Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cb-24-2021.pdf
PDF · 118.56 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cb/24/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: : Ing. Gabriela Juricová - AGRIA, IČO: 30 533 139, Medvedzie 146/27, 027 44 Tvrdošín, práv.zast.: Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA s. r. o., IČO: 36 858 501, Radlinského 1727/49, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: TATRA- AGROLEV, s. r. o., IČO: 31 729 797, Okružná 787/18, 058 01 Poprad, v konaní o zaplatenie 124 335,13 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 124 335,13 eur a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne:
- zo sumy 17 700,40€ od 31.08.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 2 736,00 € od 01.06.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 3 120,00 € od 29.06.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 15 369,07 € od 01.07.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 18 612,00 € od 29.12.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 15 840,00 € od 29.12.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 2 656,80 € od 29.12.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 861,36 € od 31.05.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 27 939,50 € od 01.07.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 11 700,00€ od 31.07.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 7 800,00 € od 05.07.2018 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 1.4.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 124 335,13 eur spolu s príslušenstvom a na náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že faktúrou č. 20170369 vystavenou dňa 15.04.2017, splatnou dňa 30.08.2017, žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za tovar v celkovej výške 17.700,40 EUR. Faktúrou č. 20170432 vystavenou dňa 30.04.2017, splatnou dňa 31.05.2017, žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za tovar v celkovej výške 2.736,00 EUR. Faktúrou č. 20170447 vystavenou dňa 30.04.2017, splatnou dňa 28.06.2017, žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za tovar v celkovej výške 3.120,00 EUR. Faktúrou č. 20170578 vystavenou dňa 31.05.2017, splatnou dňa 30.06.2017, žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za služby v celkovej výške 15.369,07 EUR. Faktúrou č. 20170979 vystavenou dňa 16.10.2017, splatnou dňa 28.12.2017, žalobca vyúčtoval
žalovanému cenu za tovar v celkovej výške 18.612,00 EUR. Faktúrou č. 20170981 vystavenou dňa 31.10.2017, splatnou dňa 28.12.2017, žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za tovar v celkovej výške 15.840,00 EUR. Faktúrou č. 20171038 vystavenou dňa 15.11.2017, splatnou dňa 28.12.2017, žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za tovar v celkovej výške 2.656,80 EUR. Faktúrou č. 20180409 vystavenou dňa 30.04.2018, splatnou dňa 30.05.2018, žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za služby v celkovej výške 861,36 EUR. Faktúrou č. 20180468 vystavenou dňa 15.05.2018, splatnou dňa 30.06.2018, žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za tovar v celkovej výške 27.939,50 EUR. Faktúrou č. 20180507 vystavenou dňa 31.05.2018, splatnou dňa 30.07.2018, žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za tovar v celkovej výške 11.700,00 EUR. Faktúrou č. 20180561 vystavenou dňa 15.06.2018, splatnou dňa 04.07.2018, žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za tovar v celkovej výške 7.800,00 EUR. Faktúrami vystavenými v roku 2017 a v roku 2018, žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za tovar a služby v celkovej výške 124.335,13 EUR. Predmetné faktúry boli žalovanému doručené poštou. Napriek opakovaným písomným a telefonickými výzvami, žalovaný doteraz svoj záväzok neuhradil. Žalovaný sa dostal do omeškania s peňažným záväzkom a preto žalobcovi patrí úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy.
2.Okresný súd Poprad vo veci vydal platobný rozkaz dňa 28.5.2021, ktorý žalovaný napadol odporom zo dňa 29.6.2021 v ktorom uvádzal, že neuznáva pohľadávku žalobcu z dôvodu, že existoval medzi žalobcom a žalovaným v minulosti právny vzťah no popiera rozsah a kvalitu dodaného materiálu. Vyhotovené faktúry nepredstavujú zaväzujúci právny dôvod ten môže spočívať napr. v kúpnej zmluve a reálnom prevzatí údajne dodaného tovaru. Žalobca dodal rôzne množstvo osiva za účelom využívať produkčné schopnosti osiva žalovaným a teda žalovaný mal záujem o osivo s takými vlastnosťami, ktoré bude možné využiť v poľnohospodárskej činnosti žalovaného. Žalovaný zasial osivo na pozemkoch, ktoré obhospodarúva, avšak osivo za sledované obdobie nejavilo známky produkcie, resp. pôda v ktorej sa nachádza osivo nezaznamenala za sledované obdobie. Osivá boli nepoužiteľné z hľadiska jeho kvality a očakávanú produkciu nesplnilo ani len čiastočne.
