Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-39-2022.pdf
PDF · 93.42 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/39/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: B. P. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. X. XX, Z., proti žalovanej: D.. Q. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. A. XXXX, L. E., o zaplatenie 2.920 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 28. októbra 2021 č. k. 36C/98/2020-136, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanej voči žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Nitra) rozsudkom zo dňa 28.10.2021 č. k. 36C/98/2020-136 pri právnom posúdení podľa § 43, § 43a ods. 1, § 43c ods. 1 a § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) ako nedôvodnú zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 2.920 eur s príslušenstvom.
2. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej iba „CSP“) tak, že plne úspešnej žalovanej v danom spore priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania (v rozsahu 100 %). Súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, v dôsledku ktorých by malo byť aplikované ust. § 257 CSP s tým, že náhrada trov konania žalovanej nebude priznaná. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, prvoinštančný súd s poukazom na vykonané dokazovanie dospel k tomu záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju zamietol. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že boli partnermi, a to aj v období, keď žalobca vložil peniaze na účet žalovanej. Sporným nebolo ani to, že bankový účet patrí žalovanej. Spornou zostala otázka, na základe akého titulu žalobca vlastne peniaze žalovanej poskytol, keďže žalovaná poprela uzatvorenie zmluvy o pôžičke.
4. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, pretože na vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka (pri peňažnej pôžičke), alebo odovzdaním z „ruky do ruky“ (pri nepeňažnej pôžičke). Podľa takejto zmluvy jedna strana (veriteľ) prenecháva druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Právnym dôvodom vzniku pôžičky je odovzdanie druhovo určenej veci napr. peňazí. Veriteľ je zároveň povinný umožniť dlžníkovi, aby nadobudol vlastnícke právo k požičanej veci, neobmedzené právom inej osoby. Vlastnícke právo k požičanej veci prechádza na dlžníka v momente jej odovzdávania. Vznik pôžičky predpokladá dohodu strán a skutočné odovzdanie predmetu pôžičky.
5. Takáto dohoda strán vyžaduje vôľu, aby jedna strana druhej strane prenechala veci určené podľa druhu s tým, že druhá strana tieto veci po čase vráti, pričom pôjde o veci toho istého druhu. Dohoda strán nemusí nevyhnutne riešiť splatnosť pôžičky a ani to, či ide o odplatnú alebo bezodplatnú zmluvu. Inak dohoda tohto druhu musí vyhovovať náležitostiam predpísaným pre zmluvy vôbec. Na základe dohody vznikne pôžičkový pomer medzi veriteľom a dlžníkom a v jeho rámci najmä povinnosť veriteľa odovzdať predmet pôžičky a oprávnenie dlžníka požadovať jeho odovzdanie. Samotná pôžička vzniká odovzdaním jej predmetu dlžníkovi Odovzdanie má za následok zánik tejto povinnosti veriteľa, resp. oprávnenie a vznik povinnosti dlžníka vrátiť prijaté požičané veci. Pre zmluvu o pôžičke nie je predpísaná forma. V záujme právnej istoty účastníkov zmluvy o pôžičke sa písomná forma zmluvy odporúča.
6. Súd prvej inštancie v danej prejednávanej veci skonštatoval, že nemal za preukázané uzatvorenie zmluvy o pôžičke a to ani v ústnej forme, pretože nebola preukázaná existencia dohody strán, ktorá by vyjadrovala ich vôľu na uzatvorenie takejto zmluvy. To, že žalobca v skutočnosti vložil na účet žalovanej peniaze v celkovej sume 2.920 eur ešte nie je dôkazom toho, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. Dôležité v tejto súvislosti je práve posúdenie vôle účastníkov takejto zmluvy. Z vykonaného dokazovania mal súd takisto za preukázané, že strany sporu boli partneri a peniaze, ktoré v dvoch platbách žalobca v hotovosti vložil na účet žalovanej (dňa 29.1.2019 sumu 1.520 eur a dňa 19.2.2019 sumu 1.400 eur), nepredstavovali pôžičku. Túto skutočnosť potvrdzuje práve samotné konanie žalobcu, ktorý v tomto období bol ochotný pomáhať žalovanej a sám jej tieto peniaze poskytol, resp. dal, a nie že by ich žalovanej požičal, ako žalobca tvrdí v tomto spore. Nasvedčujú tomu aj jednotlivé správy žalobcu, v ktorých deklaroval úprimné priateľstvo so žalovanou. Pre ozrejmenie súd uvádza, že predsa ak niekto vloží na účet niekoho sumu 1.400 eur a oznámi príjemcovi tejto sumy, t. j. žalovanej sms správou obsahujúcou srdiečkových smajlíkov, nemožno to považovať za pôžičku. Všetka vzájomná korešpondencia z dotknutého obdobia (január až február 2019) svedčí o tom, že medzi stranami sporu neexistovala dohoda, podľa ktorej by sa malo jednať o zmluvu o pôžičke medzi žalobcom a žalovanou. Samotný žalobca totiž potvrdil, že okrem prívesku ako daru mienil žalovanej kúpiť retiazku, ktorú však odmietla s tým, že chce peniaze. Podľa žalobcu už tieto peniaze neboli darom. Z kontextu celého obdobia trvania partnerského vzťahu strán sporu súd dospel k názoru, a to aj s poukazom na vykonané dokazovanie (najmä na obsah vzájomnej sms komunikácie), že ako hodnovernejšie sa javia tvrdenia žalovanej, ktorá od počiatku spochybňovala akékoľvek uzatvorenie zmluvy o pôžičke. Žalovaná už v rámci komunikácie pred začatím tohto súdneho sporu popierala existenciu pôžičky, čo predstavujú jej sms správy adresované žalobcovi. Z jej pohľadu išlo o priateľskú výpomoc žalobcu, ktorá bola z jeho strany dobrovoľná, skutočná, v záujme pomôcť žalovanej, bez toho, aby musela niečo vrátiť žalobcovi.
7. CSP ako zákonný procesný predpis, ktorým sa riadi civilné sporové konanie, je postavený na základe kontradiktórnosti sporu dvoch rovnocenných strán, ovládaný prejednacím princípom. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strana sporu má potom povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia a dôkazy. Nie je jeho povinnosťou a ani nemá právo vykonávať dokazovanie o rozhodujúcich skutočnostiach bez návrhu strán sporu. Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena pritom vedie k strate sporu. Dôkazné prostriedky možno navrhovať spôsobom a v lehotách v zmysle CSP a to v súlade s princípom hospodárnosti podľa pokynov súdu. Pri vyhodnocovaní výsledkov vykonaného dokazovania postupoval súd v súlade s obsahom ust. § 191 CSP, keď dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, ako aj v súlade s princípom voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v čl. 15 základných princípov CSP. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, t. j. ide o toho, kto existenciu takýchto skutočností tvrdí. Preto súd pre neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu jeho žalobe nemohol vyhovieť.
8. Žalobcom tvrdené skutočnosti o tom, že poskytol žalovanej peniaze ako neboli preukázané. Práve vzájomná komunikácia medzi stranami tohto sporu preukázala, že v tomto prípade nedošlo k dohode o uzatvorení zmluvy o pôžičke, a preto žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie (vrátenie) žalovanej sumy 2.920 eur. Z toho, za akých okolností, situácie ako aj vtedajšieho vzájomného vzťahu strán sporu došlo zo strany žalobcu k vloženiu peňazí na účet žalovanej je zrejmé, že išlo o dobrovoľné prenechanie
peňazí žalobcu ako jeho priateľskej pomoci žalovanej, t. j. daru, ktorý žalovaná prijala a žalobcovi aj zaň poďakovala.
9. Súd prvej inštancie na základe toho, že medzi stranami sporu nebola uzatvorená zmluva o pôžičke, ako aj vzhľadom na to, že súd nezistil ani žiadny iný dôvod, pre ktorý by mohol žalobcovi ním uplatnený nárok priznať, žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
10. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, uvádzajúc že žiada odvolací súd, aby rozhodol tak, ako uviedol vo svojom pôvodnom návrhu. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 365 písm. h/ CSP. Súd vychádzal iba z predložených správ žalovanej, ktoré neboli úplné, pričom asi 15 až 20 % z nich chýbalo, čo si žalovaná vystrihla, pretože svedčili v žalobcov prospech a nechala si ich uložené v mobile asi 3 roky, čo je veľmi zvláštne. To má aj ostatné správy od svojich priateľov uložené v mobile po dobu troch rokov?
11. Nikdy spolu nehovorili o pôžičke, ale o pomoci, čo uviedla sama žalovaná a aj súd v bodoch 3., 6., 7. a 9. napadnutého rozsudku. Pred tým, ako sa navzájom spoznali, mala žalovaná priateľské vzťahy aj s veľmi bohatými ľuďmi, podľa jej vyjadrenia. Na lyžiarsky zájazd do Álp išla tiež s bývalými priateľmi a ten nedopadol podľa jej predstáv, pretože ako mu sama potom povedala, musela sa im prispôsobovať. Žalovaná ho nazvala špekulantom a klamárom vo všetkom, čo uviedol na súde. Že žalobca sa na ňu vykašľal, keď sa jej zdravotný stav zhoršil, a že nebola už pre neho zaujímavá. Pritom opak je pravdou. Nové priateľstvá vyhľadávala žalovaná a keď už mali pekný priateľský vzťah, tak žalobca jej pomáhal. Intímny vzťah navzájom nemali.
12. Viackrát mu žalovaná telefonovala, že hneď z práce príde k nemu, ale neprišla, pretože ako sama uviedla, dostala ponuku, ktorá sa nedala odmietnuť. Toto sa jej stalo osudným. Poslednú ponuku, ktorú dostala žalovaná do sauny, sa ju jej priateľ pokúsil znásilniť, pričom odvtedy sa žalovaná psychicky zrútila. Aj po tejto udalosti jej žalobca chcel ďalej pomáhať, pretože na sms-ky žalovaná nereagovala a nedalo sa jej ani dovolať. Skončilo to tak, že žalovaná dom pod K. predala, z ktorého mu mala poslať poskytnuté eurá na účet, pričom teraz si žije vo vlastnom dome s ďalším novým priateľom. Žalobca žije stále sám.
13. Všetky tieto hodnoverné skutočnosti súd nevzal do úvahy. Žalobca konal čestne, zodpovedne a neporušil žiadne princípy a zásady morálky, etiky ako aj spravodlivosti, čo sa o žalovanej povedať nedá. Táto sa obohatila na jeho úkor, získala neoprávnený majetkový prospech. Rozišla sa so žalobcom, našla si nového priateľa, s ktorým už dlhšie žije vo svojom rodinnom dome.
14. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
15. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie v danej prejednávanej veci bolo podané oprávnenou osobou v rámci zákonnej lehoty pre podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Následne odvolací súd dospel k tomu záveru, že podané odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozhodol o ňom tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo, a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Odvolací súd v danom prípade viazaný svojou zákonnou povinnosťou skúmať, či žalobcom napadnutý prvoinštančný rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ust. § 389 ods. 1 CSP, dospel k tomu záveru, že napadnutý rozsudok ani jednou z procesných vád v citovanom ustanovení netrpí, a preto ho ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V ďalšom odvolací súd odkazuje na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku zo strany súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).
18. Prvoinštančný súd v súvislosti s rozhodovaním o uplatnenom žalobnom nároku žalobcu v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, ktorý aj následne správne posúdil podľa ním odcitovaných ustanovení hmotnoprávneho predpisu (OZ) uvedených v bodoch 14. až 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Aj samotný proces hodnotenia vykonaných dôkazov v tomto spore súdom prvej inštancie je potrebné vyhodnotiť ako plne súladný s obsahom ust. § 191 ods. 1 CSP, t. j. že prvoinštančný súd ním vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti, prihliadnuc pritom na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok napadnutého rozsudku vzťahujúci sa k náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie.
19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie pri akceptovaní výsledkov vlastného dokazovania prijal správny záver, ktorý ho v konečnom dôsledku primäl k zamietnutiu podanej žaloby žalobcu ako nedôvodnej. Podstata takto zaujatého právneho záveru spočíva v tom, že v danom spore nemal súd za preukázané uzatvorenie zmluvy o pôžičke medzi stranami tohto sporu, a to ani vo forme ústnej, čo znamená, že žalobca pri popieraní existencie zmluvy o pôžičke zo strany žalovanej v tomto spore neuniesol dôkazné bremeno. Ako správne je potrebné vyhodnotiť aj konštatovanie prvoinštančného súdu opierajúce sa o tú skutočnosť, že nebola preukázaná existencia dohody strán, ktorá dohoda by vyjadrovala ich súhlasnú vôľu k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. Uzatvorenie takejto dohody spolu s odovzdaním predmetu pôžičky predstavujú totiž dva základné predpoklady, ktoré je potrebné splniť, aby bolo možné hovoriť o vzniku pôžičky. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania vzniku aj tohto predpokladu (dohoda medzi účastníkmi uzatvoriť zmluvu o pôžičke) k vzniku pôžičky zaťažovalo žalobcu, ktorý ho však v tomto spore neuniesol. K existencii vzniku zmluvy o pôžičke medzi stranami tohto sporu zaujal stanovisko v podanom odvolaní aj žalobca, ktorý uviedol, že nikdy spolu nehovorili o pôžičke, ale o pomoci, čo uviedla samotná žalovaná a aj súd v rámci bodov 3., 6., 7. a 9. odôvodnenia rozsudku.
20. To, že v danej veci nešlo medzi stranami sporu o zrealizovaný právny úkon pôžičky finančných prostriedkov zo strany žalobcu žalovanej, správne vyhodnotil prvoinštančný súd vychádzajúc z charakteru vzťahu vzájomnej náklonnosti medzi žalobcom a žalovanou, pričom za stavu pozitívneho pretrvávania tohto vzťahu sa žalobca žalobou žalovanú výšku finančných prostriedkov spolu v sume 2.920 eur na dvakrát rozhodol vložiť na účet žalovanej. Takéto konanie žalobcu vo vzťahu k žalovanej v čase trvania ich partnerského vzťahu charakterizovaného obojstrannou citovou náklonnosťou vyhodnotil súd prvej inštancie objektívne a spravodlivo, keď poskytnuté predmetné finančné prostriedky zo strany žalobcu žalovanej z právneho hľadiska posúdil ako dobrovoľnú priateľskú pomoc žalovanej (dar), ktorú žalovaná s poďakovaním a aj v dobrej viere prijala. Svojím následným správaním v súvislosti s ukončením ich partnerského vzťahu, žalovaná nezavdala pre žalobcu žiaden opodstatnený dôvod k tomu, aby sa tento voči nej mohol domáhať účinne vrátenia poskytnutého daru v zmysle § 630 OZ. Taktiež odvolací súd poznamenáva, že na strane žalovanej nemožno hovoriť ani o jednom druhu vzniku bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 OZ, ako tvrdí v podanom odvolaní žalobca.
21. V kontexte uvedeného, odvolací súd za stavu nedôvodnosti podaného odvolania žalobcom napadnutý rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 28.10.2021 č. k. 36C/98/2020-136 ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že ich náhradu úspešnej žalovanej v tomto konaní voči žalobcovi nepriznal, pretože jej žiadne odvolacie trovy nevznikli.
23. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).