Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoCsp-31-2021.pdf
PDF · 90.62 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoCsp/31/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Nory Tomkovej, v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 910 739, zastúpený splnomocneným zástupcom: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX F., o zaplatenie 1.002,55 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 3Csp/95/2019-79 zo dňa 08. júna 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1002,55 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.08.2017 do zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovaný je povinný nahradiť trovy konania v rozsahu 100 %.
2. Nárok žalobcu posudzoval podľa § 82 ods. 1 písm. a), ods. 3 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, § 1 ods. 14 vyhlášky č. 449/2012 Z. z., § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobca sa voči žalovanému domáhal náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená neoprávneným odberom plynu žalovaným - odberom bez uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu, v období od 13.01.2017 do 01.08.2017 na odbernom mieste F., S. XXX/XX. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že žalovaný sa proti žalobe bránil tým, že on so žalobcom nemá žiadny obchodný vzťah. Ak má žalobca nejaký dlh, tak ten si má uplatňovať u SSE-plyn, a nie voči nemu. Žalobca naňho podal trestné oznámenie za nedovolený odber, ale toto bolo zamietnuté, pretože z jeho strany nedošlo k porušeniu zákona. V roku 2013 podpísal zmluvu o dodávke plynu so SSE- plyn, od ktorej plyn odoberal až do ukončenia zmluvy. Po ukončení zmluvy mala SSE-plyn zabezpečiť odmontovanie plynomeru a ten vrátiť spoločnosti, od ktorej ho mala prenajatý. Ukončenie odberu plynu inicioval z toho dôvodu, že vykurovanie plynom bolo ekonomicky nevýhodné. V prípade, že by bol rozdiel od poslednej faktúry a stavu na meracom zariadení, mala tento rozdiel doúčtovať SSE- plyn a nie SPP. Žalovaný aj počas tzv. záverečnej reči pred vyhlásením rozsudku navrhol žalobu zamietnuť s tým, že on by nemal problém faktúru žalobcu uhradiť, pokiaľ by ju žalobca opravil, pretože on má výhrady len k tomu, že faktúru vystavil žalobca a nie SSE. Žalobca s obranou žalovaného nesúhlasil. Čo sa týka výhrady
žalovaného voči svojej aktívnej vecnej legitimácii žalobca uviedol, že v roku 2006 došlo k odčleneniu prepravných a distribučných služieb od dodávania plynu konečným spotrebiteľom. Vznikla tak firma eustream a. s., ktorá má na starosti dodávku plynu do Slovenskej republiky a vysokotlakové prepravné kapacity a firma SPP-distribúcia, a.s., ktorá má na starosti privedenie plynu ku konečnému spotrebiteľovi. SPP-distribúcia, a.s. je oprávnená vykonávať distribúciu plynu na základe povolenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Od 01.07.2007 došlo k liberalizácii trhu s plynom, čo má za následok, že na trhu pôsobí viacero dodávateľov plynu. Je rozdiel medzi dodávkou plynu a distribúciou plynu. Dodávku plynu zabezpečujú pre koncového odberateľa rôzne licencované subjekty, ktoré si koncový odberateľ vyberá podľa svojho uváženia a nemožno ich stotožňovať s distribútorom. Distribúciu plynu zabezpečuje žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete. Žalobca zmluvy o dodávke plynu neuzatváral ani neuzatvára. Žalovaný nesprávne označil žalobcu ako osobu, ktorá mala s jeho nájomníkom uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu. Prvú rovinu predstavuje nárok dodávateľa plynu z titulu uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu, kde boli účastníkmi dodávateľ plynu a odberateľ. Podľa žalobcu tu sa jedná o spotrebiteľský vzťah, v ktorom dodávateľ plynu fakturuje za dodávaný plyn odberateľovi jeho spotrebu a ten ju platí. V prípade, že za takýto plyn odberateľ neplatí, vzniká nárok dodávateľovi plynu. Druhú rovinu podľa žalobcu predstavuje postavenie distribútora plynu, t. j. žalobcu. Žalobca vo svojom systéme registruje odberné miesta a udržuje v distribučnej plynovej sieti stály tlak za účelom cirkulácie plynu v potrubnej sieti. Distribútor plynu neuzaviera a ani neuzavieral s jednotlivými odberateľmi plynu zmluvy o dodávke plynu. Do zmluvného vzťahu, ktorý existuje medzi dodávateľom plynu a odberateľom plynu distribútor nevstupuje. Distribútor je však oprávnený požadovať náhradu škody, ktorá mu vznikne v prípadoch predpokladaných zákonom, t. j. ak dochádza k neoprávnenému odberu plynu. Podľa žalobcu pokiaľ žalovaný argumentuje zmluvným vzťahom so spoločnosťou Stredoslovenská energetika a. s., s ktorou mal mať uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu, žalobca predložil aj vyjadrenie SSE zo dňa 11.09.2018, z ktorého vyplýva, že dodávateľ odstúpil od zmluvy o dodávke plynu so žalovaným s účinnosťou ku 12.01.2017. Od toho dátumu teda žalovaný odoberal plyn bez právneho dôvodu, čo má za následok okrem iného aj to, že už neodoberal plyn svojho predchádzajúceho zmluvného dodávateľa, ale plyn distribútora, t. j. žalobcu. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania konštatoval, že obrana žalovaného proti žalobe je nedôvodná. Žalovaný v zásade nerozporoval žiadne z podstatných skutkových tvrdení žalobcu - teda, že v rozhodnom období od 13.01.2017 do 01.08.2017 na odbernom mieste F., S. XXX/XX odoberal plyn bez uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu, pretože predchádzajúca zmluva o dodávke plynu, ktorú mal uzatvorenú so SSE, bola ukončená odstúpením od zmluvy ku dňu 12.01.2017. Toto potvrdil aj žalovaný, keď uviedol, že z dôvodu ekonomickej nevýhodnosti sa rozhodol ukončiť zmluvu o dodávke plynu a prejsť na vykurovanie pevným palivom. Žalovaný účinne nerozporoval tvrdenie žalobcu, že napriek tomu, že ukončil zmluvu o dodávke plynu so SSE, plyn ďalej odoberal - voči žalobe namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že odber plynu bez uzatvorenej zmluvy zákon považuje za neoprávnený odber. V prípade neoprávneného odberu plynu bol oprávnený žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete (podľa § 82 ods. 1 zákona) požadovať od odberateľa skutočnú škodu. Aktívne vecne legitimovaným na uplatnenie skutočnej škody nebol dodávateľ plynu SSE, ako tvrdí žalovaný, pretože v rozhodnom období už žalovaný nebol v zmluvnom vzťahu s týmto dodávateľom. Ako subjekt, ktorý mal možnosť uplatniť si náhradu škody v prípade neoprávneného odberu plynu preto prichádzal do úvahy len prevádzkovateľ distribučnej siete, teda žalobca. Námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bola preto nedôvodná. Žalovaný nespochybňoval ani množstvo a cenu plynu, ktoré žalobca uviedol vo faktúre, ktorou žalovanému vyúčtoval skutočnú škodu. Súd prvej inštancie preto žalobcovi priznal 926,92 eur titulom skutočnej škody, ktorá mu vznikla neoprávneným odberom plynu žalovaným. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že ich priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že nesúhlasí so stanoviskom okresného súdu. Poukázal na to, že nespochybňuje ukončenie zmluvy s dodávateľom k 12.01.2017, kedy žalobca ukončil odber plynu s odbercom. Uviedol, že podľa zmluvy medzi obidvoma subjektmi od 12.01.2017 začala plynúť výpovedná lehota tak, ako bolo napísané v dohode. Zdôraznil, že plyn prestal odoberať aj keď mal ešte stále platnú zmluvu k 01.01.2017 z dôvodu nevýhody ceny plynu a nie ako tvrdí žalobca v žalobe. Poukázal na to, že pri ňom nebol rešpektovaný postup, podľa ktorého pri každom ukončení dohody o odbere sa urobí zisťovanie na mieste odberu, a kde sa urobí aj zápis o stave plynomeru spolu s fotodokumentáciou. Preto navrhol, aby krajský súd zrušil rozsudok a vrátil vec na nové prejednanie s tým, aby si súd prvej inštancie vyžiadal doklady od SSE ohľadne zistenia, ako spoločnosť pri ukončení spolupráce s klientmi postupuje.
5. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný nespochybnil, že došlo k ukončeniu jeho zmluvného vzťahu z jeho dodávateľom plynu, ktorým bola spoločnosť Stredoslovenská energetika, a. s. Skutočnosť, že došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu bola preukázaná potvrdením zo strany spoločnosti Stredoslovenská energetika, a. s. zo dňa 11.09.2018, pričom zmluvný vzťah bol ukončený 12.01.2017. Napokon uviedol, že tvrdenia žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť nárok žalobcu. Rozsudok súdu prvej inštancie navrhol potvrdiť a žalobcovi priznať náhradu trov konania.
6. V replike sa žalovaný vyjadril, že dôkaz, ktorý žalobca predložil, označený ako „potvrdenie spoločnosti SSE, a. s. zo dňa 11.09.2018“ nedostal od súdu v dokumentoch, ktoré mu boli doručené, preto sa k nemu nevie vyjadriť. Má za to, že musí existovať relevantný doklad o kontrole stavu odberného miesta k predmetnému dňu. Opätovne žiadal zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania žalovaného v rozsahu danom ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
8. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
9. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.
10. Námietku odvolateľa týkajúcu sa tej skutočnosti, že v rozhodnom čase bol v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou Stredoslovenská energetika, a. s., s ktorou mal mať uzatvorenú zmluvu o dodávke zemného plynu, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že skutočnosť, že došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi spoločnosťou Stredoslovenská energetika, a. s. a žalovaným bola preukázaná potvrdením vystaveným zo strany Stredoslovenskej energetiky, a. s. dňa 11.09.2018. Z uvedeného potvrdenia vyplýva, že dodávateľ odstúpil od zmluvy o dodávke zemného plynu so žalovaným a s účinnosťou k 12.01.2017.
11. Neobstojí ani námietka odvolateľa spočívajúca v tom, že je potrebné zabezpečiť predloženie fotodokumentácie meradla ohľadne výšky jeho spotreby, nakoľko fotodokumentácia meradla je súčasťou súdneho spisu. Pokiaľ ide o stav meradla ku dňu začatia neoprávneného odberu, tento údaj vyplýva z potvrdenia spoločnosti Stredoslovenská energetika, a.s. zo dňa 11.09.2018, kde je uvedené, že spotreba plynu na meradle bola ku dňu zániku zmluvného vzťahu vo výške 40705 m3 plynu.
12. Odvolací súd tiež konštatuje, že ďalšie namietané skutočnosti nie sú spôsobilé spochybniť nárok žalobcu. Pokiaľ žalovaný požadoval vykonať ďalšie dokazovanie, odvolací súd má za to, že prostriedky procesnej obrany, resp. útoku bolo možné uplatniť v zmysle § 154 CSP, najneskôr do vyhlásenia, ktorým sa dokazovanie končí na súde prvej inštancie.
13. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa
prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody žalovaného boli neopodstatnené, odvolací súd tento napadnutý rozsudok potvrdil.
14. Krajský súd zároveň potvrdil aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorý vykazuje vecnú správnosť a nebol ani napadnutý odvolacími námietkami.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania má žalobca v plnom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní proti žalovanému úspešný.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)