Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/25/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.10.2021 v trestnej veci obž. Y. V. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona, a iné, o odvolaní obžalovanej Y. V. proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 08.07.2021, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie obžalovanej Y. V..

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 08.07.2021, sp. zn. , uznal obžalovanú Y. V. za vinnú z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zákona, a s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- dňa 18.09.2019 v čase o 15.00 hod. viedla osobné motorové vozidlo zn. Mazda 3, ev. č.: T.-XXX J. po diaľnici D1 v smere z Popradu na Prešov v ľavom jazdnom pruhu rýchlosťou vyššou ako je na diaľnici maximálne povolená, predchádzala a presunula sa pred vozidlo zn. Renault Trafic, ev. č.: XHX XXXX, MPZ: „CZ“, následne nevenovala dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla počas prechádzania z ľavého do pravého jazdného pruhu, kde vozidlo počas tohto priečneho premiestňovania prešlo celým pôdorysným obrysom až na pravú krajnicu, čím porušila ustanovenie , , , o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, následkom čoho v 396,5 km diaľnice D1 aj napriek intenzívnemu brzdeniu vozidla, čelne narazila zozadu do stojaceho zabezpečovacieho prívesu s dopravným značením ev. č. F. XXX P., ktoré bolo pripojené k vozidlu zn. Fiat Ducato, ev. č. F. XXX D. W. H. L. a.s. a ktoré vykonávalo zabezpečovanie pracovníkov vykonávajúcich práce na krajnici diaľnice, kde následkom tejto zrážky došlo k zraneniam pracovníkov W. a to T. Y., ktorý utrpel mozgovolebečné poranenie pozostávajúce zo zlomeniny pravej temennej kosti a pravej strany záhlavnej kosti, pomliaždenia oboch čelových lalokov mozgu, podpavúčnicového krvácania na ľavej strane mozgu, pomliaždenie pravej polovice mozočka, otrasu mozgu a poškodenia čuchového nervu, tržne - zmliaždenú ranu záhlavia, pomliaždenie s odreninou pravej strany tváre, pomliaždenie pravej okoloočnej oblasti, tržne - zmliaždenú ranu pravého ramena, poškodenie pravej tepny pravého ramena, tržnú ranu prednej plochy pravej pazuchy, tržné poranenie sleziny, pomliaždenie oboch strán zadku, pomliaždenie a odreninu ľavého kolena, hlbokú tržnú ranu pravého predkolenia a povrchovú tržnú ranu ľavého predkolenia s dobou liečenia spojenou s práceneschopnosťou v rozmedzí 2 - 3 mesiace, T. U., ktorý utrpel podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie hlavy v záhlaví a pomliaždenie v oblasti oboch lopatiek s dobu liečenia spojenou s práceneschopnosťou 3 týždne a Y. T., ktorý utrpel zrania, ktorým na mieste podľahol.

Za uvedený skutok súd obžalovanej uložil podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, za prevahy dvoch poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. j), l) Tr. zákona, k jednej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. h) Tr. zákona, s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona, úhrnný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona obžalovanú pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona obžalovanej uložil trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní sedem rokov.

Podľa poškodených Y. T., H. zdravotnú poisťovňu, a. s., a L. poisťovňu s uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, riadne a včas, podaním doručeným súdu prvého stupňa prostredníctvom obhajkyne dňa 21.07.2021, podala odvolanie obžalovaná, ktoré odôvodnila podaním doručeným súdu prvého stupňa prostredníctvom obhajkyne dňa 27.09.2021 a doplnila podaním zo dňa 26.10.2021. Namietala, že dôvody odvolania smerujú vo vzťahu k rozhodovaniu súdu o treste, ktorý jej bol uložený. Má za to, že vzhľadom na to, že jej bola súdom priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, mala jej byť priznaná aj poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zákona, nakoľko súdu odpadlo dokazovanie ohľadom viny, čím súdu napomohla pri objasňovaní trestnej činnosti. Takýto záver vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. , podľa ktorého, pokiaľ páchateľ na hlavnom pojednávaní dá vyhlásenie o vine a súdu prvého stupňa odpadne dokazovanie ohľadom viny, podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné tomuto jednoznačne priznať aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zákona, teda že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Zároveň má za to, že v jej prípade sú naplnené podmienky aj pre priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. k) Tr. zákona, nakoľko mala motorové vozidlo, ktorým došlo k spáchaniu skutku a bola ním spôsobená škoda, povinne zmluvne poistené. Poistnú udalosť riadne nahlásila, pričom dôkaz o nahlásení poistnej udalosti je súčasťou súdneho spisu a poisťovňou už bola škoda čiastočne aj uhradená, teda má za to, že sa riadne pričinila o odstránenie škodlivých následkov trestného činu. Ohľadom úhrady škody sa opätovne v poisťovni informovala dňa 24.09.2021, kde jej bolo oznámené, že doposiaľ bola uhradená škoda W., a.s., za poškodené motorové vozidlo a príves a pánovi U. za poškodený mobilný telefón. Ostatnými poškodenými škoda doposiaľ u poisťovateľa uplatnená nebola a v prípade, že bude uplatnená, bude poisťovňou plnená v zmysle zákona. Zdôrazňuje, že je ochotná aj škodu, ktorá nie je krytá povinným zmluvným poistením, uhradiť, avšak doposiaľ nebola zo strany poškodených uplatnená v poisťovni E. ani škoda krytá povinným zmluvným poistením, preto iniciovala s poškodenými rokovanie smerujúce k vysporiadaniu týchto nárokov. K skutku sa priznala, avšak má za to, že tak ako uviedla v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom, či už osobne alebo prostredníctvom obhajkyne, skutku sa nedopustila tak, že by jazdila rýchlosťou, ktorá nebola v danom úseku povolená. Znalecký posudok, ktorého časť je obsiahnutá v rozsudku, opakovane uvádza, že jazdila rýchlosťou 176 km/h, avšak uvedenú rýchlosť znalec určil z kamerového záznamu na mýtnej bráne W., a.s., ktorý nie je certifikovaný na meranie, čo uvádza aj W., a.s., vo svojom liste, kde píše, že rýchlosť vozidla nie je možné poskytnúť z dôvodu necertifikovaných a nekalibrovaných meracích zariadení, ktoré majú iba informatívny charakter. Fakt, že tento systém a údaj o rýchlosti z neho poskytnutý nie je a nemôže byť smerodajný a pre určenie priebehu udalosti použitý, potvrdzuje aj skutočnosť, že tento systém v zmysle záznamov poskytnutých W., a.s., ktoré sú súčasťou spisu, v rovnaký čas dňa 18.09.2019 o 15.00 hod. osobnému motorovému vozidlu EVČ: L. XXX Z. nameral rýchlosť 129 km/h a zároveň rýchlosť 142 km/ h. Uvedený rozdiel v rýchlostiach v rovnakom čase u totožného motorového vozidla je značný a nie je možný a má za to, že informácia o rýchlosti, ktorou mala ísť vychádzajúca z tohto systému, nemôže byť použitá a nemôže jej byť na ťarchu. Má za to, že prekročenie povolenej rýchlosti môže byť preukázané len meraním certifikovaným zariadením a v takomto prípade jej môže byť kladené za vinu, resp. zohľadňované pri ukladaní trestu. Je presvedčená, že bez merania certifikovaným meracím prístrojom jej nemôže byť pripísané a ani kladené za vinu prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti a nemôže existovať ani žiadny rozumný predpoklad, o ktorom hovorí súd, že prekračovala povolenú rýchlosť pri prejazde všetkými mýtnymi bránami. Vychádzajúc z uvedeného znalec v znaleckom posudku opakovane uviedol, že vychádzal z prejazdovej rýchlosti určenej mýtnou bránou, preto opakovane zdôrazňuje, že necertifikovanou, pričom neuviedol žiaden iný spôsob určenia jej rýchlosti a od rýchlosti určenej

necertifikovanou mýtnou bránou odvíjal celý priebeh dopravnej nehody špecifikovanej v znaleckom posudku, preto má za to, že samotný znalecký posudok je nesprávny, nezákonný, nakoľko vychádza z dôkazu, ktorý pre danú situáciu nie je možné použiť. Vzhľadom na zdôvodnenú nezákonnosť znaleckého posudku má za to, že na ním určený priebeh dopravnej nehody, ako aj prezentovaný spôsob jej vedenia motorového vozidla nemôže byť prihliadané pri rozhodovaní o ukladaní trestu. Pokiaľ ide o záver, že poškodený nebohý Y. T. a ani poškodení T. Y. a T. U. ako účastníci cestnej premávky nemali najmenšiu vinu na vzniknutej kolíznej situácii a na tento fakt súd upriamuje pozornosť z dôvodu, že sa v súdnej praxi vyskytujú aj prípady z dopravných nehôd, pri ktorých aj samotný poškodený parciálne, či zásadne svojím konaním prispeje k vzniku tejto dopravnej nehody, má za to, že uvedeným sa súd pri ukladaní trestu taktiež nezaoberal dostatočne a to z dôvodu nedostatočného zabezpečenia poškodených. Poškodení v zmysle vykonaného dokazovania na predmetnom úseku diaľnice, na ktorom došlo k dopravnej nehode vykonávali čistenie vpustov. Súd sa nijako nezaoberal zabezpečením poškodených a tým, či mali byť zabezpečení aj iným spôsobom a v prípade, ak áno, ak by boli takto zabezpečení, či by následok spôsobený dopravnou nehodou bol iný a o týchto otázkach nevykonal žiadne dokazovanie. Súd uvádza, že napriek relatívne vysokým pokutám (100, 150, 200,- Eur) nezmenila svoje vodičské návyky a opakovane porušovala dopravné predpisy vo vzťahu k rýchlosti jazdy. Ak teda ani desiatky pokút v priestupkovom konaní, podľa názoru súdu, neviedli k náprave, považuje súd za nevyhnutné v rámci individuálnej, ale i generálnej prevencie uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Je držiteľkou vodičského oprávnenia od roku 1979, teda viac ako 40 rokov, a po celý tento čas aj aktívne jazdí. Súd posudzoval vo vzťahu k jej uloženým pokutám obdobie od roku 2004, teda približne 15 a pol roka. V rozsudku súd uvádza, že za predmetné obdobie jej bolo za prekročenie rýchlosti uložených 16 pokút. Uvedené predstavuje teda priemerne približne jednu pokutu ročne. Ako uviedla, je finančným poradcom v spoločnosti E. a jej denná náplň práce spočíva v návštevách klientov za účelom vybavovania ich požiadaviek. Výkonom tejto práce, ako aj cestovaním za jediným synom a jeho rodinou do Bratislavy ročne najazdí približne 40 000 kilometrov. Napriek množstvu kilometrov, za viac ako 40 rokov, počas ktorých je držiteľkou vodičského oprávnenia, nikdy nespôsobila žiadnu dopravnú nehodu. Je presvedčená, že priemerne jedno porušenie povinností ročne, ktoré si však žiadnym spôsobom nedovolí zľahčovať, pri množstve času, ktorý trávi vedením motorového vozidla, nie je dôvodom, aby bola súdom označená za nenapraviteľného vodiča. Naopak, je presvedčená, že za tak dlhé obdobie, s prihliadnutím na to, koľko času vedením motorového vozidla trávi, sa nedostala do žiadnej kolíznej situácie a je to dôkazom jej zodpovedného a svedomitého prístupu k vedeniu motorového vozidla. Súdom bol okrem nepodmienečného trestu uložený aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na 7 rokov. Má za to, že trest zákazu činnosti v tak dlhom rozsahu je trestom, ktorý nad nevyhnutnú mieru zabezpečuje ochranu spoločnosti, nakoľko skutku sa dopustila v súvislosti s vedením motorového vozidla. Už samotným zákazom činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel po tak dlhú dobu je ako páchateľ značne potrestaná, nakoľko jej syn a jeho rodina, za ktorými dochádza, žijú v Bratislave a zároveň sa v Bratislave lieči aj z onkologického ochorenia. Uložením zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel nebude schopná vzhľadom na jej ochorenie a vek dochádzať do Bratislavy. Napriek uloženiu trestu zákazu činnosti v dĺžke 7 rokov jej bol uložený aj nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, ktorého podmienečný odklad jej nebol umožnený. Je toho názoru, že tento trest je neprimerane prísny a to jednak vzhľadom na uvedené okolnosti, nezohľadnenie poľahčujúcich okolností, ako aj vzhľadom na jej osobu, nakoľko sa nikdy nedopustila žiadneho trestného činu, žije riadny a usporiadaný život, svojim životom sa snaží ísť príkladom a pomáhať každému ako je to v jej silách. Po samotnej dopravnej nehode jej nebolo odobraté vodičské oprávnenie a používala motorové vozidlo, pričom ho využíva v nevyhnutnom rozsahu a s maximálnou mierou opatrnosti. Počas tohto obdobia sa nedopustila porušenia žiadneho predpisu upravujúceho vedenie motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené si dovoľuje konajúcemu súdu navrhnúť, aby výrok rozsudku, ktorým jej bol uložený trest zrušil a uložil jej miernejší trest, ako jej bol uložený rozsudkom Okresného súdu Prešov, resp. trest s podmienečným odkladom jeho výkonu.

V doplnení odvolania podanom prostredníctvom obhajkyne obžalovaná uviedla, že podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody alebo uloženie trestu domáceho väzenia, alebo peňažného trestu namiesto výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere dvoch rokov žiadala okrem iného na základe nepriaznivého zdravotného stavu, keďže sa lieči na onkologické ochorenie, o ktorom súdu predložila v prílohe odôvodnenia odvolania aj lekárske správy. Nakoľko od času doručenia odôvodnenia odvolania súdu absolvovala ďalšie vyšetrenia dňa 05.10.2021, v zmysle predmetnej lekárskej správy je diagnostický záver nezhubný nádor krčka maternice s odporúčaním kontroly u onkológa a ďalších odberov v decembri 2021. Pokiaľ ide o jej pričinenie sa o odstránenie škodlivých následkov trestného

činu, okrem nahlásenia poistnej udalosti, už po tom ako na pojednávaní konanom dňa 08.07.2021 vyhlásila, že vinu nepopiera, uviedla, že uznáva čo do nároku aj nárok na nemajetkovú ujmu a čo do výšky, sa nevie vyjadriť, keďže do úvahy prichádza súbeh zodpovednosti zamestnávateľa a v jej prípade aj plnenie poisťovne. Prostredníctvom obhajcu preto kontaktovala splnomocneného zástupcu poškodeného, pani Y. T., ktorý uplatnil škodu v trestnom konaní, avšak neuplatnil ju v poisťovni cestou jej povinného zmluvného poistenia a pri uplatňovaní v trestnom konaní nepredložil všetky doklady preukazujúce výšku škody vyžadované poisťovňou. Aj napriek postoju splnomocneného zástupcu poškodenej a neochote vysporiadať uplatnený nárok v súlade so zákonom najrýchlejšie ako je to možné, dňa 25.10.2021 obratom zaslala na bankový účet oznámený splnomocnencom poškodenej sumu 15.000,- Eur, ktorú jej momentálna finančná situácia dovolila zaslať ako náhradu nemajetkovej ujmy poškodenej pani T., o čom jej obhajca dňa 26.10.2021 aj splnomocnenca poškodeného informoval. Na základe uvedeného má za to, že pri rozhodovaní súdu o jej treste sú splnené podmienky na to, aby jej bola priznaná aj poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. k) Tr. zákona.

Na základe takto riadne a včas podaného odvolania krajský súd v zmysle ust. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa , a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné.

Úvodom krajský súd v tejto trestnej veci konštatuje, že obžalovaná na hlavnom pojednávaní dňa 23.11.2020 urobila vyhlásenie, že vinu nepopiera, ktoré bolo po splnení procesného postupu podľa , , , , a po vyjadrení prokurátora, obhajcu, splnomocnenca poškodenej a obžalovanej prijaté súdom s tým, že dokazovanie v rozsahu priznania skutku sa nevykoná a budú vykonané len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Vychádzajúc z ust. a , po preskúmaní predloženého spisu, odvolací súd konštatuje, že nezistil zásadné porušenie práva obžalovanej na obhajobu vo vzťahu k prijatému vyhláseniu o vine. Keďže v danej trestnej veci bolo v odôvodnení odvolania upresnené, že toto smeruje vo vzťahu k rozhodovaniu súdu o treste, ktorý jej bol uložený, odvolací súd preskúmal len tento odvolaním napadnutý výrok.

