Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/42/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Aleny Radičovej, členov JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka v právnej veci žalobcu: G. A., s.r.o., so sídlom B. XX, XXX XX Q., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného: JUDr. Michal Hoffmann, advokát so sídlom Nám. Sv. Anny 20A, 911 01 Trenčín, IČO: 37 914 375, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100497717/2022 zo dňa 17.03.2022 , takto

rozhodol:

Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č. 100497717/2022 zo dňa 17.03.2022 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101599866/2021 zo dňa 30.08.2021 a vec v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 24.05.2022 bola Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) doručená správna žaloba, ktorou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100497717/2022 zo dňa 17.03.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj „správca dane“), č. 101599866/2021 zo dňa 30.08.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol podľa a o správne daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalobcovi vyrubený rozdiel v sume 516,- Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „“) za zdaňovacie obdobie máj 2016. Žalobcovi uplatnil odpočítanie dane z faktúr od tuzemských dodávateľov J. spol. s r.o., L. D&R a N., s.r.o. za služby skladovania a prepravy tovaru.

2. Žalobca sa petitom správnej žaloby domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia z dôvodu podľa , , , a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ako aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci správnym orgánom na ďalšie konanie, za súčasného uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu trovy konania.

3. Žalobca uviedol, že žalovaný a správca dane nesprávne vyhodnotili dodávku tovarov od jeho dodávateľa I. trade s.r.o., D. XXX/XX, P. L., XXX XX U. 1, N. republika, IČ R.: K ktorého dodávateľom bola spoločnosť J. EU, U., VAT: U Poukázal na to, že český aj poľský správca dane potvrdili prepravu tovaru do Českej republiky, resp. Slovenskej republiky od subdodávateľov žalobcu a jeho existenciu nespochybnili, pričom potvrdili aj skladové priestory a osobné zdroje pre realizáciu a prepravu tovaru. Podľa žalobcu Daňový úrad Trenčín preto nesprávne vyhodnotil odpovede českého a poľského správcu

dane, keď spochybnil dodanie tovaru. Žalobca ďalej rozporoval závery správcu dane a žalovaného ohľadne dodávateľa D. Q., s.r.o. so sídlom B. XXXX/XX, U. 3, IČ K s poukazom na to, že vtedajšia konateľka p. D. D. (W.) dodávky tovaru potvrdila a preukázala aj odovzdanie daňových dokladov spoločnosti D. Q. s.r.o. To, že sa p. L. F. (následný konateľ od 22.7.2016) nevedel vyjadriť, označil za logické, keď v predmetnom zdaňovacom období nemal so spoločnosťou D. Q. s.r.o. nič spoločné, rovnako ako to, že nevedel predložiť daňové doklady z dôvodu straty. Ďalej žalobca mal za to, že správca dane mohol dopytovať účtovníčku dodávateľa, o ktorej mal vedomosť, či má k dispozícii zálohy účtovníctva dodávateľa. Žalobca ďalej mal za to, že svedkovia vypovedajúci k preprave tovaru od spoločnosti L. D&R s. r. o., K výstavisku XXX, A., IČO: XX XXX XXX, DIČ: XXXXXXXXXX, jednoznačne potvrdili reálnosť tovaru a jeho prepravu odberateľovi. Správca dane mal taktiež k dispozícii fotodokumentáciu z nakládky tovaru, ktorú žalobca vyhotovil nad rámec povinností uložených zákonom práve v snahe predísť možným pochybnostiam správcu dane v budúcnosti a taktiež pre vlastnú kontrolnú potrebu. Poukázal na to, že pri preverovaní prepravnej spoločnosti N., s.r.o., ktorá prepravovala tovar pre odberateľa D. Q. s.r.o., spoločnosť N., s.r.o. uviedla presne a konkrétne mená jednotlivých vodičov, ktorí sa na konkrétnej preprave tovaru zúčastnili. Svedkovia D. T., L. U. a A. B. potvrdili a opísali prepravu tovaru z areálu spoločnosti J., spol. s r.o. v M. F. nad Váhom do skladov U. L., a.s. v W., kde bol tovar vyložený. Všetci traja svedkovia potvrdili prepravu reálneho tovaru, nakoľko tovar nakladali, prepravovali, teda s tovarom manipulovali. Svedkovia vypovedali, že o tovare obdržali prepravné CMR listy. Ďalej žalobca mal za to, že z preverovania prepravnej spoločnosti N. W. E. L. R., ktorá podľa rozhodnutia žalovaného zabezpečovala prepravu tovaru pre I. spólka z. o. o., U v zdaňovacom období máj 2016, vyplýva, že uvedená spoločnosť reálne prepravila tovar objednávku žalobcu, za čo jej boli uhradené faktúry. K vykonanej preprave predložila výpisy z banky a faktúry. Rovnako tak z preverovania prepravnej spoločnosti U. K., z odpovedi na žiadosť o MVI, vyplynulo, že predseda predstavenstva spoločnosti potvrdil prepravu tovaru - potravín pre žalobcu v období máj 2016 až júl 2016 prostredníctvom vozidiel externých prepravných spoločností, a to zo skladov spoločnosti J., spol. s r.o. v M. F. nad F. do skladov na adrese P. 5, Q., CZ a R. U., s.r.o. Q., kde bol tovar vyložený. Uvedené potvrdila prepravná spoločnosť „RU-A." s.c. A., L., U. Y. U k čomu zaslala doklady. Prepravca J. B., F.: U v období máj až júl 2016 vykonal prepravné služby pre U. K., pričom tovar bol vyložený na adrese B.-A. s.r.o., P. 5, XXXXX Q. CZ (faktúra XX/XX/XX), na adrese R. U. J. XXX, XXXXX Q. U. CZ (faktúra XX/XX/XX), ktoré prepravovali kávu a nutellu. Ďalej žalobca mal za to, že v daňovom konaní spoločnosť J. spol. s r.o. potvrdila vystavenie faktúr za skladovanie a taktiež dovoz, vyloženie a odvoz tovaru jednotlivými vodičmi. Uvedené konštatovanie a zistenie správcu dane teda preukazuje tvrdenie žalobcu a potvrdzuje, že v sklade spoločnosti J. spol. s r.o. bol tovar uskladnený a uskutočnila sa tam manipulácia s týmto tovarom. O tovare boli vystavené CMR listy. O týchto činnostiach bola taktiež vyhotovovaná fotodokumentácia. Žalobca využíval skladovacie priestory spoločnosti ADAJA spol. s r.o. od 01.01.2016 do 15.02.2017.

4. Žalobca poukázal na to, že pre všetky vyššie uvedené obchodné prípady platí, že napriek vyššie uvedeným skutočnostiam žalovaný mal za nepreukázané, že došlo k dodaniu tovaru a vyjadril „dôvodné pochybnosti o nadobudnutí a následnom dodaní deklarovaného tovaru. Žalobca mal za to, že pochybnosť a domnienka správcu dane nie je dôkazom. Správca dane má povinnosť hodnotiť dôkazy v konaní a nie pochybnosti či domnienky. Žalobca namietal závery žalovaného a správcu dane, keď správca dane mal okrem faktúr k dispozícií aj fotodokumentáciu, prepravné listy a výpovede svedkov, ktoré jednoznačne preukazujú existenciu tovaru a jeho prevoz. Správca dane a žalovaný však tieto dôkazy svojvoľne nebrali do úvahy. Správca dane taktiež nebral do úvahy fakt, že žalobca pri podnikaní jednal opatrne a obozretne, obchodných partnerov si preveril vo verejne dostupných databázach správcu dane, na verejne dostupných portáloch a nemal vedomosť a ani úmysel zúčastniť sa na žiadnom podvodnom konaní. Žalobca vždy pristupoval aj pri výbere obchodného partnera s odbornou starostlivosťou, a to tak, že všetkých obchodných partnerov si riadne preverili vo všetkých dostupných databázach - Elektronický systém VIEŠ, Poľský obchodný register (Krajowy Rejestr Sądowy - národný súdny register), Obchodný register ČR (Obchodní rejstřík ČR), Registr plátců - Ministerstvo financí ČR. Vždy dbal na to, aby spoločnosti mali vedené platné IČ . Žalobca postupoval presne podľa návodu na stránke Finančnej správy SR, ktorý je uvedený na webovej stránke - https://www.financnasprava.sk/sk/elektronicke-sluzby/verejne-sluzby/overovanie-ic- . Prostredníctvom internetu sledoval finančné hodnotenie a ukazovatele obchodných partnerov. Všetkých dodávateľov oslovoval osobne. Žalobca vyslovil názor, že nedostatky v spoločnostiach dodávateľov alebo odberateľov nie je možné považovať za nesplnenie dôkaznej povinnosti daňového subjektu G. s.r.o. Daňový subjekt G. A. s.r.o. nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov alebo odberateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad,

že v budúcnosti zmenia konateľa, resp. sídlo a budú nekontaktní, nedostupní, nepredložia účtovné doklady, atď. V tomto danom prípade správca dane preukázateľne nespochybnil vierohodnosť dôkazov predložených žalobcom ku kontrole, ale len pričítal daňovému subjektu G. A. s.r.o. existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré jeho dôkazné bremeno netvoria.

5. Žalobca ďalej rozporoval závery žalovaného a správcu dane, že nepostupoval s odbornou starostlivosťou tak, aby prípadná daňová kontrola nespôsobila žalobcovi problémy s preukazovaním hodnovernosti daňových dokladov a rozsahu dodaných služieb. Žalobca vyjadril presvedčenie, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúce z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v transakciách, ktoré v bežných ekonomických podmienkach evidentne nemajú hospodársky zmysel, ako mu to vyčíta správca dane. Žalobca mal za to, že pri výkone svojej podnikateľskej činnosti prijal primerané opatrenia, ktoré od neho možno rozumne vyžadovať, aby sa uistil, že jeho plnenie nie je súčasťou podvodu. To, že sa daňové subjekty (odlišné od žalobcu) vyhýbajú správcom dane a sú nekontaktní, prípadne zanikli (po ukončení spolupráce so žalobcom) nemôže byť na ťarchu žalobcu ani viesť k záveru správcu dane v neprospech žalobcu. Žalobca za tretie subjekty, za ich správanie či nevedenie predpísaných evidencií nenesie žiadnu zodpovednosť. Žalobca konal vždy v dobrej viere na základe riadneho hospodárskeho dôvodu transakcie, ktorý súvisel s predmetom podnikania. Správca dane ničím nepreukázal, že by žalobca vedel o akomkoľvek nezákonnom postupe svojho obchodného partnera. Za absurdné označil tvrdenie správcu dane, ktorý zo skutočnosti, že I.. U. F. ako konateľ nebol prítomný pri nákladke a prekládke tovaru, dokazuje, že pohyb tovaru prebehol len papierovo. Požiadavku na konateľa spoločnosti, aby bol prítomný pri manipulácii tovaru v skladoch, považuje žalobca za šikanu zo strany správcu dane. K tvrdeniam správcu dane o tom, že žalobca postupoval pri obchodných transakciách neštandardne, žalobca uvádza, že ani v jednom rozhodnutí nebolo zo strany správcu dane a žalovaného uvedené, čo konkrétne považujú za neštandardný prvok a ako by podľa nich mal štandardný obchod prebiehať. Ak tým snáď mal správca dane na mysli, že medzi žalobcom a jeho odberateľmi neboli podpísané kúpne zmluvy, na čo poukazuje správca dane vo svojich rozhodnutiach, žalobca upozorňuje správcu dane, že kúpne zmluvy na tovar môžu byť uzatvorené aj ústne resp. konkludentne, pričom realizácia predaja a nákupu tovaru na základe mailových či telefonických objednávok je bežným postupom v podnikateľskom prostredí. Ani písomná kúpna zmluva nemusí nutne preukazovať reálne dodanie tovaru. K preverovaniu "reálneho" obchodu s deklarovanými komoditami uviedol, že správca dane oslovil iba oficiálnych distribútorov (prevažne dcérske spoločnosti výrobcov) predmetného tovaru. Tieto spoločnosti majú svoje pravidlá distribúcie, ktoré sú ovplyvnené nadnárodnou štruktúrou a jednotlivým rozdelením na miestne trhy. Ako však konštatujú niektorí z oficiálnych distribútorov - Slovenská republika je členským štátom EÚ, kde platí voľný pohyb tovaru a preto sa nedá vylúčiť, že sa tovar na Slovensko môže dostať aj z iného členského štátu. Žalobca uviedol, že rozhodujúcim pri nákupe tovaru je vždy cena, ale taktiež podmienky predaja - povinný odber; sankcie za neodobratý tovar, čas potrebný na vybavenie objednávky. Cena tovaru je v jednotlivých krajinách EU nastavená rozdielne. Taktiež sa cena odvíja od odobratého množstva daného tovaru. Je preto bežné, že prvý odberateľ nakúpi tovar vo väčšom množstve priamo od výrobcu, či od oficiálneho distribučného kanála v rôznych štátoch EÚ, ale následne tento tovar častokrát po menších množstvách predá aj do iných členských štátov EÚ. Oficiálni distribútori takýto pohyb tovaru síce nepodporujú, avšak vzhľadom na voľný pohyb tovaru v EÚ nemajú právomoc takému následnému pohybu tovaru zabrániť. Rozhodujúcim faktorom je vždy dopyt a ponuka a z toho vyplývajúca predajná cena. Správca dane sa pri vyhodnocovaní dôkazov prioritne riadil skutočnosťami, ktoré získal od výhradných distribútorov. Tieto zistenia nemajú absolútne žiadny súvis s preverovanými obchodnými transakciami uskutočnenými žalobcom, nakoľko uvedení distribútori neboli priamymi obchodnými partnermi žalobcu.

