Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5CoE-63-2021.pdf
PDF · 127.83 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/63/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v exekučnej veci oprávneného: I.B.A.C., spol. s r.o., IČ: 188 27 331, so sídlom Česká republika, Brno, Nové sady 988/2, proti povinnej: E. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., K. X, v konaní zastúpenej JUDr. Albínom Kostolanským, advokátom so sídlom Jablonové 323, o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 13.277,57 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie a na povolenie odkladu exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 8Er/525/2014-88 zo 14. októbra 2020, v spojení s opravným uznesením č. k. 8Er/525/2014-146 z 25. mája 2021, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e.
Povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“, účinný do 30.6.2016, a od 1.7.2016 ako súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení platnom a účinnom v čase začatia exekúcie, ďalej len „Exekučný poriadok“) uznesením č. k. 8Er/525/2014-88 z 14. októbra 2020, v spojení s opravným uznesením č. k. 8Er/525/2014-146 z 25. mája 2021, exekúciu pre jej neprípustnosť zastavil. Rozhodol, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov exekúcie, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia a odložil výkon exekúcie do dňa právoplatnosti výroku tohto uznesenia o jej zastavení.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/, EP, § 387 ods. 1, 2, § 392 ods. 1, § 397, § 408 ods. 1, 2 zák. č. 513/1992 Zb., Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ). 3. V odôvodnení poukázal na to, že Okresný súd Komárno vydal dňa 9.6.2014 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ivančíka (EX 26/2014). Dňa 20.6.2018 doručila povinná súdu podanie označené ako návrh na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie, ktorým vzniesla námietku premlčania celého vymáhaného nároku. Povinná poukázala na znenia ustanovení § 387 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. (ObZ), § 388 ods. 1 ObZ, § 408 ods. 1 a 2 ObZ a zhrnula, že začiatok premlčacej lehoty sa počíta odo dňa, keď premlčacia doba začala plynúť po prvý raz. Na priebeh desaťročnej premlčacej lehoty nemá vplyv jej spočívanie. Takisto všetky predĺženia premlčacej doby, ktoré Obchodný zákonník umožňuje sú limitované 10-ročnou premlčacou dobou a táto je záväzná a nezmeniteľná pre všetky strany záväzkovoprávneho vzťahu. Povinná tiež mala za to, že aj samotný návrh oprávneného bol podaný až po uplynutí lehoty podľa §408 ods. 2 ObZ, čiže v danom prípade uplynula ako desaťročná, tak i trojmesačná lehota na podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Povinná upozornila, že s ohľadom na osobitnú právnu úpravu premlčania
Obchodným zákonníkom sa ustanovenia § 110 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka nepoužijú. Povinná tiež dala do pozornosti súdu rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/149/2010 z 11.4.2011. Skonštatovala, že exekučné konanie začalo až v roku 2014 a že podľa exekučného titulu je povinným jej manžel, a to na základe rozsudku Krajského soudu v Brne sp. zn. 3Cm/395/99-21 z 27.3.2000 a rozsudku Krajského soudu v Brne sp. zn 3 Cm/65/2000-133 z 27.6.2001. Z daných rozhodnutí vyplýva, že oprávnený žiadal priznať úrok z omeškania od 30.11.1996 vo výške 6 % ročne. S prihliadnutím na § 408 ods. 2 ObZ sa mala premlčacia doba skončiť najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť, teda 30.11.2006. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný skoro po viac ako 12 rokoch od uplynutia premlčacej doby, nikdy predtým voči povinnej nebolo na základe uvedeného exekučného titulu vedené žiadne exekučné konanie. Povinná tiež poukázala na to, že exekučný titul bol vydaný v zmenkovej veci, v ktorej súvislosti je potrebné brať do úvahy ustanovenie § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. (EP). S poukazom na uvedené ustanovenia EP mala povinná za to, že oprávnený si mal svoju povinnosť splniť do 31.1.2016 a exekútor mal následne tieto dokumenty postúpiť súdu. Takéto dokumenty však podľa povinnej neboli súčasťou exekučného spisu a neboli predložené ani exekučnému súdu. Povinná uzavrela, že podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP súd exekúciu zastaví, ak exekúciu vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
4. Povinná svojím návrhom na zastavenie exekúcie namietala premlčanie pohľadávky oprávneného. Exekučný súd je povinný prihliadať na námietku premlčania v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, súd preto preskúmal, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu tak, ako tvrdila povinná. Nakoľko v danom prípade išlo o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, keď pohľadávka, ktorá je predmetom exekúcie sa týkala obchodnej činnosti oprávneného a manžela povinnej, súd na daný vzťah aplikoval zákonné ustanovenia o premlčaní obsiahnuté v Obchodnom zákonníku. Obchodný zákonník obsahuje tzv. komplexnú úpravu právneho inštitútu premlčania obsiahnutú v celom rozsahu v Obchodnom zákonníku, čo znamená, že aplikácia Občianskeho zákonníka je v týchto prípadoch vylúčená. Aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka je vylúčená práve z dôvodu komplexnosti úpravy daného inštitútu Obchodným zákonníkom, ktorá vychádza z odlišných princípov ako občianskoprávna úprava (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. júna 2018, sp. zn. IV. ÚS 70/2018).
5. Obchodný zákonník v ustanovení § 408 ods. 1 rieši otázku všeobecného obmedzenia premlčacej doby, ktoré je upravené v záujme právnej istoty účastníkov obchodných vzťahov, najmä v prípadoch nárokov, ktorých trvanie je v dôsledku všeobecného obmedzenia premlčacej doby jednoznačne limitované. Maximálna dĺžka premlčacej doby je ustanovená na desať rokov. Začiatok sa počíta odo dňa, keď premlčacia doba začala plynúť po prvý raz. Na priebeh desaťročnej premlčacej doby nemá vplyv jej spočívanie. Takisto všetky predĺženia premlčacej doby, ktoré Obchodný zákonník umožňuje (§ 405 ods. 2, § 406 ods. 3 - zo zákona; § 292 ods. 2 - dohodou; § 401 - písomným vyhlásením), sú limitované maximálnou desaťročnou premlčacou dobou. Túto dobu nemôžu strany v žiadnom prípade meniť ani ju vylúčiť, je záväzná.
6. Ak sa súdne alebo rozhodcovské konanie skončí rozsudkom, ktorým sa žalobe vyhovelo, súdom priznané právo sa premlčí najneskôr uplynutím všeobecnej desaťročnej premlčacej doby. Táto desaťročná premlčacia doba však začína plynúť odo dňa, keď premlčacia doba začala plynúť po prvý raz. Premlčanie nastane uplynutím desaťročnej doby. Ak sa súdne alebo rozhodcovské konanie začne pred uplynutím desaťročnej premlčacej doby, nemožno uplatniť námietku premlčania. Ustanovenie § 408 ods. 2 ObZ rieši výkon rozhodnutia pri premlčaní, ku ktorému dochádza uplynutím desaťročnej lehoty. Ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, a to neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby, alebo po uplynutí premlčacej doby, v oboch prípadoch možno rozhodnutie súdu vykonať. Jedinou podmienkou je, že konanie o jeho výkone sa začalo do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať. Z uvedeného ustanovenia a contrario vyplýva, že ak toto právo bolo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní skôr ako tri mesiace pred uplynutím desaťročnej premlčacej doby, rozhodnutie možno súdne vykonať len v prípade, keď sa konanie o jeho výkone začalo dovtedy, než uplynula premlčacia doba. Ustanovenie § 408 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka je kogentné.
7. Preskúmaním návrhu povinnej na zastavenie exekúcie súd aplikujúc vyššie uvedené ustanovenia Obchodného zákonníka nevyhnutne dospel k záveru, že v danom prípade bol návrh na vykonanie exekúcie podaný po uplynutí premlčacej doby, ktorú je potrebné posudzovať podľa príslušných
ustanovení Obchodného zákonníka. V danom prípade je exekučným titulom rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 16Cb 126/00-152 zo dňa 4.4.2003, ktorým bolo oprávnenému ako veriteľovi voči dlžníkom priznané právo na zaplatenie sumy 13.277,57 eur (400.000 Sk) s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 6.638,78 eur od 1.3.1997 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 6.638,78 eur od 31.5.1997 do zaplatenia, ktorý nárok vznikol oprávnenému z titulu nesplnenia obchodnoprávneho záväzku vyplývajúceho z dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 25.10.1996, na základe ktorej sa dlžníci (jedným z dlžníkov je manžel povinnej) zaviazali uhradiť veriteľovi spoločne a nerozdielne sumu 6.638,78 eur (200.000 Sk) do 28.2.1997 a sumu 6.638,78 eur (200.000 Sk) do 30.5.1997. Premlčacia doba potom začala plynúť v súlade s § 392 ods. 1 veta prvá ObZ dňa 1.3.1997 a 31.5.1997 (t. j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie v zmysle dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 25.10.1996) a uplynula dňa 1.3.2007 a 31.5.2007. Keďže návrh na vykonanie exekúcie bol zo strany oprávneného doručený súdnemu exekútorovi až dňa 16.4.2014, súd konštatuje, že sa tak stalo po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby podľa § 408 ObZ. Súd preto návrhu povinnej na zastavenie exekúcie v súlade s § 57 ods. 1 písm. g/ EP v znení účinnom do 31.3.2017 vyhovel, keď exekúcia je pre premlčanie nároku vyplývajúceho z predloženého exekučného titulu neprípustná.
8. Nakoľko v danom prípade nebol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, súd nevidel dôvod, aby postupoval podľa ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 v spojení s § 243f ods. 1 EP. S ohľadom na dôvodnosť návrhu povinnej na zastavenie exekúcie súd v súlade s § 56 ods. 2 EP povolil odklad exekúcie do momentu nadobudnutia právoplatnosti výroku súdu o zastavení exekúcie. 9. Súd v súlade s § 203 ods. 1 EP na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného, ktorý zastavenie exekúcie zavinil, keď sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vymoženia pohľadávky po uplynutí premlčacej lehoty, ktorej uplynutia sa úspešne dovolala povinná vznesenou námietkou premlčania. O výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia.
10. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvej inštancie postupoval až príliš zjednodušene a schematicky, a paušálne, keď aplikoval na daný exekučný prípad nesprávne právne predpisy, a z tohto potom súd dovodil nesprávne právne závery, a na základe vecne nesprávnych záverov vydal rozhodnutie, ktoré je podľa oprávneného protizákonné a protiústavné. V napadnutom uznesení celkom absentuje právny inštitút odporovateľnosti, ako aj jej zásadný dopad do právnych pomerov účastníkov v rámci tohto exekučného konania. Exekučný súd prvej inštancie sa ani len jedným slovom nezmienil o takmer 7 rokov trvajúcim súdnom konaní o vyslovení právnej neúčinnosti právnych úkonov, ktoré súdne konania prebiehali v intervale rokov 2001 až 2008 na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 6C 299/01 a odvolacom Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 25 Co 85/2007.
11. Oprávnený z exekúcie má za preukázané, že exekučný titul (v zmysle § 41 ods. l Exekučného poriadku) tvorí súbor právoplatných súdnych rozhodnutí voči povinnej : právoplatný vykonateľný Rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 16 Cb 126/00 - 152, zo dňa 4.4.2003, ktorý nadobudol právoplatnosti v časti žalovaného v 2. rade dňa 18.3.2005 a stal sa vykonateľným dňom 18.3.2005 vo spojení s Rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. lObo 288/03, zo dňa 18.1.2005, ktorý nadobudol právoplatnosti 18.3.2005, vo spojení s Rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 6 C 299/01 - 737, zo dňa 30.4.1997 a vo spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Nitre, č. k. 25Co 85/2007 - 835, ktorý sa stal právoplatným 1.2.2008 a vykonateľným 4.2.2008, ktorými súdy konštitutívnymi výrokmi určili, že žalobami napadnuté právne úkony povinnej E., tzn. Kúpna zmluva a Dohoda o vyporiadaní BSM sú voči žalobcovi (oprávnenému) právne neúčinné, v zmysle ust. § 42 b/ Občianskeho zákonníka.
12. Tento súbor právoplatných a vykonateľných rozhodnutí tvorí jeden integrálny exekučný titul (celok) podľa ust. § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
13. Poukázal na ust. § 42b ods. 4 OZ s tým, že právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie možné. Má právo na náhradu škody voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. To čo odporovateľným úkonom - právne neúčinnou kúpnou zmluvou a
právne neúčinnou dohodou o vyporiadaní BSM ušlo z dlžníkovho majetku (manžela povinnej E.) sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k.ú. J. (RD a Predajňa) a LV č. XXXX v k. ú. X. (id. 1/2 bitúnku).
14. V zmysle citovaného teda vzniklo oprávnenému z exekúcie konštitutívne právo domáhať sa predaja uvedených nehnuteľností v exekučnom konaní podľa § 42b ods. 4. Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že je rozhodnou právnou normou je Občiansky zákonník a jeho kogentné hmotnoprávne ustanovenie § 42b ods. 4. Občianskeho zákonníka - na inštitút posúdenia námietky premlčania podľa oprávneného z exekúcie dopadá aplikácia ust. §§100 až 110 Občianskeho zákonníka, ktorými sa spravuje beh premlčacej doby v občiansko-právnych vzťahoch.
15. Na základe právoplatného a vykonateľného Rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 16 Cb 126/00 152, zo dňa 4.4.2003, a Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obo 288/03, ktorý nadobudol právoplatnosti dňa 18.3.2005, a ktorý stal sa vykonateľným dňom 18.3.2005 v spojení s Rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 6 C 299/01 - 737, zo dňa 30.4.1997 a vo spojení Rozsudkom Krajského súdu v Nitre, č. k. 25 Co 85/2007 - 835, ktorý sa stal právoplatným 1.2.2008 a vykonateľným 4.2.2008 - ktorými tieto súdy svojmi konštitutívnymi výrokmi určili, že žalobami napadnuté právne úkony povinnej E. tzn. Kúpna zmluva a Dohoda o vyporiadaní BSM sú voči žalobcovi (oprávnenému) právne neúčinné, v zmysle ust. § 42b Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že úspešným vyslovením právnej neúčinnosti bola na strane povinnej dňom nadobudnutia právoplatnosti (1.2.2008) založená tzv. pasívna vecná legitimácia E. W. v zmysle Exekučného poriadku. Prvým dňom, kedy mohol oprávnený z exekúcie podať objektívne Návrh na vykonanie exekúcie voči povinnej E. W. je deň 1.2.2008. V danom prípade pre určenie, či došlo k prechodu práva a povinnosti na iný subjekt je rozhodujúca aplikácia ustanovenia § 42b Občianskeho zákonníka. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že oprávnený z exekúcie má právo voči E. W. z toho, čo odporovateľnými úkonmi ušlo z dlžníkovho majetku. To čo ušlo z majetku dlžníka však nemožno zužovať len na predmet právneho úkonu, ktorý bol súdom vyhlásený za právne neúčinný, ale treba pod ním rozumieť majetkové hodnoty, ktoré z majetku dlžníka ušli.
16. V danom prípade bol preukázaný zákonný prechod práva na povinnú E. W. manželku solidárneho dlžníka v rade 2. N. W..
17. K zastavení exekúcie EX 2/2008, ku ktorému došlo v roku 2014 ( dňa 27.1.2014) v dôsledku vyhlásenia konkurzu však po dobu exekúcie (od jej začatia v roku 2008 - 11.2. 2008) premlčacia doba v EX 2/ 2008 nebežala. To, že oprávnený z exekúcie podal k súdnemu exekútorovi JUDr. Ivančíkovi Jozefovi (nový) návrh na vykonanie exekúcie dňa 16.4.2014, to značí, že návrh na vykonanie exekúcie (novej) 8 Er 525/2014 bol podaný včas, pred uplynutím desať ročnej lehoty zakotvenej v ust. § 110 ObčZ.
18. Súd prvej inštancie nesprávne aplikoval na daný prípad ustanovenia § 408 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka. A ďalej odvolateľ namieta, že exekučný súd navyše pochybil, keď chybne uzavrel, že v danom prípade došlo k premlčaniu rozhodnutím priznaného práva, pričom súd v napadnutom uzneseniu ani len nedefinuje, či došlo k premlčaniu v zmysle § 408 ods. 1, alebo § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka. Predovšetkým podľa oprávneného z exekúcie súd prvej inštancie nezobral do úvahy, že predmetnej exekúcii predchádzala exekúcia EX/2/2008, ktorá bola začatá podľa návrhu oprávneného z exekúcie dňa 4.1.2008. (Príloha č. 9) v rámci tejto exekúcie bola povinná E. W. jej účastníčkou, a to vo fáze od 11.2.2008, keď súdny exekútor (bývalý) JUDr. Szénási vydal v rámci EX 1/2008-7,8 UPOVEDOMENIA O ZAČATÍ EXEKÚCIE (viď. Prílohy č. 1, č. 2) kde zahrnul medzi účastníkov konania exekútor aj povinnú E. W., ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu prospech. S povinnou E. W. ako účastníčkou konania konal JUDr. Szénási - bývalý súdny exekútor - aj v ďalších exekúciách EX/2/2008, a ďalej EX 2275/2003, jedná sa teda voči povinnej z exekúcie E. W. o sériu exekučných konaní. Keďže JUDr. Szénási urobil prvý úkon, resp. prvé úkony voči povinnej E. W. už 10. deň od nadobudnutia právoplatnosti Rozsudku OS v Komárne 6 C 299/01-737, zo dňa 30.4.2007, vo spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 25Co 85/2007- 835, o právnej neúčinnosti právnych úkonov povinnej E. W.. Potom z objektívnej lehoty v trvaní 3 mesiacov v zmysle ust. § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka uplynulo len prvých desať dní. Vzhľadom na to, že oprávnený z exekúcie bol informovaný dňa 12.3.2014 prípisom správcu konkurznej podstaty Slovenská insolvenčná k.s. Párovská 26, 949 01 Nitra (Príloha č. 5), ako známy veriteľ podľa Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 čl. 40, ods. 1, 2, že Uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 31/K/51/2013, ktoré bolo publikované v Obchodnom vestníku SR č. 17/2014 dňa 27.1.2014, súd vyhlásil konkurz na majetok vyššie uvedeného dlžníka P. W., manžela povinnej E. W.. Návrh inicioval sám dlžník P. W., aby sa zbavil dlhov. Pretože dňom
vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka N. W., podľa Obchodného vestníka, došlo ku dňu 27.1.2014 k zastaveniu EX 2/2008 v časti povinného v 2. rade a to zo zákona ex lége - v prípade ak oprávnený z exekúcie podal (nový) návrh na vykonanie exekúcie dňa 16.4.2014 proti povinnej E. W., exekúciu, ktorá je predmetom tohto konania je potom možno v zmysle § 408 ods. 2 možno vykonať, a teda nemôže byť táto exekúcia č. k. 8 Er/525/2014 premlčaná. Po zastavení exekúcie (v konaní EX 2/2008) začala oprávnenému plynúť nová 3 mesačná lehota. Konec trojmesačnej lehoty v danom prípade pripadol na deň 27.4.2014 - tento deň ešte nemohlo nastať premlčanie rozhodnutím priznaného práva voči povinnej E. W.. Zároveň oprávnený z exekúcie pokladá za dôležité uviesť, že podal už dňa 4.1.2008 k bývalému súdnemu exekútorovi JUDr. Szénásimu (nový) návrh na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností vo vlastníctve povinnej E. W., a to v rámci najstaršej exekúcie EX 2275/2003. (Príloha č. 4)
19. Vzhľadom na to, že právo veriteľa a zároveň oprávneného z exekúcie uplatniť exekučné konanie proti povinnej E. W. u predchádzajúceho súdneho exekútora JUDr. Szénásiho vzniklo najskôr 1.2.2008, teda zjavne až po márnom uplynutí desaťročnej premlčacej doby (po 1.3.2007 a 31.5.2007) rozhodnutím priznaného práva - lebo medzi časom od 1.3.1997do 1.3.2007 a od 31.5.1997 do 31.5.2007 nebolo ešte právoplatne skončené súdne konanie o odporovateľnosti právnych úkonov voči povinnej E. W.. Teda oprávnený nemohol pred 1.2.2008, resp. pred 1.3.2007 a pred 31.5.2007 viesť resp. zahájiť výkon rozhodnutia (exekúciu), keď nemal voči povinnej E. W. ešte patričný exekučný titul. To značí, že v aplikácii ust. § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka na posudzovaný prípad je teda logicky povinnou vznesená námietka o premlčaní nedôvodná a právny záver exekučného súdu prvej inštancie je po právnej stránke vecne nesprávny.
20. Oprávnený uplatnil námietku podľa ust. § 3 ObčZ a o rozpore s ust. § 265 ObchZ z exekúcie z procesnej opatrnosti, v rámci tohto odvolania pre prípad, ak by odvolací exekučný súd dospel k tomu istému názoru ako súd exekučný v prvej inštancii, ohľadne otázky právneho posúdenia premlčania rozhodnutím priznaného práva. V dôsledku tohto takmer 7 ročného trvajúceho konania o neúčinnosť právnych úkonov, ktorý súdny spor vyvolala povinná E. W., sa oprávnený z exekúcie dostal do omeškania, lebo nemohol oprávnený z exekúcie podať návrh na začatí výkonu exekúcie v lehote do 1.3.2007, a do 31.05.2007, ako uvádza prvoinštančný súd v odvolaním napadnutom uznesení, keďže konanie o odvolaní žalovanej E. W. o neúčinnosť právnych úkonov bolo skončené až v roku 2008 pred Krajským odvolacím súdom v Nitre, a to Rozsudkom sp. zn. 25 Co 85/2007-835, ktorý nadobudol právoplatnosti 1.2.2008, a vykonateľnosti 4.2.2008. Teda oprávnený z exekúcie uplynutie desaťročnej premlčacej lehoty (1.3.2007 a 31.5.2007) v posudzovanom prípade nezavinil. Naopak máme uplynutie desaťročnej premlčacej lehote spôsobila svojím úskočným konaním povinná E. W. s cieľom „dobehnúť“ a poškodiť oprávneného z exekúcie. Využívajúc medzery v zákonoch.
21. K odvolaniu oprávneného sa vyjadrila povinná tak, že exekučným titulom bol Zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu v Brne, ktorých účastníkom nikdy nebola, nikdy nimi nebola zaviazaná k úhrade ničoho a nikdy jej ani nebolo do vlastných rúk doručené žiadne rozhodnutie daného súdu, ktorým by bola zaviazaná k úhrade nejakej sumy lebo ani len nebola účastníkom žiadneho zmluvného vzťahu s oprávneným. Poukázala na dva exekučné príkazy, Exekučný príkaz EX 2/2008, Pl-892/08 - Pl-892/08 a Exekučný príkaz EX 2275/03, PI-205 8/10 s tým, že obe tieto exekučné konania boli ex lége zastavené, pretože po vyhlásení konkurze 31K/51/2013 boli všetky exekúcie začaté do vyhlásenia konkurzu zastavené, ale napriek tomu JUDr. Ivančík nepožiadal o výmazy poznámok/tiarch na listoch vlastníctiev viac ako 7 rokov od zastavenia týchto exekučných konaní ex lége. Následne bol tento konkurz na manžela, žalovaného zastavený pre nedostatok majetku. Čiže po tomto kroku mal oprávnený iniciovať exekučné konanie/a opäť proti N. W., ale od roku 2013 tak opätovne nespravil. Po tom inicioval I.B.A.C., spol. s r.o., konania proti jej osobe EX 25/2014, EX 26/2014, EX 27/2014 a to namiesto toho, aby Exekúcia bola proti jej manželovi a na majetok na Liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie V. súdu v Komárne a LV č. XXXX, k. ú. X., ktorý je napísaný na ňu a toho dôkazom sú aj výpisy z uvedených listov vlastníctiev.
22. S poukazom na § 39 ods. 4 a Exekučného poriadku „V návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú a v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona
vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 EP je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP do 30 dni odo dna účinnosti tohto zákona“. Naopak, v zmysle § 243f ods. 4 Exekučného poriadku platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, čo vo svojom návrhu uviedla, ale exekučný súd toto vo svojom rozhodnutí neuviedol. Aj staré znenie exekučného poriadku aj to od 1.4.2017 dáva exekútorovi možnosť predaja len do 2 rokov od vydania exekučného príkazu.
23. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie prvoinštančného súd bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdiť.
24. S účinnosťou od 1.7.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.
25. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
26. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
27. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
28. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
29. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.
30. Odvolací súd konštatuje, že predmetné exekučné konanie sa začalo doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie dňa 16. 4. 2014 súdenému exekútorovi JUDr. Jozefovo Ivančíkovi, so sídlom Exekútorského úradu, Nové Zámky, Výpalisko 2, v neprospech povinnej, o vymoženie pohľadávky vo výške 13 277,57 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 16Cb 126/00-152 zo dňa 4.4.2003, ktorým bolo oprávnenému ako veriteľovi voči dlžníkom (Q. U. a N. W.) priznané právo na zaplatenie sumy 13.277,57 eur (400.000 Sk) s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 6.638,78 eur od 1.3.1997 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 6.638,78 eur od 31.5.1997 do zaplatenia. Uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo 288/03 zo dňa 18.1.2005. Oprávnenosť viesť exekúciu proti majetku povinnej v tomto exekučnom konaní oprávnený preukazoval rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 6 C 299/01 - 737, zo dňa 30.4.1997 a vo spojení Rozsudkom Krajského súdu v Nitre, č. k. 25 Co 85/2007 - 835, resp. 25Co 115, 116/2007 zo dňa 5.12.2007, ktorý sa stal právoplatným dňa 1.2.2008 a vykonateľným 4.2.2008.
31. Odvolací súd konštatuje, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný. Po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne a úplne zistil skutkový stav a okolnosti prípadu aj správne vecne posúdil a podľa
právneho názoru odvolacieho súdu neexistujú dôvody, pre ktoré by sa nemalo prihliadať na vznesenú námietku premlčania povinnej vznesenej v tomto konaní.
32. Podľa § 387 ods. 1 ObZ, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
33. Podľa § 391 ods. 1 ObZ, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
34. Podľa § 392 ods. 1 prvá veta ObZ, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti).
35. Podľa § 402 ObZ, premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.
36. Podľa § 405 ods. 1 ObZ, ak právo bolo uplatnené pred premlčaním podľa § 402 až 404, ale v tomto konaní sa nerozhodlo vo veci samej, platí, že premlčacia doba neprestala plynúť.
37. Podľa § 405 ods. 2 ObZ, ak v čase skončenia súdneho alebo rozhodcovského konania uvedeného v odseku 1 premlčacia doba už uplynula alebo ak do jej skončenia zostáva menej ako rok, predlžuje sa premlčacia doba tak, že sa neskončí skôr než jeden rok odo dňa, keď sa skončilo súdne alebo rozhodcovské konanie. 38. Podľa § 408 ods. 1 OZ, bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Ak ide o premlčanie nárokov z porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva, skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí šiestich rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty. 39. Podľa § 408 ods. 2 OZ, ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby alebo po jej uplynutí, možno rozhodnutie súdne vykonať, ak sa konanie o jeho výkone začalo do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať. 40. Odvolací súd konštatuje, že pre správne pochopenie otázok spojených s premlčaním v tejto exekučnej veci je nevyhnutné si ujasniť, čo je exekučným titulom a či existuje právna skutočnosť, ktorá bola spôsobilá predĺžiť maximálnu možnú premlčaciu dobu stanovenú v obchodnom zákonníku (§ 408 ods. 1 ObZ). Vzhľadom na správnosť skutkových zistení a správnych právnych záverov odvolací súd nebude opakovať všetky dôvody, na ktorých založil prvoinštančný súd svoje rozhodnutie. 41. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd konštatuje, že v tomto prípade nie je sporné (bolo správne zistené), že nároky plynúce z exekučného titulu rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 16Cb 126/00-152 zo dňa 4.4.2003 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo 288/03 zo dňa 18.1.2005 boli nárokmi obchodnoprávnymi. Celé ťažisko výkladu premlčania sa potom sústredí na komplexnú úpravu otázok premlčania pod § 387 a nasl. ObZ. 42. Odvolací súd považuje za správny argument oprávneného, že toto exekučné konanie, ako aj exekúcia v užšom zmysle slova pramenila nielen zo samotného rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 16Cb 126/00-152 zo dňa 4.4.2003 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Obo 288/03 zo dňa 18.1.2005 (ďalej len exekučný titul), ale pre úspešne a prípustne vedenú exekúciu ďalšie rozhodnutia umožnili oprávnenému viesť exekúciu proti majetku inej osoby (p. W. - povinná) ako proti povinnému, vo vzťahu ku ktorému ale nebola rozsudkom vyslovená povinnosť plniť z predmetného exekučného titulu. Povinnou osobou z exekučného titulu boli dve osoby, z ktorých jeden bol p. W.. 43. Inými slovami, hoci za nevyhnutne potrebný komplex súdnych rozhodnutí, ktoré oprávňovali viesť exekúciu voči inej osobe, ako osobe zaviazanej exekučným titulom, bolo potrebné považovať „súbor“ rozhodnutí, na ktoré aj v dovolacom konaní poukazoval oprávnený, odvolací súd nezdieľa právny názor, že v dôsledku neskorších rozsudkov, ktoré konštatovali neúčinnosť právnych úkonov povinnej, by sa mal zmeniť pohľad na otázku plynutia a uplynutia premlčacej doby. Rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 6 C 299/01 - 737, zo dňa 30.4.1997 a vo spojení Rozsudkom Krajského súdu v Nitre, č. k. 25 Co 85/2007 - 835, resp. 25Co 115, 116/2007 zo dňa 5.12.2007, ktorý sa stal právoplatným dňa 1.2.2008 a vykonateľným 4.2.2008, založil pre oprávneného možnosť domôcť sa uspokojenia svojej pohľadávky deklarovanej exekučným titulom voči inej osobe.
44. Faktom zostalo, že v dôsledku vznesenej námietky premlčania exekučný titul viac nemôže byť vykonaný nútene. Prvoinštančný súd správne zistil, že actio nata pre obchodnoprávny vzťah a premlčacia doba začala plynúť v súlade s § 392 ods. 1 veta prvá ObZ odo dňa 1.3.1997, resp. 31.5.1997 (t. j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie v zmysle dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 25.10.1996) a uplynula po 10 rokoch. Konkrétne dňa 1.3.2007, resp. dňa 31.5.2007. Keďže návrh na vykonanie exekúcie bol zo strany oprávneného doručený súdnemu exekútorovi až dňa 16.4.2014, bolo správne konštatované, že sa tak stalo po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby podľa § 408 ods. 1 ObZ a to vo vzťahu k exekučnému titulu.
45. Na uvedenom nemení nič ani tvrdená existencia rozsudku Okresného súdu Komárno sp. zn. 6 C 299/01 - 737, zo dňa 30.4.1997 a v spojení Rozsudkom Krajského súdu v Nitre, č. k. 25Co 85/2007 - 835, resp. 25Co 115, 116/2007 zo dňa 5.12.2007, pretože uvedený rozsudok nemodifikoval exekučný titul tak, že by sa mala inak posudzovať otázka premlčania. Predmetný rozsudok umožnil rozšíriť okruh osôb voči ktorých majetku bolo možné uspokojovať plnenie z exekučného titulu. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom oprávneného, že uvedeným rozsudkom prišlo k „zákonnému“ prechodu práva, či povinnosti z exekučného titulu na povinnú. Ak by naozaj išlo o zákonný prechod, potom by už viac veriteľ (žalobca, oprávnený) nemohol viesť exekúciu voči jednému z pôvodných dlžníkov (žalovaných, konkrétne pánovi W.), čo pravdou nie je.
46. Neobstojí ani argument týkajúci sa inej exekúcie (EX2/2008, resp. EX1/208), pretože ak by aj čisto teoreticky malo prísť k spočívaniu premlčania od 11.2.2008, kedy v uvedenej exekúcii bola zahrnutá do exekúcie aj povinná (p. W.), potom platí, že voči nej uplatnený návrh na vykonanie exekúcie nebol podaný v maximálnej a absolútnej 10 ročnej premlčacej dobe odo dňa, kedy začala po prvý raz plynúť (actio nata). Ak totiž bol priznaný nárok z exekučného titulu menej ako tri mesiace pred uplynutím maximálnej premlčacej doby 10 rokov, potom uplynutím 10 rokov nastalo premlčanie s tým, že ak účastník vzniesol námietku premlčania, bolo treba na dôsledky prihliadnuť. 47. Slovami S. N. právoplatný rozsudok, ktorý priznáva uplatnené právo, nezakladá novú premlčaciu dobu, tak ako to vyplýva z § 110 ods. 1 a 2 OZ, ale dochádza k situácii, že o uplynutie premlčania tohto práva sa spravuje ust. § 408 OBZ a uplynie po desiatich rokoch odo dňa, kedy premlčacia doba začala v súvislosti s predmetným právom plynúť po prvý raz. Takémuto výkladu svedčí aj ustanovenie § 408 ods. 2, ktoré by inak nemalo zmysel (in: Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 4. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2013,1281 s.) Ak by aj bolo možné pripustiť, že právoplatným rozsudkom začína plynúť nová premlčacia doba, potom podľa O. V. žiadne predĺženie premlčacej doby umožnené Obchodným zákonníkom, vrátane § 405 ods. 2 nesmie v konečnom dôsledku presiahnuť maximálnu desaťročnú premlčaciu dobu (tamtiež 1281 s).
48. Uvedené, a to pokračuje odvolací súd, znamená, že premlčanie sa posudzuje vo vzťahu k exekučnému titulu a nie k takým skutočnostiam (napr. rozsudok o účinnej odporovateľnosti právnych úkonov, alebo dedenie povinnosti), ktoré rozšírili okruh osôb voči ktorých majetku možno viesť exekúciu (tento prípad), alebo viesť exekúciu len voči iným osobám (napr. v dôsledku dedenia). 49. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo možné považovať uznesenie prvoinštančného súdu v celom rozsahu za vecne správne s tým, že správnym bol aj výrok o náhrade trov konania a výroku o odklade exekúcie.
50. Vzhľadom na odvolacie dôvody oprávneného, ktorý uplatnil z opatrnosti, hmotnoprávnu námietku vyplývajúcu z ust. § 3 ods. 1 OZ, resp. ust. § 256 ObZ, odvolací súd nezistil, že by vznesením námietky premlčania povinná konala v rozpore s dobrými mravmi, alebo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Podľa názoru odvolacieho súdu povinná realizovala vznesením námietky premlčania svoje subjektívne právo, pričom vzhľadom na konanie, v ktorom sa oprávnený úspešne domohol odporovateľnosti právnych úkonov voči povinnej bola táto „sankcionovaná“ neúspechom v uvedenom konaní. Aj v uvedenom inom konaní povinná ako žalovaná uplatňovala právo na súdnu ochranu tak ako aj oprávnený. Bez ďalších tvrdení a najmä bez dokázania (čo nebolo) úmyselného konania povinnej nebolo možné povedať, že uplatnenie námietky premlčania bolo uplatnením v rozpore s dobrými mravmi, alebo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. 51. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie postupom podľa § 378 ods. 1, 2 CSP potvrdil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu.
52. V odvolaní úspešnej povinnej podľa § 225 ods. 1 CSP nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej nevznikli.
53. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).