Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13S-36-2021.pdf
PDF · 99.17 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/36/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci žalobcu ORBIS TRADE, s.r.o. so sídlom Klincová 35, Bratislava, IČO 34 109 951, zastúpeného advokátskou kanceláriou Mikita s.r.o., so sídlom 1. mája 11, Trenčín, IČO 36 861 901 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100431776/2021 zo dňa 15.03.2021, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č.100431776/2021 zo dňa 15. marca 2021 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101453771/2020 zo dňa 17. septembra 2020 a vec v r a c i a I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania a napadnuté rozhodnutie žalovaného
1. Oznámením o daňovej kontrole zo dňa 01.12.2016 Daňový úrad Trenčín podľa § 46 ods. 2 Daňového poriadku oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie september 2016 a začiatok daňovej kontroly určil na deň 13.12.2016. Daňová kontrola bola podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku ukončená dňa 16.09.2019 doručením protokolu z daňovej kontroly č. 102156954/2019 zo dňa 13.09.2019 žalobcovi s výzvou podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole v lehote 15 pracovných dní, keďže daňovou kontrolou bol určený rozdiel v sume 4 520,41 eur na DPH za zdaňovacie obdobie september 2016, nadmerný odpočet v sume 4 449,77 eur nebol žalobcovi priznaný a žalobcovi bola vyrubená DPH v sume 70,64 eur. K protokolu zaslal žalobca správcovi dane vyjadrenie s pripomienkami zo dňa 01.10.2019 a tieto pripomienky k zisteniam uvedeným v protokole dňa 10.09.2020 Daňový úrad Trenčín podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku prerokoval so žalobcom. Následne, rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. 101453771/2020 zo dňa 17.09.2020 bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určený rozdiel v sume 4 520,41 eur na DPH za zdaňovacie obdobie september 2016, nadmerný odpočet v sume 4 449,77 eur nebol žalobcovi priznaný a žalobcovi bola vyrubená DPH v sume 70,64 eur, keď správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočet DPH v sume 4 046,41 eur z faktúry (č. 1160034) od dodávateľa Solárny východ s.r.o. za sprostredkovateľskú činnosť, v sume 174 eur z faktúr (č. 20161547, č. 20161597, č. 20161598, č. 20161655, č. 20161717, č. 20161718) od dodávateľa ADAJA spol. s r.o. za vykládku a nakládku vozidiel a v sume 300 eur z faktúr (č. 20160531, č. 20160550, č. 20160563) od dodávateľa FRIGOLOG s.r.o. za dopravu tovaru, úhrnom v sume 4 520,41 eur.
2. Voči rozhodnutiu správcu dane č. 101453771/2020 zo dňa 17.09.2020 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný v záhlaví tohto rozsudku uvedeným rozhodnutím č. 100431776/2021 zo dňa 15.03.2021 tak, že podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie správcu dane č. 101453771/2020 zo dňa 17.09.2020 potvrdil s odôvodnením, že rozhodnutie správcu dane je v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu, úvahy ovplyvňujúce hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Správca dane zákonným spôsobom zistil všetky skutočnosti, ktoré vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach a na základe ktorých prijal právny záver, pričom postupoval v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora EÚ. Záver správcu dane vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, na základe ktorého bolo možné presvedčivo konštatovať, že žalobca, deklarovaní dodávatelia a odberatelia vzájomné obchodné vzťahy bez riadneho podnikateľského dôvodu účelovo predstierali s cieľom získania takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak neboli oprávnení.
3. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, žalovaný sa stotožnil so skutkovým stavom ako ho zistil správca dane a taktiež sa stotožnil i so závermi, aké správca dane z neho ustálil. Poukázal na to, že zdaniteľné plnenia, z ktorých si žalobca uplatňoval nárok na odpočet DPH sú poznačené neobvyklými okolnosťami, keď predaj sporného tovaru sa uskutočnil zo Slovenska do Čiech v ten istý deň, príp. v priebehu niekoľkých dní, ako sa tovar doviezol z Čiech. Uvedená skutočnosť vzbudzuje oprávnené pochybnosti o materiálnom podklade transakcií. Šetrením bol ďalej zistený komplikovaný dodávateľsko-odberateľský reťazce subjektov z rôznych členských štátov EÚ, ktorý vykazuje známky účelového a podvodného konania. Z preverovaného reťazca nie je zrejmý pôvod tovaru a ani to, kto bol konečný príjemca deklarovaného tovaru. Takéto obchodovanie nie je bežné pri tovaroch značky Jacobs, Nestlé, Ferrero, pretože obchodovanie s tovarom týchto značiek podlieha presným pravidlám. Zúčastnené subjekty vzájomne obchodovali len na základe internetu, pričom po začatí daňových kontrol došlo v mnohých z nich k predaju obchodných podielov a zlúčeniu, v dôsledku čoho sa stali nekontaktnými. Žalovaný uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a nepreukázal reálnu existenciu konkrétneho tovaru, ktorý bol predmetom sporných faktúr a tiež zmysel a účel deklarovaných transakcií, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a riadny podnikateľský dôvod. Ďalej žalovaný skonštatoval, že žalobca v čase realizácie sporných transakcií nekonal v súlade so zásadou opatrnosti a obozretnosti v obchodnom styku.
II.
Žalobné body a vyjadrenia účastníkov 4. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 19.04.2021, keď v záhlaví tohto rozsudku označené rozhodnutie žalovaného si prevzal žalobca dňa 17.03.2021 sa žalobca domáha zrušenia uvedeného rozhodnutia žalovaného č. 100431776/2021 zo dňa 15. marca 2021. Je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné, nakoľko skutkový stav, z ktorého správca dane a žalovaný vychádzali nemá oporu v administratívnom spise, správca dane a žalovaný dospeli k nesprávnym právnym záverom a rozhodnutie je nepreskúmateľné a založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave. 5. Žalobca namieta, že splnil všetky podmienky pre priznanie nároku na odpočet DPH zo sporných faktúr a tvrdí, že správca dane nesprávne posúdil rozloženie dôkazného bremena s tým, že pasivita inej osoby nemôže tvoriť základ pre vyslovenie záveru, že sa obchodná transakcia neuskutočnila. Žalobca nesúhlasí s postupom správcu dane, ktorý zdôvodnil neexistenciu tovaru iba jednoduchým tvrdením o deklarovaných obchodoch, že sa uskutočnili bez akejkoľvek ekonomickej opodstatnenosti. Žalobca zdôraznil, že správcovi dane predložil všetky zákonné dôkazy, dokonca aj dôkazy nad rámec jeho povinností. Vo vyrubovacom konaní ním navrhnutí svedkovia potvrdili reálne uskutočnenie predmetného tovaru, manipuláciu s ním a jeho existenciu. Naopak, správca dane neuviedol jediný dôkaz o neexistencii tovaru. Záver správcu dane, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, považuje žalobca za nesprávne. 6. Rovnako žalobca nesúhlasí so záverom o jeho účasti v podvodnom reťazci spojenom s únikom na DPH a namieta, že z rozhodnutia nie je zrejmé, kde v reťazci spoločností došlo k takémuto úniku a ako k tomu prispeli plnenia prijaté a uskutočnené žalobcom. Taktiež žalobca poukazuje na to, že nič nenasvedčuje o jeho účasti, či už úmyselnej alebo nedbanlivostnej na týchto obchodných transakciách. 7. Žalobca zdôraznil, že konal opatrne a obozretne a svojich obchodných partnerov si v rámci svojich možností preveril, a to presne podľa návodu zverejneného na stránke Finančnej správy Slovenskej republiky.
8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal zopakoval skutočnosti a závery uvedené v žalobou napadnutom rozhodnutí. 9. Žalobca v replike a žalovaný v duplike zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.
III.
Konanie na správnom súde 10. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec prejednal a rozhodol na pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v spojení s § 139 ods. 4 veta prvá S.s.p.) k záveru, že nakoľko rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zákonom, keď je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ S.s.p.), je potrebné priznať správnej žalobe úspech a teda žaloba je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom (§137 ods. 2 v spojení s § 116 S.s.p.) vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu a vec vracia I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie (§ 191 ods. 1 písm. d/ S.s.p. v spojení s § 191 ods. 3 písm. a/, ods. 4 S.s.p.). 11. Podľa § 24 ods. 1 písm. a), b), c) Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 12. Podľa § 24 ods. 2, 3, 4 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 13. Dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca). Správca dane dokazovanie vykonáva a vedie. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. 14. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. 15. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné orgány povinné postupovať. 16. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.
17. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. 18. Správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (rozsudky z 29.04.2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02 Zb. s. I. 5337, bod 76, ako aj z 21.02.2006, Halifax, a i., C-255/02 Zb. s. I. 1609, bod 71). Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH, je iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.06.2010, sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.02.2011, sp. zn. III. ÚS/78/2011-17). 19. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo zistil, že správca dane a žalovaný sa neriadili dôsledne vyššie citovaným ust. § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 Daňového poriadku, keď nesprávne posúdili rozloženie dôkazného bremena a dôsledky z toho plynúce. Žalobca predložil správcovi dane listinné dôkazy preukazujúce sporné zdaniteľné plnenia a tým splnil svoju základnú dôkaznú povinnosť. Šetrením však správca dane zistil skutočnosti, ktoré dôveryhodnosť sporných zdaniteľných plnení spochybnili. Išlo o zistenia, že a) zdaniteľné plnenia sú poznačené neobvyklými okolnosťami, keď sporný tovar bol v priebehu niekoľkých dní predaný z Čiech na Slovensko a zasa späť a takéto obchodovanie nemá ekonomické opodstatnenie a žiaden podnikateľský dôvod, b) obchodovanie so sporným tovarom prebiehalo v komplikovanom dodávateľsko-odberateľskom reťazci subjektov z rôznych členských štátov EÚ, ktorý vykazuje známky účelového a podvodného konania, c) zúčastnené subjekty vzájomne obchodovali len na základe internetu, pričom po začatí daňových kontrol došlo v mnohých z nich k predaju obchodných podielov a zlúčeniu, v dôsledku čoho sa stali nekontaktnými, d) takéto obchodovanie nie je bežné pri tovaroch značky Jacobs, Nestlé, Ferrero, pretože obchodovanie s tovarom týchto značiek podlieha presným pravidlám, e) nie je zrejmý pôvod tovaru a ani to, kto bol konečný príjemca deklarovaného tovaru. Tieto zistenia aj podľa správneho súdu jednoznačne vyvolávajú dôvodné pochybnosti o účelovosti týchto transakcií. V dôsledku týchto zistení sa potom na stranu žalobcu presunula procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnených transakcií a túto povinnosť si žalobca podľa názoru správneho súdu jednoznačne splnil, keď ním navrhnutí svedkovia jednoznačne potvrdili nielen obchodné vzťahy, ale i prepravu sporného tovaru, manipuláciu s ním a jeho existenciu. Žalobca namieta a správnemu súdu taktiež nie je zrejmé, prečo za takejto situácie správca dane a žalovaný ustálili, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal reálnu existenciu konkrétneho tovaru a priebeh obchodovania. Správny súd zdôrazňuje, že žiaden vo veci vypočutý svedok nespochybnil predmetné transakcie. Naopak, ako už bolo vyššie uvedené, vo veci vypočutí svedkovia potvrdili manipuláciu s tovarom a aj jeho prepravu. Opačný záver správcu dane a žalovaného sa potom súdu javí ako predčasný a nemajúci oporu vo vykonanom dokazovaní. Správcom dane a žalovaným uvádzané neobvyklé transakcie nemôžu byť jediným dôvodom na nepriznanie nároku na odpočet DPH, a to o to viac, že z obsahu spisu nie je zrejmé, akú konkrétnu výhodu mal žalobca získať na základe týchto nezvyčajných transakcií. Preto je zdôvodnenie, prečo žalobcovi nebol priznaný nárok na odpočet DPH zo sporných faktúr nedostatočné. Takýmto postupom zaťažil žalovaný a aj správca dane svoje rozhodnutia vadou nezákonnosti. Preto správny súd musel napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie.
20. Pokiaľ teda správca dane a žalovaný dospeli k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, správny súd sa s týmto záverom nestotožňuje a považuje ho za predčasný, nakoľko pre takýto záver potom, čo vypočutí svedkovia potvrdili reálnosť transakcií, nebol dostatok dôvodov. 21. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p., správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 22. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) S.s.p., ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. 23. Podľa § 191 ods. 4 S.s.p., ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. 24. Ako už bolo uvedené v bodoch 19 a 20 tohto rozsudku, správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že žalovaný a správca dane vo veci rozhodli predčasne, keď pre záver o neunesení dôkazného bremena žalobcu nemali dostatok dôvodov. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ako i rozhodnutie správcu dane, prečo žalobcovi nebol priznaný nárok na odpočet DPH zo sporných faktúr, je teda nedostatočné. Takýmto postupom zaťažil žalovaný a aj správca dane svoje rozhodnutia vadou nezákonnosti spočívajúcej v nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. 25. Pretože správny súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie ako i rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa sú nezákonné pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a teda že žalobná námietka (žaloba) je v tomto smere dôvodná, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného a rovnako na návrh žalobcu zrušil i rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa, ktoré taktiež trpelo vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a vec vrátil podľa § 191 ods. 4 správnemu orgánu I. stupňa na ďalšie konanie. 26. V ďalšom správnom konaní bude povinnosťou žalovaného a správneho orgánu I. stupňa opätovne vec posúdiť pri rešpektovaní rozloženia dôkazného bremena, vo veci opätovne rozhodnú a svoje rozhodnutia náležitým spôsobom zdôvodnia. 27. Žalobca v správnej žalobe poukazoval i na ďalšie dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného. Nakoľko nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je dostatočným dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného a správcu dane, v súlade so zásadou hospodárnosti sa správny súd ďalšími žalobnými bodmi nezaoberal (tieto by nemali žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci). Preto za stavu, keď rozhodnutia žalovaného a správcu dane trpia uvedenou vadou (čo je dostatočným dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného a správcu dane), by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti sa týmito námietkami bližšie zaoberať. 28. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania (§ 167 ods. 1 S.s.p.). 29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo
sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).