Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31S-142-2020.pdf
PDF · 132.99 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/142/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobkyne: A.. O.. J. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom P. Z. XXX, XXX XX P. G., právne zastúpenej: JUDr. Ľudmila Penz Vachulová, advokátka, so sídlom P. XA, XXX XX I., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia prezidenta Policajného zboru SR č. SPSČ-PO3-2020/003341-003 zo dňa 29.09.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobkyni a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline Personálnym rozkazom číslo: 133 vydaným zo dňa 23. júna 2020 podľa § 192 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru prepustil A.. O.. J. G., nar. XX.XX.XXXX, pri vymedzení druhu štátnej služby: stála a funkcie: vyšetrovateľ 2. oddelenia vyšetrovania oboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline. Na odôvodnenie vydaného personálneho rozkazu uviedol, že menovaná dovŕšila vek 62 rokov a splnila dňa 14.10.2016 podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
2. Na základe včas podaného odvolania žalobkyne rozhodoval Policajný prezident SR, ktorý rozhodnutím č. SPSČ-PO3-2020/003341-003 zo dňa 29.09.2020 odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaného žalobkyňa poukázala vo svojom odvolaní na to, že jej napadnuté rozhodnutie - personálny rozkaz bol doručený dňa 26.06.2020, v priestoroch jej bytu a počas práceneschopnosti. V dobe vydania napadnutého rozhodnutia dovŕšila vek 64 rokov a nárok na starobný dôchodok je vznikol už v auguste 2015 a nie dňa 14.10.2016 ako nesprávne uvádza napadnuté rozhodnutie. Skutočnosť, že žalobkyni vznikol nárok na starobný dôchodok nariadenému žalobkyne neprekážala a plne ju začleňoval do výkonu služieb. Opakovane dosahovala hodnotenie „A“ a tak isto bola nadriadeným vyslaná na viaceré školenia a bola jej vykonaná bezpečnostná previerka NBÚ. Napriek dovŕšeniu veku s ňou nadriadení počítali, čo vyplýva z uvedeného prístupu. Žalobkyňa poukázala na úpravu podľa § 2a ods. 2 zákona (Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov - ďalej len zákon), podľa ktorej výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Pokiaľ nadriadený pristúpil ku skončeniu služobného pomeru, mal by uviesť dôvody, pre ktoré žalobkyňa nie je spôsobilá na výkon služby vyšetrovateľa. Aj napriek tomu, že na
takéto skončenie služobného pomeru je zákonný nárok s ohľadom na okolnosti, ktoré predchádzali tomuto skončeniu, a to najmä práceneschopnosť žalobkyne, v dôsledku ktorej bude jej zdravotný stav posudzovaný nielen pre určenie spôsobilosti na výkon štátnej služby, ale aj pre prípadné určenie choroby z povolania, má žalobkyňa za to, že z hľadiska proporcionality a výkonu práv a povinností, v súlade s dobrými mravmi nie je takéto skončenie služobného pomeru objektívne a vykazuje znaky svojvôle, a preto ho navrhuje zrušiť. Zároveň vyjadrila záujem pokračovať v služobnom pomere príslušníka PZ. Žalovaný poukázal na úpravu podľa § 192 ods. 2 zákona, § 65 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Opísal postup vypracovania návrhu na prepustenie žalobkyne zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ podľa § 192 ods. 2 zákona z dôvodu, že dovŕšila vek 62 rokov a dňom 14.10.2016 dovŕšila dôchodkový vek a splnila podmienky nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Za účelom posúdenia splnenia podmienky uvedenej v § 192 ods. 2 zákona bola požiadaná Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš o podanie správy, ktorým dňom žalobkyňa ako odvolateľka splnila podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Dňa 25.05.2020 bola zo Sociálnej poisťovne poskytnutá informácia, z ktorej vyplýva, že odvolateľka - žalobkyňa dovŕšila dôchodkový vek dňa 14.10.2016, a tým splnila podmienku nároku na starobný dôchodok. V nadväznosti na to riaditeľ KR PZ v Žiline podľa § 192 ods. 2 zákona prijal proti odvolateľke predmetné personálne opatrenie - prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ. Žalovaný skonštatoval, že je iba na výlučnom rozhodnutí príslušného nadriadeného orgánu, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta podľa tohto ustanovenia, či voči policajtovi, ktorý spĺňa všetky zákonné podmienky, o jeho prepustení zo služobného pomeru rozhodne. V danom prípade odvolateľka spĺňa podmienku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z., preto prvostupňový správny orgán rozhodol voči nej zákonné ust. § 