Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/72/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: C. nar. X.X.XXXX, W. 284 04 Kije, Poľská republika, zastúpeného JUDr. Wieslawom Firlom, advokátom, Májová 1319, 022 01 Čadca, IČO: 42 055 521, proti žalovanému: PROMETHEUS, s.r.o., Námestie slobody 1735, 066 01 Humenné, IČO: 46 767 631, zastúpenému JUDr. Júliusom Bučekom, advokátom, Štefánikova 18, 066 01 Humenné, IČO: 42 032 954, o zaplatenie 820,00 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce, č.k. -73 zo dňa 16. decembra 2020, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce, č.k. -73 zo dňa 16. decembra 2020.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 820 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 820 eur od 26.7.2019 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 820 eur s príslušenstvom titulom odplaty za prepravu z Českej republiky do Slovinska, ktorú pre neho vykonal.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu, navrhol žalobu zamietnuť. Nerozporoval, že žalobca pre neho vykonal prepravu. Tvrdil ale, že pohľadávka uplatnená žalobou zanikla započítaním pohľadávok, ktoré mal voči žalobcovi titulom zmluvných pokút. Dôvodil, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť písomne ho informovať o zrealizovaných nakladkách a vykladkách a povinnosť doručiť mu najneskôr do 7 dní od odovzdania zásielky príjemcovi, resp. od ukončenia prepravy, všetky originálne doklady preukazujúce vykonanie prepravy. Preto si uplatnil voči žalobcovi v súlade s článkom III. ods. 6, ods. 25 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“), ktoré sú dostupné na W..J..R., a na ktoré odkazovala objednávka prepravy, zmluvnú pokutu. Citoval článok III. ods. 6 VOP, podľa ktorého je dopravca povinný informovať objednávateľa o pristavení vozidla na nakládku výlučne písomne (e-mailom) ihneď po príchode na miesto nakládky uvedené v záväznej objednávke objednávateľa. Po vykonaní nakládky je povinný výlučne písomne (e-mailom) informovať objednávateľa o skutočne naloženej hmotnosti prepravovanej zásielky. Dopravca zodpovedá za riadnu

realizáciu nakládky. Pre prípad nesplnenia si tejto povinnosti je dopravca povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 500 eur za každé jednotlivé porušenie. Uviedol, že v prípade vykonanej prepravy ho žalobca neinformoval o nakládke a vykládke. S poukazom na článok III. ods. 6 VOP má preto voči žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu za nedodržanie povinností písomne ho informovať o naložení a vyložení tovaru. Ďalej citoval článok III. ods. 25 VOP, podľa ktorého je dopravca je povinný predložiť objednávateľovi všetky originálne doklady preukazujúce vykonanie prepravy a to najneskôr do 7 dní od odovzdania zásielky príjemcovi, resp. od ukončenia prepravy. V prípade nesplnenia tejto povinnosti dopravcom je objednávateľ oprávnený uplatniť si voči dopravcovi zmluvnú pokutu vo výške 100 eur za každé jednotlivé porušenie. S poukazom na článok III. ods. 25 VOP má preto voči žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu.

4. Žalobca dôvodil, že VOP neakceptoval a tieto nie sú pre neho záväzné. Uviedol, že akceptoval iba to, že vykoná nákladnú prepravu z Českej republiky do Slovinska s tým, že nakládka bola realizovaná dňa 12.4.2019, vykládka dňa 16.4.2019 a cena cestnej dopravy predstavovala 820 eur. Ako doklad o uzatvorení zmluvy o preprave predložil nákladný list. Argumentoval, že pri všeobecných obchodných podmienkach sa predpokladá, že každému, kto podniká v oblasti, ktorej sa dotýkajú, sú všeobecne známe, avšak VOP žalovaného nie sú vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami a podmienky v nich uvedené nie sú všeobecne známe v oblasti medzinárodnej prepravy, z ktorých dôvodov ich považoval za bezpredmetné a neplatné.

5. Vykonaným dokazovaním a to listinnými dôkazmi mal súd prvej inštancie preukázané, že na základe objednávky žalovaného č. 19CH0332 zo dňa 11.4.2019 žalobca vykonal pre žalovaného prepravu tovaru zo Staříča v Českej republike do Koperu v Slovinsku. Vykonanie prepravy mal preukázané medzinárodným nákladným listom (CMR) č. TT8327-019. Na zaplatenie odmeny za prepravu vo výške 820 eur žalobca vyzval žalovaného faktúrou č. VAT 37/04/2019 splatnou 25.7.2019.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa článku 4, 31 ods. 1 vyhlášky ministra zahraničných vecí č. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (ďalej len „“), podľa článku 3 ods. 1, 2 a článku 5 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady / ES/ č. 593/2008 /Rím I/. Ďalej podľa , ; , ktorý upravuje zmluvnú pokutu a započítanie pohľadávok, podľa §; 261 ods. 1; 272 ods. 1; 275 ods. 4; 610; 625 ods. 1, 2; 365; 369 ods. 1, 2 , ktoré upravujú rozsah pôsobnosti , obligatórnu pôsobnosť , písomnú formu zmluvy, uzavretie viacerých zmlúv, základné ustanovenie zmluvy o preprave, odplatu prislúchajúcu dopravcovi, omeškanie dlžníka a nároky s tým súvisiace.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že strany sporu uzavreli prepravnú zmluvu v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (konkludentne objednaním prepravy a jej vykonaním). Rozhodným právom je v danom prípade a právny poriadok Slovenskej republiky podľa článku 3 ods. 1, resp. článku 5 ods. 1 Nariadenia európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008. Poukázal, že žalovaný skutočnosti tvrdené žalobcom týkajúce sa vykonania prepravy a odplaty za ňu nenamietal. Z dôvodu žalobcom riadne vykonanej prepravy vecí z miesta odoslania do miesta určenia, vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dohodnutú odplatu.

8. Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovaného týkajúcu sa započítania vzájomných pohľadávok, súd prvej inštancie konštatoval, že nárok žalovaného na zmluvné pokuty voči žalobcovi nevznikol, pretože VOP žalovaného nie sú opatrené podpisom žalobcu, teda zmluvná pokuta nebola medzi stranami dohodnutá platne, na čo súd musí prihliadať ex offo. Vychádzal pritom z ust. , podľa ktorého ak nebol právny úkon urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný (absolútna neplatnosť je potom dôsledkom nedodržania písomnej formy stanovenej zákonom). Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou ( ). Dôvodil, že písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí, a to písomnosti a podpisu. Písomnosť spočíva v tom, že prejav vôle (právny úkon) konajúceho orgánu zahŕňa všetky podstatné náležitosti zachytené v písomnom texte listiny. Písomný prejav musí byť zároveň podpísaný, až podpisom konajúcej osoby je písomný prejav platný. Z dôvodu, že žalovanému nevznikol nárok na zmluvnú pokutu, súd prvej inštancie sa už ďalej nezaoberal namietanými porušeniami povinností žalobcu v zmysle VOP žalovaného, keďže tieto považoval za právne irelevantné.

9. S poukazom na dôvody uvedené v odseku 7. a 8. tohto rozsudku súd prvej inštancie pokiaľ ide o istinu, žalobe vyhovel. Keďže sa žalovaný s plnením dostal do omeškania, uložil mu zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania podľa §, 369 ods. 1 vo výške podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §; ods. 2 (ďalej len „“) a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 100 % proti žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

12. Žalovaný v odvolaní uviedol, že písomná forma zmluvnej pokuty bola dodržaná, pretože k uzavretiu zmluvného vzťahu medzi stranami došlo na základe záväznej objednávky, ktorá odkazovala na VOP, s ktorými sa mal žalobca možnosť vopred a detailne oboznámiť a prípadne ich pripomienkovať. S VOP žalobca v celom rozsahu súhlasil, čo potvrdil aj svojim podpisom. Poukázal, že VOP predstavujú také zmluvné dojednania, ktoré precizujú podmienky obchodného záväzkového vzťahu. Mali by byť súčasťou „základného kontraktu“ (spravidla objednávky), alebo tento základný kontrakt musí na ne aspoň relevantne odkazovať. Dôvodil, že z obsahu jednotlivých objednávok vyplýva, že medzi stranami sporu vznikla zmluva o preprave na podklade záväznej objednávky, pričom objednávka bola zaslaná žalobcovi a následne žalobcom aj podpísaná a potvrdená. Objednávka obsahuje odkaz na VOP s dodatkom, že: „dodávateľ bez výhrad akceptuje všeobecné obchodné podmienky objednávateľa dostupné na W..J..R.. Argumentoval, že žalobca má v úmysle vyhnúť sa zodpovednosti za porušenie vybraných povinností vyplývajúcich mu z objednávky, pričom ostatnými dojednaniami uvedenými v objednávke sa bez výhrad spravoval. Ďalej uviedol, že je zrejmé, že žalobca porušil článok III. ods. 6, ods. 25 VOP, ktoré citoval. Za porušenie povinností v tomto článku vymedzených vyúčtoval žalobcovi zmluvnú pokutu 2 x 500 eur za písomné neinformovanie o naložení a vyložení tovaru a 100 eur za nedodržanie sedemdňovej lehoty na doručenie potvrdených originálov dokumentov. Uvedené porušenia VOP boli započítané jednostranným zápočtom zo dňa 4.8.2020.

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Dôvodil, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nerozporoval vykonanie prepravy ani jej cenu. Vyjadril podozrenie, že žalovaný zavádza svojich zahraničných obchodných partnerov a po vykonaní prepravy sa odvoláva na svoje obchodné podmienky, o ktorých nik nevedel a na ich základe účtuje neprimerane vysoké pokuty. Tvrdil, že viaceré prepravné spoločnosti v Poľskej republike poskytli žalovanému služby rovnako ako on a nemali vedomosť o žiadnych obchodných podmienkach žalovaného. Uzavrel, že konanie žalovaného sa vymyká zásadám poctivého obchodného styku.

14. Žalovaný v odvolacej replike zopakoval, že písomná forma zmluvnej pokuty bola dodržaná, nakoľko k uzatvoreniu zmluvného vzťahu medzi stranami došlo na základe záväznej objednávky, ktorá odkazovala na VOP, s ktorými sa mal žalobca možnosť oboznámiť, prípadne ich pripomienkovať. Uviedol, že skutočnosť, že žalobca si VOP nepreštudoval pred podpísaním objednávky, nemôže byť na škodu žalovaného, nakoľko on mu túto možnosť poskytol. Z obsahu jednotlivých objednávok vyplýva, že strany sporu na podklade záväznej objednávky uzavreli zmluvu o preprave s tým, že každá objednávka potvrdená žalobcom obsahuje odkaz na VOP žalovaného dostupné na W..J..R.. Zo strany žalobcu došlo k porušeniu VOP, ktorými sa špecifikovali podmienky vzájomného vzťahu medzi stranami. Tieto VOP boli súčasťou záväznej objednávky a žalobca sa mal možnosť s nimi oboznámiť, prípadne vyloviť s nimi nesúhlas. Akcentoval, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca si nesplnil svoje

povinnosti, ktoré mu vyplývali z VOP a neinformoval žalovaného o dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa prepravovanej zásielky. Akcentoval, že podpísaním záväznej objednávky žalobca zároveň pristúpil aj k VOP a preto musí znášať aj následky za nedodržanie povinností v nich vymedzených.

15. Žalobca odvolaciu dupliku nepodal, replika žalovaného mu bola doručená spolu s výzvou na vyjadrenie dňa 27.5.2021.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa . Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

17. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

18. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa , . Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

19. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní.

20. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý relevantný argument vznesený v spore a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Právne závery súdu prvej inštancie sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami.

21. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje ( ). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza :

22. Odvolací dôvod podľa ust. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , a .

23. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je myšlienkový postup súdu a z neho vyplývajúce závery pri výklade právnych predpisov a pri ich aplikácii na zistený skutkový stav veci. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

24. Žalovaný založil svoju procesnú obranu na tvrdení, že žalobca pri vykonávaní prepravy porušil VOP žalovaného, keď ho neinformoval o zrealizovaných nakládkach a vykládkach a nedoručil mu najneskôr do 7 dní od odovzdania zásielky príjemcovi, resp. od ukončenia prepravy, všetky originálne doklady preukazujúce vykonanie prepravy. Dôvodil, že na základe uvedeného porušenia povinností žalobcom mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu podľa článku III. ods. 6, ods. 25 VOP. Následne jednostranne započítal pohľadávku, ktorú titulom zmluvnej pokuty mal voči žalobcovi proti pohľadávke, ktorá žalobcovi vznikla titulom odmeny za prepravu, ktorú pre neho žalobca vykonal.

25. V odvolaní žalovaný namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie tvrdiac, že objednávka, na základe ktorej došlo k vykonaniu prepravy bola žalobcom podpísaná, pričom táto objednávka odkazovala aj na VOP, ktorých súčasťou je dohoda o o zmluvnej pokute.

26. Podľa , zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

27. Zásadnou spornou otázkou bolo, či na základe písomnej objednávky č. 19CH0332 došlo medzi stranami sporu aj k uzavretiu dohody o zmluvnej pokute v písomnej forme, ak vyššie označené objednávky síce odkazujú na VOP objednávateľa (žalovaného) dostupné na W..J..R., ktoré dodávateľ (žalobca) v objednávke bez výhrad akceptoval, no osobitne neboli sporovými stranami podpísané.

28. Podľa , , ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak.

29. Písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí a to písomnosti prejavu a podpisu konajúcej osoby ( ).

30. Podľa , zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

31. Záväzok na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká na základe dvojstranného právneho úkonu v písomnej forme a to bez ohľadu na to, akú formu má zmluva, ktorej sa zmluvná pokuta týka. Pokiaľ zmluvná pokuta nie je dojednaná v písomnej forme, je neplatná a veriteľ si ju tak proti dlžníkovi nemôže s úspechom uplatniť. Podmienka písomnosti v prípade dohody o zmluvnej pokute je splnená vtedy, ak je prejav vôle konajúcich osôb zahŕňajúci všetky podstatné náležitosti zachytený v texte listiny a ak je listina týmito osobami zároveň aj podpísaná.

32. Podľa , , , časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1. Na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom styku.

33. V obchodných vzťahoch platí, že určité podmienky, ktoré sa opakovane používajú pri kontraktácii, sú v záujme uľahčenia procesu kontraktácie sformulované v dokumentoch stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu zmluvy priložené. Obsah obchodných podmienok tak nemusí byť obsahom zmluvy, ale postačuje, že zmluvné strany na ne v zmluve odkážu. nevyžaduje, aby boli obchodné podmienky podpísané zmluvnými stranami. Iná situácia však nastáva, ak je do obchodných podmienok, ktoré zmluvné strany nepodpísali, inkorporované aj také zmluvné dojednanie, pri ktorom zákon vyžaduje písomnú formu ako podmienku jeho platnosti, čo platí aj pre dohodu o zmluvnej pokute. Aby dohoda o zmluvnej pokute bola platná, musí byť dojednaná písomne ( ). Uvedené má za následok, že dojednania VOP žalovaného, u ktorých zákon vyžaduje písomnú formu a táto u nich nie je dodržaná, sú pre absenciu predpísanej formy neplatné. Ak je dohoda o zmluvnej pokute súčasťou VOP žalovaného, pre jej platnosť sa vyžaduje, aby aj VOP boli

opatrené podpisom konajúcej osoby ( ). V opačnom prípade dohoda o zmluvnej pokute nevyvoláva právne následky.

34. S poukazom na to, že žalovaný v konaní nepreukázal, že jeho obchodné podmienky, ktorých súčasťou bolo aj dojednanie o zmluvnej pokute, žalobca osobitne podpísal, je správny záver súdu prvej inštancie, že nedošlo medzi stranami k platnému uzavretiu dohody o zmluvnej pokute a zároveň, že vzhľadom uvedené nemohlo ani dôjsť k zániku vzájomných pohľadávok jednostranným zápočtom žalovaného.

35. Odvolací súd preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane priznaných úrokov z omeškania ako vecne správny. Rovnako potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).