Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžfk/47/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. (spravodajca) a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej veci žalobcu: DIOS Slovakia, s.r.o., so sídlom Gemerská 3, Košice, IČO: 36 225 576, (pôvodne JUDr. Igor Varga, správca konkurznej podstaty úpadcu/žalobcu, právne zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica), proti žalovanému (sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103601168/2016 zo dňa 26. júla 2016, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. -90 zo dňa 16. novembra 2017, v spojení s opravným uznesením č.k. -146 zo dňa 3. apríla 2018, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k.20S/94/2016-90 zo dňa 16. novembra 2017, v spojení s opravným uznesením č.k. -146 zo dňa 3. apríla 2018, z r u š u j e a vec v r a c i a krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č.k. -90 zo dňa 16. novembra 2017, v spojení s opravným uznesením č.k. -146 zo dňa 3. apríla 2018 postupom podľa (ďalej len „“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 103601168/2016 zo dňa 26. júla 2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol s poukazom na S.s.p. tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

2. Napadnutým rozhodnutím č. 103601168/2016 zo dňa 26. júla 2016 žalovaný podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 102520392/2016 zo dňa 9. februára 2016, ktorým bol žalobcovi podľa a Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie august 2012 na dani z pridanej hodnoty (ďalej len aj ako „DPH“) v sume 637 095,72 €.

3. Z odôvodnení rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že kontrolou predložených dokladov, evidencií a záznamov DPH oproti údajom v podanom daňovom priznaní a súhrnnom výkaze za zdaňovacie obdobie august 2012, bolo zistené, že daňový subjekt DIOS Slovakia, s.r.o. si v daňovom priznaní uplatnil oslobodenie od dane podľa o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“) z transakcií, ktorých predmetom podľa (v rozhodnutí správcu dane) špecifikovaných faktúr bolo bravčové mäso - z dodávok tovaru do iného členského štátu pre odberateľa - platiteľa DPH z iného členského štátu - Maďarská republika - HALMI BUILDING TRADE Kft., v celkovej sume 1 278 720,09 €. Keďže v priebehu daňovej kontroly nebolo preukázané, že dodanie tovaru bolo reálne uskutočnené pre

platiteľa - pre osobu uvedenú na faktúrach a teda pre osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte

- Maďarskej republike kontrolovaný daňový subjekt nesplnil podmienku oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu v zmysle . Vzhľadom na to, že správca dane zistil, že daňový subjekt nesplnil uvedenú podmienku oslobodenia od dane správca dane považoval predmetné dodávky tovaru za dodanie tovaru v tuzemsku podľa , pri ktorých vzniká daňová povinnosť podľa . 4. Z rozhodnutí daňových orgánov ďalej vyplýva, že kontrolovaný daňový subjekt si v zdaňovacom období august 2012 uplatnil právo na odpočítanie dane od dodávateľa MC GOLD, spol. s.r.o., na základe (v rozhodnutí správcu dane) špecifikovaných faktúr, ktorých predmetom bolo dodanie tovaru - jatočné ošípané. Vzhľadom na to, že dodanie tovaru v zmysle sa neuskutočnilo, daňová povinnosť v zmysle nevznikla, a preto kontrolovanému daňovému subjektu v zdaňovacom období august 2012 nevznikol nárok na odpočítanie dane v zmysle a v nadväznosti na v celkovej výške 421 706,74 €.

5. Daňové orgány taktiež kontrolou predložených dokladov a údajov uvedených v daňovom priznaní DPH za zdaňovacie obdobie august 2012 zistili, že kontrolovaný daňový subjekt si v predmetnom zdaňovacom období uplatnil právo na odpočítanie DPH na základe faktúry č. A 2012181 vo výške 2 268,98 € vystavenej daňovým subjektom EUROCOOP spotrebné družstvo, predmetom ktorej bola dodávka tovaru - bravčových polovíc. Vzhľadom na to, že dodanie tovaru sa v zmysle neuskutočnilo, daňová povinnosť v zmysle nevznikla a preto kontrolovanému daňovému subjektu v zdaňovacom období august 2012 nevznikol nárok na odpočítanie dane v zmysle a v nadväznosti na v celkovej výške 2 268,98 €.

6. Krajský súd k jednotlivým žalobným námietkam v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že pokiaľ žalobca vo svojej žalobe namietal dĺžku trvania daňovej kontroly zo strany správcu dane, ktorá podľa neho presiahla zákonom stanovenú dobu (1 rok), v dôsledku čoho dôkazy použité z nej ako aj samotné rozhodnutie žalovaného považoval za nezákonné, uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Poukázal na to, že správca dane postupoval v zmysle zákona (Daňového poriadku) a lehotu v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku na daňovú kontrolu dodržal, keďže v súlade § 61 ods. 1 písm. b) daňovú kontrolu, ktorá začala dňa 6. júna 2013, prerušil z dôvodu podania šiestich žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií od 11. júna 2013, pričom po doručení poslednej odpovede na žiadosť dňa 10. júla 2015 v daňovej kontrole pokračoval, a následne bola táto ukončená dňa 27. novembra 2015, pričom počas prerušenia daňovej kontroly lehota podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku neplynula. Na rozdiel od žalobcu mal správny súd za to, že správca dane dodržal aj § 61 ods. 4 Daňového poriadku a potom ako pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly (keď obdržal dňa 10. júla 2015 aj poslednú odpoveď na medzinárodnú výmenu daňových informácií) v daňovej kontrole riadne pokračoval, o tom bol žalobca aj zo strany správnu dane informovaný (oznámenie č. 20517039/2015 zo dňa 15. júla 2015). Z daňového spisu vyplýva aj tvrdenie žalovaného, že správca dane urgoval získanie informácií od žiadaného orgánu tak ako to uviedol vo svojom vyjadrení v žalobe. Na základe uvedeného sa krajský súd nestotožnil s názorom žalobcu, že správca dane vydal nezákonné rozhodnutie.

7. Podľa názoru krajského súdu v preskúmavanom prípade (dodanie sporného tovaru spoločnosti HALMI BUILDING TRADE Kft.) žalovaný správne uzavrel, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok v zmysle a , keďže zisteniami správcu dane bola spochybnená fyzická preprava sporného tovaru do Maďarska deklarovanému nadobúdateľovi spoločnosti HALMI BUILDING TRADE Kft, ktorá tento sporný tovar nikdy nenadobudla, nikdy nepriznala a nezaplatila DPH po intrakomunitárnom nadobudnutí, a jej jedinou úlohou bolo znížiť daňovú povinnosť skutočných odberateľov. Zdôraznil, že medzi žalobcom a spoločnosťou HALMI BUILDING TRADE Kft musí ísť o vzťah dodávateľ - odberateľ, v ktorom dodávateľ musí byť identifikovaný pre DPH v krajine dodania tovaru a odberateľ v štáte nadobudnutia tovaru. Teda tovar má byť zdanený v krajine nadobudnutia tovaru a dodávateľ tovaru si uplatní oslobodenie od dane, lebo ide o cezhraničné dodanie tovaru a platí princíp určenia, pričom však podľa zistení správcu dane spoločnosť HALMI BUILDING TRADE Kft daň zo žalobcom deklarovaných daňových obchodov nepriznala a neodviedla. Poukázal na to, že niet pochýb o tom, že žalobca v daňovom konaní prezentoval obchodné transakcie do iného členského štátu, t. j. že malo ísť o intrakomunitárne dodávky, ktoré musia byť spojené s prepravou, ktorá musí byť zrealizovaná. Z ust. vyplýva, že ak sa jedná o odoslanie tovaru pri oslobodení od DPH, je nevyhnutné v daňovom konaní skúmať naplnenie dvoch podmienok, a to prechod práva nakladať s

tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru. V ust. zákonodarca kogentne stanovil zoznam dokladov, ktorými je daňový subjekt povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu. Preto nestačí iba formálne preukázanie (faktúra, CMR, zmluva a pod.), že tovar skutočne opustil územie SR a bol dodaný nadobúdateľovi, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. V tejto súvislosti krajský súd dal do pozornosti rozhodnutie ESD C-409/04 (Teleos). Obchodné prípady, ktoré žalobca považoval za uskutočnené zdaniteľné plnenia, a ku ktorým predložil faktúry vzťahujúce sa na zdaniteľné obchodné prípady, aj podľa názoru krajského súdu nespĺňajú kritériá transakcií podľa ust. a pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Tieto listiny by boli spôsobilé privodiť daňovému subjektu uplatnenie nároku na oslobodenie dane podľa len za podmienky, že by bolo preukázané v daňovom konaní, že tovar skutočne opustil územie SR a dodaný tovar bol zdanený odberateľovi (HALMI BUILDING TRADE Kft) ako daňovému subjektu v inom členskom štáte v rámci Európskej únie, čo preukázané nebolo, a to práve s poukazom na zistenia maďarskej finančnej správy (odpoveď zo dňa 13. júna 2014), v zmysle ktorých dokumenty predložené maďarským daňovým subjektom neobsahovali žiadne faktúry, ktoré boli vystavené žalobcom v súvislosti s dodaním mäsových výrobkov, obsahovali 8 potvrdení o prijatí s názvom „Dodací list č.“ majúce pečiatku žalobcu (na ktoré aj v odvolaní poukázal žalobca), avšak súvisiace faktúry neboli medzi predloženými dokladmi. Iba existencia uvedených 8 dokladov (dodacích listov) nie je aj podľa krajského súdu dôkazom o dodaní sporného tovaru deklarovaného spornými odberateľskými faktúrami (v počte 44 ks) deklarovanému odberateľovi (HALMI BUILDING TRADE Kft.).

8. Krajský súd taktiež uviedol, že žalobca poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EU") v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 (Mahagében kft proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Dél-dunántúli Regionális Adó Fóigazgatósága a Peter Dávid proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Észak- alfoldi Regionális Adó Fóigazgatósága), avšak neuviedol, akým spôsobom by tieto mohli ovplyvniť právny názor, ku ktorému dospel žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí. Ďalej konštatoval, že pokiaľ sa žalobca v daňovom konaní, alebo v súdnom prieskumnom konaní odvolával na niektoré rozsudky SD EU, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov SD EU a nielen uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené. Avšak aj napriek tejto skutočnosti, tvrdenie žalobcu, že z uvedených rozsudkov vyplýva záver SD EU, že nie je možné pričítať na ťarchu daňového subjektu, že si jeho obchodný partner (dodávateľ alebo odberateľ) neplní svoje daňové povinnosti, alebo sa dopustí podvodu na DPH nie je podložené, nakoľko takéto konštatovanie sa v predmetných rozsudkoch nenachádza. Naopak, z rozhodnutí SD EU zo dňa 3. marca 2004, Transport Service, C-395/02, Zb. s. 1-1991, bod 26; z 12. januára 2006, Optigen a i., C-354/03, C-355/03 a C-484/03, Zb. s. 1-483, bod 54, ako aj Kittel a Recolta Recycling, bod 49 vyplýva, že právo platiteľa DPH, ktorý uskutočňuje zdaniteľné plnenia, na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe nemôže byť ovplyvnené tým, že v reťazi dodávok, ktorej sú tieto plnenia súčasťou, je iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ vedel, alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. Avšak, tento prípad sa týka plnení, ktoré samé osebe nie sú poznačené podvodom. V danom prípade jadrom problému je, že podvodom je poznačené priamo plnenie, ktoré mal uskutočniť žalobca, t. j. nie plnenie, ktoré tomuto plneniu predchádzalo, alebo nasledovalo v reťazi dodávok. A preto okrem vyššie uvedeného aj z tohto dôvodu nie je možné použiť tieto rozsudky na daný prípad.

9. Námietky žalobcu ohľadom preverovania oprávnenosti nároku na odpočítanie dane od dodávateľa MC GOLD, spol. s r.o. až na poukázanie na nepoužitie zákonných nástrojov podľa § 154 ods. 1 písm. j) a § 155 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku v súvislosti s H. R., ktorý nebol v daňovom konaní vypočutý, hoci podľa obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní č. 103251222/2016 Daňového úradu Trnava zo dňa 1. júna 2016 o výsluchu svedka L. B. (konateľ spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o.), tento uviedol, že H. R. splnomocnil asi od konca roku 2010 na zastupovanie spoločnosti, ktorá obchodovala so žalobcom, a vybavoval to H. R., považoval správny súd za nedôvodné.

10. Podľa názoru správneho súdu správca dane pri dokazovaní neobjasnil zjavné nezrovnalosti v právnych vzťahoch žalobcu a spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o.. Svedčí to o tom, že skutočnosti rozhodujúce pre stanovenie daňovej povinnosti neboli zistené čo najúplnejšie, keď v konaní nebol vypočutý H. R. pričom správca dane má k dispozícii inštitúty upravené v ust. § 20 Daňového poriadku, ktoré však v danom prípade zostali z jeho strany nepovšimnuté. Námietku žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave zo strany žalovaného, resp. správcu dane vo vzťahu k spoločnosti MC GOLD spol. s.r.o. preto krajský súd vyhodnotil ako dôvodnú, najmä v súvislosti s výpoveďou svedka L. B. zo dňa

1. júna 2016, ktorý ako konateľ tejto spoločnosti síce podľa žalovaného neodstránil pochybnosti správcu dane ohľadne dodania tovaru spoločnosťou MC GOLD spol. s.r.o., avšak tento potvrdil, že H. R., ktorého splnomocnil na zastupovanie spoločnosti MC GOLD spol. s.r.o., a ktorý vybavoval skontaktovanie so žalobcom (aj v súvislosti s predmetnými faktúrami spoločnosti MC GOLD spol. s.r.o., ktoré obsahujú aj pečiatku tejto spoločnosti a podpis neidentifikovateľnej osoby), keďže konateľ L. B. nevedel identifikovať podpisujúcu osobu. Ak mal správca dane pochybnosti, tieto bolo nutné podporiť relevantnými dôkazmi a za týmto účelom preto bolo nevyhnutné vykonať aj ďalšie náležité zisťovania (výsluch Petra Valacha), ktoré by vyústili k preukázaniu skutočností, a ktoré by odôvodňovali závery žalovaného ako aj správcu dane o tom, či sporný tovar bol skutočne dodaný žalobcovi touto spoločnosťou.

11. Námietku žalobcu vo vzťahu k preverovaniu oprávnenosti nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe faktúry vystavenej EUROCOOP spotrebné družstvo, že správca dane porušil § 25 ods. 4 Daňového poriadku tým, že EUROCOOP spotrebné družstvo a žalobca neboli oboznámení o výsluchu svedka E. P. a teda zistené skutočnosti počas výsluchu nemôžu byť použité ako dôkaz v daňovej kontrole, krajský súd považoval za dôvodnú a to s poukazom na obsah spisu, konkrétne na Odpoveď Daňového úradu Bratislava na dožiadanie zo dňa 12. septembra 2013, ktorého súčasťou je aj zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9101106/5/4036739/2013/Fil. (zo dňa 4. septembra 2013), ktorá obsahuje výsluch Michala Kača (bývalého konateľa spoločnosti DAGGLO MÄSOPRODUKT s.r.o.), z ktorej vyplýva, že daňový subjekt EUROCOOP spotrebné družstvo, u ktorého bola vykonávaná daňová kontrola, bol o vypočutí svedka upovedomený podaním zo dňa 12. augusta 2013, avšak vypočutia sa nezúčastnilo. Zo spisového materiálu však už nevyplýva, že by bol žalobca upovedomený o výsluchu svedka E. P., tým nemohol žalobca využiť svoje právo podľa § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku, klásť otázky svedkovi na ústnom pojednávaní. A týmto postupom bolo porušené jeho procesné právo.

12. Správny súd na základe vyššie uvedeného skonštatoval, že je preukázaný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e/ S.s.p. a preto zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu v súvislosti so závermi žalovaného vo vzťahu k spoločnosti MC GOLD spol. s r.o. nevypočutím svedka H. R. a zároveň z dôvodu porušenia procesných práv žalobcu vo vzťahu k výsluchu svedka E. P.. Za danej situácie mal správny súd za to, že v novom konaní bude doplnené dokazovanie za účelom riadneho zistenia skutkového stavu v naznačenom smere a po doplnení dokazovania (opätovným výsluchom svedka E. P. za účasti žalobcu, vypočutím svedka H. R.) bude vo veci znovu rozhodnuté s tým, že rozhodnutie bude náležite odôvodnené v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku, správny orgán sa riadne vysporiada a náležite odôvodní, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov. Pri ďalšom postupe daňových orgánov je nevyhnutné dôsledne dodržiavať procesné práva daňového subjektu v nadväznosti na základné ústavnoprávne princípy.

13. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodu uvedeného v ust. § 440 ods. 1 písm. g/ a h/ S.s.p.. Mal za to, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať o čo najúplnejšie zistenie potrebných skutočností, vykonal rozsiahle dokazovanie vo veci preverenia dodania sporných zdaniteľných obchodov spoločnosťou MC GOLD spol. s.r.o. žalobcovi a spoločnosťou EUROCOOP spotrebné družstvo žalobcovi, preto záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a sťažovateľ ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými ustanoveniami .

14. V súvislosti s krajským súdom vysloveným záverom o nedostatočne zistenom skutkovom stave okrem iného sťažovateľ uviedol, že v konaní bol správcom dane ako svedok vypočutý L. B. - vtedajší konateľ spoločnosti MC GOLD spol. s.r.o., pričom zástupca žalobcu, prítomný pri vypočutí svedka nepoložil svedkovi žiadne otázky, nevzniesol žiadne návrhy ani námietky. Vzhľadom na zistené skutočnosti ako i na to, že žalobca vo svojom vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly zo dňa 11. decembra 2015, v odvolaní zo dňa 26. februára 2016 proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 9. februára 2016 ako i v žalobe podanej na krajskom súde dňa 11. októbra 2016 namietal skutočnosť, že správca dane spolupracoval so splnomocneným zástupcom spoločnosti MC GOLD, spol. s.r.o. Petrom Valachom a nevypočul konateľa spoločnosti MC GOLD, spol. s.r.o. L. B., ktorý ,,v čase realizácie kontrolovaného zdaniteľného plnenia konal za spoločnosť“, t.j. domáhal sa vypočutia L. B., javí sa podľa sťažovateľa ako nedôvodné, nelogické a nesprávne, že mu krajský súd uložil vypočuť práve H. R..

15. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že v súvislosti s iným konaním (daňová kontrola a EDP kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti v EUROCOOP spotrebné družstvo) vypočul príslušný správca dane ako svedka E. P., ktorý bol konateľom spoločnosti DAGGLO-MÄSOPRODUKT s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období a ktorý do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 4. septembra 2013 okrem iného uviedol, že obchodné transakcie súvisiace s dodávkou mäsa pre EUROCOOP spotrebné družstvo v zdaňovacom období august 2012 nezabezpečoval, kto mal tieto transakcie zabezpečiť nevie, konateľom spoločnosti DAGGLO- MÄSOPRODUKT s.r.o. sa stal podvodom, nikdy za túto spoločnosť nekonal, nemal vedomosť čím sa spoločnosť zaoberala, v sídle spoločnosti nikdy nebol, nevedel či mala spoločnosť nejaký majetok, sklady, zamestnancov, vozidlá, prenajaté priestory, s tým že zastupovaním spoločnosti nikoho nesplnomocnil, iba na manipuláciu s účtom v banke, nevedel akou činnosťou sa táto spoločnosť zaoberala v čase keď bol konateľom, obchodné rokovania za spoločnosť neviedol, dodávateľsko

- odberateľské vzťahy za túto spoločnosť neriešil, zmluvy o obchodnej spolupráci nepodpisoval a nikoho podpísaním takýchto zmlúv nepoveril, za spoločnosť nepodpisoval žiadne doklady ani tým nikoho nepoveril, finančné prostriedky od obchodných partnerov neprijímal ani tým nikoho nepoveril, účtovníctvo spoločnosti neviedol, daňové priznania k dani z príjmu a k DPH nepodával ani tým nikoho nepoveril, nevedel kde sa nachádza účtovníctvo spoločnosti, O. R. a T. P. nepozná. Osoby oprávnené konať za EUROCOOP spotrebné družstvo boli upovedomené o dátume vypočutia svedka E. P. upovedomením zo dňa 12. augusta 2013, vypočutia svedka sa však nezúčastnil nikto zo EUROCOOP spotrebné družstvo. Menovaný bol teda do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 4. septembra 2013 vypočutý ako svedok ohľadne sporného tovaru v súvislosti s iným konaním a daňový subjekt EUROCOOP spotrebné družstvo bol včas podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku písomne vyrozumený o predmetnom vypočutí. S poukazom na § 25 ods. 4 Daňového poriadku sťažovateľ uviedol, že zápisnica zo dňa 4. septembra 2013 bola získaná zákonným spôsobom a bola tak relevantným dôkazom použiteľným v predmetnom daňovom konaní. Krajský súd preto nesprávne vyhodnotil dôkazy vykonané správcom dane a vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval, že zistený skutkový stav je nedostačujúci vo vzťahu k spoločnosti MC GOLD spol. s.r.o. pre posúdenie veci nevypočutím svedka H. R. a zároveň z dôvodu porušenia procesných práv žalobcu vo vzťahu k výsluchu E. P., že bol preukázaný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

16. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sa nestotožnil s argumentáciou sťažovateľa v nej uvedenou. Mal za to, že v dôsledku porušenia jeho procesných práv nadobudol protokol z daňovej kontroly povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nie je možné použiť. V prípade, že takto nezákonne získaný dôkaz použitý bol, je celé konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením vychádza zo skutočnosti zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole, je rovnako nezákonné. Na takýto dôkaz preto správca dane nemá prihliadať. Žalobca dal do pozornosti i nález Ústavného súdu SR sp.zn. , v zmysle ktorého ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a ani nie je nadradený dodržiavaniu a rešpektovaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom.

17. Dňom 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky svoju činnosť, t.j. začal konať a rozhodovať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal a rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v Správnom kolégiu (g ods. 4 a 6 v spojení s o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Od 1. augusta 2021 teda koná a rozhoduje o kasačných sťažnostiach Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Predmetná vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

18. Z výpisu z obchodného registra vedeného Okresným súdom Košice I., oddiel: Sro, Vložka číslo: 35063/V Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zistil, že Okresný súd Košice I, uznesením sp.zn. zo dňa 16. apríla 2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. mája 2019, zrušil konkurz vyhlásený na majetok úpadcu: DIOS Slovakia, s.r.o., Gemerská 3, 040 11 Košice, IČO: 36 225 576 a uznesením sp.zn. , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19. decembra 2019 odvolal z funkcie správcu podstaty JUDr. Igora Vargu, so sídlom kancelárie Hviezdoslavova 1234/4, 075 01 Trebišov, S898. Vzhľadom na to, že v priebehu konania o kasačnej sťažnosti sťažovateľa došlo k odvolaniu z funkcie správcu konkurznej podstaty JUDr. O. R. (pôvodného žalobcu), Najvyšší správny súd Slovenskej

republiky pokračoval v tomto konaní so spoločnosťou DIOS Slovakia, s.r.o. (ako so žalobcom), ktorého záujmy v súdnom preskúmavacom konaní odvolaný správca konkurznej podstaty hájil.

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci, ako súd kasačný, postupom podľa § 452 a nasl. S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v spojení s opravným uznesením a to spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 455 S.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 S.s.p.).

20. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, v spojení s opravným uznesením, ktorým podľa § 191 ods. 1 písm. e/ S.s.p. zrušil rozhodnutie sťažovateľa, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie august 2012 na DPH v sume 637 095,72 €. 21. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

23. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Zákonodarca v právnej norme § 3 ods. 1 Daňového poriadku ustanovuje základné zásady daňového konania tak, že v daňovom konaní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane (§ 3 ods. 2 Daňového poriadku). Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3). Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane (§ 3 ods. 6). Daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti (§ 3 ods. 7 ). Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d/ pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane (§ 3 ods. 8).

25. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

26. Podľa § 25 ods. 1 Daňového poriadku, každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Správca dane môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal; ak sa svedok nedostaví, správca dane môže postupovať podľa § 20.

27. Podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

28. Podľa § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.

29. Vychádzajúc z dôvodov kasačnej sťažnosti považoval kasačný súd za potrebné posúdiť správnosť záverov krajského súdu, ktorý konštatoval, že správca dane zaťažil svoje konanie a rozhodnutie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď v procese dokazovania neodstránil zjavné nezrovnalosti v právnych vzťahoch žalobcu a spoločnosti MC GOLD, spol. s.r.o.. V tejto súvislosti ako dôvodnú vyhodnotil krajský súd námietku žalobcu, ktorou mal správcovi dane vytýkať nepoužitie zákonom stanovených postupov podľa § 154 ods. 1 písm. j/ a § 155 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku v súvislosti s H. R., ktorý nebol v daňovom konaní vypočutý, hoci podľa obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní č. 103251222/2016 zo dňa 1. júna 2016 o výsluchu svedka L. B. (konateľ MC GOLD, spol. s.r.o.), tento uviedol, že H. R. splnomocnil asi od konca roku 2010 na zastupovanie spoločnosti, ktorá obchodovala so žalobcom, a vybavoval to H. R.. Podľa krajského súdu pokiaľ mal správca dane pochybnosti o osobe konajúcej za dodávateľa MC GOLD, spol. s r.o. v relevantnom období, bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie - výsluch Petra Valacha, ktoré by odstránili pochybnosti o tom, či sporný tovar bol skutočne dodaný žalobcovi touto spoločnosťou.

30. Kasačný súd v súvislosti s vyššie uvedenými závermi krajského súdu poukazuje na to, že obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je povinnosť žalobcu tvrdiť, že rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu, a toto svoje tvrdenie aj právne odôvodniť. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné body nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré údajne žalovaný porušil, ani ich parafrázu bez akejkoľvek špecifikácie (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.zn. ).

31. Platí, že správny súd preskúmava rozhodnutie orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (tzv. v medziach žaloby). Taktiež súd nemôže v odôvodnení svojho rozhodnutia argumentovať dôvodom, ktorý žalobca v rámci žaloby neuplatnil (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 25. novembra 2010). Správny súd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré podľa § 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p. majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia správnym súdom, ktorým je podľa § 134 ods. 1 S.s.p. viazaný. Z uvedených ustanovení vyplýva zásada iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú musí správny súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.

32. Súdny prieskum správnych rozhodnutí sa vždy odohráva v medziach určite a presne stanovených; stanoviť ich náleží žalobcovi. neumožňuje súdom vykonávať akýsi „všeobecný prieskum“, to by totiž popieralo zmysel inštitútu žalobného bodu, ktorý práve slúži k tomu, aby činnosť súdu nebola bezbrehá. Tento všeobecný prieskum by ostatne vnášal nerovnosť medzi tými žalobcami, ktorí nič konkrétne neuviedli a uspokojili sa s citáciou zákonných ustanovení, resp. s prostým vyjadrením nesúhlasu so správnym rozhodnutím, a tými žalobcami, ktorí - poslúchnuc zákonné požiadavky - sformulovali relatívne presné a odôvodnené námietky proti niekoľko konkrétnym postupom a záverom správneho orgánu (pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.zn. ).

33. Zo zásady viazanosti správneho súdu rozsahom a dôvodmi žaloby pripúšťa určité výnimky. V ustanovení S.s.p. sú výnimky z S.s.p. vymedzené taxatívne. Ide o prípady, kedy rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, ide o veci podľa (peňažná moderácia), ide o veci podľa (správne žaloby v sociálnych veciach), ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa (správne žaloby vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, alebo ak vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa. Ďalej správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby ani vo veciach správneho trestania, za podmienok uvedených v S.s.p.. Správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi ani v prípade konania o kompetenčnej žalobe podľa S.s.p., v zmysle ktorého posudzuje žalobu neformálne.

34. Z obsahu jednotlivých podaní žalobcu (vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly, odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane) no predovšetkým zo správnej žaloby proti napadnutému rozhodnutiu sťažovateľa vyplýva, že žalobca v nej poukazoval na to, že správca dane spolupracoval so splnomocneným zástupcom spoločnosti MC GOLD, spol. s.r.o. H. R. a nevypočul konateľa spoločnosti MC GOLD, spol. s.r.o. L. B., ktorý v čase realizácie kontrolovaného zdaniteľného plnenia konal za spoločnosť. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca v podanej správnej žalobe výslovne vytýkal správcovi dane pochybenie spočívajúce v tom, že nepristúpil k výsluchu konateľa spoločnosti MC GOLD, spol. s.r.o. L. B.. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 103251222/2016 zo dňa 1. júna 2016) mal pritom kasačný súd za preukázané, že správca dane vypočul L. B. v procesnom postavení svedka, pričom z jeho výpovede pre správcu dane nevyplynuli žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by boli preukázané okolnosti (týkajúce sa dodávateľa, nákupu, skladovania či prepravy) dodania tovaru/zdaniteľného plnenia pre žalobcu spoločnosťou MC GOLD, spol. s.r.o.. Na predmetnom ústnom pojednávaní sa zúčastnil za žalobcu jeho zástupca (Mgr. I.T. E.), ktorý svedkovi kládol otázky týkajúce sa identifikácie dodávateľa spoločnosti MC GOLD, spol. s.r.o., realizácie objednávok, uzatvárania zmlúv, ale i rozsahu v akom bol H. R. ako splnomocnený zástupca oprávnený konať za spoločnosť MC GOLD, spol. s.r.o. Žalobcom, resp. jeho zástupcom v daňovom konaní však nebola prednesená žiadna konkrétna požiadavka smerujúca k vypočutiu H. R. ako svedka, resp. snaha o konfrontáciu žalobcu (prípadne i L. B. - konateľa MC GOLD, spol. s.r.o.) s tvrdeniami H. R.. Je potrebné poznamenať i to, že žalobca v podanej žalobe (bod IV. žaloby) síce namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, avšak spájal ho s inými zisteniami správcu dane. Z uvedeného tak vyplýva, že krajský súd dospel k záveru o nedostatočnom zistení skutkového stavu správcom dane, ktorý ho napokon viedol i k zrušeniu napadnutého rozhodnutia sťažovateľa postupom podľa § 191 ods. 1 písm. e/ S.s.p., bez tohto, aby túto skutočnosť (nevypočutie H. R. v procesnom postavení svedka) žalobca vo svojej žalobe namietal, resp. sa domáhal vykonania tohto dôkazu v daňovom konaní. Takýmto postupom sa krajský súd uchýlil k neprípustnému vyhľadávaniu a posudzovaniu možných vád, ktorými malo byť zaťažené konanie a rozhodovanie daňových orgánov, čim preskúmal napadnuté rozhodnutie sťažovateľa nad rámec vymedzený žalobnými bodmi.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pokiaľ krajský súd pristúpil k preskúmaniu žalobou napadnutého rozhodnutia aj v otázke náležitého zistenia skutkového stavu (v súvislosti s tým, že správca dane nevypočul ako svedka H. R.) napriek tomu, že žalobca námietku v tomto smere neformuloval a zároveň bez toho, aby sa vôbec zaoberal obsahom pojmu žalobný bod, spôsobom, akým má byť tento v správnej žalobe vymedzený, zásadou viazanosti správneho súdu rozsahom a dôvodmi žaloby, výnimkami z tejto zásady je rozsudok krajského súdu v tejto časti nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.

36. Ďalším dôvodom, o ktorý krajský súd oprel svoj záver o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia sťažovateľa bola skutočnosť, že správca dane porušil § 25 ods. 4 Daňového poriadku tým, že daňový subjekt EUROCOOP spotrebné družstvo a žalobca neboli oboznámení o výsluchu svedka E. P. a teda zistené skutočnosti počas výsluchu nemôžu byť použité ako dôkaz v daňovej kontrole. Krajský súd tak ako dôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu v súvislosti s preverovaním oprávnenosti nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe faktúry vystavenej daňovým subjektom EUROCOOP spotrebné družstvo. Konkrétne správny súd poukázal na Odpoveď Daňového úradu Bratislava na dožiadanie zo dňa 12. septembra 2013, ktorého súčasťou je aj zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 4. septembra 2013, ktorá obsahuje výsluch E. P. (bývalého konateľa spoločnosti DAGGLO MÄSOPRODUKT s.r.o.), z ktorej vyplýva, že daňový subjekt EUROCOOP spotrebné družstvo, u

ktorého bola vykonávaná daňová kontrola, bol o vypočutí svedka upovedomený podaním zo dňa 12. augusta 2013, avšak vypočutia sa nezúčastnilo. Podľa krajského súdu však zo spisového materiálu už nevyplýva, že by bol žalobca upovedomený o výsluchu svedka E. P., tým nemohol žalobca využiť svoje právo podľa § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku, klásť otázky svedkovi na ústnom pojednávaní. Kasačný súd sa nemohol stotožniť s uvedenou argumentáciou krajského súdu z viacerých dôvodov. V prvom rade je potrebné uviesť, že E. P. (bývalý konateľ spoločnosti DAGGLO-MÄSOPRODUKT s.r.o., ktorá bola deklarovaným dodávateľom tovaru daňovému subjektu EUROCOOP spotrebné družstvo, t.j. dodávateľ žalobcu) bol dňa 4. septembra 2013 vypočutý príslušným správcom dane - Daňovým úradom Bratislava ako svedok v rámci iného konania, resp. daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti u daňového subjektu EUROCOOP spotrebné družstvo za zdaňovacie obdobia júl, august a september 2012. Je teda zrejmé, že aj keď išlo o informáciu poskytnutú v súvislosti s dožiadaním správcu dane (vykonávajúcim daňovú kontrolu u žalobcu) k realizácii výsluchu E. P. nedošlo na základe tohto dožiadania, keďže išlo o výsluch svedka, ku ktorému pristúpil príslušný správca dane - Daňový úrad Bratislava v súvislosti s inou daňovou kontrolou. Za uvedeného stavu preto príslušnému správcovi dane nevyplývala povinnosť v zmysle § 25 ods. 4 Daňového poriadku, t.j. predvolať na výsluch tohto svedka aj žalobcu a teda nemohlo dôjsť ani k porušeniu jeho procesných práv vyplývajúcich muz ust. § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku. Takáto zákonom stanovená povinnosť vyplývala príslušnému správcovi dane vo vzťahu k daňovému subjektu, u ktorého daňová kontrola bola príslušným správcom dane vykonávaná (EUROCOOP spotrebné družstvo). Uvedený výsluch svedka, resp. zápisnicu o jeho výsluchu bolo pritom nutné považovať/hodnotiť ako listinný dôkaz, ktorým správca dane preveroval reálnosť dodania tovaru medzi spoločnosťou žalobcu, EUROCOOP spotrebné družstvo a DAGGLO-MÄSOPRODUKT s.r.o.

37. V súvislosti s otázkou použiteľnosti dôkazov v daňovom konaní kasačný súd len pre úplnosť uvádza, že listiny, obsahom ktorých je výpoveď z iných konaní môžu byť po splnení určitých podmienok taktiež podkladom pre vydanie rozhodnutia správcu dane. V prvom rade musí ísť o dôkazy získané nezávisle na príslušnom daňovom konaní t.j. nesmú byť účelovo získané preto, aby sa správca dane vyhol povinnosti umožniť daňovému subjektu byť prítomný na výsluchu svedka a klásť mu otázky. Ďalej je potrebné, aby boli dôkazy získané v súlade so zákonom. Taktiež je nutné, aby boli daňovému subjektu tieto dôkazy sprístupnené, aby sa mohol oboznámiť s ich obsahom a prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy, ktoré by zistenia vyplývajúce z týchto listín upresnili, korigovali, či vyvrátili. V prípade, že výpoveď svedka zaznamenaná v listinách je v rozpore s ďalšími dôkazmi vykonanými v daňovom konaní, je potrebné tieto rozpory odstrániť, pričom najvhodnejším spôsobom bude jeho výsluch, pri ktorom mu budú kladené otázky za účelom odstránenia nejasností. Svedka je však potrebné vypočuť vždy, ak to požaduje daňový subjekt, okrem prípadu ak ide o požiadavku vedenú snahou mariť či účelovo predlžovať daňové konanie. V súvislosti s výkladom ust. § 25 ods. 4 Daňového poriadku kasačný súd uvádza, že k porušeniu práva daňového subjektu spočívajúceho v tom, že daňový subjekt vo vzťahu k výpovediam získaným v inom daňovom konaní nemohol uplatniť svoje procesné práva by mohlo dôjsť v prípade, ak by sa daňové orgány vykonaniu tohto dôkazu v daňovom konaní vyhýbali, resp. daňový subjekt by s týmto dôkazom nemal možnosť oboznámiť sa. V nadväznosti na uvedené kasačný súd poukazuje na to, že obstaranie zápisnice o výsluchu svedka Michala Kaču zo dňa 4. septembra 2013 správcom dane nebolo možné hodnotiť ako účelové, keďže išlo o jeden z dôkazných prostriedkov, ktorými bola preverovaná reálnosť dodávok tovaru medzi spoločnosťou žalobcu, EUROCOOP spotrebné družstvo a DAGGLO- MÄSOPRODUKT s.r.o.. Žalobca mal taktiež možnosť oboznámiť sa s obsahom predmetnej svedeckej výpovede, pričom k uvedenej výpovedi sa v priebehu daňového konania nevyjadril, resp. neprodukoval žiadnu argumentáciu a nenavrhoval ani vypočutie tohto svedka v daňovom konaní za účasti žalobcu. Je teda evidentné, že ani samotný žalobca neprejavil záujem na bezprostrednej konfrontácii svojich tvrdení s tvrdeniami vypočutého svedka, keď nevyužil možnosť podania návrhu na jeho výsluch. Z uvedeného vyplýva, že daňové orgány v priebehu daňového konania žalobcovi umožnili realizovať jemu patriace procesné práva, resp. nedošlo k porušeniu § 25 ods. 4 a § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku, ktoré by odôvodňovalo záver o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia sťažovateľa a zakladalo dôvod na jeho zrušenie (tak, ako to konštatoval vo svojom rozsudku krajský súd).

38. Kasačný súd preto napadnutý rozsudok krajského súdu v spojení s opravným uznesením podľa § 462 ods. 1 S.s.p. z dôvodov uvedených v ust. § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ S.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní postupovať v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru, vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodniť.

39. Podľa § 467 ods. 3 S.s.p., ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

40. Podľa § 469 S.s.p., ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

41. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, S.s.p. v spojení s S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok.