Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9Co-109-2021.pdf
PDF · 82.93 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/109/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpeného JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom Kuzmányho 4, Martin, IČO: 42 072 905, proti žalovanému Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpenému Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie sumy vo výške 566,88 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 17C/3/2021-103 zo dňa 14. júla 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1) Napadnutým rozsudkom súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 566,88 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 4 ods. 1, 2, 4, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 427 ods. 2, § 442 ods. 1, 3, § 443 OZ. Dospel k záveru, že je právne dôvodné priznať žalobcom uplatnené peňažné plnenie, nakoľko žalobca preukázal listinnými dôkazmi, že v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou bolo užívané prenajaté motorové vozidlo v období od 21.02.2019 do 20.03.2019. Nájom bol vyfakturovaný sumou 1.085,28 eur, z ktorej žalovaný krátil žalovanú istinu 566,88 eur. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 18.02.2019 došlo ku škodovej udalosti na vozidle zn. Toyota Avensis 4SD ev. č. MT 495DH spôsobenej poškodenému U. X.. K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla poisteného v zahraničnej poisťovni. Žalobca ako prenajímateľ uzavrel s poškodeným nájomnú zmluvu o nájme č. 108/201 zo dňa 21.02.2019, ktorej predmetom bol nájom osobného motorového vozidla Kia Ceed ev. č. BL 341KZ od 21.02.2019 do 20.03.2019 s dennou sadzbou 38,76 eur. Za predmetný nájom žalobca fakturoval poškodenému celkovo s DPH sumu 1.085,28 eur (za 28 dní). Žalovaný akceptoval opravu v rozsahu 18 dní s dennou sadzbou za prenájom náhradného vozidla vo výške 28,80 eur s DPH. Dňa 20.03.2019 uzavrel žalobca ako postupník a poškodený ako postupca zmluvu o postúpení pohľadávky vo výške 1.085,28 eur z titulu nároku voči poisťovni. Ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou. Postupca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky listom zo dňa 20.03.2019. Čo sa týka časového trvania nájmu, z predložených listinných dôkazov zo strany žalobcu mal preukázané, že celková doba nájmu zodpovedá dobe, po ktorú bolo vozidlo v prenájme, a to v období od 21.02.2019 do 20.03.2019 a počas tejto doby bolo vozidlo v servise. Táto doba bola jednoznačne preukázaná v dĺžke 28 dní i vo vyúčtovacej faktúre č. 190145.
Pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla vychádzal z celkovej dĺžky opravy poškodeného vozidla, kedy vozidlo bolo prijaté 19.02.2019 s predpokladaným termínom ukončenia 29.03.2019, pričom faktúra za opravu vozidla bola vystavená 15.04.2019. Žalobca v konaní preukázal ujmu, ktorá spočívala v tom, že poškodený vynaložil skutočné náklady za požičanie motorového vozidla a práve k zapožičaniu ktorého bol donútený vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov za použitie náhradného motorového vozidla len reparovala poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. Pokiaľ ide o uplatnenú výšku nákladov z titulu doby nájmu na zapožičanie náhradného motorového vozidla po dobu vykonávanej opravy vozidla, tak za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na zapožičanie prenájmu náhradného vozidla považoval preukázané a vyčíslené náklady, ktoré boli nutne a účelne vynaložené na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca v konaní preukázal. Cena zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenému, resp. právnemu predchodcovi žalobcu vznikli, ktoré by inak nenastali, ak by mohol používať svoje vlastné vozidlo. Nepriaznivosť tohto stavu nemožno umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby v sieti opravovní zisťoval tú najvhodnejšiu. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP s poukazom na plný úspech žalobcu v konaní.
2) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne, resp. aby rozsudok v napadnutých častiach zrušil a vrátil na ďalšie prejednanie veci. Súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom v rozsudku nevysporiadal s jeho zásadnými námietkami a to, že pri stanovení dĺžky prenájmu je potrebné vychádzať z doby nevyhnutnej na opravu poškodeného motorového vozidla a pokiaľ ide o výšku škody (ceny za prenájom náhradného vozidla), tú je potrebné stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase, pričom poukázal na uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 03. júla 2003. Čo sa týka neprimeranej doby opravy, túto preukázal vyjadreniami iných autoservisov, z ktorých je zrejmé, že doba opravy by nepresiahla 10 pracovných dní. Ďalej preukázal, že od 19.02.2019 do 06.03.2019 nebol vykonaný žiadny úkon zo strany servisu vo veci opravy auta. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 16Cob/107/2018, v ktorom konštatoval, že žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za predĺžený čas opravy servisu, ktorý opravu vykonal. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k nevyhnutnosti trvania opravy poškodeného vozidla a oprávnenosti trvania prenájmu náhradného vozidla v dĺžke až 28 dní a svoje tvrdenia nepreukázal vyjadreniami iných autoservisov. Preto bolo potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V konaní bola sporná aj cena za prenájom náhradného vozidla, ktorá vo výške uplatnenej žalobcom bola neprimeraná keďže preukázal, že v regióne Žilina je obvyklá denná sadzba za prenájom porovnateľného vozidla 28,80 eur s DPH za 1 deň.
3) Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, zákonný a dostatočne odôvodnený, pričom zotrval na svojich predošlých tvrdeniach. Súd mal uplatnený nárok preukázaný z predložených listinných dôkazov, pričom vec správne právne posúdil. Námietky žalovaného, že súd sa nevysporiadal s jeho zásadnými námietkami a že pri stanovení nevyhnutnej a účelnej dĺžky prenájmu je potrebné vychádzať iba zo žalovaným určenej doby považoval za zavádzajúce, pričom poukázal na bod 23. a 25. odôvodnenia. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a musel si zapožičať náhradné vozidlo po dobu jeho opravy. Poškodený nijakým spôsobom nepredlžoval nájom náhradného vozidla a ani nenadhodnotil cenu nájmu. Cena za prenájom teda zodpovedá výdavkom, ktoré poškodenému skutočne vznikli a ktoré by inak nenastali ak by mohol používať vlastné vozidlo. Žalovaným predložené neúplné internetové cenníky nepredstavujú objektívny prieskum trhu a nepreukazujú neprimeranosť sadzby denného nájomného. Čo sa týka žalovaným zmieneného rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne uviedol, že sa jedná o ojedinelé rozhodnutie navyše v danej veci prvostupňový súd konštatoval, že žalobca do spisu predložil dve protichodné rozhodnutia servisu, ktorý vykonával opravu, preto žalobcom predložené dôkazy tam nemali žiadnu výpovednú hodnotu. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.
4) Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.
5) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
6) Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ - žalovaný, konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvostupňový súd nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
7) Odvolací súd považoval za nevyhnutné zdôrazniť, že rovnako ako súd prvej inštancie má za to, že v konaní bol preukázaný vznik škody, predstavujúci náklady za zapožičanie vozidla, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Ako sporná sa ukázala nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na vypožičanie náhradného vozidla. Pokiaľ žalovaný mal za to, že sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho námietkami ohľadom dĺžky a ceny nájmu, v tomto smere sú námietky žalovaného nedôvodné a to s poukazom na body 23., 25. 26. napadnutého rozhodnutia, v ktorých súd prvej inštancie jasne vysvetlil, prečo považoval nárok žalobcu za dôvodný, s ktorou argumentáciou sa stotožňuje aj odvolací súd, z ktorého dôvodu ju nie je potrebné opakovať. Pokiaľ žalovaný poukazoval na neprimerane dlhú dobu opravy vozidla v rozsahu 28 dní s tým, že v určitej fáze neboli vykonávané žiadne úkony autoservisu čo sa týka opravy, je potrebné dodať, že poškodený nebol schopný žiadnym spôsobom ovplyvniť dĺžku opravy vozidla a taktiež nebolo jeho povinnosťou vyhľadávať autoservis, ktorý by opravil jeho vozidlo v čo najkratšom čase, nakoľko nebolo povinnosťou poškodeného vedieť posúdiť náročnosť opravy. To isté platí aj vo vzťahu k cene za prenájom náhradného vozidla. Poškodený pri prenájme náhradného vozidla by sa mal správať hospodárne, avšak na druhej strane nie je jeho povinnosťou hľadať najlacnejšiu požičovňu motorových vozidiel v danom regióne, prípadne robiť výber podľa ponuky jednotlivých typov áut, ich výbavy, nadobúdacej ceny alebo iných podmienok prenájmu. Jednalo by sa o neprimerané zaťaženie poškodeného, ktorý je výrazne obmedzený v bežnom živote poistnou udalosťou, pri ktorej došlo k poškodeniu jeho motorového vozidla. Poškodený prenájmom náhradného vozidla len riešil dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav, ktorý nastal v dôsledku poistnej udalosti, teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia.
8) Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a navrhovaným vyhodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní zároveň nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že dvojinštančnosti v súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a druhej inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.
9) Vychádzajúc z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalovaného, či už v prvoinštančnom alebo odvolacom konaní odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania.
10) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca mal v odvolacom konaní úspech, a preto má nárok na náhradu trov tohto konania v plnom rozsahu.
11) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).