Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/191/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcov: 1/. E. W., I.. XX.X.XXXX, Z. Z.I. X, Z., 2/ V. W., I..XX.XX.XXXX, Z. Z. X, Z., obaja zastúpení JUDr. Jánom Čarnogurským, advokátom, Grösslingová ul. 6-8, Bratislava proti žalovanému: V. N., I.. XX.XX.XXXX, Z. W. X, Z., zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., so sídlom Šumavská 3, Bratislava, v mene ktorej konajú konatelia JUDr. Gabriel Almáši a JUDr. Katarína Almášiová, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalovaného proti rozsudku zo dňa 22. júna 2016 č.k. 11C 119/08-343 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcom 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobcovia sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie B., obec Bratislava - B., okres Bratislava V ako byt Č.. X na X. B.., O. X na U.. Z. v Bratislave - B. v bytovom dome súp. č. XXXX, postavenom na parc.č. XXXX, XXXX, XXXX, ktorý vlastnia titulom BSM v celosti a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcely „C“, evidovaných na katastrálnej mape parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 317 m2, parc. č. XXXX

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 317 m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 316 m2 v podiele 6993/574136-ín k celku. O trovách konania si vyhradil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby žalobcami tým, že uzavreli zmluvu o úvere s veriteľom W.I. Z., na základe ktorej im veriteľ poskytol úver. Zároveň so zmluvou o úvere bola uzavretá zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva, podľa ktorej previedli na veriteľa vlastníctvo k bytu označenom vo výroku, pričom považovali obe zmluvy za neplatné. Zmluvu o úvere považovali za neplatnú z dôvodu, že zmluva obsahuje neprimerane vysoké úroky v prepočte na 1 rok 60%, v zmluve nie sú uvedené a špecifikované náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy so všetkou administratívou, zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva obsahuje tzv. prepadný záloh, obe zmluvy podľa navrhovateľov sú neplatné aj podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože pri zmluve o úvere nešlo o bežnú vec týkajúcu sa spoločných vecí. Na splnomocnení pripojenom k zmluvám je overenie podpisu žalobcu 2/ s pečiatkou overujúceho matričného úradu v Petržalke prenesené fotograficky z iného dokladu o overení, podpis na splnomocnení nie je podpisom splnomocniteľa, podpis je sfalšovaný. Majúc za to, že veriteľ sa nestal vlastníkom vyššie označeného bytu, nemohol previesť tento byt na tretiu osobu. Naliehavý

právny záujem na určení vlastníckeho práva k bytu, v ktorom doposiaľ bývajú odôvodnili aj stavom, keď žalovaný sa vyhrážal ich svojpomocným vysťahovaním.

3. Žalovaný žalobu žalobcov považoval za špekulatívny právny úkon a tvrdenia najmä žalobkyne 1/ označil za zavádzajúce, ničím nepodložené a vedome klamlivé, falošné a účelové. Majúc za to, že boli riadne splnené všetky podmienky pre prevod vlastníckych práv zo žalobcov na veriteľa W. Z., čo bolo zrejmé aj z vkladového konania na katastrálnom úrade, žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, výpisom z LV č. XXXX pre kat. územie B. z 12.2.2007, zmluvou o úvere zo dňa 30.3.2007 a jej dodatkom č. l z 10.10.2007, splnomocnením z 28.3.2007, zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti zo dňa 30.3.2007 s vkladovou doložkou O.-XXXX/XX, kúpnou zmluvou zo dňa 17.3.2008 s vkladovou doložkou O.-XXXX/ XX, výpisom z LV č. XXXX z 26.3.2008, listinou Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu z 10.6.2009, výpisom z LV č. XXXX z 24.8.2010 a ostatnými listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania, ktoré tvoria obsah súdneho spisu, spisovým materiálom katastrálneho úradu, výpisom z knihy osvedčovania podpisov, písomným vyjadrením W. Z. a L. Q. k žalobnému návrhu.

5. Z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 30.3.2007 bola medzi Z. W. ako veriteľom a W. E. F. W. V. ako dlžníkmi s odkazom na ust. § 497 Obchodného zákonníka uzavretá zmluva o úvere. Za dlžníka V. W. konala na základe splnomocnenia zo dňa 28.3.2007 jeho manželka E. W.. Podľa tejto zmluvy veriteľ poskytol dlžníkovi úver v sume 33 194 Eur/1 000 000 Sk a dlžník sa zaviazal v lehote do 30.3.2010 zaplatiť veriteľovi pohľadávky z úveru sumu 92 943 Eur/2 800 000 Sk. Z dohodnutého navŕšenia 59 749 Eur/1 800 000 Sk 70% (41 824 Eur/1 260 000 Sk) predstavoval úverový úrok, zvyšných 30% (17 925 Eur/540 000 Sk) zahŕňali náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou. Dlžník potvrdil, že pri podpise zmluvy prevzal v hotovosti sumu 33 194 Eur/1 000 000 Sk (čl. I. bod 3. zmluvy). V tejto zmluve (článok III, bod 3) sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak dlžník poruší zmluvné povinnosti, najmä ak poruší splátkový kalendár čo do výšky alebo včasnosti úhrady jednotlivých splátok a úver sa stane predčasne splatný, dňom splatnosti úveru sa veriteľ stane definitívne vlastníkom nehnuteľností opísaných v čl. III úverovej zmluvy. Podľa článku V zmluvy o úvere veriteľ bol oprávnený v prípade, ak je dlžník v omeškaní so zaplatením dvoch po sebe idúcich splátok alebo celková výška uhradených splátok k daným termínom, určeným splátkovým kalendárom bude v negatívnom rozpore s celkovou výškou splátok podľa tohto splátkového kalendára po dobu dlhšiu ako tri mesiace, vyhlásiť úver za okamžite splatný v celom rozsahu jeho zostatku spolu s príslušenstvom. V deň vyhlásenia úveru za splatný sa veriteľ stane definitívne vlastníkom nehnuteľností opísaných v čl. III tejto úverovej zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli, že definitívnym prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam opísaným v článku III úverovej zmluvy na veriteľa zaniká nárok dlžníka na vrátenie uhradenej časti zabezpečenej pohľadávky. Dlžník vyhlásil, že s podmienkami pre poskytnutie úveru bezvýhradne súhlasí a zaviazal sa ich dodržiavať (čl. X bod 13 úverovej zmluvy). Podľa splátkového kalendára, ktorý v zmysle článku XI zmluvy tvorí jej neoddeliteľnú súčasť, úver bol splatný v 37 mesačných splátkach, pričom prvá splátka v sume 1 660 Eur/50 000 Sk bola splatná 30.3.2007, každá ďalšia v sume 1 660 Eur/50 000 Sk bola splatná v 30. deň každého nasledujúceho kalendárneho mesiaca, 36. splátka v sume 1 660 Eur (50 000 Sk) bola splatná 30.2.2010 a posledná 37. splátka v sume 33 194 Eur (1000 000 Sk) bola splatná 30.3.2010.

