Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-32-2019.pdf
PDF · 117.82 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/32/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: J. M., nar. X.X.XXXX, bytom C. L. XXX, právne zastúpená Advokátska kancelária STEHURA & partners, v.o.s. so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovaným: 1/ B. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. L. XXX, 2/ B. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. L. XXX, právne zastúpení JUDr. Bohuslav MAJCHRÁK, advokát, spol. s r.o. so sídlom Nová Bystrica 850, sídlo kancelárie Fraňa Kráľa 2080, IČO: 36 416 525, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných 1/ a 2/ k pozemku C. parc. č. XXXX orná pôda o výmere XXX mX vedenej na U. úrade C. G. M., katastrálny odbor, pre kat. úz. C. L., U. C. L., okres C. G. M., na liste vlastníctva č. XXXX, z r u š u j e .
II. E. nehnuteľnosť pre kat. úz. C. L., U. C. L., okres C. G. M., zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok C. parc. č. XXXX orná pôda o výmere XXX mX podľa geometrického plánu č. X/XXXX zo dňa X.X.XXXX, overeného U. úradom C. G. M., katastrálny odbor, dňa XX.X.XXXX pod č. X/XX, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť výroku tohto rozhodnutia, v y p o r i a d a v a tak, že p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne J. M., nar. X.X.XXXX, v podiele X/X pozemok C. parc. č. XXXX/XX ostatná plocha o výmere XXX m2, p r i k a z u j e do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovaným 1/ B. J., nar. XX.XX.XXXX a 2/ B. J., nar. XX.XX.XXXX, v podiele X/X pozemok C. parc. č. XXXX/XX, ostatná plocha o výmere XX m2.
T.. J. zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
X. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu X.X.XXXX domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu k pozemku C. parc. č. XXXX orná pôda o výmere XXX mX pre kat. úz. C. L., zapísané na LV č. XXXX a to jeho reálnym rozdelením podľa pripojeného geometrického plánu č. X/XXXX zo dňa X.X.XXXX tak, že žiadala do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázať pozemok C. parc. č. XXXX/XX ostatné plochy o výmere XXX mX a do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 2/ prikázať pozemok C. parc. XXXX/XX ostatná plocha o výmere XX mX vytvorených z pôvodného pozemku C. parc. č. XXXX vedeného na LV č. XXXX kat. úz. C. L..
X. J. skutkovo odôvodnila tým, že žalobkyňa je spoluvlastníčkou v podiele XX/XX k pozemku C. parc. č. XXXX a žalovaní 1/ a 2/ sú spoluvlastníkmi predmetného pozemku v podiele XX/XX, pozemok je určený na individuálnu bytovú výstavbu podľa platnej územnoplánovacej dokumentácie U. úradu C. L. a pozemok je možné reálne rozdeliť. J. ako podielový spoluvlastník nechce zotrvať v podielovom spoluvlastníctve a na novovzniknutej parcele plánuje výstavbu domu, nakoľko je vlastníkom susediacich priľahlých pozemkov. A. zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva navrhla žalovaným
a to jednak odkúpením odstupujúceho podielu, resp. rozdelením na dve parcely kolmo na verejnú komunikáciu. J. uvedený návrh odmietli s tým, že navrhli rozdelenie vodorovne pozdĺž popri verejnej komunikácii, avšak tento spôsob rozdelenia nemohla akceptovať, nakoľko je v rozpore s účelným využitím predmetnej nehnuteľnosti. V danom prípade ide o poľnohospodársky pozemok nachádzajúci sa mimo zastavaného územia obce v tzv. extraviláne, pričom tieto obmedzenia sa neuplatnia, ak sa poľnohospodársky pozemok rozdeľuje na účely výstavby a obecný úrad listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil, že podľa platnej územnoplánovacej dokumentácie pozemok C. parc. č. XXXX pre kat. úz. C. L. je určený na individuálnu bytovú výstavbu, a preto na rozdelenie predmetného pozemku sa nevzťahujú obmedzenia v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z. z..
X. J. 1/ a 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému návrhu (č.l. XX) zo dňa X.X.XXXX uviedli, že súhlasia so zrušením a vyporiadaním, avšak neakceptujú zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou spôsobom navrhovaným žalobkyňou. O. vlastný náčrt, ktorým by po rozdelení pozemku vznikla parcela so zachovaním pôvodnej hranice, a to po jej dĺžke v šírke tak, aby svojou výmerou zodpovedala ich spoluvlastníckemu podielu na výmere pozemku. E. návrh odôvodnili tým, že priamo v susedstve majú prenajatý pozemok od A. pozemkového fondu a spolu s ním užívajú po jeho dĺžke i sporný pozemok a ďalej priamo oproti nim za cestou majú domovú nehnuteľnosť, pričom žalobkyňa na opačnej strane tohto pozemku v priamom susedstve po hranici so spornou nehnuteľnosťou je spoluvlastníčkou v podiele XX/XX R. parc. XXXX/X a ďalej výlučnou vlastníčkou R. parc. č. XXXX/X, čiže je účelné, aby jej pripadla novovytvorená parcela so zachovaním pôvodnej parcely s touto parcelou R. XXXX/X a po jej dĺžke a šírke tak, aby svojou výmerou zodpovedala na jej spoluvlastnícky podiel. O. gramatickom a teleologickom výklade rozhodujúcej právnej normy je viac ako zrejmé, že pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má pred súdom reálna deľba absolútnu prednosť pred ostatnými možnými riešeniami, teda aj tým, s ktorým na súd prichádzajú žalobcovia, ak je vec rozdelená podľa podielov, najmä pozemok v zásade neexistuje prvotná prekážka, aby sa podľa týchto podielov i reálne nerozdelil. A. pritom prihliada na veľkosť podielov a účelné využitie veci. O. možnosti uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci či je reálne rozdelenie, súd tu prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. O. na veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade súd bude rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu. O. súd dbá, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci, alebo aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov. O. ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemkov, tu sa vychádza z posúdenia hľadísk územného plánovania prístupu ku komunikáciám a účelného technického spôsobu navrhovaného riešenia a je potrebné zohľadniť polohu pozemkov, ich tvar a i celkovú plochu. F. hľadiskom pre možnosť reálneho rozdelenia pozemku na viac samostatných pozemkov je zistenie, či u novovzniknutých pozemkov je zabezpečený prístup z komunikácie, a to buď priamo z komunikácie alebo cestou po cudzom pozemku. S ohľadom na uvedené žalovaní majú zato, že práve spôsobom, akým navrhujú reálnu deľbu, je splnené všetko, čo pri reálnej deľbe pozemku zákon požaduje dodržiavať. Z uvedených dôvodov zotrvali na tom, aby po zrušení spoluvlastníctva súd vyhovel ich návrhu spôsobu reálnej deľby.
X. A. vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, ohliadkou na mieste samom, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, geometrickým plánom predloženým žalobkyňou a náčrtom predloženým žalovanými a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
X. Z výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. C. L., U. C. L., okres C. G. M. (čl. XXX) je preukázané, že C. parc. č. XXXX orná pôda o výmere XXX mX je v spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/ v podiele XX/XX a žalobkyňa v podiele XX/XX; ťarchy bez zápisu; pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce.
X. Z geometrického plánu č. X/XXXX zo dňa X.X.XXXX overený U. úradom C. G. M., katastrálny odbor, dňa XX.X.XXXX pod č. X/XXXX (č.l. XX predložený žalobkyňou) vyplýva, že z doterajšieho stavu C. parc. č. XXXX o výmere XXX mX orná pôda zapísanej na LV č. XXXX bol vytvorený nový stav a to C. parc. č. XXXX/XX o výmere XXX mX ostatná plocha a C. parc. č. XXXX/XX o výmere XX mX ostatná plocha, pričom pri identifikácii v poznámkach výmera parcely C. č. XXXX sa upravuje na výmeru skutočnú t.j. XXX mX so spôsob využívania uvedené pozemku - pozemok, na ktorom sú skaly a výmole a ktoré neposkytujú úžitok. V danej veci geometrický plán č. X/XXXX presne vymedzoval geometrické a polohové určenie novovzniknutých parciel ako i do výlučného vlastníctva ktorého zo spoluvlastníkov požaduje žalobkyňa prikázať jednotlivé rozdelením vzniknuté parcely.
X. Z vyjadrenia U. C. L. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX) vyplýva, že na žiadosť žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX oznamujú, že na pozemku parc. č. N. XXXX v kat. úz. C. L. je povolená výstavba podľa platnej X. U. C. L., parc. č. N. XXXX je určená na individuálnu bytovú výstavbu.
X. Je v konaní nesporné, že pozemok parc. č. N. XXXX v kat. úz. C. L. je bezprostredne susediaci pozemok s pozemkami a to C. parc. č. XXXX/X o výmere XXX mX ostatná plocha zapísanej na LV č. XXXX v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne podiel XX/XX; C. parc. č. XXXX/X o výmere XXX mX trvalý trávny porast v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne podiel XX/XX a C. parc. č. XXXX/X o výmere XXX mX ostatná plocha v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne podiel XX/XX zapísaných na LV č. XXXX; C. parc. č. XXXX/X o výmere XXX mX trvalý trávny porast v kat. úz. C. L. zapísanej na LV č. XXXX vo výlučnom vlastníctve žalobkyne podiel X/X (čl.XX,XX) a tiež je nesporné, že ku. C. parc. č. XXXX o výmere X.XXX mX ostatná plocha ako pozemok, na ktorom je manipulačná a skladová plocha, objekt a stavba slúžiaca lesnému hospodárstvu, umiestnený mimo zastavaného územia obce, nie je list vlastníctva k danej nehnuteľnosti založený (č.l. XXX). Z výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. C. L. vyplýva, že C. parc. XXXX o výmere X.XXX mX ostatná plocha ako výlučný vlastník je zapísaný A. republika v X/X, A. A. pozemkový fond (č.l. XXX).
X. Z nájomnej zmluvy č. XXXXX/XXXX (č.l. XX) uzavretej medzi A. pozemkovým fondom a nájomcom (žalovaný 1/ a X/) , predmetom je prenájom časti pozemku nachádzajúci sa v extraviláne v kat. úz. C. L., a to časť C. parc. č. XXXX ostatná plocha o výmere X.XXX m2, ktorá nie je vedená na liste vlastníctva, ale zodpovedá časti C. parc. č. XXXX druh pozemku, ostatná plocha o výmere X.XXX mX vedenej na liste vlastníctva XXXX vo vlastníctve SR v A. A. a to podľa prílohy celkovo prenajímaná výmera je XXX m2; účelom nájmu je nepoľnohospodárske využitie pozemku, parkovanie osobných motorových vozidiel, skladovanie palivového dreva a krátkodobé uskladnenie stavebného materiálu s ročným nájom XX eur. J. uzavretá dňa XX.X.XXXX na dobu určitú do XX.XX.XXXX.
XX. Žalobkyňa v priebehu konania zotrvala na podanom návrhu a spôsobe tak, ako vyplýva z reálneho rozdelenia pozemkov predloženého geometrickým plánom a korešponduje už aj s účelným využitím predmetnej nehnuteľnosti, ako aj so skutočnosťou, že je vlastníčkou priľahlých pozemkov a spôsob tak, ako žiadajú žalovaní, by jej zabránil prístup k týmto pozemkom. J. vyjadrili svoj súhlas so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou, avšak nesúhlasili s rozdelením podľa predloženého geometrického plánu a navrhujú jeho reálne rozdelenie pozdĺž verejnej komunikácie na pozemku C. parc. č. XXXX. S uvedeným návrhom žalovaných však nemôže súhlasiť, nakoľko tento nezohľadňuje účelnosť ďalšieho užívania pozemkov a ani tvar pozemkov. Z. susediace pozemky sú rovnakého obdĺžnikového tvaru a ona je vlastníčkou susediacich pozemkov C. parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X C. parc. č. XXXX/X a C. parc. č. XXXX/X, pričom z tejto parcely č. XXXX má zabezpečený prístup k vyššie uvedeným pozemkom z verejnej komunikácie. V prípade rozdelenia predmetného pozemku C. parc. č. XXXX v zmysle náčrtu žalovaných by jej bol znemožnený prístup k uvedeným pozemkom a nevytvorilo do budúcnosti predpoklad bezproblémového ich využívania v jej výlučnom vlastníctve. O. spôsobom ňou navrhnutého reálneho rozdelenia podľa geometrického plánu vzniknú parcely, ktoré tvoria ucelený celok a môžu dobre plniť účel v prospech ich výlučných vlastníkov, ktorý plne rešpektuje podiely spoluvlastníkov a nevytvára potrebu ich vzájomnej výplaty. J., pokiaľ ide o genézu vlastníctva uviedla, že pôvodný vlastník jej otec sceľoval tieto pozemky a zostala už len táto medza (sporný pozemok) ktorá sa nachádza pri miestnej komunikácii a tieto podiely, ktoré chcel vyporiadať od predchodcu žalovaných kúpili samotní žalovaní, ktorí majú svoju nehnuteľnosť postavenú na druhej strane cesty. A. otec tento pozemok upravoval, robil úpravy svahu, pričom žalovaní tento pozemok neobhospodarujú, prenajali si túto cestu pri spoločnej nehnuteľnosti až vtedy, keď ona podala návrh na súd. W. plánom samotný geodet tento spôsob reálneho rozdelenia navrhol ako účelný, aby mala zabezpečenú prístupovú cestu k susediacim nehnuteľnostiam, ktoré vlastní.
XX. Žalovaní 1/ a 2/ súhlasili so zrušením a vyporiadaním reálnym rozdelením, avšak za účelné považovali vydelenie časti spoluvlastníckeho podielu žalovaných súbežne s hranicou parcely XXXX, ktorá je na horizonte a je súbežná s miestnou komunikáciou, nakoľko vedľa priestor na užívanie si zabezpečili nájomnou zmluvou. O. ide o ich akceptovaný návrh na reálny spôsob rozdelenia tak, ako žiadali oni a pokiaľ žalobkyňa na toto riešenie nepristúpi a za účelom reálnej deľby navrhli ako dôkaz vykonať jednak ohliadku na mieste samom za účasti geodeta, ktorý by podľa pokynu súdu pri vyhodnotení možného spôsobu reálnej deľby a jej účelnosti vyhotovil pre účely súdneho rozhodnutia geometrický plán na reálnu deľbu. P., ktoré navrhuje žalobkyňa nemôže byť účelné, pretože minimálne
do roku XXXX nebude môcť využiť ako prístup k svojim nehnuteľnostiam, ktoré má v susedstve cez tento pozemok, ktorý majú v prenájme. O. na existenciu zmluvného záväzku, a to nájomného vzťahu na základe zmluvy uzavretej s A.. B. účelný spôsob vyporiadania reálnou deľbou je spôsob navrhnutý žalovanými, tak že celá nehnuteľnosť bude rozdelená po celej dĺžke tak, že celá výmera patriaca žalovaným XX mX sa v tejto dĺžke stane súčasťou pozdĺžne pozemku, ktorý majú v prenájme a môžu tento priestor minimálne do roku XXXX účelne využívať. A. nie viazaný petitom, ktorý žalobca navrhol, ale súd hľadá sám správnosť a vhodnosť riešenia, tak ako jediný relevantný dôkaz navrhli žalovaní ohliadku na mieste samom, aby si súd ustálil čo je predmetom vyporiadania a možnosti vyporiadania. Ak súd vyhovie ich návrhu spôsobu vyporiadania z dôvodu hospodárnosti konania žiadali, aby súd umožnil im vyhotovenie geometrického plánu po judikovaní svojho rozhodnutia alternatívne nariadi znalecké dokazovanie znalcom, ktorý bude mať za úlohu v prírode v zmysle intencií súdu a jeho predpokladaného rozhodnutia vyhotoviť geometrický plán nie ako dôkaz, ale ako technický podklad k zápisu zmeny vlastníckych vzťahov na základe súdom vydaného rozhodnutia tak, aby tento na účel zápisu zmien vlastníckych vzťahov v katastri tvoril podklad. V. takýto dôvod na nimi navrhovaný spôsob rozdelenia, resp. predloženia geometrického plánu nebol, keďže nevedeli, ako súd danú vec chce rozhodnúť. J. predložený geometrický plán nie je dôkazom, kde prislúcha vec autoritatívne rozhodnúť súdu a súd ani v priebehu konania vo vzťahu práve k tvrdeným skutkovým tvrdeniam žalovaných nevyjadril svoj názor k reálnej deľbe spôsobom navrhnutým žalovanými. J. potvrdili, že ide o svah a spornú nehnuteľnosť chcú využívať kvôli tomu, že si prenajali od A. pozemok popri ceste.
XX. Obhliadkou na mieste samom súd zistil priamy poznatok najmä polohové umiestnenie pozemku, rozlohu, kedy pozemok C. parc. č. XXXX vo výmere XXX mX orná pôda je pozemok umiestnený mimo zastavanom území obce, nachádza v svahovitom teréne, je z jednej časti zatrávnený s náletovým porastom a z druhej časti sú kroviny. O. na pozemok z jednej strany je cez spevnenú účelovú komunikáciu slúžiacu lesnému hospodárstvu (C. parc. č. XXXX o výmere X.XXX mX ostatná plocha ako pozemok, na ktorom je manipulačná a skladová plocha, objekt a stavba slúžiaca lesnému hospodárstvu, nie je list vlastníctva k danej nehnuteľnosti založený) a z druhej strany súd susediace pozemky, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve (resp. väčšinovom spoluvlastníctve) žalobkyne. G. plocha geometrickým plánom predloženým žalobkyňou (C. XXXX/XX) je zatrávnená a novovytvorená plocha (C. XXXX/XX) je pokrytá náletovými drevinami. Z náčrtu tak, ako je predložený spôsob reálneho rozdelenia žalovanými (č.l. XX) a to žltou farbou vyznačená plocha nájmu žalovaných, pričom oranžovou je vyznačená plocha pozdĺž, ktorú by užívali žalovaný z C. parc. XXXX po celej dĺžke plochy popri účelovej komunikácie (slúžiacej lesnému hospodárstvu) a zvyšnú časť odčlenenú pozdĺž celej dĺžky v svahu by užívala žalobkyňa. Je nepochybné, že pri tomto spôsobe reálnej deľby by prístup z účelovej komunikácie (KN XXXX) mali len samotní žalovaní.
XX. Podľa § X36 ods. 1 U. zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
XX. A. rozumieme pluralitu subjektov vlastníckeho práva k tej istej veci, t.j. prípad, keď vlastnícke právo k tej istej veci patrí niekoľkým osobám. C. zo spoluvlastníkov má zásadne tie isté oprávnenia, ktoré má jediný vlastník, avšak výkon jeho oprávnenia je obmedzený tým, že rovnaké oprávnenia majú aj ostatní spoluvlastníci.
XX. Podľa § X37 ods. 1 U. zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
XX. Podľa § X42 ods. 1 U. zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. O. pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
XX. Pri zrušení spoluvlastníctva súdom ide o jeho zrušenie konštitutívnym rozhodnutím, pričom spoluvlastníka nemožno zásadne nútiť, aby proti svojej vôli zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. O. reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov a použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené.
XX. Z priebehu konania a vykonaného dokazovania možno dospieť k záveru, že ani jedna zo strán sporu nemá záujem na zachovaní tohto podielového spoluvlastníctva a na jeho zrušení a vyporiadaní mimosúdnom cestou sa nevedeli dohodnúť. Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, vyplýva aj právo každého podielového spoluvlastníka podať na súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v prípade, že sa s ostatnými spoluvlastníkmi na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva nedohodne (§ X41 ods. 1 U. zákonníka). O. ide o možnosť reálneho rozdelenie pozemkov platí, že ak možno pozemok rozdeliť s ohľadom na jeho polohu, veľkosť a tvar, tak určujúcim hľadiskom pre jeho možné rozdelenie je i skutočnosť, či u novovzniknutých častí ide zabezpečený prístup k verejnej komunikácii, a to buď priamo alebo cestou cez iný pozemok, napr. titulom vecného bremena. O. ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemkov, tu sa vychádza z posúdenia hľadísk územného plánovania, prístupu ku komunikáciám, a účelného technického spôsobu navrhovaného riešenia.
XX. Je v konaní nesporné, že strany sporu ako podieloví spoluvlastníci súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadaním spôsobom jeho reálnym rozdelením tak, že účastníci sami navrhli, ktorý konkrétny novovytvorený pozemok, kto má záujem prideliť, a to podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Z. spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci sú dve hľadiská, ktoré sa vždy uplatňujú pri zrušení spoluvlastníctva súdom bez ohľadu na to o aký spôsob zrušenia spoluvlastníctva ide a tiež zohľadnení zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu. U. sporové strany prejavili o nehnuteľnosť záujem v spôsobe jej ďalšieho využitia. O. ide navrhnutý spôsob vyporiadania, súd nie je viazaný podanou žalobou a môže rozhodnúť, že zrušené spoluvlastníctvo bude vyporiadané aj iným spôsobom podľa § X42 ods. 1 U. zákonníka s prihliadnutím na splnenie stanovených kritérií, pričom reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov, ak je dobre možné, je na prvom mieste, pričom pri delení nehnuteľnosti je rozdelenie potrebné vykonať na základe geometrického plánu overeného príslušným katastrálnym úradom. J. súdu predložila geometrický plán, ktorý akceptoval vyššie uvedené kritériá a ktoré za splnenia týchto kritérií bolo možné prevziať do rozsudočného výroku.
XX. V danom prípade pri deľbe nehnuteľnosti okrem posúdenia právnej možnosti jej rozdelenia súd zvážil účel jej rozdelenia v zmysle geometrického plánu podľa návrhu žalobkyne, z ktorého pri svojom rozhodnutí súd vychádzal. W. plán overený bol už prílohou žaloby práve z dôvodu, že v prípade vyhovenia žalobe aj ohľadne spôsobu rozdelenia nehnuteľnosti sa za účelom vykonateľnosti rozsudku geometrický plán k nemu pripája. A. geometrickým plánom mal preukázanú faktickú možnosť deľby parciel, keď nič nebránilo ich rozdeleniu podľa výšky spoluvlastníckych podielov ako aj funkčnosť novovytvorených parciel, pretože sú prístupné z verejnej komunikácie, pričom žalobkyňa má záujem ďalej pozemok využívať aj ako prístup k ostatným v jej vlastníctve priľahlým pozemkom, kde územný plán obce C. L. ku parc. č. N. XXXX ako i k nej priľahlé pozemky určil na individuálnu bytovú výstavbu tj. ako stavebné pozemky. J. teda navrhovala spôsob reálnej deľby tak, aby mohla ako väčšinový spoluvlastník nadobudnúť pri rozdelení predmetnej nehnuteľnosti takú výmeru pozemku, ktorá je potrebná na zabezpečenie prístupu k priľahlým pozemkom, kde má záujem realizovať výstavbu rodinného domu. V danom prípade ide o pozemok v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, avšak priliehajúci k pozemkom, ktoré vytvárajú jeden funkčný celok s pozemkami, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve (resp. spoluvlastníctve) žalobkyne a tento pozemok slúži na jeho využitie tým spôsobom, aby žalobkyňa ako vlastník mal umožnený prístup k ostatným nehnuteľnostiam. O. podľa vyjadrení žalovaných žalobkyňa doposiaľ vykonávala právo prechodu k priľahlým nehnuteľnostiam cez pozemok vo vlastníctve iného subjektu ide o prípad, že niekto vykonáva právo prechodu po cudzom pozemku len z dôvodu, že vlastník veci to z nejakých dôvodov trpí. C. má právo vlastniť majetok. Z. právo umožňuje vlastníkovi veci nakladať s ňou podľa vlastného uváženia a v danej veci žalobkyňa ako vlastník priľahlých pozemkov plánuje výstavbu domu a na novovzniknutej parcele zabezpečiť prístup k stavbe. O. názoru súdu sporný pozemok je teda možné rozdeliť navrhovaným spôsobom v geometrickom pláne a to bez potreby zriaďovania vecného bremena v súvislosti s prístupom naň. U. novovytvorené pozemky sú rozdelené podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu strán sporu a oba priamo prístupné z účelovej (verejnej) komunikácie. O. z verejnej komunikácie na tieto novovytvorené pozemky majú zabezpečený obidve zmluvné strany, tak žalobkyňa ako aj žalovaní, a to rovno zo svojho vlastníctva.
XX. K záveru o možnosti reálneho rozdelenia predmetnej nehnuteľností týmto spôsobom ako uviedla žalobkyňa viedla súd skutočnosť, že žalobkyňa bude mať k nehnuteľnostiam susediacim zabezpečený
riadny prístup, má v záujme na týchto vybudovať stavbu rodinného domu a z obhliadky na mieste samom je zrejmé, že na predmetné pozemky priľahlé k spornej nehnuteľnosti nie je prístup z verejnej komunikácie, a to len cez vyporiadavanú nehnuteľnosť. J. nevlastnia žiadnu zo susedných nehnuteľností k predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko prístup k svojej nehnuteľnosti, a to domovej nehnuteľnosti majú z verejnej komunikácie oproti. A. je toho názoru, že charakter spoločného pozemku (teda jeho veľkosť a tvar) umožňuje reálne rozdelenie v zmysle návrhu žalobkyne, umožňuje ich využitie oboma podielovými spoluvlastníkmi aj po ich reálnom rozdelení, kedy obom bude zachovaný priamo prístup z verejnej komunikácie, a to bez nutnosti mať na novovzniknuté pozemky zabezpečené právo prechodu, resp. právo prejazdu. O. naďalej môžu byť účelovo určené, ako v tomto prípade na využívanie ako prístup k susediacim pozemkom u žalobkyni a pozemok u žalovaných na parkovanie osobných motorových vozidiel. A. považoval tento spôsob rozdelenia predloženým geometrickým plánom za účelný aj s ohľadom na tú skutočnosť, že o zveľadenie (odstránenie krovín a náletových drevín do súčasného stavu trávnatého porastu) časti novovytvoreného pozemku pripadajúcej žalobkyni sa v prevažnej miere postaral právny predchodca žalobkyne, čo žalovaní v priebehu celého konania nijakým spôsobom ani nenamietali.
