Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžr/2/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LLM. (spravodajca), v právnej veci navrhovateľa (odvolateľa): JUDr. Š. S., R. R. XX, Y. E., proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, Ružová dolina 27, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: W.Á. O., O. N. XXXX/XX, X., korešpondenčná adresa: Š. XX/X, X., právne zastúpený: JUDr. Anna Mišová, advokátka, Pevnostný rad 6, Komárno, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V-30284/13 z 18. februára 2014, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -59 z 14. januára 2020, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -59 zo 14. januára 2020 p o t v r d z u j e .

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ,,krajský súd“) podľa (ďalej len „“) potvrdil preskúmavané rozhodnutie odporcu, č. V-30284/13 z 18. februára 2014 (ďalej aj len „rozhodnutie odporcu“), ktorým odporca podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „katastrálny zákon“) zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, týkajúceho sa nehnuteľnosti vedenej na liste vlastníctva č. XXXX, KÚ Y. J., a to bytu č. 1, na prízemí bytového domu s Č.. XXX, J. XX, postavenom na pozemku registra „C“ KN parc.č. 154/3 vrátane spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 277/10000 na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a na pozemku registra „C“ KN 154/3, zastavané plochy a nádvoria o výmere 330 m2.

2. Dňa 11. decembra 2013 bol odporcovi doručený návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností evidovaný pod číslom konania V-30284/13, ktorého prílohu tvorila listina - Kúpna zmluva uzatvorená 11. decembra 2013 medzi navrhovateľom a ďalším účastníkom (ďalej aj ,,kúpna zmluva“). Táto kúpna zmluva bola podpísaná navrhovateľom-kupujúcim a súčasne ju navrhovateľ na základe plnej moci podpísal aj za predávajúceho-ďalšieho účastníka. V zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad preskúmal zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Odporca posúdil platnosť zmluvy z hľadiska (ďalej len „“), a síce, že zástupcom nemôže byť ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V danom prípade išlo podľa odporcu o reálny rozpor záujmov a teda o absolútne neplatný právny úkon v zmysle ,

keďže kupujúci konal v mene predávajúceho (podpísal kúpnu zmluvu) a na tento právny úkon, vzhľadom na odvolanie plnej moci, ktoré odporcovi doručil ďalší účastník 12. decembra 2013 a 13. decembra 2013 podpísané 11. decembra 2013, nebol splnomocnený. Z toho dôvodu odporca konštatoval, že predložená zmluva nebola spôsobilá na to, aby na jej základe mohol byť povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, a preto odporca návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zamietol.

3. Krajský súd uviedol, že inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra, pričom odporcovi prináleží rozhodovať o tom, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Ďalej uviedol, že vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na návrh účastníka konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje obligatórne náležitosti návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť a správny orgán v priebehu tohto konania posudzuje podstatné náležitosti listín aj podľa príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách § 42 ods. 1 a ods. 2 uvedeného zákona.

4. Krajský súd sa stotožnil s právnym názorom správneho orgánu, že predložená zmluva nebola spôsobilá na to, aby na jej základe mohol byť povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a uviedol, že odporca pri rozhodovaní o povolení vkladu posudzoval všetky skutočnosti, ktorých posúdenie mu pred povolením vkladu zákon ukladá. Krajský súd konštatoval, že odporca rozhodol správne, keď návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zamietol, pretože jedným z predpokladov pre pôsobenie zástupcu je, že jeho záujmy nesmú byť v rozpore so záujmami zastúpeného, v opačnom prípade by zastúpenie nemohlo plniť svoju funkciu. Krajský súd uviedol, že tento predpoklad platí aj pre zmluvné zastúpenie, takže vylučuje plnomocenstvo v tých prípadoch, kde záujmy zástupcu a zastúpeného sú v rozpore. Ďalej konštatoval, že zastúpenie v rozpore so znením , spôsobuje neplatnosť právneho úkonu, ktorý urobil zástupca ( ), pretože by šlo o právny úkon, ktorý odporuje zákonu. K tomu ďalej poukázal na to, že v plnej moci nebolo výslovne uvedené, že splnomocnenec je oprávnený uzatvoriť kúpnu zmluvu v postavení kupujúceho za ďalšieho účastníka ako predávajúceho. Ďalší účastník splnomocnil navrhovateľa iba na vykonanie prevodu zdedeného bytu vedeného na liste vlastníctva č. XXXX, na spísanie kúpnej zmluvy a jej podpísanie za zastúpeného a podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Navrhovateľ však nebol splnomocnený na to, aby previedol byt ďalšieho účastníka na svoju osobu a preto, ak navrhovateľ previedol na seba nehnuteľnosť patriacu ďalšiemu účastníkovi konal nielen v rozpore s obsahom plnej moci, ale aj v rozpore s , a to bez ohľadu na to, či mal vedomosť o odvolaní plnej moci. Krajský súd sa preto stotožnil so záverom odporcu, že navrhovateľ konal v rozpore so záujmami ďalšieho účastníka, následkom čoho vyhodnotil predloženú kúpnu zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon, ktorý je v rozpore s .

5. Odvolateľ podal včas odvolanie proti napadnutému rozsudku z dôvodu, že krajský súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ďalej z dôvodu, že krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu, že rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

6. Odvolateľ poukázal na § 22 ods. 5 katastrálneho zákona a namietal, že krajský súd nerozlíšil medzi začatím konania a samotným vkladovým konaním. Ďalej namietal, že krajský súd napadnutý rozsudok neodôvodnil ani právne ani skutkovo, keďže podľa odvolateľa sa nezaoberal právomocou Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru, ktorý nie je oprávnený posudzovať kolíziu záujmov podľa v konaní o povolenie vkladu. Odvolateľ uviedol, že v praxi sú akceptované napríklad prípady, kedy v dedičskom konaní jeden dedič zastupuje druhého a preto tento výklad možno analogicky aplikovať aj na katastrálne konanie., pretože záujmy splnomocniteľa a splnomocnenca nie sú v rozpore. Namietal, že odvolanie splnomocnenie mu nebolo doručené a preto ho nepovažuje za zaniknuté. Odvolateľ poukázal na o správnom konaní (správny poriadok) upravujúci začatie konania a namietal, že odporca mal vo vkladovom konaní pokračovať a to s účastníkmi konania bez splnomocnenca-t.j. ďalšieho účastníka, keďže ani súdy neprestanú so stranami sporu konať len preto, že im bolo doručené odvolanie plnej moci niektorej zo strán. V tejto súvislosti namietal, že odporca svojim rozhodnutím išiel nad rámec svojich kompetencií, vydal arbitrárne rozhodnutie, kde iba stroho uviedol, že zmluva nie je spôsobilá na povolenie vkladu. Ďalej namietal, že rozhodnutie odporcu je v

rozpore so zákonom, odporca neposúdil skutkový stav, nepreveril všetky skutočnosti a nevykonal žiadne dokazovanie, ale sa riadil len vlastnými úvahami. S poukazom na § 22, § 28, § 30 a § 31 katastrálneho zákona namietal, že krajský súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a, že vec nesprávne právne posúdil. Namietal, že v čase uzavretia zmluvy konal v rámci a v súlade so splnomocnením a prejavenou vôľou ďalšieho účastníka. Poukázal na katastrálneho zákona a ustanovenia týkajúce sa inštitútu zastúpenia.

7. Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

8. Ďalší účastník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol okolnosti, ktoré by mohli smerovať k zmene alebo zrušeniu rozhodnutia odporcu. Podľa ďalšieho účastníka je z odvolania zrejmý postup odvolateľovho vopred premysleného cieľa špekulatívnym spôsobom nadobudnúť byt ďalšieho účastníka a zneužiť jeho jazykovú bariéru, neskúsenosť a dôverčivosť. Podľa ďalšieho účastníka ho odvolateľ už v roku 2009 naviedol na podpísanie plnej moci na nakladanie s nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom súdneho konania o neplatnosť závetu a listiny o vydedení. Ďalší účastník neovláda slovenský jazyk v dostatočnej miere, obsahu plnej moci neporozumel a podpísal ho len z dôvodu, že dôveroval odvolateľovi a myslel si, že mu chce pomôcť s dedičstvom a nie nadobudnúť jeho byt. Dňa 19. marca 2012 dal odvolateľ ďalšiemu účastníkovi podpísať ďalšie plnomocenstvo, ktoré následne priložil ku vkladovému konaniu vedeného odporcom. Ďalší účastník v mesiaci september odvolateľovi ústne oznámil, že má nového právneho zástupcu a nesúhlasí s tým, aby ho ďalej zastupoval odvolateľ pri akýchkoľvek úkonoch súvisiacich s konaním o dedičstve, pretože sa domnieval, že odvolateľa splnomocnil len na toto konanie a nie aj na nakladanie s nehnuteľnosťami, pretože túto skutočnosť mu odvolateľ nepovedal a nikdy mu nedal ani vyhotovenie plnej moci, podľa ktorej bol k tomu oprávnený. Ďalší účastník uviedol, že odvolateľ sa mu v roku 2009 predstavil a vystupoval voči nemu ako advokát, v dôsledku čoho sa ďalší účastník domnieval, že ho bude zastupovať v konaní týkajúcom sa dedičstva. Pokiaľ ide o tvrdenie, že ďalší účastník nespochybnil prevod vlastníckeho práva k bytu podľa ďalšieho účastníka neobstojí, pričom k tomu poukázal na to, že žalobou v konaní , vedenom na Okresnom súde Bratislava I sa domáha určenia neplatnosti Kúpnej zmluvy z 11. decembra 2013, čím dal najavo, že táto zmluva neobsahuje jeho vôľu. Vzhľadom na uvedené ďalší účastník navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok krajského súdu.

9. V zmysle g ods. 4 a 6 v spojení s o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,“) odo dňa 01. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd SR činnosť a stal sa príslušným na konanie vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konali senáty správneho kolégia Najvyššieho súdu SR. Predmetné odvolanie bolo predložené Najvyššiemu súdu SR 11.mája 2020 a bolo zaregistrované pod sp.zn. . V zmysle uvedeného je od 01. augusta 2021 na konanie o predmetnom odvolaní príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola v zmysle v súlade s platným a účinným Rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu SR náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená senátu 5S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v nadväznosti na uvedené, konajúci v prejednávanej veci ako súd odvolací ( veta prvá v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa veta prvá v spojení s a nasl. ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk <http://www.nssud.sk>. Odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa v spojení s druhá veta ako vecne správny potvrdil.

10. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a už uvedené dôvody dopĺňa.

11. Odvolací súd považuje za kľúčové pre posúdenie veci vysporiadanie sa s otázkou, či je kúpna zmluva podpísaná jednou zo zmluvných strán (kupujúcim) na strane kupujúceho (konajúceho osobne) ako i na strane predávajúceho (ktorý bol pri podpise kúpnej zmluvy zastúpený kupujúcim), t.j. ktorú na základe takého splnomocnenia podpísal za obe strany kupujúci, spôsobilá pre vykonanie vkladu vlastníckeho práva do katastra.

12. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pri posudzovaní otázky týkajúcej sa rozporu v záujmoch je vždy je potrebné vychádzať z konkrétneho právneho úkonu. V prejednávanej veci sa jednalo o kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Predmetná kúpna zmluva bola za obe strany podpísaná odvolateľom, ktorý v zmluvnom vzťahu vystupoval ako kupujúci (konajúci osobne), pričom za predávajúceho kúpnu zmluvu podpisoval odvolateľ ako jeho zástupca vychádzajúc z udeleného splnomocnenia na podpis kúpnej zmluvy.

13. Toto splnomocnenie bolo udelené prvý raz v čl. V. Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 03. augusta 2009 (ďalej aj ,,ZBZ“) uzatvorenej medzi odvolateľom ako budúcim nadobúdateľom (pravdepodobne budúcim kupujúcim) a ďalším účastníkom ako domnelým dedičom (pravdepodobne budúcim predávajúcim), ktorého podpis bol úradne overený dňa 4. augusta 2009, a následne druhý raz i v osobitnom plnomocenstve udelenom ďalším účastníkom odvolateľovi dňa 19. marca 2012.

14. Podľa zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odvolacieho súdu je zrejmé, že v danom prípade išlo v prípade zástupcu (odvolateľa) a zastúpeného (ďalšieho účastníka) o taký zmluvný vzťah, z ktorého je zrejmé, že záujmy týchto strán budú logicky protichodné vychádzajúc už zo samotnej podstaty ich zmluvného postavenia (kupujúci - odvolateľ a predávajúci - ďalší účastník).

15. Odvolací súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. z 28. marca 2012, v ktorom išlo o skutkovo podobnú situáciu, kedy správa katastra zamietla návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností z kúpnej zmluvy, ktorú za predávajúceho aj za kupujúceho podpísala tá istá osoba. Najvyšší súd SR sa v citovanom rozsudku vyjadril k rozporu záujmov kupujúceho a predávajúceho nasledovne: „Pretože medzi predávajúcim a kupujúcim v zmluve o prevode nehnuteľností reálne existuje rozpor v záujmoch (napr. predávajúci má záujem získať čo najvyššiu kúpnu cenu, naproti tomu u kupujúceho je tendencia opačná), pre tento prípad platí obmedzenie vyplývajúce z ustanovenia , podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Porušenie tohto zákonného obmedzenia má za následok neplatnosť právneho úkonu v zmysle “). 16. Aj s poukazom na uvedené odvolací súd konštatuje, že správa katastra v tomto prípade správne posudzovala platnosť zmluvy z hľadiska , podľa ktorého zástupcom nemôže byť ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Účelom posudzovania rozporu pri právnom úkone, z ktorého povahy takýto rozpor vyplýva je hlavne ochrana záujmov zastúpeného. Ako už odvolací súd uviedol, keďže z povahy kúpnej zmluvy vyplýva protichodné postavenie zmluvných strán, zastupovanie o aké ide vo veci samej bude v tomto prípade vylúčené už zo samotnej povahy veci. Keďže podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, odporca prijal správny záver vo vzťahu k tomu, že predložená kúpna zmluva nebola spôsobilá na to, aby na jej základe mohol byť povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

17. Pokiaľ odvolateľ argumentoval ZBZ, ktorá mala obsahovať vôľu ďalšieho účastníka (ako predávajúceho) a aj splnomocnenie, odvolací súd naviac uvádza, že z obsahu predloženej Kúpnej zmluvy ktorá tvorila prílohu návrhu na vklad vlastníckeho práva je zrejmé, že táto sa z hľadiska jej obsahu, v porovnaní s návrhom znenia kúpnej zmluvy uvedenej v ZBZ líši v prípade ustanovenia, ktoré upravuje zásadnú podmienku, ktorou je stanovenie kúpnej ceny. Z uvedeného je zrejmé, že odvolateľ sa pri spísaní a podpise kúpnej zmluvy odchýlil od podmienok a obsahu dohodnutého v ZBZ, preto ani jeho argumentácia touto ZBZ sama o sebe neobstojí.

18. Z vyššie uvedeného vyplýva záver, že odporca nepostupoval v rozpore so zákonom, keď zamietol odvolanie odvolateľa a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Odvolací súd nemohol preskúmať samotnú neplatnosť kúpnej zmluvy, pretože takéto určenie takisto patrí do právomoci všeobecného súdu v civilnom sporovom konaní, avšak odvolací súd bol v tomto prípade príslušným na

preskúmanie záverov odporcu ohľadom spôsobilosti predmetnej kúpnej zmluvy a jej príloh pre vykonanie vkladu vlastníckeho práva do katastra, keďže od tejto skutočnosti sa odvíja v konečnom dôsledku aj zákonnosť postupu a s tým spojeného následného rozhodnutia odporcu. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa v spojení s druhá veta ako vecne správny potvrdil.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia a v spojení s tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľ bol v konaní neúspešný a odporca nemá zo zákona nárok na ich náhradu.

20. Tento rozsudok prijal Najvyšší správny súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.