Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/111/2021

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v spore žalobcov: 1/ J. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, XXX XX O., zastúpeného obchodnou spoločnosťou A|K|K|L advokáti s. r. o., so sídlom Grösslingová 50, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 666 622, 2/ Y. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/X, XXX XX Z., 3/ Q. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, XXX XX O., 4/ P. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, XXX XX O., žalovaní 2/ až 4/ zastúpení žalobcom 1/, proti žalovaným: 2/ Y. X., nezistený vlastník, 3/ Z. W., nezistený vlastník, 4/ N. U., nezistený vlastník, 5/ T. P., nezistený vlastník, 6/ H. P., nezistený vlastník, 7/ Y. P., nezistený vlastník, 8/ L. P., nezistený vlastník, všetci žalovaní 2/ až 8/ zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaniach žalobcu 1/ a žalobcov 2/ až 4/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -114 zo dňa 30. júna 2021, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -114 zo dňa 30. júna 2021 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Odvolanie žalobcov 2/ až 4/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -114 zo dňa 30. júna 2021 odmieta.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcov 1/ až 4/ o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. O., obec O., okres Z., ako parcela KN-C č. 3898 - orná pôda o výmere 1055 m2 (výrok I.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaným 2/ až 8/ tento nárok nepriznal (výrok II.). 2. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobou sa žalobca 1/ (pôvodne podal žalobu len žalobca 1/) proti pôvodne označeným žalovaným 1/ až 8/ ako neznámym vlastníkom (zastúpených Slovenským pozemkovým fondom) domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva ku vyššie uvedenému pozemku tak, že by bol tento pozemok prikázaný do jeho výlučného vlastníctva a bola by mu zároveň uložená povinnosť uhradiť žalovaným primeranú finančnú náhradu na základe znaleckého posudku č. 31/2020 v hodnote príslušných podielov jednotlivých spoluvlastníkov dotknutého pozemku. 3. V priebehu konania súd prvej inštancie zistil, že pôvodne označený žalovaný 1/ P. X., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX. V žalobe bol tak označený za stranu sporu niekto, kto ňou spôsobilosť byť nemá. Vyzval tak žalobcu 1/, aby upravil a doplnil označenie žalovaného 1/. Následne uznesením č. k. -43 zo dňa 02.09.2020 podanie žalobcu 1/ voči žalovanému 1/ odmietol. 4. Potom ako žalobca 1/ navrhol pristúpenie žalobcov 2/ až 4/ (dedičov P. X.) ako ďalších subjektov na strane žalobcu do konania, so súhlasom žalobcov 2/ až 4/ súd prvej inštancie uznesením č. k. -64 zo dňa 22.10.2020 pripustil ich vstup do konania na strane žalobcu. Žalobca 1/ súčasne navrhol, aby súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov 1/ až 4/ a žalovaných 2/ až 8/

k predmetnému pozemku, prikázal ho do výlučného vlastníctva žalobcu 1/ a uložil mu povinnosť zaplatiť náhradu za spoluvlastnícky podiel iba žalovaným 2/ až 8/. 5. Zástupca žalovaných 2/ až 8/ súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva v prospech žalobcu 1/ za primeranú náhradu, a to vo výške peňažnej čiastky 4,396 eur za m2, za ktorú obec O. predáva ornú pôdu v podobnej výmere a v blízkosti uvedenej nehnuteľnosti s prihliadnutím na to, že v súčasnosti rozpracovaný návrh konceptu územného plánu nezahŕňa predmetný pozemok do územia určeného na výstavbu IBV a ani výhľadovo z dôvodu požiadaviek na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu. 6. Žalobca 1/ mal, čo sa týka účasti žalobcov 2/ až 4/, s ohľadom na skutočnosť, že sú dedičmi zosnulého P. X., za to, že je dôvodné rozhodnúť o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva aj bez toho, aby tomuto rozhodnutiu muselo predchádzať rozhodnutie v dodatočnom dedičskom konaní. 7. Pokiaľ ide o odplatu žalovaným 2/ až 8/, strany sporu dospeli k dohode ohľadom výšky tejto finančnej sumy, ktorú bol žalobca 1/ ochotný uhradiť v takej výške ako to žalovaní 2/ až 8/ požadovali. 8. Z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX vedeného pre k. ú. O. súd prvej inštancie zistil, že ako podieloví spoluvlastníci predmetného pozemku sú v katastri nehnuteľností zapísaní: žalobca 1/ v podiele o veľkosti 176/1055, P. X., nar. X.X.XXXX v podiele o veľkosti 124/1055 (zomrel X.X.XXXX), žalovaný 2/ v podiele o veľkosti 124/1055, žalovaný 3/ v podiele o veľkosti 195/1055, žalovaný 4/ v podiele o veľkosti 186/1055, žalovaný 5/ v podiele o veľkosti 24/1055, žalovaný 6/ v podiele o veľkosti 24/1055, žalovaný 7/ v podiele o veľkosti 24/1055 a žalovaný 8/ v podiele o veľkosti 178/1055; k vlastníkom P. X. a žalovaní 2/ až 8/ je zapísaná správa na všetky parcely tohto listu vlastníctva - Slovenský pozemkový fond. 9. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa [ (ďalej len „“)]. Nadobudnutie dedičstva poručiteľovým dedičom však nedochádza len na základe smrti poručiteľa. Právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva, predpokladá mimo iné, že dedičstvo po každom poručiteľovi musí byť prejednané v rámci zákonnom upraveného dedičského konania. V dedičskom konaní musí byť tiež prejednaný majetok, ktorý pri pôvodnom dedičskom konaní nebol známy (nebol zistený). Do tohto stavu k nadobudnutiu dedičstva nepostačuje iba smrť poručiteľa, ale v zmysle zákona sa vyžaduje, aby o dedičstve poručiteľa bolo rozhodnuté v dedičskom konaní. Potom až na základe rozhodnutia o dedičstve, sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. Podľa uznesenia súdu potvrdenie dedičstva alebo vyporiadanie dedičov sa nadobúda dedičstvo s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V čase od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným uznesením súdu, tu nemôže byť istota, s akým výsledkom konanie o dedičstve skončí (najmä, kto sa stane poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerými poručiteľovými dedičmi). 10. Riadne označenie všetkých strán sporu ako nositeľov práv a povinností je hmotnoprávnou podmienkou podanej žaloby. Pod pojmom vecná legitimácia je potrebné rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva. Aktívne vecne legitimovaná je strana, ktorá tvrdí a je schopná preukázať, že je nositeľom tvrdeného hmotného práva a pasívne vecne legitimovaná je strana, o ktorej žalobca tvrdí, že je nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti a v konaní to aj skutočne preukáže; skúmanie vecnej legitimácie strán (aktívnej a pasívnej) je imanentnou súčasťou každého sporu a jeho výsledok sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej. Vecná legitimácia v konaní (aktívna alebo pasívna) predstavuje hmotnoprávny vzťah strany sporu k prejednávanej veci, a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Jedným z predpokladov úspechu žalobcu v sporovom konaní je preukázanie, že žalobca je nositeľom práva, ktoré uplatňuje v návrhu na začatie konania. 11. Rozhodnutím súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa ust. sa zakladajú nové hmotnoprávne vzťahy po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, a preto sa jedná o rozhodnutie majúce konštitutívnu povahu. Aby mohol byť tento cieľ dosiahnutý, musia byť stranou sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva všetci doterajší aktuálny spoluvlastníci. Je tomu tak preto, že strany tohto sporu majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov. V prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa jedná o také konanie, kedy ide o také spoločné práva a povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých spoluvlastníkov ako účastníkov hmotnoprávneho vzťahu, čo platí bez ohľadu na veľkosť spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov. Napokon ani naplnenie zákonných predpokladov pre zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva by nemohlo byť bez účasti všetkých spoluvlastníkov založené, keď posúdenie hľadiska účelnosti využitia veci by nebolo pri neúčasti všetkých spoluvlastníkov realizovateľné. Ak sa teda konania nezúčastnia všetci podieloví spoluvlastníci, je táto skutočnosť ďalším dôvodom k zamietnutiu žaloby. 12. V kontexte posudzovanej veci bol súd prvej inštancie s ohľadom na to, že doposiaľ ešte nedošlo v konaní o dedičstve k vyporiadaniu ohľadom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu ( doposiaľ nebol

podaný návrh na dodatočné prejednanie dedičstva), toho názoru, že niet podkladu pre konštatovanie, že v žalobnom návrhu označení žalobcovia 2/ až 4/ sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Je tomu tak preto, že kým sa konanie o dedičstve právoplatne neskončí takým spôsobom, že sa potvrdí nadobudnutie veci z dedičstva po poručiteľovi P. X., zostáva otvorená otázka, či v žalobe označení žalobcovia 2/ až 4/ sa vôbec stanú podielovými spoluvlastníkmi. V konaní o dedičstve môže totiž dôjsť napr. k takému vyporiadaniu, že uvedený podiel spornej nehnuteľnosti môže pripadnúť do výlučného vlastníctva iného z dedičov, prípadne bude dedičstvo odmietnuté. Vyporiadanie medzi dedičmi má spätnú pôsobnosť a jeho účinky nastávajú už ku dňu smrti poručiteľa. Avšak kým nie je isté, že v dôsledku dedenia vzniklo podielové spoluvlastníctvo, súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva považuje za predčasný a nemôže tomuto návrhu vyhovieť. 13. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že nie sú dané žalobcami 1/ až 4/ uvedené dôvody na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, keď otázku vecnej legitimácie posudzuje súd na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia konkrétnej veci. V sporových konaniach, ktoré možno začať iba na základe žaloby je žalovaným a žalobcom ten, koho žalobca v žalobe ako stranu sporu označuje. Predmetom vyporiadania je vždy celá vec patriaca spoluvlastníkom a je potrebné vyriešiť všetky právne vzťahy vyplývajúce z vyporiadania. Preukázanie spoluvlastníckeho práva je totiž podmienkou vecnej legitimácie (tak aktívnej ako i pasívnej), ktorú v konaní preukazuje žalobca. V tomto prípade povaha veci nepripúšťala (jeden zo spoluvlastníkov zomrel pred začatím konania) splnenie ani podmienky pre prerušenie tohto konania do skončenia dodatočného dedičského konania, ako to navrhoval žalobca 1/, keďže sa do rozhodnutia súdu prvej inštancie takéto dedičské konanie ani nezačalo. Pred právoplatným ukončením dedičského konania súd nemôže rozhodnúť o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pretože ak je známy okruh dedičov, nie je známe, kto spoluvlastnícky podiel nadobudne, či ho nadobudne celý, či na strane potencionálneho dediča neprichádza do úvahy dedičská nespôsobilosť, či nedošlo k vydedeniu, či existujú závetní dedičia alebo či nenastali iné právne skutočnosti majúce vplyv na dedenie po poručiteľovi P. X.. Bez toho, aby spoluvlastnícke právo nebolo predmetom konania o dedičstve, by navrhovaným zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva došlo k obchádzaniu zákonného postupu pri nadobúdaní dedičstva v rámci dedičského práva. 14. Na základe spomenutých skutkových zistení a úvah súd prvej inštancie pre nedostatok vecnej legitimácie žalobcov 2/ až 4/ k predmetu sporu žalobu v celom rozsahu zamietol a v tejto súvislosti nepovažoval za potrebné, aby súčasne takýto návrh preskúmaval po vecnej stránke. 15. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na to, že žalovaným 2/ až 8/, ktorí mali vo veci plný úspech, síce vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobcom 1/ až 4/, avšak vznik trov konania na ich strane z obsahu spisového materiálu nevyplýval. Bolo tak v súlade s ust. Základných princípov (ďalej len „“) zakotvujúceho procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že nárok na náhradu trov konania žalovaným 2/ až 8/ proti žalobcom 1/ až 4/ nepriznal. 16. Proti rozsudku v celom jeho rozsahu podal žalobca 1/ prostredníctvom zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a rozhodol v zmysle žaloby. 17. Odvolanie odôvodnil s odkazom na ust. , , , a . Žalobca 1/ sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý bol nosným dôvodom pre zamietnutie žaloby. K tomu žalobca 1/ uviedol, že argumentácia o predčasnosti podanej žaloby by bola nepochybne pravdivá, pokiaľ by po P. X. doposiaľ žiadne dedičské konanie neprebehlo - to však nie je tento prípad. Po P. X. dedičské konanie prebehlo a v tomto dedičskom konaní bol ustálený okruh dedičov. Tento okruh dedičov je finálny a nemenný. Odmietnutie dedičstva žiadnym z dedičov vzhľadom na uplynutie príslušnej lehoty už nie je možné. Takisto nie je možné odôvodniť zamietnutie žaloby tým, že teoreticky prichádza do úvahy možnosť, že dotknutý spoluvlastnícky podiel nadobudne iba jeden z dedičov - v takom prípade by stále bolo zachovaná podmienka, že stranou sporu sú všetci spoluvlastníci nehnuteľnosti; skutočnosť, že niektorí z nich by prípadne boli v súdnom konaní „navyše“ nie je dôvodom pre zamietnutie žaloby. Je nepochybné, že žalobcovia 2/ až 4/ sú spoluvlastníkmi dotknutej nehnuteľnosti, keďže sú jedinými dedičmi P. X.. Teda boli splnené všetky procesné podmienky pre rozhodnutie, stranou sporu na strane žalobcov alebo žalovaných boli všetci spoluvlastníci dotknutej nehnuteľnosti. Pre posúdenie toho, či konkrétna osoba má alebo nemá byť stranou sporu nie je dôležitá veľkosť jej spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, ktorá je predmetom vyporiadania, ale stačí, aby bola spoluvlastníkom nehnuteľnosti v akomkoľvek podiele - toto je naplnené, keďže je nepochybné, že všetky osoby, ktoré sú stranou sporu sú v nejakom podiele spoluvlastníkom dotknutej nehnuteľnosti. Pre rozhodnutie vo veci nie je veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcov 2/ až 4/ na nehnuteľnosti dôležitá,

keďže títo navrhujú, aby súd rozhodol tak, že im nárok na náhradu za vyporiadanie spoluvlastníctva neprizná. Veľkosť ich podielu by mohla byť dôležitá pre ustálenie výšky náhrady, na ktorú majú nárok, keďže ale žiadajú, aby súd rozhodol tak, že žiadny z nich nárok na náhradu nemá, nie je pre rozhodnutie veci potrebné túto ani zisťovať. 18. Žalobca 1/ ďalej namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností veci, keďže navrhol, aby súd prvej inštancie pripojil k spisu aj dedičský spis po H. X., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. č. XXX, čo však súd prvej inštancie neurobil. 19. Súčasne bol žalobca 1/ toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Na pojednávaní konanom dňa 30.06.2021 totiž podal návrh na prerušenie konania, ktorý súd prvej inštancie zamietol, avšak nie spolu s rozhodnutím vo veci samej. Súd prvej inštancie tak porušil ust. . 20. Napokon žalobca poukázal (ako na novoty v odvolacom konaní, ktoré bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie) na to, že po vyhlásení napadnutého rozsudku bolo začaté dodatočné dedičské po P. X., predmetom ktorého bude vyporiadanie dotknutého spoluvlastníckeho podielu. V rámci tohto konania sa ustáli, že dedičmi P. X. budú žalobcovia 2/ až 4/, z ktorého dôvodu nič nebráni tomu, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil v zmysle žaloby. 21. Proti rozsudku podali spoločným podaním odvolanie prostredníctvom svojho zástupcu (žalobcu 1/) aj žalobcovia 2/ až 4/, ktoré bolo obsahovo takmer totožné s odvolaním žalobcu 1/ (s výnimkou odvolacej námietky žalobcu 1/ ohľadom procesného postupu súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na prerušenie konania). Rovnako, ako žalobca 1/, navrhovali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a rozhodol v zmysle žaloby. 22. Žalovaní 2/ až 8/ prostredníctvom svojho zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu uviedli len toľko, že s právnym názorom súdu prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožňujú, a preto posúdenie odvolania žalobcov 1/ až 4/ a v ňom uvádzaných dôvodov ponechávajú na posúdenie odvolaciemu súdu. 23. Žalobcovia odvolaciu repliku nepodali. 24. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie žalobcu 1/ bolo podané oprávneným subjektom ( ) - žalobcom 1/, v neprospech ktorého rozhodol súd prvej inštancie tak, že jeho žalobu zamietol, včas ( ) a proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť takýmto opravným prostriedkom ( ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. , viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. a contrario, konštatujúc dôvodnosť odvolania žalobcu 1/, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ). Pokiaľ ide o odvolanie žalobcov 2/ až 4/, odvolací súd ich odvolanie ako oneskorene podané podľa ust. odmietol. 25. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia 1/ až 4/ sa proti žalovaným 2/ až 8/ v spore domáhali rozhodnutia súdu, ktorým by bolo zrušené a vyporiadané podielové spoluvlastníctvo strán sporu k pozemku nachádzajúcemu sa v k. ú. O., obec O., okres Z., evidovanému v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako parcela KN-C č. 3898 - orná pôda o výmere 1055 m2. Z výpisu z označeného LV č. XXXX zo dňa 30.06.2021 (na č. l. 106 spisu) vyplýva, že ako podieloví spoluvlastníci predmetného pozemku sú v katastri nehnuteľností v časti B LV evidovaní: pod B1 P. X., nar. XX.XX.XXXX v podiele o veľkosti 124/1055, pod B2 žalovaná 2/ v podiele o veľkosti 124/1055, pod B3 žalovaná 3/ v podiele o veľkosti 195/1055, pod B4 žalovaný 4/ v podiele o veľkosti 186/1055, pod B5 žalovaná 5/ v podiele o veľkosti 24/1055, pod B6 žalovaná 6/ v podiele o veľkosti 24/1055, pod B7 žalovaný 7/ v podiele o veľkosti 24/1055, pod B8 žalovaná 8/ v podiele o veľkosti 178/1055 a pod B9 žalobca v podiele o veľkosti 176/1055. P. X. zomrel dňa XX.XX.XXXX. 26. Odvolací súd prihliadal aj na skutočnosť (vyplývajúcu zo žalobcom 1/ produkovaných listinných dôkazov pripojených k odvolaniu), že ihneď po verejnom vyhlásení napadnutého rozsudku dňa 30.06.2021 (18 minút po skončení pojednávania súdu prvej inštancie, na ktorom bol verejne vyhlásený napadnutý rozsudok) došlo zo strany žalobcov 1/ až 4/ na Okresnom súde Žilina k podaniu návrhu na začatie dodatočného konania o dedičstve po poručiteľovi P. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, pričom konaniu, ktoré sa tak na podklade tohto návrhu začalo [ v spojení s (ďalej len „“)] bola pridelená spis. zn. . Predmetom návrhu na dodatočné konanie o dedičstve (novoobjaveným majetkom) bol práve spoluvlastnícky podiel poručiteľa na pozemku, ktorý je predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v súdenej sporovej veci. Z dôvodu, že k skutočnostiam vyplývajúcim zo žalobcom 1/ produkovaných listinných dôkazov pripojených k podanému dovolaniu došlo až po

rozhodnutí súdu prvej inštancie, odvolací súd k uvedeným listinám ako prostriedkom procesného útoku a procesnej obrany prihliadal v zmysle ust. prihliadal, keďže ich žalobca 1/ zjavne nemohol uplatniť bez svojej viny pred súdom prvej inštancie (logicky z dôvodu, že v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku, skutočnosti vyplývajúce z predložených listín ešte nenastali). V odvolacom konaní zároveň nevyšlo najavo, že by sa konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. už právoplatne skončilo. 27. Z obsahu spisu (zápisnice o pojednávaní súdu prvej inštancie dňa 30.06.2021, čomu korešponduje aj zvukový záznam z tohto procesného úkonu súdu podľa ust. ) súčasne vyplýva, že na pojednávaní dňa 30.06.2021, po vykonaní úkonov súdu prvej inštancie podľa ust. , žalobca 1/ prostredníctvom svojho zástupcu uviedol, že súd je povinný vykonať primerané opatrenia na to, aby mohol v konaní pokračovať, pričom tak považoval za vhodné, aby súd prvej inštancie umožnil začatie dodatočného konania o dedičstve a vytvoril tak pre žalobcov priestor, aby takéto konanie začali. S uvedením, že pre vylúčenie všetkých pochybností, podal na pojednávaní písomné podanie obsahujúce návrh na začatie dodatočného konania o dedičstve. K tomuto uviedol, že podanie je adresované súdu, ak by tu bol dôvod na vylúčenie veci. Zo strany súdu prvej inštancie k prijatiu podania na pojednávaní nedošlo. Reagujúc na túto skutočnosť, žalobca 1/ navrhol, aby súd prvej inštancie konanie prerušil. Ostatné strany sporu na pojednávaní vyjadrili súhlas s prerušením konania. Súd prvej inštancie pred vyhlásením napadnutého rozsudku rozhodol na pojednávaní o návrhu žalobcu 1/ na odročenie pojednávania vyhláseným uznesením, ktorým tento návrh zamietol (viď str. 3 a 4 zápisnice o pojednávaní zo dňa 30.06.2021). 28. Odvolaciu námietku žalobcu 1/, týkajúcu sa nesprávnosti právneho názoru súdu prvej inštancie spočívajúceho v tom, že nie je možné súdom zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k veci, ak v čase rozhodovania súdu pôvodný spoluvlastník nežije a súčasne ešte nedošlo k prejednaniu jeho spoluvlastníckeho podielu v dedičskom konaní (resp. v dodatočnom konaní o dedičstve) a rozhodnutiu o tomto dedičstve, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Odvolací súd sa stotožnil s uvedeným právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý korešponduje s doterajšou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Podľa tejto ak zomrie v priebehu konania o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva niektorý z podielových spoluvlastníkov, nech vystupoval ako žalobca alebo žalovaný, nepripúšťa spravidla povaha veci ( ), aby sa pokračovalo v tomto konaní skôr, než bude z rozhodnutia o dedičstve zrejmé, kto z dedičov prevezme spoluvlastnícky podiel poručiteľa a môže ako jeho právny nástupca v konaní pokračovať Pre rozhodnutie o spôsobe zrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva majú totiž spravidla určujúci význam zistenia o tom, aké sú pomery jednotlivých podielových spoluvlastníkov, ich doterajšie aj budúce vzťahy k veci aj k ostatným podielovým spoluvlastníkom, najmä ak bude potrebné pre prípad vysporiadania prikázaním veci niektorému zo spoluvlastníkov posúdiť, u koho z nich bude vec účelnejšie využitá. Zisťovanie týchto skutočností u dedičov, ktorí spoluvlastnícky podiel neprevezmú, by bolo neúčelné a nehospodárne ( ). Súd nemôže riešiť ani ako prejudiciálnu otázku, kto podiel zomrelého spoluvlastníka prevezme, pretože by tým neprípustne zasahoval do výlučnej právomoci dedičského súdu (rozsudok Najvyššieho súdu ČSR spis. zn. zo dňa 27.02.1981, publikovaný v Zborníku stanovísk, správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR IV. 1970-1983, str. 721; obdobne tiež rozsudok Najvyššieho súdu SSR spis. zn. zo dňa 26.01.1977, publikovaný v Zbierke stanovísk najvyšších súdov a rozhodnutí súdov ČSSR č. 9-10, ročník 1978, pod č. 31; k tomu tiež uznesenie Ústavného súdu SR č. k. -11 zo dňa 11.01.2006). 29. Na aplikovateľnosti vyššie spomenutých záverov judikatúry najvyšších súdnych autorít na posudzovanú sporovú vec nemení nič ani žalobcom 1/ zdôrazňovaná skutočnosť, že v danom prípade už prebehlo „základné“ konanie o dedičstve a v prípade spoluvlastníckeho podielu P. X. ide len o majetok, ktorý bol neprejednaný v „základnom“ dedičskom konaní, a teda okruh dedičov zo „základného“ dedičského konania (ktorými boli okrem už nebohej manželky P. X. H. len žalobcovia 2/ až 4/) sa už nemôže meniť, keďže títo dedičia už dedičstvo nemôžu odmietnuť ( a ). Vychádzajúc z tejto skutočnosti ďalej žalobca 1/ považoval za nepodstatné, či a v akom podiele by žalobcovia 2/ a 4/ nadobudli predmetný pozemok, keďže je zrejmé, že všetci, prípadne len niektorí z nich by mohli nadobudnúť spoluvlastnícky podiel P. X. k predmetnému pozemku, čím je zaručené, že stranou v spore sú všetci (potencionálni) spoluvlastníci predmetného pozemku ( ) a keďže ani jeden zo žalobcov 2/ až 4/ v rámci navrhovaného vyporiadania nežiadajú od žalobcu 1/ zaplatenie primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel patriaci P. X.. Možno dať žalobcovi 1/ za pravdu, že okruh dedičov, pokiaľ ide o prejednanie novoobjaveného majetku po poručiteľovi už nie je možné v dodatočnom konaní o dedičstve meniť a teda účastníkmi dodatočného konania o dedičstve ( ) budú dedičia, s ktorými bolo konané v „základnom“ dedičskom konaní (s výnimkou prípadu, keď bolo pôvodné dedičské

konanie zastavené pre nemajetnosť alebo odovzdanie nepatrného dedičstva tomu, kto sa postaral o pohreb) [rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 29.09.2009]. Napriek tomu ak nie je novoobjavený majetok prejednaný v dodatočnom konaní o dedičstve, nie je zrejmé, kto z dedičov tento majetok nadobudne s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa, a teda nie je možné urobiť záver o vecne legitimovanom dedičovi / dedičoch v súdnom konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. K ostatnej časti uvedenej argumentácie žalobcu 1/ treba zdôrazniť, že v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je procesný súd viazaný žalobným návrhom, keďže určitý spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu ( v spojení s ). Súd prvej inštancie tak nie je viazaný spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva navrhovaným žalobcami 1/ až 4/, keďže tento pre procesný súd kogentne vyplýva z ust. . Z uvedených dôvodov preto nebolo možné akceptovať argumentáciu žalobcu 1/. 30. Ako už bolo vyššie spomenuté, žalobca 1/ po tom, ako súd prvej inštancie vykonal úkony podľa ust. , mienil podať návrh na dodatočné prejednanie dedičstva po poručiteľovi P. X., ktorý súd prvej inštancie odmietol na pojednávaní prijať a následne tak strany sporu (na návrh žalobcu 1/ s následným súhlasom ostatných strán) zhodne navrhli prerušenie konania. Z vyjadrenia žalobcu 1/ ako zástupcu žalobcov 2/ až 4/ je zrejmé, že sa k žalobcovia 2/ až 4/ k návrhu žalobcu 1/ na prerušenie konania pripojili z dôvodu, aby bolo možné vykonať dodatočné konanie o dedičstve po P. X.. 31. Podľa ust. , ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace. 32. Z dikcie ust. je zrejmé, že pokiaľ je naplnená hypotéza tohto ustanovenia (podmienka zhodného návrhu strán sporu), súd konanie prerušiť musí. Ide teda o osobitný obligatórny prípad prerušenia konania. Je zrejmé, že návrhom na prerušenie konania žalobcovia reagovali na predbežné právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ( ) a sledovali ním zjavne vytvorenie možnosti pre následné prerušenie konania podľa ust. do právoplatného rozhodnutia súdu v dodatočnom konaní o dedičstve po poručiteľovi P. X., v ktorom by došlo k prejednaniu jeho spoluvlastníckeho podielu k vyporiadavanému pozemku (k tomu viď vyjadrenie žalobcu 1/ na pojednávaní k dôvodu prerušenia konania). Súd prvej inštancie následne bez toho, aby vôbec rozhodol o tomto návrhu na prerušenie konania, rozhodol vo veci samej napadnutým rozsudkom (ani len týmto rozsudkom o návrhu na prerušenie konania súd prvej inštancie nerozhodol). Tento procesný postup súdu prvej inštancie treba považovať za nesprávny. 33. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že jediným dôvodom pre zamietnutie žaloby bola v danom prípade skutočnosť, že do momentu vyhlásenia napadnutého rozsudku nedošlo k rozhodnutiu o dedičskom práve k majetku tvoriacemu predmet sporu, a to konkrétne k spoluvlastníckemu podielu poručiteľa P. X.. Iné dôvody pre zamietnutie žaloby súd prvej inštancie neuviedol. 34. Opísaný procesný postup súdu prvej inštancie nepovažoval odvolací súd za konformný s právom strán sporu na spravodlivý súdny proces garantovaným ust. SR a ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Je zjavné, že všetky strany sporu v konaní prezentovali svoj záujem na zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva k predmetnému pozemku. Súd prvej inštancie tak svojim procesným postupom a napadnutým rozhodnutím vytvoril stav, nútiaci strany podať za účelom zrušenia a vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva opätovne novú žalobu, čo zjavne nie je ani v súlade s princípom procesnej ekonómie podľa ust. . 35. V nadväznosti na uvedené bol odvolací súd toho názoru, že došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ust. a keďže nedostatok v procesnom postupe súdu prvej inštancie nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom (z dôvodu, že ako sám súd prvej inštancie uviedol v napadnutom rozsudku - odsek č. 16 odôvodnenia, žalobu v celom rozsahu zamietol a v tejto súvislosti nepovažoval za potrebné, aby súčasne takýto návrh preskúmaval po vecnej stránke), neostávalo odvolaciemu súdu iné, ako napadnutý rozsudok podľa ust. v celom rozsahu zrušiť (teda aj vo vzťahu k žalobcom 2/ až 4/, keďže tvoria so žalobcom 1/ nerozlučné spoločenstvo podľa ust. ) a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ). 36. Len na margo k žalobcom 1/ produkovanému odvolaciemu dôvodu, že súd prvej inštancie nepripojil v konaní ním označený spis. Okresného súdu Žilina z dedičského konania po poručiteľke H. X. (spis. z. ), odvolací súd poukazuje na to, že k pripojeniu tohto spisu do konania došlo dňa 02.12.2020. 37. Čo sa týka odvolania žalobcov 2/ a 4/, ktoré urobili spoločným podaním zo dňa 11.08.2021 prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu žalobcu 1/, doručeným súdu prvej inštancie dňa 16.08.2021, odvolací súd dospel k záveru, že toto podanie žalobcov 2/ až 4/ nebolo urobené v lehote podľa ust. . Z obsahu spisu vyplýva, že napadnutý rozsudok bol žalovaným 2/

až 4/ doručený prostredníctvom ich splnomocneného zástupcu - žalobcu 1/, ktorý tento prevzal dňa 26.07.2021 (viď doručenka na č. l. 123 spisu), pričom od tohto dňa začala plynúť žalobcom 2/ až 4/ 15-dňová lehota na podanie odvolania. Splnomocnený zástupca žalobcov 2/ až 4/ odovzdal odvolanie žalobcov 2/ až 4/ poštovému podniku ako orgánu, ktorý ho mal povinnosť doručiť ho súdu [podľa ], dňa 12.08.2021 (viď obálka listovej zásielky na č. l. 143, v ktorej bolo odvolanie žalobcov 2/ až 4/ doručené súdu prvej inštancie). Posledný deň odvolacej lehoty podľa ust. v spojení s ust. 121 ods. 2 v danom prípade pripadol na deň 10.08.2021 (utorok), takže ani so zohľadnením ust. , podľa ktorého je lehota zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, nebolo možné konštatovať včasnosť podaného odvolania žalobcov 2/ až 4/. Preto odvolací súd odvolanie žalobcov 2/ až 4/ ako oneskorené podľa ust. odmietol. 38. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ), zistí stav dodatočného konania o dedičstve po poručiteľovi P. X., vedeného na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. , pričom v prípade neprávoplatného skončenia tohto konania bude na mieste postupovať podľa ust. (uznesenie Ústavného súdu SR č. k. -11 zo dňa 11.01.2006). Následne vykoná v spore dokazovanie v rozsahu podľa ust. a vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z dôkazov, resp. z nesporných skutkových tvrdení strán sporu ( ), spor opätovne právne posúdi a nanovo rozhodne. V novom rozhodnutí súčasne rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ). 39. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) [ ]. Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [ ]. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [ ]. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).