192 ods. 2 zákona aplikovať, čo realizoval formou vydania napadnutého rozhodnutia. Námietky odvolateľky boli vyhodnotené žalovaným ako nedôvodné. Odvolateľka bola ponechaná v služobnom pomere aj po dátume 14.10.2016, kedy dovŕšila dôchodkový vek a splnila podmienky nároku na starobný dôchodok, nakoľko splnila všetky zákonné požiadavky stanovené pre funkciu vyšetrovateľky a služobnú činnosť vykonávala v požadovanom rozsahu, keď bezprostredne nadriadeným bola za roky 2017 až 2019 hodnotená vždy stupňom hodnotenia „A“. V roku 2019 sa však odvolateľke zhoršil zdravotný stav a odo dňa 11.11.2019 do konca roku 2019 bola práceneschopná, pričom táto práceneschopnosť plynule pokračovala aj v roku 2020, a to do dňa 07.03.2020. Táto situácia viedla k prerozdeleniu spisových materiálov pridelených odvolateľke medzi ostatných vyšetrovateľov. Dňa 09.03.2020 nastúpila do výkonu služby, v ktorom zotrvala do 17.03.2020 a od tohto dňa bola opäť práceneschopná. Podľa záverov služobnej lekárky uvedených v posudku o zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti príslušníka PZ je odvolateľka spôsobilá na výkon služby s obmedzením nočných služieb a práce v teréne do kontroly, ktorá mala byť vykonaná 20.05.2020. Od tohto dátumu však odvolateľka nepredložila novší posudok o jej zdravotnej spôsobilosti na výkon štátnej služby vo funkcii vyšetrovateľky a bola stále práceneschopnou. Nadriadený sa snažil s odvolateľkou aj komunikovať ohľadom jej ďalšieho pôsobenia v služobnom pomere, avšak odvolateľka na emailovú komunikáciu najskôr reagovala, no neskôr už s nadriadeným nekomunikovala. Žalovaný zdôraznil, že jediným dôvodom, pre ktorý bola odvolateľka prepustená zo služobného pomeru, bol ten, že dňa 14.10.2016 dovŕšila dôchodkový, vek a tým splnila podmienky nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Nie je povinnosťou služobného úradu pri postupe podľa § 192 ods. 2 zákona skúmať, ako bola odvolateľka služobne hodnotená, či a aké školenia a previerky absolvovala. Pokiaľ ide o námietky žalobkyne ako odvolávajúcej sa viažuce sa k úprave § 2a ods. 2 zákona, žalovaný opätovne zdôraznil, že dôvodom jej prepustenia bolo výlučne dovŕšenie dôchodkového veku a splnenie podmienok nároku na starobný dôchodok, čo jednoznačne a nespochybniteľne vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa bola posudzovaná výhradne z hľadiska naplnenia zákonných podmienok uvedených v ust. § 192 ods. 2 zákona a žiaden iný dôvod na jej prepustenie zo služobného pomeru neexistoval. Skutkové zistenia správneho orgánu, podľa ktorých žalobkyňa dovŕšila dňa 14.10.2016 dôchodkový vek a splnila podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu, neboli sporné. Pokiaľ bolo žalobkyňou ako odvolateľkou poukazované na doručenie personálneho rozkazu v priestoroch jej bytu a počas trvania práceneschopnosti, tento postup bol v súlade so zákonom a prekážkou tohto postupu nebola ani skutočnosť, že bola menovaná uznaná za dočasne práceneschopnú na výkon štátnej služby. Následne žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol charakteristiky služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru, a to i v porovnaní s pracovnoprávnym pomerom so zdôraznením, že pre služobný pomer je charakteristické jednostranné rozhodovanie zamestnávateľského subjektu o právach a povinnostiach príslušníkov. I v tejto súvislosti zdôraznil v nadväznosti na úpravu podľa § 192 ods. 2 zákona oprávnenie nadriadeného jednostranne
ukončiť služobný pomer policajta jeho prepustením zo služobného pomeru, ak spĺňa podmienky vyžadované uvedeným zákonným ustanovením. Vzhľadom k tomu, že medzi odvolateľkou a riaditeľom KR PZ Žilina nedošlo k žiadnej dohode o skončení služobného pomeru, skončil jej služobný pomer uplynutím zákonom ustanovenej doby dňa 31.08.2020. Žalovaný uzavrel, že žalobkyňou uvádzané námietky v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa sú z hľadiska zákonnosti napadnutého rozhodnutia neopodstatnené a nemajú vplyv na platnosť a celkovú správnosť uvedeného individuálneho právneho aktu vydaného riaditeľom KR PZ Žilina. Nie sú spôsobilé vyvolať zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný zdôraznil, že v odôvodnení rozhodnutia nie je potrebné, aby sa v ňom uvádzali odpovede na všetky, a to aj nepodstatné pre vec a bezvýznamné okolnosti a návrhy účastníka konania, aj keď ich účastník vníma ako relevantné. Odvolací orgán je povinný zistiť dôsledne skutočný stav veci a nemôže sa teda obmedziť iba na to, čo tvrdia alebo navrhujú účastníci konania.
3. Podaním zo dňa 14.12.2020 podala žalobkyňa včas všeobecnú správnu žalobu, ktorou navrhla preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného a toto rozhodnutie po prieskume zákonnosti zrušiť a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Poukázala na skutočnosť, že bola prepustená zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ s odôvodnením: „Menovaná dovŕšila vek 62 rokov a dňa 14.10.2016 splnila podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z.“ Žalobkyňa zdôraznila, že podmienky vzniku nároku na výsluhový dôchodok upravuje zákon č. 328/2002 Z. z. o zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. V odôvodnení správnej žaloby žalobkyňa opísala postup pri vypracovaní návrhu na jej prepustenie zo služobného pomeru, ktorý hodnotí ako postup, ktorý nie je zákonný, je v rozpore so základnými právami a dobrými mravmi. Personálny rozkaz nebol podložený potvrdením Sociálnej poisťovne, ktoré má preukazovať okamih vzniku nároku na starobný dôchodok. Dátum 14.10.2016, ktorý je uvedený v odôvodnení personálneho rozkazu ako aj v odôvodnení rozhodnutia žalovaného, je medzi stranami sporný. Žalobkyňa tvrdí, že vznik nároku na starobný dôchodok sa viaže ku dňu 04.08.2015. Vykonaniu dopytu na Sociálnu poisťovňu Liptovský Mikuláš nepredchádzalo žiadne pochybenie alebo porušenie povinností zo strany žalobkyne. Žalobkyňa bola v rozhodujúcom čase práceneschopná (zdravotne však bola spôsobilá na výkon služby). Žalobkyňa dňa 11.11.2019 bola na vyšetrení v Kardiocentre Banská Bystrica, kde bola uznaná práceneschopnou, a to až do 08.03.2020. Do 18.03.2020 žalobkyňa pracovala a dňa 18.03.2020 bola opätovne uznaná práceneschopnou pre silný kašeľ. Kontrolné vyšetrenie dňa 03.06.2020 zistilo príčinu jej kašľa. Nakoľko sa jednalo o obdobie Covidovej pandémie a kašeľ bol neprípustným pri výkone povolania do času, kedy mohla žalobkyňa absolvovať kontrolné vyšetrenie na kardiologickej ambulancii (plánovaná na deň 08.07.2020) jej bol doručený personálny rozkaz. Doručenie personálneho rozkazu v čase práceneschopnosti žalobkyni zákon nevylučuje, ale je na mieste sa domnievať, že nie je konaním, ktoré by bolo v súlade s dobrými mravmi. Pre prípad spornosti žalobkyňa uviedla možnosť preukázania svojich tvrdení lekárskymi správami. Žalobkyňa dosiahla dôchodkový vek dňa 04.08.2015 a aj potom bola zaraďovaná do služieb, bola vysielaná na odborné podujatia - školenia (október 2019), absolvovala bezpečnostnú previerku NBÚ pre stupeň „dôverné“ z 27.12.2017, teda po dosiahnutí dôchodkového veku, z čoho vyplýva, že bolo do nej investované, zvyšovala si kvalifikáciu, čo by nebolo hospodárne, pokiaľ by nebola perspektívna. Pred doručením rozhodnutia žalovaného bol vydaný Personálny rozkaz KR PZ č. 174, ktorým bolo žalobkyni oznámené, že služobný pomer v štátnej službe príslušníka Policajného zboru skončil dňom 31.08.2020 a zároveň dňa 08.09.2020 bolo vystavené potvrdenie o zamestnaní. Tieto úkony boli vykonané v čase, kedy žalobkyňa nemala vedomosť o tom, ako bolo rozhodnuté o odvolaní, ani to, či bolo toto postúpené odvolaciemu orgánu (mohol nastať postup podľa § 242 ods. 7 zákona). Žalobkyňa dosiahla dôchodkový vek dňa 04.08.2015. Jej nadriadený vedel o jej zázemí a rozhodol o jej prepustení zo služobného pomeru po viac ako 4 rokoch (bez pár týždňov 5 rokov) po vzniku nároku na starobný dôchodok. Žalobkyňa namietala nesprávne právne posúdenie tvrdiac, že personálny rozkaz nie je podložený potvrdením Sociálnej poisťovne Liptovský Mikuláš, je vydaný 4 roky (takmer 5 rokov) po vzniku nároku na starobný dôchodok a pri jeho vydaní nebola zohľadnená zodpovednosť a disciplína žalobkyne, jej flexibilita pri plnení služobných povinností. Poukázala na úpravu podľa § 2a ods. 2 zákona a zdôraznila, že výkon práv a povinností zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nesúhlasí s tým, že je aplikácia § 192 ods. 2 zákona v celom rozsahu na zvážení nadriadeného služobného orgánu. Takýto názor porušuje právnu istotu a zdôraznila, že bola celý čas výkonu služby disciplinovaná a svoje úlohy si plnila. Poukázala na úpravu podľa článku 1 ods. 1 Ústavy SR a zdôraznila, že rozhodnutie žalovaného je výlučne formalistickou aplikáciou zákona v rozpore s princípmi
materiálnoprávneho štátu, ku znakom ktorého patrí aj princíp právnej istoty. Poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 479/2011 zo dňa 26.10.2011, podľa záverov ktorého všeobecný súd má preskúmať správne uváženie z pohľadu, či nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom a musí byť v súlade s pravidlami logického uvažovania. Žalobkyňa tvrdí, že je v rozpore s dobrými mravmi, ak neboli preukázané konkrétne dôvody v správaní žalobkyne, pre ktoré by jej zotrvanie v služobnom pomere nebolo možné. V tejto časti poukázala na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 10Sžk/4/2017 zo dňa 27.04.2018. Skonštatovala, že rozhodnutie žalovaného je arbitrárne, je založené na nesprávnom právnom posúdení, nedostatočne odôvodnené a nereagovalo na odvolacie námietky žalobkyne. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Pokiaľ by bola pripustená absencia odôvodnenia, znamenalo by to, že je možné služobný pomer ukončiť kedykoľvek po splnení nároku na starobný dôchodok, hoci bol príslušník zaradený na výkon služby spôsobom, z ktorého vyplývajú dôvodné závery, že sa s ním počíta do budúcna. V tejto časti žalobkyňa zdôraznila potrebu použitia takého výkladu právnej normy, ktorá garantuje základné právo garantované ústavou - ústavne konformný výklad. Navrhla zrušiť rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) SSP (zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP), teda z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a nepreskúmateľnosti.
4. Podaním zo dňa 25.06.2021 sa k veci vyjadril žalovaný, pričom tento vo svojom vyjadrení uviedol rovnakú právnu a skutkovú argumentáciu, aká je uvedená v odôvodnení jeho rozhodnutia v administratívnom konaní.
5. Žalobkyňa repliku k vyjadreniu žalovaného k žalobe nepodala.
6. Krajský súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj postup, ktorý viedol k jeho vydaniu, vychádzajúc zo žalobných bodov vymedzených vo včas podanej správnej žalobe (§ 183 SSP) a dospel k záveru, podľa ktorého žaloba nie je dôvodná, v nadväznosti na čo rozhodol podľa § 190 SSP o jej zamietnutí. Vec prejednal bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP a pri zohľadnení absencie návrhu na nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) a na termíne dňa 27. októbra 2021 verejne vyhlásil rozsudok vo veci.
7. Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP: Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.
Podľa § 183 SSP: Žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.
Podľa § 192 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (ďalej zákon): Policajt môže byť prepustený zo služobného pomeru, ak spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a dovŕšil vek 62 rokov alebo spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 241 ods. 1, 3 zákona: Rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.
Podľa § 243 ods. 3 zákona: Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.
Podľa § 2a ods. 2 zákona: Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Policajt nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného policajta alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.
Podľa § 65 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného: Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného po roku 1957, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b.
8. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd preukázanú skutočnosť vydania rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - personálneho rozkazu a rozhodnutia žalovaného tak, ako sú v podstatnom obsahu zachytené v bode 1. a 2. odôvodnenia tohto rozsudku. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je Tlačivo - posudok o zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti príslušníka Policajného zboru zo da 20.05.2020, ako aj lekárska správa MUDr. D. M. zo dňa 03.03.2020, podľa ktorej žalobkyňa je schopná práce policajta - vyšetrovateľa, s obmedzením nočných služieb a práce v teréne do kontroly 20.05.2020 - kedy je plánovaná kontrola aj u posudkového lekára. Súčasťou obsahu pripojeného administratívneho spisu je Návrh na prepustenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru, vypracovaný Okresným riaditeľstvom PZ v Liptovskom Mikuláši, odbor kriminálnej polície týkajúci sa žalobkyne s odôvodnením návrhu na prepustenie: Menovaná dovŕšila vek 62 rokov a spĺňa podmienku nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu (§ 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), ktorý návrh je zo dňa 11.06.2020 a je schválený podľa jeho písomného vyhotovenia riaditeľom KR PZ v Žiline dňa 23.06.2020. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne Liptovský Mikuláš zo dňa 25.05.2020 č. 7-72/2020- LM označený orgán poskytol OR PZ Liptovský Mikuláš, odboru kriminálnej polície informáciu, na základe žiadosti z 25.05.2020, podľa ktorej O.. J. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. Z. č. XXX, dovŕšila dôchodkový vek dňa 14.10.2016 a tým splnila podmienku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
9. Konanie v tejto veci je konaním o všeobecnej správnej žalobe podľa § 177 a nasl. SSP, v ktorom sa v celom rozsahu uplatní zásada koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby podľa § 183 SSP. V nadväznosti na to správny súd preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného, zohľadniac výlučne obsah námietok vymedzených v žalobných bodoch včas podanej správnej žaloby (správny súd na tomto mieste uvádza, že žalobkyňa vo veci nepodala repliku, a teda prostredníctvom repliky nedoplnila ani nerozvinula žalobné body vymedzené vo včas podanej správnej žalobe).
