Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/15/2019

Potvrdené rozhodnutím 43Cob/11/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kubincovej PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu ABILITY, s.r.o., so sídlom Šášovské Podhradie 211, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 36 622 036, právne zast.: JUDr. Ľudmila Petrušová, advokátka so sídlom A. Dubčeka č. 386/10, 965 01 Žiar nad Hronom proti žalovanému Mincovňa Kremnica, štátny podnik, so sídlom Štefánikovo nám. 25/24, 967 01 Kremnica, IČO: 00 010 448, právne zastúpený: Advokátska kancelária Líška & Partners s.r.o., so sídlom A. Hlinku 736/3, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47 235 926 o odvolaní žalovaného proti druhej, tretej a piatej výrokovej vete rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 25Cb/15/2019-300 zo dňa 27. októbra 2021 takto rozhodol: I. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 25Cb/15/2019-300 zo dňa 27. októbra 2021 v druhej, tretej a piatej výrokovej vete potvrdzuje. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, sudcom JUDr. Milanom Antalom, v právnej veci žalobcu: ABILITY, s.r.o., so sídlom Šašovské Podhradie 211, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 36 622 036, právne zastúpený: JUDr. Ľudmila Petrušová, advokátka, so sídlom A. Dubčeka č. 386/10, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanému: Mincovňa Kremnica, štátny podnik, so sídlom Štefánikovo nám. 25/24, 967 01 Kremnica, IČO: 00 010 448, právne zastúpený: Advokátska kancelária Líška & Partners s.r.o., so sídlom A. Hlinku 736/3, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47 235 926, o zaplatenie 55.371,89 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie v časti istiny vo výške 12.763,65 € spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 42.608,24 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 42.608,24 € odo dňa 15.10.2019 do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Znalcovi Ing. Miroslavovi Hricovi z odboru Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností, zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, evidenčné číslo znalca 911192, p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov za znaleckú činnosť v súvislosti s odbornou výpoveďou na pojednávaní dňa 01.10.2021, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Znalcovi Ing. Jánovi Víťazkovi z odboru Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností, Odhad hodnoty stavebných prác, Stavebný materiál, zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, evidenčné číslo znalca 913786, n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov za znaleckú činnosť v súvislosti s odbornou výpoveďou na pojednávaní dňa 01.10.2021.

V. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76,95 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) dňa 30.12.2019 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 55.371,89 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od dňa 15.10.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 30.11.2015 v zmysle a nasl. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), žalovaný prenechal žalobcovi do nájmu v celosti nehnuteľnosti v katastrálnom území W., zapísané na LV č. XX: výrobnú halu bez označenia súpisného čísla postavenú na parc. S. XXXX/XX;

parc. č. S. XXXX/XX vyznačená ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 416 m2. Nájomný pomer mal trvať od 01.12.2015 na dobu neurčitú. Za trvania nájmu mal žalobca so súhlasom žalovaného (prenajímateľa) vykonať investície v celkovej sume 71.539,81 € vyplývajúcu z predložených faktúr v nasledovnom rozsahu: vybúranie priečok; búracie a stavebné práce; maľovanie; vodoinštalačné prace; stavebné prace - príprava na bránu; murárske, maliarske, sadrokartonárske práce; sekčná garážová brána s pohonom, s vnútorným spínačom, vrátane montáže a dopravy; murárske, maliarske, betonárske práce, doprava, nakládka, vykládka; technológia vykurovania výrobnej prevádzky. Súhlas žalovaného s vykonanými prácami mal vyplývať z čl. VIII. nájomnej zmluvy - Dohoda o opravách, udržiavaní a zveľaďovaní predmetu nájmu, podľa ktorej je „nájomca oprávnený vykonávať na prenajatých veciach zmeny a úpravy, vrátane stavebných a technologických zmien, ktoré si vyžiada povaha jeho prevádzky. Toto dojednanie sa považuje za súhlas podľa , a to aj pre prípad stavebného alebo iného správneho konania s legalizáciou zmien súvisiaceho. Prenajímateľ sa k náhrade nákladov takto vynaložených nájomcom nezaväzuje“. Žalobca ďalej poukazuje na ustanovenie čl. IX. Nájomnej zmluvy - Ukončenie nájmu a dohodnuté dôsledky skončenia nájmu, bod 2 posledná veta, podľa ktorej „Nájomca má pri skončení nájmu nárok na náhradu preukázaných nákladov na zveľadenie a zvýšenie hodnoty prenajatej veci“. Aj napriek uvedeným ustanoveniam, žalobca mal vždy telefonicky informovať žalovaného, aké investície bude žalobca vykonávať, pričom mal žalovaný aj viackrát vykonať obhliadku predmetu nájmu. V prvej fáze mal žalobca vykonať investície pozostávajúce zo stavebných a elektrikárskych prác, aby bola hala užívania schopná v zmysle účelu nájmu. V rámci vykurovacej sezóny 2017/2018 prestal žalovaný pre žalobcu zabezpečovať vykurovanie. Na základe uvedenej skutočnosti si žalobca zabezpečil technológiu vykurovania výrobnej prevádzky vo výške 47.591,12 € (faktúra 175/2017). Investíciu v uvedenom rozsahu žalobca vykonal z dôvodu, že predpokladal dlhodobý nájomný pomer. Bez uvedenej investície by žalobca predmet nájmu nemohol užívať v zimnom období. Žalovaný v roku 2018 leto/jeseň mal telefonicky a osobne informovať žalobcu o skončení nájmu, pričom výpoveď bola žalobcovi doručená dňa 24.04.2019 a k skončeniu nájmu došlo dňa 31.07.2019. Žalobca si mal po dohode so žalovaným ešte pred skočením nájmu dať vypracovať znalecký posudok na uplatnenie vložených investícií do predmetu nájmu. Znalec Ing. Ivan Čierny vyhotovil znalecký posudok č. 155/2019, ktorým hodnotu investícií vyčíslil na sumu 55.371,89 €. Listom zo dňa 27.09.2019 žalobca vyzval žalovaného k zapleteniu uvedenej sumy. Žalovaný zaslal žalobcovi následne zamietavé stanovisko. Žalobca následne svoj nárok odvodzuje od ustanovení

3. Žalobca listom zo dňa 27.09.2019 zaslal žalovanému výzvu na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 55.371,89 €, ktorú mal žalovaný uhradiť do 14 dní odo dňa jej doručenia.

4. Žalobca k žalobe ako prílohu pripojil zamietavé stanovisko žalovaného k výzve žalobcu zo dňa 27.09.2019; plnomocenstvo právneho zástupcu; nájomnú zmluvu uzatvorenú podľa a nasl. medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 30.11.2015; faktúry preukazujúce investície do predmetu nájmu; výpoveď žalovaného z nájomnej zmluvy zo dňa 30.11.2015 s výpovednou lehotou ku dňu 31.07.2019; žiadosť žalobcu o vyjadrenie k náhrade investícií vložených do nehnuteľností za obdobie trvania nájmu zo dňa 12.06.2019; odpoveď žalovaného na list zo dňa 12.06.2019; odovzdávací a preberací protokol k nájomnej zmluve; znalecký posudok č. 155/2019.

