Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoCsp/28/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Nory Tomkovej, v spore žalobcu: Y. L., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXXX/XX, XXX XX Q. V. R., zastúpený Občianske združenie OPOS, so sídlom A. Hlinku 1084/24A, 914 01 Trenčianska Teplá, proti žalovanému: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., IČO: 31 335 004, so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -56 zo dňa 20. februára 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že nehnuteľnosť - stavba - rodinný dom súp.č. XX, ležiaci na parcele CKN č. 259, nachádzajúci sa v kat.úz. N., evidovaný Správou katastra Žilina na LV č. XXXX, nie je zaťažená záložným právom v prospech Prvá stavebná sporiteľňa a.s., IČO: 31 355 004, Bajkalská 30, Bratislava. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobca má povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%. Nárok žalobcu posudzoval podľa , , , , , , , až 3, , a podľa , o spotrebiteľských úveroch.

2. Nárok žalobcu posudzoval podľa , , , , , , , až 3, , a podľa , o spotrebiteľských úveroch.

3. Súd prvej inštancie mal za preukázané (naviac v konaní ani nebolo sporné), že v čase podpisu záložnej zmluvy dňa 04.12.2013 bola Ing. R. K., vlastníčkou nehnuteľností, na ktorých sa malo zriadiť záložné právo. V konaní nebolo sporné, že žalobca mal záujem nadobudnúť nehnuteľnosti, ktoré sa stali predmetom záložného práva, od p. K. a kúpnu cenu financovať prostredníctvom stavebného úveru. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že v čase uzavretia záložnej zmluvy bol vyhotovený návrh zmluvy o úvere č. 3095961 2 02 medzi Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. ako veriteľom a Y. L. ako dlžníkom, ktorá bola uzavretá dňa 4.12.2013, teda spoločne so záložnou zmluvou a zmluvy boli uzatváranéné spoločne v jeden deň. Podpis záložcu ani dlžníka nebol sporný. Žalobca v čase uzavretia zmlúv o úvere a záložnej zmluvy nebol vlastníkom zálohu, záloh mal nadobudnúť kúpou od záložcu a záložné právo slúžilo na zabezpečenie úveru na kúpu nehnuteľností - zálohu. Súd prvej inštancie teda nezistil jediný dôvod, prečo by mal byť žalobca účastníkom záložnej zmluvy a prečo by mu mala byť predložená na

podpis. Dokonca nebolo podstatné, či dlžník mal vedomosť o zriadení záložného práva na zabezpečenie jeho pohľadávky, aj keď podľa názoru súdu bola absencia vedomosti u dlžníka vylúčená vzhľadom na podpis žiadosti o poskytnutie úveru spolu so záložcom (Žiadosť o úver so záložným právom na nehnuteľnosť alebo hnuteľným zabezpečením 18.11.2013). Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca hoci nebol účastníkom záložnej zmluvy, na základe záložnej zmluvy bola zabezpečená pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi - žalobcovi zo zmluvy o úvere, ktorá mala vzniknúť poskytnutím úveru podľa . Zákon nepredpokladá súhlas dlžníka so zabezpečením jeho pohľadávky a zabezpečenie pohľadávky nepodmieňuje ani vedomosťou dlžníka o takomto zabezpečení. Napriek tomu súd prevej inštancie poukázal na rozpornosť tvrdení žalobcu o tom, že o obsahu záložnej zmluvy nemal žiadnu vedomosť a faktom, že záložnú zmluvu priložil k žalobe. Nadobudnutím zaťaženej nehnuteľnosti, ktorá bola zaťažená záložným právom zabezpečujúcim úver na kúpnu cenu nehnuteľnosti, vstúpil do práv a povinností záložcu ( Obč. zák. pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak) a prevzal všetky jeho práva a povinnosti. Obsahom záložnej zmluvy nebola dohoda o tom, že záložca by mohol previesť záloh bez zaťaženia. Nadobudnutím zálohu teda dlžník splynul so záložcom a zjednotilo sa jeho postavenie ako záložného dlžníka. ( Obč. zák. na nadobúdateľa zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, prechádzajú účinnosťou prevodu alebo prechodu všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva. Nadobúdateľ zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, je povinný strpieť výkon záložného práva a vzťahujú sa na neho práva a povinnosti záložcu.). Žalobcovi mal záložnú zmluvu pri prevode nehnuteľnosti odovzdať práve záložca. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalobca nepreukázal žiadne nekalé obchodné praktiky žalovaného ani neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by mohli mať vplyv na plnenie povinností žalobcu ako dlžníka. Súd prvej inštancie obe zmluvy, či zmluvu o úvere alebo záložnú zmluvu považoval za dostatočne zrozumiteľné a určité. Ak ich obsahu žalobca neporozumel, mohol o pomoc požiadať odborne spôsobilú osobu, aby mu jednotlivé ustanovenia vysvetlila, prípadne inú právnu pomoc. Nanajvýš, omyl dlžníka vo výklade zmluvy by bolo možné považovať za omyl či už podstatný, nepodstatný alebo omyl v pohnútke, avšak žalobca ani nevysvetlil, v čom by mohol omyl spočívať. Ak žalobca ako dlžník vôbec nerozumel zmluve a z nej vyplývajúcim povinnostiam, nemal zmluvu uzatvárať, pretože nebolo preukázané, že by na jeho strane nebola spôsobilosť na právne úkony alebo táto bola obmedzená. Na ustanovenia Zmluvy o úvere č. 3095961 2 02 zo dňa 4.12.2013 sa nemôžu vzťahovať ust. a teda ani úprava o spotrebiteľských úveroch. Naviac, ani ani nevylučujú možnosť zabezpečenia pohľadávky zriadením záložného práva. K právnej úprave a aplikácii práva, resp. aplikácii kódexového práva súd prvej inštancie musel poukázať na skutočnosť, že úver ako právny inštitút a záväzkový vzťah je upravený výhradne v ust. až a ust. o spotrebiteľských zmluvách predstavujú špeciálny zákon, resp. ustanovenia zákonného predpisu k ust. až . Teda použijú sa len na vzťahy neupravené ust. až . Podľa názoru súdu prvej inštancie preto ani nebol možný postup, že by podľa ust. Obč. zák. sa splátka započítavala najskôr na úhradu istiny a až následne na úhradu úrokov. Uvedené by znemožňovalo anuitné úročenie a popieralo by dôvodnosť existencie anuitnej tabuľky ako aj prípadného členia splátky na úrok a istinu, pretože by sa najprv splácala len istina a následne až príslušenstvo pohľadávky, čo by bolo v úplnom rozpore so zákonnou úpravou úveru. Pri úvere sa hradí splátka v dohodnutej výške ktorá pozostáva z časti istiny a úroku splatného do splatnosti splátky. V prípade jednoduchého úročenia by naviac musela existovať dohoda o splácaní úroku, pretože tento by sa stal splatným úhradou poslednej časti istiny, nakoľko po úhrade istiny nie je dôvod splácať v splátkach úrok. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že pokiaľ žalobca namietal, že najskôr musel splácať medziúver a až následne úver, treba poukázať na ust. druhej časti , kde poskytnutie stavebného úver je podmienené nasporením určitej sumy, pred splnením tejto podmienky môže poskytnúť prostriedky len za určitých podmienok ( ). Práve takýto úver označuje žalovaný za medziúver, nakoľko splnením podmienok sa nasporením určitej sumy jedná o stavebný úver (prestáva sa jednať o výnimku). Súd prvej inštancie musel poukázať na skutočnosť, že ani neplatnosť zmluvy o úvere by nespôsobovalo neexistenciu záložného práva, pretože podľa obsahu záložnej zmluvy sa záloh vzťahuje aj na zabezpečenie prípadného nároku z bezdôvodného obohatenia v prípade neplatnosti zmluvy. Pokiaľ žalobca poukazoval na skutočnosť, že mu neboli dané k dispozícii Všeobecné obchodné podmienky, o týchto sa pojednávalo v ust. .1. čl. XI Záverečné ustanovenia a tvoria prílohu zmluvy (spolu so sadzobníkom poplatkov). Tieto taktiež tvoria súčasť predloženej zmluvy, ktorá bola priložená k žalobe (spolu s Tarifou spoplatnenia pre fyzické osoby). Súd prvej inštancie teda

nerozumel tvrdeniam žalobcu, ktoré sú rozporné s ním predloženými dôkazmi. Súd prvej inštancie preto ani zo skutkových tvrdení žalobcu ani predložených dôkazných prostriedkov nezistil, že by záložné právo vo vzťahu k domu s.č. 40 ležiacom na parcele č. 259 k.ú. N. zaniklo, prípadne nevzniklo a teda nehnuteľnosť nezaťažovalo. Zánik záložného práva žalobca netvrdil a nepreukazoval a jeho skutkové tvrdenia vôbec nepreukazovalo na možnosť zániku záložného práva či jeho neexistencie. Súd prvej inštancie ex offo nezistil žiadne dôvody absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy, pretože táto bola uzavretá v predpísanej písomnej forme, bol povolený vklad záložného práva, obsahuje všetky podstatné náležitosti, teda záloh, zabezpečovanú pohľadávky, záložcu a veriteľa. Preto aj prípadné čiastočné neplatnosti zmluvných dojednaní, ak by ich bolo možné oddeliť od obsahu zmluvy, by nespôsobovali jej neplatnosť. Dokonca ani prípadná neplatnosť úverovej zmluvy by neznamenala neplatnosť záložnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa s prihliadnutím na pomer úspechu vo veci, kde žalovaný bol úspešný v plnom rozsahu a preto súd priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. V zákonnej lehote podal proti vyššie uvedenému rozsudku odvolanie žalobca. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne aplikoval ustanovenie , zákona o ochrane spotrebiteľa, zákona o bankách a katastrálneho zákona a následne vec nesprávne právne posúdil. V rozhodnutí nebolo uvedené, z akého dôvodu súd žalobu zamietol, iba formalistickým spôsobom uviedol zákonné ustanovenia , v časti záložného práva, a zákona o spotrebiteľských úveroch Z odôvodnenia rozsudku nebolo zrejmé akým postupom súd dospel k právnemu názoru o zamietnutí žaloby žalobcu, ak sa nezaoberal právnou otázkou vzniku platného právneho úkonu vo vzťahu k záložnej zmluve, z ktorej by mali vyplývať povinnosti žalobcovi a absentuje právny názor súdu k dôkazom predložených žalobcom a žalovaným. Podľa odvolateľa zo spisu je zrejmé čoho sa žalobca domáhal, podložil svoj žalobný návrh všetkými dostupnými dôkazmi, ktorými preukázal, že jeho právo spotrebiteľa bolo porušené. Pokiaľ medzi stranami sporu nevznikla - nikdy okrem zmluvy o úvere iná zmluva, nie je možné začať výkon záložného práva, práve z dôvodu, že žalobca sa s podmienkami záložnej zmluvy nemohol nikdy oboznámiť. Žalobca nemá právne vzdelanie, a preto sa svojim žalobným návrhom domáhal určenie skutočnosti, či je existencia možnosti výkonu záložného práva na nehnuteľnosť daná. Podľa žalobcu iba súd môže rozhodovať o tom, či tu právo je alebo nie je. Zmluvy, ktoré sú predmetom konania boli podriadené obchodnej právnej norme, čo uvádzalo žalobcu od počiatku zmluvného vzťahu do omylu. Je nesporné, že otázkou spotrebiteľských zmlúv sa neustále zákon zaoberal novelizáciami v právnom poriadku a každá zmluva bez výnimky je zmluvou spotrebiteľskou pokiaľ je na jednej strane záväzkového vzťahu spotrebiteľ fyzická osoba a na druhej dodávateľ právnická osoba. Podľa žalobcu pojem spotrebiteľská zmluva možno vymedziť v širšom a užšom zmysle. Za spotrebiteľské zmluvy v širšom zmysle možno považovať akékoľvek zmluvy uzavierané medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri ktorých spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť obsah zmlúv, na ktoré treba aplikovať príslušnú osobitnú úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide. Spotrebiteľské zmluvy v užšom zmysle predstavujú osobitný typ zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať ich obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela, a na ktoré treba aplikovať predovšetkým úpravu o neprijateľných podmienkach, ako aj príslušnú osobitnú úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide. V tomto prípade išlo o nepomenovanú zmluvu čo sa týka úveru, pretože išlo o zmluvu o stavebnom úvere a medziúvere (tento však nie je definovaný v našom právnom poriadku). Konanie žalovaného je preto možné hodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca je presvedčený, že v jeho prípade bolo porušené právo na spravodlivý súdny proces, a tým porušený princíp právnej istoty, kde žalovaný ako inštitúcia / veriteľ poskytujúci dlhodobo úvery na bývanie, ale aj spotrebiteľské úvery (vyplýva to z ORSR), môže v prípade spotrebiteľa podsunúť na podpis akúkoľvek zmluvu a na jej podklade dražiť nehnuteľnosť bez preskúmania správnosti vyčísleného zostatku, či platnosti alebo neplatnosti záložnej zmluvy dojednanej v rozpore so samotnými podmienkami poskytovateľa alebo dokonca s porušením odbornej starostlivosti, neskúmania bonity, či samotného zavádzania pred súdom v datovaní všetkých sporných zmlúv v jeden deň. Podľa odvolateľa, ak súd od počiatku považoval žalobný návrh žalobcu za nedôvodný, mal ho vyzvať na späťvzatie žaloby. Takýmto spôsobom však žalobca nadobudol dojem, že súd vôbec nemal záujem sa jeho návrhom zaoberať, čo vyplýva aj z postupu súdu v prípade nariadenia pojednávania a ne/ skúmania navrhovaných dôkazov zo strany žalobcu, ktorý k svojmu žalobnému návrhu nemohol priložiť všetky potrebné dôkazy na zistenie skutkového stavu, preto sám zo svojej iniciatívy navštívil Katastrálny úrad, ktorý mu vyhotovil opisy záložnej zmluvy, ktorou žalobca do podania návrhu nedisponoval. Na pojednávaní však bol súdom žalobca atakovaný, že ak dokázal predložiť súdu kópiu záložnej zmluvy, tak

ju čítal a vedel aké mu z tejto zmluvy vyplývajú povinnosti. Upozornil na skutočnosť, že súd má za úlohu skúmať dôkazy, skutkový stav, a konanie strán sporu, všetko však na základe riadnych a relevantných dôkazov, nie na základe domnienok. Vzhľadom na nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolateľ žiada, aby odvolací súd rozhodol tak, že zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vracia na nové prejednanie.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania žalobcu v rozsahu danom ustanovením , a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa ust. , .

6. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

7. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

8. Neobstojí námietka žalobcu, ktorý namietal, že predmetný rozsudok je nepreskúmateľný, keďže súd prvej inštancie dostatočne nevysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a tým znemožnil, aby strana uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký (právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k ním, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia). Medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne posúdil, pričom súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti boli dokazovaním alebo iným zákonom predpísaným spôsobom podľa jeho názoru preukázané a ktoré nie, prípadne tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej preukázanej i nepreukázanej skutočnosti musí stručne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov podľa jeho názoru záver vyplýva a ako tieto dôkazy hodnotil, a to najmä vtedy, ak išlo o dôkazy protichodné a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci a uviesť ho tak, aby jeho závery v rozhodujúcich skutočnostiach neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Posúdením po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal a ako ho prípadne využil a výklad o tom, aké majú strany konania na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola ktorá vec rozhodnutá. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp. keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich

v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú. Podľa Ústavného súdu SR, ktorý vo viacerých rozhodnutiach judikoval, že súčasťou obsahu práva na spravodlivý proces podľa SR, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo strán sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Podľa krajského súdu, napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ust. a zásadám súdnej praxe, pričom je preskúmateľný a riadne odôvodnený. V konaní nedošlo k žiadnej takej vade, ktorá by mala vplyv na správnosť rozhodnutia a možnosť uzavrieť, že tento uplatnený dôvod nie je daný.

9. Pokiaľ ide o uplatnený odvolací dôvod podľa , t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, tento dôvod naplnený nebol. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácií práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale ho nesprávne vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použite správneho ustanovenia neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal a ako ho prípade využil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola pre to vec rozhodnutá. Súd prvej inštancie použil správne právne predpisy, správne ich aj vyložil a na daný skutkový stav ich i správne aplikoval, t. j. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne právne závery. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie mimoriadne dôsledne a vyčerpávajúco preskúmal všetky rozhodujúce okolnosti, pričom rozhodnutie spĺňa všetky zákonné atribúty. Zároveň možno konštatovať, že sa zapodieval prítomnosťou zmluvných náležitostí, ktoré sú relevantnými právnymi normami kvalifikované ako podstatné a bez ktorých by nemohlo dôjsť k platnému vzniku právneho úkonu. Rovnako dôsledne sa zaoberal špecifickou otázkou údajne neprijateľných zmluvných podmienok a ich možného dopadu na platnosť zmlúv ako celku. Podľa krajského súdu závery vyslovené súdom prvej inštancie sú zrozumiteľné, ale skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s argumentáciou súdu prvej inštancie spočívajúcou v tom, že ani prípadná prítomnosť neprijateľných zmluvných podmienok by nespôsobovala nimi presadzovanú úplnú neplatnosť uzavretých zmlúv, v žiadnom prípade nerobí napadnutý rozsudok arbitrárnym alebo nepreskúmateľným. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že ani zo skutkových tvrdení žalobcu a ani z predložených dôkazných prostriedkov nezistil, že by záložné právo vo vzťahu k domu súp. č. XX, ležiacom na parc. č. 259 k.ú. N. zaniklo, prípadne nevzniklo, a teda nehnuteľnosť nezaťažovalo. Aj podľa odvolacieho súdu zánik záložného práva žalobca netvrdil a ani nepreukazoval, pričom jeho skutkové tvrdenia vôbec nepreukazovali možnosť zániku záložného práva či jeho neexistencie.

10. Ďalšie argumenty žalobcu v odvolacom konaní odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vyporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku nastolenú stranou, je potrebné, aby bolo reagované len na podstatné a relevantné argumenty strán konania (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími irelevantnými okolnosťami prejednávanej veci, už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

11. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa

prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody žalobcu boli neopodstatnené, odvolací súd tento napadnutý rozsudok potvrdil.

12. Odvolací súd potvrdil tiež výrok o nároku na náhradu trov konania, ktorý nebol napadnutý odvolacími námietkami žalobcu a vykazuje vecnú správnosť.

13. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ustanovenie s poukazom na ustanovenie . Žalovaný bol v konaní úspešnou stranou sporu, preto mu patrí voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )