Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžk/4/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej (sudca spravodajca) a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: C. Č., L.. XX.XX.XXXX, J. G. Č.. XXX, XXX XX G., právne zastúpený: Mgr. Jozef Gáplovský, advokát so sídlom Centrum II - 88, 018 41 Dubnica nad Váhom, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátova č. 1, 821 08 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: GR X.-XXX-X/XX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na základe kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. -38 zo dňa 06. novembra 2018, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky m e n í rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. -38 zo dňa 6. novembra 2018 tak, že z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže číslo : GR X.-XXX-X/XX-XXXX zo dňa 17.07.2017 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanému p r á v o n a n á h r a d u dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej ako „správny súd“) rozsudkom č.k. - 8 zo 06. novembra 2018 (ďalej ako „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR X.-XXX-X/XX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), zamietajúceho odvolanie žalobcu a potvrdzujúceho personálny rozkaz riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava (ďalej aj „ÚVTOS a ÚVV Ilava“) č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej ako „personálny rozkaz“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej aj „ZVJS“) podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

2. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil personálny rozkaz riaditeľa ÚVTOS a ÚVV Ilava, ktorým bol žalobca prepustený podľa , v spojení neskorších predpisov zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka ZVJS, pretože svojim konaním porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, ktoré spočívalo v tom, že pri použití donucovacích prostriedkov nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami o zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a to tak, že po služobnom zákroku, ktorý vykonal dňa 03.10.2016 spoločne s ppráp. C. Q.,

použitím donucovacích prostriedkov hmatov, chvatov a úderu sebaobrany podľa , voči odsúdenému T. N. vyhotovil nepravdivý úradný záznam č. ÚVTOS a ÚVVT- 19-247/22-2016, čím došlo k sťaženiu prešetrenia mimoriadnej udalosti v súbehu s použitím takého donucovacieho prostriedku a v takej intenzite, ktorý bol nedôvodný a neprimeraný. Žalovaný do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia prevzal stanovisko riaditeľa ÚVTOS a ÚVV Ilava k odvolaniu žalobcu. V časti odôvodnenia označenej ako II. žalovaný poukázal na ust. a ust. a na to, že služobný pomer príslušníkov zboru je svojou povahou inštitútom verejného práva, ide o právny pomer štátno-zamestnanecký. Zároveň poukázal na odlišnosti služobného pomeru od súkromnoprávneho pracovného pomeru, osobitne v prípade porušenia služobnej disciplíny. Žalovaný konštatoval, že sa stotožnil s argumentáciou riaditeľa ÚVTOS a Z. Ilava k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu. Podľa žalovaného bol personálny rozkaz vydaný v súlade s právnymi predpismi, vychádza zo skutočného stavu veci, pričom odkazuje na stranu 1 až 6 personálneho rozkazu, kde je podľa žalovaného podrobne rozpísané, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie a akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Vo vzťahu k dôvodu prepustenia žalobcu zo služobného pomeru sa žalovaný odvolal na dôvod uvedený v personálnom rozkaze a bez ďalšieho prebral aj záverečnú argumentáciu z personálneho rozkazu (str. 6 ods. 2 personálneho rozkazu). Žalovaný konštatoval, že preskúmal odvolaním napadnutý personálny rozkaz, odvolanie žalobcu, všeobecne záväzné právne predpisy, preskúmal zákonnosť celého konania a na základe takto zisteného právneho a skutkového stavu zamietol odvolanie žalobcu a personálny rozkaz potvrdil.

3. Preskúmaním veci dospel krajský súd k záveru, že námietky, ktoré žalobca uviedol v správnej žalobe, neboli spôsobilé privodiť mu úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa (ďalej len „“) zamietol. Krajský súd sa nestotožnil zo žiadnou zo žalobných námietok. Podľa krajského súdu správne orgány vykonali vo veci dostatočné a na účely predmetu nimi vedeného administratívneho konania orientované dokazovanie, z vykonaného dokazovania vyvodili správne skutkové závery, keď svoje úvahy racionálne odôvodnili a právne posúdili právne korektnou aplikáciou relevantných a na zistený skutkový stav sa vzťahujúcich zákonných ustanovení.

4. Krajský súd uviedol, že zo žiadneho z ustanovení deviatej časti nevyplýva, že by prepusteniu zo služobného pomeru podľa tohto zákona malo predchádzať disciplinárne konanie. Vo vzťahu k žalobcom namietanému porušeniu služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom krajský súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.9.2018 a konštatoval, že po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, súčasťou ktorého je aj pamäťový nosič obsahujúci kamerové záznamy Z. a ÚVTOS Ilava zo dňa 3.10.2016, dospel k názoru, že záver správnych orgánov o tom, že použitie kopov pri služobnom zákroku bolo nedôvodné a neprimerané okolnostiam, má oporu i v obsahu administratívneho spisu. Krajský súd uviedol, že odsúdený T. N. bol do priestoru mimo dosahu kamier zatlačený použitím iba jednej ruky príslušníka ZVJS, čo spochybňuje verziu z úradných záznamov, pričom ani súdu nie je zrejmý dôvod zatlačenia odsúdeného mimo dosahu kamier. Na kamerovom zázname je objektívne vidno najmenej trikrát nohu príslušníka ZVJS zdvihnutú v štádiu iniciácie kopu do predmetu alebo objektu ležiaceho na zemi. Krajský súd konštatoval, že správna úvaha administratívnych orgánov, ktorá vyústila v subsumpciu zisteného skutkového stavu pod ust. neodporuje zásadám logického uvažovania a nie je v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Námietku žalobcu o uplynutí prekluzívnej lehoty podľa vyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú s tým, že nepovažuje za začiatok plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty ani deň 18.4.2017 a ani deň 10.10.2016. Krajský súd vlastnou úvahou dospel k záveru, že dňom kedy nadriadený zistil dôvody prepustenia zo služobného pomeru podľa je deň 25.10.2016 a preto je potrebné personálny rozkaz zo dňa 25.4.2017 považovať za vydaný a doručený žalobcovi v rámci 6-mesačnej subjektívnej lehoty podľa Krajský súd sa nestotožnil ani so žalobnou námietkou žalobcu, týkajúcou sa nedostatkov odôvodnenia, resp. neuvedenia dôvodu prepustenia žalobcu zo služobného pomeru tak, ako to požaduje ust. . Podľa názoru krajského súdu je z personálneho rozkazu dôvod prepustenia žalobcu zo služobného pomeru pri pozornom čítaní (s porozumením) rozpoznateľný a vymedzený. Rozhodnutia správnych orgánov sú riadne odôvodnené a obsah ich odôvodnení nevykazuje prvky arbitrárnosti, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje podľa krajského súdu podrobnú analýzu všetkých podstatných dôkazov, je z

neho zrejmé akými úvahami boli správne orgány vedené pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali.

5. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu včas podal kasačnú sťažnosť žalobca, z dôvodov podľa a a žiadal, aby kasačný súd zmenil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. -38 zo dňa 6. novembra 2018 tak, že zruší napadnuté rozhodnutie ako aj personálny rozkaz a vráti vec žalovanému na nové konanie a rozhodnutie a súčasne žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov konania a právneho zastúpenia, vrátane trov konania o kasačnej sťažnosti.

6. Sťažovateľ napadnutému rozsudku krajského súdu vytýka, že dostatočne nereaguje na jeho argumentáciu, že nevyhotovil nepravdivý úradný záznam a krajský súd si len osvojil argumentáciu žalovaného, ktorého tvrdenia sú len domnienkami bez opory vo vykonaných dôkazoch. Krajský súd, podľa sťažovateľa, ponechal bez povšimnutia, že z vykonaných dôkazov nie je objektívne zrejmé a nespochybniteľné rozlíšenie osôb, ktoré sa v danom čase mali na mieste vyskytovať. Sťažovateľ odmieta, že by spísal nepravdivý úradný záznam, preto nemohol sťažiť prešetrenie mimoriadnej udalosti. Odmieta tiež, že by odsúdeného kopal, v dôsledku čoho mal odsúdený upadnúť do bezvedomia a poukazuje na skutočnosť, že na miesto prišiel posledný. Sťažovateľ namieta, že krajský súd nesprávne právne posúdil otázku kedy začala plynúť subjektívna prekluzívna lehota podľa Argumentuje, že riaditeľ ÚVTOS a Z. Ilava dňa 4.10.2016 podal osobne na Obvodnom oddelení policajného zboru Ilava podnet na začatie trestného konania, kde predložil súvisiace úradné záznamy a dňa 5.10.2016 bol na Okresnom riaditeľstve policajného zboru Trenčín pri doplnení trestného oznámenia nadriadeným doložený aj súvisiaci kamerový záznam zo dňa 3.10.2016. Preto rukou písaný záznam riaditeľa ÚVTOS a Z. Ilava s poznámkou „prevzal dňa 25.10.2016“ považuje sťažovateľ za účelový a za nedôveryhodné považuje aj vyjadrenie C.. I. E. zo dňa 25.10.2016. Sťažovateľ namieta neplatnosť personálneho rozkazu z dôvodu absencie dôvodu prepustenia zo služobného pomeru v súlade s a odvoláva sa aj na jeho nesúlad s ust. prvej vety a .

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa stotožňuje s argumentáciou krajského súdu. Konštatuje, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol nové skutočnosti a ku všetkým tvrdeniam žalobcu už podal stanovisko v konaní pred krajským súdom, preto navrhol predmetnú kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú.

8. Najvyšší správny súd SR (ďalej aj kasačný súd) konajúci ako kasačný súd v zmysle preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti ( ), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania v zmysle , pričom zistil, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

9. Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu kasačný súd zistil skutkový stav, z ktorého vyplýva, že rozhodnutím žalovaného číslo: GR X. -XXX-X/XX-XXXX zo dňa XX. I. XXXX generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil personálny rozkaz riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol žalobca prepustený podľa , v spojení neskorších predpisov zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka zboru väzenskej a justičnej stráže, pretože svojim konaním porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a ktoré spočíva v tom, že pri použití donucovacích prostriedkov nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami o zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov a to tak, že po služobnom zákroku, ktorý vykonal dňa 03.10.2016 v čase o 9.37 hod. spoločne s ppráp. C. Q., použitím donucovacích prostriedkov hmatov, chvatov a úderu sebaobrany podľa , voči odsúdenému T.ovi N.ovi vyhotovil nepravdivý úradný záznam č. ÚVTOS a Z.T- XX-XXX/XX-XXXX, čím došlo k sťaženiu prešetrenia mimoriadnej udalosti v súbehu s použitím takého donucovacieho prostriedku a v takej intenzite, ktorý bol nedôvodný a neprimeraný.

10. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalobcu je rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. -38 zo dňa 06. novembra 2018, ktorým zamietol žalobu žalobcu po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Preto kasačný súd v medziach kasačnej sťažnosti preskúmal tento rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania preskúmal i napadnuté

rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu či kasačné námietky žalobcu sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

11. Podľa v znení účinnom ku dňu 27.07.2017 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) tento zákon upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len "").

12. Podľa § 1 ods. 3 citovaného zákona policajtom sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, príslušník informačnej služby, príslušník bezpečnostného úradu a príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže.

13. Podľa § 192 ods. 1, písm. e) citovaného zákona policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

14. Podľa § 192 ods. 5 citovaného zákona o prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d) až g) možno rozhodnúť len do šiestich mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť.

15. Podľa § 194 ods. 1 citovaného zákona rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné; pri prepustení z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. b) a c) sa v odôvodnení rozhodnutia o prepustení uvedú len závery rozhodnutia lekárskej komisie alebo závery posudku služobného klinického psychológa.

16. Podľa § 194 ods. 3 citovaného zákona ak bol policajt prepustený z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. c) až g), možno skončiť služobný pomer dňom doručenia rozhodnutia o prepustení.

17. Podľa § 241 ods. 1 citovaného zákona rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.

18. Podľa § 241 ods. 2 citovaného zákona výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.

19. Podľa § 241 ods. 3 citovaného zákona poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu

20. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu, pričom zistil, že kasačná sťažnosť je čiastočne dôvodná. Podľa názoru kasačného súdu napadnuté rozhodnutie žalovaného neobsahuje dostatok dôvodov na to, aby mohlo byť meritórne preskúmateľné zo strany súdov, vrátane kasačného. Preto pokiaľ rozhodnutie žalovaného, ktoré nespĺňa zákonné predpoklady na meritórny prieskum, správny súd podrobil meritórnemu prieskumu, takého rozhodnutie súdu je predčasné. V zmysle , ktorý sa vzťahuje aj na odvolacie konanie, v odôvodnení správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Žalobca v tejto súvislosti v kasačnej sťažnosti namieta posúdenie začatia plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty na rozhodnutie o prepustení služobného pomeru v zmysle citovaného zákona a v tejto súvislosti aj právne posúdenie tejto právnej otázky krajským súdom a správnymi orgánmi.

21. Kasačný súd poukazuje na to, že žalovaný sa k tejto otázke ako odvolaciemu dôvodu v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevyjadril. Rovnako sa nevyjadril k žiadnemu odvolaciemu dôvodu, ktorý žalobca uviedol v odvolaní. Len vo všeobecnosti uviedol na strane 8 napadnutého rozhodnutia, že sa po dôkladnom preskúmaní personálneho rozkazu, odvolania odvolateľa, stanoviska riaditeľa ústavu i celého spisového materiálu, stotožnil s argumentáciou riaditeľa ústavu k jednotlivým námietkam odvolateľa. Vlastné právne posúdenie odvolacích námietok, vrátane odvolacej námietky týkajúcej sa začiatku plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty, žalovaný neuviedol. Samotné poukázanie na vyjadrenie prvostupňového správneho orgánu k podanému odvolaniu je nepostačujúce a to aj vtedy, ak toto vyjadrenie je súčasťou odvolacieho rozhodnutia. Je potrebné, aby samotný odvolací orgán v zmysle § 241 ods. 3 citovaného zákona konkrétne uviedol, akými úvahami bol on vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Právna úprava neumožňuje odvolaciemu orgánu pri právnom posúdení veci len odkázať na vyjadrenie iného orgánu alebo účastníka konania. Pre úplnosť kasačný súd uvádza, že táto vada preskúmavaného rozhodnutia žalovaného sa vzťahuje nielen na odvolaciu námietku ohľadne začatia plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty na vydanie rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru, ale na všetky odvolacie námietky.

22. Kasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky posúdenie otázky závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti je predmetom správneho uváženia žalovaného a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu v otázke naplnenia obsahu právne neurčitého pojmu „porušenie služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom“, pretože tým by vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 28. apríla 2009, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 3. mája 2011). Účelom personálneho konania je objektívne zistiť, či došlo k takému konaniu, ktoré odôvodňuje v tomto prípade personálnom postihnutí príslušníkovi PZ. Orgán oprávnený rozhodovať o prepustení príslušníka PZ zo služobného pomeru je povinný čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne pochybnosti k prejednávanej veci. Objasniť takýto skutok znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky relevantné skutočnosti, vyhodnotiť dostupné dôkazy v prospech a v neprospech príslušníka PZ a vyhodnotením na základe voľného hodnotenia dôkazu rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné na preukázanie zodpovednosti príslušníka PZ za jeho protiprávne konanie.

23. Celé toto konanie sa však musí premietnuť do odôvodnenia či už prvostupňového rozhodnutia

- personálneho rozkazu alebo do odvolacieho rozhodnutia. Odvolacie rozhodnutie zároveň musí vyhodnotiť všetky relevantné odvolacie námietky tak, aby bolo možné bez akejkoľvek pochybnosti ustáliť, že zo strany príslušníka PZ skutočne došlo k porušeniu služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a zároveň, že ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Tiež z neho musí byť zrejmé, pokiaľ to účastník v odvolaní namieta, prečo bolo rozhodnutie vydané v rámci stanovenej subjektívnej a objektívnej lehoty. V danom prípade takéto vyhodnotenie odvolacích námietok zo strany žalovaného úplne absentuje, čo je dôvod na jeho zrušenie podľa .

24. V tejto súvislosti kasačný súd konštatuje, že otázku začatia plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty na rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru vyhodnotil správny súd bez toho, aby sa k tejto otázke relevantným spôsobom vyjadrili oba správne orgány v inštančnom postupe. Prvostupňový správny orgán bez ďalšieho uviedol, že služobný orgán zistil dôvod prepustenia dňa 18.04.2017 (strana 6 prvostupňového rozhodnutia). Žalovaný na všetky odvolacie námietky len vo všeobecnosti poukázal na stanovisko prvostupňového správneho orgánu k odvolaniu, čo samo o sebe je nedostačujúce. Len na okraj kasačný súd uvádza, že aj toto stanovisko je neurčité, keď uvádza, že rozhodujúce dôkazné prostriedky na vec sa vzťahujúce, ako aj podrobný rozbor týchto dôkazov, ktorí vykonali určení príslušníci zboru, bol ukončený dňa 18.04.2017. Za tejto situácie bolo potom zisťovanie skutočného začiatku plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty zo strany správneho súdu nadbytočné, keďže správny súd nie je súdom skutkovým, pričom samotné neodôvodnenie tejto zásadnej právnej skutočnosti či už v prvostupňovom alebo v druhostupňovom správnom rozhodnutí bolo dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia zo strany správneho súdu .

25. Kasačný súd sa však nestotožnil s kasačnou námietkou, že personálny rozkaz neobsahuje dôvod prepustenia tak, ako to má na mysli Kasačný súd má za to, že dôvod prepustenia zo služobného pomeru (skutok) nemusí byť uvedený vo výroku personálneho rozkazu, ako je to napríklad v rozhodnutiach o trestných činoch, priestupkov či iných správnych deliktoch (napr. rozsudok NS SR sp. zn. ), keďže nevyžaduje uvádzať skutok vo výroku, ale v zmysle cit. zákona môže byť uvedený aj v inej časti personálneho rozkazu, avšak tak, aby bol zrozumiteľne a jasne vyjadrený. V danom prípade sa tak stalo, keď dôvod prepustenia bol uvedený v časti odôvodnenia, čo napokon nenamietal ani sťažovateľ. Nie je chybou, pokiaľ v odôvodnení bolo ďalej pokračované a boli v ňom uvádzané aj vyjadrenia sťažovateľa. Taktiež personálny rozkaz je v súlade s keď obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní, ako aj ďalšie formálne náležitosti uvedené v tomto ustanovení.

26. Čo sa týka meritórnych sťažnostných námietok, napr. že sťažovateľ nevyhotovil žiaden nepravdivý úradný záznam a preto nebol daný dôvod prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1, písm. e) citovaného zákona, tieto kasačný súd nevyhodnotil vzhľadom na to, že dôvodom na zrušenie preskúmavaného správneho rozhodnutia bol nedostatok jeho odôvodnenia, keď neboli vyhodnotené odvolacie námietky týkajúce sa splnenia hmotnoprávnych podmienok na vydanie personálneho rozkazu.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody bolo potrebné rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že kasačný súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle . V ďalšom konaní žalovaný riadne odôvodní svoje nové rozhodnutie tak, že vyhodnotí odvolacie námietky sťažovateľa, uvedie správnu úvahu pri ich vyhodnocovaní a použití právnych predpisov, ktoré aplikoval, vrátane odvolacej námietky o začatí plynutí subjektívnej prekluzívnej lehoty na rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru sťažovateľa. 28. O náhrade trov konania kasačný súd rozhodol v zmysle tak, že úspešnému sťažovateľovi priznal v zmysle právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania na krajskom súde a kasačnom súde v plnom rozsahu.

29. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.