Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžfk/80/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. v právnej veci sťažovateľa (pôv. žalobca): Q. P., nar. XX.XX.XXXX, P. S. XXX, P. S., právne zastúpený: BARKOCI law firm, s. r. o., so sídlom Námestie slobody 28, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, konajúc o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. -146 zo dňa 26. júna 2019, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Dňa 29.06.2016 začal Daňový úrad Nitra (ďalej len „správca dane“) u sťažovateľa daňovú kontrolu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014, dane z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2014 a dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „daň“ alebo „DPH“) za zdaňovacie obdobia január - december 2014. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol zo dňa 25.05.2017, ktorý bol sťažovateľovi spolu s výzvou na vyjadrenie doručený 31.05.2017, kedy došlo k ukončeniu daňovej kontroly. 2. Správca dane rozhodnutím č. 102519199/2017 zo dňa 06.12.2017 (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane“) podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vyrubil sťažovateľovi rozdiel dane za zdaňovacie obdobie marec 2014 v sume 4.100,-Eur. Správca dane neuznal sťažovateľovi uplatnené odpočítanie dane z dodávateľských faktúr za dodanie služieb (stavebných prác) od dodávateľa - v čase vykonania kontroly už vymazanej spoločnosti IP-ECONOMIC s. r. o., ktorej posledným právnym nástupcom bola spoločnosť RELCO s. r. o. z dôvodu, že na základe zistených skutočností zdaniteľné obchody tak ako boli deklarované sa neuskutočnili a nie je preukázané skutočné dodanie služieb deklarovaných na faktúrach dodávateľom IP - ECONOMIC s.r.o., a teda neboli sťažovateľom splnené podmienky na odpočítanie dane v zmysle o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „“). 3. Na odvolanie sťažovateľa žalovaný rozhodnutím č. 100532896/2018 zo dňa 12.03.2018 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“), postupom podľa Daňového poriadku, rozhodnutie správcu dane potvrdil.

II.

Konanie na krajskom súde

4. Správnou žalobou podanou na Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sa sťažovateľ domáhal zrušenia preskúmavaného aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Sťažovateľ v podanej žalobe poukazoval na to, že splnil všetky podmienky stanovené na odpočítanie dane pri dodaní stavebných prác spoločnosťou IP - ECONOMIC s.r.o. ako dodávateľom. Taktiež namietal nesprávnu aplikáciu daňového poriadku tvrdiac, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predložil všetku účtovnú dokumentáciu a dôkazy, ktoré bolo možné v zmysle zákona od neho požadovať a splnil si teda svoju dôkaznú povinnosť. 5. Krajský súd viazaný rozsahom a dôvodmi všeobecnej správnej žaloby a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietol. 6. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol najmä, že

- sťažovateľ by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávky služieb (stavebných prác), ktoré mu mal dodať ním deklarovaný dodávateľ, t. j. IP - ECONOMIC s.r.o. len v prípade, ak by pri týchto službách vznikla tomuto dodávateľovi daňová povinnosť z titulu skutočného dodania služieb sťažovateľovi;

- správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním si listinných dokladov, výsluchom sťažovateľa a svedkov, resp. i preverovaním spoločnosti, ktorá mala byť v zdaňovacom období marec 2014 dodávateľom sťažovateľa;

- mandátna zmluva z 02.01.2014 medzi IP - ECONOMIC s.r.o. a sťažovateľom nie je dôkazom o dodaní stavebných prác sťažovateľovi, naviac v nej nie sú konkretizované žiadne stavebné práce, ktoré mala spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o. vykonať;

- sťažovateľ na jednej strane tvrdil, že stavebné práve vykonala spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o., na druhej strane súčasne tvrdil, že táto spoločnosť stavebné práce na uvedených stavbách zabezpečovala, resp. tvrdil, že práce boli ním vykonané v subdodávke so spoločnosťou IP - ECONOMIC s.r.o. pre odberateľa, t. j. spoločnosť CONSTRUCTION, s.r.o.;

- nepodpísaný a nedátumovaný súpis prác od dodávateľa IP - ECONOMIC s.r.o. na stavbách označených ako: Zberný dvor - Lužianky - Hala, Priemyselný park - hala - Drážovce, Pečivárne - výrobňa fornetov - Dunajská Streda, Priemyselný park - CEHIP - Vráble, Obchodné centrum Decathlon - Letisko

- Bratislava, s uvedením prác, hodín, resp. m2 nie je dôkazom o vykonaní stavebných prác dodávateľom a ich dodaní sťažovateľovi a nie je zrejmé, ktoré z týchto prác boli fakturované jednotlivými faktúrami a ktorej stavby, resp. stavieb sa predmetné faktúry týkali a kedy boli práce vykonané, kto ich za dodávateľa dodal a kto ich za odberateľa prevzal;

- v predmetných faktúrach nie sú fakturované práce špecifikované v zmysle ich konkrétneho vymedzenia, resp. označenia stavby, na ktorej mali byť vykonané, pričom na identifikáciu týchto prác nie je postačujúce uvedenie merných jednotiek;

- tvrdenie svedkyne H. T. (bývalej konateľky spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o.) o vykonaní stavebných prác na rodinných domoch v okolí Nitry je v rozpore s tvrdením sťažovateľa, že práce mali byť vykonané na stavbách označených ako: Zberný dvor Lužianky Hala, Priemyselný park Drážovce Hala, Pečivárne Dunajská Streda, Priemyselný park CEHIP Vráble, Obchodné centrum Decathlon Bratislava ako aj so súpisom vykonaných prác, ktorý sťažovateľ predložil;

- svedok I. O. nevedel, s kým zo spoločnosti jednal, ním predložená objednávka stavebných prác zo dňa 04. 01. 2014 vystavená spoločnosťou IP - ECONOMIC s.r.o. nepreukazuje, aké stavebné práce a na ktorých stavbách mali byť, resp. boli vykonané a v akom časovom období a faktúry, ktoré vystavil pre spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o. nie sú dôkazom o dodaní stavebných prác sťažovateľovi zo strany spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o.;

- preverenie dodania stavebných prác u právnych nástupcov IP - ECONOMIC s.r.o., vzhľadom na ich postupný výmaz z obchodného registra, skutočnosť, že správkyni konkurznej podstaty spoločnosti RELCO s.r.o. neboli predložené žiadne účtovné doklady spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o., ako i vzhľadom na nekontaktnosť konateľa tejto spoločnosti s pobytom vo Francúzsku, neviedlo k relevantným zisteniam;

- je dôvodné konštatovanie žalovaného, že nebolo preukázané, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma platiteľmi dane z pridanej hodnoty a sťažovateľ si v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty nedôvodne uplatnil odpočítanie tejto dane;

- vo výpise účtu spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. za rok 2014 nie sú zaznamenané úhrady faktúr vystavených dodávateľom sťažovateľa v zdaňovacom období marec 2014;

- príjmové pokladničné doklady vystavené spoločnosťou IP - ECONOMIC s.r.o. v zdaňovacom období marec 2014 nie sú dôkazom o vykonaní a dodaní stavebných prác;

- miestne zisťovanie v spoločnosti DYNAMIK CONSTRUCTION, s.r.o. (odberateľ sťažovateľa) správca dane nevykonal, nakoľko dodanie stavebných prác tejto spoločnosti nepreukazuje, že práce fakturované predmetnými faktúrami vykonala spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o. a že jej z tohto titulu vznikla daňová povinnosť a sťažovateľovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

III.

Obsah kasačnej sťažnosti / stanoviská

7. Rozsudok krajského súdu napadol sťažovateľ včas kasačnou sťažnosťou, v ktorej uplatnil ako dôvod kasačnej sťažnosti, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.) a navrhol kasačnému súdu, aby zmenil napadnutý rozsudok tak, že zruší rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane a vec vráti správcovi dane na nové konanie, alebo zruší napadnutý rozsudok krajského súdu a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať právo na náhradu trov konania na krajskom súde aj kasačnom súde vo výške 100%. 8. Podľa názoru sťažovateľa krajský súd vec nesprávne právne posúdil, nakoľko sťažovateľ riadne preukázal nárok na odpočítanie dane. Mal za to, že súd pri rozhodovaní nebral do úvahy vyjadrenia svedkov, konateľov jednotlivých spoločností, ako aj vyjadrenia splnomocneného zástupcu sťažovateľa. 9. Sťažovateľ citoval z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 19. augusta 2010, poukázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ v (spojených) veciach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd. (C-353/03) a Bond House Systems Ltd (C-484/03), ako aj na rozsudok zo 6. decembra 2012 vo veci Bonik EOOD, C-285/11 a dovolával sa ich aplikácie. Uviedol, že žalovaný v zmysle tejto judikatúry nepreukázal, že sťažovateľ mal alebo mal mať vedomosť o prípadných podvodných konaniach v rámci preverovaného obchodného reťazca, a už vôbec nepreukázal, že by sťažovateľ bol priamym úmyselným účastníkom potencionálnych podvodných konaní. 10. Podľa názoru sťažovateľa ustanovenie § 24 daňového poriadku nepredstavuje absolútne dôkazné bremeno daňových subjektov, ale len vymedzuje rozsah ich dôkaznej povinnosti. Dôkazné bremeno znáša daňový subjekt len ku skutočnostiam, ktoré sám tvrdí (§ 45 ods. 1 písm. c) daňového poriadku). Pretože dôkazné bremeno nie je možné ponímať extenzívne a rozširovať ho aj na preukázanie iných skutočností, teda aj takých, na ktoré sa vzťahuje dôkazná povinnosť iných subjektov, sťažovateľ mal preukázať len to, že stavebné práce boli dodané spoločnosti DYNAMIC a že tieto stavebné práce boli sťažovateľovi dodané od spoločnosti IP-ECONOMIC. 11. Sťažovateľ uviedol, že žalovaný a súd, tieto skutočnosti nespochybnili, preto sťažovateľovi nemôže byť na vrub pričítaná skutočnosť, že u jeho dodávateľa došlo ku skutočnosti, ktorá ovplyvnila jej riadny chod prípadne, že jeho dodávateľ riadne neregistroval svojich zamestnancov alebo dodávateľov. Sťažovateľ predložil všetky aktuálne jemu dostupné dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, ktorými musel a reálne mohol disponovať, a tým splnil svoju dôkaznú povinnosť podľa ustanovenia § 24 daňového poriadku. Mal za to, že v prípade daňovej kontroly správca dane pričítal sťažovateľovi existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno, pričom krajský súd takéto konanie nesprávne považuje za správne. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30. júna 2011 i na závery Súdneho dvora EÚ vyslovené v rozsudku v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 zo 06. júla 2006 Kittel a Recolta Recycling, v rozsudku v spojených veciach C-80/11 a C- 142/11 z 21. júna 2012 Mahagében a Dávid, v rozsudku vo veci C-384/04 z 11.5.2006 Federation of Technological Industries, rozsudok vo veci C-271/06 z 21.2.2008 Netto Supermarkt, v rozsudku vo veci C-110/98 z 21. marca 2000 Gabalfrisa, v rozsudku vo veci C- 255/02 z 21. 2. 2006 Halifax, v rozsudku vo veci C-385/09 z 21. októbra 2010 Nidera Handelscompagnie, v rozsudku vo veci C-438/09 z 22. decembra 2010 Dankowski. 12. Sťažovateľ argumentoval, že správca dane nemôže od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty vo všeobecnosti požadovať preverenie, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar a služby, s ktorou je spojený uplatňovaný nárok, spĺňa podmienky zdaniteľnej osoby, disponuje predmetným tovarom, je schopná ho dodať a splnila si svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť daň z pridanej hodnoty, a tiež, aby v tejto súvislosti disponovala takýmito dokumentmi a zároveň namietal, že krajský súd sa touto skutočnosťou žiadnym spôsobom nezaoberal.

13. Sťažovateľ ďalej uviedol, že podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa SR je aj princíp právnej istoty. Mal za to, že ak daňový subjekt splní všetky predpoklady vyžadované právnymi predpismi na uplatnenie práva odpočítať daň na vstupe, následný postup správcu dane, ktorým daňovému subjektu zamietne uplatnený nárok, nie je v súlade s legitímnou predvídateľnosťou postupu orgánov verejnej moci. Za predpokladu, že platiteľ preukáže splnenie všetkých zákonných predpokladov, mohlo by uvedené konanie krajského súdu vykazovať znaky svojvôle pri výklade a aplikácii právnych noriem. 14. V kontexte rozsahu daňovej kontroly na DPH vykonanej správcom dane sťažovateľ upozornil aj na princíp proporcionality vyjadrený v článku 13 ods. 4 . Ďalej uviedol, že daňová kontrola predstavuje mimoriadne závažný a intenzívny zásah do individuálnej právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany orgánov finančnej správy a takýto zásah je možný výlučne pri rešpektovaní základných ústavných princípov, z nich najmä princípu zákonnosti a princípu proporcionality a tiež základných zásad daňového konania. 15. Sťažovateľ mal za to, že postup súdu, ktorý má za cieľ systematicky spochybniť právo sťažovateľa na odpočítanie dane napriek skutočnosti, že spĺňa všetky zákonné predpoklady na takýto odpočet, môže byť posúdený ako postup rozporný s uvedeným ústavným princípom proporcionality. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky pre dodržanie ústavného princípu proporcionality totiž nestačí, že správca dane postupuje v súlade so zákonom, ak jeho postupom nie sú rešpektované medze a zásahy do práv a právom chránených záujmov daňových subjektov nie sú primerané cieľu, ktorý sa má dosiahnuť. 16. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

IV.

Právne názory kasačného súdu

17. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 S. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) si osvojil záver, že kasačnú sťažnosť je v zmysle § 461 S.s.p. potrebné zamietnuť, nakoľko po jej preskúmaní kasačný súd na základe nižšie uvedených právnych názorov dospel k záveru, že je nedôvodná. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený tak na úradnej tabuli súdu ako aj na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. októbra 2021 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.). 18. Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu kasačný súd zistil skutkový stav, z ktorého vyplýva, že správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014, dane z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2014 a dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2014 zistil, že sťažovateľ si v zdaňovacom období marec 2014 uplatnil právo odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 4.100 Eur na základe faktúr č. 20140301 zo dňa 03.03.2014, č. 20140302 zo dňa 06.03.2014, č. 20140303 zo dňa 10.03.2014, č. 20140304 zo dňa 13.03.2014, č. 201403020 zo dňa 28.03.2014 (všetky faktúry na sumu 4.920,- eur, z toho základ dane 4.099,95 eur + daň z pridanej hodnoty v sume 820,05 eur), vystavených dodávateľom IP- ECONOMIC s.r.o. Podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa . Podľa daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

19. Kasačný súd zdôrazňuje, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. 20. Neoddeliteľnou súčasťou fungovania mechanizmu dane z pridanej hodnoty je právo daňového subjektu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Uvedené právo predstavuje jednu zo zásad fungovania systému dane z pridanej hodnoty, ktorá vyplýva zo Smernice 2006/112/ES zo dňa 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá bola transponovaná aj do nášho . Túto zásadu, resp. právo nemožno chápať ako absolútne právo platiteľa na odpočet dane z pridanej hodnoty. 21. Preukazovanie práva na odpočet dane z pridanej hodnoty vyplýva jednak z hmotnoprávnych podmienok stanovených v , ale taktiež je prepojené aj na procesnoprávne podmienky zakotvené v daňovom poriadku. Zákon o dani z pridanej hodnoty vychádza z predpokladu, že zdaniteľný obchod reálne prebehol. Povinnosť preukázania reálneho uskutočnenia dodávky tovaru alebo služieb teda vyplýva z daňového poriadku ako procesného predpisu upravujúceho daňové konanie. Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát obtiažne a pomerne nejednoznačné. V zásade však platí, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby v budúcnosti nemohli vzniknúť pochybnosti o jeho realizácii. 22. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -17 zo dňa 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane dôkazného subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom „leží“ dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“ 23. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 17. februára 2015, aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zistenia získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť záveru vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. 24. Kasačný súd v tejto súvislosti uvádza, že judikatúra najvyššieho súdu zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia,

je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila v tom, že nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol s položkami v prílohe, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia vo veciach sp.zn. , , , , , ako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. . 25. Podmienky uvedené v a a v sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. 26. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že správca dane v priebehu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014 preveroval opodstatnenosť uplatnenia práva sťažovateľa na odpočítanie dane v sume 4.100 Eur faktúry č. 20140301 zo dňa 03.03.2014, č. 20140302 zo dňa 06.03.2014, č. 20140303 zo dňa 10.03.2014, č. 20140304 zo dňa 13.03.2014, č. 201403020 zo dňa 28.03.2014 za dodanie služby (podľa mandátnej zmluvy zo dňa 2. januára 2014) od dodávateľa IP - ECONOMIC s.r.o. Správca dane za účelom zistenia skutkového stavu veci a objasnenia okolností o reálnom uskutočnení zdaniteľného obchodu vykonal v rámci daňovej kontroly i vo vyrubovacom konaní dokazovanie, na základe ktorého preveril skutočnosti, či bola spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o. skutočným dodávateľom deklarovaných zdaniteľných plnení. 27. Krajský súd prisvedčil tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že sťažovateľ nepreukázal ním deklarovanú obchodnú transakciu (dodanie stavebných prác od spoločnosti IP- ECONOMIC s.r.o. ako dodávateľa). S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane bol krajský súd toho názoru, že sťažovateľom deklarovanému dodávateľovi nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty z titulu deklarovaného, ale nepreukázaného dodania stavebných prác sťažovateľovi, a preto nemohlo ani sťažovateľovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. 28. Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi krajského súdu v napadnutom rozsudku. Opodstatnenosť pochybností správcu dane o uskutočnení plnení deklarovaných v posudzovaných faktúrach jednoznačne vyplynula z výsledkov dokazovania, v zmysle ktorých sa ako u dodávateľskej spoločnosti tak i u subdodávateľa nepotvrdilo uskutočnenie zdaniteľných plnení uvedených vo faktúrach č. 20140301 zo dňa 03.03.2014, č. 20140302 zo dňa 06.03.2014, č. 20140303 zo dňa 10.03.2014, č. 20140304 zo dňa 13.03.2014, č. 201403020 zo dňa 28.03.2014 od dodávateľa IP- ECONOMIC s.r.o, nakoľko nebolo preukázané, kto deklarované práce vykonal. Dodávateľ, ktorý nemal žiadnych zamestnancov mal zabezpečiť dodanie prác subdodávateľmi. Pochybnosti správcu dane boli potvrdené výsluchom bývalej konateľky dodávateľa IP- ECONOMIC s.r.o. H. T., ktorá potvrdila vystavenie predložených faktúr pre sťažovateľa ako odberateľa na základe mandátnej zmluvy zo dňa 2. januára 2014, ich zaúčtovanie, doklady však nevedela predložiť, nakoľko účtovníctvo bolo podľa protokolu zo dňa 19. februára 2015 odovzdané likvidátorovi spoločnosti Bankrot, s. r. o. Bývalá konateľka uviedla, že sťažovateľovi ako odberateľovi boli v zmysle mandátnej zmluvy dodané stavebné práce na rodinných domoch (stierky, obklady, vynášanie odpadu a pod.) v okolí Nitry, ona zabezpečila ľudí a práce im zadelil sťažovateľ podľa potreby. Práce realizovali subdodávatelia, žiadneho však neoznačila. Sťažovateľ neposkytol žiadne údaje o osobách, ktoré mali predmetné práce vykonať, resp. ich vykonali, napriek tomu, že bol oboznámený s výpoveďou bývalej konateľky spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. Sťažovateľ napokon ako osobu, ktorá práce vykonala označil I. O., z jeho svedeckej výpovede vyplynulo, že vykonal pre spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o. ako živnostník murárske práce v Drážovciach na stavbe haly v bližšie neuvedenom období. Výpoveďou I. O. nebolo jednoznačne preukázané dodanie stavebných prác podľa faktúr za obdobie marec 2014, na základe ktorých si sťažovateľ uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty. 29. Kasačný súd sa rovnako stotožnil so záverom krajského súdu, že dôkazom o dodaní stavebných prác sťažovateľovi nie je ani mandátna zmluva zo dňa 2. januára 2014, v zmysle ktorej sa mandatár (IP

- ECONOMIC s.r.o.) zaviazal vykonávať stavebné práce pre mandanta (sťažovateľ), ktoré zabezpečí mandant, pričom v nej nie sú stavebné práce nijako konkretizované. Za dôkaz o vykonaní stavebných prác dodávateľom IP - ECONOMIC s.r.o. a ich dodaní sťažovateľovi nemožno považovať ani faktúry č. 20140301 zo dňa 03.03.2014, č. 20140302 zo dňa 06.03.2014, č. 20140303 zo dňa 10.03.2014, č. 20140304 zo dňa 13.03.2014, č. 201403020 zo dňa 28.03.2014 s predmetom fakturácie „na základe

mandátnej zmluvy zo dňa 02.01.2014“, v ktorých nie sú fakturované práce vôbec špecifikované, pričom na identifikáciu týchto prác nie je postačujúce uvedenie merných jednotiek. Dôkazom o dodaní stavebných prác sťažovateľovi zo strany spoločnosti IP- CONOMIC s.r.o. v zmysle faktúr č. 20140301 zo dňa 03.03.2014, č. 20140302 zo dňa 06.03.2014, č. 20140303 zo dňa 10.03.2014, č. 20140304 zo dňa 13.03.2014, č. 201403020 zo dňa 28.03.2014 nie sú ani faktúry (s predmetom fakturácie murárske práce za mesiac marec, máj, júl - august, september - október, november - december 2014) vystavených subdodávateľom I. O. pre spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o. ako odberateľa v celkovej sume 3.210,- €, ani súpis prác od dodávateľa IP - ECONOMIC s.r.o. na stavbách označených ako: Zberný dvor - Lužianky - Hala, Priemyselný park - hala - Drážovce, Pečivárne - výrobňa fornetov - Dunajská Streda, Priemyselný park - CEHIP - Vráble, Obchodné centrum Decathlon - Letisko - Bratislava, z ktorého nie je zrejmé, ktoré z týchto prác boli fakturované faktúrami č. 20140301 zo dňa 03.03.2014, č. 20140302 zo dňa 06.03.2014, č. 20140303 zo dňa 10.03.2014, č. 20140304 zo dňa 13.03.2014, č. 201403020 zo dňa 28.03.2014 na základe ktorých si sťažovateľ uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014 a ktorej stavby, resp. stavieb sa predmetné faktúry týkali, kedy boli práce vykonané, kto ich za dodávateľa dodal a kto ich za odberateľa prevzal. 30. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to má daňový subjekt ako platiteľ dane, možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane Daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane z pridanej hodnoty má v daňovom konaní preukázať reálne vykonanie zdaniteľného plnenia deklarovaným dodávateľom, resp. subdodávateľom, pretože jeho uskutočnenie a vykonanie zákon automaticky nepredpokladá. Účelom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový subjekt. 31. Kasačný súd mal za preukázané, že žalovaný, ako aj správca dane pri výkone daňovej kontroly, ako aj vo vyrubovacom konaní vyhodnotili všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane v ich vzájomnej súvislosti a prihliadli na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, pričom v priebehu daňovej kontroly preveroval uskutočnenie zdaniteľných plnení nielen z formálnej stránky, ale preveroval tiež, či boli zdaniteľné obchody reálne uskutočnené. 32. Správca dane nepriznal sťažovateľovi odpočítanie dane za vykonanie stavebných prác dodávateľom IP - ECONOMIC s.r.o. na základe vykonaného dokazovania pre porušenie ustanovenia ods. l a 2 písm. a) v nadväznosti na ustanovenie a . V posudzovanej veci vykonanie prác nebolo spochybnené, ale nebolo preukázané, že práce dodal deklarovaný dodávateľ. 33. Kasačný súd zdôrazňuje, že prípad sťažovateľa nebol posudzovaný z hľadiska daňového podvodu, a preto neobstoja ani v tomto smere uplatnené námietky a argumenty sťažovateľa. 34. Kasačný súd dospel k záveru, že skutočnosti, ktorými sťažovateľ v kasačnej sťažnosti spochybňoval napadnutý rozsudok boli totožné s námietkami, ktoré namietal už v správnom konaní i v žalobe a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal. Pokiaľ namietal nedostatočné vysporiadanie sa so všetkými žalobnými námietkami, kasačný súd poukazuje na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález ), v zmysle ktorej všeobecný súd (ani kasačný) nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. 35. Kasačný súd sa preto stotožnil so záverom krajského súdu a daňových orgánov v tejto veci, že neunesením dôkazného bremena zo strany sťažovateľa, sa pochybnosti o reálnosti dodania služieb spoločnosťou IP - ECONOMIC s.r.o., stali relevantným dôvodom pre neuznanie nároku sťažovateľa na vrátenie fakturovanej dane z pridanej hodnoty. A to z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na odpočet podľa , a , ktoré viažu priznanie nároku na odpočítanie dane na vznik daňovej povinnosti u dodávateľskej spoločnosti IP- CONOMIC s.r.o., čo však v danej veci v zdaňovacom období marec 2014 ani po vykonanom dokazovaní finančnými orgánmi, nebolo jednoznačne preukázané.

V.

36. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že krajský súd neporušil zákon keď správnu žalobu zamietol. Kasačná sťažnosť teda nie je dôvodná a preto ju kasačný súd v súlade s ust. § 461 S.s.p. zamietol. Podľa § 461 S.s.p. platí, že kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 37. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ktorý bol v konaní neúspešný právo na náhradu trov konania pred kasačným súdom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.