Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/11/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kubincovej PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu ABILITY, s.r.o., so sídlom Šášovské Podhradie 211, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 36 622 036, právne zast.: JUDr. Ľudmila Petrušová, advokátka so sídlom A. Dubčeka č. 386/10, 965 01 Žiar nad Hronom proti žalovanému Mincovňa Kremnica, štátny podnik, so sídlom Štefánikovo nám. 25/24, 967 01 Kremnica, IČO: 00 010 448, právne zastúpený: Advokátska kancelária Líška & Partners s.r.o., so sídlom A. Hlinku 736/3, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47 235 926 o odvolaní žalovaného proti druhej, tretej a piatej výrokovej vete rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -300 zo dňa 27. októbra 2021 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -300 zo dňa 27. októbra 2021 v druhej, tretej a piatej výrokovej vete potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd v prvej výrokovej vete konanie v časti o zaplatenie sumy 12.763,65 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy zastavil. V druhej výrokovej vete zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 42.608,24 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 42.608,24 Eur odo dňa 15.10.2019 do zaplatenia. Treťou výrokovou vetou priznal znalcovi Ing. Miroslavovi Hricovi z odboru Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností, zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, evidenčné číslo znalca 911192, voči žalovanému nárok na náhradu trov za znaleckú činnosť v súvislosti s odbornou výpoveďou na pojednávaní dňa 01.10.2021. Štvrtou výrokovou vetou nepriznal znalcovi Ing. Jánovi Víťazkovi z odboru Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností, Odhad hodnoty stavebných prác, Stavebný materiál, zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, evidenčné číslo znalca 913786, nárok na náhradu trov za znaleckú činnosť v súvislosti s odbornou výpoveďou na pojednávaní dňa 01.10.2021.Piatou výrokovou vetou zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 76,95 %.

2. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 55.371,89 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od dňa 15.10.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 30.11.2015 v zmysle a nasl. (ďalej len ), žalovaný prenechal žalobcovi do nájmu v celosti nehnuteľnosti v katastrálnom území Kremnica, zapísané na LV č. XX: výrobnú halu bez označenia súpisného čísla postavenú na parc. CKN 1177/15; parc. č. CKN 1177/15 vyznačená ako zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 416 m2. Nájomný pomer mal trvať od 01.12.2015 na dobu neurčitú. Za trvania nájmu mal žalobca so súhlasom žalovaného (prenajímateľa) vykonať investície v celkovej sume 71.539,81 Eur. Súhlas žalovaného s vykonanými prácami mal vyplývať z čl. VIII. nájomnej zmluvy - Dohoda o opravách, udržiavaní a zveľaďovaní predmetu nájmu, podľa ktorej je „nájomca oprávnený vykonávať na prenajatých veciach zmeny a úpravy, vrátane stavebných a technologických zmien, ktoré si vyžiada povaha jeho prevádzky. Toto dojednanie sa považuje za súhlas podľa , a to aj pre prípad stavebného alebo iného správneho konania s legalizáciou zmien súvisiaceho. Prenajímateľ sa k náhrade nákladov takto vynaložených nájomcom nezaväzuje“. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie čl. IX. Nájomnej zmluvy - Ukončenie nájmu a dohodnuté dôsledky skončenia nájmu, bod 2 posledná veta, podľa ktorej „Nájomca má pri skončení nájmu nárok na náhradu preukázaných nákladov na zveľadenie a zvýšenie hodnoty prenajatej veci“. Žalovaný v roku 2018 leto/jeseň mal telefonicky a osobne informovať žalobcu o skončení nájmu, pričom výpoveď bola žalobcovi doručená dňa 24.04.2019 a k skončeniu nájmu došlo dňa 31.07.2019. Žalobca si po dohode so žalovaným dal ešte pred skočením nájmu vypracovať znalecký posudok na uplatnenie vložených investícií do predmetu nájmu. Znalec Ing. Ivan Čierny vyhotovil znalecký posudok č. 155/2019, ktorým hodnotu investícií vyčíslil na sumu 55.371,89 Eur. Listom zo dňa 27.09.2019 žalobca vyzval žalovaného k zapleteniu uvedenej sumy. Žalovaný zaslal žalobcovi následne zamietavé stanovisko.

3. Okresný súd uviedol, že vo veci vydal dňa 23.01.2020 platobný rozkaz č. k. -62, ktorý uznesením č. k. -77 zo dňa 30.04.2020 zrušil z dôvodu, že žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu podal včas odpor s vecným odôvodnením. Žalovaný v odpore uviedol, že čl. IX. bod 2 nájomnej zmluvy sa vzťahuje na prípad, že k skončeniu nájmu zo strany prenajímateľa dôjde počas dohodnutej dvojročnej opčnej doby (lehota na uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy, ktorá plynula podľa čl. IX. ods. 1 od 01.12.2015 do 30.11.2017). Poukázal na okolnosti, ktoré viedli k uzatvoreniu nájomnej zmluvy a ktoré boli žalobcovi známe pred uzatvorením zmluvy, najmä na jeho potrebu rozšíriť prevádzku na danom mieste a jeho záujem nehnuteľnosti kúpiť. Tieto rokovania mal viesť žalobca so žalovaným už v roku 2014. Žalovaný mal udelený súhlas na predaj nehnuteľností za cenu stanovenú znalcom Ing. Miroslavom Hricom v znaleckom posudku č. 261/2013 z 06.12.2013 (kúpna cena 62.200 Eur za stavbu, 24.200 Eur za pozemky). Žalobca mal podľa vyjadrenia žalovaného vedieť, že uzatvorená nájomná zmluva bola pre žalobcu len prechodným stavom, kým bude mať peniaze na kúpu. V čl. VIII. ods. 1 nájomnej zmluvy dal žalovaný súhlas s vykonaním úprav a zmien, vrátane stavebných a technologických, ktoré si vyžiada povaha prevádzky žalobcu. Zároveň v tomto ustanovení je výslovne uvedené „Prenajímateľ sa k náhrade nákladov takto vynaložených nájomcom nezaväzuje“. Žalovaný má tak za to, že odhad hodnoty stavebných prác je bezpredmetný a nedôvodný. Žalobca mal byť pred uplynutím tzv. opčnej doby (30.11.2017) vyzvaný na vyjadrenie sa k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Podľa žalobcu mal žalovaný presťahovať svoju prevádzku a priestory vypratať. Ku skončeniu nájmu došlo na základe výpovede žalovaného.

4. Okresný súd uviedol, že žalobca v priebehu konania zotrval na podanej žalobe, ktorou sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 55.371,89 Eur s príslušenstvom. Svoj nárok odvodzoval od ustanovenia , čl. VIII. bod 1 a čl. XI bod 2 nájomnej zmluvy. Nestotožnil sa s právnym názorom žalovaného, že žalobca po skončení nájmu nemá nárok na zhodnotenie nehnuteľnosti z dôvodu, že v nájomnej zmluve je konštatované, že sa nezaväzuje prenajímateľ k náhrade nákladov vynaložených nájomcom. Žalobca poukazoval na výklad ustanovenia , v zmysle ktorého pokiaľ je v zmluve uvedené, že sa prenajímateľ nezaväzuje k náhrade týchto nákladov, tak po skončení nájmu má nájomca právo uplatňovať si voči prenajímateľovi protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Žalobca uviedol, že si uplatňuje nárok z titulu zhodnotenia nehnuteľnosti. Podaním zo dňa 16.02.2021 žalobca predložil súdu znalecký posudok č. 2/2021 vypracovaný znalcom Ing. Jánom Víťazkom. Znalec Ing. Ján Víťazka pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľností pred a po jej zhodnotení použil dve metódy ocenenia, a to jednak metódu polohovej diferenciácie, podľa ktorej je výška všeobecnej hodnoty nehnuteľností vo výške 105.372,48 Eur, a jednak kombinovanú metódu, podľa ktorej je výška všeobecnej hodnoty vo výške 104.896,57 Eur.

5. Žalovaný v celom konaní zotrval na popretí nároku uplatneného žalobou. S poukazom na bod IX. nájomnej zmluvy uviedol, že základ nároku žalobcu daný nie je, pretože nájomca mal dať do dvoch rokov od uzavretia nájomnej zmluvy návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy, ktorej predmetom by bola celá predmetná nehnuteľnosť. Toto nájomca neurobil, a preto kúpna zmluva uzavretá nebola. V článku XI. ods. 4 sa uvádza, že pri skončení nájmu môže mať nájomca nárok len na náhradu toho, o čo sa

hodnota nehnuteľnosti zvýšila pri prípadnom uzavretí kúpnej zmluvy. Žalovaný mal za to, že s poukazom na nájomnú zmluvu prenajímateľ akékoľvek náklady neznáša. K výške náhrady žalovaný uviedol, že suma, ktorá je vypočítaná ako náklady investícií je z veľkej miery tvorená tzv. zhodnotením na systéme kúrenia. Je to technologické zariadenie, ktoré keď žalobca tvrdí, že vynaložil, nie je jeho vlastníctvom, je vlastníctvom leasingovej spoločnosti a nie je ani vlastníctvom žalobcu. V písomnej výpovedi žalovaný neuvádzal dôvod výpovede preto, že nájomca sa odsťahoval už v čase podania výpovede a výpoveďou bolo treba právne ukončiť tento vzťah. V čase 24.04.2019 už žalobca v prenajatých priestoroch nebol, mal kúpnou zmluvou zo dňa 16.10.2018 kúpené iné priestory v Šašovskom Podhradí, kde sa odsťahoval. V podaní zo dňa 16.10.2020 žalovaný uviedol, že na rozdiel od podanej žaloby, ktorá sa vôbec nezaoberala zhodnotením predmetu nájmu, resp. žaloba nebola zdôvodnená ani žiadnym spôsobom podložená dôkazmi, ktoré by preukazovali výšku zhodnotenia predmetu nájmu, právny zástupca vo svojom podaní zo dňa 16.06.2020 už jednoznačne uvádza, že žalobu na zaplatenie istiny z titulu zhodnotenia predmetu nájmu za jeho trvania považuje za dôvodnú. Žalobca sa však domáhal vydania bezdôvodného obohatenia titulom vykonania investícií, čo podložil posudkom, kde vyčíslil hodnotu stavebných prác. Žalovaný mal za to, že ide teda o inú žalobu, ktorá je po skutkovej a právnej stránke odôvodnená odlišne ako pôvodná žaloba. V tejto súvislosti žalovaný dal súdu na vedomie, že žalobca bol upozornený na povinnosť predložiť v stanovenej lehote všetky dôkazy, resp. uplatniť všetky prostriedky procesného útoku aj s upozornením, že na neskôr predložené dôkazy súd nebude prihliadať. K aplikácii ust. posledná veta žalovaný uviedol, ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Pokiaľ žalobca týmto ustanovením odôvodňuje podanú žalobu, s takýmto zdôvodnením žaloby žalovaný nesúhlasil, nakoľko nie je pravdou, že by žalovaný dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov ako to vyplýva z citovaného . V čl. VIII. nájomnej zmluvy je jednoznačne uvedené, že prenajímateľ sa k náhrade nákladov takto vynaložených nájomcom nezaväzuje, pričom žalobca s takýmto znením uvedeného ustanovenia súhlasil a bol s tým uzrozumený. Nie je to teda tak, že by prenajímateľ dal súhlas so zmenou a zároveň v zmluve neuviedol akým spôsobom sa bude riešiť prípadná úhrada nákladov po skončení nájmu. Žalovaný je toho názoru, že zákonodarca uvedeným ustanovením chcel riešiť situáciu, kedy prenajímateľ súhlasí so stavebnými úpravami, ale nedohodne sa s nájomcom na úhrade týchto nákladov resp. vôbec v zmluve alebo súhlase so stavebnými úpravami si účastníci nedohodnú žiadny ďalší postup. Toto však nie je ten prípad, nakoľko účastníci zmluvy sa jednoznačne dohodli, že takéto náklady prenajímateľ nájomcovi neuhradí.

6. Okresný súd uviedol, že nakoľko vyzval žalovaného na vyjadrenie k znaleckému posudku Ing. Víťazku, požiadal žalovaný znalca Ing. Miroslava Hrica o vypracovanie vyjadrenia k znaleckému posudku Ing. Víťazku. Žalovaný doručil okresnému súdu vyjadrenie k znaleckému posudku č. 97/2019 zo dňa 22.04.2019 spolu so znaleckým posudkom, ktorý vypracoval Ing. Miroslav Hric na objednávku Mincovne Kremnica š.p., ktorý bol vypracovaný v čase prenájmu zo strany žalobcu ABILITY s.r.o., pričom všeobecná hodnota nehnuteľnosti k tomuto dátumu bola určená v hodnote 80.300 Eur. V tom čase boli práce v časti budovy na prízemí, ktoré sú predmetom súdneho sporu už vykonané. Ako ďalej znalec uviedol, stavebné práce uskutočnené nájomcom už boli zohľadnené v uvedenom č. 97/2019, a to v celom rozsahu. K pravdepodobnému rozdielu medzi všeobecnou hodnotou podľa Ing. Hrica a všeobecnou hodnotou podľa Ing. Víťazku v rozsahu 24.596,57Eur mohlo podľa ING. Hrica dôjsť v dôsledku toho, že ako uvádza v závere Ing. Ján Víťazka „do objektu nebolo možné v čase obhliadky vstúpiť, preto technický stav a stav dispozície k 01.12.2015 je výlučne na základe výpovede zástupcu zadávateľa posudku“. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že žalobca, jeho právny zástupca ani znalec žalovaného nikdy nepožiadali o vstup do uvedeného objektu, a teda žalovanému nie je zrejmé, prečo uvádza, že do objektu nebolo možné vstúpiť. Na základe hore uvedeného podľa Ing. Hrica takto vypracovaný Ing. Víťazkom vzbudzuje istý stupeň nedôveryhodnosti, lebo povinnosťou znalca je urobiť všetko preto, aby posudok bol maximálne objektívny a vychádzal zo skutočností zistených znalcom. V zmysle tabuľky všeobecných hodnôt znaleckých posudkov je rozdiel medzi všeobecnou hodnotou nehnuteľností pred zhodnotením a po zhodnotení 13.600Eur ( 97/2019 - 261/2013 = 13.600Eur ). V ďalšom žalovaný poukázal na vyjadrenie znalca Ing. Hrica, ktorý upozorňuje na skutočnosť, že žalobcom boli realizované len drobné stavebné úpravy bez zásahu do prvkov dlhodobej životnosti, ktorou by došlo k predĺženiu celkovej životnosti stavby, t. j. došlo len k stavebným úpravám krátkodobej životnosti, u ktorých je pomerné rýchle opotrebenie a krátka životnosť. V neposlednom rade žalobca nemal na predmetné stavebné úpravy žiadne ohlásenie na príslušnom stavebnom úrade ako uvádza Ing. Hric v ďalšej časti vyjadrenia. Na základe uvedených skutočností žalovaný považuje

všeobecnú hodnotu predmetu sporu podľa Ing. Víťazku v sume 104.896,57 Eur za neprimeranú s tým, že uvedené práce boli zrealizované bez prieskumu cien na trhu a najvýhodnejšej cenovej ponuky. Podľa názoru Ing. Hrica je rozdiel vo všeobecnej hodnote nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporu medzi č. 261/2013 a 97/2019 v rozsahu 13.600 Eur, spôsobený len z dôvodu zmeny koeficientu cenovej úrovne, ktorý sa každoročne mení a zmeny koeficientu vybavenosti, a to v rozsahu 13.600 Eur. Z uvedeného je zrejmé, že k zvýšeniu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti došlo len z dôvodu zmeny uvedených koeficientov a nie z dôvodu stavebných úprav vykonaných žalobcom.

7. Okresný súd uviedol, že žalobca predložil ku znaleckému posudku Ing. Hrica vyjadrenie, v ktorom uviedol, že znalcovi bola poskytnutá fotodokumentácia a faktúry preukazujúce skutkový stav ku dňu zániku nájmu. Znalec vyčíslil hodnotu investícií do predmetu nájmu. Fotodokumentácia bola zabezpečená žalobcom pred skončením nájmu. Znalec vychádzal aj z účtovných dokladov. Fotodokumentácia zodpovedá rozsahu stavebných prác uvedených vo faktúrach. Pokiaľ by znalec mal možnosť vstúpiť do zhodnoteného predmetu nájmu, toto by nemalo žiadny vplyv na zdokumentovanie skutkového stavu v čase ohliadky, pretože v tom období bol skutkový stav už diametrálne odlišný. Ing. Ján Víťazka mal pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzať z identického skutkového stavu ako znalec Ing. Miroslav Hric. Znalec Ing. Ján Víťazka pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľností pred a po jej zhodnotení použil dve metódy ocenenia, a to jednak metódu polohovej diferenciácie, podľa ktorej je výška všeobecnej hodnoty nehnuteľností vo výške 105.372,48 Eur, a jednak kombinovanú metódu, podľa ktorej je výška všeobecnej hodnoty vo výške 104.896,57 Eur. V posudku Ing. Miroslava Hrica je použitá len metóda polohovej diferenciácie založenej na koeficiente. Žalobca ďalej uviedol, že podstatou nie je, v akej výške boli vykonané stavebné práce na predmete nájmu, podstatou je čo bolo vykonané, aký bol ich rozsah, čo má celkový vplyv na všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. Pre najvýhodnejšie ponuky žalobca vyhľadával najvýhodnejšie cenové ponuky. Znalec Ing. Ján Víťazka nehodnotil stavebné práce, ale hodnotil všeobecnú cenu nehnuteľností ku dňu vzniku nájmu a ku dňu skončenia nájmu, v ktorom sú zohľadnené investície.

8. Okresný súd poukázal na to, že znalec Ing. Miroslav Hric na pojednávaní uviedol, že jeho úlohou pri vypracovaní znaleckého posudku bolo zistiť všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti ku dňu 17.04.2019, a nie investície a ani zhodnotenie stavby. V znaleckom posudku bola využitá metóda polohovej diferenciácie. Znalec uviedol, že nehnuteľnosť je teraz v roku 2021 vyprataná bez technického vybavenia. Nájomca nezhodnotil základné požiadavky na životnosť stavby, základy, steny, stropy, strecha. Znalec potvrdil zmeny pre výpočet kubatúry z roku 2019, pričom mala vzniknúť drobná disproporcia. Pri obhliadke v roku 2021 znalec zistil, že na prízemí nehnuteľnosti nebola žiadna vybavenosť. Nič nové nezistil oproti roku 2019 vo vybavenosti stavby. Dodatok k znaleckému posudku č. 97/2019 vyhotovil ku dňu 17.04.2019. Vybavenosť bola riešená na nižšej úrovni. Rozdiel medzi znaleckým posudkom zo roku 2013 a z roku 2019 vo všeobecnej hodnote predstavuje sumu 13.600 Eur, pričom rozdiel vznikol v koeficiente cenovej úrovne stanovený Národnou bankou Slovenska.