6. Žalobca má za to, že predložil správcovi dane počas výkonu daňovej kontroly všetky doklady preukazujúce dodanie tovaru do iného členského štátu ku každej vyššie uvedenej dodávke tovaru za zdaňovacie obdobie máj 2016 (dôkazy) v súlade s , a to originály vyššie uvedených vystavených faktúr za zdaňovacie obdobie máj 2016, históriu overenia platnosti IČ cez portál VIEŠ vyššie uvedených odberateľov za kontrolované obdobie, doklady o odoslaní tovaru - CMR (na ktorých boli uvedené aj ŠPZ, mená vodičov, ich podpisy), potvrdené prepravnými spoločnosťami a potvrdené vyššie uvedenými odberateľmi o prevzatí tovaru v členských štátoch ČR a PL; emailovú komunikáciu o objednávkach tovaru, emailovú komunikáciu so špeditérmi pri objednávaní dopravy tovaru do iných členských štátov, výpisy z účtu o platbách za tovar, faktúry a všetky potrebné doklady týkajúce sa prepravy a doklady o platbách za

prepravu tovaru. Okrem týchto zákonom stanovených dokladov žalobca vo svojom záujme a v záujme chrániť svoj tovar pravidelne zabezpečoval aj fotodokumentáciu z nakládky a vykládky predmetného tovaru v sklade v spoločnosti J. s.r.o., XXX XX M. F. nad F. č. XXX, IČO: XXXXXXXX, IČ : P Navyše daňový subjekt G. A. s.r.o. požadoval aj identifikačné údaje vodičov, ktorí predmetný tovar prepravovali a tieto taktiež predložil správcovi dane. Správca dane sa však týmito skutočnosťami (informáciami) vôbec nezaoberal a ani tieto skutočnosti vo svojom protokole č. 101982562/2018 účelovo neuviedol. Pritom z platnej legislatívy je zrejmé, že správca dane by sa mal zaoberať všetkými dôkazmi, ktoré má k dispozícii a vyhodnotiť ich jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti.

7. Žalobca namietal, že správca dane vypočul svedkov, alebo si zabezpečil výpovede svedkov - vodičov či konateľov prepravných spoločností, ktorí bez akéhokoľvek zaváhania a pochybností potvrdili, že reálne uskutočňovali prepravu predmetného tovaru alebo vykonávali manipuláciu s tovarom a taktiež potvrdili aj samotnú existenciu predmetného tovaru, o čom svedčia zápisnice o ústnych pojednávaniach, pričom následne uvedené svedecké výpovede bezdôvodne spochybnil bez uvedenia dôkazu, alebo dôvodu. Žalobca je preto presvedčený, že správca dane konal rozhodne v rozpore so zákonom, nakoľko z jednotlivých preverovaní jasne vyplynulo a bolo potvrdené, že tovar existoval a bol reálne dodaný. Správca dane neuviedol ani jediný dôkaz o neexistencii tovaru. Správca dane iba spochybnil určité skutočnosti, a to bez toho, aby tieto svoje pochybnosti a domnienky odstránil a nahradil ich jednoznačnými dôkazmi. Správca dane nemá žiadne právo si svojvoľne prekrúcať a zamlčať dôkazy zistené počas preverovania jednotlivých ekonomických transakcii. Správca dane dokonca preveroval existenciu tovaru u obchodných partnerov priamych dodávateľov a odberateľov žalobcu a títo vedeli taktiež preukázať a potvrdiť reálnu existenciu tovaru. Reálnu existenciu tovaru potvrdzujú taktiež fotografie vyhotovené ako dôkazy nad rámec povinností uložených zákonom o . Žalobca vyjadril presvedčenie, že žalovaný a správca dane konali v rozpore so zákonom, nakoľko z jednotlivých preverovaní jasne vyplynulo a bolo potvrdené, že tovar existoval a bol reálne dodaný. Správca dane neuviedol ani jediný dôkaz o neexistencii tovaru. Správca dane iba spochybnil určité skutočnosti, a to bez toho, aby tieto svoje pochybnosti a domnienky odstránil a nahradil ich jednoznačnými dôkazmi. Správca dane nemá žiadne právo si svojvoľne prekrúcať a zamlčať dôkazy zistené počas preverovania jednotlivých ekonomických transakcii. Žalobca poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskeho spoločenstva, pričom s poukazom na ňu mal za to, že neporušil ani jeden z princípov zákona o dani z pridanej hodnoty. Žalobca nevykonal žiadne úkony, ktoré by smerovali k zneužitiu princípu neutrality , nevykonal žiadne odčerpanie finančných zdrojov zo štátneho rozpočtu.

8. Žalobca ďalej rozporoval záver o jeho účasti na podvodnom reťazci spoločností, spojenom s únikom na , nakoľko zo skutočností uvedených v rozhodnutí nie je nad všetky pochybnosti zrejmé, kde v reťazci spoločností došlo k úniku na dani a ako k tomu prispeli plnenia prijaté a uskutočnené žalobcom. Až po vyjasnení týchto skutočností možno posúdiť subjektívnu stránku žalobcu vo vzťahu k podvodnému konaniu konkrétnych účastníkov reťazca a vyhodnotiť dôkazy a indície svedčiace o úmyselnej či nedbanlivostnej účasti žalobcu na predmetných správcom dane spochybnených obchodných transakciách.

9. V písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že reálne obchodoval s deklarovaným tovarom uvedeným na faktúrach, neuviedol žiadnu konkrétnu identifikáciu tovaru, na základe ktorej by odstránil dôvodné pochybnosti správcu dane. Vzhľadom na spochybnenie existencie deklarovaného tovaru, a teda reálnosti konkrétneho tovaru na všetkých stupňoch obchodného reťazca, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov, ako nedostatočné. Žalovaný mal za to, že žalobca už v počiatočnom štádiu obchodných transakcií postupoval neštandardne, keď deklaroval, že začal obchodovať s odberateľmi D. Q., s. r. o., IČ : K I. SP. Z. o. o., IČ : U B. - A., s. r. o., IČ : CZ04255097, a R. U., s. r. o., IČ : K so státisícovými obratmi bez toho, aby mal s nimi podpísané kúpne zmluvy.

10. Žalovaný vzhľadom na uvedené považoval za nepochybné, že žalobca pri výkone svojej podnikateľskej činnosti neprijal primerané opatrenia, ktoré od neho možno rozumne vyžadovať, aby sa uistil, že jeho plnenie nie je súčasťou podvodu. Žalobca sa zapojil do vykonštruovaného podvodného reťazca vedome a účelovo. Neboli odstránené pochybnosti o reálnosti uvedených obchodných transakciách a to, že pohyb tovaru v reťazci uvedených spoločností prebehol len

formálne - papierovo potvrdzuje aj to, že Ing. U. F. sa nikdy nezúčastnil ani nakládky, ani prekládky tovaru, tovar si nikdy neskontroloval, neviedol evidenciu príjmov a výdajov tovarov, takúto evidenciu neviedli ani zamestnanci spoločnosti J. spol. s r.o. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane mal za to, že spoločnosť J. spol. s r. o. neposkytla skladové priestory štandardne v m2, nakoľko sa v zmluve neuvádza rozloha skladovacích priestorov, ale len poplatok za „skladné a ložnú manipuláciu“, teda neposkytla skladovacie priestory na uskladnenie. Skladníci nevystavovali žiadne príjemky tovaru na sklad, ani žiadne výdajky zo skladu, neviedli žiadnu skladovú evidenciu. Podľa vyjadrení vodičov neboli pri nakládke a vykládke tovaru na vozidlo.

11. Žalovaný mal za to, že s ohľadom na uvedené zistenia je zrejmé, že v prípade žalobcu transakcie s viacerými nedôveryhodnými spoločnosťami (nie iba s jednou spoločnosťou) prebiehali opakovane, po dlhšie časové obdobie, čo indikuje, že žalobca o podvodnom konaní svojich odberateľov mohol vedieť, že obchodovanie s tovarom týchto značiek podlieha presným pravidlám, zákazníci sú preverovaní, pričom obchodovanie so značkovými výrobkami na trhu nie je možné vykonávať spôsobom, ktorý bol zistený v účelovo vytvorenom fakturačnom reťazci. Žalobca mohol vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode. Štatutárni zástupcovia dodávateľa I. trade, s. r. o. sú slovenskí občania, bytom v A. a podľa vyjadrenia I.. U. F. sa poznali už dávnejšie. Správca dane dospel k záveru, že nebol preukázaný žiaden logický dôvod, aby dodávky predmetného tovaru - cukrovinky značky N. (B. T., M.), káva značky Jacobs, A., nápoj D. Q. boli dodávané v rovnakom čase a v nezmenenom množstve z Poľska cez Českú republiku naspäť do Českej republiky alebo do Poľska. Takéto konanie je pre správcu dane nelogické a jediným vysvetlením je účelové zníženie daňovej povinnosti. Slovenskí vodiči ako svedkovia vo svojich výpovediach uviedli, že neboli prítomní pri nakládke, ani vykládke tovaru, do areálu bývalého mäsokombinátu nemali prístup a teda nemôžu potvrdiť, že skutočne išlo o tovar a uskladnenie pre príjemcu uvedeného na faktúrach. U. žalovaného žalobca už v čase realizácie sporných transakcií nekonal v súlade so zásadou opatrnosti a obozretnosti v obchodnom styku, pretože, ak by takto konal, disponoval by overiteľnými informáciami, ktoré by ho oprávňovali predpokladať, že v rámci aktivít obchodných partnerov bola spáchaná nezákonnosť alebo daňový podvod. Žalobca neprijal všetky rozumné opatrenia, ktoré od neho možno dôvodne požadovať na zabezpečenie toho, aby plnenie ktoré prijal a následne poskytol nebolo súčasťou daňového podvodu. Zásada neutrality nebráni tomu, aby správca dane obmedzil základné práva vyplývajúce zo spoločného systému u žalobcu, ktorý svojim konaním v obchodnom styku narušil riadne fungovanie spoločného systému . Podľa žalovaného z dokazovania vyplynulo, že žalobca bol do obchodného reťazca zapojený účelovo a bez riadneho podnikateľského dôvodu, pričom v reťazci plnil funkciu jedného z viacerých medzinárodných nárazníkov, ktorí nadobudnutie tovaru z iného členského štátu a následné dodanie tovaru do ďalšieho členského štátu len predstierali. Žalobca svojou činnosťou priamo neumožňoval identifikovať (odhaliť) podvodný charakter transakcií, pretože žalobca bol zdanlivo normálne fungujúci až spoľahlivý daňový subjekt, ktorý so správcom dane spolupracoval a predložil formálne doklady (nárazník

- CONDUIT). Správca dane a žalovaný taktiež skúmali mieru zavinenia a možnú vedomosť žalobcu o nezákonnom a podvodnom charaktere transakcií, pričom bolo zistené, že žalobca už v čase realizácie sporných transakcií nekonal v súlade so zásadou opatrnosti a obozretnosti v obchodnom styku, pretože, ak by takto konal, disponoval by viacerými neštandardnými indíciami a overiteľnými informáciami, ktoré by ho oprávňovali predpokladať, že v rámci aktivít obchodných partnerov bola spáchaná nezákonnosť alebo daňový podvod. Žalobca neprijal všetky rozumné opatrenia, ktoré od neho možno dôvodne požadovať na zabezpečenie toho, aby transakcie, na ktorých sa zúčastnil, neboli súčasťou daňového podvodu.

12. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na skutočnostiach uvedených v žalobe.

13. Žalovaný v písomnej duplike k replike žalobcu zotrval na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a skutočností uvedených vo vyjadrení.

14. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, po zabezpečení vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe a jeho doručení žalobcovi nariadil na prejednanie veci pojednávania, nakoľko o to požiadal žalobca.

15. Žalobca na pojednávaní zotrval na žalobe. Žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj I. stupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. A to jednak z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia ako aj nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného. Poukázal na to, že záver správcu dane a žalovaného nebol podložený dôkazmi vykonanými v konaní, z ktorých jednoznačne vyplýva, že k preprave tovaru došlo, o čom svedčia výpovede prepravcov a vodičov. Pokiaľ sa týka vedomosti žalobcu o podvodnom konaní, či pochybnom správaní dodávateľských spoločností, táto vedomosť nebola preukázaná. Správca dane v danom prípade sa odvoláva len na obozretnosť žalobcu, pričom žalobca má za to, že pri uzatváraní obchodov sa správal ako obozretný a opatrný obchodník, ktorý si dostatočne preveril svojich partnerov, zaobstaral si dostatok dôkazov, ktoré predložil správnym orgánom na preukázanie reálnosti fakturovaných obchodov. Žalobca nemá ani nemohol mať vedomosť o prípadnom, či už podvodnom či zneužívajúcom konaní dodávateľov. Žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno, spolupracoval so správcom dane, ktorý na neho nedôvodne opätovne prenášal dôkazné bremeno. Zároveň žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. , týkajúci sa tých istých účastníkov konania, len iného zdaniteľného obdobia, ktorým bolo rozhodnutie žalovaného zrušené.

16. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 100497717/2022 zo dňa 17.03.2022, potvrdzujúce rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101599866/2021 zo dňa 30.08.2021, ktorým bol podľa a daňového poriadku žalobcovi vyrubený rozdiel v sume 516,- Eur na za zdaňovacie obdobie máj 2016.

17. Z administratívneho spisu pre potreby súdneho prieskumu správny súd zistil, že Daňový úrad Trenčín vykonal ako správca dane u žalobcu daňovú kontrolu na za zdaňovacie obdobie máj 2016. Kontrola začala 17.08.2016.

18. Z dôvodu získania informácií podľa Nariadenia rady (EU) č. 904/2010 zo dňa 07.10. 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty bola daňová kontrola od 02.12.2016 do 25.01.2018 prerušená na základe rozhodnutia o prerušení kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 104387889/2018 zo dňa 30. 11.2016. Daňová kontrola bola opätovne prerušená aj v období od 14.06.2018 do 12.07.2018 rozhodnutím o prerušení kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 1044621/2018 zo dňa 11.06.2018. Daňová kontrola bola ukončená dňa 26.10.2018 doručením Protokolu z daňovej kontroly č. 101982562/2018 zo dňa 05.10.2018. Spolu s protokolom bola daňovému subjektu doručená aj Výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 101983169/2018 zo dňa 05.10.2018. Daňový subjekt sa v zmysle vyjadril k protokolu do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy vyjadril a vyjadrenie doručil elektronicky dňa 20. 11.2018 pod č. 6/14884277/2018.

19. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane v poradí prvým rozhodnutím vyrubil žalobcovi daň. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Následne správca dane vydal Rozhodnutie číslo 101599866/2021 zo dňa 30.08.2021, ktorým určil platiteľovi rozdiel v sume 516,00 eur za zdaňovacie obdobie máj 2016. Rozhodnutie bolo platiteľovi doručené dňa 16.09.2021. Správca dane zistil, že kontrolovaný daňový subjekt si v zdaňovacom období máj 2016 uplatnil odpočítanie dane v sume 516,00 Eur z faktúr od tuzemských dodávateľov za služby skladovania a prepravy tovaru, a to faktúry Správca dane zistil, že kontrolovaný daňový subjekt si v zdaňovacom období máj 2016 uplatnil odpočítanie dane v sume 516,00 Eur z faktúr od tuzemských dodávateľov za služby skladovania a prepravy tovaru:

Dátum Evidenčné č. faktúry Dodávateľ Základ 20 % Celkom 5.5.2016 201605006 J.. 170,00 34,00 204,00 4.5.2016 201605007 J.. s r. o. 120,00 24,00 144,00 5.5.2016 201605010 L. 250,00 50,00 300,00 10.5.2016 201605012 AR.ol. s r. o. 120,00 24,00 144,00 11.5.2016 201605013 J. spol. s r. o. 120,00 24,00 144,00 16.5.2016 201605014 J. spol. s r. o. 120,00 24,00 144,00 19.5.2016 201605021 J. spol. s r. o. 120,00 24,00 144,00

20.5.2016 201605022 J. spol. s r. o. 120,00 24,00 144,00 20.5.2016 201605023 N., s. r. o. 600,00 120,00 720,00 24.5.2021 201605031 J. spol. s r. o. 120,00 24,00 144,00 24.5.2016 201605032 J. spol. s r. o. 170,00 34,00 204,00 26.5.2016 201605033 J. spol. s r. o. 120,00 24,00 144,00 30.5.2016 201605034 J. spol. s r. o. 170,00 34,00 204,00 30.5.2016 201605036 L.a D&R 260,00 52,00 312,00 Celkom 2580,00 516,00 3096,00

20. Správca dane v rozhodnutí uviedol, že z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal reálnu existenciu tovaru, ani skutkové okolnosti vzniku a priebehu obchodovania, zmysel a účel deklarovaných transakcií. Nekontaktnosť deklarovaných odberateľov, neúčasť na ústnom pojednávaní niektorých svedkov sťažilo situáciu správcovi dane pri preverovaní obchodného reťazca, avšak nedostatky zistené u odberateľov daňového subjektu správca dane nepovažoval za nesplnenie dôkaznej povinnosti daňového subjektu. Mal za to, že z celého dokazovania správcu dane nebolo možné preukázateľne vyvodiť záver o reálnosti obchodov medzi kontrolovaným daňovým subjektom a jeho deklarovaným dodávateľom a odberateľmi. Preukázaná bola iba existencia fakturácie medzi uvedenými spoločnosťami. Z celého preverovaného reťazca nebolo zrejmé, odkiaľ pôvodne pochádzal deklarovaný tovar a kto bol konečný príjemca deklarovaného tovaru. Správca dane v ďalšom konaní získal informácie o tom, ako sa obchoduje s konkrétnym tovarom obvyklým spôsobom a to u výhradných predajcov konkrétnej značky kávy a cukroviniek. Uvedené skutočnosti správca dane vyhodnotil tak, že nákup a predaj tovarov tak, ako deklaroval kontrolovaný daňový subjekt faktúrami, prepravnými dokladmi, fotografiami, nevykazuje znaky reálneho obchodu, pretože kontrolovaný daňový subjekt ani žiadny iný zúčastnený daňový subjekt nepreukázal, pre ktorého konkrétneho konečného zákazníka bol deklarovaný tovar určený. Nebolo preukázané, že deklarovaný tovar reálne existoval v deklarovanom reťazci dodávateľov a odberateľov. Správca dane na základe získaných dôkazov dospel k záveru, že všetky vyššie uvedené preverované obchodné transakcie kontrolovaného daňového subjektu týkajúce sa nákupu a dodania deklarovaného tovaru neboli reálne. Z odpovedí spoločností T. R. V. SK s. r. o., M. P. s. r. o., R. F. & G. k.s. a N. Česká s.r.o., ktoré sú výhradnými distribútormi deklarovaných tovarov na Slovensko vyplýva, že obchodovanie s tovarom týchto značiek podlieha presným pravidlám. Tieto spoločnosti si svojich zákazníkov preverujú, obchodovanie s ich výrobkami na trhu absolútne nekorešponduje s tým, ako je to deklarované v preverovanom reťazci. Platiteľ už v počiatočnom štádiu obchodných transakcií postupoval neštandardne, keď deklaroval, že začal obchodovať s odberateľmi D. Q., s. r. o., IČ R.: K I. SP. Z. o. o., IČ R.: U B. - A., s. r. o., IČ : K a R. U., s. r. o., IČ : CS so státisícovými obratmi bez toho, aby mal s nimi podpísané kúpne zmluvy. S ohľadom na uvedené je nepochybné, že platiteľ pri výkone svojej podnikateľskej činnosti neprijal primerané opatrenia, ktoré od neho možno rozumne vyžadovať, aby sa uistil, že jeho plnenie nie je súčasťou podvodu. Platiteľ sa zapojil do vykonštruovaného podvodného reťazca vedome a účelovo. Pohyb tovaru v reťazci prebehol len formálne - papierovo, pôvod tovarov uvedených na dodávateľských faktúrach č. XXXXXXXXX (XXXXXXXX), XXXXXXXXX (XXXXXX), XXXXXXXXX (XXXXXX), XXXXXXXXX (XXXXXX), XXXXXXXXX (XXXXXX), XXXXXXXXX (XXXXXX), XXXXXXXXX (XXXXXX), XXXXXXXXX (XXXXXX), XXXXXXXXX (XXXXXX), (XXXXXX), (XXXXX) a (XXXXX) nie je známy, súčasťou reťazca sú nekontaktné spoločnosti (zmiznutí obchodníci), podieľajúci sa na daňových podvodoch v rámci ako tzv. „conduit company“.

21. Podľa správcu dane neboli odstránené pochybnosti o reálnosti vyššie uvedených obchodných transakcií, a to, že pohyb tovaru v reťazci uvedených spoločností prebehol len formálne. Uvedené podľa žalovaného potvrdzuje aj to, že I. sa nikdy nezúčastnil ani nakládky, ani prekládky tovaru, tovar si nikdy neskontroloval, neviedol evidenciu príjmov a výdajov tovarov, takúto evidenciu neviedli ani zamestnanci spoločnosti J. spol. s r. o. Ani jedna zo spoločností zapojených v reťazci tovar neskladovala, pôvod tovarov uvedených na faktúrach nie je známy, nakoľko údaje na faktúrach neobsahujú šarže. Žiadna spoločnosť v reťazci nepoužila ani časť dodávok na konečnú spotrebu, ale tovar je niekoľkokrát za sebou predávaný ďalším spoločnostiam v krátkom časovom úseku v nezmenenom stave a množstve. Správca dane mal za to, že spoločnosť J. spol. s r. o. neposkytla skladové priestory štandardne v m2, nakoľko sa v zmluve neuvádza rozloha skladovacích priestorov, ale len poplatok za „skladné a ložnú manipuláciu“, teda neposkytla skladovacie priestory na uskladnenie. Skladníci nevystavovali žiadne príjemky tovaru na sklad, ani žiadne výdajky zo skladu, neviedli žiadnu skladovú evidenciu. Podľa

vyjadrení vodičov neboli pri nakládke a vykládke tovaru na vozidlo. Pohyb tovaru v reťazci uvedených spoločností prebehol len formálne - papierovo (zasielané SMS-ky, fotografie - uvedené Ing. Petrom Širancom v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101675789/2019 zo dňa 09. 07. 2019). S ohľadom na uvedené zistenia je zrejmé, že v prípade kontrolovaného platiteľa transakcie s viacerými nedôvernými spoločnosťami (nie iba s jednou spoločnosťou) prebiehali opakovane, po dlhšie časové obdobie, čo indikuje, že platiteľ o podvodnom konaní svojich odberateľov mohol vedieť, že obchodovanie s tovarom týchto značiek podlieha presným pravidlám, zákazníci sú preverovaní, pričom obchodovanie so značkovými výrobkami na trhu nie je možné vykonávať spôsobom, ktorý bol zistený v účelovo vytvorenom fakturačnom reťazci. Kontrolovaný daňový subjekt mohol vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode. Štatutárni zástupcovia dodávateľa Interfood trade, s. r. o. sú slovenskí občania, bytom v Trenčíne a podľa vyjadrenia Ing. Petra F. sa poznali už dávnejšie. Správca dane dospel k záveru, že nebol preukázaný žiaden logický dôvod, aby dodávky predmetného tovaru - cukrovinky značky N. (B. T., M.), káva značky T., A., nápoj D. Q. boli dodávané v rovnakom čase a v nezmenenom množstve z Poľska cez Českú republiku naspäť do Českej republiky alebo do Poľska. Takéto konanie bolo pre správcu dane nelogické a jediným vysvetlením je účelové zníženie daňovej povinnosti. Vzhľadom na skutočnosť spochybnenia existencie prevádzaného tovaru, a teda reálnosti na všetkých stupňoch obchodného reťazca deklarovaných zdaniteľných plnení, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce daňový subjekt, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov, ako nedostatočné. Pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je základným predpokladom to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Bolo potrebné, aby sám platiteľ vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v transakciách, ktoré v bežných ekonomických podmienkach evidentne nemajú hospodársky zmysel. Nie je nič neobvyklé, ba je to nevyhnutné, pri potravinárskom tovare, ktorého predaj distribuujú na Slovensku výhradne zástupcovia výrobcu. Práve z odpovedí výhradných distribútorov bolo preukázané, že s deklarovaným tovarom nie je možné obchodovať tak, ako deklaruje žalobca. Takýto obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. Správca dane mal za to, že získal dostatočne objektívne dôkazy, na základe ktorých bolo možné dospieť k záveru, že žalobca vedel, že deklarovaným nadobudnutím tovaru z EÚ a jeho následne deklarovaným dodaním do EÚ sa zapojil do obchodného reťazca, v ktorom došlo k zneužitiu princípu neutrality , pričom obchod neodrážal ekonomickú realitu.

22. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, žalovaný sa stotožnil so skutkovým stavom ako ho zistil správca dane a taktiež sa stotožnil i so závermi, aké správca dane z neho ustálil. Poukázal na to, že už v čase realizácie sporných transakcií žalobca nekonal v súlade so zásadou opatrnosti a obozretnosti v obchodnom styku, pretože, ak by takto konal, disponoval by overiteľnými informáciami, ktoré by ho oprávňovali predpokladať, že v rámci aktivít obchodných partnerov bola spáchaná nezákonnosť alebo daňový podvod. Žalobca neprijal všetky rozumné opatrenia, ktoré od neho možno dôvodne požadovať na zabezpečenie toho, aby plnenie, ktoré prijal a následne poskytol, nebolo súčasťou daňového podvodu. Zásada neutrality nebráni tomu, aby správca dane obmedzil základné práva vyplývajúce zo spoločného systému u odvolávajúceho sa, ktorý svojím konaním v obchodnom styku narušil riadne fungovanie spoločného systému . Súdny dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že zdaniteľná osoba, ktorá vytvorila podmienky na získanie určitého práva tým, že sa zúčastnila na podvodných transakciách, nie je oprávnená dovolávať sa zásad ochrany legitímnej dôvery alebo právnej istoty s cieľom namietať proti zamietnutiu tohto práva, pretože zamietnutie uplatnenia práva vyplývajúceho zo spoločného systému v prípade zapojenia zdaniteľnej osoby do podvodu, je len dôsledkom nesplnenia podmienok stanovených príslušnými ustanoveniami smernice , toto zamietnutie nemá povahu trestu alebo sankcie, pričom prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť zdaniteľnej osobe uplatnenie tohto práva, pokiaľ sa na základe objektívnych skutočností preukázalo, že táto zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa transakciou, na základe ktorej si uplatňuje toto právo, podieľala na podvode, ku ktorému došlo v rámci reťazca dodaní. Žalovaný uviedol, že nebolo možné jednoznačne identifikovať a zistiť pôvod predmetného tovaru ako nebolo možné zistiť konečného odberateľa tovaru. Je pravdepodobné, že predložená fotodokumentácia krabíc a faktúr za skladovanie sa môže týkať akéhokoľvek iného tovaru v inom obchodnom reťazci. Je nelogické, že platiteľ si zabezpečí fotodokumentáciu krabíc, evidenciu

vozidiel, skladníkov, vodičov, ale nezabezpečil si dôkazy, ktoré sú štandardné v obchodnom styku, ako napríklad evidenciu výrobných čísel, šarží značkových potravinárskych výrobkov a pod. Podľa žalovaného správca dane vypočul všetkých tuzemských prepravcov a prepravcov a vyhodnotil všetky zistenia jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Skladníci, vodiči síce potvrdili nakládku, manipuláciu, prepravu tovaru, ale jednoznačne tovar neidentifikovali. Výpoveď skladníkov a vodičov, ktorí logicky denne pri svojej činnosti prichádzajú do styku s tovarom, s ktorým manipulujú (nakladajú, prepravujú, atď.), avšak nemajú relevantné informácie o tovare, jeho pôvode a o jeho vlastníkovi sú vzhľadom na závažné pochybnosti len neurčitým dôkazom.

23. Podľa žalovaného správca dane postupoval podľa § 3 ods. 3 a 6 daňového poriadku, jeho závery majú reálny podklad a sú v súlade so skutočnosťou. Správca dane listinné doklady vyhodnotil, pričom posudzoval aj ostatné zistenia, vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane v uvedenom prípade dodržal základný princíp , neprihliadal na platiteľom deklarované nadobudnutie tovaru z iného členského štátu EÚ, ani na následné platiteľom deklarované dodanie tohto tovaru do iného členského štátu EÚ, t. j. platiteľovi nebol priznaný nárok na odpočítanie dane súvisiacej s týmto tovarom, ale taktiež mu nebola dorubená daň na výstupe. Správca dane nepriznal platiteľovi právo na odpočítanie dane za služby skladovania a prepravy tovaru od tuzemských dodávateľov z dôvodu porušenia a zákona o . Správca dane na základe objektívnych skutočností zároveň zistil aj existenciu podvodného konania v reťazci obchodných spoločností, ktoré spočívalo v porušení princípu neutrality , avšak primárnym dôvodom neuznania nároku na odpočítanie dane platiteľa z dodávateľských faktúr bolo porušenie ustanovení zákona o

24. Podľa zákona o daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

25. Podľa zákona o ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby

26. Podľa zákona o oslobodené od dane sú poskytnutie, dojednávanie a sprostredkovanie úveru, poskytnutie a sprostredkovanie pôžičky, správa úveru a pôžičky osobou, ktorá ich poskytla, a sprostredkovanie sporenia.

27. Podľa zákona o platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané.

28. Podľa zákona o platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak..

29. Podľa ods. ods. 1 písm. b) zákona o predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,.

30. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

31. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

32. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

33. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

34. Podľa kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu..

35. Podľa písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

36. Podľa pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

37. Podľa ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

38. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

39. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

40. Po preskúmaní správnej žaloby, písomných vyjadrení účastníkov konania, po zohľadnení vyjadrení účastníkov konania na pojednávaní a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť z dôvodu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, súčasne z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, ako aj z dôvodu, že skutkový stav veci, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ rozhodnutia, nemá oporu v administratívnom spise (, , f) ), vzhľadom na nižšie uvedené.

41. Správny súd sa stotožnil s dôvodmi zrušenia rozhodnutia žalovaného vo veci tunajšieho súdu sp.zn. zo dňa 27.10.2021, pričom má za to, že v uvedenom rozsudku popísané dôvody na zrušenie rozhodnutia žalovaného sú naplnené aj v tomto prípade.

42. Dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca). Správca dane dokazovanie vykonáva a vedie. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci

čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné orgány povinné postupovať. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (rozsudky z 29.04.2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02 Zb. s. I. 5337, bod 76, ako aj z 21.02.2006, Halifax, a i., C-255/02 Zb. s. I. 1609, bod 71). Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet , je iniciátorom odpočítania , preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet uznaný ako oprávnený (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.06.2010, sp. zn. v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.02.2011, sp. zn. -17).

43. V súlade s vyššie uvedeným správny súd musí konštatovať, že správca dane a žalovaný sa neriadili dôsledne vyššie citovaným ust. § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 daňového poriadku, keď nesprávne posúdili rozloženie dôkazného bremena a dôsledky z toho plynúce. Žalobca predložil správcovi dane listinné dôkazy preukazujúce sporné zdaniteľné plnenia a tým splnil svoju základnú dôkaznú povinnosť. Šetrením však správca dane zistil skutočnosti, ktoré dôveryhodnosť sporných zdaniteľných plnení spochybnili. Išlo o zistenia, že a) zdaniteľné plnenia sú poznačené neobvyklými okolnosťami, keď sporný tovar bol v priebehu niekoľkých dní predaný z Čiech na Slovensko a zasa späť a takéto obchodovanie nemá ekonomické opodstatnenie a žiaden podnikateľský dôvod, b) obchodovanie so sporným tovarom prebiehalo v komplikovanom dodávateľsko-odberateľskom reťazci subjektov z rôznych členských štátov EÚ, ktorý vykazuje známky účelového a podvodného konania, c) zúčastnené subjekty vzájomne obchodovali len na základe internetu, pričom po začatí daňových kontrol došlo v mnohých z nich k predaju obchodných podielov a zlúčeniu, v dôsledku čoho sa stali nekontaktnými, d) takéto obchodovanie nie je bežné pri tovaroch značky Jacobs, Nestlé, Ferrero, pretože obchodovanie s tovarom týchto značiek podlieha presným pravidlám, e) nie je zrejmý pôvod tovaru a ani to, kto bol konečný príjemca deklarovaného tovaru. Tieto zistenia aj podľa správneho súdu jednoznačne vyvolávajú dôvodné pochybnosti o účelovosti týchto transakcií. V dôsledku týchto zistení sa potom na stranu žalobcu presunula procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnených transakcií a túto povinnosť si žalobca podľa názoru správneho súdu jednoznačne splnil, keď ním navrhnutí svedkovia jednoznačne potvrdili nielen obchodné vzťahy, ale i prepravu sporného tovaru, manipuláciu s ním a jeho existenciu. Správny súd má za to, že žalovaný a správca dane nemôžu spochybniť dodávku, ktorú potvrdzujú svedkovia len na základe svojej voľnej úvahy, ale takéto spochybnenie musí mať reálny základ. Skutočnosť, že svedkovia neboli osobne pri vykládke, nezakladá nevierohodnosť dodávky. Túto by mohla založiť až skutočnosť, že takýto postup podľa svedkov nebol bežný. Z obsahu

