Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_10C-2-2021.pdf
PDF · 132.76 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: M. V., N.. X.XX.XXXX, A. B. XX, XXX XX, právne zastúpeného Mgr. Martinou Chorváthovou, advokátkou so sídlom A. Kmeťa 28, 036 01, Martin, IČO: 42 217 105, proti žalovaným: v rade 1/ Q. R., v rade 2/ P. R., obidvom neznámym vlastníkom zastúpeným Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, 817 47, Bratislava, IČO: 17 335 345, v konaní o určenie vlastníckeho práva vydržaním, takto
rozhodol:
I. Žaloba žalobcu sa zamieta.
II. Žalovaní majú proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
III. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde 20.1.2021 sa žalobca proti žalovaným domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti
- nachádzajúcej sa v kat. úz. B., obec B., okres Martin, ktorá je na Okresnom úrade Martin, katastrálny odbor zapísaná na LV č. XXX pod A ako parcela reg. E, pare. č. 575/1 - lesný pozemok o výmere 1.099.794 m2, parc. č. 575/2 - lesný pozemok o výmere 6157 m2, parc. č. 575/3 - lesný pozemok o výmere 9.698 m2, parc. č. 575/4 - lesný pozemok o výmere 11.097 m2 a to v podiele 145/15.227 - ín, B por. č. 304 uvedeného liste vlastníctva
- nachádzajúcej sa v kat. úz. R., obec K. W. D., okres Martin, ktorá je na Okresnom úrade Martin, katastrálny odbor zapísaná na LV č. XXX pod A ako parcela reg. E. parc. č. 408/1 - lesný pozemok o výmere 328.875 m2, parc. č. 408/2- lesný pozemok o výmere 478 m2 a to v podiele 870/90.840 - ín, B por. č. 237 uvedeného listu vlastníctva
- nachádzajúcej sa v kat. úz. R., obec K. W. D., okres Martin, ktorá je na Okresnom úrade Martin, katastrálny odbor zapísaná na LV č. XXX pod A ako parcela reg. C, parc. č. 453/2 - trvalý trávny porast o výmere 961 m2, parc. č. 453/3 - trvalý trávny porast o výmere 802 m2, pare. č. 453/4 - trvalý trávny porast o výmere 98 m2, pare. č. 454/2 - lesný pozemok o výmere 182 m2, parc. č. 456/2 - lesný pozemok o výmere 46 m2, parc. č. 456/4 - lesný pozemok o výmere 2.109 m2, parc. č. 488/17 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 157 m2 a to v podiele 145/15.227 - ín, B por. č. uvedeného listu vlastníctva
- nachádzajúcej sa v kat. úz. R., obec K. W. D., okres Martin, ktorá je na Okresnom úrade Martin, katastrálny odbor zapísaná na LV č. XXX pod A ako parcela reg. E, parc. č. 575/101 - lesný pozemok o výmere 4.800 m2 a to v podiele 145/15.227 - ín, B por. č. 206 uvedeného listu vlastníctva
- nachádzajúcej sa v kat. úz. B., obec B., okres Martin, ktorá je na Okresnom úrade Martin, katastrálny odbor zapísaná na LV č. XXX pod A ako parcela reg. E, parc. č. 575/1 - lesný pozemok o výmere 1.099.794 m2, parc. č. 575/2 - lesný pozemok o výmere 6.157 m2. parc. č. 575/3 - lesný pozemok o výmere 9.698 m2, parc. č. 575/4 - lesný pozemok o výmere 11.097 m2 a to v podiele 145/30.454 - ín, B por. č. uvedeného listu vlastníctva
- nachádzajúcej sa v kat. úz. B., obec B., okres Martin, ktorá je na Okresnom úrade Martin, katastrálny odbor zapísaná na LV č. XXX pod A ako parcela reg. E, parc. č. 573/2 - lesný pozemok o výmere 55.930 m2, parc. č. 576/1 - lesný pozemok o výmere 38.946 m2, parc. č. 576/2 - lesný pozemok o výmere 31.628 m2, parc. č. 576/3 - lesný pozemok o výmere 101.530 m2, parc. č. 576/4 - lesný pozemok o výmere 19.282 m2, parc. č. 576/5 - lesný pozemok o výmere 248.626 m2, parc. č. 576/6 - lesný pozemok o výmere 21.226 m2, parc. č. 576/7 - lesný pozemok o výmere 39.752 m2, parc. č. 576/8 - lesný pozemok o výmere 4.859 m2, parc. č. 576/9 - lesný pozemok o výmere 10.727 m2. parc. č. 576/10 - lesný pozemok o výmere 50.556 m2, parc. č. 576/105 - lesný pozemok o výmere 9.975 m2, parc. č. 576/109 - lesný pozemok o výmere 587 m2, parc. č. 576/110 - lesný pozemok o výmere 4.088 m2, parc. č. 576/205
- lesný pozemok o výmere 4.567 m2, parc. č. 576/210 - lesný pozemok o výmere 2.976 m2, parc. č. 576/305 - lesný pozemok o výmere 60.315 m2. parc. č. 576//405 - lesný pozemok o výmere 80 m2 a to v podiele 76/35.787 - ín, B por. č. 27 a podiele 95/35.787-ín, B por. č. 121 uvedeného listu vlastníctva
- nachádzajúcej sa v kat. úz. R., obec K. W. D., okres Martin, ktorá je na Okresnom úrade Martin, katastrálny odbor zapísaná na LV č. XXX pod A ako parcela reg. C, parc. č. 453/2 - trvalý trávny porast o výmere 961 m2, parc. č. 453/3 - trvalý trávny porast o výmere 802 m2, parc. č. 453/4 - trvalý trávny porast o výmere 98 m2, parc. č. 454/2 - lesný pozemok o výmere 182 m2, parc. č. 456/2 - lesný pozemok o výmere 46 m2, parc. č. 456/4 - lesný pozemok o výmere 2.109 m2, parc. č. 488/17 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 157 m2 a to v podiele 145/30.454 - ín, B por. č. 305 uvedeného listu vlastníctva
- nachádzajúcej sa v kat. úz. R., obec K. W. D., okres Martin, ktorá je na Okresnom úrade Martin, katastrálny odbor zapísaná na LV č. XXX pod A ako parcela reg. C, parc. č. 449/6 - lesný pozemok o výmere 1.084 m2, parc. č. 449/7 - lesný pozemok o výmere 5.988 m2, parc. č. 449/8 - lesný pozemok o výmere 377 m2. parc. č. 449/9 - lesný pozemok o výmere 253 m2, parc. č. 449/10 - lesný pozemok o výmere 14.659 m2, parc. č. 451/2 - trvalý trávny porast o výmere 1.659 m2, parc. č. 453/6 - trvalý trávny porast o výmere 2.500 m2, parc. č. 454/3 - lesný pozemok o výmere 6 m2 a to v podiele 76/35.787 - ín a 95/35.787 - ín, B por. č. 27 a 121 uvedeného listu vlastníctva
- nachádzajúcej sa v kat. úz. R., obec K. W. D., okres Martin, ktorá je na Okresnom úrade Martin, katastrálny odbor zapísaná na LV č. XXX pod A ako parcela reg. E, parc. č. 573/201 - lesný pozemok o výmere 13.504 m2, parc. č. 576/501 - lesný pozemok o výmere 382 m2 a to v podiele 76/35.787 - ín a 95/35.787 - ín, B por. č. 16 a 72 uvedeného listu vlastníctva
- nachádzajúcej sa v kat. úz. R., obec K. W. D., okres Martin, ktorá je na Okresnom úrade Martin, katastrálny odbor zapísaná na LV č. XXX pod A ako parcela reg. E, parc. č. 575/101 - lesný pozemok o výmere 4.800 m2 a to v podiele 145/30.454 - ín, B por. č. 207 uvedeného listu vlastníctva
a súčasne žalovaní v rade 1/, 2/ v rozsahu, v akom je žalobca podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, nie sú spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností. Náhradu trov konania žalobca v žalobe nežiadal.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že žalovaný v rade 1/ je evidovaný ako podielový spoluvlastník spoločnej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. B. zapísanej na LV č. XXX v podiele 145/15.227-ín, na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. R. zapísanej na LV č. XXX v podiele 870/90.840-ín, na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. R. zapísanej na LV č. XXX v podiele 145/15.227-ín, na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. R. zapísanej na LV č. XXX v podiele 145/15.227-ín. Tiež uviedol, že žalovaná v rade 2/ je evidovaná ako podielová spoluvlastníčka spoločnej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX pre kat. úz. B. v podiele 145/30.454-ín, na LV č. XXX pre kat. úz. B. v podiele 76/35.787-ín a v podiele 95/35.787-ín, na LV č. XXX pre kat. úz. R. v podiele
145/30.454-ín, na LV č. XXX pre kat. úz. R. v podiele 76/35.787-ín a v podiele 95/35.787-ín, na LV č. XXX pre kat. úz. R. v podiele 76/35.787-ín a v podiele 95/35.787-ín a na LV č. XXX pre kat. úz. R. v podiele 145/30.454-ín. Otec žalobcu Q. V., T.. V., N.. X.X.XXXX, naposledy bytom B. XX, ktorý zomrel XX.X.XXXX, podľa tvrdení žalobcu v žalobe, kúpil od Q. R., narodeného v roku XXXX a manželky P. R., T.. A., narodenej v roku XXXX, horu a tzv. kuriálny majetok v katastri obce B., ktorý bol zapísaný v protokole č. XXX P. Č.. XXX. Kúpna zmluva bola podľa svedkov uzavretá v písomnej forme, avšak v pozemkovej knihe sa o nej záznam nenachádza. Táto skutočnosť je žalobcovi známa od jeho otca a čestným prehlásením ju potvrdili aj svedkovia V. V., N.. XX.XX.XXXX a Q. B., N.. X.XX.XXXX. Taktiež v zápisnej knihe - evidencii podielnikov hory a paše bývalých urbarialistov obce B. je meno „R. Q.“ preškrtnuté a v kolónke „poznámka: zmena“ je uvedené „Q. V.“. Tieto podiely v spoločnej nehnuteľnosti podľa potvrdenia Pozemkového spoločenstva urbariát Slovany odkúpil Q. V., otec žalobcu a od roku 1992 ich užíva žalobca. Z týchto skutočností je zrejmé, z akého dôvodu žalobca mal a má za to, že predmetné podiely v spoločnej nehnuteľnosti sú jeho vlastníctvom. Toto presvedčenie nevychádzalo len z užívania predmetných nehnuteľností, ale i z konštatovania jeho otca, že uvedené podiely kúpil, čo mu potvrdili i záznamy - evidencia podielnikov hory a paše bývalých urbarialistov obce B. a potvrdili mu to i dvaja žijúci svedkovia. Žalobca poukázal na predpisy upravujúce inštitút vydržania, resp. platiace na území Slovenska do roku 1951 a následne od 1.1.1951 a uviedol, že na základe predložených dôkazov, čestných vyhlásení svedkov je zrejmé, že otec žalobcu sa dobromyseľne domnieval, že nehnuteľnosti nadobudol, nakoľko s vlastníkmi nehnuteľnosti uzavrel kúpnu zmluvu. Zrejme i s ohľadom na obdobie - II. svetová vojna - kúpna zmluva nebola zapísaná do pozemkovej knihy a písomné vyhotovenie zmluvy sa nezachovalo. Keďže právny predchodca žalobcu v súlade s vtedy platným právnym poriadkom vlastnícke právo k nehnuteľnosti nenadobudol, mohol vlastnícke právo nadobudnúť len originálnym spôsobom - vydržaním. Na nadobudnutie vlastníckeho práva takýmto spôsobom sa podľa vtedy platného uhorského súkromného práva vyžadovala oprávnená držba v dobe 32 rokov. Hoci otec žalobcu nehnuteľnosť kúpil a teda dobromyseľne sa domnieval, že vec mu patrí a vstúpil do jej oprávnenej držby, užívania nemohol nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním podľa uhorského súkromného práva, nakoľko držba netrvala 32 rokov, ale do platnosti novej právnej úpravy len 10 rokov. Od 1.1.1951 začal síce platiť nový Obč. zákonník - Zákon č. 141/1950 Zb., ktorý vyžadoval rovnaké podmienky pre vydržanie, ale skracoval dobu oprávnenej držby na 10 rokov, pričom ale najskôr mohla vydržacia doba uplynúť 1.1.1961, ale Zákonom č. 2/1958 Zb., prešli všetky lesy do užívania štátu, teda právny predchodca žalobcu nemohol vec užívať, jeho držba bola predčasne ukončená. Podobne sa to týkalo i pasienkov, kde došlo ešte v roku 1949 Zákonom č. 89/1949 Zb. nielen k odobratiu práva užívania, ale i k prechodu vlastníckeho práva na štát. Následne k 1.4.1983 vstúpila do platnosti novela Obč. zákonníka (Zákon č. 40/1964 Zb.), ktorá obmedzene umožnila nadobúdanie vlastníckeho práva vydržaním, ale nie k pozemkom. A počas tohto obdobia ani právny predchodca žalobcu vec neužíval. Otec žalobcu zomrel XX.X.XXXX. Žalobca vstúpil do držby - užívania podielov v spoločnej nehnuteľnosti dňom založenia urbárskeho spoločenstva a to 27.3.1996 ako dedič po nebohom otcovi, nakoľko so súrodencami sa takto dohodli. Keďže jeho právny predchodca - otec, vec oprávnene a dobromyseľne držal viac ako 10 rokov, žalobca má za to, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním u žalobcu došlo XX.X.XXXX, nakoľko podľa § 134 ods. 3 Obč. zákonníka si mohol započítať i oprávnenú držbu právneho predchodcu.
3. Žalobca ďalej konštatoval, že právny predchodca žalobcu i žalobca sú plne spôsobilými subjektmi, ktoré môžu nadobúdať vlastnícke právo vydržaním. Predmetné nehnuteľnosti sú spôsobilým predmetom držby, nepatria totiž medzi veci, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu, takže sú spôsobilé byť predmetom držby s poukazom na ust. § 134 ods. 2 Obč. zákonníka. Dobrá viera vydržateľa - žalobcu a jeho právneho predchodcu - sa posudzuje vždy so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. Právny predchodca žalobcu nadobudol nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy a preto s ohľadom na všetky okolnosti bol v dobrej viere, že mu nehnuteľnosti patria. Oprávnená držba prebiehala po zákonom stanovenú dobu, opierala sa o právny titul kúpnej zmluvy, na základe ktorej v dobrej viere prešli nehnuteľnosti do držby právneho predchodcu žalobcu a následne žalobcu. Právny predchodca nakladal s vecou ako vlastnou, čo je zrejmé zo zápisnej knihy urbáru, kde je uvedený ako nový vlastník, keďže vzhľadom na to, že sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť, sa nemohol fyzicky chopiť držby. Právny nástupca žalobcu vstúpil do užívania nehnuteľnosti ako dedič právneho predchodcu a toto je potvrdené prehlásením urbárskeho spoločenstva. Z vyššie popísaných skutočností naviac vyplýva, že právny predchodca vydržateľa užíval nehnuteľnosť viac ako 10 rokov, rovnako tak i vydržateľ.
4. K žalobe žalobca pripojil v žalobe uvádzané čiastočné výpisy z listov vlastníctva, ďalej osvedčenie o dedičstve po jeho neb. otcovi Q. V. sp. zn. 17D/683/2008 zo dňa 6.4.2009, kópiu pozemnoknižnej vložky č. X pre kat. úz. B., pozemnoknižnej vložky č. XX pre kat. úz. B., kópiu časti pozemnoknižnej vložky č. XXX pre kat. úz. B., potvrdenie o vlastníctve podielov v pozemkovom spoločenstve Urbariát Slovany zo dňa 12.2.2008 vystavený V. V., čestné vyhlásenie Q. B., N.. X.XX.XXXX a V. V., N.. XX.XX.XXXX. Tiež predložil detail pozemkového spoločenstva a kópiu zápisnej knihy, evidencie podielnikov hory a paše v obci B..
5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prvýkrát podaním zo dňa 4.3.2021, kde žalobu namietal a žiadal ju zamietnuť.
6. Slovenský pozemkový fond ako zákonný zástupca neznámych vlastníkov - žalovaných v rade 1/ a 2/ uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 4.3.2021, že so žalobným návrhom nesúhlasí, pretože podľa jeho názoru žalobca nepreukázal existenciu jeho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a zároveň dobromyseľnosť, teda nenaplnil zákonom stanovené podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním tak, ako to požaduje v žalobnom návrhu. Žalovaný poukázal na ust. § 134 Obč. zákonníka (Zákon č. 40/1964 Zb.) a na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/49/2010 zo dňa 29.3.2011, z ktorého citoval. Uviedol, že zmluvy uzatvorené do 31.12.1950 mali mať písomnú formu aspoň v časti, ktorá sa týkala označenia predmetov prevodu. Podmienkou povolenia zápisu vlastníckeho práva k pozemkovej knihe bolo aj vkladové povolenie doterajšieho vlastníka, t.j. samostatný prejav vôle smerujúci k prevodu vlastníckeho práva. Toto povolenie mohlo byť uvedené aj v samotnej zmluve. Tomu bolo vyhovené aj vtedy, keď vkladové povolenie bolo pripísané ako doložka k zmluve. Vlastníctvo sa nadobúdalo až zápisom do pozemkovej knihy, ktorému predchádzalo konanie pred knihovým súdom o povolení vkladu vlastníckeho práva. Žalobca nepredložil ani kúpnu zmluvu z roku 1940, ani jej vkladové povolenie, ktoré sa vyžadovalo v danom roku. Potvrdenie pozemkového spoločenstva Urbariát B. neobsahuje žiadne bližšie informácie týkajúce sa kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi Q. R., P. R. ako predávajúcimi a Q. V. ako kupujúcim, resp. konkrétny dátum jej uzatvorenia. Predložené čestné vyhlásenia dvoch svedkov neobsahujú číslo dokladu totožnosti, ani úradne overené podpisy. Na základe vyššie uvedeného mal žalovaný za to, že žalobca nepreukázal oprávnenosť a dobromyseľnosť držby a preto navrhol, aby súd žalobe nevyhovel.
7. Súd okrem dokazovania, ktoré navrhla strana žalujúca, v súvislosti so snahou zistiť bližšie generálie žalovaných a prípadne zistiť, či tieto osoby žijú, resp. ich prípadných dedičov, si vyžiadal od Okresného úradu Martin, katastrálny odbor kópiu listiny, na základe ktorej bolo zapísané vlastnícke právo v prospech P. R., T.. A., v pozemnoknižnej vložke č. X, Č.. XX P. Č.. XXX pre kat. úz. B.. Na základe žiadosti súdu potom kataster súdu zaslal kúpno-predajnú zmluvu Čd 356/1937 (č.l. 67 - 68). Žalujúca strana ešte podaním došlým na súd 26.10.2021 navrhla oboznámiť sa s podstatným obsahom spisu Okresného súdu Martin sp. zn. N 76/2010, NZ 26283/2010, nakoľko v ktorej by sa mali nachádzať originály prehlásení svedkov uvedené v žalobe aj s overenými podpismi a zároveň navrhla pripojiť spis Okresného súdu Martin sp. zn. 17D/683/2008, keďže v tomto dedičskom konaní po otcovi žalobcu boli prejednané spoluvlastnícke podiely žalovaných v rade 1/ a 2/ a žalobca uvedené podiely podľa tohto rozhodnutia nadobudol. Účastníkmi konania ako dedičia po neb. Q. V. boli aj súrodenci žalobcu, ktorí súhlasili, aby žalobca tieto podiely nadobudol.
8. Na pojednávaní žalujúca strana zotrvala na žalobe. Poukázala na skutočnosť, že v konaní o dodatočnom prejednaní dedičstva po otcovi žalobcu vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 17D/683/2008, keďže žalobca vedel, že jeho otec odkúpil od R. pozemky uvedené v žalobe, boli podiely P. A., M. R. a jej manžela, prejednané a sú uvedení v osvedčení o dedičstve zo dňa 6.4.2009. Kataster však toto osvedčenie nezapísal a to vzhľadom na skutočnosť, že nevedel, od ktorého vlastníka majú odčleniť tieto podiely, keďže šlo o urbársky majetok. Podľa presvedčenia žalujúcej strany aj toto osvedčenie zakladá dobromyseľnosť žalobcu, že prakticky od tohto dodatočného prejednania dedičstva minimálne mu tieto pozemky výlučne patria a ide o podiely po manželoch R.. Súčasne žalujúca strana uviedla, že titulom tvrdení, ktoré žalobca uviedol v žalobe, došlo aj k vydaniu osvedčenia titulom vydržania v spise N 76/2010, aj keď právna zástupkyňa žalobcu nevedela povedať, z ktorej pozemnoknižnej vložky bol vytvorený LV č. XXX pre kaz. úz. B.. Podľa tvrdenia žalobcu však pozemky, o ktorých bola spísaná notárska zápisnica N 76/2010, neboli urbárske.
9. Na dotaz súdu žalobca poskytol súdu na pojednávaní ďalšie vysvetlenie a uviedol, že keď začal ľudácky režim na Slovensku za slovenského štátu počas 1. svetovej vojny, R. jeho otcovi odpredali všetky svoje pozemky, pretože potrebovali peniaze na loď do Ameriky. Pred rokom 1940 boli len na návšteve u starého otca žalobcu Q. V., ktorý bol v spojených štátoch niekedy od 19. storočia do roku 1910, prípadne do roku 1920. Potom sa vrátil a začal kupovať pozemky v B., lebo v Amerike zarobil peniaze. Otec žalobcu ešte udržiaval s manželmi R. kontakt do nejakého roku 1955, keď mu ešte odpisovali, ale potom už neodpísali. To, že jeho otec nedal zapísať pozemky do pozemkovej knihy, žalobca vysvetľoval tým, že starý otec žalobcu varoval syna, čiže otca žalobcu, že ak to urobí počas ľudáckeho režimu, tak ho zničia ľudáci. Potom bol otec v zajatí, odkiaľ sa vrátil v roku 1946 a jeho otec ho opäť varoval, aby kúpnu zmluvu nezapísal, pretože ho zase zničia komunisti. Kúpnu zmluvu videla ešte sestra žalobcu, on ju už nevidel. K svedkom, ktorí mu podpísali čestné prehlásenie, žalobca uviedol, že Q. B. bol sused jeho otca a p. V. bola susedka manželov R..
10. Žalobca na pojednávaní predložil aj originál listiny nazývanej Zápisná kniha evidencie podielnikov hory obce B. a uviedol, že originál tejto zápisnej knihy získal v roku 2008 od p. V., teda osoby, ktorá v jeho prospech vydala čestné prehlásenie. Uviedol, že sa nejedná o dokument urbárskeho spoločenstva.
11. Súd sa oboznámil so spismi, ktorých pripojenie žiadal žalobca, oboznámil sa s listinami, ktoré súd, ale aj žalobca pripojili do súdneho spisu a takto vykonaným dokazovaním mal preukázaný tento skutkový stav veci:
12. Je pravdou, že žalovaný v rade 1/ a žalovaná v rade 2/, jeho manželka, sú ako spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti v podieloch ako žalobca uviedol v žalobe, zapísaní na LV č. XXX pre kat. úz. B. a na LV č. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX pre kat. úz. R. a žalovaná v rade 2/ je zapísaná na LV č. XXX P. Č.. XXX pre kaz. úz. B. a na LV č. XXX P. Č.. XXX ako aj č. XXX P. Č.. XXX pre kat. úz. R.. Podľa zápisoch na týchto listoch vlastníctva tieto tam uvedené parcely, ku ktorým žiadal žalobca určiť svoje vlastníctvo, tvoria spoločnú nehnuteľnosť podľa Zákona č. 97/2013 Z.z. a vznikli z pozemnoknižných pozemkov zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXX v kaz. úz. B. (pokiaľ ide o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, XXX, XXX pre kat. zú. R.) a ktoré boli ako spoločná nehnuteľnosť zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXX pre kat. úz. B. (pokiaľ šlo o LV č. XXX, XXX, XXX pre kat. úz. R.). Na LV č. XXX pre kat. úz. R. sú potom zapísané pozemky, ktoré boli pôvodne zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XX pre kat. úz. R.. Podľa zápisov v pozemnoknižných vložkách č. XXX P. XXX pre kat. úz. B. v časti B šlo o spoločný majetok bývalých urbarialistov obce B.. Jednotliví urbarialisti mali ale v ďalších pozemnoknižných vložkách zapísané svoje podiely k týmto spoločným nehnuteľnostiam, ako o tom svedčí zápis v pozemnoknižnej vložke č. X pre kat. úz. obce B. a to v časti B pod r.č. 28, kde je spomínaná kúpno-predajná zmluva z 8.10.1936, poťažne 16.1.1937, ktorou nadobudla svoje podiely P. R., T.. A. (túto kúpnu zmluvu si súd pripojil v snahe zistiť podrobnejšie údaje o žalovanej) a pod r.č. 30 sú uskutočnené aj zápisy o darovacej zmluve z roku 1947 v prospech otca žalobcu Q.Á. V., ženatého s V. Š.. Rovnako aj pozemnoknižná vložka č. XX pod r.č. 28 v časti B obsahuje zápis o nadobudnutí spoluvlastníckeho práva P. R., T.. A. na základe kúpnej zmluvy uvedenej vyššie Čd 356/1937. Podobne zápis v prospech P. R., T.. A. obsahuje pozemnoknižná vložka č. XXX pre kat. úz. B. na základe rovnakého titulu v časti B pod r.č. 9. Pod r.č. 7 v tej istej pozemnoknižnej vložke pre kat. úz. B. v časti B je zápis z 1.3.1924 Čd 199/1924 o nadobudnutí vlastníckeho práva v prospech žalovaného v rade 1/ na základe kúpno- predajnej zmluvy zo dňa 25.2.1924. Listinu, na základe ktorej sa urobil v danej pozemnoknižnej vložke zápis v prospech Q. R., sa však súdu nepodarilo získať ani z archívu, ani z katastra nehnuteľností.
13. Po vykonanom dokazovaní súd neuveril žalobcovi, že jeho otec v roku 1940 písomnou kúpnou zmluvou odkúpil spoluvlastnícke podiely manželov R. k nehnuteľnostiam, ktoré sú dnes zapísané v ich prospech na listoch vlastníctva, ktoré žalobca uviedol v žalobe a to preto, že žalobcovi sa súdu nepodarilo jeho tvrdenie presvedčivo dokázať.
14. Žalobca v žalobe tvrdil, že ku kúpnej zmluve podľa jeho vyjadrenia jeho otca malo dôjsť v roku 1940 a otec kúpno-predajnú zmluvu do pozemkovej knihy nedal zapísať najprv z obavy pred ľudáckym režimom a neskôr z obavy pred komunistickým režimom. Zo spisu N 76/2010, NZ 26283/2010 súd zistil, že dňa 26.7.2010 žalobca v notárskej kancelárii JUDr. Miroslava Debnára, notára v Martine, spísal notársku zápisnicu o osvedčení vyhlásenia účastníkov o nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam titulom vydržania. V tejto zápisnici žalobca v roku 2010, keď bola spísaná, uviedol, že vyhlasuje, že dňom 26.7.2010 je vlastníkom nehnuteľnosti a to pozemku v kat. úz. B., ktorý je zapísaný na LV č. XXX
ako parc. reg. E KN č. 453 - orná pôda o celkovej výmere 779 m2, ktorá v časti B pod r.č. 6 v ideálnej 1-ici bola evidovaná na meno „P. R., T.. A.“. V tejto zápisnici žalobca ďalej tvrdil, že vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti nadobudol titulom vydržania, pretože v roku 1933 P. R., T.. A. pri odchode do Ameriky odpredala jeho otcovi Q. V., ktorý zomrel XX.X.XXXX, naposledy bytom B. XX, nehnuteľnosti v kat. úz. B., medzi ktoré patrila aj vyššie uvedená orná pôda. Písomná forma kúpnej zmluvy sa síce nezachovala, avšak jeho otec začal tieto nehnuteľnosti ihneď užívať a užíval ich nerušene, nepretržite a dobromyseľne a to časť do kolektivizácie poľnohospodárstva a zoštátnenia lesov a zostatok až do svojej smrti a po jeho smrti ich užíva žalobca. Z tam pripojeného výpisu z LV č. XXX pre kat. úz. B. potom súd zistil, že parc. reg. E č. 453 o výmere 779 m2 - orná pôda v kat. úz. B. je totožná s pozemnoknižnou parc. č. 453
- roľa kapustná záhrada, zapísanou v pozemnoknižnom protokole č. XXX pre kat. úz. B., ktorá bola ku dňu smrti otca žalobcu v spoluvlastníctve jednak neb. Q. V., ženatého s V. Š. v 1-ici a v druhej polovici bola v spoluvlastníctve P. R., rod. A.. Spoluvlastnícky podiel v 1-ici k spomínanej nehnuteľnosti potom žalobca zdedil po svojom otcovi ešte v roku 1987, čo súd zistil z rozhodnutia o prerokovaní dedičstva po neb. Q. V., otcovi žalobcu D 380/87 zo spisu, ktorý bol pripojený pri spise 17D/683/2008.
15. Svoje nehnuteľnosti, ktoré boli zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXX pre kat. úz. B. však podľa kúpno-predajnej zmluvy Čd 356/37 (č.l. 67 - 68) P. R.á kúpila až na základe tejto zmluvy podpísanej ňou v Turčianskom Sv. Martine dňa 16.1.1937. Z obsahu tejto kúpno-predajnej zmluvy vyplynulo, že touto kúpno-predajnou zmluvou, ktorú P. R. podpísala v Turčianskom Sv. Martine dňa 16.1.1937, avšak odpredávatelia Q. N. P. Q. N., vtedy obaja bytom v Chicagu, Illinois, Spojené štátny americké, už dňa 8.10.1936 v Chicagu, štát Illinois, USA, kúpila P. R. nehnuteľnosti zapísané v prospech Q. P. Q. N. v pozemnoknižných vložkách pre kat. úz. B. č. X, XX, XXX, XXX, XXX P. XXX za kúpnu cenu 10.000 Kčs, pričom kúpna cena mala byť vyplatená tak, že podľa obsahu kúpnej zmluvy 10.000 Kčs predstavovalo v tom období ekvivalent 412 dolárov americkej meny, z čoho časť kúpnej ceny vo výške 112 dolárov bola splatná ku dňu 8.10.1936, keď kúpnu zmluvu podpísali odpredávatelia a zvyšok v obnose 300 dolárov malo byť splácaných po dobu 6 mesiacov odo dňa podpisu kúpnej zmluvy odpredávateľmi v splátkach po 50 dolárov mesačne bez úrokov s tým, že tento obnos sa zaviazala P. R. splácať prostredníctvom svojho manžela Q. R., t.č. bytom Chicago, štát Illinois.
16. Z obsahu kúpnej zmluvy teda bolo zrejmé, že v roku 1936 - 1937 sa P. R. zdržiavala na území Československej republiky a jej manžel Q. R. sa prechodne zdržiaval v Chicagu v USA. Táto listina potom ale svedčí o tom, že nehnuteľnosti, o ktorých žalobca v notárskej zápisnici N 76/2010 spísanej dňa 26.7.2010 tvrdil, že jeho otec ich odkúpil do P. R. v roku 1933 spolu s ďalšími nehnuteľnosťami (zjavne tými, ktoré sú predmetom konania vo veci 10C/2/2021), kúpila P. R. až v januári 1937 a preto tvrdenia žalobcu o tom, že ich odkúpil jeho otec v roku 1933, sú zjavne nepravdivé. Naviac jeho tvrdenia o kúpe v roku 1933 sa potom rozchádzajú s tvrdeniami v žalobe o tom, že jeho otec predmetné nehnuteľnosti kúpil v roku 1940.
17. Pokiaľ žalobca poukazoval na tú skutočnosť, že k návrhu na dodatočné prejedanie dedičstva po jeho nebohom otcovi, ktoré konanie potom bolo vedené na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 17D/683/2008, pripojil čestné vyhlásenia Q. B., N.. X.XX.XXXX a V. V., N.. XX.XX.XXXX s ich overenými podpismi, je pravdou, že takéto čestné vyhlásenia predmetný spis obsahoval, avšak ich vyhotovenie vzbudilo ešte väčšie pochybnosti súdu. Je totiž zrejmé, že pokiaľ ide o čestné vyhlásenie, na ktoré sa žalobca odvolal v súvislosti s V. V., ktoré mala dotyčná podpísať 14.10.2008, tak takéto čestné vyhlásenie V. V. sa nachádza v spise 10C/2/2021 na č.l. 32 a v spise 17D/683/2008 na č.l. 9. Súd nemusel byť grafológom, aby zistil, že podpisy V. V. sa na týchto dvoch kópiách čestného prehlásenia diametrálne líšia. Čestné vyhlásenie v súdnom spise 10C/2/2021 nesie nečitateľnú pečiatku obce Slovany a je datované dňom 14.10.2008, pričom v čestnom vyhlásení V.Á. V., ktoré je pripojené v dedičskom spise, bol jej podpis overený na Obecnom úrade v Slovanoch dňa 3.1.2008. Na tomto čestnom vyhlásení je podpis V. V. takmer nečitateľný a je zrejmé, že zjavne zodpovedá fyzickému stavu vtedy XX-ročnej svedkyne. Tá mala v tomto čestnom vyhlásení prehlásiť, že za slovenského štátu v roku 1940 otec žalobcu kúpil od Q. R. a jeho manželky P., T.. A. horu v protokole č. XXX a pašu v protokole č. XXX v urbárnom a kuriálnom vlastníctve. Kúpa a predaj boli vykonané písomnou zmluvou medzi účastníkmi, avšak svedkyňa si už nepamätala, či nový zmluvný vzťah bol registrovaný v katastrálnej knihe.
18. Súdu bolo preto na prvý pohľad jasné, že čestné vyhlásenie, ktoré žalobca pripojil k žalobe, nie je čestným vyhlásením V. V., ktorej podpis bol overený na čestnom vyhlásení, ktoré je pripojené v dedičskom spise. Rovnako je podpis Q. B., ktorý na čestnom vyhlásení pripojenom v dedičskom spise
bol overený 3.1.2008, diametrálne odlišný od podpisu na čestnom vyhlásení, ktoré do spisu 10C/2/2021 pripojil žalobca a je žurnalizovaný na č.l. 30. Čestné vyhlásenie v súdnom spise je datované 12.10.2008. U tohto čestného vyhlásenia súd poukazuje na skutočnosť, že sa mu javí nanajvýš nepravdepodobné, aby Q. B., ktorý podľa vyjadrenia žalobcu mal byť svedkom uzavretia kúpnej zmluvy v roku 1940, takýmto svedkom bol. Šlo totiž o o osobu, ktorá mala mať v čase údajného uzavretia kúpnej zmluvy v roku 1940 len XX rokov a nebola členom domácnosti ani predávajúceho, ani kupujúceho. Za takýchto okolností sa takéto vyhlásenie svedka javilo súdu vysoko nepravdepodobné a to bez ohľadu na to, že podpis svedka Q. B. na potvrdení, ktoré do súdneho spisu pripojil žalobca, bol s najväčšou pravdepodobnosťou nepravý a napriek tomu, že svedok takéto čestné vyhlásenie urobil aj pre potreby konania 17D/683/2008.
19. Pozornosti súdu neunikla ani tá skutočnosť, že žalobca bol od 27.3.1996 predsedom Pozemkového spoločenstva Urbariát Slovany a podľa vlastného vyjadrenia vo výbore pozemkového spoločenstva bol od roku 1991. Aj keď žalobca tvrdil, že o odpredaji R. pozemkov jeho otcovi, svedčí aj tzv. zápisná kniha evidencie podielnikov hory a paše vedľa dosavadného skutečného užívania bývalých urbarialistov obce Slovany (kópia žurnalizovaná v súdnom spise na č.l. 37 - 43) a že v tejto zápisnej knihe pod por. č. 46 je meno Q. R. preškrtnuté a miesto neho v poznámke je napísané meno „V. Q.“, nebolo zrejmé, ktorá osoba tento zápis uskutočnila a je úplne zrejmé, že meno „V. Q.“ je písané iným rukopisom, než sú urobené zápisy v prospech iných mien v kolónke Poznámky - zmena, napr. mien R., W., B., V., K. a pod.. Žalobca tvrdil, že túto listinu získal od V. V. za bližšie nekonkretizovaných okolností a že nejde o dokument urbárskeho spoločenstva. Takéto vysvetlenie žalobcu sa súdu javí nanajvýš podozrivé a nepravdepodobné. Naviac žalobca bol osobou, ktorá mala podľa vlastného vyjadrenie túto listinu v origináli v držbe od roku 2008 a preto, aj keď to nesporne preukázané nebolo, existujú dôvodné pochybnosti v tom, či takýto zápis na danej listine nevyhotovil práve žalobca.
20. Navyše žalobca predložil na pojednávaní originál tejto zápisnej knihy a na tomto origináli sa javí meno „V.“ akoby viackrát prepisované a nie urobené jedným ťahom pri jeho zápise. Pokiaľ ide o potvrdenia o vlastníctve podieloch v Pozemkovom spoločenstve z 12.2.2008, ktorými Pozemkové spoločenstvo Urbariát Slovany prostredníctvom V. V., ktorý bol členom výboru pozemkového spoločenstva od roku 2001 (č.l. 36), pre súd nemali významnú výpovednú hodnotu a to z toho dôvodu, že v čase, keď boli vystavené, bol predsedom urbárskeho spoločenstva podľa zápisu v registri pozemkových spoločenstiev práve žalobca a dané potvrdenie o tom, že podiely P. R., T.. A. a Q. R., mal odkúpiť otec žalobcu, údajne podľa starých urbárskych zápisov, nevyplýva, na základe akých urbárskych zápisov. Predmetné potvrdenie teda nekonkretizuje, o aké urbárske zápisy ide. Naviac tieto žalobca nepredložil (pokiaľ nejde o spomínanú zápisnú knihu, ktorá ale údajne podľa jeho vyjadrenia nemala patriť urbáru). Súčasne z potvrdenia o vlastníctve podielov v Pozemkovom spoločenstve Urbariát Slovany zo dňa 12.2.2008 nevyplýva, akým spôsobom predmetné podiely mal žalobca užívať. Žalobca túto skutočnosť súdu neobjasnil a už vôbec o nej nepredložil dôkaz. Teda žalobca nepreukázal, akým spôsobom sa ujal „držby“ podielov po manželoch R.. Preto je pre súd nedôveryhodné najmä, ak tzv. zápisná kniha nepatrila urbáru, ale v roku 2008 ju žalobca údajne získal od V. V..
21. Nároky žalobcu súd posudzoval podľa ust. § 129, § 130 a § 134 Obč. zákonníka (Zákon č. 40/1964 Zb.).
22. Podľa § 129 ods. 1 Obč. zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo kto vykonáva právo pre seba.
23. Podľa § 130 ods. 1 Obč. zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec, alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
24. Podľa § 134 ods. 1 Obč. zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
25. Podľa § 134 ods. 2 Obč. zákonníka takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu, alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).
26. Podľa § 134 ods. 3 Obč. zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
27. Podľa § 134 ods. 4 Obč. zákonníka pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
28. Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia sa súd mohol stotožniť s tvrdeniami žalobcu v žalobe, ale len v tom smere, že žalobca mohol vydržať vlastnícke právo k spoluvlastníckym podielom žalovaných za účinnosti súčasne platného Obč. zákonníka (Zákon č. 40/1964 Zb.), konkrétne v znení po novele vykonanej Zákonom č. 509/1991 Zb., ktorá nadobudla účinnosť od 1.1.1992 a nanovo upravila inštitút vydržania.
29. Žalobca by mohol nadobudnúť vlastnícke právo k podielom žalovaných vydržaním za predpokladu, že by bol splnil podmienky oprávnenej držby týchto podielov po zákonom predpísanú 10-ročnú dobu, do ktorej doby si mohol započítať aj dobu držby svojho právneho predchodcu, čiže Q. V.. Žalobca však neuniesol dôkazné bremeno o tom, že sa ujal od 27.3.1996 ako dedič po nebohom otcovi držby spoluvlastníckych podielov spoločnej nehnuteľností uvedených v žalobe a zapísaných v prospech žalovaných v katastri nehnuteľností dňom 27.3.1996. Žalobca mimo potvrdenia Urbárskeho spoločenstva, z ktorého má takéto údajné užívanie vyplývať, o tom nepredložil žiadny dôkaz. Najmä neprodukoval dôkaz v tom smere, akým spôsobom realizoval práva a povinnosti člena urbárskeho spoločenstva vyplývajúce nielen z jeho spoluvlastníckych podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktoré sú v jeho prospech zapísané na liste vlastníctva, ale aj práva a povinnosti zodpovedajúce podielom zapísaným na predmetných listoch vlastníctva v prospech žalovaných. Teda pokiaľ šlo o to, že sa žalobca mal ujať držby podielov žalovaných a vykonávať k týmto podielom, práva a povinnosti členov urbáru, to žalobca nepreukázal a z pohľadu súdu žalobca už vôbec nepreukázal dobromyseľnosť v tom smere, že mu tieto podiely ako dedičovi po jeho otcovi patria, pretože už patrili jeho otcovi.
30. Žalobca produkoval v konaní tvrdenia, ktoré boli rozporné s jeho predchádzajúcimi tvrdeniami, uvedenými pred notárom pri spísaní vyššie uvádzanej notárskej zápisnice o vydržaní nehnuteľnosti. V súdnom konaní 10C/2/2021 produkoval písomné dôkazy vo forme čestných vyhlásení svedkov, s ktorými podľa presvedčenia súdu zjavne manipuloval. Naviac pokiaľ sa aj odvolával na overené čestné prehlásenia svedkov pripojené v dedičskom spise 17D/683/2008, tak pre súd stále ostáva otázne, akým spôsobom toto čestné prehlásenie žalobca získal vzhľadom na vyššie vyslovené pochybnosti súdu o ich obsahu. Svedkyňa V. V. mala totiž v dobe podania tohto čestného prehlásenia XX rokov a je otázne, či nebola pri podaní tohto čestného vyhlásenia nejakým spôsobom ovplyvnená, resp. až zmanipulovaná. O vyhlásení svedka B. mal súd pochybnosti, ktoré vyslovil vyššie vzhľadom na skutočnosť, že je veľmi otázne, ako sa svedok, ktorý bol v čase údajného spísania kúpnej zmluvy dieťaťom, o nej dozvedieť, resp. ako mohol byť svedkom spísania takejto kúpnej zmluvy a najmä, z akého dôvodu. Pochybnosti v týchto čestných vyhláseniach už nebolo možné v čase súdneho konania odstrániť, pretože svedkovia, ktorí tieto čestné vyhlásenia podali, boli už v čase konania pred súdom mŕtvi. Je však zrejmé, že kópie ich vyhlásení, ktoré žalobca pripojil do tohto súdneho spisu, sú graficky upravované a podpis obsiahnutý na týchto listinách svedkom zjavne nepatrí. Pre súd nebolo prijateľné ani vysvetlenie, prečo otec žalobcu nepredložil údajne uzavretú písomnú kúpnu zmluvu do pozemkovej knihy. K tomuto žalobca poskytol len veľmi všeobecné vyhlásenie odvolávajúc sa na ľudácky režim, resp. na komunistický režim (v roku 1940 a v roku 1946?) a neposkytol k tomu bližšie a pre súd uveriteľné vysvetlenie. Rovnako zápis priezviska jeho otca „V.“ v kolónke „Poznámky - zmena“ v listine nazvanej Zápisná kniha evidencie podielnikov hory a paše ... v origináli nesie znaky prepisovania tohto priezviska, zápis zjavne nie je urobený jedným ťahom rukou a líši sa od podobných zápisov v tej istej kolónke. Súd sa opätovne po nahliadnutí do tejto listiny nemohol ubrániť dojmu, že s touto listinou bolo, pokiaľ ide o jej obsah, neoprávnene manipulované.
31. Súd preto nemal preukázané, že žalobca na základe konkrétnych skutočností svedčiacich pre nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným podielom jeho otcom, zotrvával roky v ospravedlniteľnom omyle, že mu tieto nehnuteľnosti ako dedičovi po jeho otcovi patria. Je možné súhlasiť s tým, že dobromyseľný držiteľ je ohľadom existencie svojho práva v omyle, ktorý sa môže vzťahovať k právnym skutočnostiam, k osobám, alebo k právnej úprave. Základom oprávnenej držby je ospravedlniteľný omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou opatrnosťou, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu požadovať. Žalobca tvrdil, že sa o odkúpení spoluvlastníckych podielov žalovaných dozvedel od otca, ktorý mal údajne uzavrieť písomnú kúpnu
zmluvu, ktorá sa stratila, avšak dôkazy, ktoré žalobca ohľadne takéhoto tvrdenia o uzavretej kúpnej zmluve v minulosti (v roku 1933?, v roku 1940?) produkoval, vzbudili u súdu dôvodné pochybnosti o ich hodnovernosti, dokonca podozrenie, že s ich obsahom žalobca neoprávnene manipuloval a preto súd tvrdeniam žalobcu neuveril.
32. Keďže súd takto nemal preukázanú jednu zo základných podmienok vydržania - dobromyseľnú oprávnenú držbu - nielen žalobcom, ale ani jeho právnym predchodcom, žalobe vyhovieť nemohol a preto ju ak nedôvodnú zamietol.
33. O trovách konania súd rozhodol podľa § ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi priznal súd právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.