Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/137/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Štepánikovou v právnej veci žalobcu: K. S., E. X.X.XXXX, I.: Š. XX, I., zastúpený: JUDr. Jozef Holič, advokát, Poľovnícka 4, Bernolákovo, proti žalovanému: JUDr. A. D., E. X.X.XXXX, I.: S. XX, I., zastúpený: JUDr. Andrej Huorka, Gelnická 8, Bratislava, o zaplatenie 31 500, 20 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamieta.

II. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva 100% náhrada trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojím návrhom a potom rozšíreným návrhom domáhal od žalovaného zaplatenia 33.002,89 € ( 994 245 Sk) s príslušenstvom z dôvodu, že odporca zastupoval navrhovateľa v súdnom spore, kde bol navrhovateľom DOOS, s.r.o., Švabinského 18, Bratislava. V časti istiny o sumu 1.502,69 € vzal návrh späť žalovaný a jeho právny zástupca s týmto späťvzatím súhlasil, súd v tejto časti uznesením -174 zo dňa 27.4.2012 konanie zastavil.

2. Rozsudkom - 389 zo dňa 3.11.2017 súd rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12 262,94 € s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy od 19.12.2005 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu zamietol, a o náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkyne, listinnými dôkazmi, pripojenými spismi , EX 2363/2005, .

4. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že so spoločníkom mal firmu DOOS s.r.o.. Do spoločnosti kúpili 18 miestny autobus, aby mohli podnikať. Obaja boli konateľmi aj mohli samostatne konať. Po niekoľkých mesiacoch podnikania prišla za ním súkromná firma, aby im odovzdal autobus nakoľko nezaplatili lízing za 3 mesiace, spoločník mu ale stále tvrdil, že je všetko poplatené. Išiel preto do tej lízingovej firmy, kde mu bolo povedané, že pokiaľ dlžnú čiastku zaplatí do troch dní autobus mu nechajú. To aj urobil. Potom sa spojil so svojím spoločníkom a zistil, že peniaze použil pre vlastnú potrebu a neplatil lízing. Lízing na autobus potom platil sám. Keď lízing doplatil zažaloval ho spoločník a žiadal od neho vyplatenie sumy cez milión korún. V tomto spore sa nechal zastupovať advokátom O.. D., ten ho ubezpečil, že ho bude zastupovať a že spor vyhrajú. Z banky mal doniesť všetky výpisy ako vyberal jeho spoločník, koľko z účtu firmy, avšak tieto doklady sa na súd už nedostali, aspoň predpokladá, preto súd vo veci rozhodol. Tieto listinné dôkazy vo fotokópii dal O.. D., aby ich odovzdal súdu na pojednávaní. A o tom, že bolo vo

veci rozhodnuté sa dozvedel až z listu od exekútora. Žaluje skutočne len to čo zaplatil a to náklady ktoré mu vznikli nečinnosťou žalovaného. Navrhol návrhu v plnom rozsahu vyhovieť.

5. Právny zástupca žalobcu vo svojej výpovedi uviedol: ,,My netvrdíme, že žalovaný zavinil právoplatnosť rozsudku v konaní , tam zrejme bola nesprávne vyznačená právoplatnosť príslušným súdom. My len tvrdíme, že keď si neskôr žalovaný prevzal rozsudok, mal o tom informovať klienta, teda žalobcu, čo sa nestalo a žalobca sa dozvedel o rozsudku až v exekučnom konaní. My takisto netvrdíme, že žalovaný zastupoval žalobcu v exekučnom konaní, avšak v dôsledku toho, že žalobca nevedel o rozsudku a povinnosti zaplatiť, nemohol nejakým spôsobom zabrániť exekúcii napr. tým spôsobom že by plnil. Máme za to, že v tomto konaní nie je možné skúmať, ako by dopadlo konania , v prípade že by žalovaný konal tak ako mal. Teda žalobca bol nútený zaplatiť dlh s časti v hotovosti, s časti dražbou motorového vozidla, čo bolo v priamej príčinnej súvislosti v nekonaním žalovaného. Ja by som sa ešte chcela vyjadriť keďže zostala sporná tá príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a zavinením žalovaného. Chcela by som predložiť súdu v 2 vyhotoveniach rozhodnutie najvyššieho súdu SR a taktiež rozhodnutia disciplinárnej komisie SAK Ktorá považuje tú skutočnosť že právny zástupca neprevezme rozhodnutie súdu, resp. ho prevezme avšak nepodá v zákonnej lehote odvolanie aj keď nemá od klienta uvedené že daná odvolanie podať nemá za disciplinárne previnenie. Jedno z rozhodnutí sa týka aj skutočnosti kedy nastane následne exekučné konanie a vznikne takto klientovi škoda tak ako to bolo v prípade žalobcu. V uvedených rozhodnutiach je zdôraznené že jediným správnym postupom advokáta v súlade s predpismi a zásadami upravujúcimi výkon advokácie v prípade doručenia rozsudku 1stupňového súdu v neprospech klienta za situácie keď nemá písomné stanovisko klienta k využitiu opravného prostriedku je podanie odvolania proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote. Uvedené platí aj v prípade názoru advokáta o neúspechu podaného odvolania a jeho pochybnosti o hospodárnosti a účelnosti takéhoto postupu. V prípade že žalovaný nemohol z rôznych napr. osobných alebo iných dôvodov riadne zastupovať žalobcu v konaní mal sa vzdať zastupovania a v takom prípade by bola pošta ako aj rozsudok doručovaný priamo žalobcovi ktorý by určite proti rozsudku v jeho neprospech podal riadny opravný prostriedok. Žalovaný zastupoval žalobcu v súdnom konaní mal postupovať pri jeho zastupovaní s odbornom starostlivosťou TZN. Že mal informovať žalobcu o skončení súdneho konania, tak isto mal preberať poštové zásielky a v prípade že videl že by bol spor aj po podanom odvolaní neúspešný mal o tom žalobcu informovať a v prípade že by žalobca trval na podaní odvolania mal ho tento podať. Žalobca sa však dozvedel o výsledku súdneho sporu až doručením upovedomenia o začatí exekučného konania. To že sa v zbierke disciplinárnej zbierke SAK nenachádza rozhodnutie voči žalovanému nevieme uviesť teda 100% nakoľko nemáme stanovisko SAK avšak na minulom pojednávaní boli predložené rozhodnutia kt. majú charakter konania kt. sa dopustil žalovaný a je tu podľa nášho názoru príčinná súvislosť medzi konaní resp. opomenutím konania žalovaného a vzniknutou škodou žalobcu. Trváme na podanom návrhu v plnom rozsahu, žiadame mu vyhovieť, priznať žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu nakoľko máme za to, že konaním resp. opomenutím konania žalovaného prišlo k správoplatneniu exekučného titulu na základe ktorého vznikla žalobcovi škoda.”

6. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol: ,,Z opatrnosti vznášam námietku premlčania, navrhujem, aby súd návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol. Bol problém s doručovaním rozsudku, ja potom keď som si tento rozsudok prevzal už bol právoplatný a po jeho prečítaní som zvážil, že nebudem podávať žiadosť o navrátenie lehoty, aby som zbytočne klientovi nerobil ďalšie trovy. Podľa môjho názoru som nespravil žiadnu chybu. Ja som bol v tom čase keď sa doručoval rozsudok, bol som mimo, chorý, bol som na Gemeri. V tej situácii, v ktorej som bol som na otázku náhradného doručovania pozabudol. Čo sa týkalo konania na KS, tak navrhovateľ túto pohľadávku o ktorej sa na KS konalo, uznával. My sme toto vlastne diskutovali aj na priateľskej báze, podľa toho ako rozhodne KS. Bol tam aj návrh na mimosúdne konanie, neviem v akom vzťahu boli navrhovateľ so žalobcom vtom spore, len potom nastali problémy a začali s niečím nesúhlasiť.”

7. Právny a neskôr splnomocnený zástupca žalovaného vo svojej výpovedi uviedol:,, Máme za to, že doposiaľ nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním, resp. nekonaním žalovaného a škodou. Žalovaný od začiatku žalovaného upozorňoval, že sa nezachoval voči svojmu spoločníkovi správne. Ani výsluchom svedkyni O.. S.Ú., ktorá v konaní zastupovala protistranu, nebolo preukázané, že by žalovaný ubezpečoval žalobcu, že spor vyhrajú, a že by ho odhováral od uzatvorenia mimosúdnej dohody. Žalobcu zastupoval v exekučnom konaní U.. O. M., takže on mal urobiť príslušné kroky a mohol túto vec riešiť s exekútorom, napr. dohodnúť sa na nejakých splátkach a podobne. My sme nikdy

netvrdili, že pán O.. D. pri zastupovaní pána S. niektoré veci neurobil včas, ale na jeho ospravedlnenie uvádzali, že v tom čase jeho syn, ktorý bol narkoman mu vykradol byt, prepadol ho na ulici, ako aj svoju matku, čo ovplyvnilo intenzitu zastupovania svojho klienta. V žiadnom prípade však nevidíme, príčinnú súvislosť so spôsobením údajnej škody a dokonca spochybňujeme aj samotnú škodu. Nedá sa totiž podľa nášho názoru operovať tým, že keby bol pán O.. D., predložil nejaké doklady na obranu svojho klienta, alebo by dokonca podal odvolanie dopadlo by to v prospech pána S.. Takáto domnienka nemá oporu v žiadnom zákone SR. Navyše pán S. v konaní nárok spoločnosti DOOS s.r.o. nespochybňuje, išlo tam len o výšku jeho záväzku. Zároveň chcem uviesť že som si preštudoval disciplinárne rozhodnutia SAK a to zbierku disciplinárnych rozhodnutí a nenašiel som tam žiadne rozhodnutie kt. by sa týkalo O.. D.D.. Uvádzam aj rozhodnutie ÚS SR ktoré sa týka kauzálne nexusu medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou podľa ktorého je základnou podmienkou vzniku zodpovednostnému vzťahu príčinná súvislosť medzi konaním alebo opomenutím teda porušením právnej povinnosti a následkom vzniknutou škodou a táto súvislosť musí byť nielen tvrdená resp. domnelá ale musí byť bezpečne preukázaná pričom dôkazné bremeno nesie ten kt. tvrdenie má byť preukázané teda v tomto prípade žalobca. Vzťah medzi príčinou a následkom musí byť jednoznačne preukázaný a bezprostredný teda nemožno vychádzať z toho, čo by sa napr. mohlo stať keby bolo podané odvolanie a už vôbec nie z toho že by bolo určite úspešné. Navyše príčinnú súvislosť nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou alebo tá sama o sebe je rozhodujúca. Nie je preukázané ani to, že Z.. S. výslovne požiadal pána O.. D. aby podal odvolanie v samotnom splnomocnení pre O.. D. sa o podaní odvolania nič nehovorí. Žiadame návrh v plnom rozsahu zamietnuť nakoľko nebolo predložený jediný dôkaz o tom, že by konanie alebo nekonanie advokáta O.. D. malo byť príčinou údajnej opakuje údajnej škody Z.. S.. Zavinil si to čo vyplýva ja z rozsudku KS sám tým že postupoval v rozpore zo spoločenskou zmluvou s.r.o. bez súhlasu svojho spoločníka. Podotýkam tiež ešte jednu vec že v exekučnom konaní zastupoval p. S. U.. M.. V prípade úspechu si trovy konania neuplatňujeme.”

8. Z pripojeného spisu Krajského súdu v Bratislave č. k. a to zápisnice zo dňa 3.9.2002 súd zistil, že žalovaný vo svojom prednese uznal správnosť uplatnenej výšky avšak namietol právny základ navrhol návrh navrhovateľa zamietnuť a uplatnil si aj náhradu trov konania. Ani z výpovede žalobcu nevyplynulo, že by bol s týmto návrhom súhlasil. Toto pojednávanie bolo odročené s tým, že súd uložil právnemu zástupcovi odporcu aby do spisu založil dôkazy, ktorými preukáže (zrejme tvrdenie) svojho klienta a to v lehote do 1.10.2002. Tieto doklady založené neboli. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní dňa 21.10.2002 ospravedlnil z dôvodu jeho choroby a služobnej cesty žalobcu, súčasne sa ospravedlnil, že k dnešnému dňu (18.10.2002), im banka nedoručila kópie účtovných dokladov. Na pojednávanie na deň 25.11.2002 mal žalovaný vykázané doručenie predvolania (2x) uložením na pošte. Rozsudok -80 nadobudol právoplatnosť dňa 4.2.2003 a vykonateľnosť 7.2. 2003. Žalovaný si predmetný rozsudok prevzal osobne dňa 17.3.2003. Zároveň súd zistil že žalobca udelil plnomocenstvo žalovanému dňa 3.9.2002 v tomto rozsahu: ,,Aby ma zastupoval vo všetkých právnych záležitostiach, aby vykonával všetky právne úkony, prijímal doručované písomnosti, návrhy a žiadosti, uzatváral uplatnené nároky, vzdával sa nárokov, podával opravné prostriedky a vzdával sa ich, vymáhal nároky, plnenia nárokov prijímal, ich plnenie potvrdzoval, dedičstvo odmietal alebo neodmietal, to všetko i vtedy, ak je podľa právnych predpisov nutné osobitné splnomocnenie, toto splnomocnenie dávam i v rozsahu prác i povinností podľa . Najmä ho splnomocňujem na zastupovanie v spore DOOS s.r.o., Švabinského 18, Bratislava proti K. S., Š. XX, I. o 1 139 556,80 Sk č. k. .”

9. Z exekučného spisu Ex 2396/03, 2336/2005 súd zistil, že žalobcovi bol dňa 8.8.2005 doručený exekučný príkaz EX 2363/2005-12. Zo zápisnice o dražbe hnuteľných vecí zo dňa 12.8.2005 súd zistil, že súdny exekútor vydražil osobné motorové vozidlo ŠKODA FABIA 1,4 Classic patriace žalobcovi za sumu 150.000,-Sk. Upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti č. k. EX -18 bolo doručené pani Y. S. dňa 3.10.2005 a žalobcovi dňa 3.10.2005. Listom zo dňa 28.3.2006 vrátil exekútor poverenie na vykonanie exekúcie, pretože exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky, príslušenstva a trov exekúcie.

10. Z listinných dôkazov založených v spise zo strany žalobcu súd zistil, že žalobca zaplatil súdny poplatok za konanie o námietkach proti exekúcie v sume 56.975,-Sk, jeho osobné motorové vozidlo ŠKODA FABIA 1,4 Classic bolo vydražené za sumu 150.000,-Sk. Suma 192.000,-Sk bola uhradená dňa 28.3.2006 v hotovosti do pokladne exekútorského úradu. Dňa 7.12.2005 bola do pokladne

exekútorského úradu uhradená suma 550.000,-Sk žalobcom. Dňa 1.5.2006 bol žalobcom zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 45.270,-Sk.

11. Svedkyňa O.. A. S. vo svojej výpovedi uviedla, že jeden z prvých úkonov čo urobila, že Z.. K. S. kontaktovala písomne listom v mene klienta a navrhla na uzavretie dohody s tým, že by sa zaviazal zaplatiť istú sumu peňazí, konkrétne to bolo 380.000,-Sk a nejaké úroky z omeškania od určitého dátumu. Určitým motívom prečo ho oslovila bol aj fakt, že tú vec videla právne dosť jasne. Na ten list Z.. S. vôbec nereagoval. Potom sa stretli prvý krát s Z. S. W. Z. D. pred pojednávacou miestnosťou. Potom to konanie skončilo rýchlo, bol vynesený rozsudok, nadobudol právoplatnosť, dali návrh na exekúciu.

12. Z faktúry č. 6/2003 súd zistil, že navrhovateľ faktúroval firme LEONI AUTOKABEL SLOWAKIA sumu 67.659,-Sk. Z odpovede od firmy LEONI súd zistil, že jej pracovníci sa zúčastnili zahraničnej pracovnej cesty do Rumunska v období od 14.3.2003 do 24.3.2003 v počte osôb 10. Firma LEONI zaslala súdu mená zamestnancov + cestovné príkazy.

13. Rozsudkom - 389 zo dňa 3.11.2017 súd rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12 262,94 € s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne z dlžnej sumy od 19.12.2005 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu zamietol, a o náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca i žalovaný. Uznesením č.k. -437 zo dňa 30.4. 2019 Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Súd opätovne dopočul žalobcu, ktorý vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 27.11.2020 uviedol: ,,To bolo tak najprv že ja som nečakal na žiadneho exekútora lebo naposledy sme boli na pojednávaní a ja som mal súdu doplniť nejaké veci a jednalo sa o fotokópie. z banky ktorých môj spoločník vyberal peniaze. Ja som splnil tie veci to bolo asi 45-50 fotokópií ktoré som dal Z. D. aby doložil čo som žiadal a ja som vtedy čakal na ďalšie pojednávanie a namiesto toho prišiel exekútor.´´ V ostatnom sa žalobca pridŕžal svojho doterajšieho prednesu.

15. Právny zástupca žalobcu vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 29.10.2021 uviedol: ,,Vrátim sa skutkovo do pôvodného konania na KS BA, kedy po podanej žalobe spoločnosť DOOS s.r.o. žiadala nahradiť sumu 1.129.000 korún spolu s trovami konania, ktorý rozsudok O.. Š. vyhlásila v neprítomnosti žalovaného, Z. O.. D.. V pôvodnom konaní išlo o obchodnoprávny spor medzi spoločníkmi, mojím klientom K. S. ako žalovaným a spomínanou spoločnosťou, v ktorej bol ešte spoločníkom aj konateľom pán L.. Na prvom pojednávaní boli prítomní právni zástupcovia a vykonali prednesy v zmysle vtedy platného . Odročovalo sa pojednávanie s tým, že O.. D. predloží na ďalšie, už druhé v poradí pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo bez prítomnosti, bez toho, že by bol PZ uznesenie KS nejakým spôsobom vysvetlil, doplnil alebo jednoducho oznámil, že pripravované listinné dôkazy súdu predložiť nemôže, napríklad preto, že jeho klient nedokázal vyhotovené kópie vyžiadané od banky, kde mala spoločnosť založený účet, aby tak preukázal, že na jednej strane konateľ S. nechal platiť lízingy, resp. splátky lízingu spoločnosťou a na druhej strane v iných veciach, v počte 35-50 ks na faktúry nechal preplatiť spoločnosť DOOS výlučne za náklady pre jeho osobu. Na základe tejto informácie O.. D. skonštatoval, že podaná žaloba, pokiaľ ide o vyčíslenie lízingových splátok je správna, čo vyplýva aj zo zápisnice z prvého pojednávania na KS BA. Samozrejme, pretože môj klient vedel že tak ako on, ako konateľ spoločnosti, nechal preplácať lízingovú splátku spoločnosťou, tak aj druhý spoločník a konateľ, si nechal preplácať faktúry, ktoré patrili jemu. Právnym problémom zostalo jedine to, či nebolo možné zaplatené sumy jedným a druhým konateľom účtovne zarátať, prípadne či sa vzájomne nemohli výdavky spoločnosti započítať. Preto je vysvetlené aj to, že odborne zdatný O.. D., neurobil ani náznakom krok, žeby bolo možné uzavrieť mimosúdny zmier a keďže S. bol informovaný, že majú šancu v spore uspieť, odmietol na chodbe súdu právnej zástupkyni DOOS uzavrieť dohodu, kedy PZ žiadala sumu niečo okolo 370 tisíc korún. Keďže bol vyhlásený rozsudok v neprítomnosti a S. o termíne pojednávania nevedel, v lehote asi 10 dní po prvom pojednávaní, doručil už spomínaných niekoľko desiatok listinných dôkazov, ktoré získal z banky, kde DOOS mala svoj účet. Písomnosti doručil svojmu PZ, O.. D.. Nikdy sa nestalo, žeby O.. D. robil túto skutočnosť spornou, až potom, keď zastupoval O.. D. tu prítomný O.. G., ktorý predložil O.. D. vlastnoručne podpísané čestné prehlásenie v tom znení, že som neprevzal žiadne relevantné doklady od pána S., týkajúcich sa sporu DOOS s.r.o., č.k. . a z toho dôvodu som ich ani nemohol založiť do spisu. Čestné prehlásenie je dátumované dňom 20.9.2017 a ja len toľko, že

išlo o obdobie po 16-tich rokoch. Opakujem, dovtedy nebolo pretraktované a sporné, žeby tieto doklady alebo vôbec nejaké doklady O.. D. prevzal. Napriek tomu, že boli rozsudky zrušené, si dovolím poukázať na to, že v podstate je jedno, či O.. D. dostal doklady, alebo ich od S. nedostal, pretože uznesenie KS BA znelo tak, že sa pojednávanie odročuje za účelom, aby žalovaný predložil súdu všetky doklady, ktoré s vecou súvisia a dnes by malo byť všetkým jasné, že mohlo ísť len o doklady, ktoré by preukazovali, že aj druhý spoločník a konateľ si nechal preplatiť „svoje vlastné“ faktúry spoločnosťou DOOS s.r.o. Ak totiž nemohol naplniť uznesenie O.. D., napriek posmešku zo strany O.. G., ktorý taktiež z ostatného pojednávania v r. 2020 nepredložil ním ponúknuté stanovisko alebo rozbor, hoci to súdu sľúbil, bolo treba prihliadnuť na to, že súd pod vedením O.. Š. ani nemal inú možnosť, ako žalobu v celom rozsahu priznať a až na poslednú korunu K. S. zaviazať na jej zaplatenie do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. To že vo vyhotovení rozsudku bola vyčíslená suma trov konania, sa mi nepodarilo ustáliť, kedy PZ DOOS doložila KS rozpis úkonov a vyčíslenie trov. Ani to nie je v merite tejto veci nijako relevantné, iba to malo za následok, že zostal právoplatný rozsudok KS, povýšený istiny o cca 93 tisíc korún. Opäť nie je sporné, že došlo k uloženiu zásielky rovnopisu rozsudku na pošte a tu by som sa stotožnil s názorom odvolacieho súdu, ktorý zrušoval rozsudok a j preto, že u advokátov nebolo súdnou praxou bežné a zaužívané, aby bol rozsudok správoplatnený fikciou doručenia. Z pohľadu zavinenia a porušenia si povinnosti advokáta, podľa zákona 126/2000 § 26, náhrada škody ktorá nastúpila okamihom, kedy bolo začaté exekučné konanie nijako neovplyvňuje a absolútne nepripúšťa úvahu, že O.. D. už v exekučnom konaní už Sabola nezastupoval a iné skutočnosti, hlavne v tom, že však aj keby rozsudok prevzal, nebol by podával odvolanie, lebo bolo jasné žeby odvolanie bolo neúspešné. Aj s tým súhlasím, že ak by bol O.. D. potom , čo si v marci prevzal osobne rozsudok na súde oznámil túto skutočnosť S. a ak by sa mu ho podarilo presvedčiť, že odvolanie podať netreba, tak by sme tu skutočne nesedeli. Je množstvo rozhodnutí disciplinárnej komisie SAK, ani ich nemienim citovať, lebo je absolútne jasné, že ak advokát nedoručí rozhodnutie konečné svojmu klientovi, nemôže urobiť záver, že sa odvolávať nebude, lebo je úplne prirodzené, že ak bol vyhlásený takýto rozsudok, žeby S. nebol dal pokyn O.. D. odvolanie podať. Tu je porušenie povinnosti advokáta, tu nastupuje ústavná, ale aj zákonná objektívna zodpovednosť za výsledok a je úplne bez významu, či by po podanom odvolaní došlo k zmene rozsudku, a teda došlo k inému výroku ako bol v tomto prípade správoplatnený. Myslím si, že po toľkých dokazovaniach by dnes malo byť jasné, že S. sa o právoplatnosti rozsudku dozvedel od exekútora a dokonca nevedel presne označiť meno, ktorý exekúciu viedol pred JUDr. Sobolovským. Nepamätal si meno JUDr. Krišku. Aj to, že S. si nepamätal svedčí o tom, že jeho PZ ani náznakom neovplyvňoval, nepôsobil na vyjadrenia S., hoci vedel, že protistrana reaguje na každé tvrdenie buď doplnením dôkazu a keď sa dôkaz doplnil, tak iba s potvrdením, že bolo lžou, alebo klamstvom, žeby bol osobne rozsudok S. doručil, pretože tam uvedené dátumy sme zistili, že bol v Rumunsku a nemohol sa reálne s O.. D. stretnúť. Museli sme, a podľa mňa sme neboli dôslední v tom, a to prosím o ospravedlnenie môjho zamerania špecifikovaného v trestnom konaní, že sme poukazovali na dôkazy v konaní vo veci na KS a nežiadali sme založiť zápisnicu ako dôkaz, že O.. D. po odročení pojednávania za účelom predloženia listinných dôkazov, žiadne listinné dôkazy súdu nepredložil, nepožiadal o doručenie, aby “donútil“ S. výpisy z účtov predložiť, aj keď mi tvrdíme, že ich už dávno fyzicky v rukách mal, jednoducho neprevzal termín pojednávania, nechal termín uložený na pošte a jednoducho nechal súd rozhodovať bez predloženia dôkazov, ktoré jediné a ja tvrdím s absolútnou istotou, by malo za následok priznanie výšky, na ktorú bol S. zaviazaný. Keď potom exekútor Sobolovský osobne navštívil povinného, tento sa dozvedel o právoplatnom exekučnom titule a dozvedel sa, že bola podaná námietka, podpísaná Sabolom, o ktorej samozrejme bolo rozhodnuté a bolo jasné, že o námietkach sa nepreskúmava právoplatný exekučný titul. Výška škody je teda jednoznačná, presná a oproti výroku rozsudku je navýšená o trovy exekútora, vrátane jeho exekútorských nákladov. Nikdy a nechápem dodnes, prečo strana žalovaná opakovane sa domáha zisťovania odkedy v exekučnom konaní nastúpil U.. M., odkedy začal zastupovať O.. G., pretože škoda vznikla začatím exekučného konania podľa zákona 233/90 Zb. Je bez záujmu a predmetu zisťovať, prečo exekútor vykonal osobnú návštevu a pri osobnej návšteve okamžite zablokoval osobné motorové vozidlo a prijal vtedy finančnú hotovosť, ktorá bola samozrejme zarátaná do výkonu exekúcie. Je nespočet judikátov, ktoré hovoria o objektívnej zodpovednosti mandatára alebo advokáta a mám za to, že prečítaním zápisníc z hlavného pojednávania na KS som odstránil doterajšie nepredloženie dôkazu o zavinení, ktorá bola v príčinnej súvislosti s výrokom rozsudku KS, ktorý bol škodou a je absolútne nezaujímavé, či by iný advokát po vyznačenej právoplatnosti rozsudku cestou dovolania, mimoriadneho dovolania alebo navrátením lehoty na podanie odvolania, tento nešťastný rozsudok dokázal zmeniť. Teda tým, že sa nezúčastnil pojednávania a nepredložil listinné dôkazy, tým že neprevzal rozsudok KS, nemohol využiť prípadné odvolanie, ktoré nebolo na jeho svojvôli ale bolo jediným právom klienta K. S.. To že som uvažoval v priebehu konania a priznal, že aj preto, že išlo o kolegu a hľadal som akési

morálne alebo matematické započítanie, mám za to, že som urobil chybu. Tým som dal za pravdu O.. G., že som takýmto spôsobom v podstate preťahoval konanie. Žiadna alternatíva, žiadne úvahy o tom, že nie zavinením D. bol zaviazaný S. k náhrade 1.200.000 korún sú bezvýznamné a v žiadnych judikátoch, ktoré som prelistoval, som takúto úvahu ani len nenašiel a žiaden NS ani ústavný súd sa s takouto procesnou obranou nikdy nestretol. Preto žiadam, aby súd prvého stupňa vyhlásil rozsudok tak, ako bol žalovaný a upravený. Aby sa neprihliadlo na to, že existovala pred podaním žaloby firmou DOOS nižšia ako 500 tisíc korún, aby sa neprihliadlo na to, že Sabol odmietol uzavrieť mimosúdnu dohodu, pretože ak by bol O.. D. presvedčený o právnom nároku DOOS, tak by musel po odročení pojednávania a po obdržaní „započítateľných„ položiek on začať konanie o mimosúdny zmier, prípadne schválenie dohody súdom. On však na pojednávanie nedošiel, nepredložil jeden jediný argument, ktorý by podanú žalobu akýmkoľvek spôsobom spochybnil. Žiadam aj priznať trovy konania v plnom rozsahu.´´

16. Splnomocnený zástupca žalovaného sa na pojednávaní konanom dňa 29.10.2021 v plnom rozsahu pridŕžal svojich doterajších vyjadrení, navrhol žalobu zamietnuť a priznať trovy konania.

17. V zmysle /1 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

V zmysle /1, 2 právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

V zmysle /1, 2, 3 každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

V zmysle /1, 3 uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

V zmysle /1, 2, /1, 2 zák. komerčný právnik je pri poskytnutí právnej pomoci povinný zachovávať Ústavu a ostatné zákony, ako aj iné všeobecne záväzné právne predpisy a v ich medziach sa riadiť príkazmi klienta. Komerčný právnik je povinný chrániť práva a oprávnené záujmy svojho klienta, konať pri tom čestne a svedomite, dôsledne využívať všetky zákonné prostriedky a uplatňovať všetko, čo podľa svojho presvedčenia a príkazu klienta pokladá za užitočné. Komerčný právnik zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci. Za škodu spôsobenú klientovi zodpovedá aj vtedy, ak bola škoda spôsobená v súvislosti s poskytnutím právnej pomoci jeho zástupcom alebo jeho pracovníkmi, zodpovednosť týchto osôb podľa občianskoprávnych alebo pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Komerčný právnik sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať.

V zmysle ods. 1, 2 ods.1 Komora zriadená podľa tohto zákona je právnym nástupcom Slovenskej advokátskej komory a Komory komerčných právnikov Slovenskej republiky zriadených podľa doterajších predpisov. Ods.2 Majetok Slovenskej advokátskej komory a majetok Komory komerčných právnikov Slovenskej republiky zriadených podľa doterajších predpisov prechádza k 1. januáru 2004 na komoru zriadenú podľa tohto zákona.

V zmysle /1, 2, 3, 4, 5 Ods.1 Advokát zapísaný do zoznamu advokátov vedeného podľa doterajších predpisov a komerčný právnik zapísaný do zoznamu komerčných právnikov vedeného podľa doterajších predpisov je advokátom podľa tohto zákona. Komora ich zapíše do zoznamu advokátov bez žiadosti. Ich oprávnenie na poskytovanie právnych služieb do okamihu zápisu do zoznamu advokátov nie je týmto zákonom dotknuté. Ich doterajšia činnosť sa na účely osobitných predpisov považuje za činnosť advokáta. Ods.2 Advokátsky koncipient zapísaný

do zoznamu advokátskych koncipientov vedeného podľa doterajších predpisov a právny čakateľ komerčného právnika zapísaný do zoznamu právnych čakateľov vedeného podľa doterajších predpisov sú advokátskymi koncipientmi podľa tohto zákona. Komora ich zapíše do zoznamu advokátskych koncipientov bez žiadosti. Ods.3 Advokátska skúška zložená podľa doterajších predpisov a odborná skúška komerčného právnika zložená podľa doterajších predpisov sa považuje za advokátsku skúšku podľa tohto zákona. Ods.4 Prax advokátskeho koncipienta vykonávaná podľa doterajších predpisov a prax právneho čakateľa a komerčného právnika vykonávaná podľa doterajších predpisov sa považuje za právnu prax advokátskeho koncipienta podľa tohto zákona.Ods.5 Advokát, ktorý bol ako komerčný právnik zapísaný do zoznamu advokátov podľa odseku 1, nemusí vykonávať obhajobu v trestnom konaní skôr, ako po uplynutí troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

18. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný ako komerčný právnik bol žalobcom dňa 3.9.2002 splnomocnený, aby ho zastupoval v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave. Uznesením zo dňa 3.9.2002 mu bolo uložené založiť do spisu listinné dôkazy, ktorými preukáže tvrdenie svojho klienta a to v lehote do 1.10.2002. Pojednávania dňa 21.10.2002 sa nezúčastnil zo zdravotných dôvodov a ospravedlnil aj žalobcu z dôvodu služobnej cesty. Pojednávania dňa 25.11.2002 sa nezúčastnil, doručenie predvolania mal vykázané uložením na pošte. Na tomto pojednávaní súd rozhodol rozsudkom. Rozsudok bol žalovanému doručený uložením na pošte. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 4.2.2003 a vykonateľnosť 7.2.2003. Žalovaný si právoplatný rozsudok prevzal dňa 17.3.2003. Žalovaný založil do spisu potvrdenie o tom, že dňa 18.3.2003 odovzdal žalobcovi Rozsudok Krajského súdu Bratislava č. k. . Tento listinný dôkaz bol vyvrátený predloženým listinným dôkazom založeným do spisu žalobcom, ktorý vystavila firma LEONI AUTOKABEL SLOWAKIA nakoľko podľa tohto listinného dôkazu sa žalobca nachádzal v období od 14.3.2003 do 24.3.2003 v Rumunsku. Skutočnosť, že žalobca bol v tom čase v Rumunsku potvrdili vo svojich čestných prehláseniach aj p. W. W. Z.. M.. Súd preto nespochybnil výpoveď žalobcu v tom smere, že žalovanému podpísal viacero prázdnych papierov. A ako vyplynulo z týchto vyššie uvedených dôkazov žalovaný nemohol žalobcovi vtom čase ako je uvedené na potvrdení ,ktoré založil do spisu odovzdať predmetný rozsudok, nakoľko žalobca bol 18.3.2003 mimo územia SR, nachádzal sa v Rumunsku a to v dňoch 14.3.2003 až 24.3.2003. Zo spisu Krajského súdu v Bratislave súd zistil, že po tom, čo si žalovaný prevzal právoplatný rozsudok, nepožiadal o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania. Samotný žalobca vo svojej výpovedi tvrdil, že listinné dôkazy požadované Krajským súdom dal žalobcovi vo fotokópii, aby ich odovzdal na pojednávaní. Žalovaný založil do spisu svoje čestné prehlásenie zo dňa 20.9.2017 v ktorom uviedol že neprevzal žiadne relevantné doklady od pána S. J.ýkajúce sa sporu DOOS s.r.o. proti K. S. č.k. a z toho dôvodu ich nemohol založiť do spisu. Žalobca okrem tvrdenia tejto skutočnosti vo svojej výpovedi existenciu predmetných listinných dôkazov iným spôsobom nepreukázal. Ak ozaj doručil žalovanému tieto listinné dôkazy vo fotokópii mal by logicky disponovať originálom a tento dať súdu k nahliadnutiu aby tak preukázal svoje tvrdenie. Keďže existencia týchto listinných dôkazov preukázaná nebola mal súd za to ,že výsledok konania vo veci by za takejto situácie zostal s najväčšou pravdepodobnosťou rovnaký. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí okrem iného uvádza: ,,Všeobecne treba uviesť, že zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie ( ) je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť. Táto zodpovednosť je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch predpokladov: a/ činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody.” Žalobca v samotnom návrhu podanom na súd poukázal že, nemal vedomosť o tom, že dňa 25.11.2002 bol vynesený rozsudok a na jeho neopísateľné prekvapenie dňa 18.7.2005 k nemu zavítal exekútor k výkonu exekúcie a vidiac jeho veľké prekvapenie predložil mu exekútor Uznesenie , v teň deň sa prvý krát dozvedel , že je povinný uhradiť sumu 1 305 876,80Sk. Vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 27.11.2020 žalobca ešte uviedol:,, To bolo tak najprv že ja som nečakal na žiadneho exekútora lebo naposledy sme boli na pojednávaní a ja som mal súdu doplniť nejaké veci a jednalo sa o fotokópie. z banky ktorých môj spoločník vyberal peniaze. Ja som splnil tie veci to bolo ais 45-50 fotokópií. ktoré. som dal pánovi. D. aby doložil čo som žiadal a ja som vtedy čakal na ďalšie pojednávanie a namiesto toho prišiel exekútor.´´

V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti právny názor KS v Bratislave uvedený v bode 30. Uznesenia č.k. -437 kde KS jednoznačne uviedol: ,,Súd prvej inštancie tiež dospel k nesprávnemu

záveru, že nekonanie žalovaného malo za následok, že žalobca nevedel o existencii právoplatného rozhodnutia, ktoré sa zároveň stalo aj exekučným titulom, nemohol dobrovoľne pristúpiť k úhrade istiny s príslušenstvom, ku ktorej bol zaviazaný právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , ale o tejto skutočnosti sa dozvedel až po tom, čo mu exekútor doručil dňa 8.8.2005 exekučný príkaz EX 2363/2005-12. Prevzal tak len toto tvrdenie žalobcu bez ďalšieho zistenia, kedy sa žalobca skutočne o tom, že mu mala vzniknúť škoda. Z pripojeného exekučného spisu pritom vyplýva, že žalobca podal námietky voči exekúcii dňa 14.7.2003, ktoré jeho námietky proti exekúcii boli zamietnuté uznesením zo dňa 22.4.2005, Krajská prokuratúra dňa 17.9.2003 nevyhovela jeho podnetu na podanie mimoriadneho dovolania postúpeného jej 18.4.2003. Preto, odvolávanie sa žalobcu na to, že by mu škoda nemusela vzniknúť, keby bol vedel o povinnosti mu uloženej predmetným rozsudkom, mohol aj dobrovoľne plniť, je nielen v rozpore s tým, že žalovaný nepodal odvolanie, ale aj v rozpore s tým, že nemohol dobrovoľne pristúpiť k úhrade istiny s príslušenstvom, ku ktorej bol zaviazaný právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , pretože o tejto skutočnosti sa dozvedel až po tom, čo mu exekútor doručil dňa 8.8.2005 exekučný príkaz EX 2363/2005-12.´´

Z pripojeného exekučného spisu súd zistil, že exekúcia sa viedla pôvodne pod č.k. Ex 2396/03 a neskôr pod č.k. Ex 2363/05.Prvým exekútorom v tomto konaní Bol súdny exekútor JUDr. Peter Kriško, ktorý dňa 30.4.2003 vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 30.6.2003. Dňa 14.7.2003 boli súdnemu exekútorovi doručené námietky žalobcu proti exekúcii. Prílohu k týmto námietkam tvoril Podnet na podanie mimoriadneho dovolania.

19. Súd vzhľadom k tejto skutočnosti prihliadol na vyššie citované zákonné ustanovenia a žalovaným vznesenú námietku premlčania, nakoľko dospel k záveru že žalobca podal žalobu po uplynutí premlčacej lehoty. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

20. O trovách konania rozhodol súd podľa /1 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje žalobca. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa nerozlučné spoločenstvo podľa . V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa . Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa

prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Podľa , , ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa náhrady trov konania jedného z nich. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia () (ďalej len "oprávnený"). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (, Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ). Proti tomuto rozsudku žalovaný odvolanie podať nemôže, nakoľko splnomocnený zástupca žalovaného sa tohto práva vzdal písomne do zápisnice súdu na pojednávaní.