Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/47/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej, v právnej veci žalobkyne M. N., G. I. K. Č.. XXX, zastúpenej JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou, advokátkou, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Zimná č. 62 proti žalovanej Obci Prakovce, so sídlom v Prakovciach č. 333, zastúpenej JUDr. Monikou Meňhertovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Floriánska č. 16, za účasti intervenienta: Generali Poisťovne, a.s., so sídlom v Bratislave, zastúpenej Advokátskou kanceláriou SD LEGAL, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Žriedlová č. 3, o náhradu škody, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 15.10.2020 č.k. -290 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 1 489,16 eura s 5% úrokom od 1.5.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

P o t v r d z u j e rozsudok v prevyšujúcom vyhovujúcom výroku vo vzťahu k žalovanej a vo výroku o trovách konania.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

N e p r i z n á v a intervenientovi náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 14.489,16 eura s 5% úrokom z omeškania zo sumy 1.489,16 eura od 1.5.2017 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého. Zároveň priznal žalobkyni a štátu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobkyne titulom náhrady škody na zdraví a nemajetkovej ujmy.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že manžel žalobkyne Š. N. dňa 31.12.2016 o 9.15 hod. spadol na chodníku v obci Prakovce nachádzajúcom sa medzi obchodným centrom č. domu XXX a bytovým domom č. XXX. Chodník v tom čase bol zľadovatelý, a pri páde si manžel žalobkyne nešťastne udrel hlavu, a z toho dôvodu bol hospitalizovaný v nemocnici v Krompachoch pre mozgovolebečné poranenie, kde upadol do bezvedomia. Následne bol prevezený na hospitalizáciu do nemocnice v Košiciach a dňa 9.1.2017 späť do nemocnice v Krompachoch, kde dňa 12.1.2017 na následky závažných poranení hlavy zomrel. Z listu o prehliadke mŕtveho a štatistického hlásenia o úmrtí, príčinou smrti podľa klinického nálezu bol poúrazový opuch mozgu. Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že podľa vykonanej pitvy choroba, ktorá smrť priamo privodila, bola centrálna mozgová smrť

s prvotnou príčinou pomliaždenia mozgu s vnútrolebečným krvácaním pri zlomenine lebečnej spodiny. Ako mechanizmus smrti bol uvedený bližšie neurčený pád. Ďalej súd vychádzal z listu vlastníctva č. X katastrálneho územia K., z ktorého je zrejmé, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou parcely KN- C č. XXXX o výmere 12 714 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. Ďalej súd vychádzal zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, vypracovaného znalcom z odvetvia traumatológia, z ktorého vyplynulo, že poúrazové zmeny, a to sepsa sa podieľajú na smrti manžela žalobkyne.

4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní, výsluchom strán sporu, svedkov, listinami, dospel k záveru, že nárok žalobkyne je dôvodný.

5. Súd mal za preukázané, že k pádu manžela žalobkyne došlo na zľadovatenom chodníku vo výlučnom vlastníctve žalovanej, pričom v príčinnej súvislosti s týmto pádom došlo u neho k úrazu hlavy, nastal u neho poúrazový opuch mozgu, ktorý bol príčinou smrti. Žalovaná ako vlastníčka a správkyňa komunikácií je zodpovedná za ich údržbu a nesie zodpovednosť za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti. Uvedená zodpovednosť pre žalovaného vyplýva z ust. Skutočnosť, že 31.12.2016 žalovaná realizovala zimnú údržbu chodníkov, nedokazuje, že uvedená údržba bola urobená tak, aby bol chodník, na ktorom došlo k pádu, schodný. Podľa jeho názoru svedkovia potvrdili, že bol zľadovatelý, aj im sa pri chôdzi šmýkalo. Rovnako fotografia chodníka z 1.1.2017 preukazuje, že nebol upravený. Súd mal teda za preukázané, že žalovaná ako vlastník nehnuteľnosti a správca komunikácii, bola povinná zabezpečiť riadnu údržbu chodníka, a teda zodpovedá za vzniknutú škodu. Keďže súd mal za preukázané, že žalovaná je zodpovedná za škodu, zaviazal ju na náhradu spoločne s intervenientom, keďže sa jedná o zodpovednosť za škodu pre prípad, ktorý bola žalovaná u intervenienta poistená. Titulom nároku na náhradu škody si žalobkyňa uplatnila náklady spojené s pohrebom a zhotovením pomníka, ktoré riadne vyúčtovala a zdokladovala. Zo žalobkyňou predloženého vyúčtovania pohrebných nákladov je zrejmé, že ide o náklady, ktoré uvádza aj ust. zák. , a rovnako tak aj výška uplatnených nákladov na pomník zodpovedá nar. vlády č.

6. Za dôvodný považoval súd aj nárok žalobkyne titulom nemajetkovej ujmy v sume 13.000,- eur. Súd bol toho názoru, že žalovaná zasiahla do osobnostných práv žalobkyne, pretože je nepochybné, že smrť blízkeho človeka je najzávažnejší zásah do života a spôsobí nevratnú zmenu v živote pozostalých. Žalobkyňa žila so svojim manželom v dlhoročnom manželstve, boli si vzájomnou oporou a žalobkyňa bola odkázaná na manželovu pomoc, keďže má zlý zrak. To, že manžel žalobkyne nečakane spadol tak, že následkom pádu do dvanástich dní zomrel, znamenalo pre žalobkyňu veľkú a závažnú ujmu. Závažnosť ujmy v danom prípade súd považoval za vysokú, keďže manžel žalobkyne zomrel v dôsledku zranení pádu a jeho smrť tak bola pre žalobkyňu nečakaná, náhla. Okolnosť, pre ktorú došlo k pádu bol zľadovatelý chodník, ktorého riadnu schodnosť nezabezpečila žalovaná, a preto vzhľadom na uvedené, súd považoval sumu 13.000,- eur za primeranú, pričom táto suma aspoň čiastočne finančnou formou poskytne žalobkyni zadosťučinenia a nahradí jej aj zníženie príjmu, o ktorý smrťou manžela prišla.

7. Výrok o trovách konania vyplýva z ust. , vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v spore úspešná, preto jej súd ako aj štátu priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

8. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná aj intervenient.

9. Žalovaná v podanom odvolaní žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby žalobu zamietol.

10. V odvolaní namietala, že žalobkyňa v priebehu konania nedoložila žiadne dôkazy, ktoré by jednoznačne dokazovali, na akom mieste, akým spôsobom došlo k pádu jej manžela, resp. nepredložila dôkazy, ktoré by preukázali, že k pádu jej manžela došlo na chodníku v jej vlastníctve. V tejto súvislosti poukazuje na výpovede svedkýň, pani U. a pani G., ktoré nevedeli presne potvrdiť na akom mieste došlo k pádu manžela žalobkyne. Za rozhodujúcu skutočnosť považuje to, že v priebehu konania nebolo presne a jednoznačne preukázané, že manžel žalobkyne spadol na chodníku v jej vlastníctve, a teda je tu nedostatok vecnej pasívnej legitimácie. Taktiež poukazuje na svedecké výpovede pána N. a pána A. o tom, že predmetný chodník bol v deň údajného pádu manžela žalobkyne odprataný. Je pre ňu zvláštne, prečo ju žalobkyňa vyzvala na náhradu škody až dňa 2.3.2017, t.j. až dva mesiace po vzniku škodovej udalosti. Vyčítala súdu prvej inštancie, že sa žiadnym spôsobom nezaoberal tvrdeniami svedkov, že

manžel žalobkyne mal vo zvyku zájsť do miestneho pohostinstva na poldeci. V tejto súvislosti nepreveril ani otváracie hodiny v miestnom pohostinstve, ani žiadnym iným spôsobom si nepreveril, či v uvedený deň bolo pohostinstvo naozaj pred desiatou hodinou zatvorené. Je toho názoru, že ide o skutočnosť, ktorá má pre konanie zásadný význam, keďže manžel žalobkyne mohol spadnúť aj v dôsledku požitia alkoholických nápojov. Má za to, že nie je naplnený jeden z obligatórnych znakov vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti, nakoľko z prehľadu činnosti príslušného referátu obce Prakovce vyplýva splnenie povinnosti - odpratanie miestnych komunikácií z jej strany. Nie je teda v tomto prípade prítomný kauzálny nexus, nakoľko z jej strany nedošlo k porušeniu právnej povinnosti. Žalobkyňa počas dokazovania porušenie jej právnej povinnosti nijako nepreukázala.

11. Rovnako intervenient v odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, eventuálne zmenil tak, že žalobu zamietne.

12. V odvolaní uviedol, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by pád poškodeného nastal na chodníku vo vlastníctve žalovanej. Svedkyne, pani G. a pani U., samotný pád svojimi zmyslami nevnímali a nevedia teda potvrdiť presné miesto pádu poškodeného, pretože ako uviedli, popísali iba miesto z ktorého poškodeného zdvíhali. Miesto pádu nevie popísať presne ani svedkyňa pani N. i keď z obchodu mohla vidieť samotný pád, nemohla však presne stotožniť miesto, lebo sa k miestu pádu následne nedostavila. Z výpovede žiadneho zo svedkov podľa jeho názoru nie je možné ustáliť, že pád nastal na chodníku vo vlastníctve žalovanej, čo zakladá nedostatok vecne pasívnej legitimácie. Poukázal tiež na výpoveď svedka N., že poškodený mal zdravotný problém v zmysle trasenia rúk, poldeci mu dokonca museli nalievať do decového pohárika, aby sa neolial. Z toho vyvodil, že poškodený mal poruchy koordinácie, ktoré bezpochyby prispeli k nešťastnému pádu. Fakt, že na miesto vzniku škodovej udalosti nebola privolaná rýchla zdravotná služba, ani príslušníci policajného zboru, ktorá by miesto a príčiny vzniku škodovej udalosti objektívne a v celom rozsahu podrobne zdokumentovali. Žalobkyňa tak neuniesla dôkazné bremeno pre potvrdenie skutočností, ktoré uviedla v žalobe. K stavu chodníka poukázal na fakt, že žalovaná v deň pádu ako ani tesne pred či po danej udalosti neevidovala žiadne písomné podnety od obyvateľov obce, týkajúce sa zlého stavu chodníkov v obci. Obec vykonávala pravidelnú a dostatočnú zimnú údržbu všetkých chodníkov v obci. Z prehľadu činnosti je nepochybné, že chodníky v obci boli riadne odhrnuté a posypané aj dňa 31.12.2016. Na základe rozpisu prác vykonaných v súvislosti s údržbou obecných komunikácií, ktorým žalovaná disponuje má za to, že zo strany žalovanej nedošlo ani nemohlo žiadnym spôsobom dôjsť k porušeniu jej základnej povinnosti, a teda nie sú naplnené obligatórne predpoklady vzniku zodpovednostného právneho vzťahu.

13. Žalobkyňa však nepreukázala, aby žalovaná porušila akúkoľvek svoju povinnosť vyplývajúcu z osobitných predpisov a síce, že by nebola dodržaná riadna starostlivosť o chodníky. Práve naopak, žalobkyňu ako procesnú stranu zaťažuje dôkazné bremeno preukázania porušenia povinnosti žalovanej, čo však bez odstránenia závažných povinností doposiaľ preukázané nebolo.

14. V neposlednom rade namietal, že vo výroku súd protiprávne ho zaviazal na náhradu škody spoločne a nerozdielne so žalovanou. Žalobkyňou nikdy nebol v konaní označený za žalovaného, preto ho nemožno na splnenie povinnosti v rozsudku zaviazať, a už vôbec nie spoločne a nerozdielne so žalovanou. Je toho názoru, že pokiaľ súd zaviaže niektoré strany na plnenie spoločne a nerozdielne, nie je možné zároveň v tom istom výroku určiť, že plnením jedného zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého.

15. Žalobkyňa v písomnom podaní k podaným odvolaniam navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

16. Na základe podaných odvolaní, odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa v spojení s bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je a odvolanie intervenienta je čiastočne dôvodné.

17. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ak dospel k záveru, že k pádu manžela žalobkyne došlo na parcele KN-C č. XXXX/X k.ú. K., vlastnícky patriacej žalovanej, v dôsledku porušenia jej právnej povinnosti spočívajúcej v závade v schodnosti, ktorý následne aj správne právne posúdil ak žalobe vyhovel. Ani počas odvolacieho

konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje (okrem uloženia povinnosti zaplatiť škodu intervenientovi) a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

18. K odvolaniam žalovanej a intervenienta je potrebné uviesť, že tieto nemožno považovať za dôvodné ak vychádzajúc z názoru, že v priebehu súdneho konania nebolo presne a jednoznačne preukázané, že manžel žalobkyne spadol na chodníku vo vlastníctve žalovanej, a teda je daný nedostatok vecnej pasívnej legitimácie vo vzťahu k žalovanej.

19. Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

20. Podľa miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.

21. Podľa správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby, nimi na tento účel založené alebo zriadené.

22. Podľa správcovia miestnych komunikácií zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priechodoch pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekov ciest cez mestá a obce, miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov a na chodníkoch, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.

23. Podľa vyhlášky č. schodnosť priechodov pre chodcov na miestnych komunikáciách a na prejazdných úsekov ciest cez mestá a obce a miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov je taký stav týchto komunikácií, ktorý umožňuje bezpečnú chôdzu prispôsobenú ich stavebnému stavu, poveternostným podmienkam a ďalším okolnostiam, ktoré môže chodec predvídať.

24. Podľa vyhlášky č. závadami v schodnosti chodníkov, miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov a priechodov pre chodcov na prejazdných úsekoch ciest v zastavanom území, sú závady obdobné závadam v zjazdnosti, pokiaľ tieto závady neumožňujú bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti chodcov.

25. Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že obec ako správca zodpovedá za škody, ktorých príčinou sú závady v schodnosti na chodníkoch, okrem prípadov, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Znamená to, že zákon ukladá obciam povinnosť udržiavať chodníky v stave schodnosti, teda napríklad v zime odstraňovať nánosy snehu a ľadu.

26. V prejednávanej veci, súd pri ustálení miesta pádu poškodeného správne vychádzal zo svedeckých výpovedí O. N. a L. V., ktoré jednoznačne potvrdili miesto pádu poškodeného a jednak aj svedkyne L. U. a N. G., ktoré poškodenému pomáhali sa postaviť. Miesto pádu označené svedkyňami ako parcela KN- C č. XXXX/X k.ú. K. bola posudkom znalca identifikovaná ako parcela vo výlučnom vlastníctve žalovanej.

27. Nemožno preto súhlasiť s názorom odvolateľov, že svedkyne pani U. a pani G. nevedeli presne potvrdiť na akom mieste došlo k pádu poškodeného. Miesto pádu jednoznačne identifikovali uvedené svedkyne, ktoré pád poškodeného videli.

28. Skutočnosť, že chodník bol zľadovatený, a teda sa jednalo o závadu v jeho schodnosti potvrdili tiež svedkyne N. G., L. U. a svedok Z. K.. Skutočnosť, že žalovaná dňa 31.12.2016 realizovala zimnú údržbu na miestnej komunikácii chodníkov nespochybňuje tvrdenia svedkýň, že uvedeného dňa t. j. 31.12.2016, bol chodník zľadovatelý.

29. Žalovaná v konaní nepreukázala tvrdenie, že dôsledkom pádu poškodeného bolo aj požitie alkoholických nápojov poškodeným, a teda nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa zaoberať tvrdeniami svedka M. N.. Bolo procesnou povinnosťou žalovanej ňou tvrdenú skutočnosť preukázať.

30. Bez významu je aj žalovanej tvrdenie, že žalobkyňa ju vyzvala na náhradu škody až dňa 2.3.2017, t.j. 2 mesiace po vzniku škodovej udalosti. Je tomu tak preto, že poškodený má právo nárok na náhradu škody uplatniť kedykoľvek v priebehu plynutia objektívnej, resp. subjektívnej premlčacej doby.

31. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že správne sú závery súdu prvej inštancie o zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle citovaných zákonných ustanovení, ak neodstránila dostatočne závady v schodnosti chodníka spôsobom, ktorý by umožňoval bezpečnú chôdzu, preto v tejto časti odvolanie žalovanej a intervenienta je nedôvodné.

32. Za dôvodné považuje odvolací súd odvolanie intervenienta vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku, ktorým ho súd zaviazal zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne so žalovanou sumu 1.489,16 eura s príslušenstvom s tým, že plnením jedného zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého.

33. Tu treba súhlasiť s názorom intervenienta, že v konaní nebol stranou sporu, a preto mu nemožno rozsudkom ukladať povinnosti. V tejto časti preto odvolací súd, odvolaniu vyhovel, zmenil uvedený vyhovujúci výrok tak, že povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.489,16 eura s prísl. má iba žalovaná.

34. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. v spojení s , podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana v spore, v danom prípade žalobkyňa, preto jej odvolací súd priznal aj náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

35. Vzhľadom na to, že intervenient v konaní vystupoval na strane žalovanej, ktorá úspech v konaní nemala, trovy odvolacieho konania mu neboli priznané.

36. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).