Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/105/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: G., proti žalovanej: U., o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. septembra 2020, č.k. -197, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 37, § 40a, § 589 Obč. zákonníka. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že predmetom daného sporu je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti označenom ako rodinný dom so súp. č. XXXX postavenom na pozemku registra „C“ KN parc. č. XXX/X, pozemok registra “C“ s parcelným číslom: XXX/X o výmere 880 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok registra “C“ s parcelným číslom: XXX/X o výmere 329 m2, druh pozemku: zastavaná plocha nádvorie, vedené Okresným úradom P., katastrálny odbor pre katastrálne územie: V., obec: V., okres: P., zapísané na LV č. XXXX, a to v celosti, podiel 1/1. Žalobca v konaní dôvodil, že predmetnú výstavbu predmetnej stavby zabezpečil plne na svoje náklady žalobca, pričom žalovaná neuhradila žalobcovi cenu rodinného domu ani čiastočne. Z uvedeného dôvodu podľa názoru žalobcu patrí výlučne vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti žalobcovi. Žalovaná predmetnú skutočnosť účinne poprela (čomu je venovaná pozornosť nižšie), dôvodila, že stavbu predmetného rodinného domu v celom rozsahu financovala sumou 159 000,- eur, pričom žalobca realizoval stavebné práce iba v rozsahu hrubá stavba. Svedok L. X. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil dané skutočnosti, že predmetnú stavbu ako otec žalovanej financoval v celom rozsahu on s tým, že žalobca realizoval stavebné práce iba v rozsahu hrubá stavba, pričom tak ako žalovaná, ani svedok súdu nešpecifikovali, čo konkrétne malo predstavovať hrubú stavbu. Z uvedených skutočností je zrejmé, že predmetný spor sa okrem platnosti kúpnej zmluvy k pozemkom vo výmere 1209 m2, zapísaných na LV č. XXXX, vedených Okresným úradom P., Okres P., obec V., katastrálne územie V. financovania týka skutočnosti, či predmetná stavba bola postavená z finančných prostriedkov žalobcu resp. žalovanej. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca, pokiaľ podľa jeho tvrdení financoval predmetnú stavbu, bol oprávnený v konaní domáhať sa či už splnenia povinnosti alebo zaplatenia kúpnej ceny z kúpnej zmluvy zo dňa 05.04.2017 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, čo však neurobil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie za to, že v zmysle rozhodnutia R 17/1972 a NS SR sp. zn. zo dňa 06.12.2012 žalobca v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem, navyše poukázal na to, že predmetná kúpna zmluva na predaj parc. reg. „C parc. č. XXX o výmere 1209 m2 bola uzavretá dňa 28.03.2017, stavba bola realizovaná

v priebehu roka 2017 a žaloba bola podaná na súd až dňa 23.12.2019. Ďalej mal súd prvej inštancie v konaní za preukázané, že aj keď žalobca dňa 20.07.2018 odstúpil od kúpnej zmluvy zo dňa 28.03.2017, listinným dôkazom predloženým na pojednávaní označenom ako „späťvzatie odstúpenia od zmluvy“ zo dňa 07.09.2018 podpísaným žalobcom, žalobca oznámil žalovanej, že na základe dohody o urovnaní zo dňa 07.09.2018 všetky záväzky z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 28.03.2017 považuje za vysporiadané v celom rozsahu a týmto späťvzatím odstúpenia zo dňa 20.07.2018 nie sú dotknuté akékoľvek vzťahy medzi ním a žalovanou. Aj na základe predmetných skutočností mal za to, že žalobca v konaní nepreukázal naliehavosť svojho právneho záujmu. Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť skutkové tvrdenia o tom, že záujem je daný a predložiť na to dôkazy, čo žalobca v konaní nesplnil. Pokiaľ žalobca v rámci preukazovania naliehavého právneho záujmu poukazoval na rozhodnutie NS ČR sp. zn. súd prvej inštancie mal za to, že žalobca odvodzuje naliehavý právny záujem od súdneho rozhodnutia, ktoré prejednáva nároky dedičov v dôsledku vyvlastnenia a reštitúcii, čo je odlišný skutkový stav ako ten, na základe ktorého dôvodí žalobca svoj nárok v tomto konaní. Pokiaľ žalobca uvádza, že kúpnu zmluvu zo dňa 28.03.2017, podpisy osvedčené dňa 05.04.2017, uzatváral pod nátlakom zo strany otca žalovanej a za neprimeraných podmienok, kedy predával 1m2 za 1 euro, mal súd prvej inštancie za to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Žalobca svoje tvrdenia nepodoprel dôkazmi či návrhmi na výsluch svedkov, z ktorých by súdu vyplývala dôvodnosť jeho nároku. Navyše svoje odstúpenie od zmluvy zo dňa 20.07.2018 vzal listom zo dňa 07.09.2018 adresovaným žalovanej späť v celom rozsahu a odvolal sa na obsah dohody o urovnaní. Z preskúmania dohody o urovnaní bolo súdu zrejmé, že v zmysle čl. X bod 5 nárok žalobcu z predmetnej kúpnej zmluvy na zaplatenie sumy 1.209,- eur voči žalovanej bol riadne v celom rozsahu uspokojený a nebol daný dôvod na odstúpenie od zmluvy. Čo sa týka neprimeranosti kúpnej ceny poukázal na skutočnosť, že žalobca v predmetnom právnom vzťahu vystupoval ako právnická osoba v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná predstavovala v danom vzťahu slabšiu stranu a predpokladá sa, že žalobca bude presadzovať svoj záujem, využívať možnosti, ktoré mu právna úprava poskytuje a usilovať sa o dosiahnutie čo najväčšieho zisku. Mal za preukázané, že žalobca opakovane akceptoval existujúci stav, kedy v dohode o uznaní dlhu uznal dlh žalovanej a považoval vzájomne nároky medzi nimi za vysporiadané, pričom navyše súd prvej inštancie opakovane zdôraznil, že žalobca vzal svoje odstúpenie od zmluvy listom zo dňa 07.09.2018 adresovaným žalovanej späť v celom rozsahu. S ohľadom na uvedené tvrdenia a žiadnym spôsobom nepreukázanie dôvodnosti neplatnosti predmetnej zmluvy - uzavretie zmluvy pod nátlakom, čo svojimi tvrdeniami vyvrátil aj vypočutý svedok L. X., kedy uvádzal, že zmluva bola uzavretá slobodne na základe dohody s pánom C.. X., súd prvej inštancie považoval žalobu za nedôvodnú. Ďalej zdôraznil, že tvrdenia žalobcu ohľadom nátlaku, že mal strach z toho, že keď neprevedie pozemky za 1 euro, ukončenie spolupráce by neznamenalo, že len ukončí s otcom žalovaného spoluprácu, ale že ho zlikviduje ako podnikateľa ostalo len v rovine tvrdení žalobcu. Žalobca nepreukázal akýkoľvek nátlak, a skutočnosť že OS Prievidza sp. zn. -142 zo dňa 30.01.2020 vydal zabezpečovacie opatrenie nie je možné vykladať za akýkoľvek nátlak. Takisto argumentácia žalobcu, že predmetná zmluva je neplatná z dôvodu, že za žalovanú predmetnú zmluvu podpísal sám žalobca, tak súd mal za to, že takéto konanie nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu, nakoľko neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil, navyše pokiaľ dohoda o urovnaní podľa a nasl. uzavretá slobodne a vážne formou notárskej zápisnice podpísanej na Notárskom úrade L.. P. M., P.. v V., N XXXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX zrozumiteľne v bode 5 vyhlasuje žalobcom, že na základe vzájomnej dohody s veriteľom bol nárok žalobcu ako dlžníka 1 voči žalovanej v celom rozsahu uspokojený a nebol daný dôvod na odstúpenie od zmluvy. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, konkrétne z predložených listinných dôkazov - výpisov z X. označených ako „potvrdenie o zrealizovaní transakcie“ zo dňa 12.07.2017, 14.08.2017, 02.10.2017, 09.10.2017, 26.10.2017, 06.12.2017, 16.01.2018, 31.01.2018, 20.04.2017, 18.09.2017, 12.10.2017, 20.10.2017, 13.11.2017, 23.11.2017, 16.11.2017 adresovaných žalobcovi s poznámkami pre príjemcu „E. - M.“, čo potvrdil svedok X., že sa jedná o platby na účel výstavby spornej nehnuteľnosti, v celkovej výške 159.000,- eur, že žalovaná preukázala, že predmetnú stavbu financovala následne po podpise kúpnej zmluvy k spornému pozemku o rozlohe 1209 m2 (uzavretá dňa 05.04.2017 a prvá transakcia uskutočnená dňa 12.07.2017). Predmetné uvádzané dôkazy žalobca v konaní nevyvrátil, nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo účinne popretie skutočností vyššie uvádzaných a preukazovaných žalovanou. Súd prvej inštancie mal za to, že tvrdenia žalobcu o financovaní stavby v celom rozsahu z jeho výlučných finančných prostriedkov sú účelovými. Považoval za nelogické, že po podpise zmluvy pod nátlakom, ako to tvrdil v konaní, a odstúpení od zmluvy by začal realizovať stavbu za desiatky tisíc Eur zo svojho rozpočtu. K daným

skutočnostiam žalobca nepreukázal opak, iba v záverečnej reči uviedol, že svedok si od žalobcu vymohol sumu 401.379,98 eur na základe platobného rozkazu OS BB sp. zn. -0 (ktorý v konaní priložil ako dôkaz, avšak skutočnosti z neho plynúce nežiadal v konaní vykonať ako dôkaz a bližšie nešpecifikoval) a mal sa tak obohatiť o sumu 31.000,- eur (bez bližšej špecifikácie práve uvedených skutočností), čo takisto ostalo v konaní v rovine tvrdení bez podloženia konkrétnymi dôkazmi. Navyše následne vo svojej výpovedi konateľ žalobcu uviedol, že je pravdou, že platobné rozkazy (bez bližšej špecifikácie) boli zastavené na základe dohody o vysporiadaní vzájomných pohľadávok, k čomu takisto nebolo navrhované vykonať dokazovanie. Súd prvej inštancie mal potom na základe vykonaného dokazovania za to, že žalobca v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem (v danom prípade žaloba o plnenie ako súd vyššie argumentoval má prednosť pred určovacou žalobou), neuniesol dôkazné bremeno pri identifikácii dôvodu, na základe ktorého by malo vzniknúť jeho vlastnícke právo či už k pozemku alebo ku stavbe (nepreukázané tvrdenia o nátlaku a takisto nepredložený žiadny dôkaz o vynaložených nákladoch spojených s realizáciou predmetnej stavby), z ktorého dôvodu žalobu zamietol v celom rozsahu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle tak, že žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a podanej žalobe vyhovel, zároveň aby mu priznal plnú náhradu trov konania. V podanom odvolaní uviedol, že pozemok, o ktorom sa vyjadroval svedok L. X. ako o nepoužiteľnom pozemku, bol v skutočnosti po príprave a zemných prácach preukázateľne stavebným a spoločnosť žalobcu postavila na predmetnej parcele budovu, ktorá mohla mať aj o dve podlažia viac nebyť špecifických požiadaviek L. X. o zastavanej ploche stavby cez 300 m2. Vyjadrenie L. X. o tom, že spoločnosť žalobcu nebola stavebná spoločnosť je zavádzajúcim vyjadrením, nakoľko okrem predmetnej stavby postavila spoločnosť v rokoch 2017 a 2018 niekoľko zložitých stavieb. V danej súvislosti žalobca navrhol v podanom odvolaní vypočutie svedkov C.. L. Y. - stavebný dozor a C.. U. P. - projektanta danej stavby. Uviedol, že zápis stavby samotnej do katastra nehnuteľností sa udial na základe stavebného povolenia, ktoré bolo vybavované na vlastníka pozemku, keďže stavba ako taká začala ako drobná stavba, ktorú si na svoje meno ohlasovala spoločnosť G., avšak po špecifických požiadavkách L. X., kedy sa začala v konečnom dôsledku realizovať stavba veľkého rozsahu, z dôvodu potenciálneho ohrozenia stavieb, ktoré sa nachádzajú nad kameňolomom, a odkopaním kameňolomu mohlo dôjsť k ich hypotetickému ohrozeniu, bolo odsúhlasené, že stavebné povolenie sa bude vybavovať na žalovanú, t.č. už podľa katastrálneho odboru Okresného úradu P., vlastníčku pozemku pod stavbou. Zápis rodinného domu do katastra na základe stavebného povolenia a znaleckého posudku na zápis rozostavanej stavby sa však už udiali bez priameho súhlasu žalobcu. V rámci dohody o vysporiadaní sa rodinný dom a jeho výstavba neriešili, predmetnou dohodou si totiž pán L. X. uplatnil aj finančné prostriedky, ktoré poskytol ako zálohy na výstavbu rodinného domu v kameňolome. Dom ako taký sa mal riešiť následne, keďže pri zaslaní fakturácie a snahe žalobcu o započítanie ním vynaložených prostriedkov voči požiadavka pána L. X., tento cez svojich právnych zástupcov vrátil predmetnú faktúru späť ako neopodstatnenú. Čas medzi vrátením faktúry a podaním žaloby bol potrebný na právne analýzy situácie. Žalobca trval na tom, že stavbu, ktorú jeho spoločnosť stála cez 350.000,- eur, financoval podľa súdu a jeho záverov pán L. X. sumou 159.000,- eur. V uvedenej súvislosti žalobca poukazoval na stavebné denníky, ktorých kópiou disponoval aj pán L. X. ako pôvodný objednávateľ diela. Z dôvodu zavádzajúceho konania pána X. a jeho dcéry nevedel koho má žalovať. Súdu prvej inštancie vytýkal, že sa nezaoberal poslednou ponukou na vysporiadanie vzájomných práv a povinností medzi spoločnosťou žalobcu a pánom X., ktorú predložil ako dôkaz právny zástupca žalovanej. Tá je diametrálne odlišná od v konečnom dôsledku podpísanej dohody u notára, keďže v dobe podpisu dohody bol už celý majetok a investičný potenciál spoločnosti žalobcu vyše pol roka blokovaný žalobami pána L. X., spoločnosti bolo znemožnené vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, prišla už o dohodnuté predaje nehnuteľností, bola pod veľkým tlakom z ohovárania pánom L. X. a s ním spriaznených osôb, ako aj bol vyvíjaný hrubý psychický nátlak na konateľa spoločnosti žalobcu a jeho rodinu. Tieto skutočnosti boli hlavnými motivátormi podpisu notárskej zápisnice. Súd prvej inštancie však iné skutočnosti než notársku zápisnicu nebral do úvahy. Ďalej dôvodil, že strach konateľa spoločnosti z toho, že pán L. X. ukončí okamžite spoluprácu, tým sa všetky rozpracované projekty ako aj pripravované projekty ohrozia, že sa ho pokúsi ohovoriť a znemožniť ako človeka sa napokon naplnili, napriek tomu, že C.. P. X. vyvinul všetku snahu, aby tomuto zabránil aj za cenu obrovských ústupkov voči požiadavkám L. X.. L. X. stavbu podfinancoval. V skutočnosti neprefinancoval viac než 159.000,- eur, ním uvádzané hotovostné transakcie nemajú so stavbou predmetného rodinného domu nič spoločné a týkali sa iných projektov a operácií.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla potvrdenie napadnutého rozsudku. Uplatnila si nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Uviedla, že žalobca navrhuje vykonanie dôkazov v čase, kedy už takéto nové dokazovanie nie je prípustné. Žalobcovi nič nebránilo navrhnúť svedecké výpovede pred skončením dokazovania, rovnako tak mohol predložiť fotodokumentáciu. Vypočúvanie osôb ako stavebný dozor alebo projektant stavby považuje za neúčelné a nemajúce súvis s predmetom sporu. Mala za to, že žalobca v celom rozsahu neuniesol dôkazné bremeno, keď nepriložil ani neoznačil žiaden dôkaz, na základe ktorého by mal byť vlastníkom predmetných nehnuteľností s tým, že je neprípustné, aby namietal konštitutívny zápis vlastníckeho práva bez akéhokoľvek dôkazu. Nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že by financoval stavbu nehnuteľností tak, ako to uvádzal v podanej žalobe. V priamom kontraste so správaním žalobcu, žalovaná popísala a najmä dôkazmi preukázala skutkové okolnosti, z ktorých je zrejmé, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudla v súlade s právnym poriadkom. Vo svojich podaniach žalobca účelovo opomína skutočnosť, že stavbu žalovanej nehnuteľnosti v celom rozsahu financoval otec žalovanej pán L. X., a to jednak odkúpenie pozemku, na ktorom predmetná stavba stojí a tiež vlastnú stavbu. Žalobca až po tom, keď bol konfrontovaný s listinnými dôkazmi - výpismi z účtov pripustil, že peniaze boli poskytované zo strany otca žalovanej. Žalovaná preukázala, že jej otec zaplatil za prevod vlastníckeho práva k pozemku sumu 91.379,98 eur prevodom na účet vtedajšieho vlastníka, spoločnosti G.. Okrem toho zaplatil sumu 10.000,- eur prevodom na účet žalobcu. Z uvedeného pozemku potom prišlo k odpredaju pozemku o rozlohe 1209 m2 v prospech žalovanej za sumu 1.209,- eur. V prípade kúpy pozemku za inú cenu by prišlo k duplicitnému plateniu zo strany otca žalovanej, ktorý už raz kúpu pozemku zafinancoval. Žalobca účelovo a najmä selektívne mieša podnikateľské aktivity, ktoré realizoval v spolupráci s otcom žalovanej a napadnutým rodinným domom, ktorý slúžil výlučne na súkromné účely a ktorého financovanie bolo preukázateľne financované samostatne a nezávisle na podnikateľských aktivitách. Žalovaná namietala zavádzajúce tvrdenia žalobcu, že kúpnu zmluvu podpísal pod nátlakom. Uviedla, že kúpna zmluva na pozemok bola podpísaná dňa 05.04.2017, čo ani žalobca nerozporuje. Žalovaná považuje za absurdné, aby žalobca podpísal pod nátlakom kúpnu zmluvu a následne realizoval stavbu za niekoľko stotisíc eur. Túto námietku považuje za absurdnú a ničím nepodloženú a navyše s tým, že žalobca sa nemôže ani teoreticky dovolávať neplatnosti, ktorú sám zavinil. Trvala na tom, že v celkovom súčte otec žalovanej vynaložil na kúpu pozemkov a následnú stavbu nehnuteľnosti sumu 370.379,98 eur. V prospech žalovanej tiež svedčí tá zásadná skutočnosť, že žalobca v konaní nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo akékoľvek vynaloženie jeho peňažných prostriedkov na stavbu predmetnej nehnuteľnosti.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávnia podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa , ako vecne správny potvrdiť.

5. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil z akých dôvodov a ktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktorý z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. So všetkými v odvolaní uvádzanými dôvodmi sa už súd prvej inštancie vyporiadal a odvolacie dôvody žalobcu v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu zisteného skutkového i právneho stavu. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle poukazuje. Odvolací súd nemal žiaden dôvod nesúhlasiť s kľúčovými závermi, ktoré viedli súd prvej inštancie k rozhodnutiu spôsobom, ktorý zvolil.

6. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní zároveň nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

7. Odvolací súd zdôrazňuje, že v sporovom civilnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v civilnom sporovom konaní spočíva v zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, ak neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť tvrdenia, alebo povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec.

8. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Odvolací súd dodáva, že v sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu a riadi sa zásadou formálnej pravdy. Súd má možnosť strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení ( ), avšak činnosť súdu nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť a hodnoverne tvrdenie preukázať. Je prvoradým záujmom strany predkladať a navrhovať súdu také dôkazy a takým spôsobom, aby z nich bolo možné bez akýchkoľvek pochybností zistiť skutkový stav. Nie je úlohou súdu vyzývať strany sporu na predloženie alebo označenie takých dôkazov, aby jej zabezpečil úspech v spore. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho logickým následkom je rozhodnutie súdu v neprospech takejto strany.

9. V tejto veci nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a neuniesol dôkazné bremeno žalobca, ktorý neoznačil a ani nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by spochybnil hodnoverný a záväzný údaj katastra nehnuteľností o výlučnom vlastníckom práve žalovanej k sporným nehnuteľnostiam. Žalobca nepreukázal, že žalovaná nemá k nehnuteľnostiam vlastnícke právo, neuniesol tak dôkazné bremeno stíhajúce ho ako žalujúcu stranu, čoho následkom je zamietnutie žaloby.

10. Čo sa týka návrhu žalobcu na vypočutie svedka C.. L. Y., ako aj C.. U. P., prípadne vykonanie ďalších dôkazov uplatnených v odvolacom konaní, odvolací súd uvádza, že podľa v súčasnosti platného a účinného , ktorý upravuje konanie pred súdmi v civilných veciach, tak uvedené skutkové tvrdenia žalobcu predstavujú tzv. novotu v odvolacom konaní podľa , ktorej uplatnenie má súvis s koncentráciou konania podľa , ktorý stanovuje, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, medzi ktoré patria podľa aj skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, hmotnoprávne námietky, možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, týkajú sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené reštriktívne ako výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd v tomto spore nezistil naplnenie žiadneho z uvedených dôvodov pre uplatnenie novôt zo strany žalobcu v odvolacom konaní.

11. Rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá, je tak vecne správny a preto ho spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania odvolací súd ako vecne správny potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, nakoľko bola v odvolacom konaní plne úspešná. V zmysle ust. o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie.

13. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).