Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Svk-9-2021.pdf
PDF · 81.2 KB
Case nature
Area
Subarea
7Svk/9/2021
Uznesenie
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., IČO: 31 820 174, Rovniankova 1667/14, Bratislava, zastúpeného: Advokátska kancelária Tkáč & Partners, s.r.o., IČO: 53 929 691, Hrnčiarska 29, Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti ďalších účastníkov: 1. IREKS ENZYMA, s.r.o., IČO: 31 668 950, Pavla Horova 10, Prešov, 2. Mesto Nitra, IČO: 00 308 307, Štefánikova trieda 60, Nitra, 3. Obec Lužianky, IČO: 34 003 517, Rastislavova 266, Lužianky, 4. A. V., U.. X. K. XXXX, Š. F. XX, U., 5. ENVIS, s.r.o., IČO: 35 977 442, Pekná cesta 15, Bratislava, 6. MH Invest, s.r.o., IČO: 36 724 530, Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, 7. Benrealis s.r.o., IČO: 36 673 439, Mudroňova 1711/71, Bratislava
- Staré Mesto, 8. G- TEKT Slovakia, s.r.o., IČO: 51 087 618, Na Pasienkoch 9, Nitra, 9. Nitra Invest, s.r.o., IČO: 36 561 690, Mostná 29, Nitra, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 25. júna 2020 č. OU- NR-OVBP2-2020/025490-002, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/126/2020-95 z 24. marca 2021 takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/126/2020-95 z 24. marca 2021 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
I.
Konanie pred správnym súdom 1. Žalobca 28. augusta 2020 doručil správnemu súdu správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného. Správna žaloba bola elektronickou snímkou listinného originálu, ktorý bol vlastnoručne podpísaný Marcelom Slávikom, predsedom žalobcu, a opatrený jeho pečiatkou. Táto elektronická snímka vo formáte .pdf bola autorizovaná zaručeným elektronickým podpisom M., nar. XX. E. XXXX. K správnej žalobe bol ako jedna z príloh pripojený „Poverovací dekrét“ zo 14. novembra 2019, ktorým žalobca poveruje C. ako mimoriadneho člena žalobcu podľa čl. 3 ods. 1 písm. b) stanov žalobcu „na riadenie sekretariátu“ žalobcu; jeho povinnosťami má byť najmä „spisovať a podávať správne žaloby a zastupovať združenie ako žalobcu pred správnymi súdmi“. Ďalšími prílohami bol diplom z 19. septembra 2013 o získaní vysokoškolského vzdelania na Právnickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne v magisterskom študijnom programe Právo a právna veda, ako aj rozhodnutie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky zo 14. novembra 2013, ktorým bol tento diplom uznaný za rovnocenný diplomu získanému po ukončení vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike na účely § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov.
2. Správny súd po opakovaných výzvach na odstránenie vád uznesením č.k. 11S/126/2020-95 odmietol túto správnu žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. f) SSP. Vyšiel zo zistenia, že M. je len mimoriadnym členom žalobcu, čo podľa čl. 3 ods. 1 písm. b) stanov znamená, že nie je riadnym členom. Žalobca nepreukázal, že by bol M. jeho členom spôsobom uvedeným v čl. 3 ods. 4 stanov, teda členskou kartou alebo členským dekrétom. Okrem toho správny súd zistil, že M. je advokátskym koncipientom, s čím
je nezlučiteľný iný pracovný pomer. Ani poverenie pre ďalšiu osobu (C.) nepovažoval za dostačujúce, pretože ani jej členstvo u žalobcu nebolo preukázané. Ani jedna z týchto osôb nebola oprávnená žalobcu zastupovať v zmysle s § 49 ods. 1 SSP. Žalobca sa teda mal podľa citovaného ustanovenia nechať zastúpiť advokátom, čo však neurobil. II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej 3. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia tohto uznesenia. Poukázal na to, že podmienka podľa § 49 ods. 1 SSP musí byť splnená už pri podaní správnej žaloby, pričom zo samotnej žaloby musí byť zrejmé, že ju spísala osoba uvedená v tomto ustanovení. M. je členom žalobcu, lebo mimoriadne členstvo je podľa čl. 3 ods. 1 stanov žalobcu jednou z foriem členstva. Opačný výklad správneho súdu považoval za faktickú novelizáciu zákona. Predseda je štatutárnym orgánom žalobcu a je oprávnený vydávať potvrdenia o členstve, okrem toho podľa čl. 3 ods. 3 stanov sám prijíma členov. Poverenie pre M. teda dokazuje jeho členstvo u žalobcu. Správny súd ani v jednej zo svojich výziev neuviedol, ako presne má žalobca preukázať jeho členstvo. Formalistický postup správneho súdu nie je podľa žalobcu v súlade s jeho právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a s právom na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru. Správny súd tiež nevzal do úvahy, že vo veci ide o ochranu životného prostredia, a odmietnutie žaloby je aj v rozpore s čl. 9 Aarhuského dohovoru. V ďalšom texte žalobca rozviedol podrobné úvahy o účele tohto dohovoru a podrobil kritike postup správneho súdu. 4. Žalovaný ani ďalší účastníci sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.
III.
Posúdenie veci kasačným súdom 5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).
6. Žalobca v prerokúvanej veci podal všeobecnú správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, ktorou sa domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného. Podľa § 49 ods. 1 SSP žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Okrem toho to neplatí v prípadoch uvedených v § 49 ods. 2 SSP, ktoré však v prerokúvanej veci nie sú aplikovateľné.
7. Zo znenia § 49 ods. 1 SSP zreteľne vyplýva, že povinnosť byť zastúpený advokátom sa nevzťahuje na toho žalobcu, ktorý má príslušné vzdelanie sám (ak žalobcom je fyzická osoba) alebo za ktorého na súde koná, resp. ktorého zastupuje jeho zamestnanec alebo člen s takýmto vzdelaním. Pojem „zamestnanec“ je vymedzený v § 11 ods. 1 Zákonníka práce (osoba, ktorá pre iného vykonáva závislú prácu). Pojem „člen“ je však používaný rôzne v rôznych právnych predpisoch. Za členov sa označujú napríklad osoby zúčastnené v družstve (§ 227 a nasl. Obchodného zákonníka), v záujmovom združení právnických osôb (§ 20f Občianskeho zákonníka), ale napríklad aj osoby tvoriace niektoré štatutárne orgány (napr. predstavenstvo akciovej spoločnosti, § 191, alebo družstva, § 243 Obchodného zákonníka). Pretože Správny súdny poriadok bližšie neurčuje ani neobmedzuje, koho možno rozumieť pod pojmom člen a v ktorých prípadoch je prípustné, aby za účastníka konal člen, treba tomuto pojmu prikladať len taký význam, aký má v iných predpisoch, ktoré tento pojem upravujú.
8. Podľa stanov pripojených k žalobe (čl. 8 až 12) v znení, ktoré Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vzalo na vedomie 15. júna 2018, je žalobca združením podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Podľa § 2 ods. 1 tohto zákona môžu občania zakladať spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby a iné občianske združenia, ako aj odborové organizácie a združovať sa v nich. Podľa § 2 ods. 3 cit. zák. môžu do ich postavenia a činnosti štátne orgány zasahovať len v medziach zákona. Podľa § 3 ods. 3 cit. zák. práva a povinnosti člena upravujú stanovy. Žiadne ustanovenie citovaného zákona neurčuje, akým spôsobom si má združenie upraviť členstvo, spôsob jeho vzniku alebo zániku. Zo žiadneho ustanovenia tohto zákona nemožno vyvodiť, že by združenie bolo povinné viesť písomný zoznam členov, že by bolo povinné vydávať členom potvrdenia o členstve a pod. Naopak, podľa § 3 ods. 2 zákona o združovaní občanov nesmie byť nikomu občiansky na ujmu, že je alebo nie je členom určitého združenia. Výklad, podľa ktorého je združenie povinné viesť
písomný zoznam členov a povinnosť poskytovať ho štátnym orgánom na nahliadnutie, by bol s citovaným ustanovením v rozpore.