Konanie obžalovanej bolo po právnej stránke zákonným spôsobom posúdené ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona, s poukazom na ust. § 138 písm. h) Tr. zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona, s poukazom na ust. § 138 písm. h) Tr. zákona, a prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, nakoľko obžalovaná tým, že inému z nedbanlivosti spôsobila smrť a taký čin spáchala závažnejším spôsobom konania a to porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona, inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchala závažnejším spôsobom konania a to porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona a inému z nedbanlivosti ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona, svojím konaním tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke naplnila skutkové podstaty žalovaných prečinov.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom u obžalovanej konštatoval prevahu poľahčujúcich okolností, keď zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, že obžalovaná viedla pre spáchaním trestného činu riadny život a poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, teda že obžalovaná sa priznala k trestnému činu a trestný čin úprimne oľutovala. Zároveň konštatoval aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona, že obžalovaná spáchala viac trestných činov. Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prvého stupňa zhodnotil všetky okolnosti prípadu a zároveň prihliadal aj na osobu obžalovanej a dospel k záveru, že pre dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie obžalovanej je potrebné ukladať úhrnný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, so zaradením obžalovanej pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na sedem rokov. Na základe zistených osobných a majetkových pomerov obžalovanej je aj odvolací súd toho názoru, že uložený trest možno považovať za trest primeraný vzhľadom na osobu páchateľky, jej pomery a možnosti jej nápravy.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovanej, že uložený trest je neprimerane prísny a podľa jej názoru na jej nápravu postačí aj miernejší druh trestu a to podmienečný trest odňatia slobody, prípadne alternatívne tresty a to peňažný trest alebo trest domáceho väzenia, krajský súd považuje za potrebné uviesť, že obžalovaná motorové vozidlo pred inkriminovaným skutkom viedla vysokou rýchlosťou, ktorá výrazne prekračuje povolenú rýchlosť v mieste dopravnej nehody, keď zo znaleckého posudku znalca z odboru cestnej dopravy vyplýva, že vozidlo obžalovanej vo vzdialenosti približne 328 metrov pred miestom zrážky jazdilo rýchlosťou približne o 46 km/h vyššou ako je v danom mieste na diaľnici maximálna povolená rýchlosť. Zároveň je potrebné konštatovať, že obžalovaná sa obdobnou vysokou rýchlosťou pohybovala aj pri prejazde iných mýtnych brán a to v čase 14:27 hod. na sčítači D1 Bôrik

- KE rýchlosťou 176 km/h, D1 Levoča - KE v čase o 14:30 hod. rýchlosťou 178 km/h a v čase 14:41 hod. D1 Šibeník - KE rýchlosťou 168 km/h. Aj keď obžalovaná namieta, že merač rýchlosti mýtnej brány nie je certifikovaný, je potrebné konštatovať, že je málo pravdepodobné, aby merače rýchlostí všetkých mýtnych brán, ktorými obžalovaná prechádzala a ktoré zaznamenali výrazné prekročenie rýchlosti jej motorového vozidla, vykazovali nesprávne údaje. S poukazom na evidenčnú kartu vodiča a správy jednotlivých oddelení PZ, ktoré krajský súd na verejnom zasadnutí oboznámil, a z ktorých vyplýva, že obžalovaná bola od roku 2004 celkovo 23 krát postihnutá za priestupky na úseku cestnej dopravy a to v 18 prípadoch ide o priestupky spočívajúce v prekročení maximálnej povolenej rýchlosti jazdy, pričom v 4 prípadoch ide o konštatovanie spôsobu spáchania priestupku ako závažný, je potrebné konštatovať, že daný spôsob jazdy, ktorý je možné hodnotiť ako bezohľadný, bol pre obžalovanú bežný. Zároveň je potrebné poukázať na okolnosti prípadu a to najmä už konštatovaný spôsob jazdy obžalovanej pred dopravnou nehodou a spôsobenie následkov, ktoré podľa názoru odvolacieho súdu, v súhrne viedli tento súd k záveru, že podmienečný odklad uloženého trestu odňatia slobody nepostačuje. Uvedený spôsob jazdy obžalovanej svedčí o ľahostajnom a nezodpovednom prístupe obžalovanej k ostatným účastníkom cestnej premávky, pričom možno vyvodiť záver, že predmetná dopravná nehoda je dôsledkom práve tohto nebezpečného spôsobu jazdy. Zároveň bolo potrebné prihliadať aj na spôsobené následky, ktoré v prejednávanom prípade sú veľmi závažné. Ako to vyplýva zo skutkových zistení, obžalovaná v dôsledku kolízie motorového vozidla, ktoré viedla, spôsobila nenapraviteľný následok, ktorý spočíval v usmrtení poškodeného Y. T., ťažkej ujme na zdraví s dobou liečenia spojenou s práceneschopnosťou v rozmedzí 2 - 3 mesiacov poškodeného T. Y. a ľahkou ujmou na zdraví poškodeného T. U.. Spôsobenie týchto následkov, vrátane nenapraviteľného, vo svojom súhrnne a v spojení s hodnotením správania sa obžalovanej pred dopravnou nehodou, ako aj správania sa obžalovanej ako účastníčky cestnej premávky v minulosti, ktoré vyplýva z jej evidenčnej karty vodiča, neumožňovalo vyvodiť záver súdu, že na zabezpečenie ochrane spoločnosti a nápravu páchateľky bude postačovať aj trest odňatia slobody nespojený s jeho výkonom a už vôbec nie alternatívny trest.

Odvolací súd zároveň považoval aj výrok prvostupňového súdu o uložení trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov obžalovanej v trvaní 7 rokov za správny a zákonný, vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaná sa trestnej činnosti dopustila v súvislosti s vedením motorového vozidla. Vo vzťahu k uvedenému je potrebné poukázať aj na už konštatovaný závažný a nenapraviteľný následok, ako aj na evidenčnú kartu vodiča, obžalovanej Y. V.. Z uvedených dôvodov takto uložené druhy trestov a ich výmeru považoval odvolací súd za tresty primerané so zreteľom na zistené okolnosti prípadu, možnosti nápravy obžalovanej v rámci jej individuálneho posúdenia a tiež s poukazom na potrebu generálnej prevencie smerujúcu k odradeniu ostatných páchateľov obdobnej trestnej činnosti na úseku cestnej premávky.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovanej, že okrem ukladania trestu za použitia ustanovenia § 36 písm. j), l) Tr. zákona bolo potrebné jej ukladať trest aj podľa ustanovení § 36 písm. k), n) Tr. zákona, odvolací súd konštatuje, že za napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom podľa § 36 písm. n) Tr. zákona nie je možné považovať iba priznanie a oľutovanie spáchania skutku obžalovanou, nakoľko by došlo k duplicitnému pričítaniu poľahčujúcej okolnosti, ktorá už bola priznaná podľa § 36 písm. l) Tr. zákona. Navyše, z obsahu spisu nevyplýva, aby sa obžalovaná priznala a uznala vinu k spáchanému skutku už na začiatku trestného stíhania, keď vo svojej výpovedi v procesnom postavení obvinenej dňa 22.01.2020 uviedla, že k dopravnej nehode a jej príčinám by sa nevyjadrovala a vyjadrí sa až po vykonaní ďalšieho dokazovania, teda je dôvodné predpokladať, že k nemu došlo až pod ťarchou existujúcich dôkazov. Aj keď je možné konštatovať, že je pravdou, že obžalovaná čiastočne nahradila spôsobenú škodu, keď súdu predložila potvrdenie o úhrade sumy 15.000,- eur, ako časti náhrady nemajetkovej ujmy pozostalým po poškodenom Y. T., ako aj doložila potvrdenia od spoločnosti E. - Slovenská poisťovňa, a.s., z ktorých vyplýva, že táto poisťovňa z jej povinného zmluvného poistenia

už plnila nároky uplatnené poškodenými, vzhľadom na skutočnosť, že priznaním tejto poľahčujúcej okolnosti by nedošlo k zmene pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u obžalovanej, odvolací súd nepovažoval za potrebné meniť výrok o treste napadnutého rozsudku doplnením ďalšej poľahčujúcej okolnosti.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovanej poukazujúcim na nesprávnosť znaleckého posudku z odboru cestnej dopravy znalca K.. L. a to najmä vo vzťahu k určeniu rýchlosti jazdy obžalovanej pred dopravnou nehodou, ako aj poukazujúcim na nezaoberanie sa zabezpečením poškodených, či títo nemali byť zabezpečení aj iným spôsobom a v prípade, ak áno, ak by boli takto zabezpečení, či by následok spôsobený dopravnou nehodou nebol iný, je potrebné konštatovať, že obžalovaná urobila vyhlásenie o vine v zmysle , ktoré súd následne po položení otázok podľa , , , , , na ktoré všetky obžalovaná odpovedala áno, prijal, pričom zároveň konštatoval, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaná priznala k spáchaniu skutku sa nevykoná. Ak obžalovaná mala za to, že znalecký posudok je nesprávny, prípadne je potrebné doplniť dokazovanie alebo vykonať ďalšie dokazovanie, bolo potrebné uvedené skutočnosti namietať v prípravnom konaní, resp. v konaní pred súdom prvého stupňa, pokiaľ by nedošlo k vyhláseniu obžalovanej o vine. K uvedenému krajský súd dodáva, že nič obžalovanej nebránilo zabezpečiť vyhotovenie znaleckého posudku z odboru cestnej dopravy na vlastné náklady a tento predložiť súdu.

Už len záverom odvolací súd dodáva, že ani zdravotný stav obžalovanej nemôže byť dôvodom na ospravedlnenie jej konania a jeho závažných následkov, vrátane nenapraviteľného.

Na základe uvedených dôvodov krajský súd považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne a zákonné, preto odvolanie obžalovanej ako nedôvodné postupom podľa zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.