XX. Súd sa zaoberal okolnosťami ohľadom účelného využívania novovzniknutých vecí vlastníkmi, t.j. ich funkčného využitia aj pri žalovanými navrhovanom spôsobe v náčrte a dospel k záveru, že spôsobom akým reálnu deľbu navrhli žalovaní nepovažuje za vhodný, nakoľko pri tomto spôsobe deľby pozemku by bol spoluvlastníkovi (žalobkyňa) znemožnený prístup z verejnej komunikácie ako i znemožnený prístup k priľahlým pozemkov v jej vlastníctve. O. takomto spôsobe reálnej deľby (v súvislosti s prístupom na novovytvorený pozemok odčlenením z parc. č. N. XXXX v kat. úz. C. L. podľa podielov strán sporu) žalovanými navrhovanom spôsobe usporiadania pomerov medzi spoluvlastníkmi by bolo nutné zriadiť za náhradu vecné bremeno v prospech žalobkyni, ktoré je nevyhnutné na výkon jej vlastníckeho práva nielen ku novovytvorenej časti ale i k pozemkom priľahlým (C. XXXX/X, XXXX/X). E. spôsob nepovažoval súd ani za účelný, hoci žalovaní poukazovali na nimi uzavretú nájomnú zmluvu. A. má o uvedenej skutočnosti prenajatej časti výmery XXX mX dôvodné pochybnosti, keďže časť C. parc. č. XXXX ostatná plocha o výmere X.XXX m2, ktorá nie je vedená na liste vlastníctva, podľa prílohy celkovo prenajímaná výmera je bez konkrétneho zadefinovania polohového určenia parcely, ktorý účel využitia prenájmu pozemku môžu v rozsahu nevyhnutnom žalovaní realizovať oproti (na druhej strane) priamo pred ich domovou nehnuteľnosťou - rodinným domom. J. o nájme žalovaní uzavreli dňa XX.X.XXXX a to na dobu určitú do XX.XX.XXXX tj. až po podaní tejto žaloby, čo sa javí ako ich účelové konanie. A. náčrt rozdelenia urobený žalovanými však nie je dostatočným podkladom spôsobilým jednoznačne vymedziť tvar a rozmery novovzniknutých nehnuteľností ich hranicami (geometricky určiť parcely) a zadefinovať ich (polohovo určiť parcely), teda nie je spôsobilým podkladom na zápis do katastrálneho operátu. O. žalovaných, aby im súd umožnil dať vymerať geodetom až po zhodnotení spôsobu reálnej deľby, nie je dôvodná. K ich žiadosti nariadenia znaleckého dokazovania znalcom, ktorý bude mať za úlohu v prírode v zmysle intencií súdu a jeho predpokladaného rozhodnutia vyhotoviť geometrický plán a k nimi navrhovanému spôsobu rozdelenia, súd vníma ich vyjadrenie ako účelové, v snahe oddialiť rozhodnutie vo veci, nakoľko doposiaľ mali na zaobstaranie geometrického plánu (k ich spôsobu rozdelenia) dostatok času.
XX. Záverom súd poznamenáva, že z pravidla kladného rozhodnutia súdu však existuje výnimka obsiahnutá v ustanovení § 14X ods. 2 U. zákonníka (z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku). Ak totiž nie je dobre možné, aby súd spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal reálnym rozdelením veci podľa rozsahu spoluvlastníckych podielov, môže z dôvodov hodných osobitného zreteľa návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietnuť. J. 1/ a 2/ či sú na ich strane dané dôvody hodné osobitného zreteľa v priebehu konania ani len netvrdili, poukázali na existenciu ich zmluvného vzťahu na základe zmluvy uzavretej s A. a jediný účelný spôsob reálnou deľbou nimi navrhnutý spôsob žalovanými, pretože minimálne do roku XXXX nebude môcť žalobkyňa využiť ako prístup k svojim nehnuteľnostiam, ktoré má v susedstve cez tento pozemok, ktorý majú v prenájme. U., že takýto postup je odôvodnený dôvodmi hodnými osobitného zreteľa v tomto konaní súd z vykonaného dokazovania nezistil.
XX. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení a úvah súdu, súd dospel k záveru, že je právne dôvodné zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo medzi spoluvlastníkmi a preto spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných 1/ a X/ k pozemku C. parc. č. XXXX orná pôda o výmere XXX m2 pre kat. úz. C. L. zrušil a vyporiadal jeho reálnou deľbou podľa geometrického plánu č. X/XXXX zo dňa X.X.XXXX,
overeného U. úradom C. G. M., katastrálny odbor, dňa XX.X.XXXX pod č. X/XX, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia.
XX. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. X R. (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ) v spojení s ustanovením XXX R. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
XX. Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania priznať. A. konštatuje, že predmetné rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je v záujme oboch strán sporu (žalobkyňa a žalovaných), pretože na základe tohto rozhodnutia sa vyporiadali vzájomné vzťahy medzi nimi a táto povaha predmetu konania bola pre súd určujúca pri použití uvedeného procesného ustanovenia. O. súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).