6. Na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky zo zmluvy o úvere zo dňa 30.3.2007 žalobcovia ako prevádzajúci a Z. W. ako nadobúdateľ uzavreli toho istého dňa s odkazom na ust. § 553 Občianskeho zákonníka zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti, podľa ktorej v prípade, že zabezpečená pohľadávka nadobúdateľa voči prevádzajúcemu zo zmluvy o úvere sa stane predčasne splatnou, nadobúdateľ sa stane definitívnym vlastníkom nehnuteľností uvedených v čl. II zmluvy, za kúpnu cenu nehnuteľností sa bude považovať nesplatená časť úveru a prevádzajúcim zanikne nárok na vrátenie uhradenej časti zabezpečovanej pohľadávky (čl. VII zmluvy). Účinky zmluvy o zabezpečení záväzku nastali 16.4.2007 povolením vkladu O. XXXX/XX.

7. Dňa 10.10.2007 bol uzatvorený dodatok č. 1 k zmluve o úvere, podľa ktorého bola určená konečná splatnosť úveru do 31.1.2008, zmenila sa celková výška pohľadávky z úveru na sumu 2 850 000 Sk. Dlžník podpisom dodatku potvrdil, že prevzal v hotovosti od veriteľa sumu 61 409 Eur/1 850 000 Sk a zaviazal sa splatiť úver formou splátok prevodom na účet spolu v sume 8 298 Eur/250 000 Sk a 86 304 Eur/2 600 000 Sk z hypotekárneho úveru a v termíne stanovenom týmto dodatkom (čl. III dodatku

č. 1 k zmluve o úvere). Žalobkyňa 1/ ako dlžník zaplatila veriteľovi titulom splátok spolu sumu 250 000 Sk a ďalšie splátky úveru nevykonávala. Keďže splátky splatné do 30.10.2007 nezaplatila a dlžník bol v omeškaní so zaplatením viac ako dvoch po sebe nasledujúcich splátok a celková výška uhradených splátok k dátumom ich splatnosti, určených splátkovým kalendárom, bola v negatívnom rozpore s celkovou výškou splátok podľa splátkového kalendára po dobu dlhšiu ako tri mesiace, veriteľ W.I. Z. dňa 19.11.2007 vyhlásil úver za predčasne splatný v celom jeho rozsahu. Listom zo dňa 19.11.2007 oznámil Správe katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, že dlžník dlh nevrátil, a preto žiadal o zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku tohto rozhodnutia vo svoj prospech v celosti a bez obmedzení.

8. Kúpnou zmluvou zo dňa 17.3.2008, ktorej účinky nastali 25.3.2008 (O.-XXXX/XX) W. Z. predal vyššie označené nehnuteľnosti L. Q., ktorý ich následne kúpnou zmluvou zo dňa 9.3.2009 predal žalovanému V. N. (O.-XXXX/XX), ktorý je na LV č. XXXX pre kat. územie B. zapísaný ako ich výlučný vlastník v celosti.

9. Súd prvej inštancie konštatoval, že nakoľko predmetom konania bola určovacia žaloba, prednostne skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Uviedol, že právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, pri ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné súdne konanie. Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti právnych vzťahoch k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Tento právny záver zaujal Najvyšší súd SR napríklad v rozhodnutí 1Cdo 56/2003, v ktorom uviedol, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva. Dospel k záveru, že žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na žalobou požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.), pretože bez tohto určenia je ich právne postavenie neisté, keďže na LV č. XXXX pre katastrálne územie B.F. je ako vlastník sporných nehnuteľností zapísaný odporca V. N.. Pritom súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom na vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, žaloba o určenie vlastníckeho práva je teda spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Zistil, že žalobca 2/ ako spoludlžník podľa úverovej zmluvy a prevádzajúci podľa zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k bytu sa dovolával relatívnej neplatnosti uvedených zmlúv argumentujúc, že na takéto úkony nikdy nedal súhlas, nepodpísal (neudelil) plnomocenstvo, ktoré by oprávňovalo jeho manželku, žalobkyňu 1/, v jeho mene tieto zmluvy uzatvárať a zakladať tým spoločný záväzok manželov.

10. Poukázal na ust. § 40a Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ust. § 40a Občianskeho zákonníka, sa považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba), sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). To platí i tam, kde na základe tohto relatívne neplatného právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo.

11. Konštatoval, že pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť (napríklad správa katastra

je zásadne povinná, ak niet dovolania sa relatívnej neplatnosti, povoliť vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bez ohľadu na to, že právny úkon je relatívne neplatný.

12. Mal za preukázané, že žalobcovia v čase podpísania dotknutých zmlúv boli a sú aj v súčasnosti manželia, žijú v spoločnej domácnosti v byte na Z. U.. Č.. X O. Z.. Žalobca 2/ sa mal relatívnej neplatnosti dotknutých právnych úkonov dovolať listom zo dňa 10.6.2009, adresovaným do vlastných rúk žalobkyne 1/, W. Z., L. Q. F. V. N. z dôvodov, že zmluvy neuzatvoril resp. neudelil splnomocnenie a ani na tieto úkony nedal svojej manželke súhlas. Zmluvy podpísala vrátane splnomocnenia len samotná žalobkyňa 1/ a nie aj on, pritom nešlo o bežnú vec. Podľa tvrdenia žalovaného listina bola vypracovaná dodatočne pre účely podaného návrhu na vydanie predbežného opatrenia zamedzujúceho exekučnému konaniu a súdnemu exekútorovi predkladaná až pred dražbou vyššie označených nehnuteľností. Súd prvej inštancie vyvodil, že obligačnoprávne účinky zmluvy o úvere ako aj zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k predmetnému bytu nastali dňom ich podpisu, t.j. 30.3.2007. Nasledujúcim dňom tak vzniklo žalobcovi 2/ právo dovolať sa ich relatívnej neplatnosti. Nie je podľa neho právne významné, kedy žalobca 2/ o uzavretí zmlúv dozvedel.

13. Po vykonanom dokazovaní výsluchom žalobcov a listom zo dňa 10.6.2009 sa súd prvej inštancie stotožnil sa s obranou žalovaného, v rámci ktorej namietal, že predmetná listina nie je nijako verifikovaná a časovo dokladovaná, nebolo preukázané, či vôbec a kedy bola doručená osobám V. N., L. Q. F. W. Z.. Tento objektívny stav potvrdil aj právny zástupca žalobcov, ktorý nemohol dokladovať doručenie listiny, ktorou sa žalobca 2/ relatívnej neplatnosti vyššie označených zmlúv dovolával. Súd obranu žalovaného v tomto smere prijal a uzavrel, že v danom prípade účinky tzv. relatívnej neplatnosti právnych úkonov, ktorej sa žalobca 2/ dovolával mimosúdne, nenastali, keďže nebolo preukázané dôjdenie prejavu vôle žalobcu 2/ ostatným účastníkom právnych úkonov zo dňa 30.3.2007. Za takýto dôkaz bez ďalšieho súd prvej inštancie nepovažoval dôkaz o prevzatí listu zo dňa 10.6.2009 žalobkyňou 1/, ktorá ako účastník právneho úkonu na kópii tohto listu mala potvrdiť jeho prevzatie. Dôkazné bremeno ako procesná zodpovednosť účastníkov za výsledok konania postihuje toho účastníka, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná tak, aby ju súd uznal ako pravdivú. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie k záveru o účinnom dovolaní sa relatívnej neplatnosti dotknutých právnych úkonov nedospel. Preto ako právne významnú predbežne riešil otázku platnosti zmluvy o úvere, uzatvorenej ako hlavný záväzok a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti, ktorá má akcesorický charakter.

14. Uviedol, že žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu tvrdili, že zmluva o úvere uzatvorená s W. Z., je absolútne neplatná, argumentujúc úžerníckym charakterom zmluvy o úvere, keď zmluva o úvere v článku I. uvádza, že veriteľ W. Z. poskytol úver vo výške 33 193,92 Eur/1 000 000 Sk, ktorý činí s navŕšením pohľadávku voči dlžníkovi vo výške 92 942,97 Eur/2,8 mil. Sk. Z dohodnutého navŕšenia predstavuje 70% úrok a zvyšných 30% zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere so všetkou administratívou s tým spojenou. V zmluve sa neuvádza, aké sú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, ktoré predstavujú v nominálnej hodnote 540 000 Sk, t.j. 30% z navŕšenia. Zmluvou dojednané úverové úroky vo výške 260 000 Sk 70% z navŕšenia žalobcovia označili za úžernícke.

15. Z článku X, bod 6 úverovej zmluvy zo dňa 30.3.2007 zistil, že zmluvné strany si dohodli, že ich zmluvný vzťah vyplývajúci z tejto zmluvy sa bude riadiť Obchodným zákonníkom. Dohodu o voľbe práva uzavretú v úverovej zmluve považoval za neplatnú pre rozpor s ust. § 262 ods. 1, 2 v nadväznosti na ust. § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Z ust. § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka vyplýva, že zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1, 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvy typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. Z výpisu živnostenského registra Okresného úradu Žiar nad Hronom ku dňu 15.2.2016 mal za zrejmé, že veriteľ W. Z. v čase uzatvárania úverovej zmluvy nemal v predmete podnikania poskytovanie úverov, nebol v rozhodnom čase podnikateľom, ako podnikateľský subjekt ukončil svoju činnosť k 25.2.2004. V predmetnej zmluve ani nebol označený ako podnikateľský subjekt. Žalobkyňa 1/ ako dlžník je ku dňu 15.2.2016 registrovaná ako podnikateľský subjekt v živnostenskom registri Okresného úradu Bratislava, avšak predmetnú zmluvu o úvere, podľa označenia uzatvárala ako občan, fyzická osoba, nepodnikateľ. Zo zmluvy ani z výpovede žalobkyne 1/ nevyplýva, že úver bol poskytnutý na podnikateľské účely. Na základe uvedeného dospel súd prvej

inštancie k záveru o neplatnosti dohody o voľbe práva podľa ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka uzavretú v zmluve o úvere dňa 30.3.2007 pre obchádzanie zákona a záväzkový vzťah založený touto zmluvou posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorým sa podľa názoru neho spravuje. Zmluvu o úvere zo dňa 30.3.2007 tak posúdil ako zmluvu o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka.

16. Pri posudzovaní a porovnávaní základných znakov zmluvy o úvere a zmluvy o pôžičke súd prvej inštancie ustálil, že zmluva zo dňa 30.3.2007, uzavretá medzi zmluvnými stranami podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka je zmluvou o pôžičke vzhľadom na to, že žalobkyňa 1/ požiadala veriteľa o poskytnutie peňažných prostriedkov pred uzatvorením zmluvy a na reálnosť jej plnenia, keď jej veriteľ finančné prostriedky poskytol v hotovosti ihneď po podpise zmluvy a tieto jej aj reálne odovzdal. Vychádzajúc zo zmluvy, výsluchu žalobcov a písomného vyjadrenia veriteľa zo dňa 12.8.2011 mal za preukázané, že žalobkyňa 1/ požiadala o poskytnutie peňažných prostriedkov pred uzavretím zmluvy bez toho, aby poznala obsah konkrétne uzatváranej zmluvy a veriteľ jej poskytol sumu 1 mil. Sk v hotovosti a tieto jej po podpise zmluvy odovzdal. Uviedol, že Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi. Žalobkyňa 1/ nepoprela, že jej peňažná suma 1 mil. Sk ako dlžníkovi bola odovzdaná po podpise zmluvy. Bolo podľa neho v danom prípade bez právneho významu, že ako dlžník po prevzatí peňazí odovzdala sumu cca 9 958 Eur/300 000 Sk tretím osobám. Po tomto ustálení právnej kvalifikácie zmluvy posudzoval jednotlivé ustanovenia zmluvy podľa toho, či odporujú zákonu, obchádzajú zákon a priečia sa dobrým mravom.

17. Súd prvej inštancie vyslovil, že Zmluva o pôžičke (úvere) je odplatný právny úkon a odplatu spravidla predstavujú úroky a rôzne poplatky. Výška odplaty je neprimeraná, ak podstatným spôsobom prekračuje výšku odplaty uplatňovanú bankami pri poskytovaní pôžičiek v čase uzavretia zmluvy o pôžičke. Úver je definovaný ako poskytnutie peňažných prostriedkov zo strany jednej osoby do určitej sumy v prospech inej osoby s podmienkou, že dlžník poskytnuté peňažné prostriedky po čase vráti a prípadne aj zaplatí úroky alebo inú náhradu.. Medzi účastníkmi konania mal za nesporné, že predmetom dohody zo dňa 30.3.2007 boli aj úroky, ktoré sú súčasťou odplaty za úver. Odplata v predmetnej zmluve o pôžičke (o úvere) zo dňa 30.3.2007 predstavuje sumu 1 800 000 Sk/ 59 749 Eur, z toho úroky dohodnuté pri podpise zmluvy predstavujú 70%, t.j. 1 260 000 Sk/41 824,34 Eur.