administratívneho spisu však nevyplýva, že by správca dane dopytoval svedkov na bežný štandardný spôsob dodávky. Ďalej správny súd má za to, že pre prijatie záveru o fiktívnosti dodávky nepostačuje len dopytovanie distribútora v Slovenskej a Českej republike. Z okolností prípadu je zrejmé, že tovar bol dodaný z Poľskej republiky, a preto by sa mal vyjadriť tamojší distribútor k obchodovaniu s tovarmi značky. Je potrebné si uvedomiť, že v rámci Európskej únie je voľný pohyb tovarov a služieb a v zásade výrobca nemôže tento voľný obchod narúšať vlastnými príkazmi a zákazmi. Preto jeho výrobky sa môžu dodať aj cezhranične. Rovnako tak je potrebné zohľadniť (riadne sa vysporiadať) aj s vyjadreniami dožiadaných orgánov z Poľskej a Českej republiky, ktoré potvrdili obchodovanie a kapacitné možnosti pri niektorých subjektov spolupracujúcich zo žalobcom. Ak však takéto skutočnosti z obsahu rozhodnutí neplynú, tak potom správny súd musí konštatovať, že v rozhodnutiach nebol dostatočne zistený skutkový stav. Z obsahu výpovedí vypočutých svedkov je zrejmé, že potvrdili manipuláciu s tovarom a aj jeho prepravu, pričom na bližšie okolnosti štandardných dodávok dopytovaní svedkovia neboli. Potom musí správny súd konštatovať, že záver správcu dane a žalovaného o neunesení dôkazného bremena žalobcom nemá oporu v administratívnom spise. Správny súd uvádza, že na rozdiel od mnohých iných prípadov mal žalobca zdokumentovaný nákup tovaru, prepravu, skladovanie a aj predaj na podstatne lepšej úrovni ako iné subjekty. Faktúry, fotky, CMR, výpovede svedkov, zmluvy o skladovaní. Proti uvedeným dôkazom stojí len správna úvaha žalovaného a správcu dane, pričom žiaden vo veci vypočutý svedok nespochybnil predmetné transakcie. Úvahy žalovaného a správcu dane o neexistencii zmluvy sú taktiež nesprávne. Nakoľko kúpnu zmluvu na hnuteľné veci možno uzatvoriť v písomnej, ale aj ústnej forme. Súčasne ak jeden subjekt odošle písomnú objednávku (návrh zmluvy), tak jej písomné prijatie (hoci aj emailom) je uzavretím písomnej zmluvy v zmysle ods. . Ak však správca dane a žalovaný prijali záver, že nebola uzavretá zmluva, tak vec neposúdili správne. Správny súd sa taktiež nestotožňuje so záverom žalovaného a správcu dane, že preukázaním formálnosti dodávok je skutočnosť, že konateľ žalobcu nebol osobne prítomný pri nakládke vykládke tovaru. Správny súd poznamenáva, že prítomnosť konateľa pri preprave, uskladnení nemusí byť vôbec štandardom v prípade obchodnej spoločnosti, a takýto záver síce je možný, ale musí byť odôvodnený v konkrétnych okolnostiach.

44. Správny súd konštatuje, že pri posúdení, či ide o daňový podvod, je potrebné vychádzať z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (ďalej aj len „SDES“). Z rozhodnutia SDES vo veci účastníkov Axel Kittel, Recolta Recycling P. sp.zn. C-439/04 a C-440/04 zo dňa 06.07.2006 možno vyvodiť kritériá pre posúdenie účasti daňového subjektu na daňovom podvode (nedovolenom daňovom úniku) na účely rozhodnutia o pripustení uplatnenia práva na právo na odpočítanie dane. Na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočet z titulu účasti daňového subjektu na daňovom podvode, musia byť kladne zodpovedané nasledujúce štyri kumulatívne položené otázky : - Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? - Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? - Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? - Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?

45. Správny súd má za to, že z rozhodnutia správcu dane ani z rozhodnutia žalovaného neplynie identifikácia základnej podmienky, a to daňového úniku, t.j. kto konkrétne ako mal získať daňovú výhodu. Všeobecná úvaha o cezhraničnom karuselovom podvode v danej situácii nie je postačujúca, pričom správca dane aj žalovaný sa s uvedeným v rozhodnutí vôbec nevysporiadali, okrem nekonkrétnych tvrdení. Správny súd preto konštatuje, že žalovaný a aj správca dane svoje rozhodnutia zaťažili vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj nesprávnym vyhodnotením skutkového stavu veci, ktorý nemá oporu v administratívnom spise. Pričom všetky tri uvedené vady zaťažili rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.

46. Podľa ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

47. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že žalovaný a správca dane nedostatočne zistili skutkový stav na riadne posúdenie veci, nesprávne vec právne posúdili, pričom skutkový stav veci vzatý za základ rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise, a preto je

rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z uvedených dôvodov správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

48. V ďalšom správnom konaní bude povinnosťou žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa doplniť dokazovanie tak, aby bol riadne zistený skutkový stav veci ohľadne identifikácie konkrétneho daňového úniku, dopočutia svedkov, prípadne cezhraničný dopyt. Po ustálení skutkového stavu, riadne vyhodnotia všetky dôkazy vo vzájomných súvislostiach a za posúdenia veci v súlade s aktuálnou judikatúrou rozhodnutia odôvodnia tak, aby boli preskúmateľné súdom.

49. Podľa , správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

50. O trovách konania správny súd rozhodol podľa v spojení s a v konaní celkom úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa .

51. Rozhodnutie senátu správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

- na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

- účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom

- rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

- v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

- vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

- nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu

- patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

- rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

- sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

- nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

- podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.