5. Súd vo veci vydal dňa 23.01.2020 platobný rozkaz č. k. -62, ktorý uznesením č. k. -77 zo dňa 30.04.2020 zrušil z dôvodu, že žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu podal včas odpor s vecným odôvodnením v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

6. Žalovaný v podanom odpore zo dňa 10.02.2020 uviedol, že čl. IX. bod 2 nájomnej zmluvy sa vzťahuje na prípad, že k skončeniu nájmu zo strany prenajímateľa dôjde počas dohodnutej dvojročnej opčnej doby (lehota na uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy, ktorá plynula podľa čl. IX. ods. 1 od 01.12.2015 do 30.11.2017). Žalovaný ďalej poukazuje na okolnosti, ktoré viedli k uzatvoreniu nájomnej zmluvy a ktoré boli žalobcovi známe pred uzatvorením zmluvy, najmä jeho potreba rozšíriť prevádzku na danom mieste a jeho záujem nehnuteľnosti kúpiť. Tieto rokovania mal viesť žalobca so žalovaným už v roku 2014. Žalovaný mal udelený súhlas na predaj nehnuteľností za cenu stanovenú znalcom Ing. Miroslavom Hricom v znaleckom posudku č. 261/2013 z 06.12.2013 (kúpna cena 62.200 € za stavbu, 24.200 € za pozemky). Žalobca mal podľa vyjadrenia žalovaného vedieť, že uzatvorená nájomná zmluva bola pre žalobcu len prechodným stavom, kým bude mať peniaze na kúpu. V čl. VIII. ods. 1 nájomnej

zmluvy dal žalovaný súhlas s vykonaním úprav a zmien, vrátane stavebných a technologických, ktoré si vyžiada povaha prevádzky žalobcu. Zároveň v tomto ustanovení je výslovne uvedené „Prenajímateľ sa k náhrade nákladov takto vynaložených nájomcom nezaväzuje“. Žalovaný má tak za to, že odhad hodnoty stavebných prác je bezpredmetný a nedôvodný. Žalobca mal byť pred uplynutím tzv. opčnej doby (30.11.2017) vyzvaný na vyjadrenie sa k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Podľa žalobcu mal žalovaný presťahovať svoju prevádzku a priestory vypratať. Ku skončeniu nájmu došlo na základe výpovede žalovaného.

7. Žalovaný k podanému odporu predložil súhlas ministra financií Slovenskej republiky; žiadosť žalobcu zo dňa 30.04.2015; odpoveď žalovaného zo dňa 11.05.2015; zverejnenie ponuky na predaj - prenájom u predmetných nehnuteľností; výpis z KN pre k. ú. Š. L., I. Č.. XXX.

8. Žalovaný na základe uvedeného navrhol žalobu zamietnuť, pričom si v prípade úspechu uplatnil trovy konania.

9. Súd termín pojednávania nariadil na deň 10.06.2020.

10. Na pojednávanie dňa 10.06.2020 sa dostavil právny zástupca žalobcu, žalovaný a právny zástupca žalovaného.

11. Na pojednávaní predstúpil právny zástupca žalobcu, ktorý zotrval na podanej žalobe, a s ktorou sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 55.371,89 € s príslušenstvom. Svoj nárok odvodzuje od ustanovenia , čl. VIII. bod 1 a čl. XI bod 2 nájomnej zmluvy. Znalecký posudok vypracoval znalec, ktorý mal presne za úlohu vyčísliť investície za trvania nájmu s poukazom na . Nájomný pomer bol ukončený na základe výpovede, ktorú dal žalovaný, čo žalobca nečakal. V čase, keď žalobca realizoval jednotlivé investície na prenajatej veci, bol žalovaný o týchto investíciách vyrozumený, pričom posledná investícia - technológia vykurovania bola realizovaná preto, že žalovaný oznámil žalobcovi, že ho odpája od kúrenia a žalobca si má vykurovanie vyriešiť sám.

12. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní poprel nárok žalobcu. S poukazom na bod IX. nájomnej zmluvy základ nároku žalobcu nie je, pretože nájomca mal dať do dvoch rokov od uzavretia nájomnej zmluvy návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy, ktorej predmetom by bola celá predmetná nehnuteľnosť. Toto nájomca neurobil, a preto kúpna zmluva uzavretá nebola. V článku XI. ods. 4 sa uvádza, že pri skončení nájmu môže mať nájomca nárok len na náhradu toho, o čo sa hodnota nehnuteľnosti zvýšila pri prípadnom uzavretí kúpnej zmluvy. Žalovaný má za to, že s poukazom na nájomnú zmluvu prenajímateľ akékoľvek náklady neznáša. K výške náhrady žalovaný uvádza, že suma, ktorá je vypočítaná ako náklady investícií je z veľkej miery tvorená tzv. zhodnotením na systéme kúrenia. Je to technologické zariadenie, ktoré keď žalobca tvrdí, že vynaložil, nie je jeho vlastníctvom, je vlastníctvom leasingovej spoločnosti a nie je ani vlastníctvom žalobcu. V písomnej výpovedi žalovaný neuvádzal dôvod výpovede preto, že nájomca sa odsťahoval už v čase podania výpovede a výpoveďou bolo treba právne ukončiť tento vzťah. V čase 24.04.2019 už žalobca v prenajatých priestoroch nebol, mal kúpnou zmluvou zo dňa 16.10.2018 kúpené iné priestory v Š. L., kde sa odsťahoval.

13. Zástupca riaditeľa žalovaného na pojednávaní uviedol, že celá zmluva, ktorá bola podpísaná ako nájomná zmluva bola podpísaná za účelom toho, že dôjde k predaju nehnuteľnosti do dvoch rokov žalobcovi s tým, že ak by náhodou žalovaný získal lepšieho kupujúceho (vyššia cena ponúknutá), tak žalovaný preplatí náklady žalobcovi - nájomcovi, ktoré vynaložil na zvýšenie hodnoty nehnuteľnosti. Treba povedať, že žalobca na začiatku uzavretia nájomnej zmluvy vedel v akom stave je budova, bol s tým uzrozumený a povedal, že si ju prispôsobí svojej prevádzke ako výrobným účelom, pretože dovtedy sa používala len na skladové účely. Posledná veta, ktorá je dohodnutá v bode VIII nájomnej zmluvy, že prenajímateľ sa k náhrade nákladov takto vynaložených nájomcom nezaväzuje, treba chápať tak, že obe strany vedeli v akom stave sa nachádza budova a že, aby mohol žalobca začať svoju prevádzku, musí urobiť úpravy v tejto budove, minimálne úprava podlahy, stien, elektriky a podobne, pretože žalobca do tejto budovy dával ťažké stroje. V čase uzavretia nájomnej zmluvy žalovaný ani nepredpokladal, že v prípade ukončenia nájomného pomeru iným spôsobom ako odkúpením predmetnej budovy by mal žalovaný žalobcovi jeho investície zaplatiť. Žalovaný mal upozorniť žalobcu v čase uzavretia nájomnej zmluvy na to, že žalovaný ide prerábať kotolne v danom areáli a z toho dôvodu nebude schopný vykurovať predmetnú budovu. Mali sa dohodnúť v roku 2017, že si žalobca vybuduje, resp. zabezpečí

samostatné kúrenie. On si mohol od svojej vlastnej budovy, ktorú už má v tomto areáli odkúpenú, napojiť kúrenie do tejto haly. Žalobca žalovaného neupovedomoval o jednotlivých investíciách z dôvodu, že mal súhlas na takéto investície v nájomnej zmluve.

14. Právny zástupca žalobcu sa nestotožňuj s právnym názorom žalovaného, že žalobca po skončení nájmu nemá nárok na zhodnotenie nehnuteľnosti z dôvodu, že v nájomnej zmluve je konštatované, že sa nezaväzuje prenajímateľ k náhrade nákladov vynaložených nájomcom. Výklad ustanovenia § 667 jednoznačne hovorí, že pokiaľ je v zmluve uvedené, že sa nezaväzuje k náhrade týchto nákladov, tak po skončení nájmu má nájomca právo uplatňovať si voči prenajímateľovi protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Žalobca si uplatňuje nárok z titulu zhodnotenia nehnuteľnosti.

15. Právny zástupca žalovaného mal odporučiť žalobcovi, aby si dal vypracovať znalecký posudok znalcom z odboru oceňovanie nehnuteľností, o čo sa hodnota nehnuteľnosti zvýšila a nie ako je vypracovaný znalecký posudok na hodnotu investícií, čo je niečo iné. Hodnota nehnuteľnosti v čase odovzdania do nájmu žalobcovi bola cca 61.000 € a požadovaná suma touto žalobou je 55.000 €. To znamená, že žalobca požaduje skoro 100 % hodnotu nehnuteľnosti.

16. Súd pojednávanie odročil s tým, že právny zástupca žalobcu zabezpečí účasť konateľov spoločnosti žalobcu a doručí súdu emailovú komunikáciu v lehote 7 dní.

17. Žalobca predložil súdu podanie zo dňa 16.06.2020, v ktorom uvádza, že z nájomnej zmluvy okrem iného vyplýva, že žalovaný sa zaviazal v súvislosti s nájmom poskytovať i služby a to kúrenie. Žalovaný mal predmet nájmu prenechať do užívania v spojení s poskytovaním služby - vykurovaním. O nutnosti vybudovať si vlastné kúrenie nebol žalobca v čase uzatvorenia nájomne zmluvy uzrozumený. Bez zakúpenia vykurovacej technológie nebolo možne predmet nájmu užívať. Žalovaný mal svojvoľne odstaviť žalobcu od vykurovania. K odkúpeniu predmetu nájmu v priebehu dvoch rokov nedošlo z dôvodu, že žalobca nemal dostatočné finančné prostriedky na jej kúpu, avšak počítal s možnosťou dohodnúť sa o odkúpení nehnuteľností. Žalobca nemal záujem o ukončenie nájmu. Žalovaný nemal súhlasiť so zmenou výpovednej lehoty. Žalobca mal v predmete nájmu vykonávať svoju podnikateľskú činnosť až do júla 2019. Žalobca mal mať záujem na vyriešení sporu mimosúdnou cestou. Žalobca opätovne poukazuje na .

18. Žalobca k svojmu podaniu doručil e-mailovú komunikáciu; faktúry; list žalobcu zo dňa 11.09.2018 s doručenkou o prevzatí; list žalovaného zo dňa 16.10.2019.

19. Žalobca aj žalovaný navrhli odročenie pojednávaní, pričom nové pojednávanie bolo určené na deň 30.11.2020.

20. Žalovaný predložil súdu svoje vyjadrenie zo dňa 16.10.2020 k vyjadreniu žalobcu zo dňa 16.06.2020. Žalovaný uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na skutočnostiach, ktoré boli uvedené v podanej žalobe, v odpore proti platobnému rozkazu, ako aj vo výpovedi žalovaného resp. vyjadrení jeho právneho zástupcu na pojednávaní. Žalovaný uvádza, že žalobca sa podanou žalobou zo dňa 30.12.2019 domáhal vydania bezdôvodného obohatenia titulom vykonania rozsiahlych investícií do predmetu nájmu, pričom výšku investícií vyčíslil znalec Ing. Ivan Čierny, a to znaleckým posudkom č. 155/2019 v celkovej výške 55.371,89 € vrátane DPH. Aj keď právny zástupca žalobcu v žalobe uvádza, že išlo o vyčíslenie hodnoty investícií a zhodnotenia predmetu nájmu, nie je to pravda. Znalec Ing. Čierny vyhotovil znalecký posudok č. 155/2019 vo veci: odhadu hodnoty stavebných prác realizovaných na nehnuteľnosti - stavba na parc. č. XXXX/XX k. ú. W., stavebné práce na 1.NP; na účel konania s prenajímateľom nehnuteľností. V zmysle záverov znaleckého posudku, ktorý si objednal žalobca znalec odpovedal na otázku, aká je hodnota (odhad) stavebných prác realizovaných na nehnuteľnosti - stavba na parc. č. XXXX/XX k.ú. W., stavebné práce na 1.NP. Podľa znalca je odhad hodnoty stavebných prác a dodávok v celkovom rozsahu 55.371,89 € s DPH 20%. Z uvedeného je zrejmé, že znalec hodnotil iba hodnotu stavebných prác a dodávok, ale v žiadnom prípade nehodnotil zhodnotenie predmetu nájmu. Na rozdiel od podanej žaloby, ktorá sa vôbec nezaoberala zhodnotením predmetu nájmu, resp. žaloba nebola zdôvodnená ani žiadnym spôsobom podložená dôkazmi, ktoré by preukazovali výšku zhodnotenia predmetu nájmu, právny zástupca vo svojom podaní zo dňa 16.06.2020 už jednoznačne

uvádza, že žalobu na zaplatenie istiny z titulu zhodnotenia predmetu nájmu za jeho trvania považuje za dôvodnú. Žalobca sa však domáhal vydania bezdôvodného obohatenia titulom vykonania investícií, čo podložil posudkom, kde vyčíslil hodnotu stavebných prác. Žalovaný má za to, že ide teda o inú žalobu, ktorá je po skutkovej a právnej stránke odôvodnená odlišne ako pôvodná žaloba. V tejto súvislosti žalovaný dáva súdu na vedomie, že žalobca bol upozornený na povinnosť predložiť v stanovenej lehote všetky dôkazy resp. uplatniť všetky prostriedky procesného útoku aj s upozornením, že na neskôr predložené dôkazy súd nebude prihliadať. Žalobca na rozdiel od pôvodnej žaloby a vyjadrení na pojednávaní uvádza, že ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Podľa žalobcu ohľadne náhrady nákladov vynaložených so súhlasom prenajímateľa na úpravu prenajatého nebytového priestoru, je nevyhnutné aplikovať . Podľa zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po skončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho o čo sa zvýšila hodnota veci. Podľa bodu 2 - v čl. VIII. ods. 1 nájomnej zmluvy dal žalovaný súhlas s vykonávaním úprav a zmien vrátane stavebných a technologických, ktoré si vyžiada povaha prevádzky žalobcu. Zároveň je v tomto ustanovení výslovne uvedené, že prenajímateľ sa k náhrade nákladov takto vynaložených nájomcom nezaväzuje. Napriek uvedenému ustanoveniu zmluvy sa žalobca domáha bezdôvodného obohatenia z dôvodu vykonaných investícií do predmetu nájmu. Žalovaný zdôraznil, že žalobca si bol od počiatku vedomý toho, že uzatvorená nájomná zmluva bola pre neho len prechodným stavom, kým bude mať peniaze na kúpu nehnuteľnosti, preto žiadal aby v nájomnej zmluve bolo osobitné ustanovenie, ktoré by mu zaručovalo zo strany prenajímateľa uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy. Bol to žalobca, ktorý mal napriek výzvam žalovaného nedodržať opčnú dobu na prednostnú kúpu predmetu. Nájomca dobre vedel, že žalovaný nemá záujem o stavebné úpravy resp. investície do predmetu nájmu a pokiaľ žalovaný s takýmito investíciami a stavebnými úpravami súhlasil, bolo to len z toho dôvodu, že žalobca chcel predmet nájmu kúpiť. Len z toho dôvodu žalovaný dosiahol, a to na podnet žalobcu, rozhodnutie zakladateľa (ministra financií SR) o súhlase s prevodom predmetných nehnuteľností za cenu stanovenú znalcom Ing. Hricom - č.261/1013. Ako vyplýva z posledná veta, ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Žalobca týmto ustanovením v zmysle bodu 6 podania zo dňa 16.06.2020 odôvodňuje podanú žalobu. S takýmto zdôvodnením žaloby žalovaný nesúhlasí, nakoľko nie je pravdou, že by žalovaný dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov ako to vyplýva z citovaného . V čl. VIII. nájomnej zmluvy je jednoznačne uvedené, že prenajímateľ sa k náhrade nákladov takto vynaložených nájomcom nezaväzuje, pričom žalobca s takýmto znením uvedeného ustanovenia súhlasil a bol s tým uzrozumený. Nie je to teda tak, že by prenajímateľ dal súhlas so zmenou a zároveň v zmluve neuviedol akým spôsobom sa bude riešiť prípadná úhrada nákladov po skončení nájmu. Som toho názoru, že zákonodarca uvedeným ustanovením chcel riešiť situáciu, kedy prenajímateľ súhlasí so stavebnými úpravami, ale nedohodne sa s nájomcom na úhrade týchto nákladov resp. vôbec v zmluve alebo súhlase so stavebnými úpravami si účastníci nedohodnú žiadny ďalší postup. Toto však nie je ten prípad, nakoľko účastníci zmluvy sa jednoznačne dohodli, že takéto náklady prenajímateľ nájomcovi neuhradí. Odhliadnuc od vyššie uvedeného žalovaný uvádza, že žalobca napriek zmene žaloby a jej právneho zdôvodnenia v zmysle do dnešného dňa neprodukoval žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že v dôsledku vykonaných zmien na veci došlo k zvýšeniu hodnoty veci a ak áno v akom rozsahu. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

21. Žalobca predložil svoje vyjadrenie zo dňa 16.11.2020 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 16.10.2020. Žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že sa domáha zaplatenia istiny z titulu bezdôvodného obohatenia, pretože za trvania nájmu boli vykonané investície do predmetu nájmu, čo žalovaný nespochybňuje, čim došlo k zhodnoteniu predmetu nájmu. Za týmto účelom bol vyhotovený posudok č. 155/2019, kde sú špecifikované jednotlivé investície, ktoré zhodnotili predmet nájmu. Technické zhodnotenie nehnuteľností má predstavovať technické úpravy, ktoré zvyšujú hodnotu nehnuteľnosti.

Žalobca poukazuje na ustanovenie . V prípade, že žalovaný namieta znalecký posudok, ktorý žalobca pripojil k žalobe, že sa nejedná o zhodnotenie nehnuteľností, mohol si žalovaný zabezpečiť vyhotovenie znaleckého posudku o stave predmetu nájmu po vykonaní investícií. Žalobca má za to, že žalovaný t. č. nespochybňuje základ nároku, preto ostáva otázka či vykonanými investíciami došlo k zhodnoteniu nehnuteľností a v akej výške. Žalobca pristúpil k tomu, že si objednal znalecký posudok, ktorý zodpovie na otázku výšky finančného vyčíslenia zhodnotenia nehnuteľností vloženými investíciami počas nájmu.

22. Podaním zo dňa 25.11.2020 žalobca navrhol odročiť pojednávanie za účelom predloženia znaleckého posudku. S podaním predložil aj e-mailovú komunikáciu so znalcom Ing. Jánom Víťazkom.

23. Dňa 27.11.2020 súd telefonicky oznámil právnym zástupcom strán konania, že termín pojednávania určený na deň 30.11.2020 bude zrušený z dôvodu žiadosti právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania pre nedoručenie znaleckého posudku (nevyhotovenie znaleckého posudku do určeného termínu pojednávania).

24. Podaním zo dňa 16.02.2021 žalobca predložil súdu znalecký posudok č. 2/2021 vypracovaný znalcom Ing. Jánom Víťazkom.

25. Podaním zo dňa 23.02.2021 žalovaný žiadal o odročenie pojednávania na iný vhodný termín z dôvodu, že mu bol doručený znalecký posudok Ing. Jána Víťazku č. 2/2021 z 18.01.2021. Nakoľko súd žiadal žalovaného o vyjadrenie k uvedenému , požiadal žalovaný znalca Ing. Miroslava Hrica o vypracovanie vyjadrenia k znaleckému posudku Ing. Víťazku. Žalovanému znalec Ing. Miroslav Hric e-mailom oznámil, že žiada o predĺženie termínu na vypracovanie vyjadrenia o 30 dní z dôvodu, že momentálne vypracúva pre OS BB znalecký posudok, ako aj vzhľadom na situáciu COVID-19. V danej veci sa znalec musí oboznámiť s pomerne rozsiahlou dokumentáciou, vykonať ohliadku na mieste samom, čo vyžaduje určitý čas.

26. Žalovaný podaním zo dňa 30.03.2021 doručil súdu vyjadrenie k znaleckému posudku č. 97/2019 zo dňa 22.04.2019 spolu so znaleckým posudkom, ktorý vypracoval Ing. Miroslav Hric na objednávku Mincovne Kremnica š.p., ktorý bol vypracovaný v čase prenájmu zo strany žalobcu ABILITY s.r.o., pričom všeobecná hodnota nehnuteľnosti k tomuto dátumu bola 80.300 €. V tom čase boli práce v časti budovy na prízemí, ktoré sú predmetom súdneho sporu už vykonané. Ako ďalej znalec uvádza, stavebné práce uskutočnené nájomcom už boli zohľadnené v uvedenom č. 97/2019, a to v celom rozsahu. K pravdepodobnému rozdielu medzi všeobecnou hodnotou podľa Ing. Hrica a všeobecnou hodnotou podľa Ing. Víťazku v rozsahu 24.596,57€ mohlo dôjsť tou skutočnosťou ako uvádza v závere Ing. Ján Víťazka „do objektu nebolo možné v čase obhliadky vstúpiť, preto technický stav a stav dispozície k 01.12.2015 je výlučne na základe výpovede zástupcu zadávateľa posudku“. V tejto súvislosti žalovaný zdôrazňuje, že žalobca, jeho právny zástupca ani znalec žalovaného nikdy nepožiadali o vstup do uvedeného objektu, a teda žalovanému nie je zrejmé, prečo uvádza, že do objektu nebolo možné vstúpiť. Na základe hore uvedeného podľa Ing. Hrica takto vypracovaný Ing. Víťazkom vzbudzuje istý stupeň nedôveryhodnosti, lebo povinnosťou znalca je urobiť všetko preto, aby posudok bol maximálne objektívny a vychádzal zo skutočností zistených znalcom. V zmysle tabuľky všeobecných hodnôt znaleckých posudkov je rozdiel medzi všeobecnou hodnotou nehnuteľností pred zhodnotením a po zhodnotení 13.600€ ( 97/2019 - 261/2013 = 13.600€ ). V ďalšom žalovaný poukazuje na vyjadrenie znalca Ing. Hrica, ktorý upozorňuje na skutočnosť, že žalobcom boli realizované len drobné stavebné úpravy bez zásahu do prvkov dlhodobej životnosti, ktorou by došlo k predĺženiu celkovej životnosti stavby, t. j. došlo len k stavebným úpravám krátkodobej životnosti, u ktorých je pomerné rýchle opotrebenie a krátka životnosť. V neposlednom rade žalobca nemal na predmetné stavebné úpravy žiadne ohlásenie na príslušnom stavebnom úrade ako uvádza Ing. Hric v ďalšej časti vyjadrenia. Na základe uvedených skutočností žalovaný považuje všeobecnú hodnotu predmetu sporu podľa Ing. Víťazku v sume 104.896,57 € za neprimeranú s tým, že uvedené práce boli zrealizované bez prieskumu cien na trhu a najvýhodnejšej cenovej ponuky. V prílohe žalovaný predložil e-mailovú správu Ing. Miroslava Hrica, ktorou dopĺňa svoje vyjadrenie na základe rokovaní so žalovaným pokiaľ ide o koeficient cenovej úrovne a koeficient vybavenosti. Podľa názoru Ing. Hrica je rozdiel vo všeobecnej hodnote nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto

sporu medzi č. 261/2013 a 97/2019 v rozsahu 13.600€, spôsobený len z dôvodu zmeny koeficientu cenovej úrovne, ktorý sa každoročne mení a zmeny koeficientu vybavenosti, a to v rozsahu 13.600 €. Z uvedeného je zrejmé, že k zvýšeniu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti došlo len z dôvodu zmeny uvedených koeficientov a nie z dôvodu stavebných úprav vykonaných žalobcom. Záverom žalovaný uvádza, že žalovanému vznikli náklady v rozsahu 27.591,90 € (faktúra č. OB12000083) v súvislosti s prestavbou objektu, ktorý bol predmetom nájomnej zmluvy, najmä v súvislosti s búracími prácami. Žalovaný nemal záujem o stavebné úpravy, ktoré vykonával žalobca, nakoľko je zrejmé, že žalobca mal záujem stať sa výlučným vlastníkom predmetu nájmu a teda vykonával úpravy, ktoré v budúcnosti plánoval využiť vo svoj prospech. Žalovaný síce súhlasil so stavebnými úpravami, ale len z toho dôvodu, že predpokladal uzavretie zmluvy, na základe ktorej sa žalobca stane výlučným vlastníkom predmetu nájmu. K prevodu vlastníckeho práva však nedošlo.

27. Podaním zo dňa 14.04.2021 predložil žalobca vyjadrenie, v ktorom uvádza, že žalovaný mal vo svojom vyjadrení zo dňa 30.03.2021 špecifikovať nedostatky znaleckého posudku Ing. Jána Víťazku, nakoľko nevykovanie obhliadky interiéru predmetu nájmu, čoho dôsledkom bola všeobecná hodnota predmetu sporu v sume 104.896,57 € žalobca nepovažuje za argument. Uvedenému znalcovi bola poskytnutá fotodokumentácia a faktúry preukazujúce skutkový stav ku dňu zániku nájmu. Znalec vyčíslil hodnotu investícií do predmetu nájmu. Fotodokumentácia bola zabezpečená žalobcom pred skončením nájmu. Znalec vychádzal aj z účtovných dokladov. Fotodokumentácia zodpovedá rozsahu stavebných prác uvedených vo faktúrach. Žalobca uvádza, že pokiaľ by znalec mal možnosť vstúpiť do zhodnoteného predmetu nájmu, toto by nemalo žiadny vplyv na zdokumentovanie skutkového stavu v čase ohliadky, pretože v tom období bol skutkový stav už diametrálne odlišný. Ing. Ján Víťazka mal pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzať z identického skutkového stavu ako znalec Ing. Miroslav Hric. Znalec Ing. Ján Víťazka pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľností pred a po jej zhodnotení použil dve metódy ocenenia, a to jednak metódu polohovej diferenciácie, podľa ktorej je výška všeobecnej hodnoty nehnuteľností vo výške 105.372,48 €, a jednak kombinovanú metódu, podľa ktorej je výška všeobecnej hodnoty vo výške 104.896,57 €. V posudku Ing. Miroslava Hrica je použitá len metóda polohovej diferenciácie založenej na koeficiente. Žalobca ďalej uviedol, že podstatou nie je, v akej výške boli vykonané stavebné práce na predmete nájmu, podstatou je čo bolo vykonané, aký bol ich rozsah, čo má celkový vplyv na všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. Pre najvýhodnejšie ponuky žalobca vyhľadával najvýhodnejšie cenové ponuky. Znalec Ing. Ján Víťazka nehodnotil stavebné práce, ale hodnotil všeobecnú cenu nehnuteľností ku dňu vzniku nájmu a ku dňu skončenia nájmu, v ktorom sú zohľadnené investície. Žalobca zotrval na záveroch znaleckého posudku Ing. Jána Víťazku, z ktorého je zrejmé, že predmet nájmu bol zhodnotený vo výške 40.776,50 €. Žalobca namieta znalecký posudok vyhotovený znalcom Ing. Miroslavom Hricom, ktorý mal pochybiť v súvislosti s výpočtom kubatúry objektu; s technickým vybavením; s výpočtom stavby po zhotovení. Žalobca uvádza, že je nepodstatná faktúra žalovaného, ktorou má záujem preukázať výšku jeho investícií do prestavby predmetu nájmu po skončení nájmu. Žalovaný po odovzdaní predmetu nájmu zmenil celú víziu stavby a rozhodol sa z priemyselnej budovy vybudovať obytnú budovu. Podľa vyjadrenia žalobcu mal žalovaný odmietnuť predaj predmetu nájmu s odôvodnením, že stavbu má záujem využiť do budúcna vo svoj prospech.

28. Na pojednávanie dňa 23.04.2021 sa dostavili žalobca aj žalovaný spolu so svojimi právnymi zástupcami.

29. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní doplnil svoje podanie zo dňa 14.04.2021, a to výpočtom obstavaného priestoru, podľa ktorého výpočty znalca Ing. Hrica majú mať vady, ktoré mali mať vplyv aj na vady znaleckého posudku.

30. Právny zástupca žalobcu uviedol, že k dnešnému dňu nedošlo k rokovaniu so žalovanou stranou. Keďže sú vypracované dva rozdielne znalecké posudky, zároveň navrhol vykonanie obhliadky na mieste samom, ktoré by mohlo byť zrealizované na základe prítomnosti oboch znalcov.

31. Žalovaný s takýmto návrhom právneho zástupcu vyjadril súhlas, pričom zotrval na svojich vyjadreniach a odmieta nárok žalobcu s poukazom na ustanovenia čl. 4, čl. 8 čl. 9 bod 1. nájomnej zmluvy.

32. Súd pojednávanie odročil z dôvodu vykonania obhliadky a zabezpečenia výsluchu znalcov na pojednávaní.

33. Podaním zo dňa 27.04.2021 žalobca opätovne poukazuje na ustanovenia nájomnej zmluvy a (), od ktorých odvodzuje svoj nárok. Žalobca má za to, že znalecký posudok Ing. Jána Víťazku je vyhotovený v zmysle platných právnych predpisov. So znaleckým posudkom Ing. Miroslava Hrica nesúhlasí vzhľadom k tomu, že má základné nedostatky súvisiace s výpočtom obstavaného priestoru a plochy, ktoré vypočítané hodnoty viedli znalca k nesprávnym záverom. Žalobca vo svojom vyjadrení uvádza konkrétne chybné výpočty uvedeného znaleckého posudku. K výhrade že neboli v zmysle stavebného zákona ohlásené stavebné úpravy žalobca uviedol, že neohlásenie nemá vplyv na nárok žalobcu na zaplatenie plnenie z titulu zhodnotenia stavby počas nájmu, čo je občianskoprávny vzťah, keďže sa žalovaný bezdôvodne obohatil zhodnotením stavby, pretože investície sú jej súčasťou, a na tento prípad sa vzťahujú ustanovenia . Stavebné konanie spadá do správneho práva, ktoré sa riadi stavebným poriadkom, zákonom o priestupkoch. Žalobca má za to, že pre dané konanie je úplne irelevantné zaoberať sa výhradou žalovaného, že k vykonaniu stavebných úprav nebol daný súhlas stavebného úradu. V prípade, že by aj bolo potrebné ohlásenie stavebných úprav, jedná sa o porušenie stavebného poriadku čo nemôže mať vplyv pre rozhodnutie súdu či došlo alebo nedošlo k zhodnoteniu stavby.

34. Dňa 17.06.2021 predložil žalobca doplnenie č. 1 znaleckého posudku č. 2/2021 vypracované znalcom Ing. Jánom Víťazkom.

35. Dňa 17.06.2021 predložil žalovaný doplnenie znaleckého posudku č. 122/2021 doplnkom k znaleckému posudku č. 97/2019 vypracovaného znalcom Ing. Miroslavom Hricom.

36. Na pojednávanie dňa 01.10.2021 sa dostavili žalobca aj žalovaný spolu so svojimi právnymi zástupcami. Pojednávania sa zároveň zúčastnili obidvaja znalci.

37. Znalec Ing. Ján Víťazka na pojednávaní uviedol, že pri výpočte vychádzal z dvoch metód, a to metóda polohovej diferenciácie a kombinovaná metóda. Znalec tiež uviedol, že k zhodnoteniu nehnuteľnosti došlo v príčinnej súvislosti s vynaloženými nákladmi, pričom zhodnotenie bolo vykonané hlavne pre vykurovanie haly. Vykurovanie pre využívanie predmetu nájmu bol nutný. Bez vykurovania je objekt nefunkčný. K znaleckému posudku Ing. Miroslava Hrica sa nevie vyjadriť

38. Predstúpil konateľ žalobcu, ktorý na otázku, či sa vykurovanie alebo kotle dali odmontovať uviedol, že ide o technológiu vykurovania, ktorá je zložená z nasledujúcich súčastí. Sú to rozvody, ktoré sú vykonané na mieru, pripojenie v rámci technológie, ktoré je robené jednoznačne na mieru. Súčasťou tejto technológie bolo vyvložkovanie komína v rámci bezpečnosti, ktoré bolo jednoznačne nevyhnutné a samozrejme daná práca, ktorú vykonávali niekoľko dní pracovníci spoločnosti. Túto technológiu vykurovania nie je možné zobrať a niekde inde umiestniť. Ona bola robená na mieru v tejto nehnuteľnosti.

39. Znalec k vyjadreniu konateľa žalobcu uviedol, že pokiaľ sa robí vykurovací systém, tak sa musí urobiť vykurovacia skúška, čo je dokument k užívaniu vykurovania. A ten sa taktiež nedá odmontovať spolu s vyvložkovaním komína.

40. Na pojednávaní bol vypočutý znalec Ing. Miroslav Hric. Znalec uviedol, že jeho úlohou pri vypracovaní znaleckého posudku bolo zistiť všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti ku dňu 17.04.2019, a nie investície a ani zhodnotenie stavby. V znaleckom posudku bola využitá metóda polohovej diferenciácie. Znalec uviedol, že nehnuteľnosť je teraz v roku 2021 vyprataná bez technického vybavenia. Nájomca nezhodnotil základné požiadavky na životnosť stavby, základy, steny, stropy, strecha. Znalec potvrdil zmeny pre výpočet kubatúry z roku 2019, pričom mala vzniknúť drobná disproporcia. Pri obhliadke v roku 2021 znalec zistil, že na prízemí nehnuteľnosti nebola žiadna vybavenosť. Nič nové nezistil oproti roku 2019 vo vybavenosti stavby. Dodatok k znaleckému posudku č. 97/2019 vyhotovil ku dňu 17.04.2019. Vybavenosť bola riešená na nižšej úrovni. Rozdiel medzi znaleckým posudkom zo roku 2013 a z roku 2019 vo všeobecnej hodnote predstavuje sumu 13.600 €, pričom rozdiel vznikol v koeficiente cenovej úrovne stanovený Národnou bankou Slovenska.

41. Právny zástupca žalobcu a žalovaného na pojednávaní využili právo záverečných reči, v ktorých zhrnuli všetky svoje vyjadrenia. Zároveň právny zástupca žalobcu v rámci svojej záverečnej reči zobral žalobu v časti istiny vo výške 12.763,65 € spolu s úrokom z omeškania späť a žalovaný s týmto späťvzatím súhlasil. Právny zástupca žalobcu žiadal žalobe vyhovieť v časti istiny 42.608,24 € spolu s úrok z omeškania vo výške 5 %. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

42. Súd vykonaním dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca ako nájomca a žalovaný ako prenajímateľ uzavreli dňa 30.11.2015 nájomnú zmluvu na dobu neurčitú podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonník, na základe ktorej žalovaný prenechal žalobcovi právo užívať nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v meste W., k. u. W., LV č. XX pod A. výrobná hala bez označenia súpisného čísla na parc. č. S. a pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere 412 m2, pod B.

Obidve strany sporu boli v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy oboznámené s technickým stavom predmetu nájmu (čl. IV. nájomne zmluvy).

Nájomca v predmete nájmu vykonával svoju podnikateľskú činnosť až do doby skončenia nájmu (nájomná zmluva bola vypovedaná zo strany žalovaného bez uvedenia dôvodu dňa 31.07.2019).

Nájomca v čase trvania nájmu vykonal na predmete nájmu rôzne investície, ktorých súčasťou bola aj technológia vykurovania prevádzky, pričom si vynaložené investície vyčíslil na základe znaleckého posudku č. 155/2019 vypracovaného znalcom Ing. Ivanom Čiernym a predložených faktúr vo výške 55.371,89 €. Demontovanie technológia vykurovania nie je možné realizovať, nakoľko jeho časti sú súčasťou predmetu nájmu a boli vyhotovené na mieru ku konkrétnej stavbe. Uvedené skutočnosti boli potvrdené aj znalcom na pojednávaní dňa 01.10.2021. Keďže žalovaný neuznal vyššie uvedený nárok žalobcu, žalobca podal na miestne príslušnom súdu žalobu o zaplatenie predmetnej istiny.

Žalobca svoj nárok na zhodnotenie predmetu nájmu odvodzuje od čl. VIII. nájomnej zmluvy v spojení s posledná veta .

Nakoľko pre účely predmetného konania bol znalecký posudok Ing. Ivana Čierneho nedostatočný, keďže z neho nebolo možné zistiť celkové zhodnotenie predmetu nájmu, od ktoré žalobca odvodzuje svoj nárok, predložil žalobca vypracovaný znalecký Ing. Jánom Víťazkom, znalecký posudok č. 2/2021 spolu s doplnením č. 1 k tomuto posudku a žalovaný predložil vypracovaný znalecký Ing. Miroslavom Hricom, znalecký posudok č. 97/2019 spolu s doplnením tohto znaleckého posudku č. 122/2021.

43. Podľa , nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

44. Podľa prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.

45. Podľa nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.

46. Podľa zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.

47. Podľa ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v

dôsledku vykonávaných zmien hrozí na veci prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.

48. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že prenajímateľ prenecháva prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté, respektíve obvyklé užívanie. Podľa je nájomca oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve. Obsahom práva nájmu je teda užívanie veci podľa zmluvy a prípadne požívanie úžitkov, ktoré sú s ňou spojené. Do obsahu tohto práva nepatrí právo nájomcu vykonávať zmeny na prenajatej veci, prípadne meniť samotnú podstatu nájmu. Nájomca nie je zásadne oprávnený zasahovať do podstaty prenajatej veci bez súhlasu prenajímateľa, a to ani na svoje náklady. Na každú zmenu prenajatej veci podľa ustanovenia prvá veta sa vyžaduje súhlas prenajímateľa. Zo znenia štvrtej vety vyplýva, že ak prenajímateľ dal súhlas na zmenu prenajatej veci ale sa nezaviazal na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota zmenenej veci. Vznik nároku na poskytnutie protiplnenia je tak viazaný až na zánik oprávnenia nájomcu užívať naďalej predmet nájmu a teda na obnovenie dispozičného práva prenajímateľa k predmetu nájmu.

49. Nárok nájomcu na úhradu nákladov spojených so zmenou prenajatej veci predstavuje samostatný občiansko - právny nárok, ktorý podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe počítanej podľa . Tento nárok nemožno posudzovať podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení (podľa a nasledovné ). V ustanovení štvrtej vety je upravené špeciálne právo nájomcu investícii vložených do prenajatej veci so súhlasom prenajímateľa. Z tohto ustanovenia možno vyvodiť, že ak sa nájomca nedohodne do skončenia nájmu s prenajímateľom inak, vznikne mu prvým dňom po jeho skončení právo požadovať od prenajímateľa úhradu nákladov vynaložených na zhodnotenie veci, ktoré boli vykonané s jeho súhlasom. Výšku uvedenej náhrady nemožno stotožňovať so sumou, ktorú nájomca za zmeny skutočne vynaložil. Od prenajímateľa sa totiž nájomca môže dôvodne domáhať zaplatenia iba toho, o čo sa v dôsledku vykonania zmien zvýšila hodnota prenajatej veci. Hodnota veci sa stanovuje nie ku dňu skončenia zmien, ale ku dňu kedy sa obnovilo dispozičné právo prenajímateľa k predmetu nájmu, pričom nárok môže byť uplatnený po skončení nájmu.

50. Ustanovenie rieši prípad, keď sa zmeny veci vykonali bez súhlasu prenajímateľa. Skutočnosť, že zmeny na veci boli vykonané so súhlasom prenajímateľa, preukazuje nájomca. Ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je nájomca po skončení nájmu povinný vec uviesť na svoje náklady do pôvodného stavu.

51. V určitých prípadoch je na vykonanie zmien potrebné aj vyjadrenie tretích osôb napríklad vydanie stavebného povolenia. Absencia potrebných povolení býva spravidla na ťarchu vlastníka.

52. Samotná nájomná zmluva zo dňa 30.11.2015 v čl. VIII. ods. 1 upravuje postup účastníkov zmluvy pri vykonaných opravách, udržiavaní a zveľaďovaní predmetu nájmu. Podľa tohto ustanovenia je žalobca ako nájomca oprávnený vykonať na prenajatých veciach zmeny a úpravy, vrátane stavebných a technologických zmien, ktoré si vyžiada povaha jeho prevádzky. K vykonaniu uvedených zmien dal žalovaný ako prenajímateľ súhlas v zmysle nájomne zmluvy s poukazom na , a to aj pre prípad stavebného alebo iného správneho konania s legalizáciou zmien súvisiaceho.

53. Súd má zo súdneho spisu za osvedčené, že stavebné a technologické práce vykonané žalobcom na predmete nájmu boli nevyhnuté na vykonávanie jeho podnikateľskej činnosti, a to predovšetkým zriedené vykurovanie, bez ktorého by takáto činnosť nemohla byť zrealizovaná v zimných mesiacoch.

54. Vzhľadom na rozsah realizácie vykonaných prác žalobcom je predpoklad, že sa na tieto mohlo vyžadovať oznámenie tretím osobám, resp. stavebnému úradu v zmysle o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Na oznámenie stavebnému úradu pri vykonaní stavebných prác bol oprávnený aj nájomca bez predchádzajúceho osobitného súhlasu prenajímateľa, nakoľko tento súhlas vyplýva priamo z čl. VIII. ods. 1 nájomnej zmluvy. Avšak či žalobca realizáciu stavebných úprav stavebnému úradu oznámil alebo nie, nič nemení na skutočnosti, že súhlas prenajímateľa v zmysle nájomnej zmluvy a ustanovenia bol daný. Uvedená skutočnosť môže podliehať len prípadnej priestupkovej zodpovednosti. Rozsah zmien ku

ktorým dal žalovaný súhlas je vymedzený v znaleckých posudkoch, nakoľko vykonaním týchto úprav malo dôjsť k zhodnoteniu predmetu nájmu.

55. O tom či sa žalovaný ako prenajímateľ zaviazal k úhrade nákladov (investícií), zmien, úprav, vrátane stavebných a technologických zmien po skočení nájmu je potrebné vychádzať z nájomnej zmluvy a osobitných ustanovení upravujúce nájomnú zmluvu ( a nasl. ). Nájomná zmluva bolo ukončená výpoveďou zo strany žalovaného ako prenajímateľa bez uvedenia dôvodu v troj-mesačnej výpovednej lehote, t. j. ku dňu 31.07.2019. Žalobca a žalovaný nemali v nájomnej zmluve osobitne upravenú situáciu skončenia nájmu výpoveďou prenajímateľa bez uvedenia dôvodu, a s tým spojený nárok nájomcu na úhradu nákladov vynaložených na zveľadenie a zvýšenie hodnoty prenajatej veci, resp. náhradu sumy, o ktorú sa hodnota nehnuteľnosti s príslušenstvom zvýšila. Na uvedené skončenie nájmu preto nie je možné aplikovať ustanovenia čl. IX. X. a XI. nájomnej zmluvy. Aplikácia čl. IV nájomnej zmluvy je taktiež vylúčená, nakoľko má nájomcu len oboznámiť s technickým stavom predmetu nájmu a potrebné úpravy počas trvania nájmu si má hradiť na vlastné náklady. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že v predmetnom konaní ide o nárok, ktorého vznik je viazaný výlučne na moment skončenia nájmu, príp. na moment keď sa predmet nájmu dostane do dispozície vlastníka predmetu nájmu (ak by nájomca odmietol vypratať predmet nájmu). Nájomná zmluva v čl. VIII. ods. 1 posledná veta uvádza, že „prenajímateľ sa k náhrade nákladov takto vynaložených nájomcom nezaväzuje“. Ide o náhradu tých nákladov, ktoré majú súvisieť so zmenami, úpravami, vrátane stavebných a technologických zmien. Súd má z uvedeného článku zmluvy osvedčené, že žalobcovi ako nájomcovi nevznikol nárok na úhradu nákladov (investícií) na predmete nájmu za trvania nájmu, nakoľko sa prenajímateľ k náhrade nákladov nezaviazal, ale vznikol mu nárok na protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci, a to po skončení nájmu (31.07.2019) v zmysle štvrtá veta .

56. Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu má súd za osvedčené, že došlo ku vzniku nároku žalobcu a podaná žaloba je dôvodná. Účel uzatvorenia nájomnej zmluvy, ktorým malo byť uzatvorenie kúpnej zmluvy na predmet nájmu, a ktorý namietal aj žalovaný, nemá žiadny vplyv na priznanie nároku v predmetnej veci a ani nesúvisí s predmetom konania. Uvedenou skutočnosťou možno len konštatovať, že prenajímateľ v čase uzatvárania nájomne zmluvy nepredpokladal iné skončenie nájmu ako je uvedené v čl. XI. nájomne zmluvy.

57. Na pojednávaní dňa 01.10.2021 žalobca zobral žalobu späť v časti istiny vo výške 12.763,65 € spolu s úrokom z omeškania a žalovaný s týmto späťvzatím súhlasil. Dôvodom tohto späťvzatia vyplynul z výsledok znaleckého dokazovania, konkrétne z posudku a jeho doplnenia znalca Ing. Jána Víťazku.

58. Podľa , žalobca môže vziať žalobu späť.

59. Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

60. Podľa , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

61. Podľa prvá veta , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí.

62. Ak vezme žalobca svoj návrh na začatie konania späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo. Keďže v prejednávanej veci vzal žalobca žalobu v časti istiny vo výške 12.763,65 € spolu s úrokom z omeškania späť, súd konanie v tejto časti zastavil podľa so súhlasom žalovaného v súlade s prvá veta .

63. S prihliadnutím na čiastočné späťvzatie žaloby, žalobca zotrval na podanej žalobe v časti istiny vo výške 42.608,24 € spolu s úrok z omeškania vo výške 5 % ročne. Uvedená čiastka vyplýva zhodnotenia predmetu nájmu zo znaleckého posudku č 2/2021 a jeho doplnenia č. 1 znalca Ing. Jána Víťazku.

64. Z predložených znaleckých posudkov, či už zo strany žalobcu alebo žalovaného, má súd za osvedčené, že nepochybne došlo k zhodnoteniu predmetu nájmu. Uvedená skutočnosť vyplýva aj zo znaleckého posudku č. 155/2019 vypracovaného znalcom Ing. Ivanom Čiernym. Avšak na účely

predmetu konania a určenia výšky zhodnotenia predmetu nájmu tento posudok nebol zohľadnený, nakoľko ním bol realizovaný iba odhad hodnoty stavebných prác, a nie zhodnotenie predmetu nájmu.

65. Pre zistenie zhodnotenia predmetu nájmu súd posudzoval znalecké posudky predložené znalcami Ing. Jánom Víťazkom a Ing. Miroslavom Hricom a zistil nasledovné skutočnosti:

Znalec Ing. Ján Víťazka pri zhodnotení stavby použil dve metódy na zistenie všeobecnej hodnoty stavby, a to metóda polohovej difereciácie a kombinovaná metóda. Na stanovenie všeobecnej hodnoty stavby sa znalec priklonil ku kombinovanej metóde, na základe ktorej bola stavba ohodnotená na sumu 102.626,22 €. Všeobecná hodnota nehnuteľností bola vyčíslená ku dňu 01.12.2015 vo výške 60.017,98 €. Celkové zhodnotenie nehnuteľností tak znalec vyčíslil na sumu 42.608,24 €.

Znalec Ing. Miroslav Hric pri zistení všeobecnej hodnoty stavby použil metódu polohovej diferenciácie, podľa ktorej bola stavba ohodnotená na sumu 82.877,49 €.

66. S predložených znaleckých posudkov a výpovedí znalcov na pojednávaní dňa 01.10.2021 vyplýva, že znaleckou činnosťou, ktorou bolo potrebné ohodnotiť zhodnotenie predmetu nájmu, bol zo strany znalec Ing. Miroslava Hrica ohodnotený predmet nájmu len z hľadiska jeho celkovej všeobecnej hodnoty, bez špeciálneho zamerania na zhodnotenie predmetu nájmu, čo potvrdil znalec aj vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 01.10.2021. Nakoľko je predmetom konania nárok vyplývajúci zo zhodnotenia nehnuteľnosti po skončení nájomného vzťahu, z uvedeného dôvodu súd pri výške tohto zhodnotenia preto vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Jánom Víťazkom, ktorý sa pri vypracovaní znaleckého posudku zameral na zhodnotenie predmetu nájmu. Znalecký posudok Ing. Jána Víťazku bol vyhotovený kvalifikovane v zmysle platných právnych predpisov bez zásadných nedostatkov a zhotovený pre účely tohto konania.

67. Vzhľadom na vyššie uvedené súd k priznanému nároku žalobcu určil jeho výšku na základe znaleckého posudku č. 2/2021 a jeho doplnenia č. 1, vyhotoveného znalca Ing. Jánom Víťazkom, ktorý zhodnotenie predmetu nájmu ustálil na sume 42.608,24 €, a ktorú súd žalobcovi aj priznal.

68. Podľa . ods. 2 , dlh musí byť splnený riadne a včas.

69. Podľa . ods. 1 prvá veta , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

70. Podľa . ods. 2 , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

71. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov, je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“.

72. Nakoľko si žalovaný nesplnil svoju povinnosť uhradiť žalovanému dlžnú sumu dostal sa do omeškania a žalobcovi preto vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania podľa ustanovenia , v spojení s nariadením vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov, z dlžnej sumy od 15.10.2019, t. j. odo dňa kedy sa žalovaný dostal do omeškania s plnením dlhu do zaplatenia, a to vo výške 5,00 % ročne.

73. Podľa , náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov súd prizná aj znalcovi, ak bol vyslúchnutý podľa .

74. Podľa , náhrada podľa odsekov 1 a 2 sa uplatňuje pri podaní výpovede, najneskôr však do desiatich dní, inak právo na náhradu podľa odsekov 1 a 2 zaniká.

75. Nakoľko znalec Ing. Miroslav Hric na pojednávaní dňa 01.10.2021 vypovedal o skutočnostiach rozhodných pre konanie vyplývajúce zo znaleckej činnosti, vznikol mu nárok na znalečné, ktorý si uplatnil na pojednávaní a vyčíslil v podaní doručenom súdu dňa 06.10.2021. Súd zároveň na náhradu týchto nákladov zaviazal žalovaného, keďže zabezpečoval účasť znalca na pojednávaní.

76. O nepriznaní znalečného znalcovi Ing. Jánovi Víťazkovi, súd rozhodol podľa . Svedok si v zákonnej desaťdňovej lehote od podania výpovede na pojednávaní dňa 01.10.2021 svoj nárok na svedočné riadne neuplatnil a ani nevyčíslil, pričom z obsahu spisu mu vznik žiadnych trov súvisiacich s jeho výsluchom nevyplýva. Preto mu súd žiadne svedočné nepriznal.

77. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

78. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

79. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

80. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol úspešný v rozsahu 76,95 %, nakoľko žalobca vzal svoju žalobu v časti istiny vo výške 12.763,65 € spolu s úrokom z omeškania z tejto časti späť, súd mu priznal náhradu trov konania v uvedenom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Žiari nad Hronom v dvoch písomných vyhotoveniach ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).