18. Vychádzal z ustanovení § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka vysloviac názor, že neprimerane vysoké úroky dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Vyslovil názor, že dohodnutá výška úrokov 1 260 000 Sk/ 41 824,34 Eur za úverové obdobie 3 rokov je neprimeraná, a preto odporujúca dobrým mravom, nakoľko priemerná úrokové miery z úverov obchodných bánk v čase uzavretia zmluvy sa pohybovali pri pôžičkách od 1 do 5 rokov v rozmedzí od 11,12 % do 14,75 % ročne (zdroj: internetová stránka NBS). Účastníkmi dohodnuté úroky z pôžičky vo výške 1 260 000 Sk/3 roky preto podľa neho vykazujú znaky úžery. Vo vzťahu k priemernej úrokovej miere v marci 2007 predstavujú úroky 420 000 Sk ročne úverový úrok 42% p.a., čo je takmer 4-násobok úrokov oproti bankám. Je preto podľa neho odôvodnený záver, že odplata za prenechanie peňazí z predmetnej pôžičky je neprimeraná a priečiaca sa dobrým mravom a dohoda o takýchto úrokoch je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Keďže primeranosť úroku treba odvíjať aj od výšky pôžičky a pri vyšších sumách pôžičiek je zákonite primeraným nižší úrok. Ak sa dohoda prieči dobrým mravom, je absolútne neplatná a súd je oprávnený vyvážiť zmluvné neprimeranosti. Okrem neprimerane vysokej odplaty považoval aj dohodu o neprimeraných tzv. sankčných úrokov za omeškanie vo výške 0,25% z dlžnej sumy denne, t.j. 91,25% ročne, keď od 28.3. 2007 úroky z omeškania podľa kogentnej úpravy § 517 ods. 2, § 3 ods. 1 nar. vl. 87/1995 Z.z. predstavovali 9% ročne, od 25.4.2007 do 28.10.2008 sadzbu 8,5% ročne, teda o 10- násobok prípustnej výšky úrokov dojednaných nad hornú hranicu kogentne určenej úrokovej sadzby z omeškania, teda v časti zmluvy o sankčných za neplatnú pre rozpor so zákonom.

19. Posúdiac obsah zmluvy o úvere zo dňa 30.3.2007 súd prvej inštancie dospel k záveru, že je v rozpore s dobrými mravmi a preto neplatné sú dojednania o úroku z úveru (čl. I, bod 1. zmluvy), ktorý považoval za neprimerane vysoký a odporujúci dobrým mravom. Uviedol, že podľa už judikovaného názoru neprimeranou, a teda odporujúcou dobrým mravom, je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe ich dojednania obvyklú, stanovenú najmä s prihliadnutím k najnižším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Rovnako považoval zmluvné dojednanie o úrokoch z omeškania v sadzbe 0,25% denne, t.j. v sadzbe 91,25%

ročne (čl. IV, bod 2 zmluvy), za dojednanie v rozpore so zákonom a preto neplatné. Okrem toho dlžník je povinný zaplatiť pri omeškaní so zaplatením niektorej splátky zmluvnú pokutu 2% z poskytnutej sumy, teda 20 000 Sk opakovane, pričom počet opakovaní platenia zmluvnej pokuty v zmluve nie je nijako obmedzený (článok IV, bod 1 zmluvy). Ďalšou sankciou za omeškanie so zaplatením dvoch po sebe idúcich splátok je oprávnenie veriteľa vyhlásiť úver za okamžite splatný v celom rozsahu jeho zostatku spolu s príslušenstvom (článok V zmluvy, bod 1.). Uvedené dojednania sankcií podľa názoru súdu prvej inštancie sú v hrubom nepomere k porušeniu dotknutých právnych povinností, v rozpore s dobrými mravmi. Za neplatne dojednané v rozpore s dobrými mravmi považoval dojednanie o možnosti veriteľa jednostranne vyhlásiť úver za splatný pri poklese cien nehnuteľností, v deň podania návrhu na konkurz na majetok dlžníka, v deň podania návrhu na exekúciu, v prípade úmrtia dlžníka alebo strate spôsobilosti dlžníka s následkom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a zároveň zániku nároku dlžníka na vrátenie uhradenej časti pohľadávky (článok V, bod 2. - 6. zmluvy). Článok V, bod 5 zmluvy podľa neho odporuje zákonu tým, že určuje dedičovi dlžníka plniť povinnosti pred tým, ako sa právoplatne určí okruh dedičov, rozsah dedičstva a výška dedičského nároku dedičov s prihliadnutím na zodpovednosť dedičov podľa § 470 Občianskeho zákonníka. Obdobne za absolútne neplatné považoval dojednanie, podľa ktorého definitívnym prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia na veriteľa zaniká nárok dlžníka na vrátenie uhradenej časti zabezpečovanej pohľadávky (článok 1, bod 7 zmluvy). Ak sa cena nehnuteľnosti rovná výške nesplatenej časti úveru, predstavuje uhradená časť úveru na strane veriteľa bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

20. Vzhľadom na vymenované ustanovenia zmluvy, ktoré súd prvej inštancie považoval za absolútne neplatné, s prihliadnutím na povahu a obsah zmluvy ako i vôľu veriteľa premietnutú do textu zmluvy, ktorý bol výlučne v jeho dispozícii, dospel k záveru, že neplatnosť uvedených častí zmluvy o úvere, keďže ich nemožno dobre oddeliť od ostatného obsahu zmluvy, spôsobuje v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka absolútnu neplatnosť celej zmluvy o úvere.

21. Súd prvej inštancie tiež vychádzal z ust. § 553 Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu 30.3.2007, v zmysle ktorého splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva). Zabezpečovací prevod práva spočíva v podmienenom prevode práva dlžníka na veriteľa. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne. Pre zmluvu o zabezpečovacom prevode práva ustanovenie § 553 Občianskeho zákonníka nezakotvuje žiadne osobitné obsahové náležitosti. Musí byť najmä dostatočne určitá, musia v nej byť vymedzené zmluvné strany a musí obsahovať vymedzenie zabezpečovaného záväzku a určenie práva, ktoré dlžník prevádza v prospech veriteľa. Z obsahu zmluvy musí byť tiež zrejmé, že sa jedná iba o zabezpečovací prevod práva, a nie o prevod trvalý.

22. Vyslovil, že Zmluva o zabezpečovacom prevode práva je záväzkom akcesorickým vo vzťahu k hlavnému záväzku, ktorým je zmluva o úvere, v dôsledku čoho nemôže existovať samostatne. Potom záver o neplatnosti zmluvy o úvere má za následok i neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Bez ohľadu na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva je neplatná aj z iných dôvodov.

23. V zmluve o úvere sa uvádza ako zabezpečenie úveru Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka. V čl. III bod 3. a v čl. V bod 1. zmluvy o úvere sa uvádza, že v prípade vyhlásenia úveru za splatný, pretože dlžník je v omeškaní so zaplatením dvoch po sebe idúcich splátok, veriteľ sa stane definitívne vlastníkom nehnuteľnosti popísaných v tejto zmluve. Podobné ustanovenie je v čl. V zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti. V deň vyhlásenia úveru za splatný sa veriteľ definitívne stáva vlastníkom predmetných nehnuteľností a v článku V bod 3 zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva sa uvádza, že definitívnym prevodom vlastníckych práv k nehnuteľnostiam na veriteľa zaniká nárok dlžníka na vrátenie uhradenej časti zabezpečovanej pohľadávky. V danom prípade sa zmluvné strany dojednali tak, že ak dlžník neuspokojí pohľadávku veriteľa riadne a včas, veriteľ je oprávnený vyhlásiť úver za splatný a definitívne nadobudne vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Za nadobúdaciu cenu nehnuteľnosti sa pritom bude považovať nesplatená časť úveru. Z uvedeného dojednania vyplýva, že dlžník a prevádzateľ vlastníckeho práva nemá mať žiadny nárok na vrátenie uhradenej časti zabezpečenej pohľadávky (článok X, bod 16, 17 zmluvy). Dojednanie zmluvných strán tým obsahuje prvky nedovoleného prepadného zálohu. Náš právny poriadok nepripúšťa tzv. prepadný záloh.

24. Dojednanie tzv. prepadného zálohu (uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa tým, že mu pripadne záloh do vlastníctva), je v rozpore s účelom záložného práva a v dôsledku toho neplatné pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Keďže v dôsledku toho je neplatné dojednanie, ktoré je potrebné považovať za podstatnú náležitosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, teda také dojednanie, ktoré nie je možné oddeliť od ostatného obsahu zmluvy (§ 41 Občianskeho zákonníka), je podľa názoru súdu prvej inštancie neplatná celá zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti. Zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje zánik vlastníckeho práva pôvodného vlastníctva k nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu v čase, keď sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným, svojím účelom a obsahom obchádza zákon, a teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku a to voči každému. Každý kto má na tom naliehavý právny záujem sa jej môže dovolávať bez časového obmedzenia. Súd na absolútnu neplatnosť musí prihliadať aj bez návrhu z úradnej povinnosti.

25. Zmluvu o úvere a zmluvu o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti súd prvej inštancie posúdil v kontexte ich vzájomnej súvislosti, teda čo sa týmito zmluvami mienilo dosiahnuť. V podstate týmito zmluvami sa mohlo dosiahnuť nielen zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v navŕšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod dlžníkovho vlastníctva k jeho nehnuteľnému majetku. Takýmto postupom zo strany veriteľa sa výrazne zasahovalo do práv dlžníka. V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Uviedol, že aj keby pripustil, že žalobkyňa 1/ pri zakladaní úverového (pôžičkového) vzťahu konala ľahkovážne, bez obvyklej miery opatrnosti potrebnej pri dispozíciách s nehnuteľnosťou a vedome v rozpore s právnym poriadkom (uzavrela úverovú zmluvu i zmluvu o zabezpečení záväzku bez súhlasu svojho manžela ako spoludlžníka a bezpodielového spoluvlastníka nehnuteľnosti, ktorú poskytla ako záloh a konala na základe plnomocenstva, v ktorom sfalšovala podpis splnomocniteľa), aplikácia tohto ustanovenia nemôže viesť podľa neho k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností. V predmetnej právnej veci bolo predmetom konania určenie vlastníckeho práva. Záujem vlastníka na určitosti a nespornosti právnych vzťahov k nehnuteľnosti a na zosúladení v katastri evidovaného stavu so stavom právnym považoval za záujem všeobecne akceptovateľný.

26. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že zabezpečovací prevod práva vrátane zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva je určený na zabezpečenie pohľadávky, čo platí aj pri zmluvách uzavretých pred 1. januárom 2008, teda pred rozsiahlou novelizáciou tohto inštitútu, upraveného v § 553 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2007. Za platný spôsob naplnenia uhradzovacej funkcie tohto zabezpečovacieho inštitútu nie je možné podľa neho považovať naplnenie prepadnej klauzuly. Akékoľvek dohody do 31.12.2007, uzavreté v rámci zabezpečovacieho prevodu práva, podľa ktorých sa má veriteľ uspokojiť tým, že si natrvalo ponechá prevedené právo uzavreté pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky, mal za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Dojednanie o spôsobe uspokojenia pohľadávky tým, že veriteľ si ponechá predmet zabezpečenia, odporuje účelu ustanovenia § 553 Občianskeho zákonníka v znení pred 1. januárom 2008 a je v rozpore s dobrými mravmi.

27. Vychádzajúc z vyššie uvádzaného súd prvej inštancie skonštatoval, že už prvý nadobúdateľ W. Z. sa preto nestal vlastníkom bytu č. X na X. B.., O. X na U.. Z. O. Z.-B. v bytovom dome súp. č. XXXX, postavenom na parc. č. XXXX, XXXX, XXXX a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcely „C“, evidovaných na katastrálnej mape parc. č. XXXX-zastavané plochy a nádvoria o výmere 317 m2, parc.č.XXXX-zastavané plochy a nádvoria o výmere 317 m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 316 m2 v podiele 6993/574136-ín k celku. Vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má, dospel súd prvej inštancie k záveru o neplatnosti aj všetkých nasledujúcich kúpnych zmlúv, ktorými mali nehnuteľnosť nadobudnúť L. Q. (kúpna zmluva zo dňa 17.3.2008, zavkladovaná pod V-XXXX/XX) a po ňom V. N. (kúpna zmluva zo dňa 9.3.2009, zavkladovaná pod V-XXXX/XX), ktorí len tým, že ako nadobúdatelia konali v dobrej viere v správnosť zápisu vlastníctva v katastri nehnuteľností, sa nemohli stať vlastníkmi nehnuteľností. Uviedol, že dobrá viera týchto ďalších nadobúdateľov je významná len potiaľ, že im možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného držiteľa. Dobrej viere súčasný právny poriadok žiadne iné následky nepriznáva. Z výsledku vyriešenia predbežnej otázky (platnosti zmlúv) vyvodil záver, že nedošlo k platnému prevodu vlastníctva vyššie označených nehnuteľností zo žalobcov

na žalovaného Jána Kiszlera a že žalobcov treba naďalej považovať za vlastníkov nehnuteľnosti - bytu č. X na X. B.., O. X na U.. Z. O. Z. - B. v bytovom dome súp. č. XXXX, postavenom na parc. č. XXXX, XXXX, XXXX a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcely „C“, evidovaných na katastrálnej mape parc.č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 317 m2, parc.č.XXXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 317 m2, parc.č. XXXX

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 316 m2 v podiele 6993/574136-ín k celku, ktoré vlastnia titulom BSM.

28. O trovách konania si súd prvej inštancie s odkazom na ustanovenie § 151 ods. 3. O.s.p. vyhradil právo rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

29. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a priznať mu náhradu trov konania. Mal za to, že boli splnené všetky podmienky pre prevod vlastníckych práv zo žalobcov na veriteľa W. Z.M., čo bolo zrejmé aj z vkladového konania na katastrálnom úrade. Uviedol, že žalobkyňa 1/ požiadala W. Z. o poskytnutie finančných prostriedkov v sume 1 000 000 Sk, pričom preukázala svoju totožnosť, ako aj plnomocenstvo udelené jej manželom overené na matričnom úrade Mestskej časti Bratislava V. Toto plnomocenstvo znelo na všetky uvedené kroky smerujúce k vybaveniu pôžičky, ako aj k uzatvoreniu zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva, ktorého predmetom bol byt č. X, X. B., Z. X, M.. Č.. XXXX na LV č. XXXX Bratislava s druhou zmluvnou stranou W. Z.. Na základe týchto podkladov zúčastnené strany pristúpili k zmluvným záväzkom a pod tlakom požiadaviek žalobkyne 1/ boli zabezpečené uvedené finančné prostriedky zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom práva, všetky úkony boli realizované z jej iniciatívy a boli predložené všetky podklady a doklady požadované zákonom a príslušnými úradmi. Obe zmluvné strany sa dohodli na obsahu a podmienkach zmluvy o úvere ako aj spôsobe zabezpečenia tejto pohľadávky formou založenia predmetného bytu a viacnásobne boli tieto potvrdené zo strany žalobkyne 1/ a potvrdené notársky overenými podpismi. Spochybňovanie týchto skutočností považoval za účelové a nepravdivé z dôvodu, že jedinou cestou ako sa vyhnúť zmluvným záväzkom, ako aj ich následkom bolo angažovanie manžela, ktorý podľa jeho názoru od začiatku mal plnú vedomosť nielen o tomto konaní, ale aj o všetkých ostatných konaniach svojej manželky (žalobkyne 1/) počas jeho práce mimo svojho bydliska. Mal za to, že ako treté vlastník bytu nadobudol k nemu práva a povinnosti v súlade s právnymi predpismi a má právo na ochranu svojej dobromyseľne nadobudnutých práv. Dokladom toho je podľa neho aj skutočnosť, že žalobkyňa 1/ požičané finančné prostriedky nevrátila a ani sa o to nepokúsila. Poukázal na tom že listina, ktorou sa mal žalobca 2/ dovolávať relatívnej neplatnosti podľa §40 Obč. zák., nebola doručení jemu, L. Q. F. W. Z., z ktorého dôvodu sa tejto relatívnej neplatnosti nedovolal, ku ktorému záveru dospel aj súd prvej inštancie. Bola podľa neho vypracovaná dodatočne pre účely podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zamedzujúceho exekučné konanie. Poukázal na to, že žalobcovia žijú v spoločnej domácnosti. Nesúhlasil s tvrdením o úžerníckom charaktere zmluvy o úvere, ktoré nepovažoval za opodstatnené aj s poukazom na priznanie žalobkyne 1/, ktorá mala falšovať verejne overené listiny práve za účelom získania úveru od W. Z. za jeho podmienok a vopred s nimi súhlasila. Za nepravdivé označil tvrdenie, že žalobkyňa 1/ požiadala o poskytnutie peňažných prostriedkov pred uzavretím zmluvy bez toho, aby poznala obsah konkrétne uzatváranej zmluvy a veriteľ jej poskytol 1 000 000 Sk v hotovosti a tieto jej po podpise zmluvy odovzdal so zvýšením o 1 850 000 Sk Pomer veriteľom poskytnutých finančných prostriedkov žalobkyni 1/ k dobe splatnosti k celkovému záväzku so zabezpečením nehnuteľnosťou v tom čase trhovej hodnoty 2 800 000 Sk/92 943 Eur považoval za zodpovedajúce podmienkam obdobných úverov poskytovaných na trhu v SR v roku 2007. Uviedol, že zákon v tom čase umožňoval zabezpečenie úveru hodnotou nehnuteľnosti a v prípade nesplnenia úveru prechod na vlastníka, pričom hodnota 2 800 000 Sk je finančnou sumou zodpovedajúcou na trhu za byt žalobcov. Žalobkyňa prevzala úver a tento bol krytý zabezpečením nehnuteľnosťou vo výške 2 800 000 Sk, pojem prepadný záloh v tomto smere podľa neho neobstojí tak ako je koncipovaný v tomto prípade. V rozhodnom čase bol podľa neho poskytnutá úver za podmienok vopred dohodnutých a odobrených zmluvnými stranami a na základe vtedy platných právnych predpisov bol aj realizovaný. Výška úveru, resp. jeho navýšenie, skrátenie splatnosti, boli realizované priamo na návrh žalobkyne 1/, preto realizovaný výpočet úrokov k úrokom NBS ich, ich porovnanie považoval za neadekvátne, nesprávne. Bol toho názoru, že už prvý nadobúdateľ W. Z. sa v súlade so zákonom stal vlastníkom predmetného bytu a obaja novo nadobúdatelia konali v dobrej viere v správnosť zápisu vlastníctva v katastri nehnuteľností a stali sa jeho vlastníkmi.

30. Žalobcovia vo svojom vyjadrení podanom ich právnym zástupcom k odvolaniu žalovaného navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že Zmluva o úvere a zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva boli uzavreté dňa 30.3.2007 sa nakoľko sú manželia a na ich spoločný majetok sa vzťahuje ust. § 145 Občianskeho zákonník, pričom žalobca 2/ nepodpísal splnomocnenie pre manželku- žalobkyňu 1/ na podpisu týchto zmlúv a jeho podpis bol sfalšovaný. Dovolal sa aj listom zo dňa 10.6.2009 relatívnej neplatnosti splnomocnenia a uvedených zmlúv, ešte v rámci 3-ročnej premlčacej lehoty podľa § 40a Obč. zák., ktorý list doručil žalobkyni 1/, pravosť jeho podpisu na dovolaní osvedčil notársky úrad V.. W. B. dňa 11.6.2009. Žalobkyňa 1/ chcela toto dovolanie sa neplatnosti doručiť žalovaným v konaní sp. zn. 5C 1/2009 Okresného súdu Bratislava V vo veci žalobcu L. Q. proti žalobkyni 1/ o 45 087 Sk s prísl. v uvedenom konaní vystupovali všetci pôvodní žalovaní z tohto konania buď ako žalobcovia alebo ako svedkovia. Prítomnosti na uvedenom konaní sa však vyhýbali, preto sa im nepodarilo doručiť vyhlásenie žalobcu 2/ Mali za to, že stačilo aj doručenie listu žalobcu 2/ o relatívnej neplatnosti žalobkyni 1/, pretože to robilo jej úkon neplatný a v dôsledku toho boli neplatné aj následné zmluvy o prevode nehnuteľností. Žalobkyňa 1/ doručila Okresnému súdu Bratislava V dňa 26.5.2008 žalobu o neplatnosť zmlúv, ktoré sú predmetom tohto konania. Pôvodne boli žalovaní W. Z. F. L. Q., ktorý až neskôr previedol byt na žalovaného V. N.. Poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29Odo 102/2003, podľa ktorého žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu je zároveň dovolaním sa neplatnosti právneho úkonu v zmysle ust. § 40a Obč. zák., žaloba v tomto konaní je podľa nich zároveň dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Predmetné zmluvy sú však podľa nich aj absolútne neplatné Poukázali na Zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalobkyni 1/ poskytnutý úver vo výške 1 000 000 Sk a za tri roky mala vrátiť 2 800 000 Sk, čo znamená 2,8 násobok pôvodného dlhu, čo je podľa nich úžernícke navyšovanie. S touto zmluvou o úvere je spojená zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva, podľa ktorej byt žalobcov bol prepísaný na W. Z., keď v prípade nezaplatenia dvoch po sebe idúcich splátok veriteľ mohol vyhlásiť dlh za splatný a stať sa definitívnym vlastníkom uvedených nehnuteľností. V čl. V bod 3 Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva sa dokonca uvádza, že definitívnym prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na veriteľa zaniká nárok dlžníka na vrátenie uhradenej časti zabezpečenej pohľadávky. Uviedli, že žalobkyňa 1/ zaplatila na splátkach 250 000 Sk, na vyrovnanie uvedeného dlhu, čiže tieto peniaze by prepadli, ak by boli vynechané dve splátky. Mali za to, že ustanovenie v Zmluve o zabezpečení záväzku prevodom práva o prepadnej zálohe (bytu) robí celú zmluvu neplatnou a takýto výklad platil aj pred novelou ust. § 553, ktorá začala platiť od 1.1.2008. Boli toho názoru, že Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva bola neplatnou podľa § 39 Obč. zák. a na základe nej neprešlo vlastnícke právo k ich bytu na pôvodného žalovaného W. Z., ktorý tak nemohol previesť na iného viac práv, než sám mal, nemohol previesť vlastníctvo predmetného bytu na L. Q. a ten na žalovaného V. N.. Z týchto prevodov tiež považovali za zrejmé, že im chceli zabrániť alebo aspoň sťažiť ich právne uplatnenie vlastníckeho práva k predmetnému bytu.

31. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 a vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať (§ 385 ods. 1 rozhodol vo veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP, keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

32. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

33. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

34. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

35. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

36. Súd prvej inštancie sa s námietkami žalovaného, uvedenými v jeho odvolaní, ktorý v ňom opätovne poukazuje ako došlo k uzavretiu zmlúv, s námietkou neúčinného dovolania sa žalobcom 2/ relatívnej neplatnosti, podmienkami platnosti/neplatnosti, ako i následnými prevodmi predmetnej nehnuteľnosti, dostatočne vysporiadal a tieto nepovažoval ani odvolací súd za dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti predmetnej zmluvy o úvere uzavretej dňa 30.3.2007 z ním uvedených dôvodov, pričom neplatnosť uvedených častí zmluvy o úvere, keďže ich nemožno dobre oddeliť od ostatného obsahu zmluvy, spôsobuje v zmysle cit. § 41 Občianskeho zákonníka, absolútnu neplatnosť celej zmluvy o úvere. ako aj so záverom o neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti uzavretej spolu s touto zmluvou dňa 30.3.2007. Keďže zmluva o zabezpečovacom prevode práva je i v zmysle jej systematického zaradenia do 5. oddielu 8. časti Občianskeho zákonníka záväzkom akcesorickým vo vzťahu k hlavnému záväzku, ktorým je zmluva o úvere, v dôsledku čoho nemôže existovať samostatne a jej právny osud je spojený s osudom hlavného záväzku, potom vyslovenie neplatnosti zmluvy o úvere má automaticky za následok i neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Odhliadnuc od toho je odvolací súd toho názoru, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva je neplatná i z iných nasledovných dôvodov.

37. Zabezpečenie záväzkov prevodom práva je upravené výlučne v Občianskom zákonníku. Preto záväzkový vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere bolo potrebné je potrebné zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva posudzovať podľa Občianskeho zákonníka. V čase uzavretia predmetnej zmluvy Občiansky zákonník upravoval zabezpečenie záväzkov prevodom práva výlučne v ust. § 553. V zmysle ods. 1 tohto ustanovenia splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva). Podľa ods. 2 tohto ustanovenia zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne. Až novelizáciou Občianskeho zákonníka zák. č. 568/2007 s účinnosťou od 1.1.2008 bolo toto ustanovenie novelizované a doplnené ustanoveniami §§ 553a až 553d. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2008 potom v § 879j Občianskeho zákonníka zakotvili, že ustanoveniami novely sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.2008, avšak vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.1.2008 sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že na vznik predmetnej zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti a posúdenie nárokov z tejto zmluvy plynúcich bolo potom potrebné aplikovať ust. § 553 Občianskeho zákonníka v znení pred uvedenou novelou.

38. Zmluvou o zabezpečovacom prevode práva podľa cit. § 553 Občianskeho zákonníka, postupuje dlžník veriteľovi podmienene svoje právo, ktoré má proti inému, ale zákon nevylučuje ani prevod práva vecného včítane práva vlastníckeho, na veriteľa s rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený záväzok bude splnený, teda že splnením dlhu prevedené právo prechádza späť na dlžníka. Zabezpečovací prevod práva teda spočíva v podmienenom prevode práva z dlžníka na veriteľa. Zmyslom tohto prevodu je predovšetkým motivovať dlžníka na riadnom a včasnom splnení jeho záväzku. Ako bolo už uvedené vyššie, keďže zabezpečovací prevod práva má akcesorickú povahu, musí existovať ako predmet zaistenia platný hlavný záväzok. Rozväzovacia podmienka, že zabezpečený záväzok bude splnený, sa uplatní pri uspokojení zabezpečenej pohľadávky splnením tak, že právne úkony, ktorými bolo právo prevedené strácajú účinnosť a právo, v rozsahu v akom bolo prevedené, prechádza späť na dlžníka. Prevod práva na veriteľa teda zo zákona zaniká. Namiesto rozväzovacej podmienky právna teória pripúšťa, že je možné v zmluve dojednať spätný prevod práva po splnení záväzku (tzv. fiduciálny prevod). Pre zmluvu o zabezpečovacom prevode práva cit. ust. § 553 Občianskeho zákonníka nezakotvuje žiadne zvláštne obsahové náležitosti. Zmluva preto musí vyhovovať aspoň všeobecným požiadavkám, najmä musí byť dostatočne určitá. V zmluve musí byť okrem vymedzenia zmluvných strán obsiahnuté tiež vymedzenie zabezpečovaného záväzku a určenie práva, ktoré dlžník prevádza v prospech veriteľa. Z obsahu zmluvy musí byť tiež zrejmé, že sa jedná iba o zabezpečovací prevod práva, a nie o prevod trvalý. Podľa právnej teórie zmluvné strany nemusia výslovne rozväzovaciu podmienku dojednávať, keďže jej existencia je obsiahnutá v tom, že zmluva je uzatváraná k zaisteniu záväzku a tento úmysel strán musí byť zo zmluvy zrejmý. Zabezpečovací prevod práva je bezodplatný a je umožnený ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nakoľko ide len o zabezpečovací prevod práva a nie o trvalý prevod, dojednanie o spôsobe uspokojenia pohľadávky tým, že veriteľ si ponechá predmet zabezpečenia, odporuje účelu ustanovenia § 553 Občianskeho zákonníka v znení pred 1. januárom 2008.

39. Náš právny poriadok nepripúšťa tzv. prepadný záloh. Rozdiel medzi zmluvou o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka a neplatným dojednaním o prepadnom zálohu spočíva v okamihu, kedy dochádza k prevodu práva. Zatiaľ čo pri zabezpečovacom prevode práva sa

na základe zmluvy uzavretej podľa § 553 Občianskeho zákonníka nositeľom práva stáva podmienene veriteľ a splnenie záväzku dlžníkom má za následok obnovenie jeho práva, v prípade prepadného zálohu zostáva právo i po uzavretí zmluvy zachované dlžníkovi a naopak okamihom kedy má dôjsť k prevodu práva na veriteľa je moment omeškania dlžníka s plnením záväzku.

40. Právna teória teda pripúšťa, aby inštitút zabezpečovacieho prevodu práva bol vnímaný ako dojednanie s rozväzovacou podmienkou, ktorej splnením sa vlastníkom veci bez ďalšieho stáva pôvodný vlastník - dlžník (napríklad komentár k § 553 Občianskeho zákonníka JUDr. Jaromíra Svobodu a kolektív vydaného vydavateľstvom Eurounion spol. s r.o. v roku 2004), alebo ako fiduciálny prevod práva, pri ktorom riadnym a včasným splnením zabezpečenej pohľadávky sa neobnoví automaticky vlastnícke práva dlžníka k veci, avšak ten bude mať k dispozícii iba právo dožadovať sa spätného prevodu vlastníctva (napríklad komentár k Občianskemu zákonníku autora JUDr. Imricha Feketeho vydaného vydavateľstvom EPOS v roku 2007).

41. Občiansky zákonník v cit. § 553 výslovne nerieši situáciu, ak dlžník zabezpečený záväzok riadne a včas nesplní, teda ak nenastane rozväzovacia podmienka. Z podstaty tohto inštitútu ale vyplýva, že v dôsledku nesplnenia rozväzovacej podmienky sa vlastníctvo veriteľa stane nepodmieneným, v dôsledku čoho môže realizovať svoje vlastnícke právo k veci ako plnohodnotný vlastník. Podľa názoru odvolacieho súdu za tejto situácie zabezpečovací prevod práva musí plniť i funkciu uhradzovaciu, čo cit. § 553 Občianskeho zákonníka nevylučuje, keďže inak by nemal pre veriteľa fakticky zmysel a pre dlžníka by nepredstavoval žiadnu hrozbu, čím by sa minul účelu, ktorým má byť zabezpečenie splnenia záväzku. O tom, akým spôsobom sa tak má stať ale Občiansky zákonník neuvádza. V dôsledku toho, pokiaľ by zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva neobsahovala dojednanie o tom, ako sa zmluvné strany vyporiadajú v prípade, že dlžník zaistenú pohľadávku veriteľovi neuhradí riadne a včas, by bola absolútne neplatná pre svoju neurčitosť v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže by vyvolávala neistotu o obsahu práv a povinností účastníkov zmluvy pre prípad, že dlžník záväzok nesplní a to neistotu, ktorá nemôže byť odstránená výkladom.

42. V danom prípade ale zmluvné strany v zmluve o zabezpečení záväzkov prevodom práva k nehnuteľnosti dojednali v čl. V bod 1 zmluvy tak, že ak dlžník je v omeškaní so zaplatením dvoch po sebe idúcich splátok alebo, celková výška uhradených splátok k daným termínom, určeným splátkovým kalendárom, bude v negatívnom rozpore s celkovou výškou splátok podľa tohto kalendára po dobu dlhšiu ako tri mesiace, vyhlásiť úver za okamžite splatný v celom jeho zostatku spolu s príslušenstvom a v deň vyhlásenia úveru za splatný sa veriteľ stane definitívnym vlastníkom predmetných nehnuteľností opísaných v čl. II tejto zmluvy. Z uvedeného dojednania vyplýva, že žalobcovia ako dlžníci a prevádzatelia vlastníckeho práva nemali mať ani žiaden nárok na vydanie rozdielu medzi hodnotou danej nehnuteľnosti a dlžnou čiastkou vo forme nesplatenej časti úveru, včítane jeho príslušenstva. Dojednanie účastníkov zmluvy tým obsahuje prvky nedovoleného prepadného zálohu. Odvolací súd je preto toho názoru, že dojednanie v zmluve o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti uzavretej medzi žalobkyňou 1/ a W. Z. o tom, že v prípade nesplnenia záväzku sa veriteľ stane vlastníkom nehnuteľnosti za kúpnu cenu, ktorá sa rovná nesplatenej časti úveru, pričom zároveň žalobkyni ako dlžníčke a prevádzajúcej zanikne nárok na vrátenie uhradenej časti zabezpečovanej pohľadávky, a to bez ohľadu na jej výšku, a bez nároku na vydanie tzv. hyperochy (rozdielu medzi hodnotou získanou veriteľom a dlhom dlžníčky včítane súvisiacich nákladov veriteľa, resp. prebytku speňaženia predmetu zabezpečenia), je dojednanie, ktorého obsah i účel je v príkrom rozpore s dobrými mravmi. V dôsledku toho, v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, je aj toto dojednanie absolútne neplatným.

43. Keďže v dôsledku toho je neplatné dojednanie, ktoré, ako už bolo uvedené vyššie, je potrebné považovať za podstatnú náležitosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, teda také dojednanie, ktoré nie je možné oddeliť od ostatného obsahu zmluvy (§ 41 Občianskeho zákonníka), je potom neplatná celá zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti. Obdobne i v zmysle záveru NS SR obsiahnutom v rozhodnutí 8Sžo 17/2007 zo dňa 16.7.2007, zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje zánik vlastníctva pôvodného vlastníka k nehnuteľnosti, bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu v čase, keď sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným, svojím účelom a obsahom obchádza zákon a teda je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Dovolací súd už v svojich skorších rozhodnutiach vydaných v obdobných právnych veciach už riešil otázku náležitostí zmluvy o zabezpečovacom prevode práva uzavretej pred 31. decembrom 2007. Tak napr. v rozsudku z 30. júla 2012 sp. zn. 5Cdo/208/2010 ustálil, že i keď ustanovenie § 553 O.z. v

znení platnom do 31. decembra 2007 neustanovoval žiadne zvláštne obsahové náležitosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, i táto zmluva musela vyhovovať všeobecným zákonným požiadavkám, najmä musela byť dostatočne určitá. Požiadavka určitosti zmluvy, ako náležitosti platného právneho úkonu, bola naplnená, okrem iného, vtedy, ak zmluva upravovala aj spôsob naplnenia uhradzovacej funkcie zaisťovacieho prevodu práva, včítane spôsobu speňaženia týmto zabezpečovacím inštitútom prevedenej veci a rozsahu práva dlžníka na veriteľa. Odvolacie námietky žalovaného týkajúce sa tak zabezpečovacieho prevodu práva k predmetnej nehnuteľnosti, ako aj jeho uskutočnenia W. Z. a následných prevodov nehnuteľnosti, neboli dôvodné.

44. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a žalobcom 1/ a 2/, úspešným v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

46. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 C.s.p.).