10. Správny súd zdôrazňuje, že predmetom jeho posúdenia bola zákonnosť rozhodnutia žalovaného a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, teda či tento postup a rozhodnutie sú alebo nie sú v rozpore s príslušnou hmotnoprávnou a procesnoprávnou úpravou, a to vychádzajúc z dôvodov vymedzených žalobkyňou v žalobných bodov včas podanej správnej žaloby. Správny súd podotýka, že predmetom tohto správneho súdneho konania nebol Personálny rozkaz KR PZ č. 174, ktorým bolo žalobkyni oznámené, že služobný pomer v štátnej službe príslušníka Policajného zboru skončil dňom 31.08.2020.
11. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa namietala okrem iného nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, vyhodnocoval správny súd primárne túto argumentáciu žalobkyne, nakoľko pri absencii atribútu preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia by nemal priestor vyhodnocovať ďalšie námietky žalobkyne vymedzujúce vecné rozpory napadnutého rozhodnutia so zákonom.
12. K inštitútu nepreskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy uvádza správny súd vo všeobecnej rovine, že rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré atribút preskúmateľnosti nespĺňa, tým primárne neumožňuje samotnému účastníkovi administratívneho konania náležite sformulovať svoje námietky voči rozhodnutiu a tiež pre správny súd nevytvára ani priestor pristúpiť k vecnému
prieskumu zákonnosti takéhoto rozhodnutia. Vada nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu zahŕňa dva zákonné dôvody jej naplnenia, a to jednak nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a jednak nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Prvý zo zákonných dôvodov nepreskúmateľnosti, teda nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť je možné skonštatovať, ak z preskúmavaného rozhodnutia nie je vôbec zrejmé ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté, či prečo bolo rozhodnuté práve tak, ako bolo rozhodnuté. Tento dôvod nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia správny súd u rozhodnutia žalovaného ako naplnený nevzhliada, pretože z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a rovnako i z odôvodnenia správneho orgánu prvého stupňa, ktorého konanie tvorí s konaním žalovaného jeden celok, vyplýva vymedzenie dôvodov, ktoré viedli správne orgány k vysloveniu záveru, na základe ktorého boli uvedené rozhodnutia vydané, a to ako v skutkovej, tak v právnej rovine. K riadnemu, teda dostatočnému a presvedčivému odôvodneniu rozhodnutia verejnej správy správny súd dodáva, že prostredníctvom neho dochádza k uplatneniu jedného zo základných práv účastníkov konania, a to práva na spravodlivý proces. I pre rozhodnutia orgánov verejnej správy platí, že nemusia dávať podrobnú odpoveď na každú námietku alebo každý argument účastníka, ale len na tie námietky a argumenty, ktoré majú pre vec podstatný význam. V prejednávanom prípade žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, akými úvahami sa riadil pri utváraní záveru o skutkovom stave, prečo nepovažoval odvolacie argumenty žalobkyne za opodstatnené a dôvodné a čo považoval z hľadiska výsledku konania za rozhodujúce (správny súd na tomto mieste poukazuje na závery rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija v. Španielsko alebo Hiro Balani v. Španielsko - ktoré rozhodnutia sú aplikovateľné i v pomeroch administratívneho konania). Zároveň správny súd vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu, ktorého zrušenia sa žalobkyňa domáha, a ktoré je rozhodnutím v odvolacom konaní, nekonštatuje jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ako odvolací orgán v súlade s úpravou § 241 ods. 1, 3 zákona č. 73/1998 Zb. (ďalej len zákon) dostatočne uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol, pričom v súlade s úpravou § 243 ods. 3 zákona preskúmal žalovaný napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu.
13. Napadnuté rozhodnutie (rovnako ako rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa) jasne a nezameniteľne vymedzuje právny dôvod rozhodnutia, ktorým bola úprava vyplývajúca z § 192 ods. 2 zákona v spojení so skutočnosťou dovŕšenia veku 62 rokov u žalobkyne a splnenia podmienok nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Žiaden ďalší dôvod rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ani žalovaného nie je v týchto rozhodnutiach vymedzený a ani nebol tvrdený, pričom uvedené, pokiaľ ide o rozhodnutie žalovaného, konkrétne vyplýva z odôvodnenia napr. na piatej strane a šiestej strane odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
14. Pokiaľ rozhodnutie žalovaného uvádza okolnosti týkajúce sa zdravotného stavu žalobkyne, priebehu jej práceneschopností a dôsledky s tým spojené v podobe prerozdeľovania spisov medzi ostatných vyšetrovateľov, poukaz na závery lekárky v posudku o zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti príslušníka PZ EV č. 3/2020, opis postupu pri vypracovaní návrhu na prepustenie žalobkyne zo služobného pomeru, okolnosti doručovania personálneho rozkazu a komunikácie so žalobkyňou ohľadom jej ďalšieho pôsobenia v služobnom pomere, ide o vymedzenie skutočností a súvislostí postupu správneho orgánu prvého stupňa, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, a ktoré neboli správnymi orgánmi vymedzené ako skutočnosti, ktoré by boli dôvodom prepustenia žalobkyne zo služobného pomeru. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného v súlade so zákonom vychádzalo zo splnenia podmienky vzniku nároku žalobkyne na starobný dôchodok. Ukončenie služobného pomeru žalobkyne podľa § 192 ods. 2 zákona je v odôvodnení napadnutého rozhodnutia náležite zdôvodnené a námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov preto nemôže obstáť. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zároveň poukazuje i na podklad, z ktorého správny orgán prvého stupňa vychádzal pri ustálení skutkového východiska aplikovanej právnej úpravy podľa § 192 ods. 2 zákona, a ktorým bolo vyjadrenie Sociálnej poisťovne Liptovský Mikuláš zo dňa 25.05.2020, podľa obsahu ktorého na žiadosť OR PZ Liptovský Mikuláš Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš oznámila, že žalobkyňa dovŕšila dôchodkový vek dňa 14.10.2016, a tým splnila podmienku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Uvedená správa Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš ako podklad rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa netvorila súčasť a ani prílohu rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa, nakoľko takáto náležitosť uvedeného rozhodnutia z právnej úpravy nevyplýva.
15. Pokiaľ žalobkyňa tak, ako v rámci podaného odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa i v predloženej správnej žalobe namietala, že nárok na starobný dôchodok vznikol už v auguste 2015, konkrétne dňa 04.08.2015, oproti čomu správny orgán prvého stupňa aj žalovaný vychádzali zo záveru o vzniku nároku na starobný dôchodok dňa 14.10.2016 podľa § 65 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení, a teda dátum 14.10.2016 bol sporný, pričom žalovaný túto spornosť neodstránil, správny súd konštatuje, že táto námietka žalobkyne nie je dôvodná. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa vychádzali zo správny Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš zo dňa 25.05.2020, ktorá je tak, ako to vyplýva z vyššie uvedeného (bod č. 8 odôvodnenia tohto rozsudku) súčasťou pripojeného administratívneho spisu a v nadväznosti na túto správu ustálili vznik nároku žalobkyne na starobný dôchodok dňom 14.10.2016, čo uviedli i v odôvodnení svojich rozhodnutí. Je nepochybné, že k relevantnému momentu vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného (a to či pri vzniku nároku žalobkyne na starobný dôchodok v čase ňou tvrdenom, teda v auguste 2015, konkrétne ku dňu 04.08.2015 alebo k 14.10.2016 ako vyplýva zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš) žalobkyni nárok na starobný dôchodok svedčil, čím bola splnená podmienka vzniku nároku na starobný dôchodok pre postup správneho orgánu prvého stupňa podľa § 192 ods. 2 zákona. Správny súd zdôrazňuje, že uvedenie konkrétneho dátumu vzniku nároku žalobkyne na starobný dôchodok v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného (ktorý nárok na strane žalobkyne k momentu vydania týchto rozhodnutí nesporne a nepochybne existoval, čo správny súd zdôrazňuje pre pomery prejednávanej veci), nie je skutočnosťou, ktorá by vylučovala jeho prehodnotenie z hľadiska vymedzenia konkrétneho dátumu vzniku tohto nároku žalobkyne pri posudzovaní od momentu vzniku tohto nároku sa odvíjajúcich prípadných iných nárokov žalobkyne. Rovnaký záver uvádza správny súd i pokiaľ ide o údaj v odôvodnení rozhodnutia žalovaného o skončení služobného pomeru uplynutím zákonom ustanovenej doby dňa 31.08.2020.
16. Správny súd zdôrazňuje, že v administratívnom konaní, ako aj v konaní pred správnym súdom zostalo tvrdenie žalobkyne o vzniku jej nároku na starobný dôchodok dňom 04.08.2015 výlučne bez spojenia s predložením akéhokoľvek dokladu ako dôkazu o takto tvrdenej skutočnosti, ktorý dôkaz by relevantne spochybnil alebo vyvrátil skutočnosť vyplývajúcu zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš o vzniku nároku žalobkyne na starobný dôchodok dňom 14.10.2016, teda dňom, kedy dovŕšila dôchodkový vek a z ktorej skutočnosti správny orgán prvého stupňa i žalovaný vychádzali na základe správy Sociálnej poisťovne Liptovský Mikuláš z 25.05.2020 pod č. 7-72/2020-LM tak, ako je v obsahu pripojeného administratívneho spisu jeho súčasťou. Správny súd dodáva vo všeobecnej rovine, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je ako dôvod zrušenia rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, a to či už z dôvodu nezrozumiteľnosti alebo z dôvodu nedostatku dôvodov daná vtedy, pokiaľ je nepreskúmateľné rozhodnutie orgánu správy ako celok, a teda nejedná sa len o určitú parciálnu, čiastočnú nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Žalobkyňa, ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, splnila podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení, v nadväznosti na čo správny orgán prvého stupňa i žalovaný postupovali v súlade s úpravou § 192 ods. 2 zákona.