3.Uznesením zo dňa 20.7.2021 súd zrušil platobný rozkaz z dôvodu podaného odporu.
4. K podanému odporu sa vyjadril právny zástupca žalobcu podaním z 9.8.2021 , keď uviedol, že sa zásadne nestotožňuje s vyjadrením žalovaného. Na základe objednávok žalovaného mu žalobca dodal tovar , ktorého prevzatie žalovaný zakaždým potvrdil na dodacích listoch svojim podpisom alebo pečiatkou, prípadne kombináciou podpisu a pečiatky. Pri prevzatí tovaru žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal rozsah, resp. množstvo dodaného tovaru. Následne, žalobca za dodaný tovar vyhotovil a doručil žalovanému faktúry, ktoré korešpondujú s príslušnými dodacími listami. Žalovaný vystavené faktúry zaevidoval do svojho účtovníctva, pričom originály faktúr žalobcovi nikdy nevrátil. Z faktúr a dodacích listov je pritom možné čitateľne určiť rozsah, resp. množstvo dodaného tovaru. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalovaný dokonca žalobcovi potvrdil a odsúhlasil zostatok neuhradených faktúr na dokumente s názvom „Odsúhlasenie zostatkov“, a to ku dňu 31.12.2019 a taktiež aj ku dňu 31.08.2020. Zároveň v týchto dokumentoch žalovaný aj uznal svoj záväzok voči žalobcovi vo výške 124.335,13 €. Z uvedeného konania žalovaného je zrejmé, že žalovaný nenamietal prevzatie tovaru, jeho rozsah, kvalitu a existenciu svojho dlhu voči žalobcovi ani s odstupom času. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je žalobca toho názoru, že žalovaný mal dostatok času prezrieť dodaný tovar a zistiť vady v rozsahu, resp. v množstve dodaného tovaru. Žalovaný však dodaný tovar prevzal a jeho prevzatie potvrdil najskôr na dodacích listoch a následne aj nepriamo podpísaním odsúhlasenia účtovných zostatkov, čím žalovaný vyjadril svoj súhlas s rozsahom, resp. množstvom dodaného tovaru. Pritom žalobca opakovane uvádza a zdôrazňuje, že žalovaný do podania odporu žiadnym spôsobom nenamietal rozsah, resp. množstvo dodaného tovaru. Žalobca popiera prípadné vady v kvalite dodaného tovaru a uvádza, že ku každému druhu osiva (TRITIKALE j. (jarné), TRITIKALE oz. (ozimné) a LUPINA), ktoré dodal žalovanému, disponuje osvedčením o uznaní kvality osiva. Osvedčenia o uznaní kvality, ktorými žalobca disponuje sú vydávané buď Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym v Slovenskej republike alebo Ústředním kontrolním a zkušebním ústavem zemědělským v Českej republike. V tejto súvislosti žalobca uvádza, že osvedčenia o uznaní kvality z Českej republiky sú síce vydané na meno iného dodávateľa ako je žalobca, no je to z dôvodu, že tento druh osiva, na ktoré je osvedčenie o uznaní kvality vydané príslušným orgánom v Českej republike, žalobca kúpil od dodávateľa z Českej republiky. Kontrolu kvality tohto druhu osiva vykonal dodávateľ z Českej republiky. Osvedčenia o uznaní kvality zo Slovenskej republiky sú vydané na meno žalobcu, čo znamená, že dané osivo vyrobil žalobca. Skutočnosť, že žalobca disponuje osvedčeniami o uznaní
kvality znamená, že osivo, ktoré žalobca dodal žalovanému bolo kvalitatívne bez vád. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že na každom osvedčení o uznaní kvality je uvedený výsledok laboratórneho rozboru - „uznáva.“ Pritom je na každom osvedčení označený aj druh osiva a jeho generácia. Údaje o druhu a generácii osiva sú tiež uvedené na dodacích listoch, ktoré boli podpísané žalovaným pri prevzatí tovaru. V tejto súvislosti žalobca uvádza, že osivo, ktoré bolo žalovanému dodané, vykazovalo veľkú výnosnosť. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že žalovaný si od žalobcu objednal aj ďalšie osivo. Ak by aj boli tvrdenia žalovaného o nedostatočnej produkčnej schopnosti dodaného osiva pravdivé, žalobca uvádza, že žalobca nemôže zodpovedať za technológiu pestovania, ktorá výrazným spôsobom ovplyvňuje produkčnú schopnosť dodaného osiva. Technológiu pestovania pritom tvorí niekoľko zložiek, resp. bodov, ktoré majú zásadný vplyv na produkciu osiva, napríklad správna príprava pôdy, termíny a hĺbka sejby, správnosť hnojenia, termíny a kvalita zberu úrody, poveternostné podmienky a pod. V prípade, že žalovaný opomenul niektorý z vyššie uvedených bodov, prípadne niektorý bod vykonal nesprávne alebo nedostatočne, ide o konanie a pochybenie na strane žalovaného, ktoré už žalobca nevedel a nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Navyše žalobca poukazuje na skutočnosť, že keby aj existovali prípadné vady v rozsahu alebo kvalite dodaného materiálu, tieto nezbavujú žalovaného jeho povinnosti zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu. V prípade existencie vád vznikajú žalovanému len nároky zo zodpovednosti za vady, ktoré si však žalovaný musí v zákonom predpokladanej lehote preukázateľným spôsobom uplatniť u žalobcu. Žalobca opakovane uvádza a zdôrazňuje, že žalovaný do podania odporu žiadnym spôsobom nerozporoval ani rozsah dodaného materiálu, ani jeho kvalitu, ani žalobcovi neoznámil žiadne vady a ani si neuplatnil u žalobcu žiadne svoje práva. Vo vzťahu k vade dodaného tovaru, ktorá má spočívať v kvalite dodaného osiva, žalobca namieta, že tieto vady by žalovaný musel pri vynaložení odbornej starostlivosti a pri správnej technológii pestovania zistiť nasledovne: -kvalitu, resp. v tomto prípade produkčnú schopnosť dodaného osiva tzv. TRITIKALE j. (jarné), ktoré bolo žalovanému dodané na jar v roku 2017 by žalovaný musel pri vynaložení odbornej starostlivosti zistiť najneskôr v auguste v roku 2017, kedy je jeho obvyklý zber, -kvalitu, resp. v tomto prípade produkčnú schopnosť dodaného osiva tzv. TRITIKALE oz. (ozimné), ktoré bolo žalovanému dodané na jeseň v roku 2017 by žalovaný musel pri vynaložení odbornej starostlivosti zistiť najneskôr v auguste v roku 2018, kedy je jeho obvyklý zber, -kvalitu, resp. v tomto prípade produkčnú schopnosť dodaného osiva tzv. LUPINY, ktoré bolo žalovanému dodané na jar v roku 2018 by žalovaný musel pri vynaložení odbornej starostlivosti zistiť najneskôr v auguste v roku 2018, kedy je jeho obvyklý zber. Právna úprava obsiahnutá v § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka tiež stanovuje maximálnu lehotu dvoch rokov na notifikáciu vád tovaru, ktorá začína plynúť dňom dodania tovaru. Z faktúr a dodacích listov je zrejmé, že lehota na notifikáciu prípadných vád dodaného tovaru zo strany žalovaného voči žalobcovi už však uplynula.
5.Podaním doručeným súdu 27.9.2021 doručil žalovaný súdu podanie, kde uvádza, že ohľadom kvality osiva trvajú na skutočnostiach uvedených v odpore. Vyjadril sa, že žalobcom predložené osvedčenia nie sú relevantné z titulu stotožnenia s im dodaným osivom. Potvrdenie neznamená, že úplne všetky výrobky v každom jednom prípade sú bezchybné a bez vád. K odsúhlaseniu zostatkov k 31.12.2019 a k 31.8.2020 sa vyjadril, že ide o potvrdenie zostatku záväzkov v účtovníctve, nie to, že táto pohľadávka nie je sporná.
6.Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 2.11.2021, ktorého sa právny zástupca žalobkyne, žalobkyňa aj žalovaný zúčastnili. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní sa vyjadril, že trvajú na podanej žalobe, súdu boli predložené originály dodacích listov za účelom zistenia ich čitateľnosti aj keď dodacie listy priložené k žalobe sú dostatočne čitateľné, kde sú uvedené údaje týkajúce sa druhu osiva, množstva, údaje o žalobcom a žalovanom, prevzatie dodaného tovaru. Žalovaný vo svojich podaniach namieta tiež kvalitu dodaného tovaru. Žalobkyňa uvádza, že toto tvrdenie o nedostatku kvality tovaru je nepravdivé a účelové. Na dodacích listoch, ktoré sú prílohou žaloby je v 1.stlpci vľavo uvedená „dávka“ , pričom vo vyjadrení k odporu žalobca predložil súdu osvedčenia o uznaní množiteľského materiálu. Každé osvedčenie o uznaní množiteľského materiálu má uvedené aj číslo dávky. Každé z tých osvedčení osvedčuje kvalitu inej dávky osiva, preto sú uvádzané na každom osvedčení rôzne čísla dávok. V bode 11 vyjadrenia žalobcu k odporu žalovaného zo dňa 6.8.2021 pre prehľadnosť priradili jednotlivé osvedčenia o uznaní množiteľského materiálu ku konkrétnemu druhu dodaného tovaru a faktúre, ktorou bol tento tovar fakturovaný. K dodacím listom, ktoré sú vypísané ručne súdu doložili údaje o číslach dávky tzn., že k tomu tovaru, ktorý bol dodaný na základe rukou vypísaného dodacieho listu priložili číslo dávky, ktoré je možné stotožniť s príslušným osvedčením o uznaní množiteľského materiálu.
Osvedčenie, ktoré je vydané Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym či už v SR alebo ČR tak on vydáva osvedčenie o kvalite na konkrétne osivo, nie iba na všeobecný druh osiva vydáva osvedčenie o kvalite, to osivo, ktoré bolo predmetom dodacieho listu aj pre žalovaného. Námietky, ktoré vzniesol žalovaný v podanom odpore považujú za nepravdivé, účelové a taktiež nepreukázané. S poukazom na § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka tieto vady sú okrem iného reklamované po uplynutí maximálnej 2 ročnej zákonnej prekluzívnej lehoty a preto súd nemôže na tieto prihliadnuť a na takto uplatnené nároky z vád predávajúci vznáša námietku. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že sa prikláňa k tomu čo uviedol právny zástupca a len na do vysvetlenie ohľadom dodaného tovaru sa vyjadrila, že je balený v tzv. Bigbagoch 500 alebo 1000 kg a na každom je visačka, ktorá identifikuje konkrétnu dávku. Žalovaný nikdy nenamietal kvalitu dodaného osiva. Za celý čas len žiadal o počkanie s úhradou za dodaný tovar. Žiadne vady nikdy nespomínal. Vždy im bolo povedané, že čaká na dotácie z ktorých im zaplatí. Spolupracovali spolu od roku 2014. Vzájomná dôvera tam bola, keď dodali na jar aj jeseň 2017 bez toho, aby bola zaplatená predchádzajúca dodávka a učinili tak aj na jar 2018, odvtedy uplynulo dlhé obdobie, dôvera sa naštrbila a faktúry ostali nezaplatené. Keby nebolo kvalitné osivo nebol by žalovaný žiadal dodanie ďalšieho osiva od nich.
7.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, ktorými sú faktúry vystavené žalobcom pre žalovanú spoločnosť bližšie špecifikované v žalobe spolu s dodacími listami, odsúhlasenie zostatkov z 31.8.2020, 10.2.2020, výzva na úhradu z 24.2.2021, osvedčenia o uznaní množiteľského materiálu na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav: Na základe objednávok žalovaného žalobca dodal žalovanému tovar, ktorého prevzatie žalovaný vždy potvrdil na dodacích listoch podpisom, alebo pečiatkou, prípadne ich kombináciou. Pri prevzatí tovaru žalovaným nebolo namietané množstvo dodaného tovaru. Žalobca následne vyhotovil faktúry tak ako sú uvedené v bode I. žaloby na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar. Tieto faktúry žalovanému doručil a ten ako potvrdil sám žalovaný ich zaevidoval do svojho účtovníctva. Žalovaný žalobcovi v minulosti potvrdil a odsúhlasil zostatok neuhradených faktúr ku dňu 31.12.2019 a taktiež ku dňu 31.8.2020 vždy vo výške 124 335,13 eur. Proti platobnému rozkazu, ktorý bol vydaný žalobca podal na Okresnom súde Poprad odpor v ktorom žalovaný uznal, že objednal tovar a aj mu bol dodaný žalobcom na základe neformálnych kúpnych zmlúv. Namietal však akosť dodaného tovaru a teda, že nebol dodaný s takými vlastnosťami, ktoré bude možné využiť v poľnohospodárskej činnosti žalovaného. Žalobca poprel prípadné vady kvality dodaného tovaru a vyjadril sa k uvedenému podaniu, ktoré doručil súdu 9.8.2021 a je spomínané vyššie v tomto rozsudku. Spolu s týmto vyjadrením predložil osvedčenie o uznávaní množiteľského materiálu ako aj uznávacie listy, kedy osivo bolo hodnotené ako vysoko kvalitné a bez vád. Žalovaný až do podania odporu žiadnym spôsobom nenamietal kvalitu dodaného materiálu a ani dodatočne nepreukázal svoje tvrdenia uvádzané v podanom odpore.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 411 Obchodného zákonníka, predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
Podľa § 428 ods. 1,2,3 Obchodného zákonníka právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo: a) kupujúci vady zistil, b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1, 2 alebo c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti najneskôr však do 2 rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru na miesto určenia určeného v zmluve. Pri vadách na ktoré sa vzťahuje záruka na akosť platí namiesto tejto lehoty záručná doba. Na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.
Účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú ak vady tovaru sú dôsledkom skutočností o ktorých predávajúci vedel, alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.
Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
Podľa § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
8.Ustanovenie § 409 Obchodného zákonníka vymedzuje podstatné náležitosti kúpnej zmluvy. Toto ustanovenie je v zmysle § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka kogentným ustanovením a preto pre záver, že zmluvné strany uzavreli kúpnu zmluvu je nevyhnutné zistiť či medzi zmluvnými stranami okrem záväzku predávajúceho dodať tovar, vymedzenia tovaru, ktorý je predmetom kúpy bola uzavretá aj dohoda o výške kúpnej ceny. Predmetné kúpne zmluvy boli uzavreté neformálne a dohoda o kúpnej cene je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy a môže byť dohodnutá buď jej výslovným uvedením a to buď uvedením ceny za zmluvné plnenie celkovo, za kus, alebo za určitú množstevnú jednotku prípadne odkazom na určitý cenník predávajúceho, ktorý je kupujúcemu známy, alebo určením postupu, ktorý umožní objektívne určenie ceny po uzavretí zmluvy. Z kúpnych zmlúv jednoznačne vyplýva vôľa zmluvných strán uzavrieť kúpnopredajnú zmluvu, ktorej bola určená aj cena za dodaný tovar, ktorá sa odrazila v jednotlivých faktúrach, ktoré boli vystavené pre žalovaného. Dodací list a jeho vystavenie nemožno považovať za právny úkon, ktorým by bolo možné navrhovať zmeny obsahu uzavretej zmluvy, ide o doklad vzťahujúci sa na tovar v zmysle § 417 ObZ, ktorým je kupujúci informovaný o množstve a druhu tovaru a ktorý umožňuje vykonať kontrolu vyúčtovanej ceny za tovar a evidenciu rozsahu v ktorom predávajúci plnil svoje povinnosti zo zmluvy. Dodací list je spravidla priložený k tovaru pri jeho expedícii prípadne sa kupujúcemu posiela spolu s faktúrou. Ide teda o doklad evidenčného a kontrolného významu viažuci sa svojou povahou k okamihu zániku záväzku predávajúceho.
9.V zmysle § 420 ods. 1 ObZ pre určenie akosti tovaru je určujúca predovšetkým kúpna zmluva, ktorá môže obsahovať opis požadovaných resp. dohodnutých vlastností. Kúpna zmluva však je platne uzavretá aj bez takéhoto určenia akosti. V tomto prípade sa pri určení akosti vychádza z § 420 ods. 2 Obz. a teda, že akosť zodpovedá účelu určenému v zmluve a pokiaľ účel použitia tovaru nie je v zmluve uvedený zákon vyžaduje, aby akosť a vyhotovenie tovaru zodpovedali účelu na ktorý sa tento tovar spravidla používa. Žalobca predložil na preukázanie akosti dodávaného tovaru osvedčenia o uznaní množiteľského materiálu z Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave a uznávacie listy na osivo od OSEVA UNI a. s. , aj napriek skutočnosti, že zo strany žalovaného nebola akosť dodaných osív reklamovaná - vytýkaná ako vada tovaru. Prvá zmienka žalovaného, kde namietal akosť tovaru bola v podanom odpore voči platobnému rozkazu. Žalovaný nepredložil žiadne listinné dôkazy preukazujúce skutočnosť, aby vo vzťahu k žalobcovi reklamoval vadu dodaného osiva. Súd má za to, že žalobca dostatočne aj nad rámec preukázal vlastnosti a kvalitu dodaného osiva. Obrana žalovaného sa súdu javí ako účelová, keď sám na pojednávaní žalovaný síce uviedol, že zotrváva na písomných vyjadreniach, ktoré v spore učinil, avšak v čase, keď súd mal záujem, aby medzi sporovými stranami bolo rozhodnuté zmierom sa vyjadril, že nemôže pristúpiť na návrh zmieru, ktorý je pre neho síce veľmi výhodný, pretože je zaúverovaný a banka by z dôvodu ďalšieho exekučného titulu mohla pristúpiť k zosplatneniu úveru. Vyjadril sa sám žalovaný, že si je vedomý, že dlhuje už viac rokov žalobkyni za tovar, avšak nevidí tu priestor pre zmier, prípadne pre uznanie pohľadávky z dôvodov, ktoré súvisia s poskytnutými úvermi od banky.
10.Obrana žalovaného smerovala k tomu, že dodaný tovar mal vady, avšak nepredložil súdu žiadne dôkazy súvisiace so splnením si notifikačnej povinnosti. Na priznanie nárokov z vád tovaru sa vyžaduje, aby vady tovaru boli notifikované, t.j. oznámené predávajúcemu, pričom právny poriadok neustanovuje formu takejto notifikácie. Je však v záujme kupujúceho, aby bola uskutočnená v preukaznej podobe. Právna úprava síce nepredpisuje formu notifikácie vád a túto možno preto uskutočniť aj ústne, avšak žalovaný ani len netvrdil v rámci svojej obrany, aby ústne reklamoval vadu týkajúcu sa akosti dodaného osiva. Z dôvodu právnej istoty sa však vždy odporúča aby notifikácia bola uskutočnená písomne. Právo žalovaného ako kupujúceho z vád tovaru upravuje § 428 ods. 1 ObZ, ktorý je vyššie citovaný. Nebolo preukázané, aby žalovaný si takúto notifikačnú povinnosť splnil, pokiaľ namieta akosť tovaru a ani to, že si uplatnil niektorý z nárokov podľa § 436 ObZ. Vyjadrenia žalovaného ohľadom zaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar sú protichodné, keď na jednej strane uznal nárok žalobcu na zaplatenie a žiadal len o poskytnutie dlhšej lehoty, keď uvádzal, že mieni zaplatiť cenu za dodaný tovar po tom ako mu
budú poskytnuté dotácie a na druhej strane žalovaný zotrval na tvrdeniach uvádzaných v písomných vyjadreniach a teda na tom, že popiera kvalitu dodaného tovaru. Na pojednávaní žalovaný nenavrhoval a nepredkladal žiadne dokazovanie v tejto veci. Jeho snahou bolo odročiť predmetné pojednávanie za účelom poskytnutia lehoty na prípadnú úhradu pohľadávky žalobcu. Takýto dôvod pre odročenie pojednávania však súd akceptovať nemohol a obdobne žalobca nesúhlasil s odročením pojednávania, keďže jeho snahou v priebehu celého obdobia bolo dohodnúť sa so žalovaným na úhrade žalovanej pohľadávky k čomu však nedošlo.
11.Dokazovanie je jeden zo základných inštitútov civilného procesu. V ustanovení § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo ohraničené sudcovskou koncentráciou konania a zákonnou koncentráciou konania. Tieto predstavujú vyjadrenie základného princípu civilného sporu uvedeného v článku 10 CSP (zásady arbitrárneho poriadku), podľa ktorého súd určuje priebeh a tempo konania s prihliadnutím na hospodárnosť konania tak, aby bol naplnený účel zákona. Sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov v zmysle § 149 CSP včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas ak ich strana mohla predložiť už skôr keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas nemusí súd prihliadnuť najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, alebo vykonanie ďalších úkonov. Podmienkou je, aby súd v rozhodnutí v merite veci náležite odôvodnil neprihliadnutie na včas neuplatnené prostriedky. Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu na uplatňovanie prostriedkov procesnej obrany a prostriedkov procesného útoku. Touto hranicou je moment vyhlásenia uznesenia, ktorým súd skončí dokazovanie.
12.Dokazovanie t.j. vykonávanie a hodnotenie dôkazov je činnosť súdu prostredníctvom ktorej súd skúma či tvrdenia sporových strán sú pravdivé. Ak chce byť žalobca v spore úspešný musí v žalobe uviesť skutočnosti odvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči žalovanému. O týchto skutočnostiach je povinný poskytnúť tzv. plný dôkaz. Ide o situáciu kedy procesná strana v plnej miere bez akýchkoľvek pochybností preukáže svoje skutkové tvrdenie a súd je povinný z týchto skutočností pri svojom rozhodnutí vychádzať. To isté platí aj pre žalovaného ohľadom skutkových tvrdení, ktoré vznesie v rámci obrany voči žalobnému návrhu a ktoré odvodňujú uplatnenú námietku. Súd rozlišuje uplatnenie námietky žalovaného od jeho obrany založenej na predloženie protidôkazu. Protidôkaz je taký dôkaz, ktorý vyvracia resp. spochybňuje tvrdenia protistrany, nezakladá sa na nových skutočnostiach ako námietka, ale na vyvrátení, spochybnení skutkových tvrdení na základe ktorých zakladá svoj nárok protistrana ( porovnaj uznesenie NS SR z 24.6.2010 sp.zn. 5Obo/52/2010).
13.V konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy v danom prípade kúpnej zmluvy má žalobca ( veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena (viď rozsudok NS SR z 22.9.2010 sp.zn. 3Mcdo/6/2010). Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej sporovej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, teda ten, ktorý ich existenciu tvrdí. Ak žalovaný tvrdil, že namieta akosť dodaného tovaru bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Žalovaný však žiadne relevantné dôkazy ani neoznačil ani súdu nepredložil.
14.Súd na základe vyššie uvedeného žalobe ako dôvodnej vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 124 335,13 eur žalobcovi. Žalobca uviedol v žalobe ako aj v rámci pojednávania skutočnosti
odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči žalovanému a v plnej miere bez akýchkoľvek pochybností preukázal skutkové tvrdenia. Naopak žalovaný svoje skutkové tvrdenia a obranu prečo nezaplatil žalovanú sumu nijakým spôsobom nepreukázal, nespochybnil tvrdenia žalobcu ani ich nevyvrátil.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 369 ods. 2 prvá veta Obchodného zákonníka úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku.
15.Dňa 1.2.2013 nadobudli účinnosť dva právne predpisy upravujúce výšku úrokov z omeškania v obchodných vzťahoch, a to Zákon č. 9/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a Nariadenie vlády č. 21/2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (úplne nové vykonávacie nariadenie k Obchodnému zákonníku).
Podľa § 1 ods. 1, 2, 3 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.
16.Keďže žalovaný bol s plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči nemu nárok na zákonné úroky z omeškania vyčíslené v súlade s nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z.. Výška požadovaných úrokov z omeškania nepresahuje zákonom stanovený rámec, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v ním požadovanej výške, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr.
17.O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18.V konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s nižšie cit. zákonným ustanovením.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.