, že žalobca sa priznal, že demontoval kryciu fóliu, ktorá bola vlastníctvom S. F., odklonením na jeho pozemok. Z dôvodu, že žalobca ako obvinený nemá záznam v evidencii priestupkov vedenej na správnom orgáne a prihliadajúc na okolnosti, ktoré znižujú závažnosť priestupku, správny orgán považoval uloženú sankciu - pokarhanie, za primeranú k jeho náprave. Krajský súd rovnako konštatoval, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal s námietkami žalobcu (škoda nebola spôsobená úmyselne a škoda nevznikla žiadna, arogantné a dehonestujúce správanie prejednávajúceho pracovníka K.. Ž. voči žalobcovi, ako aj voči jeho právničke). Krajský súd rovnako ako žalovaný zdôraznil, že o tom, či umiestnenie tieniacej fólie zo strany pána F. je protizákonné, môže rozhodnúť len súd v rámci občianskoprávneho konania o vlastníctvo oplotenia medzi pozemkami žalobcu a S. F..

6. Na základe uvedeného bolo podľa názoru krajského súdu napadnuté rozhodnutie žalovaného vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu.

7. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa a contrario tak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, náhradu trov konania nepriznal. Rovnako krajský súd nepriznal náhradu trov konania ani žalovanému v zmysle ust. a contrario, pretože nevznikli podmienky na jeho aplikáciu.

II.

Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní

8. Žalobca podal riadne a včas proti rozhodnutiu krajského súdu kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.

9. Namietal, že krajský súd neprihliadol na skutočnosti uvedené žalobcom v jeho písomných podaniach, pre ktoré považoval žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného za nesprávne. Rozsudok krajského súdu považoval žalobca za arbitrárny. Dôvodil, že krajským súdom nebolo prihliadnuté na skutočnosť, že žalovaný ako odvolací správny orgán potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktorým bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania dvoch priestupkov, a to priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch a priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ uvedeného zákona. Žalobca sa žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu jeho rozporu so zákonom a z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu. Podľa žalobcu krajský súd sa len okrajovo a nedostatočne zaoberal prvým priestupkom proti majetku, z ktorého bol žalobca uznaný za vinného. Druhým priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu sa podľa žalobcu krajský súd nezaoberal vôbec.

10. Mal za to, že krajský súd bol značne ovplyvnený vlastným názorom o pravej príčine priestupkového konania, ktorou má byť susedský spor o vlastníctvo plotu medzi pozemkom žalobcu a pozemkom rodiny F.. K záveru krajského súdu, že predmetom prevodu predloženej kúpnej zmluvy medzi predávajúcim W. C. a kupujúcim - žalobcom bol rodinný dom, plot (ale od ulice), vonkajšie úpravy, žalobca uviedol, že k žalobe predložil fotodokumentáciu zobrazenia plotu z júna 2014, podľa ktorej od ulice je len železná brána a žiadny iný plot. Poukázal na to, že v znaleckom posudku ide len o chybu v písaní, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že v znaleckom posudku je na str. 8 uvedené bod 3.2. „§ 7 - Ploty“ a na str. 9 bod 3.3. „§ 11 - Vonkajšie úpravy“, pričom bod 3.3.5. sa výslovne samostatne zaoberá vonkajšou úpravou brány. Znalecký posudok podľa žalobcu samostatne upravuje bránu a samostatne plot, pričom znalec mal na zreteli plot medzi pozemkom žalobcu a pozemkom rodiny F., ktorý je viditeľný od ulice. V tejto súvislosti žalobca poukázal na výpoveď svedka S. F. v správnom konaní, ktorý tvrdil, že vlastníkom plotu je on, pretože v roku 1960 ho staval jeho otec, k čomu predložil čestné vyhlásenie E. H. zo dňa 17. októbra 2016, v zmysle ktorého predmetný plot staval v roku 1960 Ľ. F., vtedajší majiteľ domu N. X, pričom mu E. H. čiastočne pomáhal. K tomu považoval žalobca za potrebné uviesť, že skutočnosť, že otec p. F. staval predmetný plot neosvedčuje, že je vlastníkom predmetného plotu. Dôvodil, že podľa jeho zistení otec p. F. síce staval predmetný plot, ale pre vlastníka rodinného domu N. X (právneho predchodcu žalobcu), ktorý stavbu plotu financoval. Žalobca mal za to, že otec p. F. len staval plot na zákazku pre vlastníka rodinného domu N. X, a teda právneho predchodcu žalobcu.

11. Podľa žalobcu krajský súd nezohľadnil skutočnosť, že skutková podstata priestupku proti majetku vyžaduje úmyselné konanie osoby - obvineného, v dôsledku ktorého vznikne škoda. Mal za to, že žalobcovi tento úmysel v rámci dokazovania v správnom konaní nebol preukázaný, nakoľko žalobca v konaní nepoprel, že fólia bola vo vlastníctve p. F., poprel však skutočnosť, že ju poškodil. Zdôraznil, že tieniacu fóliu nepoškodil, keďže ju len preklopil smerom na pozemok p. F.. Podľa žalobcu mal krajský súd prihliadnuť na skutočnosť, že fóliu namontovanú p. F. na plote žalobcu bez jeho súhlasu žalobca len znížil jej odklonením (preklopením) na majetok (stranu) p. F.. Toto však nemôže byť dostatočným podkladom pre uznanie viny z priestupku. Na podporu svojich tvrdení v tejto súvislosti žalobca uviedol, že fóliu bez jej poškodenia len uvoľnil a odklonil na pozemok p. F. dňa 28. júna 2017. V danom čase bol p. F. s manželkou na dovolenke. Dňa 28. júna 2017 sa v nehnuteľnosti p. F. nachádzal p. A. H. (zať p. F.), ktorý ale nebol prítomný pri uvoľňovaní tieniacej fólie. Pán H. privolal políciu len z dôvodu domnienky, že žalobca uvoľnil tieniacu fóliu na plote patriacom p. F.. Dôvodil, že nebola ani spísaná zápisnica z miesta ohliadky dňa 28. júna 2017 a z tohto dňa nebola ani vyhotovená žiadna fotodokumentácia. Fotodokumentácia bola vykonaná až štyri dni potom ako žalobca tieniacu fóliu uvoľnil, keď ju p. F. opätovne namontoval bez súhlasu žalobcu. Mal za to, že ak by došlo k poškodeniu tieniacej fólie, bola by vyhotovená fotodokumentácia okamžite, fólia by bola zvesená a nie opätovne použitá.

12. Žalobca zdôraznil, že krajský súd vôbec neodôvodnil záver o poškodení fólie. Tento záver krajského súdu považoval žalobca za predčasný. V tejto súvislosti žalobca rovnako poukázal na to, že p. F. si na pojednávaní pred prvostupňovým orgánom neuplatnil nárok na náhradu škody, hoci ju vyčíslil v sume 50 Eur. Žalobca zdôraznil, že p. F. žiadnym spôsobom nepreukázal vznik škody. Prvostupňový orgán ani neskúmal, či ku škode došlo a v akej výške. Napriek tomu prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí uznal žalobcu za vinného z priestupku proti majetku a úmyselného spôsobenia škody vo

výške 50 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že prvostupňový orgán sa výškou škody vôbec nezaoberal a ani ju nemal relevantným spôsobom preukázanú, nemohol konštatovať úmyselné spôsobenie škody žalobcom vo výške 50 Eur. Mal za to, že krajský súd sa týmto pochybením správnych orgánov oboch stupňov nezaoberal. V zmysle uvedeného zastával názor, že správne konanie vo veci priestupku proti majetku malo byť už prvostupňovým orgánom zastavené.

13. Vo veci uznania viny z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu žalobca uviedol, že vina z tohto priestupku mu nebola preukázaná. Namietal, že žalovaný sa iba uspokojil s ustálením prvostupňového orgánu, ktorý pri rozhodovaní o vine z tohto priestupku vychádzal len z výpovedí p. F. a jeho manželky. Podľa žalobcu správne orgány oboch stupňov ani neskúmali, vzhľadom na výšku oplotenia, výšku a vek žalobcu a jeho zdravotný stav, či bolo v jeho možnostiach a schopnostiach sa takého priestupku vôbec dopustiť. Už pred správnymi orgánmi žalobca argumentoval, že v čase skutku mal už XX rokov s tým, že pre svoje pretrvávajúce zdravotné problémy s pohybovým ústrojenstvom sa už niekoľko rokov pohybuje obmedzene a len pomocou paličky. Uvedená skutočnosť musela byť podľa žalobcu zrejmá už prvostupňovému orgánu. Ďalej dôvodil, že pre svoje nepriaznivé zdravie sa nezúčastnil ani konania pred prvostupňovým orgánom dňa 16. novembra 2017, a to z dôvodu operačného zákroku výmeny kolenného kĺbu, o čom prvostupňový orgán upovedomil. Nepriaznivosť zdravotného stavu žalobcu vyplynula aj z výpovede svedka p. S. I., ktorý sa o žalobcu po operácii staral. Žalobca zdôraznil, že správne orgány oboch stupňov porušili svoju povinnosť spoľahlivo, presne a úplne zistiť skutkový stav veci a uspokojili sa len s výpoveďami manželov F.. Krajský súd sa priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu žiadnym spôsobom nevysporiadal.

14. Záverom kasačnej sťažnosti žalobca zhrnul, že krajský súd sa nezaoberal podstatou jednotlivých priestupkov, z ktorých bol žalobca uznaný za vinného rozhodnutiami správnych orgánov. Krajský súd podľa žalobcu neprihliadol na nezákonnosť a nesprávnosť postupu správnych orgánov, ktorým bolo zasiahnuté do práv žalobcu chránených SR.

IV.

15. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu súhlasil s napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Žiline a s vysloveným právnym záverom sa stotožňoval. Napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov považoval za zákonné a kasačnú sťažnosť za nedôvodnú.

III.

Posúdenie kasačného súdu

16. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa v spojení s , po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas ( a ), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti ( ), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná ( ), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa , a a postupom podľa bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná.

17. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o podanej kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku krajského súdu, ktorým krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného vo veci v úvode tohto rozhodnutia opísaných priestupkov, z ktorých spáchania bol žalobca uznaný za vinného.

18. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

19. Podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

20. Podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi.

21. Podľa § 51 zákona o priestupkoch ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

22. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

23. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

24. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

25. Kasačný súd z obsahu predloženého administratívneho spisu zistil, že na základe správ o výsledku objasňovania priestupku Obvodného oddelenia Policajného zboru Martin - východ č. ORPZ-MT-OPP3- P-223/2017 zo dňa 08. septembra 2017 a č. ORPZ-MT-OOPP3-P-293/2017 zo dňa 28. septembra 2017 začal prvostupňový orgán voči žalobcovi konanie vo veci priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch a priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch. Po vykonanom dokazovaní vydal prvostupňový orgán rozhodnutie o priestupku č. OÚ- MT-OVVS-2018/001052/389/17/P, č. OÚ-MT-OVVS-2018/002539/435/17/P zo dňa 21. februára 2018, ktorým žalobcu uznal za vinného zo spáchania uvedených priestupkov, a to na skutkovom základe opísanom v úvode tohto rozhodnutia. Po odvolaní žalobcu žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil ako vecne správne a s týmto záverom sa stotožnil aj krajský súd.

26. Podľa v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

27. V zmysle kasačnú sťažnosť možno odôvodniť tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

28. Právo na spravodlivý proces zahŕňa právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci, do ktorého okrem iného patrí aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu. Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal s úplne všetkými argumentmi účastníkov, vyjadrenie, ktoré bolo akceptované a malo rozhodujúci vplyv na výsledok sporu, musí byť zdôvodnené jasne a nepochybne.

29. Krajský súd pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku nepostupoval v zmysle vyššie uvedených zákonných pravidiel. Najvyššiemu súdu nie je zrejmé, na základe akých skutkových okolností a dôkazov dospel krajský súd k svojmu záveru, a akým spôsobom na skutkový stav aplikoval relevantné ustanovenia právnych predpisov. Odôvodnenie rozsudku, ktorým súd zamietne žalobu bez toho, aby svoj záver podporil jasnou právnou a logickou argumentáciou, nemožno považovať za presvedčivé a zákonné. Najdôležitejšou časťou odôvodnenia rozsudku je právny názor konajúceho súdu, ktorý

odôvodňuje výrok a umožňuje každému pochopiť, prečo konajúci súd vo veci rozhodol tak, ako rozhodol. Keďže výroku rozsudku nekorešponduje relevantné odôvodnenie, najvyšší súd ani nemá možnosť posúdiť, či je rozhodnutie krajského súdu vo výroku vecne správne.

30. Úlohou krajského súdu v preskúmavacom konaní je posúdiť zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu v medziach žaloby, pričom v danom prípade krajský súd týmto spôsobom vôbec nepostupoval a na žalobné námietky nereagoval relevantnou argumentáciou. Namiesto zrozumiteľného a logického vyhodnotenia argumentácie žalobcu vo vzťahu k zisteniam a záverom správnych orgánov krajský súd len popisne reprodukoval skutkové zistenia, pričom vlastná argumentácia súdu vo vzťahu k žalobným námietkam v rozhodnutí chýba.

31. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nemožno zistiť, akým spôsobom krajský súd aplikoval na zistený skutkový stav relevantné ustanovenia právnych predpisov, a to vo vzťahu k skutkovým podstatám oboch priestupkov (§ 50 ods. 1 a § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch), za ktorých spáchanie bol žalobca správnymi orgánmi uznaný za vinného. Záver súdu o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia musí byť podložený vlastnou argumentáciou konajúceho súdu, vychádzajúcou zo zisteného skutkového stavu, ktorý je subsumovaný pod relevantné právne normy, pričom je nutné, aby konajúci súd reagoval na vecne relevantné žalobné námietky. Krajský súd v odôvodnení rozsudku týmto spôsobom nepostupoval, čím svoje rozhodnutie zaťažil vadou nepreskúmateľnosti.

32. V odôvodnení rozsudku v bode 7, ktorý obsahuje v podstate celú argumentáciu krajského súdu, absentuje samotná logická úvaha krajského súdu, z ktorej by bolo zrejmé, ako krajský súd vzájomne vyhodnotil tie ktoré skutkové zistenia a príslušnú právnu úpravu a z akého dôvodu vyvodil závery, ku ktorým dospel, vysporiadajúc sa pritom s konkrétnymi vecnými námietkami žalobcu. Krajský súd vôbec nevenoval pozornosť vzniku škody na majetku (tieniacej fólii) poškodeného S. F., ako jednému z pojmových znakov skutkovej podstaty priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch. V súvislosti s týmto priestupkom sa krajský súd obmedzil iba na konštatovanie o preukázanom vlastníctve tieniacej fólie S. F. a jej demontovaní a poškodení žalobcom. Krajský súd nielenže opomenul odôvodniť samotný vznik škody na predmetnej fólii, ale bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia konštatoval poškodenie fólie konaním žalobcu.

33. Ako správne žalobca namietal, rozhodnutiami správnych orgánov oboch stupňov bol uznaný za vinného z dvoch priestupkov, pričom druhým priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu sa krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nijakým spôsobom nezaoberal, a to aj napriek žalobným námietkam, v rámci ktorých žalobca vinu zo spáchania tohto priestupku popieral a rozporoval dokazovanie správnych orgánov v tomto smere.

IV.

Záver

34. Na základe uvedeného odôvodnenie napadnutého rozsudku nemožno považovať za presvedčivé a zákonné. Svojím postupom krajský súd porušil právo žalobcu na spravodlivý proces, ktoré vychádza z a ods. 2 . Kasačný súd preto rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. -102 zo dňa 28. februára 2019 podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby a následne rozhodnúť, pričom krajský súd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť.

35. O trovách kasačného konania kasačný súd nerozhodoval. Bude povinnosťou krajského súdu v novom rozhodnutí podľa rozhodnúť aj o trovách a ich náhrade v rámci prvostupňového, ako aj kasačného konania.

36. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.