Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B2-3T-93-2020.pdf
PDF · 97.18 KB
Case nature
Area
Subarea
B2-3T/93/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudcom A.. Q. U., PhD. v trestnej veci obžalovanej T. Z., pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.11.2021 v Bratislave, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku sa obžalovaná:
T. Z., H.. XX.XX.XXXX N. R. R., R. C. C. XXXX/X, Bratislava oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II, č.k. XPv XXX/XX/XXXX zo dňa 28.08.2020 pre skutok, ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe že, od dňa 30.03.2007 na Notárskom úrade JUDr. S. E., so sídlom Z. H. XX N. C., pri uzatváraní „Zmluvy o úvere“, ktorá bola podmienená „Zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti“, týkajúcej sa bytu Č.. X na X. S. na V. C., K. Č. XXXX, N. Č.. X, C., S. N. Z. C., H.. XX.XX.XXXX, sfalšované splnomocnenie v mene jej manžela A. Z. týkajúce sa oprávnenia konať aj za jeho osobu vo všetkých právnych úkonoch súvisiacich s uvedenou nehnuteľnosťou, na základe ktorého poskytol obvinenej T. Z. finančnú pôžičku v dvoch splátkach v celkovej výške (2.850.000,- Sk), t. j. 94.602,66 €, čím tak veriteľa Z. C. uviedla do omylu, pretože bez tejto zábezpeky by obvinenej neposkytol vyššie uvedenú finančnú pôžičku a neskôr, keď nevedela poskytnuté finančné prostriedky vrátiť a predmetný C. na C. X N. C. bol v zmysle zmluvy prevedený na osobu veriteľa, podala obvinená T. Z. na Okresný súd Bratislava V civilnú žalobu pre neplatnosť úkonu, na základe ktorej dospel súd k záveru o neplatnosti napádaných zmlúv a všetkým na to nadväzujúcich kúpnych zmlúv a rozsudkom Okresný súd Bratislava V T. M. XX.XX.XXXX, K.. T.. XXC/XXX/XXXX, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.03.2019, sp. zn. 4Co/191/2017 určil ako vlastníkov predmetného bytu obvinenú T. Z. a jej manžela, pričom v dôsledku uvedeného konania spôsobila škodu osobe A. E., ktorý predmetný byt bez zaťaženia ťarchou zakúpil od predošlého vlastníka ako posledný dobromyseľný nadobúdateľ, čím vznikla škoda poškodenému A. E., H.. XX.XX.XXXX, R. C. C. - E. N., N. N. XXC/XXX/XXXX, N. K. K. Q. E. K. N. C. T. M. XX.XX.XXXX, K.. T.. XCo/XXX/XXXX určil ako vlastníkov predmetného bytu obvinenú T. Z. a jej manžela, pričom v dôsledku uvedeného konania spôsobila škodu osobe A. E., ktorý predmetný byt bez zaťaženia ťarchou zakúpil od predošlého vlastníka ako posledný dobromyseľný nadobúdateľ, čím vznikla škoda poškodenému A.H. E., nar. XX.XX.XXXX, R. C. C. - E. N., N. N. XX.XXX,XX €., T. M., Ž. R. K. H. A. R. Č..
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodený A. E., H.. XX.XX.XXXX odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
O d ô v o d n e n i e:
Okresný prokurátor pre Bratislavu II podal dňa 31.08.2020 obžalobu na T. Z. pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s tým, že samosudca túto obžalobu preskúmal, oboznámil sa s listinným materiálom a nezistiac žiadne prekážky na jej základe a na základe spisového materiálu rozhodol o nariadení hlavného pojednávania.
V úvode hlavného pojednávania prokurátor zotrval na podanej obžalobe, ktorú predniesol zhodne s písomne podanou, súčasne vylúčil možnosť uzatvorenia dohody o vine a treste, následne obžalovaná po poučení podľa zákonného ustanovenia § 34, § 121 a § 257 Tr. por. urobila vyhlásenie, že zo spáchania žalovaného skutku je nevinná, na ktorom základe bolo pristúpené k vykonaniu samotného dokazovania, v rámci ktorého boli vyslúchnutí obžalovaná, K. - A. Z., A. E., Q. O. B. Z. C., pričom súd sa oboznámil aj s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Po dôkladnom vyhodnotení dôkazov v intenciách ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd ustálil skutkový stav veci tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
X. T.. Z. na hlavnom pojednávaní ku skutku vypovedala, že peniaze mala, keďže jej manžel robil na lodi s tým, že peniaze rozpožičala, pričom jej povedali, že to vybavia pôžičkou cez banku. Išlo ešte o pôžičku, keď boli slovenské koruny, čiže nejaký rok 2006, 2007. S pôžičkou jednala s pani Q. B. B. K. H. X., ktorým mala zaplatiť 150.000 Sk za vybavenie. Potom prišla nejaká pani, ktorá jej vymerala byt a tá bola spojená s S. C.. Potom šli do nejakej budovy pri moste SNP. Tam boli všetky tie ženy, ktoré spomínala. Tá pani, ktorá bola spojená s pánom C. vyplnila nejaké papiere. Ona mala už všetko vybavené, bol tam notár, papiere boli už vypísané a obžalovaná to tam len podpísala. Podpísala aj záložnú zmluvu. Podpísala vlastne manžela. Obžalovaná uviedla aj to, že pani Q. sfalšovala papiere, nejaké pečiatky. Dostala 850.000 Sk a ďalších 150.000 Sk dala tej pani, ktorá ju nakontaktovala. Obžalovaná ďalej uviedla, že pánovi C. v splátkach po 50.000 Sk vrátila celkovo 250.000 Sk. Následne keď tieto peniaze vrátila, tak asi pol roka na to prišli dvaja muži (O. s E.), s tým, že oni sú noví majitelia bytu. Obžalovaná na to volala pánovi C. s tým, že čo to má znamenať, na čo jej on povedal, že on ten byt predal a že s Bratislavou nechce mať nič spoločného. Obžalovaná uviedla aj to, že ten úver brala bez vedomia jej manžela. Byt bol najprv napísaný na pána C., potom z pána C. na pána O. a z O. na pána E.. Peniaze vracala vkladom na účet, resp. na adresu. Obžalovaná záverom uviedla, že návrh na Okresný súd Bratislava V dával JUDr. Č.. Konanie súdu skončilo v jej prospech. JUDr. Č. jej povedal, aby podala návrh na súd kvôli úžere. Oni chceli len to, aby odišla z bytu. Na výzvu obhajcu obžalovaná uviedla, že vedela, že o byt príde, keď nebude splácať splátky. Nechcela nikoho podviesť. Na výzvu samosudcu obžalovaná uviedla, že pôžičku nesplácala. Pôžičku milión korún potrebovala na vyplatenie dlhov. Uviedla aj to, že nepodnikla žiadne kroky voči tým, čo si od nej požičali peniaze. Požičala si 700.000 Sk. X. T. Z. v prípravnom konaní k veci vypovedala, že s manželom ku dňu výsluchu (21.02.2020) nefigurujú ako vlastníci sporného bytu a z tohto titulu je trestného stíhanie neopodstatnené, nakoľko nebolo preukázané, že by došlo ku škode na cudzom majetku.
K. A. Z. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo nevypovedať v zmysle § 130 Tr. por..
K. A. E. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že od kamaráta Q.. O. kúpil 3-izbový byt v Petržalke. V čase, keď sa tam chcel nasťahovať tam bývala obžalovaná. Snažili sa ich vysťahovať, niekoľko krát to riešili občianskoprávnym konaním, kde ho zastupoval pán JUDr. B.. Byt kupovali asi za sto tisíc eur. Byt pred kúpou nevidel, veril kamarátovi Q.. O., ktorý podnikal v Nitre. Spravila sa kúpna zmluva a až keď prišiel na byt tak zistil, že tam sú problémy. Predmetný byt kúpil pán O. od pána C. a následne ho predal svedkovi. Na výzvu obhajcu svedok uviedol, že na okolnosti si už nepamätá presne, keďže to je už 10 rokov. Vedel len to, že keď byt kúpil a keď sa chceli nasťahovať, tak bola tam tá pani (obžalovaná). Pán Č. ich do bytu nepustil. S pánom O. sú dlhoroční kamaráti. Nepamätá si, či mu pán O. povedal, že tam býva obžalovaná. Vedel len to, že predchádzajúci majiteľ má veci, nevedel, že nastanú problémy s vysťahovaním. Vymenili zámky, volali s policajtov, ale obžalovaná sa odmietla odsťahovať. Snažili sa to riešiť civilným konaním a až následne podali trestné oznámenie. Bola tam aj exekúcia od doktora B.. Svedok ďalej uviedol, že dňa 09.03.2009 kupovali byt, pričom dňa 26.5.2008 bola podaná žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy (o tomto nemal vedomosť). Išlo o žalobu medzi pánom O. a obžalovanou. Svedka zastupoval JUDr. A. B.. Nemá vedomosť o tom, že by pán O. bol v nejakom súdnom konaní ohľadne toho bytu. Svedok ďalej uviedol, že pána C. v tom čase nepoznal. Obžalovanú taktiež nepoznal. Byt si chcel nechať alebo predať, bola to výhodná kúpa. V tom čase bol vlastníkom dvoch bytov. Svedok záverom uviedol, že je možné, že na byte ostali exekúcie, nakoľko odišiel zo Slovenska kvôli osobným problémom.
K. Q. O. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že byt nadobudol kúpnou zmluvou. Chcel sa aj s dcérou presťahovať z Nitry do Bratislavy, nakoľko ju mal v opatere. Byt kúpil od pána C.. Byt predtým nevidel. Kúpna zmluva bola podpísaná asi v Novej Bani. Svedkovi kúpnu zmluvu vypracoval právnik, neboli tam ťarchy. Nespomína si za akú cenu ho nadobudol. Byt zaplatil v hotovosti. Potom keď išiel na ten byt tak tam bola obžalovaná, ktorá mu povedala, že si požičiavala peniaze a vtedy sa dozvedel to pozadie toho celého a odvtedy s tým mal len patálie, chodili po súdoch. Svedok nemal v čase kúpy vedomosť, že tam býva obžalovaná, lebo tam predtým nebol. Myslel si, že byt je voľný. Na súde boli pojednávania ohľadom vypratania. Byt predal pánovi E. po pol roku. Pánovi E. to spomínal, vedel zhruba o čo ide. S obžalovanou komunikoval len na súde. Ohľadne vysťahovania sa s ňou bavil asi dva krát. Ona povedala, že si požičiavala alebo založila ten byt. Byt videl, obžalovaná ho tam raz pustila.
Na výzvu obhajcu svedok uviedol, že si nepamätá, že by mu pán C. hovoril o problémoch s predchádzajúcou vlastníčkou. Nevedel ani o žiadnom právnom probléme. Keď kupoval byt od pána C. tak si nepamätá kto to spisoval. Doktora B. pozná, vypracoval mu druhú zmluvu a to vtedy keď byt predával pánovi E.. Chodil ho aj zastupovať. Svedok uviedol aj to, že pán E. asi vedel, že obžalovaná sa nechce vysťahovať a vedel aj to, že tam býva. Pán E. mal o spore informácie, nepamätá si však, či mu o nich povedal on sám. Nepamätá si ani ako dával peniaze za ten byt. Bolo to však ešte korunách.
K. Z. C. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo nevypovedať v zmysle § 130 Tr. por.
Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil s obsahom spisu XT/XX/XXXX, ako aj s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, a to s pripojenými listinnými dokladmi zo spisu Okresného súdu C. N., K.. T.. XXC/XXX/XXXX (Č.. F.. XXX-XXX), Ď. K. E. T. (Č..F.. XXX-XXX), F. N. (Č..F.. XXX-XXX) B. B. S. B. X. Q. R. na X. (Č..F.. XXX-XXX).
Spisový materiál Okresného súdu Bratislava V vedený pod K.. T.. XXC/XXX/XXXX, E. A. K. N. K. Č.:X.-XXX/X-N.-C.-XXXX K. R. H. T.. Z. proti odporcom Z.. C. B. Q.. O. o určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku zo dňa 30.03.2007 uzatvorenej obžalovanou s veriteľom M. C. B. E. T. T. M. XX.XX.XXXX V. Z. Z.. C. B. Q.. O., pričom v tomto konaní bolo rozhodnuté, že vlastníkmi prevedenej nehnuteľností sú T.. Z. B. A.. Z..
Oboznámené kúpne zmluvy (Č.. F.. XXX-XXX), ktoré sú súčasťou kópie vyšetrovacieho spisu vedeného S. Č.N.: X.-XXXX/OEK-N.-C.-XXXX (Č..F.. XXX-XXX) sa týkali prevodu N. S. E. C. Č.. X na C. V.. Č.. X N. C., T. na F. Č.. XXXX N. T. E. T. T. M. XX.XX.XXXX T. S. Z.. C. na E. Q.. O., E. H. predmetný C. S. R. E. T. T. M. XX.XX.XXXX na E. A.. E..
T. F. N. Č.. XXXX N. E.. Ú.. C. - S. (Č..F.. XXX) vyplynulo, že poškodený J. E. A. X. XX.XX.XXXX N. N. C. Č.. X na C. V.. Č.. X N. C. T. R. E. T. (N.-XXXX/XX).
Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaná bola doposiaľ jedenkrát súdne trestaná pre trestný čin úverového podvodu, pričom trest jej bol dňa 02.01.2013 odpustený amnestiou a hľadí sa na ňu akoby nebola odsúdená.
Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovaná sa doposiaľ nedopustila žiadneho priestupku.
Z takto vykonaného dokazovania a zhodnotenia dôkazov jednotlivo a vo vzájomnom súhrne mal súd za to, že skutok, ktorý je uvedený v obžalobe sa síce stal, ale nenapĺňa všetky obligatórne znaky žalovaného trestného činu, ani iného trestného činu, preto súd rozhodol o oslobodení obžalovanej T. Z. spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku. Vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní nepreukázalo v prípade obžalovanej bez najmenších pochybností to, že stíhaný skutok je v jej prípade trestným činom. Subjektívna stránka každého trestného činu je založená na tzv. zavinení, ktorým sa rozumie vnútorný psychický vzťah páchateľa k skutočnostiam tvoriacim trestný čin a je podstatnou náležitosťou trestnej zodpovednosti, čím je vyjadrená zásada, že bez zavinenia niet trestného činu ani trestu. Zavinenie je vybudované na zložkách vedomostnej (intelektuálnej) a vôľovej. Je nevyhnutné, aby obidve zložky zavinenia zahŕňali skutočnosti tvoriace objekt a objektívnu stránku trestného činu (chránený záujem, zavinenie, konanie a následok). Zavinenie vo forme úmyslu je vybudované na zložkách vedomostnej aj vôľovej. Podľa stupňa naplnenia vôľovej
zložky rozlišujeme úmysel priamy (dolus directus) a nepriamy(dolus eventualis). Vedomostná zložka je v obidvoch prípadoch rovnaká. Pri priamom úmysle páchateľ chce spôsobiť porušenie alebo ohrozenie chráneného záujmu (§ 15 písm. a/ Tr. zák.). Chcenie sa chápe ako najvyšší prejav vôle. Pri nepriamom úmysle páchateľ priamo nechcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, súčasne je však uzrozumený s tým, že takéto porušenie alebo ohrozenie nastane (§ 15 písm. b/ Tr. zák.). Uzrozumenie sa tu chápe ako najnižšia zložka vôle.
Vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní podľa názoru súdu nepreukázalo u obžalovanej naplnenie subjektívnej stránky stíhaného zločinu podvodu podľa § 221 ods.1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v žiadnej jeho forme (priamy alebo nepriamy úmysel). Žiaden na hlavnom pojednávaní vykonaný dôkaz totiž nesvedčil o naplnení úmyslu obžalovanej spáchať stíhaný trestný čin, teda jej úmysle. Naopak vykonané dokazovanie podľa názoru súdu neprelomilo obranné tvrdenia obžalovanej, teda jej obranu sa nepodarilo vyvrátiť (v kontexte zásady v pochybnostiach v prospech obvineného), pričom súd je aj toho názoru, že obžalovaná skutočne svoju obranu stavala skôr na pravdivých tvrdeniach o tom, že sa snažila preklenúť nepriaznivú finančnú situáciu aj tým, že pri podpise predmetnej zmluvy predložila sporné splnomocnenie. Zároveň sa nepodarilo preukázať, že by obžalovaná spolu s manželom (alebo inou osobou) mali nejakú predchádzajúcu vzájomnú dohodu na spáchaní skutku.
Obžalovanej T.. Z. bol v zmysle Zmluvy zo dňa 30.03.2007 poskytnutý „úver“, ktorú civilný súd (Okresný súd Bratislava V, K.. T.. XXC/XXX/XXXX), posúdil ako zmluvu o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka vo výške 33.194 € (1.000.000 Sk) a to dňa 30.03.2007, ktorý bol zabezpečený zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j. C. Č.. X na C. V.. Č.. X N. C., zapísaného na LV č. XXXX. Predmetný občianskoprávny záväzkový vzťah podľa svojho obsahu zahŕňal podstatné znaky zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, keďže obsahoval dohodu o prenechaní veci - resp. jej reálnom odovzdaní v určenom čase bez ďalšieho požiadania žalovaného, druhovom označení veci (peniaze), povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a určení času vrátenia, pričom následne došlo aj k reálnemu odovzdaniu týchto peňazí veriteľom dlžníkovi, čím došlo k naplneniu aj posledného znaku zmluvy o pôžičke.
Z predmetnej zmluvy o pôžičke (úvere), ako dvojstranného písomného právneho úkonu vyplýva (aj keď nie explicitne), že účel tejto pôžičky bolo preklenutie nepriaznivej finančnej situácie dlžníka, teda obžalovanej, pričom už len samotné znenie predmetu tejto zmluvy uvedeného v čl. I predpokladá aktuálnu zlú finančnú situáciu dlžníka - obžalovanej a teda aj určité riziko možného nevrátenia poskytnutej pôžičky dlžníkom, resp. nevrátenia pôžičky v splátkach v zmysle splátkového kalendára, ktorý tvorí súčasť tejto zmluvy. Obžalovaná pritom prejavila iniciatívu a časť pôžičky aj skutočne splatila, keďže vrátila celkovo 250.000 Sk, čo obžaloba v podstate ani nespochybňovala. Zároveň je potrebné uviesť, že v prípade žalovaného trestného činu v prípade konania, ktoré má prvky vylákania úveru (v tomto prípade pôžičky), treba skúmať aj z toho hľadiska, či predmetná zmluva, opretá a zabezpečovaná zmluvne zriadeným záložným právom k nehnuteľnosti, je veriteľom reálne vymožiteľná alebo iba fiktívna a to práve vzhľadom na dve esenciálne funkcie záložného práva - zabezpečovaciu a uhradzovaciu. Podľa názoru súdu zabezpečenie záväzku splatiť poskytnúť pôžičku založením nehnuteľnosti v hodnote značne prevyšujúcej (takmer trojnásobne) sumu poskytnutú na základe zmluvy veriteľom, minimálne zoslabuje, ak nie úplne vylučuje úmyselné zavinenie k predpokladanému následku - vzniku škody. Súd zároveň marginálne podotýka, že v súčasnosti ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti stále figuruje poškodený J. E. R., B. R. N. T. F. Č.. XXXX.
Taktiež je potrebné dodať, že v kontexte následných udalostí po prevode vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti z obžalovanej na veriteľa Z.. C. nevyznelo podľa názoru súdu v jej neprospech ani vedenie civilného konania voči nemu zo strany obžalovanej (Okresný súd Bratislava V, sp. T.. XXC/ XXX/XXXX), keďže jediným možným spôsobom, ako právny stav po prevode vlastníckeho práva vrátiť na pôvodný právny stav (pred prevodom), bolo práve iniciovanie určovacej žaloby obžalovanou na civilný súd voči veriteľovi ako odporcovi a novému N. (Q.. O.) tejto nehnuteľnosti, pretože jedine civilný súd mohol „vrátiť“ tento stav do pôvodného stavu bez ďalších následkov s tým spojených.
Súd záverom dodáva, že od trestného činu podvodu treba odlišovať neschopnosť dlžníka dodržať zmluvný záväzok, pretože inak by bolo trestné stíhanie v rozpore s čl. 17 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok. K naplneniu subjektívnej stránky trestného činu podvodu spáchaného vylákaním pôžičky (napr. aj predložením
neplatného splnomocnenia) sa vyžaduje, aby bolo preukázané, že páchateľ už v dobe pôžičky konal v úmysle peniaze nevrátiť, lebo vedel, že peniaze nebude môcť v zmluvnej dobe vrátiť, čím uvádzal veriteľa do omylu, aby sa na jeho škodu obohatil. Pri posudzovaní takéhoto podvodu je potrebné po subjektívnej stránke zisťovať, čo uvádzal páchateľ veriteľovi pri uzatváraní pôžičky, koľko pôžičiek v rozhodnej dobe uzatvoril, ako stanovil lehoty splatnosti dlhov, v akej finančnej situácii bol v rozhodnej dobe, či mal možnosť v dojednanej dobe splatnosti dlh zaplatiť, či prejavil úsilie dlh uhradiť, ako reagoval na upomienky veriteľov po splatnosti dlhov a podobne.
Zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie o púhu pravdepodobnosť. Tam, kde nie je možné bezpečne určiť, ktorá z variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov tú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia. (Q. H. Č.. XX/XXXX)
Aj keď bol obžalovaný dôvodne podozrivý, že sa dopustil žalovaného trestného činu, avšak výsledky dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne, a nie je tu úplne ucelená reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný záver, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, treba obžalovaného oslobodiť spod obžaloby. (Q. H. Č.. XX/ XXXX)
Súd v tomto smere pripomína aj ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu (H. X R. XX/XXXX B. XTz XX/ XXXX), podľa ktorej ak zostanú vyčerpané všetky dostupné možnosti smerujúce k spoľahlivé mu zisteniu skutkového deja, je nutné vykladať priebeh tohto skutkového deja v prospech obžalovaného .Inak povedané, ak reálne prichádzajú do úvahy dve alebo viaceré verzie skutkového deja, je potrebné s použitím zásady in dubio pro reo neuznať obžalovaného za vinného. Podľa názoru súdu práve takáto situácia nastala v posudzovanom prípade.
V zmysle všetkých vyššie uvedených skutkových a právnych záverov súd konštatoval, že v obžalobe popísané konanie obžalovanej nemohlo byť právne kvalifikované ako trestný čin podvodu podľa § 221 Trestného zákona z dôvodu nenaplnenia subjektívnej stránky tohto trestného činu, a teda nebolo možné vysloviť záver totožný s obžalobou, že obžalovaná na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla poškodeného do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodeného A.. E. odkázal s jeho nárokom na náhradu škodu na civilný proces, nakoľko obžalovanú oslobodil spod obžaloby.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajší súd.