9. Okresný súd uviedol, že v prejednávanej veci vzal žalobca žalobu v časti istiny vo výške 12.763,65 Eur spolu s úrokom z omeškania späť, preto okresný súd konanie v tejto časti zastavil podľa so súhlasom žalovaného v súlade s prvá veta .

10. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že pri posúdení toho, či sa žalovaný ako prenajímateľ zaviazal k úhrade nákladov (investícií), zmien, úprav, vrátane stavebných a technologických zmien po skočení nájmu, je potrebné vychádzať z nájomnej zmluvy a osobitných ustanovení upravujúcich nájomnú zmluvu a nasl. . Nájomná zmluva bolo ukončená výpoveďou zo strany žalovaného ako prenajímateľa bez uvedenia dôvodu v trojmesačnej výpovednej lehote, t. j. ku dňu 31.07.2019. Žalobca a žalovaný nemali v nájomnej zmluve osobitne upravenú situáciu skončenia nájmu výpoveďou prenajímateľa bez uvedenia dôvodu, a s tým spojený nárok nájomcu na úhradu nákladov vynaložených na zveľadenie a zvýšenie hodnoty prenajatej veci, resp. náhradu sumy, o ktorú sa hodnota nehnuteľnosti s príslušenstvom zvýšila. Na uvedené skončenie nájmu preto nie je možné aplikovať ustanovenia čl. IX. X. a XI. nájomnej zmluvy. Aplikácia čl. IV nájomnej zmluvy je taktiež vylúčená, nakoľko má nájomcu len oboznámiť s technickým stavom predmetu nájmu a potrebné úpravy počas trvania nájmu si má hradiť na vlastné náklady. Okresný súd v tejto súvislosti dal do pozornosti, že v predmetnom konaní ide o nárok, ktorého vznik je viazaný výlučne na moment skončenia nájmu, príp. na moment keď sa predmet nájmu dostane do dispozície vlastníka predmetu nájmu (ak by nájomca odmietol vypratať predmet nájmu). Nájomná zmluva v čl. VIII. ods. 1 posledná veta uvádza,

že „prenajímateľ sa k náhrade nákladov takto vynaložených nájomcom nezaväzuje“. Ide o náhradu tých nákladov, ktoré majú súvisieť so zmenami, úpravami, vrátane stavebných a technologických zmien. Okresný súd mal z uvedeného článku zmluvy osvedčené, že žalobcovi ako nájomcovi nevznikol nárok na úhradu nákladov (investícií) na predmete nájmu za trvania nájmu, nakoľko sa prenajímateľ k náhrade nákladov nezaviazal, ale vznikol mu nárok na protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci, a to po skončení nájmu (31.07.2019) v zmysle štvrtá veta .

11. Okresný súd uviedol, že mal za osvedčené, že došlo ku vzniku nároku žalobcu a podaná žaloba je dôvodná. Účel uzatvorenia nájomnej zmluvy, ktorým malo byť uzatvorenie kúpnej zmluvy na predmet nájmu, a ktorý namietal aj žalovaný, nemá žiadny vplyv na priznanie nároku v predmetnej veci a ani nesúvisí s predmetom konania. Uvedenou skutočnosťou možno len konštatovať, že prenajímateľ v čase uzatvárania nájomne zmluvy nepredpokladal iné skončenie nájmu ako je uvedené v čl. XI. nájomne zmluvy. Okresný súd tiež uviedol, že vzhľadom na rozsah realizácie vykonaných prác žalobcom je predpoklad, že sa na tieto mohlo vyžadovať oznámenie tretím osobám, resp. stavebnému úradu v zmysle o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Na oznámenie stavebnému úradu pri vykonaní stavebných prác bol oprávnený aj nájomca bez predchádzajúceho osobitného súhlasu prenajímateľa, nakoľko tento súhlas vyplýva priamo z čl. VIII. ods. 1 nájomnej zmluvy. Avšak či žalobca realizáciu stavebných úprav stavebnému úradu oznámil alebo nie, nič nemení na skutočnosti, že súhlas prenajímateľa v zmysle nájomnej zmluvy a ustanovenia bol daný. Uvedená skutočnosť môže podliehať len prípadnej priestupkovej zodpovednosti. Rozsah zmien ku ktorým dal žalovaný súhlas je vymedzený v znaleckých posudkoch, nakoľko vykonaním týchto úprav malo dôjsť k zhodnoteniu predmetu nájmu.

12. Okresný súd ku znaleckým posudkom predloženým v konaní uviedol, že z nich mal za osvedčené, že nepochybne došlo k zhodnoteniu predmetu nájmu. Uvedená skutočnosť vyplývala aj zo znaleckého posudku č. 155/2019 vypracovaného znalcom Ing. Ivanom Čiernym. Avšak na účely predmetu konania a určenia výšky zhodnotenia predmetu nájmu tento posudok nebol zohľadnený, nakoľko ním bol realizovaný iba odhad hodnoty stavebných prác, a nie zhodnotenie predmetu nájmu.

13. Okresný súd pre zistenie zhodnotenia predmetu nájmu posudzoval znalecké posudky predložené znalcami Ing. Jánom Víťazkom a Ing. Miroslavom Hricom a zistil nasledovné skutočnosti: Znalec Ing. Ján Víťazka pri zhodnotení stavby použil dve metódy na zistenie všeobecnej hodnoty stavby, a to metóda polohovej difereciácie a kombinovaná metóda. Na stanovenie všeobecnej hodnoty stavby sa znalec priklonil ku kombinovanej metóde, na základe ktorej bola stavba ohodnotená na sumu 102.626,22 Eur. Všeobecná hodnota nehnuteľností bola vyčíslená ku dňu 01.12.2015 vo výške 60.017,98 Eur. Celkové zhodnotenie nehnuteľností tak znalec vyčíslil na sumu 42.608,24 Eur. Znalec Ing. Miroslav Hric pri zistení všeobecnej hodnoty stavby použil metódu polohovej diferenciácie, podľa ktorej bola stavba ohodnotená na sumu 82.877,49 Eur.

14. Okresný súd uviedol, že z predložených znaleckých posudkov a výpovedí znalcov na pojednávaní dňa 01.10.2021 vyplýva, že znaleckou činnosťou, ktorou bolo potrebné ohodnotiť zhodnotenie predmetu nájmu, bol zo strany znalec Ing. Miroslava Hrica ohodnotený predmet nájmu len z hľadiska jeho celkovej všeobecnej hodnoty, bez špeciálneho zamerania na zhodnotenie predmetu nájmu, čo potvrdil znalec aj vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 01.10.2021. Nakoľko je predmetom konania nárok vyplývajúci zo zhodnotenia nehnuteľnosti po skončení nájomného vzťahu, z uvedeného dôvodu súd pri výške tohto zhodnotenia preto vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Jánom Víťazkom, ktorý sa pri vypracovaní znaleckého posudku zameral na zhodnotenie predmetu nájmu. Znalecký posudok Ing. Jána Víťazku bol vyhotovený kvalifikovane v zmysle platných právnych predpisov bez zásadných nedostatkov a zhotovený pre účely tohto konania.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené okresný súd priznanému nároku žalobcu určil jeho výšku na základe znaleckého posudku č. 2/2021 a jeho doplnenia č. 1, vyhotoveného znalca Ing. Jánom Víťazkom, ktorý zhodnotenie predmetu nájmu ustálil na sume 42.608,24 Eur, a ktorú súd žalobcovi aj priznal. Nakoľko si žalovaný nesplnil svoju povinnosť uhradiť žalovanému dlžnú sumu, dostal sa do omeškania a žalobcovi preto vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania podľa ustanovenia , v spojení s nariadením vlády Slovenskej republiky č. , z dlžnej sumy od 15.10.2019, t. j. odo dňa kedy sa žalovaný dostal do omeškania s plnením dlhu do zaplatenia, a to vo výške 5,00 % ročne.

16. Okresný súd ďalej uviedol, že nakoľko znalec Ing. Miroslav Hric na pojednávaní dňa 01.10.2021 vypovedal o skutočnostiach rozhodných pre konanie vyplývajúce zo znaleckej činnosti, vznikol mu nárok na znalečné, ktorý si uplatnil na pojednávaní a vyčíslil v podaní doručenom súdu dňa 06.10.2021. Súd zároveň na náhradu týchto nákladov zaviazal žalovaného, keďže zabezpečoval účasť znalca na pojednávaní.

17. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol úspešný v rozsahu 76,95 %, nakoľko žalobca vzal svoju žalobu v časti istiny vo výške 12.763,65 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto časti späť, súd mu priznal náhradu trov konania v uvedenom rozsahu

18. Voči výrokom súdneho rozhodnutia označeným ako II., III. a V. podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. a . Uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 30.12.2019 domáhal vydania bezdôvodného obohatenia titulom vykonania rozsiahlych investícií do predmetu nájmu, pričom výšku investícií vyčíslil znalec Ing. Ivan Čierny Znaleckým posudkom č. 155/2019 v celkovej výške 55.371,89 Eur vrátane DPH. Žalovaný poukázal na to, že znalec hodnotil iba hodnotu stavebných prác a dodávok, ale v žiadnom prípade nehodnotil, ako to mylne uviedol žalobca vo svojej žalobe, zhodnotenie predmetu nájmu. Na rozdiel od podanej žaloby, ktorá sa vôbec nezaoberala zhodnotením predmetu nájmu, resp. žaloba nebola zdôvodnená ani žiadnym spôsobom podložená dôkazmi, ktoré by preukazovali výšku zhodnotenia predmetu nájmu, právna zástupkyňa vo svojom podaní zo dňa 16.06.2020 už jednoznačne uviedla, že žalobu na zaplatenie istiny z titulu zhodnotenia predmetu nájmu za jeho trvania považuje za dôvodnú. Žalobca sa však domáhal vydania bezdôvodného obohatenia titulom vykonania investícií, čo podložil posudkom, kde vyčíslil hodnotu stavebných prác. Podľa názoru žalovaného tak ide o inú žalobu, ktorá je po skutkovej a právnej stránke odôvodnená odlišne, než pôvodná žaloba. V tejto súvislosti upozornil okresný súd na to, že žalobca bol upozornený na povinnosť predložiť v stanovenej lehote všetky dôkazy, resp. uplatniť všetky prostriedky procesného útoku aj s upozornením, že na neskôr predložené dôkazy súd nebude prihliadať. Okresný súd sa s touto námietkou žiadnym spôsobom nevysporiadal a v konaní pokračoval ďalej.

19. Žalovaný uviedol, že žalobca na rozdiel od pôvodnej žaloby a vyjadrení na pojednávaní do podaní zo dňa 16.06.2020 uvádzal, že ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Podľa žalobcu ohľadne náhrady nákladov vynaložených so súhlasom prenajímateľa na úpravu prenajatého nebytového priestoru je nevyhnutné aplikovať všeobecné ustanovenia , konkrétne . Žalobca v ust. poukázal na jeho dispozitívnu povahu a zdôraznil, že požadovať úhradu nákladov až po skončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci môže nájomca požadovať, iba ak zmluva neurčuje inak. Žalobca v tejto súvislosti pripomenul, že už v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že v čl. VIII ods. 1 nájomnej zmluvy dal žalovaný súhlas s vykonávaním úprav a zmien vrátane stavebných a technologických, ktoré si vyžiada povaha prevádzky žalobcu. Zároveň je v tomto ustanovení výslovne uvedené, že prenajímateľ sa k náhrade nákladov takto vynaložených nájomcom nezaväzuje. Napriek uvedenému ustanoveniu zmluvy sa žalobca domáha bezdôvodného obohatenia z dôvodu vykonaných investícií do predmetu nájmu. Žalovaný zdôraznil, že žalobca si bol od počiatku vedomý toho, že uzatvorená nájomná zmluva bola pre neho len prechodným stavom, kým bude mať peniaze na kúpu nehnuteľnosti, preto žiadal, aby v nájomnej zmluve bolo osobitné ustanovenie, ktoré by mu zaručovalo zo strany prenajímateľa uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy. Bol to žalobca, ktorý napriek výzvam žalovaného nedodržal opčnú dobu na prednostnú kúpu predmetu nájmu a spôsobil situáciu, v ktorej sa sporové strany nachádzajú. Nájomca dobre vedel, že žalovaný nemá záujem o stavebné úpravy, resp. investície do predmetu nájmu a pokiaľ žalovaný s takýmito investíciami a stavebnými úpravami súhlasil, bolo to len z toho dôvodu, že žalobca chcel predmet nájmu kúpiť. Len z toho dôvodu žalovaný dosiahol, a to na podnet žalobcu, rozhodnutie zakladateľa (ministra financií SR) o súhlase s prevodom predmetných nehnuteľností za cenu stanovenú znalcom Ing. Hricom - Znalecký posudok č. 261/2013.

20. Žalovaný nesúhlasil so zdôvodnením nároku uplatneným v žalobe prostredníctvom ust. , nakoľko nie je pravdou, že by žalovaný dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, ako to vyplýva z citovaného ust. . Poukázal na čl. VIII nájomnej zmluvy, v ktorom je jednoznačne uvedené, že prenajímateľ sa k náhrade nákladov takto vynaložených nájomcom nezaväzuje, pričom žalobca s takýmto znením uvedeného ustanovenia súhlasil a bol s tým uzrozumený. Nie je to teda tak, že by prenajímateľ dal súhlas so zmenou a zároveň v zmluve neuviedol, akým

spôsobom sa bude riešiť prípadná úhrada nákladov po skončení nájmu. Žalovaný je toho názoru, že zákonodarca uvedeným ustanovením chcel riešiť situáciu, kedy prenajímateľ súhlasí so stavebnými úpravami, ale nedohodne sa s nájomcom na úhrade týchto nákladov, resp. vôbec v zmluve alebo v súhlase so stavebnými úpravami si účastníci nedohodnú žiadny ďalší postup. Toto však nie je ten prípad, nakoľko účastníci zmluvy sa jednoznačne dohodli, že takéto náklady prenajímateľ nájomcovi neuhradí. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že zmluvy sa majú dodržiavať.

21. Žalovaný v odvolaní poukázal na skutočnosť, že žalobca do spisu doložil Znalecký posudok Ing. Jána Víťazku č. 2/2021 vo veci stanovenia zhodnotenia stavby výrobnej haly, pričom žalovaný súdu predložil vyjadrenie Ing. Miroslava Hrica, znalca z odboru Stavebníctvo k zhodnoteniu stavby výrobnej haly. Z uvedeného vyjadrenia je zrejmé, že Ing. Miroslav Hric vypracoval Znalecký posudok č. 261/2013, ktorého objednávateľom bol žalovaný, pričom predmetná nehnuteľnosť mala ku dňu 06.12.2013 všeobecnú hodnotu 66.700,- Eur. Uvedená hodnota je porovnateľná so všeobecnou hodnotou ku dňu 01.12.2015 vo výške 64.120,- Eur, a to podľa Znaleckého posudku Ing. Víťazku pod č. 2/2021. Predmetný Znalecký posudok č. 261/2013 bol spracovaný za účelom záložného práva k nehnuteľnosti pre peňažný ústav. V čase ohodnotenia nehnuteľnosti bola predmetná nehnuteľnosť bez nájomcu v pôvodnom stave, len strešná konštrukcia s krytinou boli po rekonštrukcii a modernizácii. Uvedený znalecký posudok následne akceptovala aj banka so všeobecnou hodnotou 66.700,- Eur. Žalobca upozornil na to, že zároveň súdu predložil Znalecký posudok č. 97/2019 zo dňa 22.04.2019, ktorý vypracoval Ing. Miroslav Hric na objednávku žalovaného v čase prenájmu zo strany žalobcu, pričom všeobecná hodnota nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania k tomuto dátumu bola 80.300,- Eur. Žalovaný podotkol, že v tom čase boli práce v časti budovy na prízemí, ktoré sú predmetom súdneho sporu už vykonané. Súd prvého stupňa sa však vôbec v odôvodnení súdneho rozhodnutia nevyjadril k uvedeným znaleckým posudkom, ktoré ako keby vôbec nebral do úvahy napriek tomu, že uvedené posudky jednoznačne a hodnoverne stanovujú všeobecnú hodnotu predmetu konania pred vznikom nájomného pomeru a tesne pred jeho skončením.

22. Žalovaný ďalej poukázal na obsah vyjadrenia Ing. Hrica, ktorý aj na pojednávaní potvrdil, že stavebné práce uskutočnené nájomcom už boli zohľadnené v Znaleckom posudku č. 97/2019 v celom rozsahu. K pravdepodobnému rozdielu medzi všeobecnou hodnotou podľa Ing. Hrica a všeobecnou hodnotou podľa Ing. Víťazku v rozsahu 24.596,57 Eur mohlo dôjsť v dôsledku toho, ako uviedol v závere znaleckého posudku Ing. Víťazka, že do objektu nebolo možné v čase obhliadky vstúpiť, preto technický stav a stav dispozície k 01.12.2015 je výlučne na základe výpovede zástupcu zadávateľa posudku. V tejto súvislosti chcel zdôrazniť, že žalobca, jeho právny zástupca ani znalec žalovaného nikdy nepožiadali o vstup do uvedeného objektu a teda nie je zrejmé prečo uvádza, že do objektu nebolo možné vstúpiť. Podľa žalovaného znalecký posudok vypracovaný Ing. Víťazkom vzbudzuje istý stupeň nedôveryhodnosti, lebo povinnosťou znalca je urobiť všetko preto, aby posudok bol maximálne objektívny a vychádzal zo skutočností zistených znalcom.

23. Žalovaný uviedol, že v zmysle tabuľky všeobecných hodnôt znaleckých posudkov (vyjadrenie Ing. Hrica) je rozdiel medzi všeobecnou hodnotou nehnuteľností pred zhodnotením a po zhodnotení 13.600,- Eur (ZP 97/2019 - 261/2013 = 13.600,- Eur). Ani s touto skutočnosťou sa súd prvého stupňa žiadnym spôsobom nezaoberal, a to ani v odôvodnení súdneho rozhodnutia.

24. Žalobca poukázal na vyjadrenie znalca Ing. Hrica, ktorý upozornil na skutočnosť, že žalobcom boli realizované len drobné stavebné úpravy bez zásahu do prvkov dlhodobej životnosti, ktorou by došlo k predĺženiu celkovej životnosti stavby, t.j. došlo len k stavebným úpravám krátkodobej životnosti, u ktorých je pomerne rýchle opotrebovanie a krátka životnosť. V neposlednom rade žalobca nemal na predmetné stavebné úpravy žiadne ohlásenie na príslušnom stavebnom úrade, ako uviedol Ing. Hric v ďalšej časti vyjadrenia. Z uvedených dôvodov považoval žalovaný všeobecnú hodnotu predmetu sporu podľa znaleckého posudku Ing. Víťazku v sume 104.896,57 Eur za neprimeranú, pričom navyše vykonané práce zo strany žalobcu boli zrealizované bez prieskumu cien na trhu a najvýhodnejšej cenovej ponuky.

25. Žalovaný uviedol, že zároveň súdu predložil vyjadrenie znalca Ing. Miroslava Hrica, v zmysle ktorého je rozdiel vo všeobecnej hodnote nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporu medzi Znaleckým posudkom č. 261/2013 a č. 97/2019 v rozsahu 13.600,- Eur spôsobený len z dôvodu zmeny koeficientu cenovej úrovne, ktorý sa každoročne mení a zmeny koeficientu vybavenosti, a to v rozsahu 13.600,- Eur. Z uvedeného je zrejmé, že k zvýšeniu všeobecnej hodnoty nehnuteľností došlo len z dôvodu

zmeny uvedených koeficientov a nie z dôvodu stavebných úprav vykonaných žalobcom. Ani s týmito skutočnosťami sa súd prvého stupňa žiadnym spôsobom nezaoberal, vyjadrenie znalca vôbec nebral do úvahy, pričom súd neuviedol, prečo.

26. Žalovaný uviedol, že súdu predložil doklady, z ktorých vyplýva, že žalovanému vznikli náklady v rozsahu 27.591,90 Eur v súvislosti s prestavbou objektu, ktorý bol predmetom nájomnej zmluvy najmä v súvislosti s búracími prácami. Žalovaný nemal záujem o stavebné úpravy, ktoré vykonával žalobca, nakoľko je zrejmé, že žalobca mal záujem stať sa výlučným vlastníkom predmetu nájmu a teda vykonával úpravy, ktoré v budúcnosti plánoval využiť vo svoj prospech. Žalovaný síce súhlasil so stavebnými úpravami, ale len z toho dôvodu, že predpokladal uzavretie zmluvy, na základe ktorej sa žalobca stal výlučným vlastníkom predmetu nájmu. K prevodu vlastníckeho práva však nedošlo podľa názoru žalovaného zavinením žalobcu a v tejto súvislosti žalovanému vznikli značné náklady v súvislosti s búracími prácami.

27. Žalovaný poukázal na konštatovanie okresného súdu, že pre zistenie zhodnotenia predmetu nájmu súd posudzoval znalecké posudky predložené znalcami Ing. Víťazkom a Ing. Hricom, pričom poukázal na to, že Ing. Víťazka pri zhodnotení stavby použil dve metódy na zistenie všeobecnej hodnoty stavby a znalec Ing. Hric len jednu metódu. Žalovaný uviedol, že je pritom úplne irelevantné, akú metódu znalec použil, pretože obidve metódy sú použité v súlade so zákonom a sú rovnocenné. Okresný súd sa priklonil k znaleckému posudku Ing. Víťazku, čo vyplýva z bodu 67 odôvodnenia súdneho rozhodnutia, kde súd uvádza, že na základe uvedeného znaleckého posudku určil zhodnotenie predmetu nájmu na sumu 42.608,24 Eur. Prečo sa tak súd rozhodol, uviedol v bode 66 odôvodnenia súdneho rozhodnutia, kde je uvedené, že z predložených znaleckých posudkov a výpovedí znalcov vyplýva, že znaleckou činnosťou bol zo strany znalca Ing. Hrica ohodnotený predmet nájmu len z hľadiska jeho všeobecnej hodnoty bez špeciálneho zamerania na zhodnotenie predmetu nájmu. Podľa súdu sa naproti tomu Ing. Víťazka zameral na zhodnotenie predmetu nájmu. Tieto skutočnosti označil žalovaný za nepravdivé, pretože obaja znalci hodnotili všeobecnú hodnotu stavby, ktorá bola predmetom nájomnej zmluvy a porovnávali všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti pred vykonaním stavebných úprav a po ich vykonaní. Ani jeden zo znalcov nevypracoval znalecký posudok, ktorý by určil zhodnotenie predmetu nájmu priamo, nakoľko vždy to bol iba rozdiel medzi všeobecnou hodnotou pred a po stavebných úpravách. Jediný rozdiel je vo výške rozdielu medzi všeobecnými hodnotami pred a po vykonaní stavebných úprav. Súd teda hodnotil znalecké posudky v rozpore so skutočnosťou, pričom zo znaleckých posudkov je jednoznačné, že išlo o stanovenie všeobecných hodnôt a nie zhodnotenia. Je preto nepochopiteľné, prečo sa okresný súd priklonil k znaleckému posudku, ktorý predložil žalobca a prakticky vôbec nebral do úvahy znalecké posudky predložené žalovaným. Za daného stavu by normálny postup bol, ak by súd sám nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či a v akom rozsahu došlo k zhodnoteniu predmetu nájmu, keďže mal k dispozícii dva súkromné znalecké posudky, ktoré boli diametrálne odlišné. V tomto smere sa súd nevysporiadal ani so skutočnosťou, že podľa má dôjsť po skončení nájmu aj k odpočítaniu znehodnotenia zmien, ku ktorým v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Tieto skutočnosti však nič nemenia na stanovisku žalovaného, že žalobca v zmysle uzavretej zmluvy nemá právo na náhradu nákladov súvisiacich s prípadným zhodnotením predmetu nájmu, pretože takto to bolo v nájomnej zmluve dohodnuté a žalobca od počiatku vedel, že žalovaný sa k náhrade nákladov, ktoré vynaloží nájomca, nezaväzuje.

28. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietne s tým, že žalovaný je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%, prípadne rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

29. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril, že rozhodnutie okresného súdu považuje za vecne správne, pričom okresný súd riadne a dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil správny právny záver. K námietke žalovaného, že podanou žalobou si neuplatnil žalobca zaplatenie istiny z titulu zhodnotenia predmetu nájmu, poukázal žalobca na znenie žaloby a uviedol, že si uplatnil finančné plnenie z titulu zhodnotenia predmetu nájmu, na ktoré má právny nárok opierajúci sa o ust. . Počas konania tak nedošlo k zmene základu uplatneného nároku, len k úprave výšky plnenia. Titul je identický

- protihodnota toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.

30. Žalobca ohľadom námietky žalovaného, že dal súhlas s vykonaním zmien na predmete nájmu, ale sa výslovne nezaviazal na ich náhradu, v dôsledku čoho nevznikol žalobcovi nárok na zaplatenie žiadneho finančného plnenia, žalobca zopakoval právne odôvodnenie základu jeho nároku tak, ako ho uvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie. Zdôraznil, že žalobca sa nevzdal nároku na zaplatenie protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota nájmu, ak dôjde ku skončeniu nájmu iným spôsobom, než uvedeným v čl. 9 nájomnej zmluvy. Uviedol, že žalovaný už podaním výpovede z nájmu bez uvedenia dôvodu si musel byť vedomý toho, že podľa nájomnej zmluvy vzniká žalobcovi nárok na určité finančné plnenie z titulu vložených investícií. V súčasnosti jeho obrana spočíva len v tom, že sa nezaviazal k náhrade nákladov a preto nemá žalobca nárok ani na finančné plnenie za zhodnotenie predmetu nájmu. Žalobca uviedol, že sú to dva rozdielne nároky, ktoré predstavujú aj rozdielne finančné vyjadrenie.

31. K námietkam žalovaného ku záverom znaleckého posudku Ing. Jána Víťazku žalobca uviedol, že znalecký posudok nebol žiadnym kvalifikovaným spôsobom pripomienkovaný žalovaným. Znalec bol vypočutý priamo na pojednávaní a jednoznačne obhájil závery znaleckého posudku. V prípade, že by žalovaný mal kvalifikované námietky a výhrady, v čom je tento znalecký posudok nesprávny, tieto mohol predniesť aj na pojednávaní a zároveň mohol navrhnúť nariadiť znalecké dokazovanie za účelom stanovenia výšky zhodnotenia predmetu nájmu. Žalobca zopakoval svoje výhrady k posudku predloženému žalovaným, zhotovenému znalcom Ing. Miroslavom Hricom. Záverom uviedol, že znalecký posudok Ing. Jána Víťazku je vyhotovený v zmysle zákona a nebol dôvod, aby zo strany žalobcu bolo navrhnuté nariadenie znaleckého dokazovania. Nestotožnil sa s názorom žalovaného, že okresný súd mal nariadiť znalecké dokazovanie za účelom zistenia rozsahu zhodnotenia predmetu nájmu. Poukázal na to, že strany sporu navrhujú dôkazy, ktoré súd podľa vlastnej úvahy vykoná alebo nevykoná. Žalovaný v danom smere mohol využiť svoje právo a navrhnúť znalecké dokazovanie.

32. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania.

33. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení a (ďalej len ), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia , pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

34. Odvolací súd vychádzal v zmysle zo skutkového stavu, ktorý zistil súd prvej inštancie:

35. Žalobca ako nájomca a žalovaný ako prenajímateľ uzavreli dňa 30.11.2015 nájomnú zmluvu na dobu neurčitú podľa a nasl. , na základe ktorej žalovaný prenechal žalobcovi právo užívať nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v meste Kremnica, k. u. Kremnica, LV č. XX pod A. výrobná hala bez označenia súpisného čísla na parc. č. CKN1177/15 a pozemok parc. č. 1177/15 o výmere 412 m2, pod B. Obidve strany sporu boli v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy oboznámené s technickým stavom predmetu nájmu (čl. IV. nájomne zmluvy).

36. Žalobca ako nájomca v predmete nájmu vykonával svoju podnikateľskú činnosť až do doby skončenia nájmu. Nájomná zmluva bola vypovedaná zo strany žalovaného bez uvedenia dôvodu dňa 31.07.2019.

37. Nájomca v čase trvania nájmu vykonal na predmete nájmu rôzne investície, ktorých súčasťou bola aj technológia vykurovania prevádzky, pričom si vynaložené investície vyčíslil na základe znaleckého posudku č. 155/2019 vypracovaného znalcom Ing. Ivanom Čiernym a predložených faktúr vo výške 55.371,89 Eur. Demontovanie technológia vykurovania nie je možné realizovať, nakoľko jeho časti sú súčasťou predmetu nájmu a boli vyhotovené na mieru ku konkrétnej stavbe. Uvedené skutočnosti boli potvrdené aj znalcom na pojednávaní dňa 01.10.2021.

38. Znalec Ing. Jánom Víťazka vypracoval znalecký posudok č. 2/2021, v ktorom pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľností pred a po jej zhodnotení použil dve metódy ocenenia, a to jednak metódu polohovej diferenciácie, podľa ktorej je výška všeobecnej hodnoty nehnuteľností vo výške

105.372,48 Eur, a jednak kombinovanú metódu, podľa ktorej je výška všeobecnej hodnoty vo výške 104.896,57 Eur.

39. Znalec Ing. Miroslav Hric v znaleckom posudku 97/2019 určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti k tomuto dátumu bola určená v hodnote 80.300 Eur.

40. Podľa (ďalej len ), zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

41. Podľa (ďalej len ), nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

42. Podľa prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.

43. Podľa nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.

44. Podľa zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.

45. Žalobca v odvolaní namietol procesný postup okresného súdu, ktorý podľa názoru žalobcu rozhodoval o inej žalobe, než aká bola podaná žalobcom, pričom mal za to, že ak sa žalobca domáhal v priebehu konania zhodnotenia predmetu nájmu, tak ide o inú žalobu, ktorá je po skutkovej a právnej stránke odôvodnená odlišne, než pôvodná žaloba, v ktorej sa podľa žalobcu domáhal nároku iba z dôvodu zhodnotenia stavebných prác a dodávok. S uvedenou námietkou žalovaného sa odvolací súd nestotožnil.

46. Zmena žaloby je dispozičný procesný úkon, ktorým počas konania žalobca môže zmeniť svoj žalobný návrh buď čo do výšky uplatneného nároku, ktorý môže rozšíriť, alebo čo do predmetu uplatneného nároku, ak uplatní iné právo, než akého sa domáhal v žalobe. Za zmenu žaloby sa považuje aj podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, o ktoré žalobca opiera uplatnený nárok (ust. ).

47. Žalobca sa žalobným návrhom zo dňa 30.12.2019 domáhal toho, aby mu voči žalovanému bola priznaná finančná suma 55.371,89 Eur spolu s príslušenstvom. Zaplatenia finančnej sumy sa domáhal v priebehu celého konania, i keď pôvodne uplatnenú výšku čiastočným späťvzatím žalobného návrhu upravil, o čiastočnom späťvzatí rozhodol okresný súd spôsobom upraveným v procesnom predpise a v tejto časti konanie zastavil. Naďalej rozhodoval o zvyšku uplatneného nároku tak, ako bol pôvodne uplatnený v žalobe, teda zo strany žalobcu nedošlo ani k rozšíreniu uplatneného práva, ani nedošlo k zmene - čo do predmetu žiadaného práva žalobca naďalej žiadal zaplatenie finančnej sumy. Pokiaľ ide o prípadnú podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, ani k takémuto postupu žalobca nepristúpil. Ako je zrejmé zo znenia pôvodného žalobného návrhu zo dňa 30.12.2019, žalobca v ňom medzi skutkovými tvrdeniami uvádzal aj dôvody, pre ktoré sa domnieval, že má nárok na náhradu preukázaných nákladov na zveľadenie a zhodnotenie prenajatej veci (k čomu prikladal dôkazné prostriedky v podobe znaleckého posudku vyhotoveného Ing. Ivanom Čiernym), zároveň si už v písomnom vyhotovení žalobného návrhu zo dňa 30.12.2019 uplatňoval nárok aj z dôvodu, že počas trvania nájmu boli vykonané rozsiahle investície, ktorými sa podľa neho jednoznačne zhodnotil predmet nájmu, čím žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie, v dôsledku čoho požadoval

zaplatenie predmetnej istiny. Uvedené si uplatnil v zmysle ust. , pričom poukázal aj na ustanovenie, v zmysle ktorého ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Ako výslovne uviedol žalobca, zo zákonných ustanovení, o ktoré opieral svoj nárok vyplýva okrem iného aj to, že nájomca môže požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.

48. Žalovanému je možné prisvedčiť v tom, že žalobca nepriložil k žalobe dôkazy ohľadom skutkového tvrdenia, že vzhľadom na splnenie podmienok ust. mu vznikol nárok na protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Prostriedky procesného útoku v súvislosti s týmto skutkovým tvrdením však v priebehu konania predložil skôr, než v zmysle zákonnej koncentrácie bolo dokazovanie skončené. Sudca pritom nevyužil možnosť sudcovskej koncentrácie podľa ust. , pretože využitie tejto možnosti je fakultatívne, sudca nie je povinný, je iba oprávnený využiť sudcovskú koncentráciu. V danom prípade zrejme sudca zistil, že nebol dôvod na jej využitie, keďže pojednávanie zo dňa 10.06.2020 bolo odročené z dôvodu, aby mohli byť vypočutí konatelia spoločnosti žalobcu k otázkam uzatvorenia nájomnej zmluvy, teda predloženie dôkazu na tvrdenie, že počas nájmu sa zvýšila hodnota veci, nebola primárnym dôvodom odročenia pojednávania. Žalobcovi tak v ďalšom priebehu konania nič nebránilo doplniť dôkazné prostriedky k svojim skutkovým tvrdeniam. Zároveň nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že k zmene procesného útoku došlo až vo vyjadrení žalobcu zo dňa 16.06.2020. Pokým v žalobe si žalobca uplatnil zaplatenie istiny aj z dôvodu toho, že má nárok na náhradu preukázaných nákladov na zveľadenie a zhodnotenie prenajatej veci a aj aj v zmysle ust. z dôvodu, že má nárok na protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota prenajatej veci, na prvom pojednávaní, ktoré bolo vykonané dňa 10.06.2020, právny zástupca žalobcu už v úvodnej reči poukázal na ust. a v priebehu pojednávania výslovne formuloval, že si uplatňuje nárok len z titulu zhodnotenia nehnuteľnosti a nie náhradu nákladov skutočne vynaložených do nehnuteľnosti. Žalobca potom konzistentne v priebehu celého ďalšieho pojednávania predkladal dôkazy smerujúce práve k uplatneniu nároku z titulu zhodnotenia nehnuteľnosti. Právne posúdenie uplatneného nároku je vždy vecou súdu, preto pokiaľ žalobca ešte v žalobe predložil rôzne skutkové tvrdenia, na základe ktorých sa domáhal nároku z rôznych právnych titulov (náhrady nákladov a zároveň aj náhrady o zhodnotenia nehnuteľnosti), bolo na strane okresného súdu, aby takýto nárok právne posúdil a aby zistil, ktorý z oboch uplatnených nárokov je možné žalovanému priznať. Ako okresný súd uviedol vo svojom odôvodnení, nárok žalobcu považoval za oprávnený práve vzhľadom na skutkové tvrdenie žalobcu, že ako nájomca zhodnotil nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného a naopak okresný súd uviedol, že žalobca nemá nárok na náhradu nákladov, pretože prenajímateľ dal súhlas so zmenou nehnuteľnosti, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov.

49. Keďže zo strany žalobcu nedošlo k podstatnej zmene, alebo doplneniu rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, žalobca iba zúžil pôvodné tvrdenia v žalobe a zameral sa na nárok, ktorý vznikol z titulu zvýšenia hodnoty veci, nedošlo zo strany žalobcu k zmene žaloby, preto ani žalobca nebol povinný procesne postupovať tak, aby dal návrh na zmenu žaloby a okresný súd bol povinný rozhodnúť o žalobe tak, ako bola podaná vo svojom znení zo dňa 30.12.2019. Okresný súd preto postupoval správne, ak vysvetlil, z akého dôvodu má za to, že nárok na náhradu preukázaných nákladov na zveľadenie a zhodnotenie prenajatej veci, ktorý v žalobe uplatnený bol, žalobcovi nevznikol a tento mu nepriznal a naopak mal za to, že nárok na zaplatenie protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota veci na strane žalobcu daný bol a preto mu ho aj priznal, a to vo výške, ktorá bola určená znalcom. Procesne sa tak okresný súd vysporiadal so žalobou, keď rozhodol o oboch rôzne uplatnených nárokoch, právne ich posúdil a vysvetlil, prečo jeden považuje za odôvodnený, a druhý nie.

50. Žalobca v odvolaní zopakoval svoju obranu uplatnenú pred rozhodnutím okresného súdu, v zmysle ktorej, pokiaľ sa prenajímateľ s nájomcom dohodli, že prenajímateľ nie je povinný hradiť úhradu nákladov v súvislosti so zmenami na veci, tak nie je povinný hradiť nájomcovi nič. Mal za to, že zákonodarca znením ust. chcel riešiť situáciu, kedy prenajímateľ súhlasí so stavebnými úpravami, ale nedohodne sa s nájomcom na úhrade týchto nákladov, resp. vôbec v zmluve alebo v súhlase so stavebnými úpravami si účastníci žiadny ďalší postup nedohodnú. Poukázal na to, že medzi prenajímateľom a nájomcom si ďalší postup dohodli a dohodli si ho v tom zmysle, že náklady na zmenu prenajímateľ nájomcovi neuhradí. Z argumentácie žalobcu je zrejmé, že napriek tomu, že z konania vyplynulo, že nie je možné stotožňovať úhradu nákladov na vykonanie zmeny na veci s výškou protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota veci, keďže ide o dva samostatné nároky, ktoré majú rôzny základ a môžu mať aj rôznu výšku, žalovaný v priebehu konania zmenil svoju argumentáciu

tak, že začal tvrdiť, že pokiaľ nevznikol nárok na úhradu nákladov žalobcovi, ako by s tým súviselo aj to, že tým nevznikol ani nárok na vrátenie protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Úhrada nákladov na zmeny na veci však súvisí s výškou hodnoty jednotlivých investícií na zveľadenie a zhodnotenie prenajatej veci, pod čo by bolo možné zahrnúť napr. hodnotu úkonov žalobcu, ako bolo vybúranie priečok, maľovanie, vodoinštalačné práce a pod., ktorých výšku preukazoval žalobca pôvodne znaleckým posudkom Ing. Ivana Čierneho. Už žalobca však v odpore správne poukázal na skutočnosť, že k náhrade takýchto nákladov nemá žalobca žiaden titul, pretože strany sa výslovne dohodli, že prenajímateľ sa k náhrade nákladov takto vynaložených nájomcom nezaväzuje. Keďže prenajímateľ sa na úhradu týchto nákladov nezaviazal, nastala situácia, kedy síce súhlasil s vykonaním zmeny na veci, avšak nemohol byť zaviazaný na to, aby náklady na zmeny na veci prenajímateľovi uhradil, keďže sa k ich náhrade nezaviazal. Náklady na zmeny na veci však nie je možné stotožniť s protihodnotou toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Samostatné náklady sa môžu týkať aj prác, ktoré v konečnom dôsledku hodnotu veci znížia (napr. búracie práce). Zároveň nie každé práce vykonané na veci majú za následok to, že sa hodnota veci zvýši. Vykonanie napr. maliarskych prác, na ktoré môžu vzniknúť náklady, nemusí mať vôbec žiaden vplyv na zvýšenie protihodnoty celej veci. Vzhľadom na to, že žalovaný dal súhlas s vykonaním zmeny na prenajatej veci a že zároveň sa nezaviazal na úhradu nákladov takejto zmeny, bola plne naplnená hypotéza poslednej vety . Ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania vykonaného dňa 10.06.2020, sám žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu výslovne uviedol, že podľa jeho názoru žalobca má nárok len na to, o čo sa hodnota nehnuteľnosti zvýšila a nemá nárok na náhradu nákladov investovaných do nehnuteľnosti. Okresný súd sa vo svojom rozhodnutí prakticky stotožnil s týmto vyjadrením žalovaného, pokiaľ priznal žalobcovi nárok len na to, o čo sa hodnota nehnuteľnosti zvýšila a nepriznal mu nárok na náhradu nákladov investovaných do nehnuteľnosti.

51. Z ust. je zrejmé, že tento umožňuje prenajímateľovi a nájomcovi, aby si upravili vzťah k prípadnej zmene na veci plne v súlade so svojou dispozičnou autonómiou. Primárne prenajímateľ vôbec nie je povinný súhlasiť s akýmikoľvek zmenami na veci v jeho vlastníctve, preto nájomca je oprávnený vykonávať zmeny výlučne so súhlasom prenajímateľa. Ak však prenajímateľ tento súhlas udelí, je nutné vysporiadať, kto bude znášať náklady na zmeny veci. Zákon predpokladá, že úhradu nákladov spojených so zmenami znáša nájomca. Na prenajímateľa je ich možné preniesť iba vtedy, ak sa prenajímateľ zaviazal na ich úhradu. Pokiaľ sa prenajímateľ na ich úhradu nezaviazal (vôbec sa k nim v zmluve nevyjadril), čomu je rovnocenné, ak sa strany výslovne dohodli, že prenajímateľ sa k náhrade nákladov takto vynaložených nájomcom nezaväzuje (ako je tomu v prejednávanej veci), vyplýva z toho, že pokiaľ ide o náklady na zmeny na veci, tieto nájomca v plnej výške znáša sám a nemá nárok na ich úhradu. Od toho je však nutné odlíšiť, či k ukončeniu nájmu sa v súvislosti so zmenou na veci jej hodnota zvýšila v dôsledku prác vykonaných nájomcom. Pokiaľ nájomca zhodnotil vec, ktorá je vo vlastníctve prenajímateľa, má nájomca nárok na to, aby mu toto zhodnotenie veci bolo kompenzované, a aby mu za to bola poskytnutá protihodnota.

52. Uvedené vychádza z toho, že nájomca od prenajímateľa ako majiteľa veci prevzal predmet nájmu v určitej hodnote a vlastnými prostriedkami jeho hodnotu zvýšil, takže na strane vlastníka veci by po ukončení nájmu došlo bezdôvodne k zvýšeniu hodnoty jeho majetku. Keďže ust. s. 1 posledná veta má dispozitívny charakter, čo vyplýva z jeho textu, kde je uvedené, že nájomca môže (teda nemusí) požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci, majú zmluvné strany možnosť si upraviť vopred pri uzavretí zmluvy prípadné následky ohľadom zhodnotenia veci pri ukončení nájmu. Ustanovenie pripúšťa odchýlne dojednanie, účastníci sa preto môžu platne dohodnúť aj tak, že nájomca sa vzdá práva na protihodnotu toho, o čo sa jeho pričinením zvýši hodnota prenajatej veci, inak povedané, strany sa môžu dohodnúť, že nájomca je oprávnený vykonať zmeny na veci, avšak nebude mať nárok ani na úhradu nákladov, ktoré mu v dôsledku so zmenami vznikli a zároveň sa môžu strany dohodnúť, že mu nevznikne ani nárok na to, aby požadoval protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR ). V takom prípade by si bol nájomca vopred vedomý skutočnosti, že žiadne investície, ktoré do veci vloží, mu nebude prenajímateľ povinný vrátiť.

53. Na druhej strane, pokiaľ prenajímateľ takýmto spôsobom neupravil svoj vzájomný právny vzťah s nájomcom, potom nevylúčil dispozitívne ustanovenie zákona a toto sa aplikuje aj na právny vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. Z uvedeného dôvodu žalobcovi, ako nájomcovi, vznikol nárok požadovať od žalovaného, ako prenajímateľa, po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila

hodnota veci. Uvedenú argumentáciu pôvodne akceptoval aj žalovaný, až v priebehu konania tento postoj zmenil, pričom však právne odôvodnenie zmeny jeho postoja nekorešponduje s platnou právnou úpravou. Okresný súd preto rozhodol správne, pokiaľ rozlíšil nárok na náhradu nákladov investovaných do nehnuteľnosti ktorý nepriznal, od nároku na zaplatenie toho, o čo sa hodnota nehnuteľnosti zvýšila, ktorý priznal. Stotožnil sa tak s vyhlásením žalovaného, ktoré jeho právny zástupca uviedol na pojednávaní dňa 10.06.2020.

54. Žalobca v odvolaní zopakoval výhrady voči záverom Znaleckého posudku Ing. Jána Víťazku č. 2/2021 a mal za to, že okresný súd mal prihliadnuť k záverom Znaleckého posudku Ing. Miroslava Hrica č. 97/2019. Okresný súd pritom správne poukázal na skutočnosť, že zo strany Ing. Miroslava Hrica bol predmet nájmu ohodnotený len z hľadiska jeho celkovej všeobecnej hodnoty bez špeciálneho zamerania na zhodnotenie predmetu nájmu, čo potvrdil aj sám znalec vo svojej výpovedi. Na rozdiel od toho posudok Ing. Jána Víťazku bol zameraný na určenie zhodnotenia predmetu nájmu, čo bolo predmetom dokazovania, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si vo veci uplatnil práve protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota predmetu nájmu.

55. Keďže určenie výšky zhodnotenia predmetu nájmu je odbornou znalosťou, okresný súd postupoval správne, ak v tomto smere prihliadol na vyjadrenie znalca v danom odbore.

56. Žalobca tak nesprávne konštatuje, že okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia nevyjadruje k jednotlivým znaleckým posudkom, pretože okresný súd týmto spôsobom odôvodnil, z akého dôvodu neprihliadol k znaleckým posudkom vyhotoveným Ing. Miroslavom Hricom, a z akého dôvodu prihliadol práve k znaleckému posudku Ing. Jána Víťazku. Bolo to podmienené tým, čo bolo predmetom jednotlivých znaleckých posudkov. Znalecký posudok Ing. Jána Víťazku sa týkal práve preukazovanej výšky zhodnotenia veci, na rozdiel od znaleckého posudku Ing. Miroslava Hrica, ktorým bola určená celková všeobecná hodnota veci. Žalovaný takéto odôvodnenie v odvolaní poprel, keď uviedol, že obaja znalci hodnotili všeobecnú hodnotu stavby, ktorá bola predmetom nájomnej zmluvy a porovnávali všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti pred vykonaním stavebných úprav a po ich vykonaní a ani jeden zo znalcov nevypracoval znalecký posudok, ktorý by určil zhodnotenie predmetu nájmu priamo, nakoľko to bol vždy iba rozdiel medzi všeobecnou hodnotou pred a po stavebných úpravách. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že súd nedisponuje odbornými znalosťami. V prípade dokazovania preto sporové strany vo vzťahu k odborným znalostiam predkladajú vyjadrenia znalcov v príslušnom odbore. Súd ani nie je oprávnený posudzovať, či znalec použil správnu alebo nesprávnu metódu, keďže nemá vzdelanie v oblasti toho, ktorá metóda je pre určenie hodnoty najvhodnejšia. Súd však musí rešpektovať vyjadrenia znalcov, pričom znalec Ing. Miroslav Hric vo výpovedi na pojednávaní konanom 01.10.2021 výslovne uviedol, že určoval všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti a na otázku, či riešil zhodnotenie stavby uviedol

- „zhodnotenie som nerobil. Riešil som všeobecnú hodnotu z dôvodu zmeny technického stavu, teda že bola zmenená vybavenosť predmetnej nehnuteľnosti so stavom nehnuteľnosti v roku 2013“. Uviedol tiež, že zadaním znaleckého posudku bolo stanoviť všeobecnú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti ku dňu 17.04.2019. Znalec Hric tak stanovoval všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. Naproti tomu Znalecký posudok č. 2/2021 vypracovaný Ing. Jánom Víťazkom bol vypracovaný vo veci stanovenia zhodnotenia stavby, teda nie len určenia jej všeobecnej hodnoty. Námietka z odvolania, že v konečnom dôsledku obaja znalci len porovnávali všeobecné hodnoty tak smeruje k spôsobu, akým je v konečnom dôsledku určené stanovenie zhodnotenia stavby, avšak nepopiera skutočnosť, že predmetom znaleckého posudku Ing. Hrica nebolo určenie zhodnotenia stavby, ale určenie všeobecnej hodnoty. Pokiaľ ide o polemiku, či správne znalci postupovali, ak zvolili konkrétne metódy výpočtu, ide o odbornú otázku, ku ktorej súd nemá dostatočné odborné znalosti, aby ju mohol posúdiť.

57. Žalobca v konaní použil prostriedok procesného útoku, keď predložil znalecký posudok vypracovaný vo veci stanovenia zhodnotenia stavby znalcom v príslušnom odbore. Žalovaný nepoužil taký prostriedok procesnej obrany, ktorý by znalecký posudok žalobcu predložený vo veci stanovenia zhodnotenia stavby spochybnil, predložil znalecký posudok vo veci určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Zároveň nevyužil ani možnosť navrhnúť vykonanie znaleckého dokazovania súdom, preto pokiaľ sa v odvolaní domáha toho, že súd mohol zvoliť takýto postup, je nutné pripomenúť, že súd sám zo svojej činnosti nenavrhuje vykonanie dôkazov a rozhoduje iba o návrhoch na vykonanie dôkazov predložených stranami.

58. Pokiaľ žalovaný spochybnil hodnovernosť znaleckého posudku predloženého žalobcom z dôvodu, že pred jeho vypracovaním nemal znalec prístup do nehnuteľnosti, je nutné poukázať na skutočnosť, že v čase vypracovania znaleckého posudku už podľa skutkových tvrdení žalovaného boli na nehnuteľnosti vykonané zmeny, takže jej stav nebol totožný so stavom k ukončeniu nájomnej zmluvy. Z uvedeného dôvodu znalec mohol určiť stav nehnuteľnosti ku dňu ukončenia nájmu iba na základe toho, ako bol tento stav zdokumentovaný ku dňu jeho ukončenia, teda k 08.07.2019. Zároveň pred ukončením dokazovania bol znalec osobne prítomný aj v nehnuteľnosti, čo sa neskôr prejavilo vo vypracovaní Doplnenia č. 1 Znaleckého posudku č. 2/2021 na základe dodatočnej obhliadky objektu zo dňa 11.05.2021. Námietku nedôveryhodnosti znaleckého posudku preto vyhodnotil aj odvolací súd v tomto smere za nedôvodnú.

59. Žalovaný v konaní namietol, že zmeny na veci vykonané žalobcom boli zrealizované bez prieskumu cien na trhu a najvýhodnejšej cenovej ponuky. Odvolací súd v tejto súvislosti opätovne pripomína, že výška nákladov na zmeny nie je totožná s tým, o čo sa hodnota veci zvýšila, pokiaľ však uvedená námietka smeruje k tomu, že nehnuteľnosť mohla zvýšiť svoju hodnotu v nižšej výške, ak by bol zrealizovaný prieskum cien na trhu zo strany žalobcu, akáto podmienka nie je súčasťou vymedzenia podmienok pre uplatnenie nároku na zaplatenie protihodnoty v zmysle ust. , veta posledná . Preto otázka, či žalobca zrealizoval zmeny po prieskume cien na trhu, je v tejto súvislosti irelevantná.

60. Žalobca všeobecným spôsobom v odvolaní uviedol, že súdu predložil doklady, z ktorých vyplýva, že mu vznikli náklady v rozsahu 27.591,90 Eur v súvislosti s prestavbou objektu, ktorý bol predmetom nájomnej zmluvy najmä v súvislosti s búracími prácami. Uvedené konštatovanie však nedal do súvislosti s rozhodnutím okresného súdu, preto nie je zrejmé, aké nesprávnosti jeho rozhodnutia sa v súvislosti s týmto skutkovým tvrdením domáha. V konaní pred okresným súdom vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30.03.2021 tiež všeobecným spôsobom uviedol, že žalovanému vznikli náklady v rozsahu 27.591,90 Eur v súvislosti s prestavbou objektu, avšak uvedenú sumu nenavrhol započítať oproti nároku uplatnenému zo strany žalobcu, ani nepoužil iný prostriedok procesnej obrany. Tvrdenie o vzniku nákladov preukazoval priložením faktúry č. OB12000083 s dátumom vyhotovenia 08.04.2020, na ktorej je uvedené, že mu boli fakturované na základe zmluvy o dielo zo dňa 10.02.2020 práce Prestavba objektu. Z uvedenej faktúry vyplýva, že ide o búracie práce, ktoré boli vykonané po ukončení nájmu a vôbec nie je zrejmé, aký vzťah majú k určeniu zhodnotenia predmetu nájmu ku dňu ukončenia nájomného vzťahu. Všeobecným konštatovaním o vzniku nákladov v rozsahu 27.591,90 Eur sa preto ani okresný súd nemal dôvod zaoberať.

61. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav, keď konštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá nájomná zmluva, z ktorej vyplývalo žalobcovi ako nájomcovi právo vykonať zmeny na veci, pričom žalovanému ako prenajímateľovi nevznikla povinnosť hradiť náklady na zmeny na veciach. Zároveň v zmysle ust. , posledná veta vznikla prenajímateľovi povinnosť uhradiť nájomcovi protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci, pričom určenie toho, o čo sa zvýšila hodnota veci, vykonal znalec v odbore a znaleckým posudkom určil túto hodnotu v rozsahu 42.608,24 Eur. Zistený skutkový stav následne okresný súd správne posúdil v zmysle ust. .

62. Žalovaný v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie aj voči tretej a piatej výrokovej vete. Piatou výrokovou vetou rozhodol okresný súd o náhrade trov konania, ide o výrok závislý na výroku druhej výrokovej vety, ktorou bolo priznané žalobcovi plnenie v rozsahu 42.608,24 Eur aj s príslušenstvom . Keďže odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v druhej výrokovej vete v plnom rozsahu potvrdil, nemal dôvod zmeniť priznanú výšku náhrady nákladov a preto v plnom rozsahu potvrdil aj piatu výrokovú vetu.

63. Žalovaný v odvolaní uviedol, že sa odvoláva aj voči tretej výrokovej vete, ktorou bol znalcovi Ing. Miroslavovi Hricovi priznaný voči žalovanému nárok na náhradu trov za znaleckú činnosť v súvislosti s odbornou výpoveďou na pojednávaní dňa 01.10.2021, avšak vo vzťahu k tejto výrokovej vete neuviedol žalovaný žiadne konkrétne odvolacie námietky, ktorými by spochybnil jej správnosť.

64. Odvolací súd je v zmysle viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu preto odvolací súd preskúmal iba v rozsahu podstatných dôvodov uvedených v odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal.

65. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je v napadnutej časti vecne správne, preto ho podľa potvrdil. Pokiaľ sa súd prvej inštancie s niektorými námietkami žalovaného v napadnutom rozhodnutí nezaoberal, vysporiadal sa s nimi odvolací súd v zmysle .

66. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s súd prvej inštancie.

67. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).