Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/37/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. B. XX, XXX XX V., právne zastúpeným advokátom Mgr. Ivanom Puškáčom, so sídlom Konštantína Čulena 2, 917 01 Trnava, proti žalovanej: K. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX V., právne zastúpená: JUDr. Michal Krutek, s.r.o., so sídlom Hlavná 11, 917 01 Trnava, IČO: 47 254 581, o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník sp.zn. -283 zo dňa 14.11.2019 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výrokoch I., II., III. a V.

II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Podielové spoluvlastníctvo žalobcu F. M., nar.XX.XX.XXXX a žalovanej K. M., nar.XX.XX.XXXX, k nehnuteľnostiam a to parcela registra "C" parc. č. XXX, vo výmere 48 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" parc. č. XXX druh pozemku: nehnuteľnosť - chata, súpisné číslo XXX, evidované na LV č. XXX obec V., katastrálne územie X., okres F., vedenom Okresným úradom Stropkov, katastrálnym odborom zrušuje. II. Do výlučného vlastníctva žalovanej K. M., nar.XX.XX.XXXX sa prikazujú v celosti nehnuteľnosti a to parcela registra "C" parc. č. XXX, vo výmere 48 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" parc. č. XXX druh pozemku: nehnuteľnosť - chata, súpisné číslo XXX, evidované na LV č. XXX obec V., katastrálne územie X., okres F., vedenom Okresným úradom Stropkov katastrálnym odborom. III. Žalovaná K. M., nar.XX.XX.XXXX je povinná zaplatiť žalobcovi F. M., nar. XX.XX.XXXX za jeho spoluvlastnícky podiel o veľkosti 48/60 na nehnuteľnosti a to parcela registra "C" parc. č. XXX, vo výmere 48 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" parc. č. XXX druh pozemku: nehnuteľnosť - chata, súpisné číslo XXX, evidované na LV č. XXX obec V., katastrálne územie X., okres F., vedenom Okresným úradom Stropkov, katastrálnym odborom náhradu vo výške 7 440,- eur a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Žalobcovi vracia časť súdneho poplatku vo výške 1 242,- eur a to prostredníctvom prevádzkovateľa systému do 30 dní od doručenia tohto právoplatného rozsudku. V. Trovy konania účastníkom súd nepriznáva.“

Svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že v danej veci bolo preukázané, že ani jeden zo spoluvlastníkov už nechcel zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, pričom nedošlo ani k uzatvoreniu dohody o vysporiadaní k danej nehnuteľnosti, ani reálne rozdelenie nie je možné. Zároveň tak žalobca,

ako aj žalovaná žiadali zrušiť podielové spoluvlastníctvo k uvedenej nehnuteľnosti, pričom každý z nich žiadal uvedenú nehnuteľnosť prikázať do svojho výlučného vlastníctva za náhradu. Žalobca poukazoval nato, že je väčšinový spoluvlastník k danej nehnuteľnosti a to chate a pozemku v podiele 48/60, preto žiadal, aby uvedená nehnuteľnosť bola prisúdená do jeho výlučného vlastníctva. Pokiaľ sa týka samotnej žaloby, ktorá napadla na súd dňa 25.10.2016, kde najprv pôvodní žalobcovia tiež žalobca žiadali, aby uvedená nehnuteľnosť bola predaná a výťažok z predaja sa rozdelil medzi spoluvlastníkov, taktiež predtým v roku 2014, 2015 uvedené spoluvlastnícke podiely ponúkali žalovanej za odplatu, pričom vo svojich písomných oznámeniach uvádzali, že ak žalovaná nebude mať uvedené podiely záujem tak, že chata bude ponúknutá iným záujemcom. Pokiaľ sa týka žalobcu tento žije v Bratislave v rodinnom dome a naposledy bol na uvedenej chate zhruba v roku 2000, pričom o uvedenú nehnuteľnosť sa nezaujímal. Žalobca uviedol, že je potrebné skontrolovať chatu v akom je stave a čo s ňou ďalej. Žalovaná v priebehu celého konania navrhovala, aby uvedená nehnuteľnosť bola prikázaná do jej výlučného vlastníctva. Bolo preukázané, že žalovaná hoci býva v Bratislave dlhé roky na uvedenej chate trávi čas od jari do jesene. Pokiaľ sa týka jej rodičov, keď žili rodičia chodila na chatu s rodičmi, uvedené bolo nesporné preukázané. Po smrti matky, ktorá zomrela 12.03.2005 chodila na túto chatu spolu so svojim otcom U. M., ktorý uvedenú chatu staval s rodinou a rád tam trávil chvíle. Uvedené skutočnosti potvrdili aj susedia okolitých chát a taktiež, že tam chodil nebohý U. M., potvrdil aj sám žalobca. Taktiež bolo nesporne preukázané, že žalovaná K. M. opatrovala svojho otca 7 rokov a pre súd je to tiež podstatná skutočnosť. Je nesporné, že po smrti U. M., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX uvedenú chatu využíva žalovaná, na chate robila len drobné úpravy. Žalobca tam nechodil, kľúče od tejto chaty nemá. Nebolo preukázané, aby nejakým spôsobom sa žalobca domáhal právnou cestou o vydanie kľúčov od chaty. Zároveň súd zistil, že K. M. je vlastníčkou parcely registra „C” parc. č. XXX/XXX, vo výmere 311 m2, druh pozemku: ostatná plocha, ktorú nehnuteľnosť nadobudla od obce V. a to Kúpnou zmluvou zo dňa 30.08.2012. Z kópie mapy uvedených nehnuteľností vyplýva, že parcela registra „C” parc. č. XXX/XXX v celom rozsahu obkolesuje parcelu č.XXX na ktorej je postavená chata, teda prístup na uvedenú chatu je len cez pozemok žalovanej K. M.. Zároveň aj žalobca uviedol, že podal návrh na zriadenie vecného bremena práva prechodu. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. V rámci posudzovania účelného využitia veci možno okrem veľkosti podielov zohľadniť viaceré skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva. Pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikázať nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Zákon zohľadňuje variabilitu a zložitosť možných situácii, a preto prenecháva riešenie na úvahe súdu. Otázka, komu bude vec prikázaná, záleží vždy na úvahe súdu. V danom prípade pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti súd prihliadal nie na veľkosť spoluvlastníckych podielov, ale na účelné využitie veci, s tým, aby sa uvedená chata mohla účelne využívať. Pričom bolo preukázané, že žalovaná ako spoluvlastníčka dlhé roky uvedenú nehnuteľnosť chatu s pozemkom užíva a počas života svojich rodičov a taktiež po smrti matky bola opatrovníčkou svojho otca 7 rokov, ktorý zomrel v roku 2012 o ktorého sa starala, opatrovala ho a taktiež s ním z Bratislava až na východ Slovenska na Y. X. cestovala vlakom, taxíkom, aby tam mohla a tiež otec v prírode na chate, ktorú staval tráviť voľný čas. Súd poukazuje taktiež aj nato, že otec sporových strán U. M. bol naposledy na chate, keď mal 95 rokov, teda z toho vyplýva, že sa mu tam páčilo a mal k tej chate vzťah. Zároveň je potrebné podotknúť aj to, že žalovaná je vlastníčkou parcely č. XXX/XXX ktorá nehnuteľnosť obkolesuje danú chatu s pozemkom. Pokiaľ sa týka tvrdení žalobcu tieto sú len účelové, pričom je nesporné, že žalobca dlhé roky neprejavoval opravdivý záujem o uvedenú chatu, na chatu nechodil od roku 2000. Vzhľadom na vyššie uvedené dokazovanie, preto súd rozhodol tak, že: Podielové spoluvlastníctvo žalobcu F. M., nar.XX.XX.XXXX a žalovanej K. M., nar.XX.XX.XXXX, k nehnuteľnostiam a to parcela registra „C” parc. č. XXX, vo výmere 48 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C” parc. č. XXX druh pozemku: nehnuteľnosť - chata, súpisné číslo XXX, evidované na LV č. XXX obec V., katastrálne územie X., okres F., vedenom Okresným úradom Stropkov, katastrálnym odborom zrušil. Do výlučného vlastníctva žalovanej K. M., nar.XX.XX.XXXX sa prikázal v celosti nehnuteľnosti a to parcela registra „C” parc. č. XXX, vo výmere 48 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C” parc. č. XXX druh pozemku: nehnuteľnosť - chata, súpisné číslo XXX, evidované na LV č. XXX obec V., katastrálne územie X., okres F., vedenom Okresným úradom Stropkov katastrálnym odborom. Žalovaná

K. M., nar.XX.XX.XXXX je povinná zaplatiť žalobcovi F. M., nar. XX.XX.XXXX za jeho spoluvlastnícky podiel o veľkosti XX/XX na nehnuteľnosti a to parcela registra „C” parc. č. XXX, vo výmere 48 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C” parc. č. XXX druh pozemku: nehnuteľnosť

- chata, súpisné číslo XXX, evidované na LV č. XXX obec V., katastrálne územie X., okres F., vedenom Okresným úradom Stropkov, katastrálnym odborom náhradu vo výške 7.440,- eur. Pri určení výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobcu súd vychádzal zo znaleckého posudku, podľa ktorého všeobecná cena nehnuteľnosti je vo výške 9.300,- eur, primeraná náhrada pripadajúca na podiel žalobcu v 48/60 predstavuje sumu vo výške 7.440,- eur. O trovách konania rozhodol podľa s tým, že za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval to, že komu vec bude prikázaná, záležalo na úvahe súdu.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca namietal porušenie práva na spravodlivý súdny proces, hlavne nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia. Podľa jeho názoru realizácia práva žalobcu disponovať žalobou nemôže byť žalobcovi na ťarchu, hoci zo znenia úvahy súdu v bode 31 rozsudku, vyplýva opak. Konkrétne sa jedná o úvahu súdu, že žalobca žije v rodinnom dome v Bratislave, pričom žalobcovi nie je známe, aký má táto informácia vplyv na posúdenie sporu. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie nezobral do úvahy okolnosť, že po smrti právneho predchodcu strán sporu žalovaná vzala kľúče od chaty a viac nedovolila nikomu chatu užívať. Žalovaná sa zdržiavala na chate prakticky od apríla do októbra každého roka a žalobca s bratmi nemal záujem byť na chate spolu so žalovanou. Taktiež súd prvej inštancie podľa jeho názoru nebral do úvahy okolnosť, že žalobca spolu s bratmi oslovili žalovanú s návrhom na odkúpenie ich podielov.

3. Súd prvej inštancie za podstatnú skutočnosť vyhodnotil, že žalovaná sa starala o otca počas 7 rokov, žalobca nerozumie, prečo je táto skutočnosť podľa súdu podstatná. Podľa jeho názoru nie je úlohou súdu v konaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vyhodnocovať a rozhodovať o miere zásluh strán konania a podľa toho rozhodovať o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. V ďalšom poukázal na to, že zotrváva na tvrdení, že žalovanú vyzývali na odovzdanie kľúčov niekoľkokrát. Taktiež poukázal na to, že súd zjavne nesprávne zohľadnil pri svojom rozhodnutí okolnosť, za akých žalovaná nadobudla parcelu XXX. Je nesporné, že parcela XXX obkolesuje parcelu, na ktorej je chata postavená, a teda, že prístup na chatu je možný len cez túto parcelu. Uvedený pozemok žalovaná nadobudla v čase, kedy vedela, že existuje spoluvlastnícky vzťah k chate a pozemku. Tento pozemok žalovaná nadobudla na základe zmluvy, ktorú uzatvorila len 3 dni po smrti otca. Odvolateľ považuje konanie žalovanej, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej v odvolaní poukázal na to, že súd prvej inštancie sa zjavne odchýlil od zákonných predpokladov, pričom veľkosť podielov v danom prípade je zjavne daná, nakoľko žalobca po nadobudnutí podielov od bratov je väčšinovým spoluvlastníkom, t.j. má k chate a pozemku 80 %-ný podiel, pričom žalovaná bola len menšinovým spoluvlastníkom, ktorá mala vždy len 20 %-ný podiel. Rekonštrukcia chaty je podľa názoru žalobcu nepochybne účelnejším využitím veci, nakoľko sa tak predĺži jej životnosť o desiatky rokov. Prvostupňový súd sa tak podľa názoru odvolateľa odklonil od zákonných predpokladov pre rozdelenie podielového spoluvlastníctva, keď chatu a pozemok prisúdil žalovanej. Súd prvej inštancie nezohľadnil veľkosť spoluvlastníckych podielov a nezohľadnil ani účelné využitie veci. Toto rozhodnutie ani žiadnym spôsobom neodôvodnil a preto je rozhodnutie prvoinštančného súdu arbitrárne a nepreskúmateľné. Ďalej namietal prekvapivosť rozhodnutia.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla odvolaciemu súdu, aby odvolanie žalobcu zamietol ako nedôvodné a žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Považovala odvolanie za neopodstatnené s tým, že poukázala na výsledky vykonaného dokazovania, a to, že rozsudok nemôže byť pre žalobcu prekvapivý a nečakaný, pretože sama skutočnosť, že súd v sporovom konaní nevyhovie jednej zo strán sporu nespôsobuje prekvapivosť a nečakanosť súdneho rozhodnutia, navyše za predpokladu, keď súd koná v zmysle rozhodovacej praxe súdnych autorít. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.09.2011. V ďalšom poukázala na to, že vo vzťahu k predmetnej chate vykonávala svojpomocne a vzhľadom na svoj vek aj s pomocou svojho syna a napr. U. G. rôzne udržiavacie a rekonštrukčné práce, ako napr. náter strechy, oprava komína, spevnenie omietok, vyrezanie stromov ale aj bežné práce ako vývoz odpadu, kosenie zelene a strihanie živého plota.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v a nasl. (ďalej len „“), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

7. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

8. Daná právna vec je nepochybne vec sporová, v ktorej sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnutie vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec.

9. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré museli byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia o tom, že s žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, uzavrieť zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

10. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.9.2011, sp.zn. ).

11. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné rozumieť výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. ( ), pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov nevyplynuli ani inak v konaní nevyšli najavo, pretože súd opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo, alebo pretože v hodnotení dôkazov, popr. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, je logický rozpor alebo ak

hodnotenie dôkazov odporuje ust. až 135 (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci ).

12. Odvolací súd vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov ( , resp. CSP) poukazuje na to, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci ).

12.1 V rámci posudzovania účelného využitia veci možno okrem veľkosti podielov zohľadniť viaceré skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva. Pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikázať, nie je absolútne rozhodujúce ani výška podielov, ani účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Súd musí riadne zdôvodniť prečo kritériá výšky podielov a účelného využitia veci nie sú v konkrétnom prípade rozhodujúce (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. ). Veľkosť spoluvlastníckych podielov nie je jediným a rozhodujúcim kritériom pre prikázanie veci niektorému zo spoluvlastníkov; úvaha o tom, že pozemok bude účelnejšie využitý ak bude prikázaný do výlučného vlastníctva toho spoluvlastníka, ktorého podiel na ňom je síce menší, ale na rozdiel od ďalšieho spoluvlastníka má k nemu zabezpečený prístup, nie je zjavne neprimeraná a v dovolacom konaní ju nemožno spochybniť (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. ).

12.2 V prvom rade je dôležité poznamenať, že vzťahy medzi súrodencami pôvodní žalobcovia a žalovaná sú rozvrátené. Je notorietou v prípade nadobúdania nehnuteľnosti od verejnoprávnej korporácie (obec, mesto alebo samosprávny kraj), že celý proces od podania žiadosti cez schvaľovací proces kolektívneho orgánu až po moment uzavretia kontraktu nejaký ten čas (minimálne od 3 do 6 mesiacov) trvá. Námietka, že žalovaná nadobudla priľahlý pozemok 3 dni po smrti právneho predchodcu je preto neopodstatnená a zámer nadobudnúť pozemok nebol podľa všetkého viazaný na úmrtie právneho predchodcu. Čo však možno žalovanej vytknúť je nadobudnutie priľahlého pozemku bez toho, aby tento zámer čo i len oznámila svojim bratom (predtým žalobcom) a toto jej konanie odvolací súd hodnotí ako nešťastné vo vzťahu k svojim súrodencom, keď vzhľadom na rozvrátené ich vzťahy toto jej konanie nemohlo mať zásadný vplyv na určenie komu vec vlastnícky pripadne. Pokiaľ okresný súd pri rozhodovaní o veci prihliadal na to, kto a ako sa o nehnuteľnosť staral a kto a ako pristupoval aj vo vzťahu k starostlivosti o právneho predchodcu, nemožno mu v tomto smere nič vyčítať. Žalovaná počas dlhého obdobia v čase keď právny predchodca bol osobou v značnom veku spolu s ním cestovala (z Bratislavy do k.ú. Vaľkov) na predmetnú nehnuteľnosť, tak aby vyhovela aj jeho požiadavke, ktorý vo veku 95 rokov bol poslednýkrát v nehnuteľnosti. Nepochybne starostlivosť o právneho predchodcu a o nehnuteľnosť sú okolnosťami pri rozhodovaní o tejto veci významné. Významným v tejto veci je aj účelné využitie veci a vzhľadom na vlastníctvo žalovanej k priľahlému pozemku (obkolesujúceho stavbu) kritérium výšky podielov nie je v tejto veci rozhodujúce, a preto postup okresného súdu o prikázaní veci za náhradu žalovanej je správny. Navyše tento postup je aj v súlade s princípom hospodárnosti a prevencie ďalších súdnych sporov.

13. Skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie vyznelo v neprospech žalobcu, nemá automaticky za následok, že je nesprávne.

14. Samotné súdne konanie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania pri rešpektovaní zásad spravodlivého súdneho konania pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na zrozumiteľnosť, určitosť, jasnosť a súlad jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k jeho výroku. Logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania za rešpektovania zásad (princípov spravodlivého súdneho konania) je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam tak ako rozhodol okresný súd, že za náhradu ich prikázal žalovanej.

15. Ústavný súd SR sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutia v náleze -30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnenie nárokov a obranu proti takémuto uplatneniu (). S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody; jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené.

16. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania ( ). Za daného stavu odvolací súd so stotožnením sa s dôvodmi napadnutého rozsudku, rozsudok ako vecne správny potvrdil (, ).

17. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak, fakticky plne úspešná bola žalovaná, ktorej vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle v spojení s ust. ) a dôvody hodné osobitného zreteľa podľa , tak ako ich zistil súd prvej inštancie, pretrvávali aj v odvolacom konaní a tomu zodpovedá aj výrok o ich náhrade.

18. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. ).

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).