Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sa/44/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd, sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou v právnej veci žalobcu: U.. P. F., bytom O. XX, O., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach ma preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.12.2017, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Administratívne konanie 1. Žalobca žiadosťou spísanou dňa 24. júla 2017 požiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku od 24. júla 2017.

2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. septembra 2017, žalobcovi podľa , , dq a dr v znení neskorších predpisov od 24. júla 2017 priznala predčasný starobný dôchodok v sume 258,60 eur mesačne. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s tým, že získal len 19 rokov a 64 dní obdobia dôchodkového poistenia. Nesúhlasil s tým, že mu nebolo zohľadnené obdobie služobného pomeru od 1. novembra 1993 do 30. júna 2003, žiadal o jeho započítanie a opätovné určenie sumy predčasného starobného dôchodku a vyslovil nesúhlas so spôsobom doručenia napadnutého rozhodnutia.

3. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.12.2017, zamietol žalobcom podané odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. septembra 2017.

4. Žalovaný, Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán citujúc ust. a o sociálnom poistení a na vec žalobcu sa vzťahujúce zákonné ustanovenia , a a s poukazom na ust. a o sociálnom poistení, v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.09.2017 a priloženú spisovú dokumentáciu v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny, preto napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.09.2017 potvrdil. Uviedol, že podrobný rozpis výpočtu predčasného starobného dôchodku je uvedený v napadnutom rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.09.2017. Námietka účastníka konania ohľadom nezohľadnenia doby

služobného pomeru v období od 1. novembra 1993 do 30. júna 2003 na účely určenia sumy starobného dôchodku nie je dôvodná z nasledovných dôvodov.

5. Konštatoval, že rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.: SPOU-OSZ-50440-1/2017- VZ zo dňa 14.03.2017 bol účastníkovi konania od 1. januára 2017 priznaný výsluhový dôchodok podľa aa písm. a), ab ods. 1, ac ods. 1 písm. a) a , v súlade s o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR v Bratislave č: SPOU- OSZ-50440-1/2017-VZ pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku, bola zhodnotená účastníkovi konania doba - od 31. marca 1978 do 26. marca 1980 (I. kategória funkcií) - doba základnej vojenskej služby, - od 1. novembra 1993 do 31. decembra 1999 (I. kategória funkcií) - doba výkonu služby, - od 1. januára 2000 do 31. decembra 2016 (III. pracovná kategória) - doba výkonu služby a celkovo získal 25 rokov a 64 dní doby služobného pomeru. Pre nárok a výšku výsluhového dôchodku bola zhodnotená doba služby v Policajnom zbore v I. kategórii funkcií v rozsahu 9 rokov a 80 dní. Pretože žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, v súlade s ustanovením sa doba zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok od 1. novembra 1993 do 30. júna 2003 nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto nebola pre nárok na starobný dôchodok zhodnotená.

6. Konštatoval tiež, že podľa organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia zachovať pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Zachovanie týchto nárokov spočíva v určení zníženého dôchodkového veku v závislosti od rozsahu doby služby získanej v I. alebo v II. kategórie funkcií a v určení sumy starobného dôchodku a pozostalostných dôchodok v súlade s ustanovením aj podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na určenie sumy predčasného starobného dôchodku, poberateľovi výsluhovej dávky nevznikol nárok na zníženie dôchodkového veku, nakoľko nezískal dobu služby v potrebnom rozsahu a nie je možné dobu služby získanú v I. kategórii funkcii v súlade s hodnotiť na nárok na predčasný starobný dôchodok a určenie jeho sumy. Predčasný starobný dôchodok nie je uvedený ani v Dohovore o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejnenom v Zbierke , a neprichádza do úvahy ani aplikácia čl. 33 ods. 2 tohto dohovoru v časti IV. - Spoločné ustanovenia. V rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je vyjadrený len právny názor týkajúci sa starobného dôchodku, ktorý Sociálna poisťovňa nemôže analogicky rozširovať aj na iné prípady, to znamená ani na predčasný starobný dôchodok. Žalovaný zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto toto zamietol.

II. Súdny prieskum, správna žaloba a vyjadrenie žalovaného

7. Včas podanou žalobou, podanou osobne na súde dňa 02.02.2018, sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, pričom v žalobe tvrdí, že: „...podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia zachovať pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Zachovanie týchto nárokov spočíva v určení zníženého dôchodkového veku v závislosti od rozsahu doby služby získanej v I. alebo v II. kategórii funkcií a v určení sumy starobného dôchodku a pozostalostných dôchodkov v súlade s ustanovením , aj podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003.“ Žalobca nesúhlasí s tým, že tieto skutočnosti sa týkajú len starobného dôchodku a nedajú sa aplikovať na predčasný starobný dôchodok a tvrdil, že „...je možné postupovať analogicky ako pri starobnom dôchodku, nakoľko poistencovi, ktorému

sa priznal predčasný starobný dôchodok už nevzniká nárok na starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok sa odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku považuje za starobný dôchodok, ako to vyplýva z ustanovenia .

8. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný dňa 09.04.2018 a žiadal, aby krajský súd podľa správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že : „žalobcovi bol priznaný predčasný starobný dôchodok rozhodnutím žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.09.2017 podľa , , dq a dr v znení neskorších predpisov od 24. júla 2017 v sume 258,60 eur mesačne. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo: SPOU-OSZ-50440-1/2017-VZ zo dňa 14.03.2017 bol žalobcovi od 1. januára 2017 priznaný výsluhový dôchodok podľa aa písm. a) ab ods. 1, ac ods. 1 písm. a) a , v súlade s o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR v Bratislave číslo: SPOU-OSZ-50440-1/2017-VZ pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku, bola zhodnotená žalobcovi doba: - od 31. marca 1978 do 26. marca 1980 (I. kategória funkcií), doba základnej vojenskej služby, - od 1. novembra 1993 do 31. decembra 1999 (I. kategória funkcií), doba výkonu služby, - od 1. januára 2000 do 31. decembra 2016 (III. pracovná kategória), doba výkonu služby. Pre nárok a výšku výsluhového dôchodku bola zhodnotená žalobcovi doba služby v Policajnom zbore v I. kategórii funkcií v rozsahu 2 979 dní, t. j. 8 rokov a 59 dní. Žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, v súlade s ustanovením sa doba zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok od 1. novembra 1993 do 30. júna 2003 nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto nebola pre nárok na predčasný starobný dôchodok zhodnotená. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia zachovať pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Zachovanie týchto nárokov spočíva v určení zníženého dôchodkového veku v závislosti od rozsahu doby služby získanej v I. alebo v II. kategórie funkcií a v určení sumy starobného dôchodku a pozostalostných dôchodok v súlade s ustanovením , aj podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003. Žalovaný uviedol, že ustanovenie sa nevzťahuje na určenie sumy predčasného starobného dôchodku, ako aj skutočnosť, že poberateľovi výsluhovej dávky nevznikol nárok na zníženie dôchodkového veku, nakoľko nezískal dobu služby v potrebnom rozsahu, nie je možné dobu služby získanú v I. kategórii funkcií v súlade s hodnotiť na nárok na predčasný starobný dôchodok a určenie jeho sumy. Predčasný starobný dôchodok nie je uvedený ani v Dohovore o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejnenom v Zbierke , a preto neprichádza do úvahy ani aplikácia čl. 33 ods. 2 uvedeného dohovoru v časti IV. Spoločné ustanovenia v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je vyjadrený len právny názor týkajúci sa starobného dôchodku, ktorý Sociálna poisťovňa nemôže analogicky rozširovať aj na iné prípady, to znamená ani na predčasný starobný dôchodok. Pokiaľ z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku od 15. decembra 2015 žiadosťou spísanou dňa 6. apríla 2017, k dovŕšeniu 59 rokov veku. Právoplatným rozhodnutím žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9. mája 2017 bola jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku s prihliadnutím na dobu výkonu služobného pomeru zaradenú do kategórie funkcií zamietnutá podľa ustanovenia a v znení a podľa a o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) z dôvodu, že žalobca nesplnil ani jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok uvedených v a V období od 06.09.1976 do 26.09.1977 žalobca získal dobu zamestnania (dobu dôchodkového poistenia) zaradenú do I. pracovnej kategórie u zamestnávateľa Východoslovenské železiarne v počte 386 dní, t. j. 1 rok a 21 dní. Na účely zníženia dôchodkového veku postupom podľa až l) o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov je možné hodnotiť len I. pracovnú kategóriu, resp. I. kategóriu funkcií. Zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie, resp. II. kategórie funkcií nemá vplyv na zníženie vekovej podmienky na dovŕšenie dôchodkového veku, zachovanie nárokov z nej plynúcich je možné iba postupom podľa v znení neskorších predpisov, teda pri výpočte starobného dôchodku, na ktorý vznikne nárok. Vzhľadom na to, že v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií a zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie žalobca získal

spolu 9 rokov a 80 dní, nárok na starobný dôchodok by mu podľa o sociálnom zabezpečení nevznikol. V období od 1. apríla 1980 do 30. apríla 1987 žalobca získal dobu zamestnania (dobu dôchodkového poistenia) zaradenú do II. pracovnej kategórie u zamestnávateľa Východoslovenské železiarne v počte 2 586 dní, t. j. 7 rokov a 31 dní. Z uvedeného vyplýva, že žalobca ani pri posúdení nároku na starobný dôchodok, nezískal nárok na zníženie dôchodkového veku s použitím . Vzhľadom na to, že doba základnej vojenskej služby od 31. marca 1978 do 26. marca 1980 a doba služobného pomeru od 1. novembra 1993 do 31. decembra 2016 bola zhodnotená žalobcovi pre vznik nároku na výsluhový dôchodok, tuto dobu nie je možné hodnotiť pre nárok na predčasný starobný dôchodok. Žalovaná sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.12.2017 a trvá na správnosti rozhodnutia žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.09.2017, ktoré sú vecne totožné. Žalovaná má zato, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne.

9. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril replikou.

10. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k.: dňa 25. januára 2019 o správnej žalobe v sociálnych veciach proti rozhodnutiu žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.12.2017, rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.12.2017, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.09. 2017 a vec vrátil na ďalšie konanie Sociálnej poisťovni, ústrediu. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.

III. Konanie na kasačnom súde a jeho výsledky

11. Proti rozsudku správneho súdu č.k.: zo dňa 25. januára 2019 podala žalovaná kasačnú sťažnosť a žiadal rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach ako nezákonné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

12. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č.k.: zo dňa 24. júna 2020 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k.: -28 zo dňa 25.01.2019 pre nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kasačnej sťažnosti žalovanej odkladný účinok nepriznal. Kasačný súd uložil správne súdu povinnosť v ďalšom konaní opätovne preskúmať zákonnosť rozhodnutí žalovanej v oboch stupňoch v intenciách uvedeného názoru Najvyššieho súdu SR a uložil tomuto vo veci opätovne rozhodnúť, vrátane práva na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania.

13. Kasačný súd vychádzajúc zo skutkových okolností posudzovaného prípadu a citovanej právnej úpravy zákona o sociálnom poistení v spojení s právnou úpravou zákona o sociálnom zabezpečení uzavrel, že kasačná sťažnosť žalovanej je dôvodná, pretože krajský súd v danej veci dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Pokladal rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a postup im predchádzajúci v súlade so zákonom, keď úvahy, vedúce Sociálnu poisťovňu v oboch stupňoch k ustáleniu skutkového stavu sú racionálne odôvodnené a skutkový stav následne správne právne posúdili právne korektnou aplikáciou relevantných zákonných ustanovení zákona o sociálnom poistení.

14. Podľa kasačného súdu skutkové zistenia vyplývajúce zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovanej potvrdzujú, že žalobca žiadosťou zo dňa 24. júla 2017 požiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku od 24. júla 2017. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.09.2017 podľa , , dq a dr v znení neskorších predpisov od 24.07.2017 priznala žalobcovi predčasný starobný dôchodok v sume 258,60 eur mesačne. O odvolaní žalobcu proti predmetnému rozhodnutiu, v ktorom nesúhlasil, že mu nebolo zohľadnené obdobie služobného pomeru od 1. novembra 1993 do 30. júna 2003 a žiadal o jeho započítanie, a opätovné určenie sumy predčasného starobného dôchodku, rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.12.2017, (žalobou napadnutým) tak, že zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 18.09.2017. Námietku žalobcu ohľadom nezohľadnenia doby služobného pomeru v období od 1. novembra 1993

do 30. júna 2003 na účely určenia sumy starobného dôchodku žalovaný považoval za nedôvodnú z dôvodov, že rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo: SPOU-OSZ-50440-1/2017-VZ zo dňa 14.03.2017 bol žalobcovi od 1. januára 2017 priznaný výsluhový dôchodok podľa aa písm. a), ab ods. 1, ac ods. 1 písm. a) a , v súlade s . Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku už od 15. decembra 2015 žiadosťou spísanou dňa 6. apríla 2017, k dovŕšeniu 59 rokov veku. Právoplatným rozhodnutím žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9. mája 2017 bola jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku s prihliadnutím na dobu výkonu služobného pomeru zaradenú do kategórie funkcií zamietnutá podľa ustanovenia a v znení a podľa a z dôvodu, že žalobca nesplnil ani jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok uvedených v a Sociálna poisťovňa v danom prípade vychádzala z nasledovných skutkových zistení a právnych záverov. V období od 6. septembra 1976 do 26. septembra 1977 žalobca získal dobu zamestnania (dobu dôchodkového poistenia) zaradenú do I. pracovnej kategórie u zamestnávateľa Východoslovenské železiarne v počte 386 dní, t. j. 1 rok a 21 dní. Na účely zníženia dôchodkového veku postupom podľa až l) o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov je možné hodnotiť len I. pracovnú kategóriu, resp. I. kategóriu funkcií. Zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie, resp. II. kategórie funkcií nemá vplyv na zníženie vekovej podmienky na dovŕšenie dôchodkového veku, zachovanie nárokov z nej plynúcich je možné iba postupom podľa v znení neskorších predpisov, teda pri výpočte starobného dôchodku, na ktorý vznikne nárok. Vzhľadom na to, že v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií a zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie žalobca získal spolu 9 rokov a 80 dní, nárok na starobný dôchodok mu podľa o sociálnom zabezpečení nevznikol. V období od 1. apríla 1980 do 30. apríla 1987 žalobca získal dobu zamestnania (dobu dôchodkového poistenia) zaradenú do II. pracovnej kategórie u zamestnávateľa Východoslovenské železiarne v počte 2 586 dní, t.j. 7 rokov a 31 dní. Z uvedeného vyplýva, že žalobca ani pri posúdení nároku na starobný dôchodok nezískal nárok na zníženie dôchodkového veku s použitím .

15. Kasačný súd v napadnutých rozhodnutiach Sociálnej poisťovne nezistil právne pochybenia, ani logické nesprávnosti, a ani inú vadu konania, ktorá by mala vplyv na ich zákonnosť, keď žalovaná napadnuté rozhodnutia argumentačne zrozumiteľné a dostatočne odôvodnila citáciou konkrétnych ustanovení príslušného právneho predpisu a ich následným výkladom. Svoje rozhodnutie kasačný súd odôvodnil s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.: , a vyslovil právne záväzný záver v bodoch 25 až 35, pre ďalší postup správneho súdu.

16. Kasačný súd konštatoval, že podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2003. Podľa § 274 ods. 2 zákon o sociálnom poistení suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31.12.2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku. Z citovaných ustanovení vyplýva, že zachovanie nárokov zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa týka len tých druhov dôchodkov, ktoré boli upravené v zákonnej úprave platnej pred 01.01.2004, t.j. podľa o sociálnom zabezpečení (ďalej len "").

17. V zmysle zákonnej úpravy ustanovenej v zákone o sociálnom zabezpečení z dôchodkového zabezpečenia sa poskytujú taxatívne zákonom určené dávky na zabezpečenie poistenca v invalidite, v starobe a pozostalostné dávky t.j. dôchodky a to starobný, invalidný, čiastočný invalidný, za výsluhu rokov, vdovský, vdovecký, sirotský, manželky, sociálny (§ 7 písm. a). Druhom starobného dôchodku je aj pomerný starobný dôchodok (§ 26). Z uvedeného je zrejmé, že pred 01.01.2004 zákon o sociálnom zabezpečení predčasný starobný dôchodok ako dávku sociálneho zabezpečenia neupravoval. Kasačný súd ďalej poznamenáva, že zaradenia zamestnania do troch pracovných kategórií na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhu vykonávaných prác bolo možné len do 31. decembra 1999 (§ 14 ods. 1 v spojení s § 16 zákona o sociálnom zabezpečení). Nárok na predčasný starobný dôchodok ako sociálne zabezpečenie poistenca v starobe je možné priznať poistencovi len na základe splnenia zákonných podmienok ustanovených v právnej úprave zákona o sociálnom poistení. Nárok na predčasný starobný dôchodok je samostatným nárokom, rozdielnym od nároku na starobný dôchodok,

z ktorých dôvodov je povinnosťou tak Sociálnej poisťovne, ako aj súdu v súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia správneho orgán posudzovať splnenie zákonných podmienok pre priznanie či starobného alebo predčasne starobného dôchodku samostatne. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku poistenca sa považuje za starobný dôchodok.

18. Z uvedených dôvodov, ak bol žiadateľovi o dávku priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení, § 274 citovaného zákona na účely porovnávania výpočtu sumy dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení použiť nemožno. Nároky vyplývajúce zo zaradenia do zvýhodnenej pracovnej kategórie podľa tohto ustanovenia na účely výpočtu sumy dôchodkovej dávky možno použiť len pri rozhodovaní o starobnom dôchodku, o pomernom starobnom dôchodku alebo invalidnom dôchodku. Uvedený právny názor vyslovil Najvyšší súd SR v stanovisku publikovanom pod č. 59, uverejnenom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a súdov Slovenskej republiky v čiastke č. 4/2012.

19. Nárok na dôchodok vo výške, ktorá nie je nižšia ako jeho výška zistená podľa predpisov účinných do 31.12.2003 sa teda netýka predčasného starobného dôchodku, lebo takýto druh dôchodkovej dávky právny predpis do tohto dňa neupravoval, a to bez ohľadu na to, že dovŕšením dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení sa predčasný starobný dôchodok stáva starobným dôchodkom. Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, že na nový výpočet sumy starobného dôchodku, ktorý vznikne zmenou z predčasného starobného dôchodku dovŕšením dôchodkového veku jeho poberateľa, nie je daný právny dôvod.

20. V danej súvislosti súd upriamuje pozornosť žalobcu tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25.09.2013 č.k.: , publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a súdov Slovenskej republiky pod č. 39/2015, v ktorom najvyšší súd ako súd odvolací konštatoval „Zachovanie nárokov zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa týka len tých druhov dôchodkov, ktoré boli upravené v zákonnej úprave platnej pred 01.01.2004.

21. Správny súd po zhora uvedenom postupe v súdnom preskúmavacom konaní posúdil správnu žalobu žalobcu súc viazaný právnym názorom kasačného súdu podľa vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24. júna 2020, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. -28 zo dňa 25. januára 2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, vrátane ich postupov, podľa ust. a nasl. o , s odkazom na žalobné body ( ) a dôvody žaloby ( , za dodržania postupu podľa ust. a a ust. , s poukazom na ust. . Po podrobnom oboznámení sa so spisovou dokumentáciou žalovaného, dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Z uvedených dôvodov preto súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, podľa .

IV. Dôvody rozhodnutia správneho súdu

22. Podľa ust. v znení neskorších predpisov o sociálnom poistení, tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len „“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby, ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. prvá veta v znení neskorších predpisov obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. v znení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby a profesionálneho vojaka, ak a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a c) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2 - násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. v znení suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku; tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

Podľa ust. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby , profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. v znení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

Podľa ust. v znení suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku.

Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (ktorý ČSSR ratifikovalo 11. januára 1990 a bol vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť dňa 11. januára 1991), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

23. Správny súd pripomína, že predmetom prieskumu sú rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktorým bol žalobcovi priznaný predčasný starobný dôchodok a to rozhodnutím Sociálnej poisťovne z 18.09.2017, a ktoré to potvrdilo na základe odvolania žalobcu rozhodnutím žalovaného - Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 06.12.2017. Orgány verejnej správy konštatovali, že ku dňu vzniku nároku na predčasný dôchodok 24.07.2017 žalobca získal 6 999 dní. Obe rozhodnutia, vychádzali z právneho záveru, že u nárok na predčasný starobný dôchodok nie je možné priznávať poistencom obdobie dôchodkového poistenia získané v osobitnom systéme, ako tomu je u starobného dôchodku. Žalované správne orgány za správny považujú spôsob výpočtu predčasného starobného dôchodku, uvedený v ich rozhodnutiach.

24. Kľúčovým je, že rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností, Osobný úrad sociálneho zabezpečenia Bratislava, zo dňa 14.03.2017 žalobcovi podľa o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVJS a ŽP v znení neskorších predpisov, priznaných 25 rokov, 64 dní, z toho 21 rokov a 183 dní do 30.04.2013, a za túto dobu trvania služobného pomeru mu patrí výsluhový dôchodok vo výške 55% základu, určeného podľa ac ods. 1 písm. a/ zákona. Základom pre výpočet výsluhového dôchodku bol priemerný mesačný služobný plat vo výške 1.823,52 eur, z čoho 55% je 1002,94 eur.

25. Podľa žalobcu dôvodom jeho odvolania aj podanej správnej žaloby proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne zo dňa 18.09.2017 bola skutočnosť, že mu malo byť započítané aj obdobie dôchodkového

poistenia a doba trvania služobného pomeru. Žalobca pritom tvrdil, že aj nárok na starobný dôchodok je nárokom, kedy je Sociálna poisťovňa povinná priznať obdobie dôchodkového poistenia z osobitného systému, pre účely vypočítania dôchodku vo všeobecnom systéme a to za obdobie do 31.12.2003, aj keď toto obdobie bolo už započítané žalobcovi, ako bolo hore konštatované, a to tým, že mu bol priznaný výsluhový dôchodok za obdobie do 14.03.2017.

26. Žalobca žiadal do obdobia dôchodkového poistenia priznať i obdobie poistenia pred priznaním výsluhového dôchodku a toto započítať pre nároky žalobcu na priznanie starobného dôchodku. Žalobca tvrdil, že nárok na starobný dôchodok sa upravuje tak, že kategórie zamestnaní v I. a II. pracovnej kategórie v súlade s § 274 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, sa majú započítať žalobcovi, pretože pre určenie sumy starobného dôchodku ide o právne úpravy, účinné do 31.12.2003, (dlhšia doba dôchodkového poistenia by priniesla žalobcovi priaznivejšiu výmeru predčasného starobného dôchodku). Žalobcovi nebola uznaná doba dôchodkového poistenia, ktorú dosiahol pred ukončením služobného pomeru, ktorý ukončil žalobca a bol mu priznaný výsluhový dôchodok.

27. Podľa správneho súdu žalovaný v napadnutom rozhodnutí potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, keď konštatoval, že pre účely priznaného výsluhového dôchodku vychádzal z potvrdenia Ministerstva vnútra SR, ktorý kategorizoval zamestnanie žalobcu od 31.03.1978 do 26.03.1980 ako výkon dobu základnej vojenskej služby a od 01.11.1993 do 31.12.1999 ako výkon služby v I. pracovnej kategórii a od 01.01.2000 do 31.12.2016 ako výkon služby v III. pracovnej kategórii. Žalovaný zhodnotil zhodne so správnym orgánom prvého stupňa žalobcovi v I. pracovnej kategórii 9 rokov a 80 dní a mal za to, že žalobcovi sa doba služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, v súlade s § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, zhodnotila pre nárok na výsluhový dôchodok. Preto nepovažuje za možné toto obdobie dôchodkového poistenia zhodnotiť aj pre nárok na ním požadovaný starobný dôchodok. Do vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok 24.07.2017 chýbalo žalobcovi do dovŕšenia dôchodcovského veku 01.03.2019, 585 dní, číže viac ako jeden rok. Žalobcovi ako poberateľovi výsluhovej dávky nevznikol nárok na zníženie dôchodkového veku, pretože nezískal dobu služby v potrebnom rozsahu a nebolo mu tak možné započítať dobu služby, získanú v I. kategórii v súlade s § 255 ods. 5 pre hodnotenie uplatneného nároku na predčasný starobný dôchodok. Podľa správneho súdu sa ustanovenie § 274 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nevzťahuje aj na nároky uplatnené na predčasný starobný dôchodok.

28. Skutkové zistenia vyplývajúce zo spisového materiálu potvrdzujú, že žalobca už žiadosťou zo dňa 24.07.2017 požiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku od 24.07.2017. Žalobca žiadal o určenie sumy predčasného starobného dôchodku, od 15.12.2015 žiadosťou spísanou dňa 06.04.2017, k dovŕšeniu 59 rokov veku a žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX E. zo dňa 06.12.2017, (žalobou napadnutým) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 18.09.2017.

29. Námietku žalobcu ohľadom nezohľadnenia doby služobného pomeru v období od 01.11.1993 do 30.06.2003 na účely určenia sumy starobného dôchodku správny súd považoval za nedôvodnú z dôvodov, že bol žalobcovi od 1. januára 2017 priznaný výsluhový dôchodok za dobu služobného pomeru, podľa aa písm. a), ab ods. 1, ac ods. 1 písm. a) a , v súlade s . Preto s prihliadnutím na dobu výkonu služobného pomeru zaradenú do kategórie funkcií podľa ustanovenia a v znení a podľa a žalobca nesplnil ani jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok uvedených v a .

30. Argumentom správnej žaloby, je nesprávne právne posúdenie veci žalobcu spočívajúce v nesprávne určenej výške započítanej doby dôchodkového poistenia. Žalobcovi nebola zarátaná doba dôchodkového poistenia v osobitnom dôchodcovskom systéme pre príslušníkov ozbrojených zborov.

31. Podľa žalobcu zhodnotenie dôchodcovského veku, vzhľadom na trvanie poisteného vzťahu žalobcu a jeho zaradenia v I. a II. kategórii výkonu služby, pri určení starobného dôchodku, na zachovanie týchto nárokov, v súlade s ustanovením § 274 ods. 2 zákona o sociálnom poistení spočíva v tom, že sa zníži dôchodcovský vek, za dosiahnutia ktorého je možné priznať tento dôchodok. Žalobca namietal, že predčasný starobný dôchodok podlieha ochrane a právnej úprave, danej Dohovorom o invalidných a

pozostalostných dávkach žalovaný uviedol, že neprichádza do úvahy jeho aplikácia, najmä čl. 33 ods. 2 uvedeného Dohovoru.

32. Správny súd poukazuje na to, že predčasný starobný dôchodok nie je uvedený ani v Dohovore o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejnenom v Zbierke , a neprichádza do úvahy ani aplikácia čl. 33 ods. 2 tohto dohovoru v časti IV. - Spoločné ustanovenia.

33. Žalovaná správne dospela k záveru, že na predčasný starobný dôchodok nie je možné započítať dobu dôchodkového poistenia v inom sociálnom systéme, tak ako tomu je v prípade vzniku nároku na starobný dôchodok. Správny súd pripomína, že podľa ust. § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2003. Podľa § 274 ods. 2 zákon o sociálnom poistení suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31.12.2003.

34. Správny súd odkazuje na to, že nároky zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia zachovať pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Zachovanie týchto nárokov spočíva v určení zníženého dôchodkového veku v závislosti od rozsahu doby služby získanej v I. alebo v II. kategórie funkcií a v určení sumy starobného dôchodku v súlade s ustanovením aj podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003. Avšak zachovanie nárokov zo zaradenia zamestnaní do l. a II. pracovnej kategórie sa týka len tých druhov dôchodkov, ktoré boli upravené v o sociálnom zabezpečení t.j. zákonnej úprave platnej pred 1. januárom 2004. V posudzovanej veci žalobca požiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku, ktorý je /druhom starobného dôchodku/ /aj pomerným starobným dôchodkom (). o sociálnom zabezpečení účinný pred 1. januárom 2004/, však predčasný starobný dôchodok ako dávku sociálneho zabezpečenia neupravoval.

35. Žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, v súlade s ustanovením , ale doba zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok od 1. novembra 1993 do 30. júna 2003 sa nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto nebola pre nárok na predčasný starobný dôchodok zhodnotená. Teda pre nárok a výšku výsluhového dôchodku bola žalobcovi zhodnotená doba služby v Policajnom zbore v I. kategórii funkcií v rozsahu 9 rokov a 80 dní. Pretože však získal túto dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, (doba zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok od 1. novembra 1993 do 30. júna 2003) sa nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto nebola pre nárok na jeho starobný dôchodok zhodnotená.

36. Zaradenia zamestnaní do troch pracovných kategórií na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhu vykonávaných prác bolo možné len do 31. decembra 1999 (§ 14 ods. 1 v spojení s § 16 zákona o sociálnom zabezpečení), preto nárok na predčasný starobný dôchodok ako sociálne zabezpečenie poistenca v starobe je možné priznať poistencovi len na základe splnenia zákonných podmienok ustanovených v právnej úprave zákona č. Z. z. o sociálnom poistení.

37. Nárok na predčasný starobný dôchodok je samostatným nárokom, rozdielnym od nároku na starobný dôchodok, z ktorých dôvodov je povinnosťou tak Sociálnej poisťovne, ako aj súdu v súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia správneho orgán vždy posudzovať splnenie zákonných podmienok pre priznanie starobného alebo predčasne starobného dôchodku samostatne. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku poistenca sa považuje za starobný dôchodok. Nároky vyplývajúce zo zaradenia do zvýhodnenej pracovnej kategórie podľa tohto ustanovenia na účely výpočtu sumy dôchodkovej dávky možno použiť len pri rozhodovaní o starobnom dôchodku, o pomernom starobnom dôchodku alebo invalidnom dôchodku. Z dôvodov zhora uvedených nebolo možné žalobcovi priznať takú dobu dôchodkového poistenia, v dobe kedy mal 59 rokov a nespĺňal podmienky nároku na starobný dôchodok. K zníženiu zákonom upraveného veku pre

vznik nároku na starobný dôchodok u žalobcu nedošlo. Zrušený rozsudok (rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 25.01.2019) vychádzal z iného právneho názoru.

38. V danej súvislosti správny súd upriamuje pozornosť žalobcu tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. septembra 2013 č.k.: , publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a súdov Slovenskej republiky pod č. 39/2015, v ktorom najvyšší súd ako súd odvolací konštatoval: "Zachovanie nárokov zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa týka len tých druhov dôchodkov, ktoré boli upravené v zákonnej úprave platnej pred 1. januárom 2004." Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenal, že na nový výpočet sumy starobného dôchodku, ktorý len vznikne zmenou z predčasného starobného dôchodku dovŕšením dôchodkového veku jeho poberateľa, nebol právny dôvod.

39. Správny súd na tomto mieste opakovane uvádza, že nárok na predčasný dôchodok je samostatným nárokom, rozdielnym od nároku na starobný dôchodok, a tak ho musí Sociálna poisťovňa posudzovať, rovnako aj splnenie zákonných podmienok pre priznanie starobného, aj predčasného starobného dôchodku samostatne. V danej situácii, kedy bol žalobcovi posudzovanými rozhodnutiami priznaný predčasný starobný dôchodok, nároky vyplývajúce zo zaradenia do zvýhodnenej pracovnej kategórie nemožno použiť, a použijú sa len pri rozhodovaní o pomernom starobnom dôchodku, alebo invalidnom dôchodku. Len tieto dôchodky sú zachované pokiaľ ide o nároky na zaradenie zamestnanca do I. a II. kategórie a boli upravené i v právnej úprave pred 01.01.2004, teda podľa zákona . Tento zákon však, predčasný dôchodok do obdobia pred 01.01.2004 neupravoval a aj zaradenie do pracovných kategórii ( I., II. a III. ) na účely dôchodkového poistenia bolo možné len do 31.12.1999.

40. Vychádzajúc zo skutkových okolností posudzovaného prípadu a citovanej právnej úpravy zákona o sociálnom poistení v spojení s právnou úpravou zákona o sociálnom zabezpečení správny súd dospel k záveru, že orgány verejnej správy oboch stupňoch ustálili správne skutkový stav do skutkových záverov a dospeli aj k správnemu právnemu posúdeniu aplikáciou relevantných zákonných ustanovení zákona o sociálnom poistení.

41. Ustanovenie sa nevzťahuje na určenie sumy predčasného starobného dôchodku, ako aj na skutočnosť, že poberateľovi výsluhovej dávky nevznikol nárok na zníženie dôchodkového veku, nakoľko nezískal dobu služby v potrebnom rozsahu, nie je možné dobu služby získanú v I. kategórii funkcií v súlade s hodnotiť na nárok na predčasný starobný dôchodok a určenie jeho sumy.

42. Na účely zníženia dôchodkového veku postupom podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov je možné hodnotiť len I. pracovnú kategóriu, resp. I. kategóriu funkcií. Zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie, resp. II. kategórie funkcií nemá vplyv na zníženie vekovej podmienky na dovŕšenie dôchodkového veku, zachovanie nárokov z nej plynúcich je možné iba postupom podľa v znení neskorších predpisov, teda pri výpočte starobného dôchodku, na ktorý vznikne nárok. Vzhľadom na to, že v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií a zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie žalobca získal spolu 9 rokov a 80 dní, nárok na starobný dôchodok by mu podľa o sociálnom zabezpečení nevznikol. V období od 1. apríla 1980 do 30. apríla 1987 žalobca získal dobu zamestnania (dobu dôchodkového poistenia) zaradenú do II. pracovnej kategórie u zamestnávateľa Východoslovenské železiarne v počte 2 586 dní, t. j. 7 rokov a 31 dní. Z uvedeného vyplýva, že žalobca ani pri posúdení nároku na starobný dôchodok, nezískal nárok na zníženie dôchodkového veku s použitím . Vzhľadom na to, že doba základnej vojenskej služby od 31. marca 1978 do 26. marca 1980, a doba služobného pomeru od 1. novembra 1993 do 31. decembra 2016 bola zhodnotená žalobcovi pre vznik nároku na výsluhový dôchodok, tuto dobu nie je možne hodnotiť pre nárok na predčasný starobný dôchodok.

43. Správny súd nezistil pochybenia hmotnoprávnych ani procesnoprávnych ustanovení rozhodnutí orgánov verejnej správy, sú jasne a zrozumiteľne odôvodnené s odkazom na právnu úpravu a neobsahuje nesprávnosti a vady konania, ktoré by mala vplyv na ich zákonnosť, a osobitne žalovaná napadnuté rozhodnutia argumentačne zrozumiteľné a dostatočne odôvodnila citáciou konkrétnych ustanovení príslušného právneho predpisu a ich následným výkladom.

44. Na tomto mieste správny súd odkazuje aj na už spomínané, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej Zbierke stanovísk a rozhodnutí v čiastke 4/2012 uverejnil pod č. 59 rozhodnutie, v ktorom uviedol, že nárok na starobný dôchodok, ktorého výška nie je nižšia ako je výška zistená podľa predpisov určených do 31.12.2003, sa netýka predčasného starobného dôchodku, keďže ho právny predpis nepoznal. S poukazom na už publikované rozhodnutie v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR č. 39/2015 sa konštatuje, že zachovanie nárokov zo zaradenia zamestnaní do I. a II. kategórie sa týka len tých druhov dôchodkov, ktoré boli upravené v zákonnej úprave pred 01.01.2004.

45. S poukazom na uvedené považuje súd rozhodnutia žalovanej ako aj prvostupňového správneho orgánu za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

46. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.