Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Cpr-13-2020.pdf
PDF · 106.51 KB
Case nature
Area
Subarea
9Cpr/13/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom Mgr. Nina Kollárová v právnej veci žalobcu: KARMEN - veľkoobchod potravín s.r.o., Strojnícka 15, 080 01 Prešov, IČO: 36 447 269, právne zastúpený: JUDr. Lukáš Kišeľak, advokát, Jarková č. 63, 080 01 Prešov, proti žalovanej: Š. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. Č.. XXX, XXX XX N. Y., právne zastúpená: JUDr. Martin Bašista, advokát, Štefánikova 8, 058 01 Poprad, o zaplatenie 585,67 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 585,67 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 16.02.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 03.10.2016 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 585,67 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 585,67 eur od 16.02.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil žalobca nasledujúcimi skutočnosťami. Žalobca je obchodná spoločnosť, predmetom činnosti ktorej je okrem iného kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod). Žalovaná je fyzická osoba, ktorá ako uchádzač o zamestnanie uzavrela dňa 19.02.2018 so žalobcom ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu s dohodnutým dňom nástupu do práce na deň 21.02.2018. Na základe predmetnej pracovnej zmluvy vykonávala pracovnú činnosť na pozícii K. S. na prevádzkach nachádzajúcich sa v územnom obvode okresu K. s pravidelným pracoviskom H. XX, K.. Dňa 21.02.2018 uzatvoril žalobca ako zamestnávateľ spolu so žalovanou už ako zamestnancom dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti v zmysle ust. § 182 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, na základe ktorej táto prevzala spolu s ďalšími zamestnancami vykonávajúcimi prácu na pracovisku - predajňa potravín H. XX, K. za tam nachádzajúce sa ako aj dodané hodnoty, ceniny a tovary spoločnú hmotnú zodpovednosť. Na základe výsledkov fyzickej inventúry vykonanej ku dňu 31.08.2018 bolo na zverených hodnotách, ceninách a tovaroch nachádzajúcich sa v predajni H. XX po zohľadnení normy strát vyčíslené manko, z ktorého bola daná zamestnancom na náhradu suma 7.825,85 eur a na tomto manku bola žalovanej v zmysle § 186 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v spojení s § 189 ods. 1, 2 a 3 Zákonníka práce určená miera a podiel zodpovednosti na sumu 585,67 eur. Aj napriek zmluvným dojednaniam ohľadne základnej povinnosti žalovanej ako zamestnanca spoločne hmotne zodpovedného za prípadný vznik manka na tomuto zverených hodnotách riadne a včas zaplatiť žalobcovi ako zamestnávateľovi celú jej mieru a podiel na vzniknutom manku si túto doposiaľ dobrovoľne nesplnila. Žalovaná bola opakovane vyzývaná na splnenie si svojej tak zákonnej
ako aj zmluvnej povinnosti ako spoločne hmotne zodpovedného zamestnanca, tak žalobcom ako aj jeho právnym zástupcom s možnosťou úhrady dlhu.
3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 9Cpr/13/2020-32 zo dňa 20. novembra 2020, voči ktorému podala žalovaná odpor, súd preto uznesením č. k. 9Cpr/13/2020-44 zo dňa 17.12.2020 platobný rozkaz zrušil.
4. V odpore žalovaná uviedla, že skončila pracovný pomer v obchodnej spoločnosti H. - I. K. N.. V.. Q.., N. N. N.U. XX, K. k 09.05.2018 v skúšobnej dobe v zmysle ustanovenia § 72 ods. 1 Zákonníka práce. Pracovný pomer vznikol k 21.02.2018 na dobu určitú so skúšobnou dobou troch mesiacov, čiže pracovný pomer trval len 78 dní. Bývalý zamestnávateľ vykonal fyzickú inventúru až k 31.08.2018 na prevádzke predajne potravín H., K.. V čase vykonania fyzickej inventúry nebola žalovaná v pracovnom pomere so žalovaným už vyše troch mesiacov. V zmysle ustanovenia § 183 ods. 2 Zákonníka práce, dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody. Na základe týchto skutočností žalovaná považuje nárok žalobcu za neopodstatnený v celom rozsahu a navrhuje súdu, aby platobný rozkaz zrušil.
5. Žalobca vo vyjadrení k odporu prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že trvajú na všetkých nimi doposiaľ uvádzaných ako skutkových tvrdeniach tak aj právnych záveroch, zatiaľ čo všetky žalovanou v odpore uvedené námietky považujú za nedôvodné v celom rozsahu, na jej hoc aj čo i len čiastočnú liberáciu nespôsobilé a právne závery za nesprávne, pričom uvedené si dovoľujú tvrdiť na základe nasledujúceho. Vychádzajúc z obsahu odporu žalovanej táto v rámci jej procesnej obrany namieta a) nevykonanie inventarizácie tovarov pri vzniku pracovného pomeru so žalovanou, ako ani pri zmene v kolektíve spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov, b) žalovaná nebola osobne účastná inventúry, c) účinnosť dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti pri skončení pracovného pomeru. Námietku a) nevykonanie inventarizácie tovarov pri zániku pracovného pomeru so žalovanou považujú za nedôvodnú v celom rozsahu, nakoľko žalovaná na základe pracovnej zmluvy v spojení s dohodou o hmotnej zodpovednosti prevzala za hodnoty, ceniny a tovary spoločnú hmotnú zodpovednosť. Majú za to, že žalovaná odvodzuje povinnosť vykonania inventúry hodnôt, cenín a tovar a tým namieta aj dôvodnosť základu žalobcom súdne uplatneného nároku z ustanovenia § 184 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení „Inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru“. Dovoľujú si však namietať správnosť žalovanou uvedeného záveru ako aj dôvodnosť s týmto súvisiacou námietkou žalovanej z dôvodu, že na právny vzťah vzniknuvší medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou ako bývalým zamestnancom na základe dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti je potrebné aplikovať ustanovenia § 184 ods. 2 písm. a) až e) ZP v spojení s ustanovením § 184 ods. 3 ZP. Na základe vyššie uvedeného tvrdia, že povinnosť vykonať inventúru pri všetkých žalovanou v jej odpore uvádzaných skutočnostiach sa vzťahuje k individuálnej hmotnej zodpovednosti a teda závery z tohto žalovanou vyvodené nie je podľa nich možné aplikovať na vyššie popísaný stav. Vykonanie inventúry na pracovisku, na ktorom sú zamestnaní resp. vykonávajú prácu zamestnanci, ktorí sú spoločne hmotne zodpovední resp. ktorí tvoria kolektív spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov, sa riadi úpravou uvedenou v ustanovení § 184 ods. 2 a ods. 3 ZP. Vzhľadom na uvedené tak žalobcu v rozhodnom čase v postavení zamestnávateľa nezaťažovala povinnosť na vykonanie inventúry na pracovisku žalovanej ako pri vzniku pracovného pomeru, tak ani pri skončení pracovného pomeru so žalovanou. Rovnako aj námietku b), že žalovaná nebola osobne účastná inventúry, považujú za nedôvodnú, keďže Zákonník práce nepodmieňuje platnosť ako ani správnosť výsledkov zistených inventúrou osobnou účasťou všetkých zamestnancov, resp. osôb, ktoré v čase vykonania inventúry sú v zamestnaneckom alebo obdobnom pracovnoprávnom pomere so zamestnávateľom alebo ktoré by boli počas rozhodného obdobia v pracovnom pomere so zamestnávateľom, avšak ich pracovný pomer ku dňu vykonania inventúry už netrval a ktorých miesto výkonu práce bola prevádzka, na ktorej by bola vykonaná inventúra. Odhliadnuc od ostatných žalovanej námietok si aj námietku c) účinnosť dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti pri resp. po skončení pracovného pomeru dovoľujú považovať za nedôvodnú v celom rozsahu, nemajúc vplyv na liberáciu žalovanej zo zodpovednosti za vzniknutý schodok. Poukázali na ustanovenie § 184 ods. 3 Zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce a rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 21. januára 2004, sp. zn. 21Cdo 1852/2003: „Pracovněprávní vztahy současně nejsou omezeny jen na dobu trvání pracovního poměru, dohody o provedení práce nebo dohody o pracovní činnosti. Ustanovení § 1 odst. 2 zák. práce určuje zásadně počátek vzniku pracovněprávních vztahů (dobu, kdy nejdříve pracovněprávní
vztahy vznikají), žádné ustanovení zákoníku práce nebo jiného právního předpisu však nestanoví dobu, do kdy pracovněprávní vztahy trvají (kdy nejpozději pracovněprávní vztahy končí); pracovněprávními vztahy jsou proto také například nároky zaměstnavatele nebo zaměstnance na náhradu škody podle ustanovení § 172 a násl. zák. práce, i když ke škodě došlo až po skončení pracovního poměru. Je tomu tak zejména proto, že právní důvod (příčina) vzniku tohoto odpovědnostního vztahu je právě v pracovněprávním vztahu mezi zaměstnancem a zaměstnavatelem. Jestliže tedy zaviněným porušením povinností vyplývajících z pracovněprávního vztahu začala zaměstnavateli vznikat škoda (případně i jiná škoda), okolnost, že skončil pracovní poměr mezi zaměstnancem (škůdcem) a zaměstnavatelem (poškozeným) sama o sobě neznamená, že došlo k přetržení příčinné souvislosti mezi zaviněným porušením pracovních povinností a vznikající škodou.“ Na základe vyššie uvedeného zastávajú názor, že aj napriek skutočnosti, že inventúra bola vykonaná po skončení pracovného pomeru žalobcu so žalovanou, zodpovednostný vzťah žalovanej za prípadný schodok, ktorý bude zistený na jej poslednom pracovisku bude stále trvať a teda táto bude zaň aj zodpovedná. Majú za to, že žalovaná je pasívne vecne legitimovaná v rámci konania. Záverom namietajú spôsobilosť žalovanou vo vyjadrení tvrdených skutočností ako aj uvedených námietok na liberáciu žalovanej za vzniknutý, žalobcom súdne uplatnený podiel na schodku.
6. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 15.03.2021 uviedla, že v celom rozsahu trvá na skutočnostiach, ktoré uviedla v odpore proti platobnému rozkazu dňa 11.12.2020. Má za to, že žalovanej vznikol pracovný pomer k 21.02.2018 na dobu určitú so skúšobnou dobou troch mesiacov, pričom žalovaná skončila pracovný pomer v obchodnej spoločnosti H. - I. K. N.. V.. Q.. k 09.05.2018. Bývalý zamestnávateľ
- žalobca vykonal fyzickú inventúru na prevádzke potravín bez účasti žalovanej až dňa 31.08.2018, pričom v zmysle ust. § 184 os. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce bol povinný inventúru vykonať pri skončení pracovného pomeru. Žalovaná nebola v čase vykonania fyzickej inventúry v pracovnom pomere so žalobcom už viac ako tri mesiace, na základe čoho zastáva názor, že v tomto čase nebola hmotne zodpovedná za vznik schodku, keďže jej hmotná zodpovednosť zanikla dňom skončenia pracovného pomeru. Poukázala na ust. § 183 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce.
7. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovanej, oboznámením s listinnými dôkazmi - Pracovná zmluva zo dňa 19.02.2018, Dohoda o spoločnej hmotnej zodpovednosti zo dňa 21.02.2018, Príkaz na vykonanie inventúry, interná Smernica pre určovanie normy strát, Inventarizačný zápis, výpočet inventarizačného rozdielu, spôsob výpočtu náhrad za manko, spôsob výpočtu priemerného zárobku, mzdový list žalovanej, zosobnenie miery a podielu na manku, oznámenie dlžnej sumy s doručenkou, predžalobná výzva zo dňa 07.11.2019 s doručenkou - ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise.
8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na všetkých ako skutkových tvrdeniach tak aj právnych záveroch, ktoré doposiaľ súdu uviedli vo všetkých svojich podaniach, vzhľadom na ktoré navrhujú, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny spolu s príslušenstvom, všetko bližšie špecifikované v písomnej žalobe a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vo vzťahu k odporu odkazujú na písomné podanie a dodávajú, že tento odpor je potrebné vzhľadom na dôvody, ktoré v ich písomnom podaní uviedli, považovať za podanie neodôvodnené, neopodstatnené a námietky v ňom za právne neúčinné. Vo vzťahu k poslednému podaniu žalovanej strany vykonanej v tomto konaní uvádzajú, že ide o obsahovo totožné podanie ako odpor. V tomto žalovaná neuvádza nič nové a ani nič, čím by relevantne a právne uspokojivo argumentovala vo vzťahu k podaniu žalobcu, ktorý reagoval na jej odpor. Preto ako odpor tak aj toto žalovanou produkované vyjadrenie a v týchto uvádzané námietky je podľa ich názoru potrebné považovať za nedôvodné a nesprávne. Ide o spoločnú hmotnú zodpovednosť, kde povinnosť na vykonanie inventúry, tak ako je opakovane prezentovaná žalovanou, sa na zamestnávateľa nevzťahuje a majú za to že v tej je treba rozlišovať medzi ukončením dohody o hmotnej zodpovednosti a trvaním zodpovednostného vzťahu, ktorý vznikol na základe tejto dohody, tak ako na to bolo poukázané rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo/1852/2003, ktorý na túto vec možno aplikovať, keďže ustanovenia o spoločnej hmotnej zodpovednosti podľa práva Českej republiky sú totožné ako práva Slovenskej republiky. V záverečnej reči právny zástupca žalobcu zotrval na všetkom, čo doposiaľ uviedli. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané naplnenie ako hmotnoprávnych tak aj procesnoprávnych predpokladov na to, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu. Žalovaná vôbec, nieto ešte právne upotrebiteľným spôsobom, skutkovo nespochybnila nárok žalobcu. Je to práve žalovaná, ktorá musí ako
po procesnej stránke tak aj po stránke hmotnej preukazovať, že nárok žalobcu nevznikol, resp. vznikol, ale nie v žalovanej výške, nakoľko je to práve žalovaná, ktorá je zaťažená bremenom jej liberácie, ktoré musí odôvodniť po stránke hmotnoprávnej a súčasne uplatniť riadne a včas po stránke procesnej, čo do dnešného dňa vôbec neurobila. Navyše žalobca podotýka, že žalovaná ako strana sporu nenavrhla na preukázanie svojich tvrdení vykonať žiadne dôkazy, čo taktiež treba vyhodnotiť v jej neprospech. Uplatnili si trovy konania v celom rozsahu, nemali žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
9. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní v celom rozsahu zotrval na skutočnostiach, ktoré uvádzajú v odpore proti platobnému rozkazu ako aj na tvrdeniach, ktoré uvádzajú vo vyjadrení zo dňa 15. marca 2021. Žalovaná skončila pracovný pomer v obchodnej spoločnosti H. - I. K. N.. .V.. Q.. v skúšobnej dobe ku dňu 09.05.2018, pričom pracovný pomer jej vznikol ku dňu 21.02.2018 a trval len 78 dní. Žalobca - bývalý zamestnávateľ vykonal fyzickú inventúru až ku dňu 31.08.2018, kedy žalovaná nebola v pracovnom pomere so žalovaným už viac ako 3 mesiace, navyše pri tejto inventúre nebola ani fyzicky prítomná. V zmysle ustanovenia § 184 ods. 1 Zákonníka práce bol žalobca povinný inventúru vykonať pri skončení pracovného pomeru, opakovane poukázal aj na § 183 ods. 2 Zákonníka práce. Nárok uplatnený žalobcom neuznávajú v celom rozsahu a navrhujú, aby súd v celom rozsahu návrh zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania. V záverečnej reči právny zástupca žalovanej v celom rozsahu zotrval na ich predchádzajúcich prednesoch a písomných vyjadreniach v konaní. Návrhy na doplnenie dokazovania nemali. Majú za to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, navrhli preto, aby súd žalobu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania.
10. Na základe vykonaného dokazovania zistil súd nasledujúci skutkový stav.
11. Žalovaná ako uchádzač o zamestnanie podpísala dňa 19.02.2018 so žalobcom ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu s dohodnutým dňom nástupu do práce 21.02.2018. Na základe predmetnej pracovnej zmluvy vykonávala pracovnú činnosť na pozícii K. S. na prevádzkach nachádzajúcich sa v územnom obvode okresu K. s pravidelným pracoviskom H. XX, K.. Pracovný pomer založený touto pracovnou zmluvou bol dohodnutý na dobu určitú do 31.07.2018. Dňa 21.02.2018 uzatvoril žalobca ako zamestnávateľ spolu so žalovanou už ako zamestnancom dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti v zmysle ust. § 182 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, na základe ktorej táto prevzala spolu s ďalšími zamestnancami vykonávajúcimi prácu na pracovisku
- K. K. H. XX, K. za tam nachádzajúce sa ako aj dodané hodnoty, ceniny a tovary spoločnú hmotnú zodpovednosť. Pracovný pomer založený predmetnou pracovnou zmluvou zo dňa 19.02.2018 bol ukončený ku dňu 09.05.2018 - čo nebolo sporné. Na základe výsledkov fyzickej inventúry vykonanej ku dňu 31.08.2018 bolo na zverených hodnotách, ceninách a tovaroch nachádzajúcich sa v predajni H. XX, K. vyčíslené manko v úhrnnej výške (po zohľadnení normy strát) 7.825,85 eur a na tomto manku bola žalovanej určená miera a podiel zodpovednosti v sume 585,67 eur. Žalovanej bolo zo strany žalobu dňa 25.01.2019 doručené Oznámenie dlžnej sumy, v ktorom bola zároveň vyzvaná na jej úhradu najneskôr do 15.02.2019 a dňa 08.11.2019 jej bola doručená zo strany právneho zástupcu žalobcu Predžalobná výzva. Žalovaná nezaplatila nič.
12. Podľa § 182 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len Zákonník práce), ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo na obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorý uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
13. Podľa § 184 ods. 1 Zákonníka práce inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru.
14. Podľa § 184 ods. 2 Zákonníka práce na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej zodpovednosti so všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami
a) pri skončení všetkých týchto dohôd, b) pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov, c) pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu, d) na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancovi pri zmene v ich kolektíve, e) pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti.
15. Podľa § 184 ods. 3 Zákonník práce, ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo bol preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku.
16. Podľa § 184 ods. 4 Zákonníka práce, ak zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá, ak od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou.
17. „Ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého pracovný pomer skončil, nepožiada zároveň o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku.“ (rozhodnutie Ústavného súdu ČR III.ÚS 4/1995)
18. Podľa § 186 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstránil uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.
19. Podľa § 189 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.
20. Podľa § 189 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume.
21. Podľa § 189 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.
22. Podľa § 563 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
23. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka - výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Na základe výsledkov fyzickej priebežnej inventúry vykonanej ku dňu 31.08.2018 z dôvodu ukončenia prevádzky bolo na zverených hodnotách, ceninách a tovaroch nachádzajúcich sa v predajni H. XX po zohľadnení normy strát vyčíslené manko, z ktorého bola daná zamestnancom na náhradu suma 7.825,85 eur a na tomto manku bola žalovanej v zmysle § 186 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v spojení s § 189 ods. 1, 2 a 3 Zákonníka práce určená miera a podiel zodpovednosti v sume 585,67 eur; zohľadnená bola pritom doba trvania jej pracovného pomeru od 21.02.2018 do 09.05.2018 (č.l.19) Žalovaná opakovane poukazovala na § 183 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody
- nezaniká však zodpovednosť z nej vyplývajúca v zmysle citovaných zákonných ustanovení s
poukázaním na skutočnosť, že v tomto prípade sa jednalo o spoločnú hmotnú zodpovednosť (vyššie citovaný § 184 ods. 2, 3, 4 Zákonníka práce). Inventarizácia sa pri spoločnej hmotnej zodpovednosti - z pozície zamestnávateľa - vykonáva len v prípadoch podľa § 184 ods. 2 písm. a), b), c), d), e). Žalovaná pri skončení pracovného pomeru nepožiadala o vykonanie inventarizácie podľa § 184 ods. 3 Zákonníka práce, preto podľa tohto ustanovenia zodpovedá za schodok zistený najbližšou inventarizáciou na jej predchádzajúcom pracovisku a námietka, že v čase vykonania fyzickej inventúry už nebola v pracovnom pomere so žalobcom, je právne irelevantná. (Súd poznamenáva, že žalovaná nepožiadala o vykonanie inventarizácie ani pri zaradení na pracovisko, kde pracovali zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou podľa § 184 ods. 4 Zákonníka práce)
25. Na základe zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu, nakoľko aj napriek zmluvným dojednaniam ohľadne základnej povinnosti žalovanej ako zamestnanca spoločne hmotne zodpovedného za prípadný vznik manka na tomuto zverených hodnotách riadne a včas zaplatiť žalobcovi ako zamestnávateľovi celú jej mieru a podiel na vzniknutom manku si túto doposiaľ dobrovoľne nesplnila a žalobca svoj nárok preukázal v celom rozsahu. Zároveň s istinou súd priznal žalobcovi zákonnú výšku úroku z omeškania 5 % ročne za príslušné obdobie omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty určenej veriteľom na plnenie v písomnom podaní - Oznámenie dlžnej sumy tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.
26. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa citovaných zákonných ustanovení priznal súd náhradu trov konania úspešnému žalobcovi voči žalovanej v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).