Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/108/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna a JUDr. Oľgy Trnkovej v právnej veci

žalobcov : 1/ F. T., bývajúci v L., 2/ H. T., bývajúca v L., obaja zastúpení JUDr. V. Z.,

advokátom v K., proti žalovanej : Slovenská republika – 1/ O., K., 2/ S., B.,

3/ L., š.p., N., o určenie, že žalobcovia sú dedičmi po poručiteľke J. M., rod. L.,

zomrelej X., vedenej na Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn. ,

o dovolaní žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 29. októbra 2007

sp. zn. ,

t a k t o :

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice – okolie rozsudkom z 23. mája 2006 č.k. -74 zamietol

návrh žalobcov, ktorým sa domáhali určenia, že prichádzajú do úvahy ako dedičia v tretej

skupine po poručiteľke J. M., rod. L., naposledy bytom v L., zomrelej X.. V odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol poukazujúc na deklaratórnu povahu rozhodnutia štátneho

notárstva, uplynutie trojročnej premlčacej doby, v ktorej žalobcovia si neuplatnili svoje právo

oprávneného dediča na vydanie dedičstva a v rámci pôvodného dedičského konania sa necítili

byť ako dedičia a keďže na dedičstvo sa hľadí ako na celok s poukazom na ich vyjadrenia na

pojednávaní, čo sa týka užívania nehnuteľnosti vtedy a teraz ako aj s poukazom na tú

skutočnosť, že proti rozhodnutiu štátneho notárstva vydaného v pôvodnom konaní nepodali či

už žiadny prípadne mimoriadny opravný prostriedok, bolo potrebné návrh žalobcov v celom

rozsahu zamietnuť.

Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 29. októbra 2007

č.k. -136 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a nepriznal účastníkom náhradu

trov odvolacieho konania. Samostatným výrokom pripustil vo veci dovolanie. V odôvodnení

uviedol, že žalobcovia na podanie žaloby o určenie, že sú dedičmi po poručiteľke J. M. boli

odkázaní uznesením Okresného súdu Košice – okolie vydanom podľa v

konaní o prejednanie dodatočne objaveného majetku po poručiteľke J. M.. Žaloba podaná

v zmysle nie je určovacou žalobou v zmysle

ale je žalobou na určenie právnej skutočnosti, u ktorej naliehavý právny

záujem vyplýva z právneho predpisu. Takáto žaloba preto nemôže byť zamietnutá pre

nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, avšak podľa názoru

odvolacieho súdu iba v tom prípade ak vo veci bol namieste postup podľa citovaného

ustanovenia. V prejednávanej veci uznesenie v zmysle ustanovenia bolo

vydané v konaní o prejednanie novoobjaveného majetku. Dôvodom dodatočného dedičského

konania je neúplnosť skutkových podkladov týkajúcich sa len rozsahu poručiteľovho majetku

a dlhov, ktorá sa správnosti pôvodného rozhodnutia nedotýka. Konanie o dodatočnom

prejednaní dedičstva nadväzuje na výsledky doterajšieho dedičského konania, vychádza

z nich a v ničom do stavu nimi vytvoreného nezasahuje. V konaní o dodatočnom prejednaní

dedičstva je preto okruh účastníkov (s výnimkou prípadu, keď bolo pôvodné dedičské konanie

zastavené pre nemajetnosť alebo odovzdanie nepatrného dedičstva tomu, kto sa postaral

o pohreb) ten istý ako bol v pôvodnom konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, ktorým sa

konanie skončilo. Objavenie ďalšieho poručiteľovho majetku nemôže byť totiž príležitosťou

k tomu, aby ten, kto nevyužil alebo premeškal možnosť domáhať sa svojho práva

v občianskom súdnom konaní cestou žaloby na vydanie dedičstva, dosiahol touto cestou

uspokojenie svojho prípadného nároku na dedičstvo alebo jeho časť. V pôvodnom konaní

o dedičstve po J. M., vedenom na Štátnom notárstve Košice – vidiek pod sp. zn.

