Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Asan/6/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): TESS - SERVIS, spoločnosť s ručením obmedzeným, IČO: 00 613 746, so sídlom Vrbovská cesta 2617/102, Piešťany, zast.: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 93, Poprad, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100902/210138/2015/CI z 23.7.2015, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. -43 z 15.11.2016, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. -43 z 15.11.2016 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 1100902/210138/2015/CI z 23.7.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Sťažovateľovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania na krajskom aj kasačnom súde.

odôvodnenie:

I. Priebeh a výsledok administratívneho konania

1. Žalovaný rozhodnutím č. /CI z 23.7.2015 (ďalej len "preskúmavané rozhodnutie") podľa 74 ods. 4 o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, potvrdil rozhodnutie Colného úradu Trnava č. 1095831/1/143989/2015 z 1.4.2015 (ďalej len "prvostupňové rozhodnutie"), ktorým tento uložil žalobcovi pokutu podľa o spotrebnej dani z minerálneho oleja (ďalej len „) vo výške 10.000 eur za správny delikt podľa

2. Daného správneho deliktu sa mal žalobca dopustiť porušením povinnosti podľa tým, že dňa 11.2.2014 od dodávateľa ELERO, s.r.o. na podklade faktúry č. 14010299 prevzal vybraný minerálny olej PpKN 2710 19 91 s obchodným názvom DIEL MS 7000 v množstve 208 litrov, čím na daňovom území obchodoval s vybraným minerálnym olejom v obaloch väčších ako 150 litrov bez vydaného povolenia na obchodovanie s vybraným minerálnym olejom.

II. Konanie na krajskom súde

3. Včas podanou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave ako správnemu súdu (ďalej len „krajský súd“) 19.8.2015 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, pričom navrhol preskúmavané a prvostupňové rozhodnutie v časti o pokute vo výške 10.000 eur zrušiť a uložiť mu pokutu vo výške 100 eur.

4. Žalobca namietal, že výška uloženej pokuty je vzhľadom na okolnosti prípadu, závažnosť porušenia zákona, resp. jeho následok a žiadnu škodu, zjavne neprimeraná, čím bola porušená zásada proporcionality. V tejto súvislosti uvádzal, že k porušeniu zákona došlo jednorazovo, neúmyselne a v malom rozsahu, napriek čomu mu bola uložená pokuta v maximálnej výške bez zohľadnenia zásad ukladania pokút zakotvených v Výšku pokuty považoval za neprimeranú, nepôsobiacu preventívne, ale likvidačne, pričom jej vymáhanie by ohrozilo jeho podnikateľskú činnosť.

5. Žalobca uviedol, že správnymi orgánmi zistený skutkový stav nespochybňuje a je si vedomý, že sa dopustil správneho deliktu, avšak porušenia povinnosti sa dopustil jednorazovo, neúmyselne, minerálny olej nakúpil iba raz v roku 2014 ako konečný spotrebiteľ na účel použitia do vlastného stroja elektroiskrovej hlbičky a štát tým nebol ukrátený na daniach ani odvodoch, nevznikla mu žiadna finančná ujma. Poukázal pritom na zásadu proporcionality, ktorú sú správne orgány povinné pri správnom trestaní aplikovať, ako aj na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. R (91) členským štátom o správnych sankciách.

6. Žalobca ďalej dôvodil aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 24.4.2008 týkajúcim sa skutkovo obdobného prípadu, v odôvodnení ktorého súd okrem iného konštatoval, že uloženie sankcie zjavne nezodpovedajúcej povahe a závažnosti správneho deliktu je v rozpore s a a že pokiaľ zákonodarca stanovil jednu výlučnú výšku sankcie 500.000,- Sk bez uvedenia kritérií na jej použitie, možno na základe výkladových pravidiel (princíp proporcionality, spravodlivosti a zdravého rozumu) dospieť k záveru, že stanovená výška sankcie sa vzťahuje na najzávažnejšie porušenia zákona, vrátane ich najzávažnejších dôsledkov. Princípu legitímneho očakávania, proporcionality a zdravého rozumu potom zodpovedá, že všetky delikty, ktoré nedosahujú túto úroveň, môžu byť postihované len nižšou sankciou, aj keď zákonodarca nestanovil výslovne rozpätie sankcií.

7. Rozsudkom č.k. -43 z 15.11.2016 krajský súd podľa žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

8. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že žalobca nespochybnil spáchanie správneho deliktu podľa 42 ods. 1 písm. o) a že tento právny predpis bolo potrebné aplikovať aj pri uložení sankcie. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca nekonkretizoval, z akých okolností prípadu by bolo dôvodné usudzovať o "jednorazovosti" jeho konania (podľa obsahu odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu tovar rovnakého druhu žalobca používa vyše 20 rokov a bežne ho nakupoval jedenkrát za 5 rokov) a jeho neúmyselnosti (iba podľa tvrdenia v odvolaní nevedel o tom, že zakúpený tovar je minerálnym olejom), sa krajský súd stotožnil s argumentáciou žalovaného. Uviedol, že ustanovenia colnému úradu neumožňujú uložiť za správny delikt, ktorého sa žalobca dopustil, pokutu v inej výške, ako je suma 10.000 eur. Táto suma je fixne stanovenou výškou pokuty pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu oprávnenú na podnikanie za nesplnenie povinnosti požiadať colný úrad o vydanie povolenia na obchodovanie s vybraným minerálnym olejom. Zákonná úprava jednotnej výšky pokuty a objektívnej zodpovednosti porušovateľa povinnosti podľa krajského súdu vylučovala možnosť aplikácie ustanovenia v porovnaní s pokutami ukladanými podľa ustanovení a daného zákona, ktoré obsahujú určenie rozpätia pokuty a súčasne je výrazom toho, porušenie ktorých povinností zákonodarca považuje za viac, či menej závažné.

9. Stotožňujúc sa so žalovaným krajský súd zastal názor, že v danom prípade nebolo dôvodné ani zohľadnenie právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v konaní o preskúmaní rozhodnutia o uložení pokuty uloženej fyzickej osobe bez oprávnenia na podnikanie, v ktorom k moderácii výšky pokuty došlo s poukazom na za situácie, keď aplikovaný právny predpis () v čase rozhodovania súdu obsahoval pre porušovateľa predpisu priaznivejšiu právnu úpravu, v rámci ktorej súd výšku uloženej pokuty určil (rozsudok sp. zn. z 24.4.2008).

10. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že sa finančné orgány oboch stupňov svojim rozhodovaním nedopustili pochybenia v neprospech žalobcu, ktoré by odôvodňovalo zrušenie preskúmavaných rozhodnutí, a že na základe nesporne zisteného skutkového stavu rozhodli jediným spôsobom vyplývajúcim z osobitného predpisu [ ], ktorá skutočnosť je súčasne podľa ods. l a 2 prekážkou zmeny výšky uloženej sankcie v prospech žalobcu.

III. Konanie na kasačnom súde

A)

11. Žalobca (sťažovateľ) podal riadne a včas proti rozhodnutiu krajského súdu kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť podal z dôvodov podľa a <aspi:// module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523440'&ucin-k-dni='30.12.9999'> teda, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.

12. Namietané dôvody kasačnej sťažnosti videl žalobca (sťažovateľ) v tom, že

- ustanovenie nezakotvilo rozsah, v rámci ktorého možno uložiť sankciu, avšak zákon v ustanovení ustanovil pre správny orgán povinnosť pri určovaní výšky pokuty prihliadať na závažnosť trestaného skutku, dĺžku jeho trvania, ako aj spôsobené následky. Namietal, že finančné orgány oboch stupňov sa týmto ustanovením zákona neriadili. Porušenia povinnosti sa dopustil len jednorazovo, nie opakovane, neúmyselne a následky, ktoré svojim protiprávnym konaním vyvolal, neboli dlhotrvajúce a závažné. Dôvodil, že predmetný minerálny olej nakúpil len raz a v malom množstve, ako konečný spotrebiteľ za účelom použitia do vlastného stroja elektroiskrovej hlbičky,

- pravidlá zakotvené v sú všeobecného charakteru a správny orgán je povinný sa nimi pri určovaní sankcie riadiť. Pokutu uloženú vo výške 10.000 Eur žalobca považoval za rozpornú so zásadou proporcionality, nakoľko ide o pokutu neprimeranú k závažnosti a dôsledkom spáchaného správneho deliktu. Navyše má uložená pokuta skôr likvidačný ako preventívny a represívny charakter. Dôvodil, že zásada proporcionality je pritom jednou zo základných zásad, ktoré sú správne orgány povinné aplikovať v správnom trestaní. Možno ju odvodiť z a čiastočne aj z . Jej zmyslom je nachádzať spravodlivú rovnováhu medzi cieľom a použitými prostriedkami. V správnom trestaní teda musí byť zachovaná určitá rovnováha medzi uloženou sankciou podľa miery zisteného porušenia zákona a sledovaným cieľom (prevencia a represia). V tejto súvislosti žalobca (sťažovateľ) poukázal na Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. R (91) členským štátom o správnych sankciách. Uviedol, že pri uplatňovaní zásad ustanovených v Odporúčaní by sa malo prihliadnuť na požiadavky dobrej a účinnej správy a pokiaľ si tieto požiadavky alebo záujmy vyžadujú ustanoviť výnimky z uplatňovania jednej alebo viacerých z týchto zásad, je nevyhnutné zaručiť čo najvyššiu mieru spravodlivosti v súlade so všeobecnými cieľmi tohto Odporúčania. Toto Odporúčanie síce nemá záväzný charakter, ale je dôležitým interpretačným nástrojom pre správne súdy a má pomáhať výkladu zákonov v oblasti správneho trestania,

- krajský súd sa svojim rozhodnutím odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom poukázal na rozsudok sp. zn. z 24.4.2008 a zdôraznil, že skutkové a právne okolnosti danej veci sú obdobné ako v jeho veci,

- argumentácia krajského súdu o tom, že žalobca (sťažovateľ) nekonkretizoval, za akých okolností prípadu by bolo dôvodné usudzovať o "jednorazovovosti” jeho konania, keďže používal predmetný olej vyše 20 rokov, je nelogická. Dôvodil pritom, že v predmetnej veci sa preskúmava rozhodnutie o uložení pokuty za jeden konkrétny skutok, a to nákup minerálneho oleja dňa 11.2.2014. Pokuta bola teda uložená za jedno porušenie zákona. Považoval za nepochybné, že správne orgány sa nezaoberali následkami protiprávnosti konania žalobcu, resp. toto nijakým spôsobom vo svojich rozhodnutiach neodôvodnili. Zdôraznil, že pri ukladaní sankcie je nevyhnutné vychádzať z princípu individuálnej zodpovednosti za skutok, ktorý má svoju mieru závažnosti a dôsledkov. Namietal, že správne orgány nijako nešpecifikovali, či sa žalobca závažného konania so závažnými následkami aj dopustil.

