Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-56-2021.pdf
PDF · 115.96 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/56/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu Ján Országh, IČO: 51 136 457, trvale bytom Kalinčiakova 781/1, 963 01 Krupina, právne zast. JUDr. Marián Geleneky, advokát so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa proti žalovanému Ján Nemčok, Dolné Hámre 187, 966 61 Hodruša-Hámre, IČO: 44 880 065, právne zast. JUDr. Igor Michalovič, advokát so sídlom Lazovná 64, 974 01 Banská Bystrica v konaní o zaplatenie 6.894,33 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného voči rozhodnutiu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9Cb/2/2020-144 zo dňa 6. mája 2021 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 9Cb/2/2020-177 zo dňa 31. augusta 2021 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9Cb/2/2020-144 zo dňa 6. mája 2021 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 9Cb/2/2020-177 zo dňa 31. augusta 2021 p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.148,33 Eur spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 459,33 Eur odo dňa 03.07.2019 do zaplatenia, s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 684,- Eur odo dňa 15.07.2019 do zaplatenia, s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.016,- Eur odo dňa 31.07.2019 do zaplatenia, s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.989,- Eur odo dňa 01.09.2019 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 49,36 %.
2. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobca podal na Okresný súd Banská Bystrica (upomínací súd) žalobu, ktorou uplatňoval voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 6.894,33 Eur spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 459,33 Eur odo dňa 03.07.2019 do zaplatenia, zo sumy 684,- Eur odo dňa 15.07.2019 do zaplatenia, zo sumy 2.016,- Eur odo dňa 31.07.2019 do zaplatenia, zo sumy 1.746,- Eur odo dňa 01.09.2019 do zaplatenia a zo sumy 1.989,- Eur odo dňa 01.09.2019 do zaplatenia. Žalobca nárok uplatňoval z titulu nevyplatenej ceny za vykonané dielo žalobcom ako zhotoviteľom pre žalovaného ako objednávateľa. Upomínací súd (Okresný súd Banská Bystrica) vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 30Up/5/2020 zo dňa 09.01.2020, voči ktorému platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote žalovaný podal odpor a vec bola postúpená tunajšiemu súdu na ďalšie konanie ako vecne a miestne príslušnému (§ 10 ods. 3, § 14 ods. 3 Zák. č. 307/2016 Z. z.).
3. Okresný súd uviedol, že žalobca nárok voči žalovanému odvodzoval od uzavretej zmluvy o dielo formou objednávky (Auftrag) zo dňa 15.05.2019. Žalovaný ako objednávateľ - podnikateľský subjekt vykonávajúci podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia a žalobca ako dodávateľ
- podnikateľský subjekt vykonávajú podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, uzatvorili zmluvu o dielo, v zmysle ktorej si žalovaný objednal u žalobcu zhotovenie diela, ktoré spočívalo vo výkone elektroinštalačných prác na území celého Nemecka (SRN). Zmluvné strany si dohodli ďalšie vedľajšie zmluvné podmienky a to počiatok výkonu diela dátumom odo dňa 20.05.2019 a ukončenie dátumom 30.08.2019. Súčasne zmluvné strany dohodli tiež odmenu za vykonané dielo spôsobom 18 Eur/hodina s tým, že fakturácia zhotoviteľom bude realizovaná pravidelne po 14-tich dňoch od vykonania prác so splatnosťou faktúry 30 dní. Žalobca v konaní tvrdil, že na základe takto uzatvorenej zmluvy v čase od 20.05.2019 do 28.07.2019 vykonal dohodnuté dielo spočívajúce v elektroinštalačných prácach a pomocných elektroinštalačných prácach pre žalovaného ako objednávateľa na území SRN v meste Gengenbach. Žalobca ozrejmil, že práve z dôvodu takto uzatvorenej zmluvy o dielo došlo zo strany žalovaného k čiastočnému plneniu v rozsahu ceny 18,- Eur/ hod na faktúru č. 03/2019. Práce boli vykonávané žalobcom spôsobom, že reálne uskutočnené práce, ktoré boli realizované pre obchodného partnera žalovaného a ich pravosť výkonu počtu odpracovaných hodín bol zaznamenávaný do súpisu prác (Wochenstunden), ktorých správnosť overoval zahraničný nemecký partner. Práve takýto súpis prác na základe vzájomnej dohody žalobcu so žalovaným osvedčoval pravosť odpracovaných hodín a takýto súpis prác tvoril podklad následne pre vystavenie daňového dokladu - faktúry tak, ako to bolo dohodnuté už v samotnej zmluve o dielo zo dňa 15.05.2019. Následne žalovaný ako objednávateľ mal realizovať úhrady za dohodnutých podmienok, t. j. so splatnosťou 30-tich dní po vystavení daňového dokladu - faktúry. Žalobca poukázal na to, že takýto spôsob kontroly výkonu prác, ako i fakturácia následná fakturácia ceny za dielo podľa dohodnutých zmluvných podmienok 18,- Eur/hod. bol zaužívaný a realizovaný i ďalšími živnostníkmi, ktorí vykonávali pre žalovaného elektroinštalačné práce na území Spolkovej republiky Nemecko.
4. Okresný súd uviedol, že žalovaný uplatnený nárok žalobcu poprel. V odpore voči vydanému platobnému rozkazu poukázal na to, že žalovaný eviduje voči žalobcovi pohľadávku vo výške 5.346,- Eur (ubytovanie a úhrada poistky). Vyjadril sa, že konečná suma je 4.857,17 Eur. Uviedol, že uplatňovaný nárok žalobcu je nadhodnotený a iný ako v skutočnosti podľa odpracovaných hodín mu vzniká nárok na odmenu. Ďalej sa vyjadril, že bližšie zdôvodní nesúhlas s uplatňovaným nárokom na pojednávaní. Neskôr v konaní prostredníctvom právneho zástupcu však spochybnil rozsah vykonaných prác žalobcom pre žalovaného čo bol dôvod, prečo odmietol plnenie žalobcovi poskytnúť. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 06.05.2021 poukázal na dobrovoľné plnenie žalobcu v prospech žalovaného sumami 1.484,80 Eur a 98,87 Eur na úhradu faktúry č. 3/2019 a vyjadril sa, že v takomto rozsahu žalovaný uznal i reálne vykonané práce z titulu výkonu diela žalobcom pre žalovaného. Okresný súd uviedol, že žalovaný nepoprel tvrdenia žalobcu o tom, že daňové doklady - faktúry boli žalobcom žalovanému riadne doručené, avšak žalovaný tieto neakceptoval, čo bol i dôvod, prečo neposkytol odmenu za vykonané dielo. Právny zástupca sa tiež vyjadril, že žalovaný si vyhradil realizáciu úhrady dojednanej ceny za dielo spočívajúce vo výkone elektrikárskych prác po predchádzajúcom odsúhlasení rozsahu v počte takto odpracovaných hodín žalobcom. Žalovaný tvrdil, že žalobca pre žalovaného vykonával práce v zahraničí bez prítomnosti žalovaného.
5. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že žalobca v konaní osvedčil existenciu zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným. Žalobca tvrdil a aj preukázal, že formou objednávky (Auftrag) dňa 15.05.2019 došlo k uzatvoreniu písomnej zmluvy, ktorá má esenciálne náležitosti zmluvy o dielo. Strany sporu uzatvorili takúto zmluvu o dielo s tým, že zmluvný vzťah bol založený medzi dvomi podnikateľskými subjektmi podnikajúcimi na základe živnostenských oprávnení a v zmluve boli dohodnuté esenciálne náležitosti. Zmluvné strany dojednali jasne a zrozumiteľne predmet plnenia: realizáciu elektroinštalačných prác, miesto plnenia: územie SRN, dojednaná bola cena za dielo v sume 18,- Eur za odpracovanú hodinu, a tiež ďalšie vedľajšie dojednania týkajúce sa splatnosti ceny, ako i fakturácie.
6. Okresný súd uviedol, že pre platné uzatvorenie zmluvy o dielo v zmysle Obchodného zákonníka sa nevyžaduje zmluvu uzatvoriť v zákonom predpísanej forme. Takáto zmluva môže byť výsledkom zmluvných strán i bez písomnej podoby. V danom prípade však žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili zmluvu formou objednávky, ktorá má zákonné náležitosti zmluvy o dielo s dojednaním predmetu diela ako i dojednaní ceny za dielo a to v písomnej podobe. Žalobca v konaní
preukázal svoje tvrdenia nielen o existencii zmluvného vzťahu, ale osvedčil i pravdivosť tvrdení o tom, v akom rozsahu dielo pre žalovaného vykonal, pokiaľ predložil súpis prác opatrený podpisom zahraničného partnera, ktorý osvedčoval reálne vykonanie diela a takýto súpis prác bol podkladom následne pre vystavenie daňových dokladov - faktúr, ktorými uplatnil žalobca ako dodávateľ voči žalovanému ako zhotoviteľovi nárok na dojednanú odmenu. V konaní ani nebolo sporné, že daňové doklady boli riadnym spôsobom pre žalovaného doručené a žalovaný takéto tvrdenia nespochybňoval. Aj z vyjadrenia žalovaného, ako i z predložených listinných dôkazov mal okresný súd za to, že žalovaný poskytol dobrovoľné plnenie na úhradu faktúry č. 03/2019 za odpracované hodiny v súvislosti s realizáciou diela v období od 20.05.2019 do 02.06.2019 v celkovej sume 113,5 hodiny, čiastočné plnenie v sume 1.484,80 Eur a 98,87 Eur. Z predložených dokladov mal súd za preukázané, že faktúrou č. 04/2019 na sumu 684,- Eur uplatnil nárok žalobca na zaplatenie ceny za vykonané dielo v rozsahu 38 hodín v období od 03.06.2019 do 09.06.2019, faktúrou č. 05/2019 nárok na odmenu za vykonané dielo v časovom období od 17.06.2019 do 30.06.2019 v rozsahu 112 odpracovaných hodín (hodina á 18,- Eur), faktúrou č. 06/2019 nárok na odmenu vo výške 1.746,- Eur za časové obdobie od 01.07.2019 do 14.07.2019 a faktúrou č. 07/2019 nárok na zaplatenie 1.989,- Eur za 110,5 odpracovaných hodín za obdobie od 16.07.2019 do 28.07.2019. Žalobca v konaní tvrdil, a podľa názoru súdu i preukázal (listinné dôkazy, výsluch svedka S.), že podmienkou pre poskytnutie plnenia z titulu odmeny v rozsahu ceny za dojednané dielo bol súpis vykonaných prác v jednotlivom časovom období, overený a potvrdený zahraničným partnerom.
7. Okresný súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že podmienkou pre vyplatenie dojednanej ceny za vykonané dielo bolo to, že práve žalovaný overoval správnosť súpisu odpracovaných hodín. Žalovaný takéto tvrdenia len uvádzal v konaní pred súdom, žiadnym spôsobom ich nepreukázal. Naopak, z dokazovania vyplynulo, že tvrdenia žalovaného o tom, že nebol prítomný pri výkone prác nie sú pravdivé. Žalovaný síce nie vždy bol reálne prítomný v mieste výkonu diela (Gengenbach, SRN) a miesto výkonu diela opakovane opúšťal, ale v mieste realizácie diela bol aj osobne prítomný a preto je dôvodné považovať tiež za logické tvrdenie žalobcu o tom, že reálny súpis výkonu prác žalobcu verifikoval zodpovedný zahraničný partner prostredníctvom svojho zamestnanca.
8. Okresný súd preto vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 5.148,33 Eur, ktorá pozostáva z dôvodne vyúčtovanej ceny za vykonané dielo faktúrami číslo 03/2019 v sume 459,33 Eur (po zohľadnení dobrovoľného plnenia v rozsahu 1.484,80 Eur a 98,80 Eur) za vykonané dielo v rozsahu 113,5 hodiny, faktúry číslo 04/2019 v sume 1.746,- Eur za odpracovaných 38 hodín (reálne podľa súpisu prác 40 hodín v čase od 03.06.2019 do 09.06.2019) v časti nároku na zaplatenie ceny za vykonané dielo faktúrou číslo 05/2019 za obdobie od 17.06.2019 do 30.06.2019 v počte 112 hodín á 18,- Eur/hodina a faktúry číslo 07/2019 na zaplatenie sumy 1.989,- Eur za cenu diela vykonaného v čase od 16.07.2019 do 18.07.2019 pri počte 110,5 hodiny.
9. Preskúmaním listinných dôkazov a to súpisu prác (Wochenstunden) súd zistil, že súpis prác za obdobie od 01.07.2019 do 14.07.2019, ktorý bol podkladom pre vystavenie daňového dokladu a faktúry č. 06/2019 na sumu 1.746,- Eur nie je verifikovaný takouto osobou, t. j. zahraničným partnerom, ktorá reálne uskutočnenie prác spočívajúce vo vykonaní diela overovala (pán Meller). V časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 1.746,- Eur tak žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal pravdivosť svojich tvrdení o tom, že reálne v takomto rozsahu dielo vykonal pre žalovaného v čase od 01.07.2019 do 14.07.2019, keďže nepredložil listinný dôkaz, na ktorý sa sám v konaní odvolával, a ktorý mal tvoriť podklad pre dôvodnosť uplatňovaného nároku, a to súpis prác (Wochenstunden) overený pracovníkom zahraničného partnera žalovaného.
10. Okresný súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie príslušného úroku z omeškania z jednotlivých dlžných súm odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr s poukazom na § 369 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2003 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
11. O náhrade trov konania v prejednávanej veci súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán na náhradu trov nemá právo. Žalobca uplatňoval v konaní nárok na zaplatenie sumy 6.894,33 Eur (100 % predmetu konania), súd žalobcovi priznal nárok voči žalovanému na zaplatenie 5.148,33 Eur s príslušenstvom (74,68 % trov konania), vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu
zamietol (25,32 % predmetu konania). Pomer úspechu a neúspechu predstavuje 49,36 % (74,68 % úspech - 25,32 % neúspech), a preto súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 49,36 % trov konania. 12. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný uviedol, že žalobca ničím nepreukázal svoj žalovaný nárok. Zopakoval tvrdenie, že žalovaný počet odpracovaných hodín nevykonal. Uviedol, že vystavenie a zaslanie samotnej faktúry ešte nezakladá právny nárok na žalovanú sumu a nie je dôkazom, že práce boli žalobcom vo fakturovanom rozsahu aj vykonané. Zdôraznil, že žalobcovi odmietol uhradiť faktúry, ktoré boli predmetom sporu práve z dôvodu, že výkazy prác boli doručené dodatočne potom, ako žalovaný odmietol uhradiť sporné faktúry a bez akéhokoľvek odsúhlasenia zo strany žalovaného. Na dodatočne zaslaných výkazoch nie sú podpisy žalovaného, ani podpisy jeho zamestnanca, ani ním splnomocnenej osoby. Na niektorých sa síce nachádza okrem podpisu žalobcu aj nejaký nečitateľný podpis im neznámej osoby, čo však nepovažuje za dôkaz, že práce boli vykonané.
13. Žalovaný namietol, že súd pri rozhodovaní vypočul ako svedka p. S. Q., ktorý je súrodencom žalobcu a ktorý je jediným svedkom, že práce boli vykonané v rozsahu tak, ako boli fakturované. Upozornil, že tento svedok je žalobcom proti žalovanému v identickej veci v konaní Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 9Cb/3/2020. Takéto svedectvo napadol vzhľadom k príbuzenskému stavu žalobcu a označil ho za potenciálne tendenčné.
14. Žalovaný uviedol, že dôkazné bremeno je vždy na žalujúcej strane, ktorá sa plnenia domáha. V tomto prípade má za to, že žalobca je v dôkaznej tiesni, vyjadril že nezdieľa názor okresného súdu, že je to žalovaný, kto má dokazovať niečo, čo sa nestalo. Iné by bolo, ak by žalobca disponoval relevantným dôkazom, napr. písomným potvrdením obchodného partnera v Nemecku, že práce boli vykonané vo fakturovanom rozsahu. Samotné tvrdenie žalobcu, že práce vykonal a dodatočný súpis prác podpísaný samotným žalobcom a prípadne neznámou osobou nie je pre žalovaného dostatočným dôvodom pre uhradenie sporných faktúr. Mal teda za to, že žalobca nemá nárok na vyfakturované čiastky a na žalovanú odmenu, keďže práce nevykonal.
15. Žalovaný mal výhrady voči odôvodneniu napadnutého rozsudku, kedy okresný súd ako dôkaz na strane žalobcu použil iný identický spor č.k. 23Cb/2/2020-100, kde žalovaný uzavrel v podobnej veci súdny zmier na 1.000,- Eur so žalovaným S. X., ktorý z podobných dôvodov žaloval čiastku 4.734,- Eur. Práve z dôvodu, že tento žalobca si uznal, že pôvodne žalované práce nevykonal tak ako ich žaloval a žalujú tiež účastníci Z. a S. Q., tento dôkaz svedčí skôr žalovanému ako žalobcovi.
16. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušiť a žalobu zamietnuť alebo vec vrátiť na nové konanie prvostupňovému súdu.
17. Žalobca označil odvolanie žalovaného za nedôvodné a neopodstatnené. Uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje za zákonný a správny a že okresný súd svoje rozhodnutie náležite a správne odôvodnil a s jeho odôvodnením sa žalobca stotožnil. Dôvody odvolania označil žalobca za účelové a tendenčné s cieľom oddialiť plnenie žalobcovi.
18. Žalobca vo vyjadrení poukázal na skutočnosť, že žalovaný od podania žaloby sa ani raz nedostavil na pojednávanie a v predmetnej veci sa v podstate ani raz riadne nevyjadril. Účelovo ospravedlňoval svoju neúčasť na vytýčených pojednávaniach v deň nariadeného pojednávania za účelom oddialenia povinnosti uhradiť žalobcovi jeho nárok.
19. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uviedol, že žalobca ničím nepreukázal svoj žalobný nárok, poukázal žalobca na bod 11 odôvodnenia okresného súdu, v ktorom tento uviedol, že žalobca preukázal, že podmienkou pre poskytnutie plnenia z titulu odmeny v rozsahu ceny za dojednané dielo bol súpis vykonaných prác v jednotlivom časovom období overený a potvrdený zahraničným partnerom. Žalovaný však naopak ničím nepreukázal svoje tvrdenie, že podmienkou pre vyplatenie dojednanej ceny za vykonané práce bolo overenie správnosti súpisu odpracovaných hodín.
20. Pokiaľ sa jedná o spochybňovanie tvrdení svedka S. Q. vypočutého na pojednávaní konanom dňa 06.05.2021, k tomu žalobca uviedol, že predmetný svedok síce bol žalobcom v obdobnom konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom sp. zn. 9Cb/3/2020, avšak bol zároveň okresným súdom poučený v zmysle ust. § 196 CSP o jeho povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, o trestnoprávnych nárokoch krivej výpovede a o jeho práve odoprieť výpoveď. Z tohto dôvodu namietol žalobca vyjadrenie žalovaného o tendenčnosti vyjadrení predmetného svedka uvedených na pojednávaní.
21. Pokiaľ sa jedná o výhradu žalovaného voči odôvodneniu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý mal ako dôkaz na strane žalobcu použiť iný identický spor vedený na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 23Cb/2/2020, v ktorom bol uzatvorený zmier medzi sporovými stranami, žalobcovi nie je známe, že by takéto tvrdenie súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku použil. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v predmetnej veci žalobca p. S. X. svoj nárok považoval a považuje v tomto konaní za opodstatnený tak, ako aj ostatní žalobcovia v konaniach vedených proti žalovanému, avšak žalobca v predmetnom konaní zvážil vzhľadom na hospodárnosť konania značnú vzdialenosť medzi miestom bydliska žalobcu a sídlom konajúceho súdu vzhľadom na správanie žalovaného, ktorý sa aj v tomto prípade snažil vyhnúť nariadeným pojednávaniam a dospel k záveru, že radšej uzavrie súdny zmier, ako vynakladať ďalšie finančné prostriedky na konanie. Žiaľ žalovaný ani v tomto prípade doposiaľ napriek veľkej ústretovosti žalobcu v predmetnom konaní S. X. prisúdenú istinu neuhradil.
22. Žalobca tiež zdôraznil, že v predmetnej veci sa nedá nepoukázať na skutočnosť, že žalobca v každom konaní vystupuje ako dominus litis (pán sporu) a teda disponuje konaním a jeho predmetom, preto procesné oprávnenia týkajúce sa akejkoľvek dispozície s návrhom prináležia výlučne žalobcovi. Dôvodom zmieru v tomto prípade teda nebolo to, že by nebol nárok žalobcu opodstatnený, ale naopak, žalobcu k tomu viedla hospodárnosť konania.
23. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.
24. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
25. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným súdom: Dňa 15.05.2019 uzavreli žalobca so žalovaným Zmluvu o dielo, na základe objednávky žalovaného. Zmluvný vzťah bol založený medzi dvomi podnikateľskými subjektmi podnikajúcimi na základe živnostenských oprávnení. Zmluvné strany dojednali predmet plnenia: realizáciu elektroinštalačných prác, miesto plnenia: územie SRN, dojednaná bola cena za dielo v sume 18,- Eur za odpracovanú hodinu, a tiež ďalšie vedľajšie dojednania týkajúce sa splatnosti ceny ako i fakturácie.
26. Žalobca vykonal pre žalovaného dielo, za ktoré si uplatnil cenu diela faktúrami číslo 03/2019 v sume 459,33 Eur (po zohľadnení dobrovoľného plnenia v rozsahu 1.484,80 Eur a 98,80 Eur) za vykonané dielo v rozsahu 113,5 hodiny, faktúry číslo 04/2019 v sume 1.746,- Eur za odpracovaných 38 hodín (reálne podľa súpisu prác 40 hodín v čase od 03.06.2019 do 09.06.2019) v časti nároku na zaplatenie ceny za vykonané dielo faktúrou číslo 05/2019 za obdobie od 17.06.2019 do 30.06.2019 v počte 112 hodín á 18,- Eur/hodina a faktúry číslo 07/2019 na zaplatenie sumy 1.989,- Eur za cenu diela vykonaného v čase od 16.07.2019 do 18.07.2019 pri počte 110,5 hodiny.
27. Súpis prác za obdobie od 01.07.2019 do 14.07.2019, ktorý bol podkladom pre vystavenie daňového dokladu a faktúry č. 06/2019 na sumu 1.746,- Eur nie je verifikovaný zahraničným partnerom (pán Meller).
28. Podmienkou pre poskytnutie plnenia z titulu odmeny v rozsahu ceny za dojednané dielo bol súpis vykonaných prác v jednotlivom časovom období, overený a potvrdený zahraničným partnerom.
29. Žalovaný poskytol dobrovoľné plnenie na úhradu faktúry č. 03/2019 za odpracované hodiny v súvislosti s realizáciou diela v období od 20.05.2019 do 02.06.2019 v celkovej sume 113,5 hodiny, čiastočné plnenie v sume 1.484,80 Eur a 98,87 Eur.
30. Svedok vypočutý v konaní S. ozrejmil, že vykonával práce pre žalovaného v zahraničí obdobne ako žalobca a súčasne uviedol, že súpis prác, ktoré spočívali vo výkone elektroinštalačných prác bol odovzdávaný týždenne formou súpisu prác priamo žalovanému, resp. jeho manželke, ktoré práce boli podpísané a odsúhlasené nemeckým partnerom. Práce boli vykonávané žalobcom ako i svedkom pre žalovaného v Spolkovej republike Nemecko v oblasti Gengenbach, kde pracovalo asi 10 živnostníkov pre žalovaného. Práce sa realizovali pod dozorom nemeckého partnera s dohodou fakturácie za vykonané práce v dvojtýždňových turnusoch spätne a podkladom boli takzvané „šichtovnice“ - súpis odpracovaných hodín, správnosť ktorých osvedčoval nemecký partner, a preto ich i podpisoval. Svedok sa tiež vyjadril, že i žalovaný bol osobne prítomný pri výkone diela, nie však počas celej doby, pretože v určitých časových obdobiach opúšťal územie Spolkovej republiky Nemecko, následne sa vrátil späť do miesta výkonu diela a pred ukončením výkonu prác znovu Spolkovú republiku Nemecko opustil.
31. Podľa § 536 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
32. Podľa § 536 ods. 2 ObZ, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba alebo úprava stavby alebo jej časti.
33. Podľa § 536 ods. 3 ObZ, cena musí byť v zmluve dohodnutá, alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
34. Predmetom odvolania je suma 5.148,33 Eur sa príslušenstvom, na zaplatenie ktorej zaviazal okresný súd žalovaného. Odvolací súd nenariadil na prejednanie odvolania žalobcu pojednávanie z dôvodu, že okresný súd dostatočne zistil skutkový stav za účelom rozhodnutia vo veci, pričom odvolací súd nepovažoval za potrebné vykonané dokazovanie zopakovať, ani nedospel k záveru, že by ho bolo potrebné doplniť. Zároveň považoval vyhodnotenie vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie za správne. Predmet sporu sa týkal iba sporových strán a odvolací súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bol daný dôležitý verejný záujem na verejnom prejednaní veci. Vzhľadom na uvedené boli splnené podmienky ust. § 358 ods. 1 CSP na to, aby odvolací súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.
35. Žalovaný v odvolaní namietol, že žalobca v konaní svoj žalobný nárok žiadnym spôsobom nepreukázal, osobitne nepreukázal, že by žalobca vykonal taký počet odpracovaných hodín, aký uviedol v žalobe. Odvolací súd sa v tejto súvislosti stotožnil so závermi okresného súdu, ktorý na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, v zmysle ktorého žalobca vykonal práce, za ktoré si uplatnil cenu za vykonané dielo faktúrami č. 03/2019, 04/2019, 05/2019 a 07/2019 v celkovej sume 5.148,33 Eur.
36. Pri zisťovaní skutkového stavu posudzuje súd každý jeden dôkaz samostatne, ale zároveň v ich vzájomnej súvislosti. Z dôkazov predložených žalobcom či už v listinnej podobe, alebo v podobe výsluchu navrhovaného svedka, sa verzia skutkového deja prezentovaná žalobcom v priebehu konania javí ako vysoko pravdepodobná a zároveň kým žalobca svoje tvrdenia podložil dôkazmi, žalovaný verziu žalobcu nepoprel účinným spôsobom.
37. Žalobca v konaní preukázal, že so žalovaným uzavrel zmluvu (táto skutočnosť nebola sporná), pričom obsah tejto zmluvy je možné určiť na základe objednávky žalovaného. Keďže zmluva bola uzatvorená na základe stručnej objednávky, neobsahuje konkrétnu úpravu všetkých práv a povinností strán, neobsahuje teda ani úpravu kontroly vykonania prác. Z objednávky predloženej žalobcom do spisu vyplýva, že strany sa dohodli na základných náležitostiach zmluvy o dielo, avšak súčasťou tejto objednávky nie je určenie toho, či je vykonanie prác za účelom potvrdenia ich rozsahu nutné verifikovať žalovaným, ako podmienka uhradenia ceny diela. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mohol využiť aj iné spôsoby preukázania svojho tvrdenia, že k vykonaniu prác došlo. Žalobca túto skutočnosť preukazoval na základe súpisu prác (Wochenstunden), ktoré boli overené pracovníkom zahraničného partnera žalovaného, teda osobou, ktorá bola spôsobilá potvrdiť rozsah vykonaných prác. K potvrdeniu tejto
verzie skutkového deja došlo aj na základe výpovede svedka, ktorý sa rovnako ako žalobca zúčastnil vykonávania prác na základe zmluvy so žalovaným. V zmysle uvedeného má odvolací súd zhodne s okresným súdom za to, že žalobca preukázal svoj žalovaný nárok v takom rozsahu, v akom ho okresný súd žalobcovi priznal, teda v rozsahu 5.148,33 Eur s príslušenstvom, ktoré sú aj predmetom odvolacieho konania. Z pohľadu povinnosti žalovaného uhradiť cenu diela žalobcovi je potom irelevantné, či mu boli výkazy prác doručené dodatočne potom, ako odmietol uhradiť sporné faktúry alebo predtým, podstatné je, že práce vykonané boli a žalobca túto skutočnosť žalovanému aj preukázal. Námietky žalovaného, že na dôkaze, ktorým podporil žalobca tvrdenie o vykonaní prác sa nenachádzajú podpisy zamestnanca žalovaného, ani ním splnomocnenej osoby, neznižujú hodnotu dôkazného prostriedku žalobcu, keďže vykonanie týchto prác preukázal potvrdením osoby, ktorá bola pracovníkom zahraničného partnera žalovaného, teda osoby spôsobilej posúdiť vykonanie týchto prác.
38. Žalovaný v odvolaní namietol dôveryhodnosť výpovede svedka S. Q. z dôvodu blízkeho príbuzenského pomeru k žalobcovi. Samotná skutočnosť, že svedok je v príbuzenskom pomere voči žalovanému nemôže sama o sebe automaticky znamenať popretie dôveryhodnosti výpovede svedka. Odvolací súd prihliadol ku skutočnosti, že svedok je v príbuzenskom pomere k žalobcovi a teda objektivita výpovede svedka môže byť pochybná, preto vyhodnocoval výpoveď v kontexte všetkých predložených dôkazov a dospel k záveru, že v danom prípade výpoveď svedka korešponduje s písomnými dôkazmi predloženými žalobcom a dôveryhodne potvrdzuje verziu žalobcu. Príbuzenský pomer nezbavuje svedka možnosti vypovedať v prospech žalobcu, ani pre súd neznamená povinnosť odmietnuť takúto výpoveď v prípade, ak má slúžiť k zisteniu skutkového stavu.
39. Odvolací súd sa stotožnil s vyjadrením žalovaného, že dôkazné bremeno tvrdenia znáša tá sporová strana, ktorá skutkové tvrdenie v konaní uvedie. Stotožnil sa tiež s tým, že nie je možné zaťažiť ktorúkoľvek sporovú stranu preukazovaním niečoho čo sa nestalo, tzv. negatórny dôkaz nie je v procesnom práve prípustný. V prebiehajúcom konaní však žalobca preukázal, že vykonal práce v rozsahu, v akom mu boli okresným súdom uznané a za aký mu bola okresným súdom priznaná cena diela. Naopak, žalovaný žiadnym relevantným spôsobom dôkazy predložené žalobcom nevyvrátil.
40. Žalovaný sa v odvolaní domáhal skutočnosti, že s ďalšou osobou, ktorá pre neho na základe zmluvy o dielo vykonávala práce S. X. uzavrel súdny zmier, čo podľa názoru žalovaného potvrdzuje, že sú voči nemu uplatňované nároky vo vyššom rozsahu, než práce reálne vykonané boli. Odvolací súd konštatuje, že takáto námietka je v odvolaní irelevantná, pretože právny vzťah medzi žalovaným a treťou o sobou (S. X.) je samostatným právnym vzťahom, ktorý nepreukazuje rozsah vykonania prác žalobcom a môže sa odvíjať iba od rozsahu vykonania prác treťou osobou - S. X.. Zároveň táto námietka je irelevantná z dôvodu, že okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec právnym vzťahom medzi žalovaným a treťou osobou S. X. nezaoberal a skutočnosť, že tieto osoby uzavreli súdny zmier v rozhodnutí nespomenul ani nedával do súvisu s dôvodmi, pre ktoré zaviazal žalobcu v rozsahu prvej výrokovej vety voči žalovanému.
41. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu boli správne a mal za to, že žalobca preukázal, že vykonal elektroinštalačné práce na území Nemecka, mal v zmysle zmluvy o dielo uzavretej so žalovaným nárok na zaplatenie ceny diela a okresný súd mu správne priznal nárok na zaplatenie ceny diela iba v tom rozsahu, v akom sa žalobcovi podarilo preukázať vykonanie tohto diela, teda v rozsahu 5.148,33 Eur s príslušenstvom.
42. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP odvolacími dôvodmi viazaný, preto napadnuté rozhodnutie okresného súdu preskúmaval iba v rozsahu odvolania žalobcu a v rozsahu odvolania žalovaného.
43. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, preto ho v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
44. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že na ich náhradu zaviazal žalovaného, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
45. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).