Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6CoP-45-2021.pdf
PDF · 83.12 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/45/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v právnej veci navrhovateľa: S. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX N. X - H. N., F. republika, adresa na doručovanie: O. XXX/ X, XXX XX N. XX - K., F. republika, proti matke: I. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto D. - mestská časť N., aktuálne N. R. N. N. N., K. P. XXXX/XX, XXX XX N., zastúpenej ustanovenou opatrovníčkou Mgr. Andreou Gajdošovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Čadca a maloletému dieťaťu: T. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. X. K. XXX, XXX XX J. nad J., zverenému do pestúnskej starostlivosti manželov K.. S. K. a K.. E. K., obaja bytom Ul. X. K. č. XXX, XXX XX J. R. J., zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, o zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu, v konaní o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 12Pc/22/2018-142 zo dňa 08.06.2021, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 12Pc/22/2018-142 zo dňa 08.06.2021 potvrdzuje.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh zamietol (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu (výrok II.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia odkázal na ust. § 90, § 91 a § 93 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že maloletý T. F. sa narodil XX.XX.XXXX a ako jeho rodičia sú zapísaní S. F., nar. XX.XX.XXXX a O. K., nar. XX.XX.XXXX (pozn. matka zmenila následne meno a priezvisko, ako sa uvádza v záhlaví tohto rozsudku). V zmysle zápisnice o určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov zo dňa 30.08.2013, spísanej podľa ust. § 91 ods. 2 Zákona o rodine, došlo k súhlasnému vyhláseniu na Matričnom úrade Mesta Ružomberok, kedy S. F. vyhlásil, že je otcom maloletého T. K., nar. XX.XX.XXXX, v prítomnosti matky dieťaťa O. K. a zároveň sa dohodli, že dieťa bude mať priezvisko F.. Okresný súd uplatnený nárok v aktuálnej veci posúdil podľa ust. § 93 ods. 1 Zákona o rodine a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh podaný otcom je prekludovaný, keďže došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením dňa 30.08.2013. Lehota 3 rokov na zapretie otcovstva tak otcovi uplynula dňa 30.08.2016, pričom návrh na zapretie otcovstva bol podaný až dňa 27.11.2018 (viac ako 2 roky po uplynutí určenej lehoty). Pokiaľ otec argumentoval tým, že na skutočnosť, že nie je otcom, upozorňoval už v konaní o osvojiteľnosti dieťaťa, okresný súd k uvedenému uviedol, že návrh na zapretie otcovstva bol súdu doručený až v roku 2018. Otec tiež uvádzal, že na Okresnom súde Ružomberok podal návrh na zapretie otcovstva, o čom mal svedčiť jeho list zo dňa 17.05.2014, ktorý predložil. Súd prvej inštancie lustráciami zistil, že konanie na základe spomínaného návrhu nie je na Okresnom súde Ružomberok vedené a ani také konanie vedené
nebolo. Napokon okresný súd poučil navrhovateľa v zmysle ust. § 96 ods. 1 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP“).
3. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vyhovenia jeho návrhu na zapretie otcovstva. Uviedol, že dňa 17.05.2014 už popretie otcovstva riešil a list o popretí otcovstva zaslal na súd v Ružomberku, s čím sa mal súd prvej inštancie vysporiadať. Trojročná lehota na zapretie otcovstva nemohla uplynúť, keďže túto skutočnosť začal riešiť v roku 2014, a tým aj podmienku trojročnej lehoty splnil.
4. Účastníci sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.
5. Krajský súd, ako súd odvolací [§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP], po zistení, že odvolanie navrhovateľa bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), včas (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 1 CMP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 CMP a contrario s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP ako vecne správne potvrdil.
6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
7. V rámci reakcie na odvolaciu argumentáciu navrhovateľa formulovanú v opravnom prostriedku odvolací súd uvádza, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v odvolaní, ale iba na taký, ktorý má rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostal sporný, alebo je to nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.
8. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
9. Navrhovateľ v odvolacích námietkach prioritne poukázal na skutočnosť, že otázku zapretia otcovstva už „riešil“, a to ešte v roku 2014, kedy zaslal príslušné podanie na Okresný súd Ružomberok, avšak nebola mu doručená žiadna odpoveď. Na uvedené poukázal aj v štádiu konania na okresnom súde a mal za to, že na danú okolnosť by malo byť prihliadnuté z dôvodu, že lehotu na zapretie otcovstva dodržal. S uvedeným sa okresný súd vysporiadal, keď poukázal na vykonané lustrácie, z ktorých nevyplynulo, že by otec podal v roku 2014 akýkoľvek návrh na zapretie otcovstva. Ak by takéto konanie v danom čase prebiehalo, potom by zrejme navrhovateľ uplatňoval svoje práva príslušným procesným postupom, čo by sa následne prejavilo aj v rozhodnutí dotknutého súdu. Žiadne konanie, na ktoré poukazoval navrhovateľ, však preukázateľne nebolo iniciované. Návrh na zapretie otcovstva bol voči maloletému podaný v aktuálnom konaní až v roku 2018, teda zjavne oneskorene, keďže k určeniu jeho otcovstva k maloletému T.D. došlo súhlasným vyhlásením rodičov dňa 30.08.2013 (§ 93 ods. 1 Zákona o rodine). Možno tiež konštatovať, vychádzajúc zo skutkových tvrdení navrhovateľa uvedených v návrhu na začatie
konania, že navrhovateľ už v tomto čase (t. j. ku dňu 30.08.2013) vedel o skutočnostiach, ktoré mali jeho otcovstvo vylučovať (nikdy s matkou nemal sexuálny pomer).
10. V zmysle uvedeného považoval odvolací súd závery okresného súdu za správne, vychádzajúce zo zisteného skutočného stavu veci, ktorý bol náležite právne posúdený, čo viedlo k potvrdeniu napadnutého rozsudku okresného súdu. Odvolací súd ako vecne správne potvrdil aj závislý výrok o trovách konania v napadnutom rozsudku, proti ktorému odvolateľ neprodukoval žiadnu relevantnú odvolaciu argumentáciu a ktorý zároveň plne zodpovedá právnej úprave CMP.
11. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 a § 52 CMP.
12. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 77 CMP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).
Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.