Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36C/98/2020

Potvrdené rozhodnutím 5Co/39/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: B. P. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. X. XX, Z., proti žalovanej: D.. Q. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. A. XXXX, L. E., o zaplatenie 2.920 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 28. októbra 2021 č. k. 36C/98/2020-136, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanej voči žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcu: Bc. P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na X. XX, Nitra, proti žalovanej: Ing. Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. A. XXXX, L. E., o zaplatenie 2 920 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 12.11.2020 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 2 920 eur spolu s úrokom z omeškania a trovy konania. Uviedol, že na základe ústnej zmluvy o pôžičke požičal žalovanej peniaze, a to vkladom na jej účet sumu 1520 eur dňa 29.01.2019 a sumu 1 400 eur dňa 19.02.2019. Dňa 19.04.2019 žalovanú cestou sms komunikácie vyzval na vrátenie požičaných peňazí v lehote do 1 týždňa, teda do 26.04.2019, ale do podania žaloby mu ich žalovaná nevrátila.

2. Okresný súd Nitra vydal dňa 19.11.2020 pod č. k. -7 platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná odpor, z dôvodu čoho uznesením súdu zo dňa 05.01.2021, č. k. -15, bol platobný rozkaz zrušený v celom rozsahu.

3. Žalovaná v odpore uviedla, že so žalobcom boli vo veľmi blízkom partnerskom a priateľskom vzťahu a nič by si od neho v živote nepožičala, nakoľko mala sama obrovskú dlžobu na dom. V čase, keď sa rozhodol žalobca vložiť jej peniaze 2x na účet, urobil to rozhodnutie sám a dobrovoľne. Žalovaná mala vtedy ťažké a náročné obdobie. Opýtal sa jej vtedy, aká čiastka by jej pomohla, že jej chce pomôcť, aby sa toľko netrápila a neplakala a že on to vyrieši. Prial si, aby bola v pohode a myslela na to, ako im bude spolu dobre. Žalobcovi záležalo na tom, aby s ním bola žalovaná šťastnejšia. Tento dar preto prijala. Odmietla, keď jej chcel kúpiť zlatú retiazku k prívesku, viac by jej pomohol, keby jej dal peniaze. Potom tak urobil druhýkrát a vložil jej ich na účet. V práci sa psychicky zrútila, skončila v nemocnici na psychiatrii. Po čase sa jej začal žalobca vyhrážať súdom, bola z toho v šoku. Často jej telefonoval, až ju to obťažovalo. Napísala mu, že si od neho nikdy peniaze nepožičala, ani by to tak nikdy neurobila, nemohla mať ďalšiu dlžobu, veď mala problém z príjmu (invalidný dôchodok) splácať hypotéku. Žalobcu označila ako špekulanta, ktorý od nej chcel, aby si na jeho pozemku postavila dom a svoj predala. So žalobcom mala rozsiahlu whatsapp komunikáciu.

4. Žalobca v rámci repliky uviedol, že žalovanej tvrdenia sú nepravdivé. Ako od nej mohol chcieť, aby predala dom, keď ho mala založený v prospech banky, aby postavila dom na jeho pozemku, ak žiadny nevlastnil. Uviedol, že býva v synovom dome. Podľa neho mala žalovaná ešte rodinný dom pod Tatrami,

okolo Podbanského; z neho mu mala vrátiť peniaze, ale doteraz tak neurobila, hoci mu sľubovala, že ho predá. Ponúkla žalobcovi aj rôzne starožitnosti a vzácne knihy. Peniaze je poslal na účet preto, aby mal doklad; s tým súhlasila žalovaná a poslala mu číslo účtu. Peniaze jej poslal ako pôžičku a nie ako dar, pretože na to nebol dôvod.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom žalobca trval na podanej žalobe. Uviedol, že žalovanú pozná asi 3-4 roky dozadu, priatelili sa. Číslo účtu mu poslala ona sama (asi do SMS), pričom spomínala, že mala finančné problémy. Spomínala mu, že má priateľov, kamarátov, ktorí vlastnia rôzny majetok. Žalobca sa jej sám ponúkol, že jej pomôže aj vo vzťahu k jej výdavkom ohľadne platieb na dom, v ktorom bývala. Podľa neho ak platila 550 eur ako zálohové platby na elektrinu, bolo to veľa, pretože on sám býva v dome a platí len 150 eur. Navrhol jej nech predá dom a dočasne, pokiaľ si nezabezpečí niečo iné, môže u neho bývať. Nič z toho sa ale nestalo. Žalovaná mu sama uviedla, akú sumu jej mal požičať, pričom mu to mala vrátiť keď bude pracovať, resp. mu to mala vráti ak predá dom, ktorý mala niekde v Tatrách. Okrem týchto dvoch súm jej nikdy nedal žiadne peniaze a to ani na účet a ani v hotovosti. Ako protihodnotu za požičané peniaze mu ponúkala starožitnosti, bola medzi nimi aj kniha, ktorú považoval za vzácnu a sám jej povedal, aby si ju nechala v rodine, pretože jej hodnota je vyššia ako požičaná suma. Počas obdobia, keď sa priatelili, daroval jej zlatý prívesok, kde bolo znamenie jej narodenia. Chcel jej kúpiť aj retiazku, tú ale odmietla a povedala nech jej dá peniaze. Tieto peniaze už ale neboli darom. Viac krát mu spomínala, že zarába okolo 2000 eur. Zdôraznil to, že buď žalovaná klamala vtedy alebo klame teraz pred súdom. Stále sa chválila, že má bohatých kamarátov a priateľov. Tvrdila, že zarába 2500 až 3000 eur a teraz uviedla, že je to 1600 eur.

6. Žalovaná na pojednávaní povedala, že všetko čo uviedol žalobca, je klamstvo. Podľa nej mali oni dvaja dobrý vzťah a nikdy sa nerozprávali o tom, že by jej mal požičať peniaze. Ona bola bez práce, následne sa zamestnala v Senici. Tam sa stretla s obťažovaním zo strany zamestnávateľa, psychicky sa zrútila a bola liečená aj v nemocnici. So žalobcom si veľa písali, všetko sú to veľmi pekné správy, keď žalobca jej viackrát napísal, že ju chce ľúbiť a želá si pekný vzťah. Pre ňu bolo šokujúce keď jej prišla SMS, v ktorej uviedol, že ju dá na sú d ak mu nevráti peniaze. On dobre vedel o jej trápení s úvermi ako aj o tom, že mala podlžnosti. On sám jej ponúkol pomoc a uviedol, že všetko sa vyrieši a bude si pekne žiť. Keby sumy, ktoré jej poslal, mali byť pôžičkou, nikdy by pomoc od neho neprijala. Pýtal sa, koľko potrebuje peňazí, ona mu uviedla sumy, ktoré jej poslal na účet. Následne mu aj poďakovala. On jej odpísal, že to všetko spolu vyriešia a zabudnú na problémy. Okrem toho jej pomohol kúpiť bojler za 80 eur. Tým, že zostala na PN a došlo k zmene zákona nebol jej priznaný žiadny príspevok a žila len z čiastočného invalidného dôchodku. Okrem toho je osoba so ZŤP. Žalobca jej daroval počas ich vzťahu okrem už spomínaných peňazí zlatý prívesok, bojler a obraz. Ten obraz si od neho nemohla už ani vziať, povedal, že si ho má nechať u neho. Bol to dar k jej narodeninám. Nechcela od neho žiadne retiazky, mala trápenie zo svojimi dlhmi, o čom žalobca vedel a v tomto smere jej aj sám pomohol. V tom čase zarábala 1600 eur a na úvery platila 1000 eur. Keď si sťahovala veci z domu v Liptovskej Kokave, našla tam staré knihy asi z r. 1700. Nevedela, akú to má hodnotu, tak ich chcela dať oceniť. Dcéra, ktorá býva v Banskej Štiavnici, jej ale oznámila, že týmto knihám chýbajú niektoré strany, preto nemajú takú hodnotu ako si pôvodne mysleli. Knihy ukazovala aj žalobcovi, ale nikdy mu ich neponúkla, že by mu ich nechala. Drobné zlato a iné veci nosila do záložne aby mala z čoho žiť. Zarábala cca 2300 eur, ale to bolo v hrubom. Nikto jej doteraz nepovedal, že je klamárka a zlatokopka. Je pravda, že žila s podnikateľom, ale z toho žiadne peniaze nemala. Syna vychovávala do 15 rokov jeho veku a momentálne odchádza študovať do Prahy. Nepamätala si, či žalobcovi hovorila o svojich psychických problémoch, ktoré má od r. 2002. Vedel o tom podľa jej názoru, pretože často plakala a bola utrápená.

7. Žalovaná v priebehu konania súdu doručila vyjadrenie, v ktorom uviedla, že so žalobcom mali pekný vzťah od januára 2019, išlo o čistú lásku, oddanosť, náruživosť a zo strany žalobcu išlo o ochotu pomáhať jej. Sľuboval jej , že sa budú mať krásne, zaujímal sa o ňu, chcel jej pomôcť. Chcel byť jej oporou, z vlastnej vôle jej dal aj peniaze, za čo mu žalovaná poďakovala. Potom sa jej začal vyhrážať súdom, čo nechápala. Veď on sám jej dal peniaze, mali vzťah, boli zaľúbení, partneri, mala u neho svoje veci. V auguste 2019 jej napísal, aby si prišla pre svoje veci. Naposledy sa videli v novembri 2019, zastavila sa u neho pre veci.

8. Žalobca ďalej poukázal počas konania na to, že žalovaná síce predložila rozsiahlu SMS komunikáciu, ale podstatné veci z nej vynechala. Ešte v čase keď bola na lyžovačke, jej každý deň posielal 10 - 15 SMS správ. Nevyjadrila sa, že chce pôžičku, ale že chce pomoc. Uviedla, že ešte čaká či jej banka

dá úver predtým ako jej peniaze poskytol. Sama navrhla, nech ich pošle žalobca na jej účet, že bude mať doklad o zaplatení. Do 3 mesiacov mu ich mala vrátiť. V SMS spomínala, že musí vycestovať, aby preukázala spôsob nadobudnutia k domu pod Tatrami. Keď ho oslovila, že či sa môže zastaviť u neho, vždy odpovedal, že áno. Napriek tomu sa aj stalo, že 4-5 krát neprišla s výhovorkou, že dostala pozvanie napr. do fitka, kina, a pod. Keď išla do Tatier, sám jej navrhol, že pôjde s ňou ale neohlásila sa. Potom čo prišla o prácu, jej sám hľadal inzeráty, ale nikde nechcela ísť pracovať s tým, že uviedla, že bude mať dôchodok 1500 eur. Za to, ako dopadla, si môže sama. Žalovaná sa mu zatajovala asi pol roka a tieto SMS-ky neboli predložené. Dal jej toľko peňazí, koľko chcela, tj. 2 krát jej poslal peniaze na účet. Uviedla mu, že má kupca na dom pod Tatrami a že v krátkej dobe mu peniaze vráti, potom čo predá dom. Navrhol, aby mu žalovaná vrátila požičanú sumu a nahradila trovy konania. Okrem toho uviedol, že o tom, že žalovaná predala dom pod Tatrami, sa dozvedel prvý krát až na pojednávaní.

9. Žalovaná počas konania poprela debatu o tom, že jej žalobca mal poskytnúť pôžičku. Najskôr jej mal peniaze doniesť osobne ale povedala mu, nech jej to radšej pošle na účet. Opakovala, že medzi nimi nikdy nebola reč o pôžičke a ani o tom, že mu má peniaze vrátiť. Z predloženej SMS komunikácie podľa nej vyplýva, aký vzťah mali. V rámci neho jej chcel žalobca pomôcť. Bolo im spolu dobre. Práve žalobca bol ten, kto ju oslovil cez internet a ukazoval jej aký má dom. Ona vtedy hľadala dom po svojej babke. Mali pekný vzťah, mala u neho nasťahované aj nejaké veci. Ak žalobca tvrdí, že SMS-ky chýbajú, nech ich doplní. Jozef sa úprimne o ňu zaujímal ešte aj vtedy, keď sa zastavila pre svoje veci u neho. Pýtal sa ako sa má a ako to celé zvláda. Potom, čo predala dom pod Tatrami, znížila si časť hypotéky. Keďže bola aj nezamestnaná, nevedela splácať úver a jej žiadosti o zastavenie splácania hypotéky bolo vyhovené až počas covidu, a to na obdobie 9 mesiacov. Podľa žalovanej je žalobca veľký špekulant a má viacero súdnych konaní. Medzi nimi nikdy nebola debata o tom, že si od neho požičiava peniaze a ani o tom, kedy mu ich má vrátiť a ani to, či v celosti alebo v splátkach. Potom čo sa jej zdravotný stav zhoršil, žalobca sa na ňu vykašľal, pretože už nebola pre neho zaujímavá. Začal od nej pýtať peniaze, ale ona vôbec nevedela prečo, keď jej žiadne ani nepožičal. Chcela, aby súd rozhodol spravodlivo. V prípade úspechu si uplatnila nárok na náhradu trov konania, a to z dôvodu cestovného.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, vkladmi na bankový účet, sms komunikáciou, výsluchom strán sporu, vyjadreniami strán sporu, a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

11. Dňa 29.01.2019 žalobca vložil v hotovosti na bankový účet IBAN SK10 0200 0000 0041 3074 2342 sumu 1 520 eur a dňa 19.02.20219 sumu 1 400 eur. Dňa 19.04.2019 žalobca vyzval žalovanú formou sms správy na vrátenie peňazí, ktoré jej vložil na účet.

12. Strany sporu boli v období poskytnutia peňazí zo strany žalobcu žalovanej partnermi. Komunikovali medzi sebou aj formou sms (aj cez aplikáciu whatsapp). Jednotlivé správy žalobcu boli adresované žalovanej a ich obsahom boli okrem iného aj rôzne smajlíky, napr. so srdiečkami ako aj srdiečka samotné. Správy sú datované z obdobia od 15.01.2019, ako aj počas februára a nasledujúcich mesiacoch roku 2019. Správa žalobcu zo dňa 14.02.2019 hovorí o tom, aby si žalovaná nezabudla zobrať prívesok vodnára, aby si mohla k nemu vybrať retiazku; ako aj o tom, že chce so žalovanou riešiť problémy, byť jej oporou a považuje to za svoju povinnosť. Sms správa zo dňa 19.02.2019 je o tom, že žalobca oznamuje žalovanej, že má 1 400 eur na účte a k správe sú pripojené srdiečkové smajlíky (6x). Ďalej napr. 01.04.2019 žalobca píše žalovanej, že už nebude sama, ani oklamaná, ako aj to, že ju ľúbi a chce ju ľúbiť. Dňa 12.08.2019 žiadal od žalovanej späť peniaze do konca mesiaca. Koncom roku 2019 poslal žalovanej mikulášsky pozdrav, vianočný pozdrav ako aj silvestrovský pozdrav, opäť so smajlíkmi a srdiečkami. Dňa 23.06.2020 poslal žalobca žalovanej sms ako výzvu s tým, aby mu priniesla 3 000 eur do mesiaca (správa bez smajlíkov).

13. Žalovaná oznámila cez sms žalobcovi dňa 23.04.2019, že si váži, že jej pomohol, keď to potrebovala. Netušila, že malo ísť o pôžičku. Dňa 13.08.2019 mu oznámila, že si od žalobcu nič nepožičiavala. Dňa 23.06.2020 žalovaná napísala žalobcovi, že on sám jej chcel pomôcť ako priateľ, chcel to urobiť a dal jej peniaze. Nikdy si od neho nezobrala pôžičku.

14. Podľa , účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

15. Podľa , prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je na uzavretie zmluvy (ďalej len „“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

16. Podľa , včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím .

17. Podľa , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

18. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že boli partnermi, a to aj v období, keď žalobca vložil peniaze na účet žalovanej. Ďalej ani to, že bankový účet patrí žalovanej. Spornou zostala otázka, na základe akého titulu žalobca poskytol peniaze žalovanej, keďže žalovaná poprela uzatvorenie zmluvy o pôžičke.

19. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, pretože na vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka (pri peňažnej pôžičke), alebo odovzdaním z „ruky do ruky“ (pri nepeňažnej pôžičke). Podľa nej jedna strana (veriteľ) prenecháva druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Právnym dôvodom vzniku pôžičky je odovzdanie druhovo určenej veci (napr. peniaze). Veriteľ je zároveň povinný umožniť, aby dlžník nadobudol vlastnícke právo k požičanej veci, a to neobmedzené právom inej osoby. Vlastnícke právo k požičanej veci prechádza na dlžníka v momente jej odovzdania. Vznik pôžičky predpokladá dohodu strán a skutočné odovzdanie predmetu pôžičky.

20. Dohoda strán vyjadruje vôľu, aby jedna strana prenechala druhej strane veci určené podľa druhu s tým, že druhá strana vráti po čase veci toho istého druhu. Táto dohoda nemusí nevyhnutne riešiť splatnosť pôžičky ani to, či ide o odplatnú alebo bezodplatnú zmluvu. Inak táto dohoda musí vyhovovať náležitostiam pre zmluvy vôbec. Na základe dohody vznikne pôžičkový pomer medzi veriteľom a dlžníkom a v jeho rámci najmä povinnosť veriteľa odovzdať predmet pôžičky a oprávnenie dlžníka požadovať jeho odovzdanie. Samotná pôžička vzniká odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Odovzdanie má za následok zánik tejto povinnosti, resp. oprávnenie a vznik povinnosti dlžníka vrátiť prijaté požičané veci. Pre zmluvu o pôžičke nie je predpísaná písomná forma. V záujme právnej istoty účastníkov zmluvy o pôžičke sa písomná forma zmluvy odporúča.

21. Súd konštatuje, že v tejto veci nemal preukázané uzatvorenie zmluvy o pôžičke, a to ani ústnej, pretože nebola preukázaná dohoda strán, ktorá by vyjadrovala ich vôľu na uzatvorenie takejto zmluvy. To, že v skutočnosti žalobca vložil na účet žalovanej peniaze v celkovej sumy 2 920 eur, ešte nie je dôkazom o tom, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. Dôležité je posúdenie práve vôle účastníkov takejto zmluvy. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že strany sporu boli partneri a peniaze, ktoré v 2 platbách žalobca vložil v hotovosti na účet žalovanej (dňa 29.01.2019 sumu 1 520 eur a dňa 19.02.2019 sumu 1 400 eur), nepredstavovali pôžičku. Túto skutočnosť potvrdzuje práve samotné konanie žalobcu, ktorý v tomto období bol ochotný pomáhať žalovanej a sám jej tieto peniaze poskytol, dal a nie požičal. Nasvedčujú tomu i jednotlivé správy žalobcu, v rámci ktorých deklaroval úprimne priateľstvo so žalovanou. Pre ozrejmenie súd uvádza, že predsa, ak niekto vloží na účet niekoho sumu 1 400 eur a oznámi to dotyčnému (žalovanej) formou sms so srdiečkovými smajlíkmi, nemožno to považovať za pôžičku. Všetka vzájomná korešpondencia z dotknutého obdobia 1-2/2019 svedčí o tom, že medzi stranami sporu neexistovala dohoda, podľa ktorej by sa malo jednať o zmluvu o pôžičke medzi žalobcom a žalovanou. Samotný žalobca potvrdil, že okrem prívesku ako daru mienil žalovanej kúpiť retiazku, tú ale odmietla a povedala, že chce peniaze. A podľa žalobcu už tieto peniaze (teda namiesto retiazky) neboli darom. Z kontextu celého obdobia partnerského vzťahu strán sporu súd dospel k názoru, a to aj s poukazom na vykonané dokazovanie (a to hlavne ich vzájomnú sms komunikáciu), že sú hodnovernejšie tvrdenia žalovanej, ktorá od počiatku spochybňovala akékoľvek uzatvorenie zmluvy o pôžičke. Žalovaná už v rámci komunikácie pred začatím súdneho konania popierala existenciu pôžičky, čo dosvedčujú jej sms správy, adresované žalobcovi. Z jej pohľadu išlo o priateľskú výpomoc žalobcu, ktorá bola z jeho strany dobrovoľná, skutočná, v záujme pomôcť jej, tj. bez toho, aby musela niečo vrátiť žalobcovi.

22. (čl. 8 Základných princípov, , ) ako zákonný procesný predpis, ktorým sa riadi civilné sporové konanie, je postavený na zásade kontradiktórnosti sporu dvoch rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný prejednacím princípom. Ten spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu, a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia a dôkazy. Nie je jeho povinnosťou, a nemá ani právo vykonávať dokazovanie o rozhodujúcich skutočnostiach bez strán sporu. Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena vedie k strate sporu. Dôkazné prostriedky možno navrhovať spôsobom a v lehotách v zmysle v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

23. Pri vyhodnocovaní výsledkov vykonaného dokazovania postupoval súd podľa (ďalej len „“), keď dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, ako aj v súlade s princípom voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v základných princípov , keď žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu, t. j. každý dôkaz má rovnocenné postavenie a potencionál presvedčivosti. Zákonnú silu (tzv. váhu) pripisuje jednotlivým dôkazom súd podľa pravidiel rozumnej a presvedčivej aplikácie princípu voľného hodnotenia dôkazov.

24. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí. Preto súd pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom nemohol žalobe vyhovieť.

25. Žalobcom tvrdené skutočnosti (o tom, že peniaze poskytol žalovanej ako pôžičku ) ale z jeho strany neboli preukázané. Práve vzájomná komunikácia strán sporu preukázala, že v tomto prípade nedošlo k dohode o uzatvorení zmluvy o pôžičke, preto žalobcovi nevznikol nárok na vrátenie sumy 2 920 eur. Z toho, za akých okolností, situácie ako aj vtedajšieho vzájomného vzťahu strán sporu, došlo zo strany žalobcu k vloženiu peňazí na účet žalovanej, je zrejmé, že išlo o dobrovoľné prenechanie peňazí žalobcu ako priateľskej pomoci žalovanej, tj. daru, ktorý žalovaná prijala a žalobcovi za to aj poďakovala.

26. Súd na základe toho, že medzi stranami sporu nebola uzatvorená zmluva o pôžičke, ako aj vzhľadom na to, že súd nezistil ani žiadny iný dôvod, pre ktorý by mohol žalobcovi ním uplatnený nárok priznať, žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

27. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu, súd žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. Strany sporu nenavrhli a ani súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal postupovať podľa a náhradu trov konania žalovanej nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( , ďalej ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací ).

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.