D 348/87 bolo dedičstvo potvrdené ako odúmrť štátu, pretože H. T. a F. T. vyhlásili, že sa

nebudú domáhať dedičského práva a dedičské právo zo zákona v tretej skupine si neuplatňujú

(zápisnica z 28.8.1987, č.k. D 348/87-40). Vychádzajúc z názoru, že pri dodatočnom

prejednaní dedičstva súd nemôže znova zisťovať okruh účastníkov, a teda ani postupovať

podľa , žalobcovia v tejto veci nemôžu mať naliehavý právny záujem na

žiadanom určení, lebo ich právne postavenie bez tohto určenia nebude neisté, preto správne

súd prvého stupňa žalobu zamietol.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia 1/, 2/, ktorí

prípustnosť odvodzovali z ustanovenia a dôvodnosť z ustanovenia

ods. 2 písm. b/ a c/ Uviedli, že sa nestotožňujú s právnym názorom vysloveným

v odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu, že v konaní o dodatočnom prejednaní dedičstva je

okruh dedičov ten istý ako bol v pôvodnom konaní, nakoľko v pôvodnom konaní absentoval

postup podľa § 18 Notárskeho poriadku a súd nerozhodol o tom, kto je po poručiteľke

dedičom. Uvedená otázka ostala preto sporná aj v konaní o dodatočnom prejednaní

dedičstva a je preto namieste o ňom rozhodnúť na základe žaloby žalobcov v konaní sp. zn.

, a to nielen z hľadiska postupu podľa ale aj podľa

písm. c/ Navrhujú, aby dovolací súd zrušil rozsudok tak odvolacieho ako aj

prvostupňového súdu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný 1/ žiadal dovolanie žalobcov 1/, 2/ zamietnuť.

Žalovaný 2/ sa k dovolaniu žalobcov nevyjadril.

Žalovaný 3/ vo svojom vyjadrení uviedol, že nemá aktívnu legitimáciu vyjadrovať sa

k žalobe, týmto orgánom je S..

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ) bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

v rozsahu podľa a dospel k záveru, že dovolanie žalobcov 1/, 2/ nie je

dôvodné.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Pred samotným posúdením správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti považuje dovolací súd za potrebné upozorniť, že

vyslovením prípustnosti dovolania ( ) vymedzuje odvolací súd zároveň

aj právnu otázku zásadného významu, pre vyriešenie ktorej v dovolacom konaní vytvoril

priestor. Dovolanie v takomto prípade môže byť odôvodnené výlučne len nesprávnym

právnym názorom, zaujatým v napadnutom rozhodnutí, a to práve v tej právnej otázke, ktorá

viedla k pripusteniu dovolania. Dovolací súd sa potom obmedzuje len na tie dôvody

dovolania, ktoré spadajú do rámca prípustného dovolacieho dôvodu (§ 241 ods. 2 písm. c/

).

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd je viazaný tak rozsahom

dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového vymedzenia. Ak

nejde o vady uvedené v , neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené

v dovolaní, ibaže tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému

rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/

tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však nebola dovolacím súdom v konaní

zistená a dovolateľ ani vo svojom dovolaní nenamietal, že by v konaní k uvedeným vadám

došlo.

Odvolací súd pripustil dovolanie z dôvodu, že za otázku zásadného právneho významu

považoval posúdenie či súd v konaní podľa o dodatočne objavenom majetku,

je viazaný okruhom účastníkov tak, ako bol zistený v pôvodnom konaní a teda či v rámci

konania o novoobjavenom majetku môže postupovať podľa Tomu

zodpovedá dôvod dovolania, ktorý má základ v tvrdení, že napadnutý rozsudok spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Keďže dovolateľ je

oprávnený napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému bola prípustnosť dovolania

založená výrokom odvolacieho súdu, len z dôvodu uvedeného v ustanovení § 241 ods. 2

písm. c/ , preskúmal dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu len z hľadísk tohto

uplatneného dovolacieho dôvodu. Námietkami žalobcov, ktoré sa netýkali pripustenej

dovolacej otázky sa dovolací súd nemohol s poukazom na právnu úpravu dovolacieho

konania zaoberať.

Nesprávnym právnym posúdením veci je v zmysle omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny

právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

Dovolací súd pri posúdení tejto otázky sa stotožňuje s názorom odvolacieho súdu.

Podľa ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa

konanie o dedičstve skončilo, alebo po vydaní osvedčenia o dedičstve (§ 175zca) nejaký

poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1, 2) vykoná

o tomto majetku konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, konanie o dedičstve

sa nevykoná.

Podľa v odôvodnených prípadoch, najmä na podnet súdu,

notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy, môže súd o majetku uvedenom

v odseku 1 začať konanie aj bez návrhu.

Podľa ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia

sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov,

ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou.

Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní

bez zreteľa na tohto dediča.

Dôvodom dodatočného dedičského konania podľa nie je vadné skutkové

zistenie, ktoré mohlo mať vplyv na rozhodnutie, ktorým bolo pôvodné dedičské konanie

skončené, ani porušenie procesných zásad pri konaní o rozhodovaní veci, ale neúplnosť

skutkových podkladov týkajúcich sa len rozsahu majetku a dlhov poručiteľa, ktorá sa

správnosti pôvodného rozhodnutia nedotýka. Konania o novoobjavenom majetku, na rozdiel

od obnovy konania, neotvára vec už právoplatne skončenú, ale naopak na výsledky

pôvodného dedičského konania nadväzuje, vychádza z nich, ale v ničom do stavu nimi

vytvoreného nezasahuje. I v novom konaní sa postupuje podľa rovnakých ustanovení, aké

sa použili v pôvodnom konaní.

Z uvedeného stručného výkladu zásad, podľa ktorých sa postupuje v konaní

o novoobjavenom majetku vyplýva, že odvolací súd správne ustálil, že v konaní

o dodatočnom prejednaní dedičstva je preto okruh účastníkov (s výnimkou prípadu, keď bolo

pôvodné dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť alebo odovzdanie nepatrného dedičstva

tomu, kto sa postaral o pohreb) ten istý ako bol v pôvodnom konaní, v ktorom bolo vydané

rozhodnutie, ktorým sa konanie skončilo. Objavenie ďalšieho poručiteľovho majetku nemôže

byť totiž príležitosťou k tomu, aby ten, kto nevyužil alebo premeškal možnosť domáhať sa

svojho práva v občianskom súdnom konaní cestou žaloby na vydanie dedičstva, dosiahol

touto cestou uspokojenia svojho prípadného nároku na dedičstvo alebo jeho časť.

Odvolací súd taktiež správne ustálil, že žaloba podaná v zmysle

nie je určovacou žalobou v zmysle ale je žalobou na určenie právnej

skutočnosti, u ktorej naliehavý právny záujem vyplýva z právneho predpisu. Takáto žaloba

preto nemôže byť zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom

určení, avšak iba v tom prípade ak vo veci bol namieste postup podľa citovaného ustanovenia.

Vychádzajúc z názoru, že pri dodatočnom prejednaní dedičstva súd nemôže znova zisťovať

okruh účastníkov a teda ani postupovať podľa , žalobcovia v tejto veci

nemôžu mať naliehavý právny záujem na žiadanom určení, lebo ich právne postavenie bez

tohto určenia nebude neisté. V pôvodnom konaní po J. M. vedenom na Štátnom notárstve

Košice – vidiek pod sp. zn D 348/87, bolo dedičstvo potvrdené ako odúmrť štátu, pretože

H. T. a F. T. vyhlásili, že sa nebudú domáhať dedičského práva a dedičské právo zo zákona

v tretej skupine si neuplatňujú (zápisnica zo dňa 28.8.1987) č.k. D 348/87-40).

Z uvedeného vyplýva, že dovolanie žalobcov bezdôvodne vytýkalo odvolaciemu súdu,

že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Keďže dovolací súd nezistil ani vady konania podľa , ani iné (v

neuvedené) vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, uvedený

opravný prostriedok rozsudkom zamietol ( ).

V dovolacom konaní neboli žalobcovia úspešní a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo žalovaným 1/ až 3/ ( v spojení s

a ). Dovolací súd nepriznal žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov dovolacieho

konania, lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania ( v spojení s a

).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2009

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: