Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41C-10-2021.pdf
PDF · 130.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-41C/10/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Beátou Oreničovou v spore žalobcu: Wustenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, 825 22 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31 383 408, zastúpený SEDLAČKO &PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava -Staré Mesto, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: In. Q. I., nar. XX.X.XXXX, bytom D. N. XXX/X, XXX 11 Košice- Západ, zastúpený JUDr. Alexander Parajos, advokát, so sídlom Skladná 64, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 509 408 99, o zaplatenie 516,81 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Z a m i e t a návrh žalovaného na prerušenia konania z dôvodov postupu podľa § 162 ods. l písm. b) CSP.
II. Konanie o zaplatenie sumy 184,58 eur na istine z a s t a v u j e .
III. Žalovaný je p o v i n n ý z a p l a t i ť žalobcovi sumu 332,23 eur, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 516,81 eur od 18.11.2019 do 18.12.2020, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 332,23 eur od 19.12.2020 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručenom v rámci Upomínacieho konania Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 11.11.2020 domáhal proti žalovanému vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 516,81 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 516,81 eur od 18.11.2019 do zaplatenia, a to titulom regresnej náhrady. Podanie žaloby odôvodnil tým, že ako poisťovateľ uzavrel so žalovaným ako poistníkom poistnú zmluvu č. 610/163902-7 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Dňa 20.5.2019 došlo na mieste Ulica Slobody v Košiciach ku škodovej udalosti poisteného motorového vozidla Škoda Fabia COMBI, EČV: KE 510BX, VIN: IMBGD46Y413173270. Ku škodovej udalosti došlo tak, že vodička (Y..X. I.), ktorá viedla poistené motorové vozidlo Škoda Fabia COMBI pri cúvaní poškodila motorové vozidlo Volkswagen Polo, EČV: KE902JP, ktoré bolo zaparkované na parkovisku. Vinníkom bola vodička. Žalobca na základe uzatvorenej poistnej zmluvy uhradil poškodenému škodu, ktorá v dôsledku toho vznikla, spolu vo výške 738,31 eur dňa 26.9.2019 (poistné plnenie). Keďže žalovaný bol v omeškaní s platením poistného od 1.4.2019 do 20.5.2019 (v návrhu nesprávne uvedený rok 2017), žalobca uplatnil v súlade s § 12 ods. l písm. f) ZoPZP voči žalovanému nárok na náhradu poistného plnenia vo výške 516,81 eur. Zdôraznil, že nárok žalobcu vyplýva zo zákonného predpisu a preto nejde o nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Napriek tomu, že v zmysle citovaného ustanovenia má žalobca (poisťovateľ) proti žalovanému (poistník) právo na náhradu celého poistného plnenia vo výške 738,31 eur, žalobca si uplatňuje svoj nárok v nižšej výške, čo je evidentne v prospech
žalovaného. Listom zo dňa 27.9.2019 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 516,81 eur. Napriek tomu, že sa žalovaný voči listu o uplatnení postihu odvolal, nebolo možné upustiť od postihu vo výške 516,81 eur. Žalovaného vyzval na zaplatenie uvedenej sumy opätovne listami zo dňa 4.11.2019, a 18.11.2019. Žalovaný svoj dlh neuhradil. Okrem istiny žalobca si v žalobe uplatnil zákonné úroky z omeškania. Taktiež požadoval priznať aj náhradu trov konania. Na Okresnom súde Banská Bystrica bola vec vedená pod sp.zn. 36Up/2048/2020.
2. Žalobca k návrhu na vydanie platobného rozkazu predložil Poistnú zmluvu - Povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (PZP) zo dňa 15.12.2014, Protokol o finančnom sprostredkovaní viazaného finančného agenta zo dňa 15.12.204, Oznámenie o poistnej udalosti zo dňa 21.5.2019, Správu o nehode zo dňa 20.5.2019, Osvedčenia o evidencii vozidla, Oznámenie Wustenrot o poistnom plnení zo dňa 26.9.2019, Faktúru - daňový doklad č. 072019, Popis prác, Oznámenie poškodeného o poistnej udalosti zo dňa 27.5.2019, Posudok - Kalkulácia č. 1962341, Zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti, Uplatnenie postihu č. 1525.1423/011-3 zo dňa 27.9.2019, Uplatnenie postihu č. 1525.1423/011-3-odvolanie zo dňa 12.11.2019, Postih č. 1525.1423/011-9 zo dňa 4.11.2019, Postih č. 1525.1423/011-3 zo dňa 18.11.2019.
3. V predmetnej veci najsamprv Okresný súd Banská Bystrica dňa 3.12.2020 vydal Platobný rozkaz sp.zn. 36Up/2048/2020, voči ktorému podal žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu odpor v podaní zo dňa 18.12.2020. V odpore žalovaný uznáva čo do právneho základu uplatnený nárok, neuznáva ho však čo do výšky. Potvrdil, že bol v čase od 1.4.2019 do 20.5.2019 (dňa 20.5.2019 došlo k vzniku škodovej udalosti) v omeškaní s platením poistného na poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (zák.č. 381/2001 Z.z.), z ktorého dôvodu si žalobca v súlade s ust. § 12 ods. l písm. f) citovaného zákona uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu poistného plnenia vo výške 516,81 eur, ktorý v percentuálnom vyjadrení predstavuje 70 % -ný regres (postih) zo sumy vyplateného poistného plnenia poškodenému (t.j. zo sumy 738,31 eur vyplatenej dňa 26.9.2019), avšak jeho výšku doposiaľ relevantne nezdôvodnil resp. nepreukázal, čím rozhodnutie žalobcu trpí vadou nepreskúmateľnosti (v liste zo dňa 18.11.2019 sa žalobca okrem iného odvoláva na svoj interný predpis, avšak tento doposiaľ ani žalovanému, ani konajúcemu súdu nepredložil). Žalovaný považuje nárok žalobcu za dôvodný iba čiastočne , preto dňa 17.12.2020 pristúpil k poukázaniu sumy 184,58 eur v prospech žalobcu. Uvedená suma predstavuje uznanie nároku žalobcu v rozsahu 25 % vyplateného poistného plnenia poškodenému, čo žalovaný považuje za primeraný (adekvátny) postih zo strany žalobcu za porušenie povinnosti platiť predpísané poistné riadne a včas. Žalovaný je toho názoru, že žalobca sa nemôže svojvoľne a nekontrolovateľne rozhodovať o tom, v akej výške uplatní regres (postih) podľa ust. § 12 ods. l písm. f) zák.č. 381/2001 Z:z. Žalobcom uplatňovaná výška regresu (postihu) nerešpektuje princíp proporcionality (primeranosti), alternatívne je namieste hovoriť o šikanóznom výkone (subjektívneho) práva v kontexte ust .§ 3 Občianskeho zákonníka ako zákona lex generalis k zák.č. 381/2001 Z.z. ako lex specialis, resp. žalobcom uplatňovanú výšku regresu je možné právne kvalifikovať ako výkon (subjektívneho) práva v rozpore s dobrými mravmi. Žiada, aby súd podrobil výšku žalovaného nároku prieskumu v kontexte právnych úvah obsiahnutých v náleze Ústavného súdu SR z 31.1.2019 sp.zn. IV.ÚS 377/2018 a tiež v kontexte právnych úvah obsiahnutých v Uznesení NS SR zo dňa 31.7.2018 sp.zn. 4Obo/3/2018 (R 75/2018), podľa ktorého „je potrebné mať na pamäti, že súd nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho odchýliť, v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR)...“ Žalovaný má za to, že v danom prípade je potrebné zohľadniť, že v čase, keď poisťovateľ (žalobca) poukazoval poistné plnenie v prospech poškodeného (dňa 36.9.2019 v sume 738,31 eur), už bolo omeškané predpísané poistné zo strany žalovaného ako poistníka žalobcovi uhradené (resp. doplatené), preto poisťovateľ (žalobca) nevyplácal poškodeného zo svojich vlastných finančných zdrojov, ale z finančných zdrojov „krytých“ predpísaným poistným, preto žalobcovi „de facto“ žiadna „ujma“ konaním /nekonaním žalovaného nevznikla a preto je žalobcom požadovaná výška postihu (regresu) neprimeraná, rozporná s dobrými mravmi, dokonca možno uvažovať o bezdôvodnom obohacovaní sa žalobcu na úkor svojho poistníka (poisteného).
4. K odporu žalovaný doložil Detail platby v ČSOB v sume 184,58 eur zo dňa 17.12.2020, Nález ÚS SR sp.zn. IV.ÚS 377/2018-52 zo dňa 31.1.2019.
5. K podanému odporu zaujal stanovisko žalobca Mal za to, že v podanom odpore žalovaný uznal žalobcom uplatnený nárok čo do dôvodu, avšak neuznal ho čo do výšky. K názoru žalovaného, že žalobca nerešpektuje princíp proporcionality a je na žalobcovi, aby preukázal výšku nároku a na posúdení súdu, či je takáto výška primeraná, žalobca citoval ust. § 12 ods. l písm. g) ZoPZP a mal za to, že súd nie je oprávnený v konaní podľa § 12 ods. l a 2 ZoPZP znížiť výšku požadovanej náhrady poistného plnenia alebo jeho časti , aplikujúc zásadu primeranosti alebo iné kritériá. Zo žiadneho právneho predpisu takéto sudcovské právo nevyplýva. Je výlučne vecou poisťovateľa, či sa rozhodne uplatniť náhradu všetkých vyplatených súm poistného plnenia alebo iba ich časti (rozhodnutie NS SR zodňa 23.11.2004 sp.zn. 1M Cdo 3/2004). Uviedol, že na rozdiel od inštitútu náhrady škody (§ 450 OZ), regresu v poistení majetku (§ 813 OZ) alebo zmluvnej pokuty (§ 544 a nasl. OZ), v rámci ktorých môže súd aplikovať moderačné oprávnenie, úprava inštitútu postihu podľa § 12 ods. l ZoPZP neumožňuje súdu znížiť uplatnenú výšku náhrady poistného plnenia. Nejde totiž o nárok na náhradu škody, ale o originárny druh právneho nároku, ktorý vzniká ex lege , ak nastane niektorá zo skutočností podľa § 12 ods. l ZoPZP (rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.4.2012 sp.zn. 8Co 114/2012, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.1.2012 sp. zn. 4Co/110/2011). Z dikcie ustanovenia vyplýva iba to, že jediným oprávneným subjektom na určenie výšky náhrady poistného plnenia resp. jeho časti, je poisťovateľ, ako nositeľ tohto subjektívneho práva vyplývajúceho z poistného pomeru, Výška požadovanej náhrady poistného plnenia , na ktorú vznikne poisťovateľovi nárok, je limitovaná výlučne požiadavkou vyplývajúcou z ust. § 12 ods. 3 PoPZP, t.j. nesmie presahovať úhrn poistných plnení, ktoré poisťovateľ vyplatil z dôvodu poistnej udalosti. Žalobca poukázal ďalej na rozhodnutie NS SR zo dňa 11.12.2019 sp.zn. 4Obdo/84/2018, v ktorom súd konštatoval , že „Súd rozhodujúci o nároku poisťovateľa v zmysle ust. § 12 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov nemôže skúmať a pri rozhodovaní o nároku prihliadať na to, či výška sumy nároku uplatňovaného poisťovateľom voči poistníkovi resp. poistenému v zmysle uvedeného ustanovenia je v súlade so všeobecnou právnou zásadou proporcionality a neprieči sa zmyslu a účelu uvedeného zákona. Jediným oprávneným subjektom , ktorý môže určiť a prípadne znížiť výšku uplatňovaného nároku v zmysel ust. § 12 citovaného zákona a pod hornú hranicu takto uplatňovaného nároku, ktorou je úhrn poistných plnení, je v zmysle uvedeného ustanovenia poisťovateľ“.
6. Vzhľadom na podaný odpor zo strany žalovaného, Okresný súd Banská Bystrica dňa 18.3.2021 postúpil vec Okresnému súdu Košice II. ako súdu príslušnému na jej prejednanie, nakoľko v zákonom stanovenej lehote žalobca navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 10 ods. 3 resp. v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní.
7. Na Okresnom súde Košice II. bola vec ďalej vedená pod sp.zn. 41C/10/2021.
8. Podaním zo dňa 9.9.2021 žalobca vzal žalobu voči žalobcovi čiastočne späť v rozsahu 184,58 eur a žiadal v tejto časti konanie zastaviť, nakoľko žalovaný dňa 18.12.2020 uhradil žalobcovi sumu 184,58 eur. Na zvyšnej časti žaloby žalobca trval naďalej a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 332,23 eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 516,81 eur od 18.11.2019 do 18.12.2020 a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 332,23 eur od 19.12.2020 do zaplatenia.
9. Na výzvu súdu, aby sa žalobca vyjadril k zápisnici z pojednávania zo dňa 10.9.2021 a k návrhu žalovaného na tomto pojednávaní na zníženie uplatneného nároku, žalobca odpovedal listom zo dňa 29.9.2021. Mal za to, že žalovaný nepopiera, že v čase vzniku poistnej udalosti bol v omeškaní s platením poistného. Za štvrťročné obdobie 1.1.2019 - 31.3.2019 bolo poistné uhradené až dňa 15.4.2019 (ide o platbu, ktorú žalovaný uhradil 11.4.2019). Za ďalší štvrťrok 1.4.20119 - 30.6.2019 malo byť uhradené poistné plnenie k 1.4.2019, avšak k jeho úhrade došlo až dňa 23.5.2019 (platba žalovaného zo dňa 21.5.2019). Je tak zrejmé, že v čase vzniku poistnej udalosti bol žalovaný v omeškaní s platením poistného až 50 dní. Žalobca nie je povinný informovať žalovaného o tom, že je v omeškaní s platením poistného. Postihové právo resp. nárok na náhradu za poskytnuté poistné plnenie vyplýva priamo zo zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len zákon o PZP). Ide tak o zákonný nárok, nie zmluvný, ktorý by si žalobca upravil v poistnej zmluve, VPP alebo inom internom predpise. Keďže žalovaný bol v omeškaní s platením poistného v čase vzniku poistnej udalosti, vznikol žalobcovi nárok na uplatnenie si nároku na náhradu poistného plnenia, a tak listom zo dňa 27.9.2019 vyzval žalovaného na úhradu. Žalobca zopakoval, že súd nie je oprávnený v konaní podľa § 12 zákona o PZP znížiť
výšku požadovanej náhrady poistného plnenia alebo jeho časti, aplikujúc zásadu primeranosti alebo iné kritéria. Zo žiadneho právneho predpisu takéto sudcovské právo nevyplýva. Nejde totiž o nárok na náhradu škody, ale o originárny druh právneho nároku, ktorý vzniká ex lége, ak nastane niektorá zo skutočností podľa § 12 zákona o PZP: Podľa uznesenia NS SR zo dňa 26.6.2019 sp.zn. 1Cdo/180/2017, jediným oprávneným na určenie výšky náhrady poistného plnenia resp. jeho časti, je poisťovateľ ako nositeľ tohto subjektívneho práva vyplývajúceho z poistného pomeru a zo zákona č. 381/2001 Z.z. v platnom znení. Podľa R 64/2020 „Súd rozhodujúci o nároku poisťovateľa v zmysle ust. § 12 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nemôže skúmať a pri rozhodovaní o nároku prihliadať na to, či výška sumy nároku uplatneného poisťovateľom voči poistníkovi resp. poistenému v zmysle uvedeného ustanovenia, je v súlade so všeobecnou právnou zásadou proporcionality a neprieči sa zmyslu a účelu uvedeného zákona. Jediným oprávneným subjektom na určenie výšky náhrady poistného plnenia je žalobca. To, ako si interne upraví spôsob uplatňovania iný poisťovateľ, nemôže byť záväzné pre žalobcu, ktorý sa legitímne rozhodol domáhať náhrady poistného plnenia vo výške 70 %. Takýto záver zároveň nie je ani v rozpore so základným cieľom zákona o PZP , ktorým je prioritne právna ochrana poškodeného, ktorému je priznaný nárok na náhradu škody, nie osoby, ktorá uzatvorila poistnú zmluvu.
10. Na vyjadrenie žalobcu zo dňa 29.9.2021 reagoval žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 4.10.2021, kde zotrval na svojich vyjadreniach. Dal do pozornosti súdu, že žalovaný preukázal úhradu dlžného (zameškaného) poistného do času (fyzickej ) výplaty poistného plnenia (náhrady škody) žalobcom poškodenému, inými slovami, v čase (fyzickej) výplaty poistného plnenia (náhrady škody) poškodenému, žalobca už disponoval adekvátnym poistným „krytím“ od žalovaného ako poisteného, čo znamená, že žalobca neuhrádzal poistné plnenie (náhradu škody) poškodenému z „nekrytých“ finančných zdrojov, preto žalobcom uplatnený regres voči žalovanému ako svojmu poistenému de facto „stratil“ svoje opodstatnenie. Keďže „zameškané“ poistné bolo zo strany žalovaného žalobcovi do času (fyzickej) výplaty poistného plnenia (náhrady škody) žalobcom poškodenému doplatené, potom vyvstáva otázka, utrpel vlastne žalobca nejakú „škodu“ (ujmu) porušením povinnosti zo strany žalovaného ? Odpoveď - žiadnu, preto je podľa žalovaného namieste sa zamyslieť nad danou vecou aj v kontexte legislatívy na ochranu spotrebiteľa v širšom slova zmysle (keďže vzťah medzi žalobcom a žalovaným je nepochybne vzťahom spotrebiteľským), alternatívne v kontexte dobrých mravov (§ 3 zák.č. 40/1964 Zb.). Okrem uvedeného žalovaný nevidí dôvod , prečo by malo byť ust. § 12 zák.č. 381/2001Z.z. postavené na „inom“ sankčnom princípe (mechanizme) v porovnaní s ust. § 799 Občianskeho zákonníka resp. prečo by malo byť plnenie si povinnosti z povinného zmluvného poistenia „favorizované“ pred plnením si povinnosti napr. z havarijného poistenia ? Majúc na pamäti korelát materiálny (tzv. korelát spravodlivosti), žiada konajúci súd o prípadnú analogickú aplikáciu Nálezu Ústavného súdu SR z 31. januára 2019, sp.zn. IV.ÚS 377/2018. Zároveň dal do pozornosti súdu uplatnenie procesného postupu podľa ust. § 162 ods. l písm. b) CSP.
11. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi (Návrhom na vydanie platobného rozkazu v Upomínacom konaní, Poistnou zmluvou - povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (PZP) zo dňa 15.12.2014, Protokolom o finančnom sprostredkovaní viazaného finančného agenta, Oznámením poistnej udalosti zo dňa 21.5.2019, Správou o nehode zo dňa 20.5.2019, Osvedčením o evidencii vozidla, Oznámením o poistnom plnení zo dňa 26.9.2019, Faktúrou č.072019 zo dňa 13.6.2019, Posudkom - kalkuláciou č. 1962341, Zápisom o poškodení vozidla k škodovej udalosti, Uplatnením postihu č. 1525.1423/011-3 zo dňa 27.9.2019, Uplatnením postihu č. 1525.1423/011-3 -odvolaním zo dňa 12.11.2019, Postihom č. 1525.1423/011-9 zo dňa 4.11.2019, Postihom č. 1525.1423/011-3 zo dňa 18.11.2019, Platobným rozkazom, Odporom proti platobnému rozkazu, Detailom platieb zo dňa 17.12.2020, Nálezom Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS 377/2018-52 zo dňa 31.1.2019, Čiastočným späťvzatím žaloby zo dňa 9.9.2021, Odvolaním žalovaného voči Postihu č. 1525.1423/011-3 zo dňa 29.11.2019, Odvolaním voči uplatneniu postihu č. 1525.1423/011-3 zo dňa 23.10.2019, Poštovými zloženkami, Výpisom z účtu za obdobie od 1.5.2019-31.5.2019, Výpisom z účtu za obdobie od 1.4.2019 - 30.4.2019, Postihom č. 1525.1423/011-9 zo dňa 15.10.2019, Výpisom z účtu za obdobie 1.12.2020-31.12.2020, ostatným spisovým materiálom) a zistil tento skutkový stav:
12. Dňa 15.12.2014 uzatvoril žalobca ako poisťovateľ a žalovaný ako poistník poistnú zmluvu č. 610/163902-7 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Predmetom poistenia bolo osobné motorové vozidlo Škoda Fabia Combi EČV KE 510BX, VIN: IMBGD46Y413173270. Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú Poistnou zmluvou č. 610/163902-7 zo dňa 15.12.2014.
13. Medzi stranami nie je sporné, že dňa 20.5.2019 došlo na ulici Slobody v Košiciach ku škodovej udalosti poisteného predmetného motorového vozidla Škoda Fabia Combi, že vodička Y.. X. I.Á., ktorá viedla osobné motorové vozidlo Škoda Fabia Combi pri cúvaní poškodila motorové vozidlo Volkswagen Polo EČV: KE902JP, ktoré bolo zaparkované na parkovisku. Vinníkom bola vodička. Žalobca na základe uzatvorenej poistnej zmluvy uhradil poškodenému škodu, ktorá v dôsledku toho vznikla, spolu vo výške 738,31 eur dňa 26.9.2019 (poistné plnenie). Taktiež medzi stranami nie je sporné, že v čase škodovej udalosti (20.5.2019) bol žalovaný v omeškaní s platením poistného.
14. Keďže žalovaný bol v omeškaní s platením poistného od 1.4.2019 do 20.5.2019 (ku dňu škodovej udalosti), žalobca si uplatnil v súlade s § 12 ods. l písm. f) ZoPZP voči žalovanému nárok na náhradu poistného plnenia v sume 516,81 eur a listom zo dňa 27.9.2019 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 516,81 eur (žalobca si uplatnil náhradu poistného plnenia v nižšej sume, celé poistné plnenie predstavovalo 738,31 eur). Následne opätovne listom zo dňa 4.11.2019 a 18.11.2019 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie náhrady poistného plnenia.
15. Podľa vyjadrenia žalovaného, žalovaný považoval nárok žalobcu za dôvodný iba čiastočne, preto dňa 17.12.2020 poukázal žalobcovi sumu 184,58 eur, ktorá suma predstavuje uznanie nároku žalobcu v rozsahu 25 % vyplateného poistného plnenia poškodenému, čo žalovaný považuje za primeraný (adekvátny) postih zo strany žalobcu za porušenie povinnosti platiť predpísané poistné riadne a včas.
16. Podľa vyjadrenia žalovaného (ktorú skutočnosť žalobca nepoprel), v čase keď žalobca (poisťovateľ) poukazoval poistné plnenie v prospech poškodeného (dňa 26.9.2019 v sume 738,31 eur), už bolo omeškané predpísané poistné zo strany žalovaného ako poistníka žalobcovi uhradené.
17. Z výsluchu žalovaného na pojednávaní vyplynulo, že výška uplatneného regresu je podľa žalovaného neprimeraná, vzhľadom na dobu omeškania, išlo o jednu kvartálnu splátku, pričom je klientom poisťovne od roku 2014. Bol v domnienke, v dobrej viere, že platí za aktuálny kvartál. Ako radový občan nebol informovaný o internom predpise, na základe ktorého tento regres vznikol. Podľa žalovaného uplatnený nárok sa míňa účinku povinného zmluvného poistenia alebo produktu na poistnom. Poisťovni platil aj nasledujúci kvartál, t.j. po tom, ako došlo k zrušeniu poistnej zmluvy, poistné mu bolo vrátené. Naďalej je klientom žalovaného, u žalovaného dal poistiť aj iné auto. Na úhradu poistného nebol vyzývaný.
18. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa týchto zákonných ustanovení :
19. Zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení upravuje povinnosť držiteľa resp. vlastníka motorového vozidla uzavrieť poistnú zmluvu o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (v ďalšom len zák.č. 381/2001 Z.z.).
20. Podľa § 2 písm. d) zák.č. 381/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie poisťovateľom poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky na základe osobitného predpisu.
21. Podľa § 2 písm.e) zák.č. 381/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.
22. Podľa § 4 ods. l zák.č. 381/2001 Z.z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
23. Podľa § 10 ods. l zák.č. 381/2001 Z.z., poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti a) do 15 dní po jej vzniku , ak vznikla na území Slovenskej republiky , b) do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky.
24. Podľa ust. § 12 ods.l písm. g) zák.č. 381/2001 Z.z. má poisťovateľ proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak f) v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného .
25. Podľa ust. § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa ust. § 145 ods. l CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
26. O čiastočnom zastavení konania v rozsahu 184,58 eur súd rozhodol v súlade s ust. § 144 a ust. § 145 ods. 2 CSP vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu zo dňa 9.9.2021, ktorým vzal žalobca návrh čiastočne späť z dôvodu úhrady sumy 184,58 eur žalovaným v prospech žalobcu po podaní žaloby dňa 18.12.2020. Na zvyšnej časti žaloby žalobca trval a žiadal , aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny vo výške 332,23 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 516,981 eur od 18.11.2019 do 18.12.2020 a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 332,23 eur od 19.12.2020 do zaplatenia.
27. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný nepochybne porušil povinnosti vyplývajúce mu z poistnej zmluvy č. 10/163902-7 zo dňa 15.12.2014 a z ust. § 12 ods. l písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z., keď bol v omeškaní s platením poistného v čase, keď nastala poistná udalosť dňa 20.5.2019, čím žalobcovi vznikol dôvodne nárok na náhradu poisteného plnenia alebo jeho časti, ktoré poskytol žalobca z Poistnej zmluvy žalovaného č. 610/163902-7 65 poškodenému U. I. v súvislosti s poistnou udalosťou č. 1525.1423/010-3, a to vo výške 738,31 eur. Škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla EČV : KE 352JS na osobnom motorovom vozidle EČV : KE 902JP. Z vykonaného dokazovania vyplynulo (nepoprel ani žalovaný), že žalovaný bol v omeškaní s platením poistného. Za štvrťročné obdobie 1.1.2019 - 31.3.2019 bolo poistné uhradené dňa 15.4.2019 (ide o platbu , ktorú žalovaný uhradil 11.4.2019). Za ďalší štvrťrok 1.4.2019 - 30.6.2019 malo byť uhradené poistné plnenie k 1.4.2019, avšak k jeho úhrade došlo až dňa 23.5.2019 (platba žalovaného zo dňa 21.5.2019). Taktiež mal súd preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu regresnej náhrady písomnými výzvami - postihmi zo dňa 27.9.2019, 4.112019, 18.11.2019. Žalovaný sa voči výške uplatneného regresu (postihu) viackrát písomne odvolal, avšak bezúspešne. Po podaní žaloby žalovaný uhradil žalobcovi sumu 184,58 eur, ktorú suma predstavuje uznanie nároku žalobcu v rozsahu 25 % vyplateného poistného plnenia poškodenému , čo žalovaný považuje za adekvátny postih zo strany žalobcu za porušenie povinnosti platiť predpísané poistné riadne a včas. Žalovaný teda uznal žalobcom uplatnený nárok čo do základu, ale nie čo do výšky a vzniesol návrh, aby súd znížil výšku požadovanej náhrady poistného plnenia.
28. Preto sa súd zaoberal oprávnením súdu znížiť výšku požadovanej náhrady poistného plnenia z dôvodov uvádzaných žalovaným v zmysle návrhu žalovaného.
29. Súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom žalobcu , čo sa týka moderačného oprávnenia súdu primerane znížiť žalobcom uplatnený nárok. Súd nie je oprávnený v konaní podľa § 12 ods. l a 2 zák.č. 381/2001 Z.z. znížiť výšku požadovanej náhrady poistného plnenia alebo jeho časti, aplikujúc zásadu primeranosti alebo iné kritéria. Zo žiadneho právneho predpisu takéto sudcovské právo nevyplýva . Je výlučne vecou poisťovateľa, či sa rozhodne uplatniť náhradu všetkých vyplatených súm poistného plnenia alebo iba ich časti (rozhodnutie NS SR zo dňa 23.11.2004 sp.zn. 1M Cdo 3/2004).
30. Zhodne s názorom žalobcu súd konštatuje, že na rozdiel od inštitútu náhrady škody (§ 450 OZ), regresu v poistení majetku (§ 813 OZ) alebo zmluvnej pokuty (§ 544 a nasl. OZ), v rámci ktorých môže súd aplikovať moderačné oprávnenie, úprava inštitútu postihu podľa § 12 ods. 1 zák.č. 381/2001 Z.z. neumožňuje súdu znížiť uplatnenú výšku náhrady poistného plnenia. Nejde totiž o nárok na náhradu škody, ale o originárny druh právneho nároku, ktorý vzniká ex lege , ak nastane niektorá zo skutočností podľa § 12 ods. l zák.č. 381/2001 Z.z. (rozsudok Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 24.4.2012 sp.zn. 8Co 114/2012, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dńa 25.1.2012 sp.zn. 4Co 110/2011).
31. Moderačné oprávnenie je súdu zverené iba výnimočne. Primerané zníženie uplatneného nároku prichádza do úvahy iba vtedy, ak ho zákon výslovne pripúšťa a zároveň formuluje jednoznačné kritéria a limity pre takýto postup (napr. závažnosť porušenia okolnosti prípadu a pod). Postihové právo žalobcu resp. nárok na náhradu za poskytnuté plnenie vyplýva priamo zo zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ide o zákonný nárok, nie zmluvný, ktorý by si žalobca upravil v poistenej zmluve, VPP alebo inom internom predpise.
32. Súd poukazuje na jedno z posledných rozhodnutí . Podľa R 64/2020 súd rozhodujúci o nároku poisťovateľa v zmysle ust. § 12 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nemôže skúmať a pri rozhodovaní o nároku prihliadať na to, či výška sumy nároku uplatneného poisťovateľom voči poistníkovi resp., poistenému v zmysle uvedeného ustanovenia je v súlade so všeobecnou zásadou proporcionality a neprieči sa zmyslu a účelu uvedeného zákona. Jediným oprávneným subjektom , ktorý môže určiť a prípadne znížiť výšku uplatneného nároku v zmysle ustanovenia § 12 citovaného zákona a pod hornú hranicu takto uplatňovaného nároku, ktorou je úhrn poistných plnení, je v zmysle uvedeného ustanovenia poisťovateľ“.
33. Uplatnený nárok súd posúdil predovšetkým podľa ust. § 12 ods. l a 2 zák.č. 381/2001 Z.z. Po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom konania zostala istina vo výške 332,23 eur spolu s úrokmi z omeškania. Keďže súd uzavrel, že nie je oprávnený v konaní podľa § 12 ods. l a2 zák. č. 381/2001 Z.z. znížiť výšku požadovanej náhrady poistného plnenia alebo jeho časti aplikujúc zásadu primeranosti , či iné kritérium , pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo , že žalovaný v čase poistnej udalosti bol v omeškaní s platením poistného a nebolo sporné, že žalovaný ako poisťovateľ uhradil v dôsledku poistnej udalosti poškodenému sumu 738,31 eur, súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 332,23 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Priznaná suma 332,23 eur predstavuje rozdiel medzi uplatneným postihom zo strany žalobcu vo výške 516,81 eur a úhradou zo strany žalovaného vo výške 184,58 eur (516,81 - 184,58)..
34. Podľa ust. § 517 ods. l Občianskeho zákonníka, dlžník , ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
35. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
36. Podľa ust. § 3 ods. l nar.vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013, z ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia je ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
37. Keďže žalovaný neuhradil žalobcovi pohľadávku riadne a včas, dostal sa do omeškania, žalobca má v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka právo aj na zaplatenie úrokov z omeškania z dĺžnej čiastky . Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od 18.11.2019 (t.j. odo dňa posledného pokusu žalobcu o mimosúdne vyriešenie veci, a to urgencie na zaplatenie nároku na náhradu poistného plnenia) až do zaplatenia. Výška úrokov z omeškania je určená v súlade s ust. § 3 ods. l nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013) a v danom prípade činí 5,00 % z dĺžnej sumy ročne. Po zohľadnení čiastočnej úhrady istiny zo strany žalovaného vo výške 184,58 eur, v súlade s návrhom žalobcu priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 516,81 eur od 18.11.2019 do 18.12.2020 a vo výške 5 % ročne zo sumy 332,23 eur od 19.12.2020 do zaplatenia tak, ako je uvedené vo výrokovej časti návrhu.
37. Súd nevyhovel návrhu žalovaného na prerušenie konania tohto konania z dôvodu postupu podľa § 162 ods. l písm. b) CSP ( t.j. že pred rozhodnutím vo veci súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania) nakoľko súd prvej inštancie k takému záveru nedošiel, nestotožňuje sa s
prezentovaným s právnym názorom žalovaného , čím nevidí dôvod pre takýto postup súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie zastáva názor zhodný s názorom žalovaného, že Úprava inštitútu postihu podľa § 12 ods. l zák.č. 381/2001 Z.z. neumožňuje súdu znížiť uplatnenú výšku náhrady poistného plnenia. Nejde o nárok na náhradu škody, ale o druh právneho nároku, ktorý vzniká ex lege, ak nastane niektorá zo skutočností podľa § 12 ods. l zák.č. 381/2001 Z.z. Podľa názoru súdu takýto záver nie je v rozpore so základným cieľom zákona o povinnom poistení, ktorým je prioritne právna ochrana poškodeného, ktorému je priznaný nárok na náhradu škody, a nie ochrana osoby, ktorá poistnú zmluvu uzavrela.
38. Pokiaľ ide o Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky IV ÚS 377/2018-52 zo dňa 31.1.2019 (na ktorý žalovaný poukázal), súd konštatuje, že v prípade nálezu sa žalobca (Slovenská kancelária Poisťovateľov) taktiež domáhal náhrady súm, ktoré zaplatil zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisteného v prospech poškodených pri dopravnej nehode, ktorú zavinil sťažovateľ ako vodič motorového vozidla a ktorú spôsobil pod vplyvom alkoholu, pričom ku dňu podania žaloby žalobca vyplatil v prospech poškodených plnenie v sume 90.843,89 eur (v rámci regresného nároku si poisťovateľ uplatnil sumu vyše 30.000 eur). Súd konštatuje, že v prípade nálezu ide o odlišné skutkové okolnosti , čo sa týka osobných pomerov sťažovateľa a pomerov rodiny sťažovateľa, kde regresný nárok nepredstavuje reálnu výšku a reálnu možnosť jeho splatenia, podľa aktuálnych pomerov jeho osoby a rodiny išlo o nemožné plnenie, ktoré nebude môcť nikdy splatiť. Ústavný súd považoval za rozhodujúce ustálenie, či výška žalobcom uplatnenej regresnej náhrady voči žalovanému je primeraná. Za akceptovateľnú možno považovať úvahu, že regresná náhrada má plniť výchovný účel, a nie likvidačný účel a má zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo k vzniku škody. V prípade žalovaného nejde o takýto prípad. Z výšky poistného plnenia 738,31 eur si žalobca uplatnil voči žalovanému náhradu poistného plnenia - postih vo výške 516,81 eur. S prihliadnutím na cieľ zák.č. 381/2001 Z.z. (ktorým je prioritne právna ochrana poškodeného, ktorému je priznaný nárok na náhradu škody, a nie ochrana osoby, ktorá poistnú zmluvu uzavrela), s prihliadnutím na účel regresnej náhrady (ktorý má výchovný charakter) , súdu prvej inštancie sa nejaví náhrada poistného plnenia vo výške 516,81 eur ( z celkového poistného plnenia ) ako neprimeraná , v rozpore s dobrými mravmi a určite nie ako likvidačná.
39. O splnení povinnosti uloženej týmto rozsudkom súd rozhodol v súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP, podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni.
40. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. l CSP tak, že priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko bol v konaní v celom rozsahu úspešný.
41. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jehodoručenia na Okresný súd Košice II. v dvoch písomných vyhotoveniach ( § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. l CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( § 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) týkajú sa procesných podmienok, b) týkajú sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).