9. Podľa čl. 3 ods. 1 stanov žalobcu členstvo v združení môže byť riadne, mimoriadne a čestné. Z citovaného ustanovenia celkom zreteľne vyplýva, že tak riadny, ako aj mimoriadny, ako aj čestný člen sú členmi združenia. Ich práva a povinnosti sú upravené v čl. 4 stanov a líšia sa v podstate len v miere, v akej sú jednotlivé kategórie členov oprávnené a povinné zúčastňovať sa na činnosti združenia. Na účely § 49 ods. 1 SSP však každého z nich treba považovať za člena žalobcu. To, či je niekto členom združenia alebo nie, potom s ohľadom na vyššie citované ustanovenia zákona o združovaní občanov postačí preukázať potvrdením štatutárneho orgánu. Pokiaľ totiž citovaný zákon neustanovuje určitý spôsob vedenia prehľadu členov, potom ani správny súd nemôže žiadať, aby združenie určitým spôsobom preukázalo, že niekto konkrétny jeho členom je. V tejto súvislosti žalobca v kasačnej sťažnosti správne poukazoval na to, že z napadnutého uznesenia nie je dostatočne zrejmé, akým konkrétnym spôsobom mal žalobca toto členstvo preukázať. Odkaz správneho súdu na čl. 3 ods. 4 stanov, podľa ktorého je dokladom o členstve v združení písomný doklad v podobe členskej karty alebo členského dekrétu, nie je správny. V citovanom ustanovení ide totiž o doklad, ktorý združenie vystaví členovi o tom, že je členom združenia. Nie je však zrejmé, prečo by takýmto dokladom malo disponovať aj samo združenie. Podobne ako si štát neponecháva repliku občianskeho preukazu, ale jeho jediný exemplár vydá občanovi, tak aj združenie nemá dôvod ponechávať si členskú kartu alebo členský dekrét, ktorý vydalo členovi.
10. Zostáva už len dodať, že práve občianske združenie je najčastejšou a právne najjednoduchšou formou organizovania občianskej spoločnosti na podporu spoločných záujmov (čl. 29 ústavy). Často sú združeniami neformálne zoskupenia niekoľkých ľudí, ktorí sa popri svojom zamestnaní alebo podnikaní zasadzujú o určitý spoločný, prípadne až verejný záujem. Noví členovia k takému zoskupeniu často pristupujú neformálne, len na základe záujmu pracovať pre združenie. Od týchto zoskupení nemožno rozumne očakávať, že budú vynakladať prostriedky na administratívny aparát, ktorý bude viesť obsiahlu organizačnú agendu. Práve preto je vnútorná organizácia a činnosť združení v zákone o združovaní občanov upravená len veľmi stručne. Potom ale ani správny súd nemôže pri výklade § 49 ods. 1 SSP ukladať združeniu povinnosti, ktoré by boli v rozpore s touto jednoduchosťou a neformálnosťou právnej úpravy. Aj pre tento prípad platí názor ústavného súdu, ktorý vo svojich podaniach citoval žalobca a podľa ktorého nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu (nález sp. zn. II. ÚS 135/04, odvtedy stála judikatúra).
11. V prerokúvanej veci bola žaloba elektronicky autorizovaná M., ktorý je podľa poverenia zo 14. novembra 2019 členom žalobcu a je oprávnený v jeho mene spisovať a podáva správne žaloby. M. má vysokoškolské právnické vzdelanie v zmysle § 488 SSP, keďže má uznaný doklad o takomto vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou. Za žalobcu tak koná jeho člen, ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie. V dôsledku toho sú splnené podmienky § 49 ods. 1 časti prvej vety za bodkočiarkou SSP a žalobca ani nemusel byť zastúpený advokátom. Pre posúdenie oprávnenia M. v zmysle citovaného ustanovenia nie je podstatné, či svojím konaním prípadne porušuje obmedzenie § 62 zákona o advokácii. Takéto porušenie totiž môže viesť k jeho prípadnej disciplinárnej zodpovednosti, nemá však vplyv na platnosť jeho procesných úkonov za žalobcu.
IV.
Záver
12. Správny súd tak nerozhodol správne, keď správnu žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. f) SSP odmietol. Kasačná sťažnosť žalobcu je tak z dôvodu uvedeného v § 440 písm. j) SSP dôvodná, a preto kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Správny súd bude v ďalšom konaní vychádzať z toho, že procesná podmienka podľa § 49 ods. 1 SSP je splnená, a bude sa správnou žalobou ďalej zaoberať.
13. Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých podľa § 467 ods. 3 SSP rozhodne správny súd v novom rozhodnutí vo veci samej.
14. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.