17. Pokiaľ žalobkyňa namietala nesprávne právne posúdenie veci vo väzbe na úpravu podľa § 2a ods. 2 zákona poukazujúc na priebeh jej práceneschopností, zdravotný stav so zdôraznením spôsobilosti vykonávať štátnu službu s obmedzeniami ako vyplýva z lekárskej správy a Tlačiva - posudku o zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti príslušníka Policajného zboru, ktoré sú prílohou administratívneho spisu, poukazovala na svoju disciplínu a dodržiavanie povinností, účasť na školení, z čoho sa opodstatnene domnievala, že sa s ňou počíta i naďalej a mala záujem na zotrvaní v služobnom pomere, ako táto argumentácia v súhrne vyplýva z odôvodnenia správnej žaloby podľa bodu 3. odôvodnenia tohto rozsudku, je táto námietka správnym súdom vyhodnotená ako nedôvodná.
18. Úprava § 2a ods. 2 veta prvá zákona bezpochyby kladie zákonné požiadavky na obe strany štátnozamestnaneckého vzťahu. Nie je však možné súhlasiť so žalobkyňou, pokiaľ ide o jej argumentáciu, podľa ktorej okolnosti ňou vymedzené odôvodňujú záver o rozpore rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného s dobrými mravmi. Správny súd konštatuje, že je potrebné súhlasiť so žalovaným zdôrazňovanými odlišnosťami služobného pomeru príslušníka Policajného zboru a pracovnoprávneho vzťahu zamestnanca a zamestnávateľa ako je uvedené v
rozhodnutí žalovaného. Zároveň správny súd zdôrazňuje skutočnosť spojenú so vznikom služobného pomeru, kedy tento vzniká ako verejnoprávny vzťah nie na základe dohody ako pri pracovnoprávnom vzťahu, ale je spojený s právnou skutočnosťou rozhodnutia o prijatí a je preň počas jeho trvania typická jednostrannosť rozhodovania orgánu verejnej moci, pokiaľ ide o jeho zmeny ako aj trvanie. Konkrétne úprava § 192 ods. 2 zákona výslovne vymedzuje, že je správny orgán pri splnení v tomto ustanovení uvedených dvoch podmienok oprávnený - teda, že môže rozhodnúť o prepustení príslušníka Policajného zboru zo služobného pomeru. Táto úprava teda dáva správnemu orgánu do rúk tzv. diskrečnú právomoc, ktorej uplatnenie prostredníctvom voľby z možností daných právnou úpravou vymedzujúcou normatívne mantinely tejto voľby a za splnenia právnou úpravou vymedzených podmienok, nie je možné vyhodnotiť ako svojvoľné a ani ako rozporné s dobrými mravmi. Správny súd podotýka vo všeobecnej rovine, že rozhodnutie správneho orgánu vydané pri uplatnení povolenej voľnej úvahy (správneho uváženia) je potom pri prieskume zákonnosti správnym súdom preskúmateľné v súlade s úpravou § 27 ods. 2 SSP len v tom smere, či nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Použitie správnej úvahy musí byť správnym orgánom súladné s pravidlami logického myslenia a musí byť náležite odôvodnené. Takéto limity posudzovania správnej úvahy správnym súdom pri prieskume zákonnosti sú dané skutočnosťou, že správne súdne konanie nie je akýmsi pokračovaním administratívneho konania a neslúži na nahrádzanie rozhodovacej činnosti správnych orgánov, ale je založené na prieskume zákonnosti postupov a rozhodnutí orgánov verejne správy.
19. V pomeroch prejednávanej veci správny orgán prvého stupňa a žalovaný využili ich výlučné oprávnenie - možnosť, za splnenia zákonom stanovených podmienok, v danom prípade konkrétne pri vzniku nároku žalobkyne na starobný dôchodok, prepustiť žalobkyňu zo služobného pomeru. Takýto postup a jeho výsledok v administratívnom konaní nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom v podobe uvedenej podmienky, len pri splnení ktorej (s alternatívou podmienky dosiahnutia veku 62 rokov a vzniku nároku na výsluhový dôchodok) je možnosť ukončenia služobného pomeru policajta správnemu orgánu daná. V hypotéze právnej normy podľa § 192 ods. 2 zákona vymedzená podmienka (vznik nároku žalobkyne na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu (§ 65 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení) bola naplnená a tiež bola nezameniteľne identifikovaná ako v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, tak i v rozhodnutí žalovaného. V nadväznosti na to nie je možné skonštatovať rozpor rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ani žalovaného s dobrými mravmi, a to ani pri existencii skutočností identifikovaných žalobkyňou tak, ako vyplývajú zo správnej žaloby (ohľadom priebehu jej práceneschopností, zdravotného posúdenia, časového odstupu od vzniku nároku na starobný dôchodok a momentu vydania personálneho rozkazu, záujmu žalobkyne zotrvať v služobnom pomere, vzdelávania žalobkyne, jej výsledkov, dodržiavania disciplíny a ďalších okolností zdôrazňovaných žalobkyňou). Námietka nesprávneho právneho posúdenia nie je v nadväznosti na uvedené správnym súdom hodnotená ako dôvodná. Skutkový stav, ktorý bol základom rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného, bol správne vyhodnotený a správne právne posúdený.
20. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 10Sžk/4/2017, správny súd zdôrazňuje, že ide o rozhodnutie o prieskume zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť nahradiť sťažovateľovi pomernú časť nákladov vynaložených na získanie špecializačného policajného vzdelania na Akadémii PZ v Bratislave vo výške 1.943,71 Eur jednorazovou splátkou, a to najneskôr do 30.06.2015, pričom na základe odvolania žalobkyne bolo prvostupňové správne rozhodnutie zmenené tak, že v jeho výrokovej časti sa dátum 30.06.2015 nahradil dátumom 31.12.2015 a tieto rozhodnutia boli vydané potom ako žalobkyni bolo doručené oznámenie o zrušení služobného pomeru v skúšobnej dobe s tým, že uplynutím troch kalendárnych dní nasledujúcich po dni doručenia došlo ku skončeniu služobného pomeru žalobkyne, t.j. dňom 16.10.2014. Kasačný súd v uvedenej veci zamietol kasačnú sťažnosť proti rozsudku krajského súdu, ktorý podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, teda pre nesprávne právne posúdenie zrušil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa i odvolacieho správneho orgánu, konštatujúc ich rozpor s dobrými mravmi. Správny súd vychádza zo záveru, podľa ktorého označené rozhodnutie kasačného súdu, ako vyplýva z bodu 15., 17., 20., 21. a 22., zohľadňoval relevantnú skutkovú odlišnosť predmetnej veci spočívajúcu v predmete, o ktorom rozhodoval správny orgán prvého stupňa a ktorým bola konkrétna verejnoprávna pohľadávka voči žalobkyni z titulu jej povinnosti uhradiť pomernú časť nákladov vynaložených na získanie špecializačného policajného vzdelania na Akadémii PZ v Bratislave vo výške 1.943,71 Eur. Uvedená skutková odlišnosť, teda uplatnenie uvedenej náhrady, nebola v prejednávanej veci sp. zn. 31S/142/2020 naplnená, čo podľa názoru správneho súdu vylučuje automatickú aplikáciu záverov kasačného súdu vo veci sp. zn. 10Sžk/4/2017 v prejednávanej veci. Pri tomto konštatovaní poukazuje
správny súd na závery kasačného súdu vo veci sp. zn. 10Sžk/4/2017 predovšetkým podľa bodov 21. a 22., podľa ktorých: Sťažovateľ mal na skončenie služobného pomeru v skúšobnej dobe bez udania dôvodov právo, avšak ak mal v úmysle požadovať aj náhradu pomernej časti nákladov za štúdium, mal zabezpečiť, aby z jeho konania nevznikali pochybnosti o možnej svojvôli a zneužívaní postavenia služobného orgánu. Ak mal služobný orgán záujem na náhrade nákladov vynaložených na vzdelanie, tak samotné dôvody skončenia nemusia byť explicitne vyjadrené v oznámení o skončení služobného pomeru v skúšobnej dobe, avšak bolo by vhodné, aby vyplývali napríklad z osobného spisu konkrétnej osoby, prípadne aby bolo inak preukázané, že spočívajú na objektívnych základoch. Ak si služobný orgán neuplatňuje náhradu nákladov uvádzanie dôvodu skončenia nie je potrebné, keďže zákon umožňuje skončiť služobný pomer v skúšobnej dobe aj bez uvedenia dôvodu (m.m rozsudok NS SR sp.zn. 3Sžo/67/2015 z 02.12.2015). V prejednávanej veci kasačný súd nepovažuje za proporcionálne, keď správny orgán vyžadoval od žalobkyne splnenie povinnosti nahradiť náklady na štúdium vo výške 1.943,71 Eur bez toho, aby bolo zrejmé, na základe akých dôvodov došlo ku skončeniu služobného pomeru. Tieto dve povinnosti sú navzájom prepojené. Vo svetle zohľadnenia uvedenej zásadnej skutkovej odlišnosti veci NS SR sp. zn. 10Sžk/4/2017 (ktorú žalobkyňa vo svojej argumentácii naviac opomína) je potrebné vnímať aj v pomeroch prejednávanej veci žalobkyňou uplatnenú argumentáciu nadväzujúcu na body 16. a 17. odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. 10Sžk/4/2017 ohľadom požiadaviek vyplývajúcich z princípov dobrej verejnej správy.
21. Vychádzajúc z uvedených záverov rozhodol správny súd o zamietnutí žaloby v celom rozsahu, vyhodnotiac námietky vymedzené žalobkyňou v správnej žalobe ako nedôvodné podľa § 190 SSP.
22. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
Podľa § 168 SSP: Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
23. Žaloba bola zamietnutá, preto je účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu žalovaný. O náhrade trov konania žalobkyne rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. O náhrade trov konania žalovaného rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a contrario pri skonštatovaní absencie preukázania podmienok výnimočnosti situácie.
24. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.