Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)e92/383548.a816c7.pdf
PDF · 128.56 KB
No categories available
10Sžr/71/2011
Najvyšší súd 10Sžr/71/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Zuzany Ďurišovej a z členov JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Milana Moravu
v právnej veci navrhovateľky J. K., bytom J., proti odporcovi Správa katastra Prievidza,
M. Mišíka 28, Prievidza, za účasti L. C., bytom K., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
odporcu č. V 3712/2009 zo dňa 11.11.2010, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13Sp/21/2010-33 zo dňa 22. februára 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 13Sp/21/2010-33 zo dňa 22. februára 2011 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
I.
Správa katastra Prievidza rozhodnutím číslo V 3712/2009 zo dňa 11. novembra 2010
zamietla návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností z kúpnej zmluvy,
ktorú uzavrela navrhovateľka ako kupujúca a L. C. ako predávajúci, pričom predmetom
kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckych práv k pozemkom v kat. území M. vedených
na LV č. X. V odôvodnení rozhodnutia odporca uviedol, že posudzovanú kúpnu zmluvu
s overeným podpisom podpísala za predávajúceho aj za kupujúceho tá istá osoba (v tomto
konaní navrhovateľka), pričom podľa odporcu nie je možné stotožniť predávajúceho
a kupujúceho pri uzatváraní zmluvy. Odporca sa preto stotožnil s právnym názorom
nadriadeného orgánu, ktorý bol vyslovený v rozhodnutí Katastrálneho úradu Trenčín číslo
Vo 8/2010 zo dňa 8. októbra 2010, podľa ktorého v danej veci neboli splnené podmienky
na vklad vlastníckeho práva do katastra, a preto bolo potrebné návrh zamietnuť.
II.
Krajský súd v Trenčíne, rozhodujúc o odvolaní navrhovateľky proti rozhodnutiu
správneho orgánu, napadnutým rozsudkom rozhodnutie odporcu číslo V 3712/2009 zo dňa
11. novembra 2010 podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)
potvrdil, pretože dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom.
V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že predmetom vkladu bolo vlastnícke právo z kúpnej
zmluvy, ktorú uzavreli dňa 27. júla 2009 navrhovateľka ako kupujúca a L. C. ako predávajúci
v zastúpení navrhovateľky. Ku kúpnej zmluve bolo pripojené plnomocenstvo, ktorým
L. C.splnomocnil v plnom rozsahu bez obmedzení navrhovateľku, aby ho zastupovala
vo všetkých veciach, vykonávala všetky úkony, prijímala doručované písomnosti, podávala
návrhy a žiadosti, uznávala uplatnené nároky, vzdávala sa nárokov, podávala opravné
prostriedky a vzdávala sa ich, ich plnenie potvrdzovala, dedičstvo odmietala alebo
neodmietala, a to všetko i vtedy, keď je podľa právnych noriem a predpisov potrebné osobitné
splnomocnenie, a to v rozsahu práv a povinností podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka a Správneho poriadku. Navrhovateľka bola splnomocniteľom splnomocnená
na zastupovanie aj pri predaji, sprostredkovaní, prepise, zápise tiarch a zmien
do nehnuteľného majetku, ktorý bol predmetom tejto kúpnej zmluvy. Odporca pôvodne
rozhodnutím č. V 3712/2009 zo dňa 20. júla 2009 zastavil konanie o návrhu na vklad
vlastníckeho práva z tejto kúpnej zmluvy podľa § 31b písm. f/ zákona č. 162/1995 Z.z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len
„katastrálny zákon“) z dôvodu neodstránenia nedostatkov návrhu na vklad v určenej lehote.
Katastrálny úrad v Trenčíne na odvolanie navrhovateľky rozhodnutím číslo Vo 8/2010 zo dňa
8. októbra 2010 zrušil prvostupňové rozhodnutie o zastavení konania a vec mu vrátil na ďalšie
konanie s tým, že prvostupňový orgán mal správne návrh zamietnuť, pretože neboli splnené
podmienky na vklad – kúpnu zmluvu za predávajúceho aj za kupujúceho podpísala tá istá
fyzická osoba. V súlade s týmto právnym názorom odporca návrh na vklad vlastníckeho práva
rozhodnutím číslo V 3712/2009 zo dňa 11. novembra 2010 zamietol.
Po citácii relevantných právnych predpisov dospel súd prvého stupňa k záveru,
že plnomocenstvo, ktoré udelil L. C. navrhovateľke má síce charakter všeobecného
plnomocenstva podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ale navrhovateľka
napriek tomu nebola oprávnená uzavrieť zmluvu ako kupujúca, pretože by išlo o rozpor
(kolíziu) záujmov zástupkyne a zastúpeného v zmysle § 22 ods. 2 OZ. Uzavretie kúpnej
zmluvy v rozpore so záujmami predávajúceho potvrdzuje aj čl. 3 kúpnej zmluvy, podľa
ktorého kúpna cena bola vyplatená predávajúcemu pri podpise zmluvy, ale podľa tvrdenia
L. C. kúpna cena mu v skutočnosti nebola nikdy vyplatená. Súd nepovažoval za dôvodnú ani
námietku navrhovateľky, že právomoc posúdiť platnosť alebo neplatnosť uzavretej kúpnej
zmluvy podľa § 39 OZ má iba súd v občianskoprávnom konaní, pretože správa katastra má
v konaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra právomoc skúmať, či zmluva
neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom (§ 31 ods. 1
katastrálneho zákona, § 36b vyhlášky č. 79/1996 Z.z.). Krajský súd dospel k záveru, že
správny orgán vykonal dostatočné dokazovanie, dôkazy správne vyhodnotil a vo veci správne
rozhodol. Preto napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil za použitia § 250q ods. 2 O.s.p.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 2501 ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľke, ktorá v konaní nemala úspech, ich náhradu
nepriznal.
III.
Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka včas odvolanie, v ktorom predovšetkým
namietala, že jej nebolo doručené rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu a správa
katastra rovno postúpila vec krajskému súdu, hoci ona nepodala žiadnu žalobu. K meritu veci
uviedla, že nesúhlasí s právnym posúdením veci krajským súdom, ktoré vychádza
z vyjadrenia jej brata L. C., že jej udelil plnú moc na nájdenie kupca, čo nie je pravda.
Nesúhlasí ani s názorom súdu, že išlo o predstieraný právny úkon, nakoľko brata vždy
informovala o stave veci a k podaným ústnym informáciám nemal nikdy žiadne záporné
vyjadrenia. Navrhla, aby Najvyšší súd SR napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 13Sp/21/2010-33 zo dňa 22.02.2011 v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na nové
rozhodnutie správnemu orgánu s tým, že odporcovi uloží povinnosť nahradiť jej trovy
konania.
K odvolaniu podal písomné vyjadrenie L. C., v ktorom uviedol, že súhlasí v plnom
rozsahu s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13SP/21/20I0-33 zo dňa 22. februára
2011, čo potvrdzuje aj zrušenie plnej moci navrhovateľke v decembri 2010. Vďaka
rozhodnutiu správy katastra a krajského súdu je ešte stále vlastníkom pozemkov,
ktoré nadobudol v dedičskom konaní.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá
v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky
nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250j ods. 3
O.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk) minimálne päť dní vopred
a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. marca 2012.
K námietke odvolateľky, že prvostupňový správny orgán vec postúpil krajskému súdu
bez toho, aby vo veci najskôr rozhodol odvolací správny orgán a aj napriek tomu, že ona
nepodala žiadnu žalobu odvolací súd uvádza, že ako vyplýva z obsahu spisu, navrhovateľka
podala proti rozhodnutiu správy katastra číslo V 3712/2009 zo dňa 11.11.2010 o zamietnutí
jej návrhu na vklad vlastníckeho práva odvolanie zo dňa 22.11.2010, ktoré Správa katastra
Prievidza postúpila Krajskému súdu v Trenčíne spolu s kompletným spisovým materiálom
V 3712/2009 na rozhodnutie podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p., pretože sama odvolaniu
nemienila vyhovieť a ide o prípad, v ktorom zákon zveruje rozhodovanie o opravnom
prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu súdu (§ 31 ods. 7
katastrálneho zákona). Podanie žaloby preto v tomto prípade nebolo potrebné.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či krajský súd posúdil vec správne,
keď dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na vklad predmetnej kúpnej zmluvy
do katastra nehnuteľností, pretože ju za predávajúceho uzavrela navrhovateľka na základe
udeleného plnomocenstva, pričom sama bola aj kupujúcou.
V konaní nebolo sporné, že L. C. udelil navrhovateľke písomné plnomocentstvo
v zmysle § 31 ods. 1 OZ s uvedením rozsahu splnomocnencovho oprávnenia, ktoré
vo všeobecnosti oprávňovalo navrhovateľku uzatvárať v mene zastúpeného v postavení
predávajúceho aj zmluvu o prevode nehnuteľnosti, lenže v predmetnej zmluve bola
navrhovateľka zároveň aj kupujúcou. Pretože medzi predávajúcim a kupujúcim v zmluve
o prevode nehnuteľností reálne existuje rozpor v záujmoch (napr. predávajúci má záujem
získať čo najvyššiu kúpnu cenu, naproti tomu u kupujúceho je tendencia opačná), pre tento
prípad platí obmedzenie vyplývajúce z ustanovenia § 22 ods. 1 OZ, podľa ktorého zastupovať
iného nemôže ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Porušenie tohto
zákonného obmedzenia má za následok neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 OZ.
V danom prípade teda správny orgán rozhodol v súlade so zákonom, keď zamietol návrh
na vklad vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej zmluvy.
Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so záverom
a odôvodnením napadnutého rozhodnutia a preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny
potvrdil (§ 219 ods. 1 a 2 v spojení s § 250ja ods. 3 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 v spojení
s § 224 ods. 2, § 142 ods. 1, § 250k ods. 1 a § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal
ich náhradu, pretože navrhovateľka nemala v odvolacom konaní úspech, zúčastnenej osobe
trovy nevznikli a odporca nemá na náhradu trov konania zákonný nárok.
P O U Č E N I E : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. marca 2012
JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková