Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Co-80-2021.pdf
PDF · 122.99 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/80/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu O. O., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho v S., L. XXXX/XX, zastúpeného WEBBER LEGAL, s.r.o., so sídlom v Prešove, Duchnovičovo námestie 1, IČO: 50 680 552, proti žalovanému: ANACO FIN, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Miletičova 550/1, IČO: 47 326 786, zastúpenému JUDr. Andrej Struhár, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 51 744 775, o zaplatenie 2.534,08 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č. k. 5C/24/2019- 146 zo dňa 2.12.2020, takto
rozhodol:
M e n í rozsudok tak, že žalobu z a m i e t a.
Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Rožňava rozsudkom uvedeným v záhlaví uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.534,08 € s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.534,08 € od 8.7.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2.Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2.534,08 € s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobca skutkovo žalobu odôvodnil tým, že dňa 9.4.2014 uzavrel s právnym predchodcom žalovaného OTP Banka Slovensko, a.s. (pôvodný veriteľ), zmluvu o spotrebiteľskom úvere označenú ako Zmluva o OTP Refinanc Exprese č. 006/2009/14SU, na základe ktorej mu banka poskytla finančné prostriedky vo výške 14.800 €. Pôvodný veriteľ následne Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.12.2017 postúpil pohľadávku voči žalobcovi na spoločnosť ANACO FIN, s.r.o.. Žalovaný ako nový veriteľ predložil zamestnávateľovi žalobcu žiadosť o vykonanie zrážok zo mzdy a tento zrážky zo mzdy žalobcu vykonal celkovo v sume 2.534,08 €. Nariadeným neodkladným opatrením vo veci sp. zn. 9Csp/64/2019 Okresný súd Rožňava uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a zamestnávateľovi žalobcu uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy. Žalobca zastával názor, že postúpenie pohľadávky je neplatné, v dôsledku čoho sa plnenie, ktoré žalovaný dostal prostredníctvom zrážok zo mzdy, musí považovať za bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný povinný vrátiť. Neplatnosť postúpenia pohľadávky odvodzoval od neplatného predčasného zosplatnenia úveru, nesplnenia podmienok podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a § 92 ods. 8 zákona o bankách pre postúpenie pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy. Namietal, že pôvodný veriteľ nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa úver splácať, keď nedostatočne preskúmal jeho príjmy a výdavky. Skúmal iba výdavky na iné bankové úvery, pričom sa nezaoberal úvermi žalobcu v nebankových spoločnostiach ani inými výdavkami na potreby bežného života. Pri ich posudzovaní vychádzal iba zo
žiadosti o úver a čestného prehlásenia žalobcu o čistom príjme a tvrdené skutočnosti si neoveril. V dôsledku nedodržania odbornej starostlivosti nebol podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch oprávnený úver predčasne zosplatniť. Namietal aj nesplnenie podmienok samotného zosplatnenia, keď tvrdil, že ani výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ani oznámenie o predčasnom zosplatnení úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka mu neboli doručené. Nebola mu doručená ani výzva podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, preto právny úkon postúpenia pohľadávky považoval za neplatný. Keďže nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, žalovanému ako neoprávnenej osobe plnil bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil.
3.Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu a mal za to, že k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane nemohlo dôjsť keďže plnenie, ktoré od žalobcu prijal, bolo plnením zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie zo zmluvy o postúpení pohľadávky. V danom prípade absentuje protiprávne zmenšenie majetku žalobcu, keďže plnil záväzok z platnej úverovej zmluvy. V súvislosti s posudzovaním schopnosti spotrebiteľa úver splácať predložil lustrácie z bankového registra (SRBI), čestné prehlásenie žalobcu o čistom príjme a žiadosť o úver vyplnenú žalobcom, z ktorých bolo zrejmé, že žalobca je slobodný, zamestnaný, s čistým príjmom vo výške 1.320 €, výdavkami na iné úvery vo výške 480 € a na ostatné výdavky mu ostala suma 889 €, ktorú sumu považoval za dostatočnú na úhrady splátky úveru a nákladov bežného života Ďalej predložil doručenky, z ktorých je zrejmé, že výzvu pred zosplatnením zo dňa 2.6.2015, ako aj oznámenie o predčasnom zosplatnení úveru zo dňa 12.7.2015 si žalobca neprevzal v odbernej lehote. Skonštatoval, že to, že si žalobca nepreberá zásielky nemôže byť na ťarchu veriteľa. Podmienky pre platné postúpenie pohľadávky boli splnené, na jeho strane nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia a žalobu považoval za nedôvodnú v celom rozsahu.
4.Súd prvej inštancie na vec aplikoval ustanovenia § 53 ods. 9, § 451 ods. 1, ods. 2, § 456, § 517 ods. 1, ods. 2, § 565 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), § 7 ods. 1, § 9 ods. 1, § 11 ods. 2, § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ,,ZoSÚ“) a § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách. Zmluvu o OTP Refinanc Exprese č. 006/2009/14SU (ďalej len ,,zmluva“) posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, prijmúc záver o dôvodnosti žaloby. Uzavrel, že pôvodný veriteľ pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa úver splácať nepostupoval s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ, keď neposudzoval komplexne pomery žalobcu a spoliehal sa na tvrdenie žalobcu o jeho čistom príjme, ktorý si žiadnym spôsobom neoveril. Overoval si iba výšku čerpaných úverov a výšku mesačných splátok týchto úverov, nepreveril si však pravidelne opakujúce sa mesačné výdavky na bežné životné potreby. Na základe uvedeného potom skonštatoval, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. V súvislosti so splnením podmienok na vyhlásenie úveru za predčasne splatný súd uviedol, že na základe lustrácie v Registri obyvateľov mal za preukázaný trvalý pobyt žalovaného na adrese L. XX, preto výzvu v zmysle § 53 ods. 9 OZ a oznámenie o okamžitej splatnosti úveru doručované na túto adresu, považoval za doručené, keďže sa tieto dostali do dispozičnej sféry žalobcu, aj napriek tomu, že si ich žalobca v odbernej lehote neprevzal. Poslednú výzvu pred zosplatnením (v zmysle § 53 ods. 9 OZ) však vyhodnotil ako neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť. V predmetnej výzve pôvodný veriteľ žiadal zaplatenie dlžnej čiastky vo výške 1.765,62 €, ktorá čiastka bola vyčíslená ku dňu 31.5.2015, pričom však výška mesačnej splátky predstavovala sumu 235,19 €. Z výzvy nie je možné určiť, ktoré splátky zahŕňa vyčíslená suma a s ktorou splátkou sa žalobca dostal do omeškania, v dôsledku čoho nemohol posúdiť obsah tohto právneho úkonu. Pre neplatnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, porušenia ust. § 17 ods. 1 ZoSÚ, upravujúceho podmienky postúpenia pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je následkom neplatnosť postúpenia pohľadávky ako takej. Vzhľadom na neplatné postúpenie pohľadávky žalovaný získal bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu v žalobou uplatnenej výške, ktorá suma pozostáva z vykonaných zrážok zo mzdy žalobcu na úhradu záväzku vyplývajúceho zo zmluvy. Žalovaného tak zaviazal na vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5 % ročne od 8.7.2019 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, g/ a h/ CSP. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti postúpenia pohľadávky a vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho strane. Dôvodil, že žalobca nikdy neplnil žalovanému titulom zmluvy o postúpení pohľadávky, ale titulom jeho záväzku z úverovej zmluvy. Zároveň podotkol, že neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky nezakladá bezdôvodné obohatenie v pomere
medzi dlžníkom pohľadávky a postupníkom (teda novým, hoci domnelým majiteľom pohľadávky). Poukázal na potrebu rozlišovať účinky spojené s plnením dlžníka na postúpenú pohľadávku od samotnej zmluvy o postúpení pohľadávok, a tiež od právnych následkov takejto zmluvy. Plnenie dlžníka, poskytnuté postupníkovi znamená zánik záväzku dlžníka v rozsahu plnenia, čiže nejde o obohatenie postupníka. K takému názoru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (sp. zn. 1 Cdo/76/2007). Odvolateľ zdôraznil, že na označenú judikatúru poukázal už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s ňou bez odôvodnenia nevysporiadal. Podľa jeho názoru právne následky spojené s plnením dlžníka na postúpenú pohľadávku sa nedajú spájať s právnymi následkami neplatnosti zmluvy i postúpení pohľadávky. V zmysle OZ v prípade neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávok sú strany povinné vydať si všetko, čo si podľa zmluvy plnili, to znamená, že postupca vráti cenu prijatú za postúpenie pohľadávky, a postupník vráti právo na zaplatenie postúpenej pohľadávky v stave, v akom ju prevzal. Ak dlžník z takejto pohľadávky plnil postupníkovi po tom, čo mu postúpenie bolo oznámené alebo preukázané, záväzok dlžníka v rozsahu jeho plnenia zanikol, a postupník vráti postupcovi právo na zaplatenie pohľadávky v stave v akom ešte existuje v danom okamihu a rozdiel musí nahradiť v peniazoch, teda postupcovi musí vrátiť plnenie, ktoré od dlžníka prijal. Trval na tom, že žalobca plnil z platného záväzku na základe úverovej zmluvy, plnil na základe existujúceho právneho dôvodu, a preto v jeho prípade nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu žalovaného. Nesúhlasil ani so záverom súdu o porušení povinnosti pôvodného veriteľa postupovať s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa úver splácať, keď si údaje uvedené žalobcom neoveril, a bez ďalšieho sa na ne spoľahol. Tento záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Poukázal na § 7 ods. 2 ZoSÚ, podľa ktorého je povinnosťou spotrebiteľa uvádzať presné, úplné a pravdivé informácie potrebné na posúdenie jeho schopnosti úver splácať, preto veriteľ mal právo sa spoľahnúť na čestné vyhlásenie žalobcu o jeho čistom príjme. Tiež naznačil absurdnosť úvahy súdu prvej inštancie, podľa ktorej by sa veriteľ nemal spoliehať ani na uvádzaný počet členov domácnosti, počet vyživovaných osôb či počet detí, na overenie týchto údajov nemá veriteľ žiadnu prístupnú databázu. Zároveň overenie príjmu spotrebiteľa bez jeho súhlasu nebolo možné až do 1.5.2017(§ 7 ods. 8 ZoSÚ), teda do účinnosti novely č. 279/2017 Z. z., v roku 2014 taká možnosť pre veriteľov neexistovala. Nestotožnil sa ani s údajnou požiadavkou skúmania opakujúcich sa mesačných životných nákladov, nakoľko ani táto nemá oporu v § 7 ods. 1 ZoSÚ. Na určenie dostatočnej sumy na bežné životné náklady slúži hodnota životného minima, a to v závislosti od počtu členov domácnosti a vyživovaných osôb, práve preto tieto údaje banka už pri uzavretí zmluvy zisťovala. Ďalej poukázal na údaje vyplývajúce zo žiadosti o úver, podľa ktorých mal žalobca po uhradení všetkých záväzkov k dispozícii ešte 889 €, čo považoval za dostatočné na úhradu splátok predmetného úveru ako aj bežných životných nákladov. K neplatnosti právneho úkonu podľa § 53 ods. 9 OZ uviedol, že zákon ako jedinú obsahovú podmienku pre výzvu v zmysle tohto ustanovenia upravuje len povinnosť upozornenia na možné zosplatnenie úveru a doručenie výzvy najmenej 15 dní pred využitím práva veriteľa podľa § 565 OZ. Zákon nevyžaduje označenie splátky, ktorá zosplatnenie vyvolala, ani iné obsahové náležitosti, z uvedeného dôvodu považoval záver súdu o neplatnosti výzvy v zmysle § 53 ods. 9 za nesprávny. Na záver poukázal aj na nesprávny procesný postup súdu a porušenie princípu rovnosti strán v neprospech žalovaného, keď súd prvej inštancie doručil žalovanému podanie žalobcu zo dňa 4.11.2019 len 25 minút pred vytýčeným pojednávaní dňa 2.12.2020. Po viac ako roku sa teda žalovaný dozvedel, že žalobca podal k veci vyjadrenie a mal len 25 minút na to, aby sa s ním oboznámil. Z hľadiska princípu hospodárnosti konania a vzhľadom na to, že právny zástupca žalovaného sa na pojednávanie dostavil až z Bratislavy, nežiadal odročenie pojednávania. Na pojednávaní, po oboznámení sa predbežným právnym posúdením súdu, navrhol doplniť dokazovanie k súdom oznámeným skutočnostiam, ktorý návrh však súd prvej inštancie odmietol s poukazom na koncentráciu konania. Komplexné posúdenie popísaného postupu súdu (nedoručenie vyjadrenia žalobcu a neumožnenie vyjadriť sa k nemu viac ako 13 mesiacov, neumožnenie predložiť relevantný dôkaz navrhovaný bezprostredne a včas podľa § 153 ods. 1 CSP) sa podľa žalovaného nejaví ako správne a dodržiavajúce princíp rovnosti strán. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne, prípadne ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6.Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril a v odvolacom konaní ostal nečinný.
7.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) posúdil odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods.1 písm. b/, f/, g/ a h/ CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
8.Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.10.2021 o 10.10 hod v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie Krajského súdu v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli riadne zverejnené v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.
9.Žalovaný odvolanie odôvodnil s poukazom na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, g/ a h/ CSP.
10.Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je, „rozmeniac ho na drobné“, pomerne široký (medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.).
11.Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1,2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192,§ 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
12.Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ nie je vnímaný ako reálna vada rozhodnutia v zmysle chybného procesného postupu súdu pri zisťovaní skutkového stavu. Stav predpokladaný hypotézou tejto normy nemožno v kontradiktórnom spore ani objektívne dávať za vinu súdu, ktorý postupoval v intenciách prejednacieho princípu. Zároveň však ide o stav, keď je možné doteraz zistený skutkový stav (skutkový základ neprávoplatného rozhodnutia) aktivitou strany sporu viac priblížiť „pravde“, čím sa rozhodnutie vo veci samej môže vo väčšej miere priblížiť ideálu spravodlivého rozhodnutia. Prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s ust. § 366 písm. d/, z ktorého vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny.
13.K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti je právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne vyložil alebo napokon ak aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil, v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.
14.Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, obsahu spisu a predchádzajúceho procesného postupu súdu v konaní, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu odvolacích námietok žalovaného považuje odvolanie za dôvodné. Súd prvej inštancie síce vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy však nevyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z § 191 a nasl. CSP, z týchto dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach sporových strán. Neplatnosť postúpenia pohľadávky a vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného nesprávne právne posúdil, pričom rozsudok ani dostatočne a spoľahlivo neodôvodnil, a odvolací súd zistil pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie, porušujúce právo na spravodlivý proces.
15.Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
16.Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
17.Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
18.Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí prijal záver o porušení povinnosti veriteľa podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, a v dôsledku tohto porušenia vyvodil zákonnú sankciu podľa § 11 ods. 2 druhej vety vo forme bezúročnosti a bezpolatkovosti predmetného úveru. Takýto záver však nemá oporu v zákone ani vo vykonanom dokazovaní. Ako vyplýva z citovaných ustanovení, sankcia vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa uplatní v prípade, ak veriteľ hrubo porušil svoju povinnosť upravenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ. Za hrubé porušenie sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa a bez nahliadnutia do príslušnej databázy. V bode č. 24 odôvodnenia súd prvej inštancie spočiatku uvádza, že veriteľ zisťoval príjmy aj výdavky spotrebiteľa, a tiež lustroval iné bankové úvery a s nimi súvisiace splátky žalovaného v príslušnej databáze, vzápätí však konštatuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, ktorá sankcia je spojená len s hrubým porušením stanovenej povinnosti. Takýto záver je v rozpore so zákonom a vykonaným dokazovaním, odôvodnenie v tejto časti je zmätočné a vzájomne si odporujúce. Súd zároveň uviedol, že veriteľ si iné pravidelne sa opakujúce mesačné výdavky (životné náklady) žalobcu neoveril. K tomu je potrebné uviesť, že taká požiadavka zo znenia predmetného ustanovenia nevyplýva. Na druhej strane, preskúmaním žiadosti o úver vyplnenej žalobcom odvolací súd zistil, že žalobca sám uviedol iba záväzky z iných úverov, kreditných kariet prípadne povoleného debetu, a v kolónke ,,Iné výdavky“ neuviedol žiadne údaje. Odvolaciemu súdu potom nie je zrejmé, na základe čoho mal veriteľ overovať pravidelné mesačné výdavky na bežný život žalobcu, keď ich žalobca v žiadosti neuviedol. Odvolací súd považuje za prehnanú úvahu o tom, že by si veriteľ mal overovať výšku čistého príjmu žalobcu, aj napriek čestnému vyhláseniu žalobcu o tejto skutočnosti a zákonom uloženej povinnosti uvádzať potrebné údaje úplne, presne a pravdivo. Nie je možné, ani spravodlivé od veriteľov požadovať, aby sa stavali do úlohy ,,vyšetrovateľov“ prípadne ,,súkromných detektívov“ zisťujúc a preverujúc každý jeden výdavok spotrebiteľa, len aby neboli sankcionovaní v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ. Súd prvej inštancie tu opomenul aplikovať ustanovenie § 7 ods. 2 ZoSÚ, ktoré aj spotrebiteľovi ukladá povinnosť, a to uviesť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie jeho schopnosti splácať spotrebiteľský úver. Povinnosti veriteľa s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť splácať úver zodpovedá povinnosti spotrebiteľa uviesť všetky údaje, nevyhnutné pre také posúdenie, úplne a pravdivo, a v prípade nesplnenia povinnosti spotrebiteľom nemožno sankcionovať veriteľa za nedostatočné posúdenie schopnosti spotrebiteľa úver splácať. Záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti považuje preto odvolací súd za nesprávny a nezákonný. Podľa názoru odvolacieho súdu veriteľ postupoval s dostatočnou odbornou starostlivosťou
pri posudzovaní schopnosti žalobcu predmetný úver splácať, keď bral do úvahy príjmy, výdavky a rodinný stav žalobcu, prihliadol tiež na počet detí žalobcu, počet členov domácnosti a počet vyživovaných osôb. Zároveň vykonal lustráciu (v tom čase prístupnej) databázy Spoločného registra bankových informácií (SRBI) o stave aktívnych úverov a všetky informácie komplexne vyhodnotil. Postup veriteľa odvolací súd považuje za v súlade s § 7 ods. 1 ZoSÚ.
19.Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
20.Podľa § 53 ods. 9 ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
21.Citované zákonné ustanovenia stanovujú postup, dodržanie ktorého je nevyhnutné pre platné vyhlásenie predčasnej splatnosti plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa vykonáva v splátkach. Tento postup je založený na piatich základných podmienkach: 1. Spotrebiteľ neuhradil niektorú predpísanú splátku, 2. omeškanie s úhradou tejto splátky trvalo aspoň tri mesiace, 3. veriteľ upozornil spotrebiteľa na uplatnenie práva straty výhody splátok najmenej 15 dní pred jeho využitím, 4. veriteľ požiadal spotrebiteľa o úhradu celého zostatku dlhu naraz a 5. toto právo veriteľ využil do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Pre upozornenie v zmysle § 53 ods. 9 OZ zákon, okrem obsahovej podmienky upozornenia na postup podľa § 565 OZ a časovej podmienky uskutočnenia upozornenia najneskôr 15 dní pred využitím práva podľa § 565 OZ, nestanovuje žiadne iné obsahové ani formálne podmienky. Právne posúdenie neplatnosti poslednej výzvy pred zosplatnením zo dňa 2.6.2015, z dôvodu jej neurčitosti, preto nemá oporu v zákone. Zákon explicitne nevyžaduje uvedenie splátky, ktorá zosplatnenie vyvolala, ani špecifikáciu sumy, na úhradu ktorej veriteľ dlžníka vyzval. K takej úvahe nemožno dospieť ani extenzívnym výkladom tohto ustanovenia. Odvolací súd preto zastáva názor, že posledná výzva pred zosplatnením zo dňa 2.6.2015 spĺňa zákonné podmienky.
22.Odvolací považuje za potrebné poukázať aj na dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného, spočívajúcu v úvahe, že aj v prípade neplatného postúpenia pohľadávky (aj keď v tomto prípade bolo postúpenie platné) nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného prijatím plnenia na základe úverovej zmluvy. Postúpenie pohľadávky zmluvou v zmysle § 524 a nasl. predstavuje typickú dobrovoľnú cesiu, ktorá je prejavom autonómie slobodnej vôle zmluvných strán. V dôsledku tohto postúpenia dochádza k prevodu pohľadávky z jej pôvodného majiteľa, ako postupcu, na nového nadobúdateľa, ako postupníka. Ide o dvojstranný právny úkon bez účasti dlžníka, ktorého súhlas sa na postúpenie pohľadávky nevyžaduje, a ktorý nemusí byť o postúpení vôbec informovaný. Práva a povinnosti dlžníka zo záväzkového vzťahu nie sú v zásade postúpením pohľadávky nijako dotknuté (princíp identity pohľadávky). V prípade neplatnosti alebo zrušenia zmluvy o postúpení pohľadávky sa na právny vzťah medzi postupcom a postupníkom použijú ustanovenia o bezdôvodnom obohatení (§ 457). To znamená, že v prípade, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, postupník vráti postupcovi postúpenú pohľadávku (právo na jej zaplatenie) a postupca vráti postupníkovi odplatu, ktorú v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok za postúpenie pohľadávky prijal. V prípade ak dlžník už postupníkovi z dotknutej pohľadávky plnil a zmluva sa stane neplatnou až dodatočne, musí postupník vrátiť postupcovi aj plnenie prijaté na základe postúpenej pohľadávky. V prejednávanom prípade preto aj prípadná neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky nemá vo vzťahu k žalobcovi žiadne účinky, keďže svoj záväzok plní na základe iného právneho titulu, a to zmluvy o úvere, ktorá je platnou. Svoj záväzok by bol žalobca povinný splniť bez ohľadu na osobu veriteľa, preto zmena veriteľa je v tomto prípade irelevantná. Prípadná neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok by mala vplyv len na vzťah postupcu a postupníka, ktorí by sa v takom prípade museli vzájomne vysporiadať v zmysle ustanovenia § 457 OZ. Plnením svojho záväzku postupníkovi, dlh žalobcu v splnenom rozsahu zanikol. K uvedenému záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 28.1.2009 sp. zn. 1Cdo/76/2007 keď uviedol: ,,Otázka neplatnosti teda nie je nevýznamná, ak je predmetom sporu o neplatnosť takejto zmluvy, ako je tomu v tomto prípade, resp. ak sa požaduje (uplatňuje) plnenie, ktoré predstavuje hodnotu neuhradenej postúpenej pohľadávky; táto otázka je však úplne irelevantná vo vzťahu k účinkom splnenia pohľadávky (záväzku) dlžníkom postupníkovi. Preto ak postúpenie pohľadávky oznámil dlžníkovi postupca, prípadne dlžníkovi takéto postúpenie preukázal postupník, a dlžník záväzok splnil postupníkovi, záväzok dlžníka týmto splnením postupníkovi zaniká
aj v takom prípade, keď zmluva o postúpení pohľadávky je neplatnou alebo keď zmluva o postúpení vôbec neexistuje.“ Z uvedeného je potom zrejmé, že na strane žalovaného nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia v dôsledku prijatia plnenia bez právneho dôvodu, nakoľko žalovaný vo vzťahu k žalobcovi prijal plnenie titulom predmetnej úverovej zmluvy.
23.Uvedenú skutočnosť žalovaný namietal už v podanom odpore proti platobnému rozkazu, súd prvej inštancie však tento prostriedok procesnej obrany žalovaného v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, ani sa s ním nevysporiadal bez náležitého odôvodnenia. Odôvodnenie rozsudku preto nespĺňa atribúty riadneho odôvodnenia rozhodnutia v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Okrem toho súd prvej inštancie žalovanému nedoručil vyjadrenie žalobcu k odporu zo dňa 4.11.2019 (č. l. spisu 72) bezodkladne po postúpení veci z Okresného súdu Banská Bystrica, na ktorom sa viedlo upomínacie konanie, a neumožnil sa žalovanému k nemu vyjadriť. Predmetné vyjadrenie bolo žalovanému doručené v deň uskutočnenia pojednávania, kedy žalovaný nemal dostatok času sa s vyjadrením oboznámiť, skutkové tvrdenia žalobcu rozporovať, prípadne uviesť ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo návrhy na vykonanie dôkazov. Po oboznámení sa so skutkovými tvrdeniami žalobcu uvedenými vo vyjadrení k odporu na pojednávaní navrhol doplnenie dokazovania usmernením Národnej banky Slovenska, na podporu svojich tvrdení v súvislosti s posudzovaním bonity žalobcu, ktorému súd prvej inštancie nevyhovel. Nedostatočným a nepreskúmateľným odôvodnením rozhodnutia spolu a nesprávnym procesným postupom porušujúcim zásadu kontradiktórnosti, súd prvej inštancie porušil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces.
24.Na základe uvedených dôvodov, odvolací súd prijal záver, že žalovaným namietané odvolacie dôvody boli naplnené. Keďže neboli splnené podmienky na potvrdenie ani zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s § 388 CSP zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol.
25.O trovách konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a odvolacieho konania v plnom rozsahu.
26.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).