B)

13. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu súhlasil s napadnutým rozsudkom krajského súdu a s v ňom vysloveným právnym záverom.

IV. Právny názor kasačného súdu

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť od 1.8.2021 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky od 1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (g ods. 4 a 6 v spojení s o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp. zn. . Od 1.8.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

15. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd ( <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523438'&ucin-k-dni='30.12.9999'>) predovšetkým postupom podľa v spojení s <aspi:// module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523439'&ucin-k-dni='30.12.9999'> preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ v lehote včas ( <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z. %2523443'&ucin-k-dni='30.12.9999'>), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom pri svojom rozhodovaní bol vedený nasledujúcimi právnymi úvahami.

16. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o podanej kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku krajského súdu, ktorým krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov vo veci uloženia pokuty za správny delikt opísaný v úvode tohto rozhodnutia.

17. Podľa "Osoba, ktorá chce na daňovom území v rámci podnikania obchodovať s minerálnym olejom podľa , na ktorý nie je ustanovená sadzba dane, minerálnym olejom podľa 4 ods. 7 písm. e), minerálnym olejom podľa 6 ods. 1 písm. e) a g) alebo tovarom, ktorý sa svojím zložením a vlastnosťami približuje k minerálnemu oleju a mohol by byť použitý ako pohonná látka, palivo, prísada do pohonnej látky alebo by bol na tieto účely ponúkaný (ďalej len „vybraný minerálny olej”), a ak je tento vybraný minerálny olej prepravovaný voľne, automobilovými cisternami, železničnými cisternami alebo v obaloch väčších ako 150 litrov, okrem vybraného minerálneho oleja kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 75 až 2710 19 83 a 2710 19 87, musí požiadať colný úrad o vydanie povolenia na obchodovanie s vybraným minerálnym olejom (ďalej len „povolenie na obchodovanie"). Osoba, ktorá chce na daňovom území v rámci podnikania obchodovať s vybraným minerálnym olejom kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 75 až 2710 19 83 a 2710 19 87, musí požiadať colný úrad o vydanie povolenia na obchodovanie, len ak je tento vybraný minerálny olej prepravovaný voľne, automobilovými cisternami, železničnými cisternami alebo v obaloch väčších ako 230 litrov."

18. Podľa "Správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, ak nesplní povinnosť podľa ."

19. Podľa "Colný úrad uloží pokutu za správny delikt podľa odseku 1 písm. n) až r) od 100 eur do 100 000 eur." 20. Podľa (v znení účinnom do 31.12.2017) "Správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, ak nesplní povinnosť podľa 25a ods. l."

21. Podľa (v znení účinnom do 31.12.2017) "Colný úrad uloží pokutu za správny delikt podľa odseku 1 písm. o) alebo písm. p) 10.000 eur."

22. Podľa (v znení účinnom do 31.12.2017) "Pri určovaní výšky pokuty prihliadne colný úrad na závažnosť, dĺžku trvania a následky protiprávneho stavu."

23. Z podkladov súdneho spisu, ktorého súčasťou bol aj kompletný administratívny spis správnych orgánov oboch stupňov, je zrejmé, že skutkový stav medzi účastníkmi konania sporný nebol. V prejednávanom prípade neexistovali žiadne pochybnosti o tom, že žalobca (sťažovateľ) naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu spočívajúcom v nesplnení povinnosti podľa , a to na skutkovom základe opísanom v úvode tohto rozhodnutia.

24. Úlohou kasačného súdu v predmetnej veci bolo preto výlučne vyriešenie právnej otázky, či správne orgány a krajský súd boli pri rozhodovaní viazané pevne stanovenou výškou pokuty, ktorá bola v čase ich rozhodovania taxatívne stanovená v , alebo mali možnosť moderácie a podľa citovaného zákona a mohli prihliadnuť na závažnosť, dĺžku trvania a následky porušenia povinnosti žalobcu (sťažovateľa).

25. V tejto súvislosti je preto nevyhnutné identifikovať podmienky, za splnenia ktorých prichádza do úvahy moderácia sankcie pri správnom trestaní. 26. V predmetnej veci je pritom jednoznačné, že sa jedná o správne trestanie, keďže žalobca (sťažovateľ) bol potrestaný za správny delikt a bola mu uložená sankcia.

27. Je nepochybné, že trestnoprávne princípy sa analogicky aplikujú aj pri správnom trestaní, a že trestanie za správne delikty (v širšom zmysle) podlieha obdobnému režimu ako trestný postih za trestné činy. Takýto záver vyplýva primárne zo znenia Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (ďalej len "Dohovor") a nepriamo je de lege lata premietnutý aj do znenia a ( ), v zmysle ktorého ak ide o aplikáciu základných zásad trestného konania podľa a zásad ukladania trestov podľa nie je správny súd vo veciach správneho trestania viazaný žalobnými (sťažnostnými) bodmi. Napokon aj Odporúčanie výboru ministrov č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách, ktoré bolo schválené Výborom ministrov 13.2.1991 na 452. zasadnutí zástupcov ministrov odporúča vládam členských štátov, aby sa vo svojom práve a aj v praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto odporúčania. Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tohto odporúčania, je v ňom uvedené, že sa vzťahuje na správne akty, ktorými sa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami, či už ide o pokuty alebo iné opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú povahu. Tieto druhy postihu sa považujú za správne sankcie. Súčasne analogické premietanie trestnoprávnych princípov na správne trestanie vyplýva aj z doterajšej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (bližšie pozri napr. sp. zn. z 28.4.2005, sp. zn. z 6.3.2008, sp. zn. z 1.11.2009).

28. Moderáciou sa vo všeobecnosti rozumie zmiernenie sankcie. Je pritom potrebné rozlišovať pred moderáciou z pozície správneho orgánu a pred moderáciou v rámci správneho súdnictva.

29. Z hľadiska rozhodovania správneho orgánu pri správnom trestaní možno skonštatovať, že sa naň vzťahuje zásada legality (zákonnosti). Táto má pri rozhodovaní colného úradu a Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky svoj ústavnoprávny ako i zákonný podklad. Ten ústavnoprávny vyplýva jednak z deklarujúceho Slovenskú republiku ako právny štát ako i z , v zmysle ktorého "Štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon." Zákonné zakotvenie zásady legality je obsiahnuté v daňového poriadku, ktorý je procesnou normou aj pri správe spotrebnej dani z minerálneho oleja, pričom súčasťou správy daní je aj s tým spojené vyvodzovanie administratívnoprávnej zodpovednosti. S odkazom na zásadu legality je preto správny orgán v rámci rozhodovania pri správnom trestaní viazaný znením zákona. Pokiaľ zákon pritom ustanovuje za určitý správny delikt (v širšom zmysle) len jeden druh sankcie alebo len jednu výšku sankcie určitého druhu, nemôže sa správny orgán od takéhoto zákonného určenia odchýliť. Správnemu orgánu totiž právny poriadok neurčuje oprávnenie hodnotiť správnosť, či vhodnosť všeobecne záväznej právnej úpravy. Uvedené má svoj základ v samotnom ústavnoprávnom trojdelení štátnej moci, kde správny orgán ako orgán výkonnej moci nemôže ignorovať zákony prijaté zákonodarným orgánom.

30. V tejto súvislosti možno poukázať aj na plne aplikovateľné závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 18.4.2018, podľa ktorého "Senát

najvyššieho súdu zároveň dáva do pozornosti výklad Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. <aspi://module='JUD'&link='JUD30878SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'> z 05.02.1998, v zmysle ktorého, cit.: „Len taký postup orgánu štátu, ktorý zohľadňuje ústavné princípy citovaného ustanovenia <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb. %2523%25C8l.2'&ucin-k-dni='30.12.9999'> spôsobom a v rozsahu uvedenom vyššie pod bodom 1, je naplnením princípu právnej istoty ako nedielnej súčasti právneho štátu v zmysle <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.1'&ucin-k- dni='30.12.9999'>. Základnou podmienkou v materiálnom právnom štáte je dôsledné dodržiavanie kompetencií orgánmi verejnej moci. V dôsledku uvedeného preto štátnym orgánom Slovenskej republiky zákony upravujúce ich postavenie a právomoci neumožňujú, aby samostatne rozhodovali v konaní nad rámec zákona, t. j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí. Zákonom ustanovený rozsah právomocí jednotlivých orgánov štátu je stabilný a k jeho zmene môže dôjsť len v dôsledku neskoršej a obsahovo odlišnej zákonnej úpravy. Ten orgán štátu, ktorého postavenie a právomoci zákon upravuje, nie je preto oprávnený z vlastného rozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať nad rozsah svojich zákonných právomocí, keďže takéto konanie príslušný právny predpis neupravuje.“Z uvedenej judikatúry jednoznačne vyplýva princíp zákonnosti, ktorý ovláda činnosť verejnej správy ako celok, t. j. limitovanie štátnych orgánov normatívnou právnou úpravou. Podľa odvolacieho súdu nemôže byť tento princíp vylúčený pri uplatňovaní právomoci vykonávateľov verejnej správy ani v rámci administratívneho trestania. Najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, že v posudzovanej veci ide o obligatórne stanovenú výšku pokuty za nesplnenie informačnej povinnosti podľa veta prvá <aspi://module='ASPI'&link='98/2004%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Z uvedeného dôvodu žalovaný nemohol na tento prípad aplikovať <aspi://module='ASPI'&link='98/2004%20Z.z.%252342'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a zohľadniť povahu, závažnosť, či následky porušenia povinnosti. Aj podľa názoru najvyššieho súdu bol žalovaný striktne limitovaný zákonom stanovenou výškou pokuty, a preto nemohol pri rozhodovaní o výške pokuty použiť správnu úvahu, resp. prihliadať na iné ako predmetné riešenie stanovené v administratívno- právnej norme. Správny súd pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v sankčných veciach sa nemôže zaoberať otázkou, či je príslušná sankcia primeraná vo vzťahu ku skutku, keďže príslušná skutková podstata trestania správneho deliktu, v danom prípade v zmysle <aspi://module='ASPI'&link='98/2004%20Z.z.%252342'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, jednoznačne vymedzuje spôsob trestania.Za stavu, že výška pokuty je podľa ustanovenia <aspi://module='ASPI'&link='98/2004%20Z.z.%252342'&ucin- k-dni='30.12.9999'> určená pevnou sadzbou, nebolo možné pristúpiť v danom prípade k moderácii zákonom určenej sadzby pokuty a upravovať jej výšku s ohľadom na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Žalovaný preto postupoval v zmysle zákona, keď pri ukladaní pokuty prihliadal rigorózne len na skutočnosť, že žalobca nesplnil včas svoju informačnú povinnosť."

31. Iný záver nakoniec nevyplýval ani z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 24.4.2008, na ktorý žalobca (sťažovateľ) poukazoval vo svojej žalobe i kasačnej sťažnosti, ktorý však súčasne nesprávne interpretoval. Z daného rozhodnutia je totiž zrejmé, že súd spojil možnosť moderácie sankcie - pokuty ustanovenej pevnou sumou nielen s prihliadnutím na jej normatívne ustanovenie pevnou peňažnou sumou a princíp proporcionality, ale (kumulatívne) i s odkazom na následnú právnu zmenu spočívajúcu v nahradení pevnej sumy pokuty pokutou priaznivejšou - spočívajúcou v určení jej dolnej a hornej výšky.

32. Na základe uvedeného možno preto skonštatovať, že žalovaný a ani prvostupňový orgán nemohli vo svojich rozhodnutiach výšku ukladanej sankcie moderovať, pretože v čase ich rozhodovania ustanovoval zákon výšku sankcie - pokuty len jednou pevnou sumou.

33. Pokiaľ ide o možnosť sankčnej moderácie zo strany správneho súdu, je potrebné poukázať na to, že žaloba v danej veci bola podaná ešte za účinnosti (ďalej len "OSP") podľa jeho 2. hlavy 5. časti, pričom krajským súdom bola v zmysle okamžitej aplikability ( ) rozhodovaná v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania v zmysle .

34. To znamená, že bolo potrebné posúdiť možnosti sankčnej moderácie za pôvodnej procesnej právnej úpravy danej ako i právnej úpravy de lege lata danej . Sankčná moderácia v oboch prípadoch bola/je súčasťou tzv. plnej jurisdikcie. V zmysle §

250i ods. 2 a mohol správy súd vo veci, v ktorej správny orgán rozhodol o uložení sankcie, na základe vykonaného dokazovania sám rozhodnúť o uložení peňažnej sankcie, ak došiel k záveru, že má byť rozhodnuté inak, než rozhodol správny orgán.

35. Hoci z uvedeného "nejasného" vymedzenia neboli explicitne zrejmé limity rozhodovania správneho súdu, z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplynul ustálený záver, že by správny súd mohol v danom prípade rozhodnúť takým spôsobom, akým nemohol rozhodnúť v administratívnom konaní správny orgán. Zo samotnej povahy prieskumu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu možno pritom vyabstrahovať, že podstatou danej sankčnej moderácie bolo nahradiť nezákonný výrok rozhodnutia správneho orgánu rozhodnutím správneho súdu, avšak len takým, ktoré mohol pôvodne vydať aj správny orgán. Pri plnej jurisdikcii môže totiž správny súd rozhodnúť v samotnej administratívnej veci spôsobom, akým nemohol rozhodnúť správny orgán len vtedy, ak to výslovne ustanoví zákon.

36. Tento záver vyplýva aj judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp. zn. z 21.02.2018) ako i Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý vo vzťahu k svojmu uzneseniu sp. zn. z 5.9.2018 pod č. 76/2018 v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky publikoval nasledovnú právnu vetu "To, ako je ustanovenie týkajúce sa správnej sankcie v zákone naformulované, je výlučne vecou a taktiež zodpovednosťou zákonodarného orgánu, pričom moderácia správnej sankcie, či už správnym orgánom, alebo súdom, je možná len v rámci zákonodarným orgánom stanovených hraníc."

37. Podstata sankčnej moderácie v spočíva v tom, že v rámci správnou žalobou napadnutého rozhodnutia správneho orgánu výrok o vine za správny delikt (v širšom zmysle) zostane nezmenený, ale správny súd zmení v prospech žalobcu výrok o sankcii. Konkrétne dôjde k zmene tohto výroku buď vo vzťahu k druhu sankcie (správny súd uloží miernejšiu sankciu), alebo vo vzťahu k výške uloženej sankcie (správny súd uloží sankciu v menšej výmere), alebo k upusteniu od uloženia sankcie, pričom správny súd môže rozhodnúť len tak, ako mohol rozhodnúť správny orgán (viď Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. . Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 1019 s.).

38. preto nepredstavuje zmenu v možnosti moderačného rozhodovania správneho súdu i keď na rozdiel od svojho procesného predchodcu je v ňom zákaz vybočiť z mantinelov zákonnej úpravy vyjadrený explicitne v . Z tohto dôvodu preto neprichádza do úvahy ani aplikácia "benefitu" vyplývajúca z druhej vety , pretože ani sankčná moderácia podľa a ani tá podľa neumožňovali správnemu súdu rozhodnúť mimo tých zákonných rámcov, aké sa vzťahovali na rozhodovanie správnych orgánov.

39. V opísanom rozsahu je preto zrejmé, že krajský súd svojim rozhodnutím neporušil zákon v rozsahu žalobcom (sťažovateľom) namietaných dôvodov kasačnej sťažnosti týkajúcich sa nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonenia sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.

40. Napadnutý rozsudok krajského súdu bol vydaný v konaní o správnej žalobe vo veci správneho trestania podľa . V tomto type konania nie je v zmysle správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby v rozsahu vymedzenom v až e) .

41. Podľa "Kasačný súd je viazaný sťažnostnými bodmi; to neplatí, ak napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom krajský súd nebol viazaný žalobnými bodmi. Na dôvody, ktoré účastník konania uviedol až po uplynutí lehoty na podanie kasačnej sťažnosti, kasačný súd neprihliada".

42. V zmysle citovaného ustanovenia teda kasačný súd nie je viazaný vo veciach správneho trestania sťažnostnými bodmi. Absencia viazanosti žalobnými bodmi sa v zmysle vzťahuje aj na aplikáciu základných zásad ukladania trestov podľa , ktoré je potrebné použiť na správne trestanie. Jednou z elementárnych zásad ukladania trestov, ktorá je signifikantná pre súdne trestné konanie, je zásada použitia neskoršej priaznivejšej právnej úpravy vyjadrená v .

43. Podľa "Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie."

44. V zákonnej rovine je zásada použitia neskoršej priaznivejšej právnej úpravy vymedzená v , podľa ktorého "Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší."

45. Na úrovni medzinárodného práva je daná zásada zakotvená v čl. 15 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a v čl. 49 ods. 1 Listiny základných práv Európskej únie, pričom ju možno odvodiť aj od čl. 7 Dohovoru (viď rozsudok veľkého senátu Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Scoppola proti Taliansku č. 10249/03 z 17. 9. 2009).

46. Za priaznivejšiu zmenu pre páchateľa možno pritom považovať aj takú zmenu zákona, ktorá pôvodnú sankciu vo forme pokuty vyjadrenej pevnou sumou následne vymedzí rozpätím s tým, že hornou hranicou bude suma, ktorá zodpovedá výške pôvodnej pokuty.

47. Presne k takejto zmene pritom došlo aj pri správnom delikte, zo spáchania ktorého bol uznaný vinným a potrestaný žalobca (sťažovateľ). Podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2017, t.j. v čase rozhodovania orgánov verejnej správy (preskúmavané rozhodnutie bolo vydané 23.7.2015), sa správneho deliktu podľa dopustila právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, ak nesplnila povinnosť podľa 25a ods. l, za čo jej bolo možné podľa colným úradom uložiť pokutu vo výške 10.000 eur. Podľa právnej úpravy účinnej od 1.1.2018 však za ekvivalentný správny delikt podľa uloží colný úrad podľa pokutu od 100 eur do 100 000 eur.

48. Aplikácia zásady použitia neskoršej priaznivejšej právnej úpravy zo strany správneho súdu, ktorá nastala až po vydaní (právoplatnosti) preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu, bola už Najvyšším súdom Slovenskej republiky pripustená jeho rozsudkom sp. zn. z 5.11.2019 publikovaným v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 20/2021. Podľa právnej vety tohto rozhodnutia "Rešpektujúc princípy správneho trestania, ak správne orgány v rámci konania o správnom delikte uložili sankciu v súlade s právnou úpravou účinnou v čase, keď o tejto sankcii rozhodovali, avšak následne v priebehu súdneho prieskumu došlo k zmene právnej úpravy v prospech páchateľa, ktorý namietol neprimeranosť (neproporcionálnosť) peňažnej sankcie, pôvodne uloženej správnym orgánom, je povinnosťou správneho súdu prihliadať na zmenu v právnej úprave sankcie, a to aj v prípade, že táto zmena nastala hoci až po právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov vo veci samej."

49. S daným rozhodnutím sa Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v plnom rozsahu stotožňuje.

50. Rovnako možno poukázať aj na totožný právny záver, ktorý zaujal rozšírený senát Najvyššieho správneho súdu Českej republiky v uznesení sp.zn. - 46 z 16.11.2016, podľa ktorého "Rozhoduje-li krajský soud ve správním soudnictví o žalobě proti rozhodnutí správního orgánu, kterým bylo rozhodnuto o vině a trestu za správní delikt v situaci, že zákon, kterého bylo použito, byl po právní moci správního rozhodnutí změněn nebo zrušen, je povinen přihlédnout k zásadě vyjádřené ve větě druhé čl. 40 odst. 6 Listiny základních práv a svobod, podle níž se trestnost činu posoudí a trest ukládá podle právní úpravy, která nabyla účinnosti až poté, kdy byl trestný čin spáchán, je-li to pro pachatele příznivější."

51. Pre pripustenie aplikácie zásady použitia neskoršej priaznivejšej právnej úpravy v rozhodovanej veci je však potrebné vysporiadať sa ešte s otázkou, či sa táto zásada vzťahuje aj na takú legislatívnu zmenu, ktorá nastala až po vydaní (právoplatnosti) rozhodnutia krajského súdu. Inými slovami je potrebné ustáliť, či takúto legislatívnu zmenu je povinný zohľadniť kasačný súd v prípade, ak na ňu nemohol prihliadnuť krajský súd.

52. Vo vzťahu citovanému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 5.11.2019 je v tejto súvislosti potrebné uviesť, že tento sa týkal odlišnej skutkovej situácií, než je v rozhodovanej veci, pretože preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané 1.6.2015 a rozhodnutie krajského súdu 11.10.2018, pričom legislatívna zmena nadobudla účinnosť 1.1.2018, čo znamená, že ju krajský súd mohol (mal) zohľadniť pri svojom rozhodovaní.

53. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky však zdôrazňuje, že v rozhodovanej veci preskúmavané rozhodnutie bolo vydané 23.7.2015 a rozhodnutie krajského súdu 15.11.2016, pričom k legislatívnej zmene došlo až s účinnosťou od 1.1.2018.

54. Medzi rozhodovaním krajského súdu a kasačného súdu v správnom súdnom konaní je rozdiel. Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v rámci správnej žaloby vo veciach správneho trestania má síce povahu prieskumného konania, pričom pre rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu ( ), avšak v rozsahu skutočností vymedzených v nie je správny súd v tomto konaní viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Keďže jednou zo zásad ukladania trestov v zmysle je aj zásada použitia neskoršej priaznivejšej právnej úpravy, je jej zohľadňovanie zo strany správneho súdu logické a žiadúce. I keď jednoznačne platí, že správne súdne konanie nie je pokračovaním konania administratívneho, vo veciach správneho trestania musí byť zohľadnený rozdiel medzi správnym súdom a správnym orgánom z pohľadu ich nezávislosti. Pokiaľ sa pritom aj na správne trestanie vzťahuje Dohovoru, nemôžu správne orgány naplniť jeho požiadavky týkajúce sa rozhodovania vo veci "nezávislým a nestranným súdom", čo odzrkadľuje potrebu efektívneho správneho súdneho prieskumu. Jeho vyjadrením je v podmienkach Slovenskej republiky absencia viazanosti rozsahom a dôvodmi žaloby ( ) a možnosť sankčnej moderácie ( ). Tieto oprávnenia sú ale primárne spojené s rozhodovaním krajského súdu a na rozhodovanie kasačného súdu sa prenášajú len v obmedzenej miere.

55. Kasačný súd síce vo veciach správneho trestania tiež nie je viazaný kasačnými bodmi ( ), avšak neprihliada na skutočnosti uvedené po uplynutí lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (druhá veta ), na novoty, t.j. nové skutočnosti a dôkazy ( ) a pre jeho rozhodnutie je rozhodujúcim stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu ( ). Uvedené je premietnutím toho, že správne súdne konanie je jednoinštančné ( ) a kasačná sťažnosť predstavuje mimoriadny opravný prostriedok na preskúmanie zákonnosti právoplatného rozhodnutia krajského súdu ( ). Kasačný súd tiež nie je oprávnený vykonať sankčnú moderáciu, pretože zákon k tomu oprávňuje len krajský súd (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 9.5.2019 publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 65/2019).

56. Z uvedeného možno odvodiť, že kasačný súd by mohol a musel zásadu použitia neskoršej priaznivejšej právnej úpravy uplatňovať vo svojom rozhodovaní len, ak by to výslovne ustanovovala zákonná právna úprava, resp. ak by takéto zohľadňovanie malo povahu trestnoprávnej zásady uplatňovanej v trestnom konaní dovolacím súdom.

57. Explicitná právna úprava v tomto smere v absentuje a nevyplýva ani zo žiadneho iného zákona.

58. V trestnoprávnej rovine zároveň síce platí, že zásada použitia neskoršej priaznivejšej právnej úpravy nie je premietnutá ako jeden z dôvodov pre podanie dovolania ( ), resp. obnovy konania ( ), avšak jej zohľadňovanie v rámci prebiehajúceho dovolacieho konania vyplýva z judikatúry (trestného kolégia) Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V zmysle prvej právnej vety uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 15.1.2013, publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 46/2014 "Dovolací súd posudzuje napadnuté rozhodnutie z hľadiska súladu so zákonom účinným v čase vyhlásenia tohto rozhodnutia. Pri rozhodovaní o dovolaním napadnutej okolnosti patriacej do oblasti posudzovania trestnosti činu alebo ukladania trestu však zohľadní aj zmenu právneho stavu v čase od vyhlásenia napadnutého rozhodnutia do momentu rozhodovania dovolacieho súdu, ktorá je relevantná v súvislosti s ústavným princípom retroaktivity , resp. jeho zmeny priaznivej pre páchateľa ( a

<aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%25232'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ) a dôsledkom aplikácie tohto princípu pre možné rozhodovanie v novom konaní."

59. Z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je teda zrejmé, že zásada použitia neskoršej priaznivejšej právnej úpravy sa aplikuje v trestnom konaní aj v rámci rozhodovania dovolacieho súdu, t.j. pri rozhodovaní o mimoriadnom opravnom prostriedku.

60. Obdobne sa pritom k aplikácií zásady použitia neskoršej priaznivejšej právnej úpravy v rámci dovolacieho konania stavia aj odborná spisba, v zmysle ktorej "Ak teda o otázkach spadajúcich do rámca trestnosti činu bolo už právoplatne rozhodnuté, možno tieto otázky opätovne posudzovať len v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku" (ZÁHORA, Jozef. [Časová pôsobnosť]. In: BURDA, Eduard, ČENTÉŠ, Jozef, KOLESÁR, Juraj, ZÁHORA, Jozef a kol. . 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2010, ISBN 978-80-7400-324-0.)

61. Pokiaľ sa teda zásada použitia neskoršej priaznivejšej právnej úpravy v uvedenom rozsahu používa pri súdnom trestaní, mala by sa analogicky v zmysle aplikovať aj na správne trestanie, resp. naň nadväzujúci správny súdny prieskum a teda i kasačné konanie. Kvázi ekvivalentom trestnoprávneho dovolania je totiž v správnom súdnom konaní práve kasačná sťažnosť. Inak povedané, pokiaľ sa na zásadu použitia neskoršej priaznivejšej právnej úpravy prihliada v trestnom konaní aj v konaní o dovolaní, je na mieste na ňu prihliadať aj v správnom súdnom konaní v konaní o kasačnej sťažnosti a to aj v prípade, ak ku legislatívnej zmene priaznivejšej pre páchateľa došlo až po právoplatnosti rozhodnutia krajského súdu.

62. Z uvedeného teda vyplýva povinnosť kasačného súdu s odkazom na , zohľadniť aj v kasačnom konaní legislatívnu zmenu, ktorú v danej veci predstavuje zmena účinná od 1.1.2018 (). Hoci sa takýto výklad môže javiť ako rozporný s , v zmysle ktorého je pre kasačný súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia krajského súdu, jeho potreba vyplýva z ústavne konformného výkladu , v nadväznosti na zásadu použitia neskoršej priaznivejšej právnej úpravy majúcu ústavný i medzinárodný základ ( ).

63. Pre úplnosť možno uviesť, že Najvyšší správny súd Slovenskej republiky aplikujúc zásadu použitia neskoršej priaznivejšej právnej úpravy aj na kasačné konanie sa vydal cestou širšej ochrany subjektívnych práv v správnom súdnictve než Najvyšší správny súd Českej republiky, ktorý túto možnosť v rámci kasačného konania aj s odkazom na inú trestnoprávnu judikatúru v uznesení rozšíreného senátu sp.zn. - 46 z 16.11.2016 odmietol týmito slovami "[52] Rozšířený senát dodává, že výše vyslovené závěry neplatí pro Nejvyšší správní soud, neboť ten je orgánem rozhodujícím o mimořádném opravném prostředku. Rozhodnutí krajského soudu o žalobě je pravomocným výsledkem soudního přezkumu, včetně uplatnění plné jurisdikce. Proto v rámci řízení o kasační stížnosti již nemůže být zohledněna právní úprava, která by nabyla účinnosti poté, co právní moci nabylo rozhodnutí krajského soudu. Nejvyšší správní soud v řízení o kasační stížnosti bez ohledu na uplatněné kasační námitky ex offo přezkoumá, zda bylo správně aplikováno právo v předcházejících řízeních. Je tedy i povinen se zabývat právním stavem a jeho případnými změnami nastalými až do okamžiku rozhodování krajského soudu a zkoumat v rámci kasačního přezkumu, zda krajský soud dostál své vlastní povinnosti zkoumat tuto otázku před svým rozhodnutím. Podobná je ostatně situace při rozhodování o trestných činech. V trestní judikatuře se ustálil názor, že změna právní úpravy, byť by nová právní úprava vyznívala ve prospěch pachatele, zásadně není důvodem pro podání mimořádného opravného prostředku (srov. usnesení Nejvyššího soudu ze dne 18. 1. 2006, sp. zn. , č. 52/2006 Sb. NS, ze dne 23. 3. 2006, sp. zn. , č. 17/2007 Sb. NS, či ze dne 27. 10. 2010, sp. zn. )."

64. S poukazom na uvedené dôvody dospel kasačný súd k záveru, že o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, než rozhodli správne orgány oboch stupňov. Vzhľadom na požiadavku hospodárnosti konania kasačný súd nevidel dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu, pretože skutkový stav považoval za dostatočne zistený a samotné právne posúdenie veci čo do kvalifikácie sankcionovaného konania nebolo materiálne nesprávne. Preto kasačný súd podľa rozsudok krajského súdu zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného č. 1100902/210138/2015/CI z 23.7.2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom viazaný vysloveným právnym názorom kasačného súdu ( ) bude vo vzťahu k rozhodovaniu o sankcii

za dotknutý správny delikt postupovať v naznačenom smere, teda s odkazom na a per analogiam zohľadní pri rozhodovaní zmenu rozhodnej právnej úpravy v znení účinnom od 1.1.2018.

65. O náhrade trov konania rozhodol kasačný súd podľa <aspi:// module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523467'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, ods. 2 <aspi:// module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523467'&ucin-k-dni='30.12.9999'> v spojení s veta prvá <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> tak, že žalobcovi (sťažovateľovi), ktorý bol v konaní úspešný, priznal úplnú náhradu trov konania proti žalovanému za celé konanie, t. j. konanie pred krajským aj kasačným súdom. O výške náhrady trov konania rozhodne Krajský súd v Trnave podľa <aspi:// module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523175'&ucin-k-dni='30.12.9999'> samostatným uznesením.

66. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 ( prvá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok.