Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžik/6/2019

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana, prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu: URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom: Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 244 895, zastúpený: JUDr. Tomáš Sisák - advokát, so sídlom: Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava, zapísaný v Slovenskej advokátskej komore pod číslom 7825, proti žalovanej: Národná banka Slovenska, so sídlom: Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave číslo -45 zo dňa 23. mája 2019, v časti výroku o trovách konania, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) bola dňa 25. septembra 2017 doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovanej č. NBS1-000-013-314 zo dňa 21. júla 2017 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. z. 100-000-046-435 k č. sp. NBS1-000-012-540 zo dňa 22. júna 2017 o nevyhovení žiadosti žalobkyne o sprístupnenie informácií a uloženia povinnosti žalovanej, ako povinnej osobe, sprístupniť žalobkyňou požadované informácie. 2. Dňa 23. mája 2019 vydal správny súd rozsudok č. -45, ktorým v prvom výroku zrušil namietané rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Druhým výrokom správny súd priznal žalobcovi voči žalovanej právo na čiastočnú náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti predmetného rozsudku samostatným uznesením. 3. V relevantnej časti odôvodnenia rozsudku, týkajúcej sa druhého výroku, správny súd uviedol, že svoje rozhodnutie založil na v spojení s zákona číslo v účinnom znení (ďalej len „“). Správny súd priznal žalobcovi nárok len na čiastočnú náhradu trov konania, keďže trovy právneho zastúpenia nepovažoval za (dôvodne) účelne vynaložené. Poukázal pritom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: , zo dňa 20.6.2014, a na skutočnosť, že žalobkyňa je advokátskou kanceláriou a vtedajší právny zástupca žalobkyne bol podľa údajov z obchodného registra súčasne aj jej spoločníkom a konateľom. 4. Proti druhému výroku rozsudku správneho súdu o náhrade trov konania podal žalobca kasačnú sťažnosť a žiadal o zrušenie tohto výroku a vrátenie veci na ďalšie konanie. Svoju kasačnú sťažnosť odôvodnil dôvodmi podľa , a tak, že: · správny súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia pokiaľ svoje rozhodnutie založil na skutočnosti, že trovy právneho zastúpenia žalobcu - advokátskej kancelárie sú z povahy výkonu jeho činnosti neúčelnými (nedôvodnými) trovami. Žalobca poukázal aj na jeho právo dať sa zastúpiť iným právnym zástupcom ( odsek (2) právneho predpisu číslo Slovenskej

republiky v účinnom znení) a odkázal na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 17. októbra 2013, sp. zn. zo dňa 29. septembra 2015, od ktorých sa mal správny súd odchýliť, · správny súd nesprávne posúdil aj jednotlivé úkony právnej služby, keď tieto neposudzoval v nadväznosti na ich účelnosť samostatne a v čase ich vykonania (niektoré úkony právnej služby mal vykonať jej právny zástupca predtým, ako sa stal spoločníkom a konateľom žalobcu), svoj postup v tejto otázke mal tiež správny súd podľa žalobcu nedostatočne odôvodniť, · správny súd sa nevysporiadal s rozdielnou rozhodovacou činnosťou iných senátov v obdobných veciach žalobcu. 5. Ku kasačnej sťažnosti žalobkyne sa vyjadrila aj žalovaná, ktorá sa stotožnila s názorom správneho súdu. Uviedla, že podľa jej názoru ide v predmetnej veci o zneužitie práva na právne zastúpenie s cieľom zvýšiť náklady konania žalovanej. Poukázala pritom najmä na skutočnosť, že ide o konanie v jednej veci z 39 prakticky identických žalôb. II. Posúdenie kasačného súdu 6. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela právneho predpisu č. v účinnom znení (ďalej len „“), a to ústavný zákon číslo , ktorým sa mení a dopĺňa č. v znení neskorších predpisov. Touto novelou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ( ). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (g ods. 4, 5 a 6 v spojení s a , o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 2S v zložení, ako je uvedené v záhlaví tohto uznesenia a bola v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou. 7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný ( ) v kasačnom konaní v medziach sťažnostných bodov uplatnených žalobkyňou - kasačnou sťažovateľkou ( ) preskúmal namietaný výrok o trovách konania ( ) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju zamietol ( ). 8. Kasačný súd sa oboznámil s vecou a zistil, že žalobca v rokoch 2018 - 2019 podal viacero obdobných kasačných sťažností čo do argumentácie (sťažnostných bodov), rozsahu ako aj predmetu. Najvyšší súd Slovenskej republiky prevažnú časť týchto kasačných sťažností ako nedôvodné zamietol (pozri k tomu uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedené pod sp. zn.: , , , zo dňa 22. júla 2019, rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedené pod sp. zn.: , zo dňa 10. septembra 2019, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedený pod sp. zn.: zo dňa 5. mája 2020, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedené pod sp. zn.: zo dňa 24. septembra 2019, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedené pod sp. zn.: zo dňa 26. septembra 2019, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedené pod sp. zn.: zo dňa 19. novembra 2019, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedené pod sp. zn.: zo dňa 18. decembra 2019 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedené pod sp. zn.: zo dňa 20. mája 2020). Kasačný súd v týchto rozhodnutiach nepoprel právo sťažovateľky na právnu pomoc, resp. právne zastúpenie advokátom, ale poukázal na osobitné okolnosti predmetných prípadov (účel správneho súdneho konania, charakter a zložitosť konania, prípad skutkovo a obsahovo rovnakých žalôb - tzv. hromadných vecí), ktoré bolo potrebné posudzovať v kontexte otázky účelnosti trov právneho zastúpenia. Dospel pritom k záveru, že v danom prípade existujú dôvody, pre ktoré nie je spravodlivé priznať sťažovateľke právo na úplnú náhradu trov konania pred krajským súdom, pretože ich priznanie by bolo možné vyhodnotiť ako zneužitie práva na právnu pomoc na úkor protistrany. 9. Vzhľadom na vyššie uvedené, ak kasačný súd rozhoduje v obdobnej veci, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom kasačného konania na základe skoršej kasačnej sťažnosti podanej tým istým sťažovateľom, možno, v prípade stotožnenia sa, v odôvodnení rozhodnutia už len poukázať na skoršie rozhodnutia ( odsek (2) ). 10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v súvislosti so svojím vznikom konštatuje, že uvedená konštantná prax (bod 8) judikovaná Najvyšším súdom Slovenskej republiky je aj rozhodovacou činnosťou kasačného súdu, a to aj vo vzťahu k aplikácii odseku (2) . Keďže odo dňa 1. augusta 2021 došlo k prechodu kompetencií zo správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (kompetenčná kontinuita, bod 6), v súlade s princípom právnej istoty a legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej

činnosti najvyšších súdnych autorít ( odsek (1) v spojení s článkom 2 odsekmi (1) až (3) zákona číslo v účinnom znení), je kasačný súd viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 11. Kasačný súd sa s vyššie uvedenými rozhodnutiami (bod 8) oboznámil, s týmito sa v celom rozsahu stotožňuje a na odôvodnenie týchto v súlade s odsekom (2) v plnom rozsahu odkazuje. 12. Pozornosti kasačného súdu neuniklo, že o jednej z kasačných sťažností sťažovateľky v obdobnej veci rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že rozhodnutie správneho súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Akcentoval pritom najmä nesprávne právne posúdenie správneho súdu a nedostatočné odôvodnenie jeho rozhodnutia (uznesenie vedené pod sp. zn. zo dňa 26. februára 2020). Toto individuálne rozhodnutie nebolo nasledované ďalšou rozhodovacou činnosťou (bod 8) a s ustálenou rozhodovacou praxou vo veciach sťažovateľky sa bližšie nevysporiadalo. Kasačný súd sa s týmto individuálnym rozhodnutím v posudzovanej veci nestotožnil. 13. Naopak, kasačný súd poukazuje na to, že ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach sťažovateľky (bod 8) bola podrobená prieskumu Ústavným súdom Slovenskej republiky (nález č. -113 zo dňa 5. apríla 2021). Ústavný súd Slovenskej republiky nezistil také pochybenia v rozhodovacej činnosti kasačného súdu, ktoré by odôvodňovali konštatovanie porušenia základných práv a slobôd žalobcu. Kasačný súd sa preto v súlade s uvedeným nálezom ústavného súdu stotožnil s doterajšou rozhodovacou činnosťou kasačného súdu. 14. Pre úplnosť je na mieste dodať, že kasačný súd rozhodol v tejto veci formou uznesenia z dôvodu, že preskúmaval výlučne len kasačnou sťažnosťou napadnutý výrok o náhrade trov konania. Tento výrok sám o sebe nemá povahu rozhodnutia vo veci samej a na účely kasačného prieskumu sa preto z povahy veci považuje za uznesenie ( odsek (1) písmeno a) v spojení s odsekom (2) ). 15. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že tieto žiadnemu z účastníkov nepriznal. Urobil tak preto, lebo žalobca nemal úspech v kasačnom konaní, a súčasne nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by žalovaný mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania ( v spojení s a ). 16. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.